{"guid": "fb851e51-119b-4346-aa73-b4472d27f61a:121a5f4b-97a4-4943-8ab3-fd4041d2c7eb", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2016:5016200247.1", "spisova_znacka": "21S/53/2016", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Žilina sp. zn. 21S/53/2016 z 16. 8. 2016", "citacia": "rozhodnutie Krajského súdu Žilina z 16. augusta 2016, sp. zn. 21S/53/2016, ECLI:SK:KSZA:2016:5016200247.1", "identifikacne_cislo": "5016200247", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Danica Michalková", "sudca_id": 36, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-danica-michalkova-36", "datum_vydania": "2016-08-16", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "4Sžk/11/2016", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "5a8f5d78-7e3a-42d5-b340-fde7055c2930:b1936717-2f24-477b-887a-77481891d29c", "datum": "2017-11-07", "vztah": "zmenene"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/121a5f4b-97a4-4943-8ab3-fd4041d2c7eb", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2016:5016200247.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2016:5016200247.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2016:5016200247.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 21S/53/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200247
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Poláčková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5016200247.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Žiline - ako správny súd , v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Šobichovej
a členov senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobcu: V.
F., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX X. K., F. XXX/X, t. č. ÚVTOS, Gucmanova 19/670, 920 41
Leopoldov, občan SR, právne zastúpený advokátom: JUDr. Dalibor Pavelka, so sídlom X. XX, XXX
XX O., proti žalovanému: Ústav na výkon trestu odňatia slobody, Dončova 6, 034 01 Ružomberok, v
konaní o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. ÚVTOS 25-10/21-2016 zo dňa
11.01.2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline žalobu    z a m i e t a .

Žalobcovi súd náhradu trov konania    n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1.) Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 11.03.2016 domáhal preskúmania zákonnosti postupu
a rozhodnutia žalovaného - označeného ako vec - premiestnenie do tunajšieho ústavu - rozhodnutie
pod č. ÚVTOS 25-10/21-2016 zo dňa 11.01.2016, ktorým žalobcovi bolo žalovaným oznámené, že v
zmysle RGR č. 31/2014 o umiestňovaní a premiestňovaní obvinených a odsúdených v znení neskorších
predpisov žalovaný nesúhlasil s premiestnením žalobcu do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody
Ružomberok. V dôvodoch uviedol, že aktuálne  ústav nedisponuje voľnou ubytovacou kapacitou v
strednom stupni stráženia - diferenčná skupina C. Žalobca v žalobe poukazuje na podanú žiadosť zo dňa
04.01.2016, ktorá bola adresovaná riaditeľovi ÚVTOS a ÚVV Leopoldov, v ktorej žiadal o premiestnenie
do ÚVTOS Ružomberok na tom základe, že pre veľkú vzdialenosť ÚVTOS a ÚVV Leopoldov od miesta
jeho bydliska, ktoré je zároveň bydlisko jeho rodinných príslušníkov bude do budúcna znemožnené
akékoľvek stretávanie sa s jeho rodinou a blízkymi. Rodina žalobcu je za účelom realizácia návštev
nútená absolvovať v každom jednom prípade 410 km dlhú cestu, čo má výrazne negatívny dopad na
rodinný rozpočet rodiny žalobcu. Takisto platí, že návštevy je možné vykonávať výlučne v pracovných
dňoch, avšak rodičia žalobcu sú pracujúce osoby, a preto si za účelom jeho návštevy museli doteraz
vybrať dovolenku. Táto situácia je pre rodinu žalobcu neúnosná. Prerušenie osobného kontaktu so
svojou rodinou by však pre žalobcu malo za následok psychickú depriváciu, ktorá by mohla vyústiť do
vážnej psychickej ujmy. Premiestnenie do ÚVTOS Ružomberok, ktorý je vzdialený len 15 km od miesta
bydliska rodiny žalobcu by bolo pritom preukázateľne v záujme prehĺbenia plnenia účelu výkonu trestu
odňatia slobody ako i programu zaobchádzania.

2.) Riaditeľ ÚVTOS a ÚVV Leopoldov odporučil žiadosti žalobcu o premiestnenie do ÚVTOS
Ružomberok vyhovieť, nakoľko dôvody možno považovať za opodstatnené a premiestnením by vznikol
predpoklad zlepšenia sociálneho kontaktu žalobcu s rodinou, čo by malo priaznivý vplyv na jeho
resocializáciu. Riaditeľ ÚVTOS Ružomberok žiadosti nevyhovel s odôvodnením, že ústav nedisponuje
voľnou ubytovacou kapacitou v strednom stupni stráženia - diferenciačná skupina C. V žalobe ďalej
odôvodňuje, že pod rozhodnutiami správnych orgánov na účely konania podľa piatej časti O.s.p. sa



rozumejú nielen rozhodnutia vydané v správnom konaní, ale aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú,
menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktoré môžu
byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických a právnických osôb priamo dotknuté.
Poukázal aj na uznesenie Ústavného súdu č. II. ÚS 225/09-31 zo dňa 02.06.2009. Z uvedeného vyplýva,
že rozhodovanie o premiestnení odsúdeného na výkon trestu do iného ústavu na základe žiadosti
odsúdeného treba považovať za rozhodnutie orgánu verejnej správy v zmysle § 247 ods. 1 O.s.p. a
nasledujúce. Rozhodnutie žalovaného považuje žalobca za svojvoľné, diskriminačné a v rozpore so
základným účelom výkonu trestu odňatia slobodu. Žalobca svoje tvrdenia opiera o štatistiky ZVJS vo
veci počtu odsúdených, kapacitách a využití ústavov na výkon trestu odňatia slobody, z ktorého vyplýva,
že v mesiaci december 2015 bol ÚVTOS Ružomberok z hľadiska kapacity využitý na 94,1%, keď v
ňom bolo voľných 22 miest. ÚVTOS Leopoldov bol pritom v rovnakom období vyťažený až na 96,2%.
Vyššie uvedené skutočnosti svedčia o tom, že ÚVTOS Ružomberok disponoval voľnými miestami, preto
riaditeľ tohto ústavu mal žiadosti žalobcu vyhovieť. Z tohto dôvodu argument žalovaného pre zamietnutie
žiadosti z titulu nedostatočnej kapacity je prinajmenšom sporný. Žalobca nedisponuje štatistickými
údajmi v otázke kapacity ÚVTOS Ružomberok v jednotlivých diferenciačných skupinách, preto žiada,
aby súd za účelom objektívneho zistenia skutkového stavu veci uložil žalovanému povinnosť predložiť
štatistiku voľných ubytovacích kapacít v ÚVTOS Ružomberok v mesiacoch december 2015 a január
2016 a to v strednom stupni stráženia - diferenciačné skupiny A, B, C. Vzhľadom na uvedené žiadal
rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

3.) K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 05.04.2016. Uviedol, že
žalovaný sa riadi v súvislosti s umiestňovaním a premiestňovaním obvinených a odsúdených zákonom
č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody, vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č.
368/2008, ktorou sa vydáva poriadok výkonu trestu odňatia slobody a Rozkazom generálneho ZVJS
č. 31/2014 o umiestňovaní a premiestňovaní obvinených a odsúdených. Podľa § 7 ods. 3 Rozkazu
generálneho riaditeľa ZVJS č. 31/2014 riaditeľ ústavu, do ktorého sa odsúdený žiada premiestniť posúdi,
či premiestneniu nebránia bezpečnostné, kapacitné alebo iné objektívne dôvody. Podľa § 3 ods. 3
predmetného Rozkazu, odsúdený sa umiestni alebo premiestni do miesta výkonu trestu na základe
právoplatného rozhodnutia príslušného súdu o jeho zaradení alebo zmene spôsobu výkonu trestu do
príslušného ústavu; pritom sa prihliada na zásady vonkajšej diferenciácie a vnútornej diferenciácie.
Riaditeľ ústavu pri svojom rozhodovaní vychádzal z aktuálneho stavu - počtu odsúdených v jednotlivých
stupňoch stráženia a v jednotlivých diferenciačných skupinách. Žalobca vykonáva trest odňatia slobody
v strednom stupni stráženia v diferenciačnej skupine C, kde pre tento stupeň stráženia a diferenciačnú
skupinu je stanovená kapacita ústavu na 52 miest. Predmetná žiadosť o premiestnenie sa posudzovala
v období od 08.01.2016 do 11.01.2016, kedy bolo vydané aj rozhodnutie. V tejto dobe bola kapacita
ústavu v danom stupni stráženia a diferenciačnej skupine prekročená, čo bo aj dôvodom nesúhlasného
stanoviska riaditeľa ústavu v rozhodnutí zo dňa 11.01.2016. Žalovaný má za to, že žaloba žiadnym
spôsobom nepreukázala zákonný dôvod žalobcu na zrušenie rozhodnutia riaditeľa ústavu. Riaditeľ
ústavu postupoval pri posudzovaní žiadosti žalobcu z reálneho stavu, kapacít ústavu, pričom postup
ústavu bol plne v súlade so všeobecnými záväznými právnymi predpismi a internými predpismi. Žalovaný
žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

4.) Krajský súd v Žiline v predmetnej veci nariadil termín pojednávania na deň 17.08.2016. Na riadny
termín pojednávania sa nedostavil žalovaný, doručenie predvolania mal vykázané riadnym spôsobom,
súd vec prejednal aj v jeho neprítomnosti podľa § 114 SSP.

5.) Právny zástupca žalobcu zotrval na písomne podanej žalobe.

6.) Podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. (ďalej len SSP), ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti.

7.) Podľa § 491 ods. 2 SSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli
v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.



8.) Krajský súd v Žiline po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu ako aj
postupu správneho orgánu v rozsahu danom žalobnými dôvodmi žalobcu mal za to, že žalobca žalobcu
nie je dôvodná a preto ju zamietol podľa § 190 SSP a to z nasledovných dôvodov:

9.) Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

10.) Podľa § 3 ods. 1 písm. a) a b) SSP, Na účely tohto zákona sa rozumie administratívnym konaním
postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní
individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov a rozhodnutím orgánu verejnej správy
správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako
rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje
alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby,
alebo sa jej priamo dotýka.

11.) Krajský súd v Žiline v predmetnej veci ako prvotnou otázkou sa zaoberal, či predmetné oznámenie
žalovaného o nesúhlase s premiestnením žalobcu do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody
Ružomberok (  z Ústavu na výkon trestu odňatia slobodu a Ústavu na výkon väzby Leopoldova ) v zmysle
žiadosti žalobcu  je preskúmateľné súdom ako rozhodnutie v zmysle ust. 3 pís. a) a b) SSP.

12.) Súd v predmetnej veci poukazuje zhodne so žalobcom aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky II. ÚS 225/09-31 zo dňa 02.06.2009, ktorý sa zaoberal problematikou preskúmania oznámenia
o nevyhovení žiadosti o premiestnenie do iného ústavu na výkon trestu odňatia slobody, najmä z dôvodu
ochrany svojho rodinného života, resp. súkromia. Pričom v predmetnej veci sťažovateľ argumentoval,
že nevyhovenie jeho požiadavke znamená zásah do jeho rodinného života v miere neprimeranej, ktorá
prevyšuje tie nevyhnutné obmedzenia rodinného života, ktoré so sebou prináša pobyt odsúdenej osoby
vo výkone trestu. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu možno vyvodiť, že
pobyt vo výkone trestu odňatia slobody alebo väzbe znamená objektívne prerušenie rodinného života,
ktoré  môže zakladať za určitých okolností porušenie článku 8 Dohovoru. Ak odsúdený sa domáha
premiestnenia s poukazom na ochranu vlastného rodinného života, potom je zároveň nepochybné aj
to, že teda rozhodnutie sa týka základného práva. Takéto rozhodnutie v žiadnom prípade nevykazuje
znaky rozhodnutí uvedených v § 248 ods. 1 OSP ( teraz § 7 SSP ). Sťažovateľ má preto možnosť
postupom podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku domáhať sa na vecne a
miestne príslušnom všeobecnom súde ochrany označených práv podľa Ústavy a Dohovoru. Musí
pritom samozrejme postupovať v zmysle procesných podmienok vyplývajúcich z príslušných ustanovení
Občianskeho súdneho poriadku. Pokiaľ mu už uplynula zákonná dvojmesačná lehota na podanie žaloby
príslušnému všeobecnému súdu, potom musí vyčkať na novú možnosť požiadať o preloženie - po
uplynutí šiestich mesiacov, a v prípade neúspechu takejto žiadosti podať žalobu v rámci správneho
súdnictva. Taktiež možno uviesť, že v danom prípade prichádza do úvahy aj postup vyplývajúci z § 18
ods. 1 zákona o prokuratúre. Avšak ústavný súd v tejto súvislosti poznamenal, že postup podľa zákona
o prokuratúre nemožno považovať za realizáciu základného práva na súdnu ochranu v zmysle článku
46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ale za realizáciu základného práva na inú právnu ochranu podľa
článku 46 ods. 1 Ústavy. Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že v danom prípade nejde o výnimku z
preskúmania veci  správnym súdom podľa § 7 SSP, preto pristúpil k prieskumu predmetného oznámenia.

13. ) Podľa § 1 zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody, tento zákon ustanovuje
spôsob výkonu trestu odňatia slobody (ďalej len „výkon trestu“), práva a povinnosti odsúdených a dozor
a kontrolu nad výkonom trestu.

14.) Podľa § 1a zákona č. 475/2005 Z. z., účelom výkonu trestu je chrániť spoločnosť pred
páchateľmi trestnej činnosti, zabrániť odsúdeným v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvárať podmienky
umožňujúce podporovať a rozvíjať pozitívne osobnostné rezervy pre ich resocializáciu, aby viedli riadny
život.

15.) Podľa § 3 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6 zákona č. 475/2005 Z. z., vo výkone trestu sa rešpektuje ľudská
dôstojnosť odsúdeného a nesmú byť použité kruté, neľudské alebo ponižujúce spôsoby zaobchádzania
alebo trestania. Všetky práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú všetkým odsúdeným v súlade
so zásadou rovnakého zaobchádzania. 1) Vo výkone trestu sa podporujú také postoje a schopnosti,



ktoré odsúdenému pomôžu pri opätovnom zaradení do spoločnosti a rešpektovaní právneho poriadku.
Zmiernenie obmedzenia vo výkone trestu sa nesmie vykonať spôsobom, ktorý by ohrozil ochranu
spoločnosti pred páchateľmi trestnej činnosti alebo znížil účinok preventívneho pôsobenia výkonu
trestu na ostatných členov spoločnosti. Trest sa vykonáva diferencovane. Pohyb, kontakt, spôsob
zabezpečenia a uplatňovania práv odsúdeného je rozdielny podľa stupňa stráženia. Na zvýšenie
účinnosti výkonu trestu sa vykonáva vnútorná diferenciácia a vytvárajú sa špecializované oddiely.

16.) Podľa § 4 ods. 1, 2, 3 zákona č. 475/2005 Z. z., počas výkonu trestu je odsúdený povinný podrobiť
sa obmedzeniam tých základných práv a slobôd, ktorých výkon by bol v rozpore s účelom výkonu trestu
alebo ktoré sa nemôžu vzhľadom na výkon trestu uplatniť. Odsúdený je obmedzený najmä v práve
na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia, slobode pohybu a pobytu, zachovaní listového tajomstva a
tajomstva dopravovaných správ a iných písomností, v práve slobodnej voľby povolania a v práve na
nakladanie s vecami osobnej potreby. Počas výkonu trestu odsúdený nemá právo na štrajk, slobodne
sa zhromažďovať a združovať v spolkoch, spoločnostiach alebo iných združeniach, zakladať odborové
organizácie a združovať sa v nich, slobodne si vybrať lekára a zdravotnícke zariadenie. Odsúdený
nemôže vo výkone trestu zakladať politické strany, politické hnutia a združovať sa v nich a nemôže
vykonávať volené a iné verejné funkcie. Výkon práva odosielať a prijímať korešpondenciu, balíky a
poukazy poštového platobného styku počas výkonu trestu odňatia slobody odsúdeného zabezpečuje
v jeho mene ústav.

17.) Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 475/2005 Z. z., trest odňatia slobody (ďalej len „trest“) sa vykonáva v
ústavoch na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, stredným stupňom stráženia
a maximálnym stupňom stráženia, 2) v ústave na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých 3) a v
oddelení na výkon trestu zriadenom v ústave na výkon väzby (ďalej len „ústav“), ako aj v nemocnici pre
obvinených a odsúdených (ďalej len „nemocnica“).

18.) Podľa § 6 ods. 1, 2, 3 zákona č. 475/2005 Z. z., stráženie, dozor, dohľad a zaobchádzanie s
odsúdenými a podmienky výkonu trestu zabezpečuje zbor, ak osobitný predpis 4) neustanovuje inak.
Príslušník zboru je oprávnený odsúdenému vydávať príkazy a pokyny, uplatňovať obmedzenia podľa
tohto zákona a používať donucovacie prostriedky v rozsahu a za podmienok ustanovených osobitným
predpisom. 4) Zamestnanec podieľajúci sa na plnení úloh zboru 5) (ďalej len „zamestnanec zboru“) je
oprávnený vydávať odsúdenému pokyny a príkazy a vykonávať zaobchádzanie v rozsahu, v akom sa
podieľa na plnení úloh zboru.

19.) Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 475/2005 Z. z., odsúdeného možno prijať na výkon trestu len na základe
právoplatného rozsudku súdu, ak sa preukáže jeho totožnosť a príslušný súd vydal nariadenie výkonu
trestu. Ak k nariadeniu výkonu trestu nie je pripojené písomné vyhotovenie právoplatného rozsudku, súd
rozsudok zašle ústavu dodatočne. Na výkon trestu sa nastupuje v ústave na výkon väzby. Ak odsúdený
dodaný do výkonu trestu príslušníkmi Policajného zboru, Vojenskej polície alebo colníkmi nemá žiadny
doklad, ktorým môže preukázať svoju totožnosť, možno ho prijať, len ak jeho totožnosť písomne potvrdí
orgán, ktorý ho do výkonu trestu dodal. Ak totožnosť odsúdeného nemožno overiť, ústav odsúdeného
do výkonu trestu neprevezme.

20.) Podľa § 10 ods. 3 zákona č. 475/2005 Z. z., odsúdený sa premiestni na výkon trestu do iného
ústavu tiež vtedy, ak
a) súd rozhodol, že odsúdený sa preradí do ústavu s iným stupňom stráženia,
b) generálne riaditeľstvo kladne rozhodlo o návrhu riaditeľa ústavu na premiestnenie odsúdeného s
cieľom prehĺbiť plnenie účelu výkonu trestu,
c) generálne riaditeľstvo tak rozhodlo z iných dôvodov.

21.) Podľa § 10 ods. 4 zákona č. 475/2005 Z. z., odsúdený môže podať písomnú žiadosť o premiestnenie
podľa odseku 3 písm. b) riaditeľovi ústavu. Ustanovenie § 25 ods. 7 sa použije primerane.

22.) Podľa § 8 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 368/2008 Z. z., ktorou vydáva poriadok výkonu trestu odňatia
slobody, premiestňovanie odsúdeného je jeho presun medzi jednotlivými ústavmi podľa § 10.



23.) Podľa § 8 ods. 2 predmetnej vyhlášky, ústav do ktorého má byť odsúdený premiestnený určí
generálne riaditeľstvo okrem prípadu uvedeného v § 10 ods. 1 písm. a) zákona. Pri oznámení o určení
umiestnenia odsúdenému sa postupuje podľa § 7 ods. 2.

24.) Podľa § 8 ods. 3 predmetnej vyhlášky, o písomnej žiadosti odsúdeného o premiestnenie do ústavu
s rovnakým stupňom stráženia rozhoduje riaditeľ ústavu, do ktorého sa odsúdený žiada premiestniť.

25.) Podľa § 8 ods. 4 predmetnej vyhlášky, ak žiadosť o premiestnenie bola zamietnutá, odsúdený môže
opakovane požiadať o premiestnenie najskôr po uplynutí šiestich mesiacov od rozhodnutia o zamietnutí
žiadosti; rovnako sa postupuje, ak generálne riaditeľstvo zamietlo návrh riaditeľa ústavu podľa ods. 3.

26.) Podľa Rozkazu č. 31/2014 - Rozkazu generálneho riaditeľa ZVJS o umiestňovaní a premiestňovaní
obvinených a odsúdených, podľa § 3 ods. 3 odsúdený sa umiestni alebo premiestni do miesta výkonu
trestu na základe právoplatného rozhodnutia príslušného súdu o jeho zaradení alebo zmene spôsobu
výkonu trestu do príslušného ústavu; pritom sa prihliada na zásady vonkajšej diferenciácie a vnútornej
diferenciácie - § 12 až § 14 zákona č. 475/2005 Z. z..

27.) Podľa § 7 ods. 3 predmetného rozkazu, o premiestnení odsúdeného rozhoduje riaditeľ ústavu, do
ktorého sa odsúdený žiadať premiestniť. Riaditeľ ústavu, do ktorého sa odsúdený žiada premiestniť,
posúdi, či premiestneniu nebránia bezpečnostné, kapacitné alebo iné objektívne dôvody.

28.) Z obsahu administratívneho spisu mal súd preukázané, že žalobca podal žiadosť o premiestnenie
do iného ÚVTOS s rovnakým stupňom stráženia žiadosťou zo dňa 04.01.2016. Žiadosť odôvodnil,
že vykonáva od 17.09.2009 trest odňatia slobody, ktorý ukončí pravdepodobne dňa 17.07.2018.
Do tunajšieho ÚVTOS ( Leopoldov ) - bol premiestnený v mesiaci jún bez zdôvodnenia. Poukázal
na vzdialenosť na návštevu do Ústavu Leopoldov z miesta trvalého bydliska je cca 440 km. Teda
žiadosť zdôvodnil rodinnými väzbami a dlhou vzdialenosťou z miesta trvalého bydliska jeho rodiny do
Leopoldova. Poukázal aj na to, že hrozí riziko prerušenia osobného kontaktu s rodinou, čo v konečnom
dôsledku spôsobí nenahraditeľnú psychickú ujmu. Žiadosť podáva na podnet svojich rodičov, pretože
mu bolo avizované, že ho už naďalej nedokážu navštevovať.

29.) Ďalej z obsahu predložených dokladov bolo zistené, že Ústav na výkon trestu odňatia slobody a
Ústav na výkon väzby Leopoldov dňa 08.01.2016 v zmysle § 7 ods. 2 RGR č. 31/2014 poslal žiadosť
odsúdeného o premiestnenie na posúdenie žalovanému. Zároveň uviedol, že dôvody, ktoré odsúdený
uvádza vo svojej žiadosti možno považovať za opodstatnené. Premiestnením odsúdeného do Ústavu
na výkon trestu odňatia slobody Ružomberok je predpoklad zlepšenia sociálneho kontaktu odsúdeného
s rodinou formou návštev. V záujme priaznivého pobytu na resocializáciu odsúdeného odporúča žiadosti
odsúdeného vyhovieť.

30.) Dňa 11.01.2016 žalovaný vydal nesúhlasné stanovisko s premiestnením menovaného do Ústavu
na výkon trestu odňatia slobody z dôvodu toho, že aktuálne nedisponuje voľnou ubytovacou kapacitou
v strednom stupni stráženia - diferenciačná skupina C.

31.) Je nesporné, že na rozhodnutie o žiadosti žalobcu o jeho premiestnenie sa vzťahujú ustanovenia
zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody,  vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č.
368/2008 Z. z., ktorou sa vydáva poriadok výkonu trestu odňatia slobody, ako aj rozkaz generálneho
riaditeľa ZVJS č. 31/2014. Podľa názoru súdu rozhodnutie žalovaného - negatívne rozhodnutie, resp.
oznámenie, že teda riaditeľ Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Ružomberok, čiže žalovaný
nesúhlasí s premiestnením menovaného z kapacitných dôvodov vychádza podľa názoru súdu zo
spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, keď bolo preukázané, že v čase rozhodovania o žiadosti
žiadateľa - žalobcu zo dňa 04.01.2016, a to ku dňu 08.01.2016 žalovaný skutočne nemal kapacitné
možnosti na premiestnenie žalobcu z Ústavu na výkon trestu odňatia slobody z Leopoldova do miesta
žalovaného. Jedinou žalobnou námietkou žalobcu bolo, že je nedostatočný argument žalovaného z titulu
nedostatočnej ubytovacej kapacity, pričom žalobca poukazuje najmä na štatistku, že v mesiaci december
2015 bol v ÚVTOS Ružomberok z hľadiska kapacity využitý na 94,1%, keď v ňom bolo voľných 22 miest.
Taktiež neskôr žalobca žiadal, aby súd vypočul v rámci súdneho konania ako svedka v predmetnom
konaní odsúdeného Q. E., ktorý je v ÚVTOS Ružomberok umiestnený v identickom zariadení pre výkon



trestu v strednom stupni stráženia - diferenčná skupina C. Taktiež žalobca žiadal predložiť súdu štatistku
ohľadom kapacitných možností žalovaného.

32.) Záver žalovaného, že nie je možné premiestniť žalobcu z kapacitných dôvodov, a preto nemohol
byť daný súhlas na jeho premiestnenie je považovaný zo strany súdu za správny. Žalovaný súdu
predložil štatistiku - aktuálny stav počtu odsúdených v jednotlivých stupňoch stráženia a v jednotlivých
diferenciačných skupinách č. l. 19 - 24 spisu, za obdobie od 8.1.2016 do 11.1.2016, teda aj ku dňu
posudzovania žiadosti žalobcu. Nesporné je, že žalobca bol zaradený v strednom stupni stráženia v
diferenciačnej skupine „C“, kde podľa žalovaného je stanovená kapacita ústavu na 52 miest. V období
posudzovania žiadosti, teda od 08.01.2016 do 11.01.2016 - 11.01.2016 je deň, kedy bolo vydané
negatívne oznámenie vo vzťahu k žalobcovi a v tejto dobe bola kapacita ústavu v danom stupni
stráženia a diferenciačnej skupine dokonca prekročená - č. l. 21 - 22 spisu. Z uvedených dôkazov
potom vyplýva, že žalovaný potom nemohol  vzhľadom na kapacitné dôvody vydať súhlasné stanovisko
s premiestnením žalobcu do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Ružomberok. Z týchto dôvodov
vzhľadom na uvedené skutočnosti, vykonanie dokazovania výsluchom iného odsúdeného v rámci tohto
konania pred správnym súdom súd považoval za bezpredmetné a k danému výsluchu nepristúpil.
Vzhľadom na preukázané zistenia, nebolo možné vychádzať ani z čestného prehlásenia Q. E. zo dňa
26.04.2016. Ani ďalšie dokazovanie - predloženie menného zoznamu osôb nachádzajúcich sa v januári
2016 v ÚVTOS Ružomberok, vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný nemal v danom období kapacitné
možnosti na premiestnenie žalobcu nebolo potrebné vykonávať. Keďže iné nezákonnosti žalobca v
žalobe nenamietal, súd žalobu žalobcu považoval za nedôvodnú, a preto ju zamietol podľa § 190 SSP.

33.) O náhrade trov konania súd rozhodol pri aplikácií § 167 ods. 1 SSP. Keďže žalobca nebol úspešným
účastníkom konania, neprináleží mu právo na náhradu trov konania.

34.) Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1
mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté
rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57
SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {"stav": {"sz": "4Sžk/11/2016", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "5a8f5d78-7e3a-42d5-b340-fde7055c2930:b1936717-2f24-477b-887a-77481891d29c", "datum": "2017-11-07", "vztah": "zmenene"}}, "cituje": [{"guid": "ussr:c000b507-a664-4cd7-9d4e-a8195701dc39", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 225/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 225/09 z 2. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-02", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c000b507-a664-4cd7-9d4e-a8195701dc39"}], "citovane_v": []}