Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 11Co/94/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5808203371 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5808203371.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd Žilina, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a členov senátu JUDr. Romana Tichého a JUDr. Adriany Gallovej v právnej veci žalobcu: Ing. B. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., M. č. XXX/XX, právne zastúpený JUDr. Antonom Slamkom, advokátom, so sídlom V. C., P. XXXX/XX, proti žalovaným: v rade 1/ T. O., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., X. G. O. XXX, právne zastúpený Mgr. Igorom Paliderom, advokátom, so sídlom J., C. II., v rade 2/ Q. A., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX/XX, E., v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobcu a žalovaného v rade 1/ proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 5C/157/2008-346 zo dňa 19. novembra 2014, takto r o z h o d o l : Konanie o návrhu žalobcu na pripustenie zmeny žaloby z a s t a v u j e . Rozsudok okresného súdu vo výroku III., ktorým žalobu vo zvyšnej časti zamietol, potvrdzuje. Rozsudok okresného súdu vo zvyšku (vo výrokoch I., II., IV.) zrušuje a vracia v zrušenom rozsahu okresnému súdu na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd I. určil, že žalobca Ing. B. A., rod. A., nar. XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, bytom E., Ul. M. XXX/XX je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, pozemku zobrazeného ako parcela registra „C" č. 7203/48 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 234 m2 vytvoreného na základe GP č. 14171724-27/2009 zo dňa 24.11.2009 odčlenením od pôvodného pozemku zobrazenom ako parcela registra „E" č. 13172/2 - orná pôda o výmere 1106 m2, zapísanom na LV č. XXXX pre obec a k. ú. J., Správa katastra Tvrdošín, II. určil, že žalobca Ing. B. A., rod. A., nar. XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, bytom E., Ul. M. XXX/XX je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, pozemku zobrazeného ako parcela registra „C" č. 7203/49 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 86 m2 vytvoreného na základe GP č. 14171724-27/2009 zo dňa 24.11.2009 odčlenením od pôvodného pozemku zobrazenom ako parcela registra „E" č. 13172/2 - orná pôda o výmere 1106 m2, zapísanom na LV č. XXXX pre obec a k. ú. J., Správa katastra Tvrdošín, III. vo zvyšnej časti žalobu zamietol a IV. rozhodol, že o náhrade trov konania a trovách štátu bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Rozhodnutie súdu sa opiera o ust. § 132 ods. 1, 2, § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súd zistil, že žaloba žalobcu je dôvodná len v časti. Bolo preukázané, že žalobca uzatvoril určitý počet kúpnych zmlúv, z nich spornými sa stali tri zmluvy, ktorých predmetom bol prevod vlastníckeho práva k dielom novovytvorených C KN parciel od pôvodných pozemnoknižných parciel, kde ako technický podklad slúžil geometrický plán č. GP č. 32272677-064-95 zo dňa 21.06.1995 (prvá a druhá kúpna zmluva) a geometrický plán GP č. 32272677-017-2001 zo dňa 23.5.2001 (tretia kúpna zmluva). U všetkých troch zmlúv bol povolený vklad vlastníckeho práva dňa 18.03.2003. K tomu je potrebné uviesť, že hoci GP č. 64/1995, resp. GP č. 17/2001 špecifikoval nehnuteľnosti, ku ktorým sa prevádzalo vlastnícke právo na žalobcu ako nadobúdateľa, vklad vlastníckeho práva bol povolený rozhodnutím Správy katastra u všetkých zmlúv na podklade GP č. 17/2001, ktorý výmeru jednotlivých dielov a ich polohové určenie riešil odlišne. Práve táto skutočnosť bola dôvodom pre postup (bývalej) Správy katastra, že aj napriek povoleniu vkladu vlastníckeho práva, ho do evidencie nehnuteľností nezapísala (resp. zapísať nemohla pre jeho neurčitosť a nezrozumiteľnosť, nezachytávajúc platný popisný stav - zmeny po ZRPŠ, ktoré GP č. 64/1995 nezobrazoval, tieto sa následne neprejavili v procese uzatvorenia zmlúv, ku ktorým došlo v roku 2000 a v roku 2001, a napokon ani v procese povoľovania vkladu vlastníckeho práva, keďže medzitým prebehla ROEP). K čiastočnej náprave došlo vyhotovením GP č. 17/2001, na podklade ktorého sa povoľoval vklad k nehnuteľnostiam prevádzaným podľa všetkých troch sporných kúpnych zmlúv. Nie však ku všetkým prevádzaným nehnuteľnostiam. Žalobca sa preto následne podanou žalobou domáha určenia vlastníckeho práva, a to nehnuteľnosti zapísanej na L V č. XXXX, pozemku zobrazenom ako parcela č. 13170 - orná pôda o výmere 327 m2 v podiele 7/9-ín účasti k celku a tiež k pozemku zobrazenom ako parcela registra „C" parc. č. 7203/48 - zastavaná plocha a nádvoria o výmere 234 m2 vytvoreného na základe GP č. 14171724-27/2009 zo dňa 24.11.2009 odčlenením od pôvodného pozemku zobrazenom ako parcela registra „E" parc. č. 13172/2 - orná pôda o výmere 1106 m2, zapísanom na LV č. XXXX pre obec a k. ú. J. a pozemku zobrazenom ako parcela registra „C" č. 7203/49 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 86 m2 vytvoreného na základe GP č. 14171724-27/2009 zo dňa 24.11.2009 odčlenením od pôvodného pozemku zobrazenom ako parcela registra „E" č. 13172/2 - orná pôda o výmere 1106 m2, zapísanom na LV č. XXXX pre obec a k. ú. J.. Pokiaľ ide o novovytvorenú parcelu č. 7203/48 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 234 m2 geometrickým plánom č. 27/2009 (ako diel č. 1), súd zistil, že táto bola vytvorená od E K N parcely 13172/2 - orná pôda o výmere 1106 m2, zapísanej na LV č. XXXX ako diel 1 a ako diel 2 bola vytvorená C KN parcela č. 7203/49. Vychádzajúc z písomnej identifikácie ZP (č. l. 294), tieto (tiež s časťou parcely 7203/11) predstavujú práve diel 53 vytvorený GP č. 64/1995, ku ktorému vlastníctvo žalobca nadobudol titulom druhej kúpnej zmluvy. Stal sa vlastníkom v súčasnosti C KN parciel titulom kúpy. Preto súd tejto časti žaloby vyhovel. Pokiaľ ide o parcelu E KN 13170 - orná pôda o výmere 327 m2 zapísanú na LV č. XXXX, mal súd obsahom znaleckého posudku preukázané, že táto nie je totožná s nehnuteľnosťami, ktoré nadobudol žalobca na základe kúpnych zmlúv. Na základe uvedeného vyplýva pre súd záver, že žalobca uzavretými kúpnymi zmluvami nenadobudol vlastníctvo k nehnuteľnosti E KN parc. č. 13170 - orná pôda o výmere 327 m2 zapísanú na LV XXXX, ku ktorej určenia vlastníctva sa domáha. Keďže iný titul, ktorý by svedčil v prospech vlastníckeho práva žalobcu k tejto nehnuteľnosti predložený nebol, musel súd jeho žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Pokiaľ ide o žalobcom namietnuté porušenie rovnosti zbraní, je nutné uviesť, že táto platí pre obe strany zúčastneného sporu, teda nielen pre stranu žalobcu, ale aj pre stranu žalovaných. Nepripustenie zmeny návrhu nemožno považovať za porušenie rovnosti zbraní. O návrhu na zmenu žaloby súd rozhoduje podľa § 95 ods. 1 a 2 O. s. p. Súd nepripustí zmenu návrhu, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. Stalo sa tak aj v danom prípade, kedy žalobca žiadal pripustiť zmenu petitu žaloby a domáhal sa určenia vlastníctva k nehnuteľnostiam, novovytvoreným C KN parcelám geometrickým plánom č. 28/2014, ktorý predložil pred podaním návrhu na zmenu. Je potrebné uviesť, že nie je možné pripúšťať zmenu reflektujúcu na dosiaľ získané výsledky dokazovania, aby sa v konečnom dôsledku dosiahla taká žalobná žiadosť - iná ako pôvodná, ktorej by mal súd vyhovieť. S takýmto chápaním rovností zbraní nemožno súhlasiť. Hoci súd podaním znaleckého posudku mal dostatočný podklad pre rozhodnutie vo veci, na návrh strany žalobcu doplnil dokazovanie o písomnú a grafickú identifikáciu formou doplnku k znaleckému posudku, ktorý len potvrdil závery už podaného znaleckého posudku a pre rozhodnutie súdu podľa žalobnej žiadosti (petitu) nebolo potrebné vypracovať geometrický plán. V tomto smere možno súhlasiť s vyjadrením strany žalovaného 1/, že žalobcovi nič nebránilo, aby hneď pri podaní žaloby, prípadne v priebehu konania (po zrušení rozsudku) si dal vypracovať geometrický plán, ktorý mohol byť znalcom v rámci znaleckého dokazovania podrobený odbornému prieskumu. Žalobca predložil geometrický plán až po dokazovaní, po ktorom žiadal pripustiť zmenu reflektujúc na získané dôkazy. S poukazom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. Podľa § 151 ods. 3 O. s. p. z dôvodu zložitosti veci súd o trovách konania a trovách štátu súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V zákonnej lehote podal odvolanie voči výroku III. rozsudku žalobca. S výrokom III. rozsudku okresného súdu, ktorým rozhodol o zamietnutí žalobného návrhu žalobcu o určenie vlastníckeho práva v spoluvlastníckom podiele 7/9 pozemku KN E parc. č. 13170 orná pôda o výmere 327 m2 v k. ú. J., nesúhlasí. Postupom okresného súdu, ktorý predchádzal tomuto rozhodnutiu, mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Poukázal na postup okresného súdu po vydaní zrušujúceho uznesenia Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/60/2012 zo dňa 06.11.2012. Poukazuje najmä na to, že okresný súd ignoroval jeho požiadavky na vypracovanie geometrického plánu znalkyňou. Zo záverov doplneného znaleckého dokazovania vyplynula grafická a písomná identifikácia dielov č. 47, 48 a 52, podľa GP č. 32272677-064-95 nadobudnutých žalobcom v podiele 7/9, ktoré zaberajú len časť súčasnej KN E parc. č. 13170. Žalobca si následne potom dal v zmysle záverov doplneného znaleckého dokazovania vypracovať geometrický plán č. 14171724-28/2014 zo dňa 23.09.2014, ktorým bola zameraná časť KN E parc. č. 13170, ktorá podľa doplneného znaleckého dokazovania zodpovedá dielom č. 47, 48 a 52, ktoré vznikli na základe GP č. 32272677-064-95 a ku ktorým žalobca nadobudol vlastnícke právo v podiele 7/9. Následne podaním doručeným súdu 24.09.2014 navrhol súdu v zmysle tohto geometrického plánu pripustiť zmenu petitu žaloby a vo zvyšnej časti žalobný návrh zobral späť. Súd prvého stupňa o tomto návrhu rozhodol uznesením sp. zn. 5C/157/2008-334 tak, že návrh na zmenu žaloby nepripustil s odôvodnením, že podľa vyjadrenia žalovaného v rade 1/ by po pripustení zmeny žaloby bolo potrebné doplnenie znaleckého dokazovania ustanovenou znalkyňou vyhotovením nového geometrického plánu, ktorý by bol súčasťou znaleckého posudku, čo by podľa názoru súdu bolo v rozpore s príkazom Ústavného súdu SR náleze IV. ÚS 140/2014-28 z 01.07.2014 a predĺžilo by to celé konanie. S uvedeným názorom sa nemožno stotožniť. Na jednej strane súd prvého stupňa odmietol vykonať znalecké dokazovanie vyhotovením geometrického plánu podľa návrhu žalobcu a na strane druhej sa ten istý súd stotožní s vyjadrením žalovaného v rade 1/, že v ďalšom konaní po pripustení žalobcom navrhovanej zmeny žaloby by bolo potrebné doplniť znalecké dokazovanie. Tým súd prvého stupňa vážne porušil zásadu rovnosti účastníkov a zásadu rovnosti zbraní, čím žalobcovi odňal možnosť konať pred súdom. Taktiež sa nemožno stotožniť s odôvodnením súdu prvého stupňa, že pripustením žalobcom navrhovanej zmeny žaloby by sa dosiahla iná žalobná žiadosť, ako bola pôvodná. Práve naopak, predmetom určenia by bol ten istý pozemok, resp. jeho časť len v inom registri evidencie katastra. Pôvodným pozemkom, ktorý bol predmetom žalobného návrhu, bol pozemok označený ako parc. registra E č. 13170, pričom žalobcom predloženým geometrickým plánom k zmene petitu žaloby bola zameraná časť toho istého pozemku a označená ako parc. registra C č. 7203/52, 7203/51 a 7203/50. V ostatnej časti, t. j. v ostatnej geometrickým plánom nezameranej časti KN E parc. č. 13170 žalobca zobral žalobný návrh späť. Podľa jeho názoru boli teda splnené podmienky na pripustenie zmeny žalobného návrhu, nakoľko doteraz vykonané dokazovanie mohlo byť podkladom pre navrhovanú zmenu žalobného návrhu. Žalobcom predložený geometrický plán bol vyhotovený podľa záverov doplneného znaleckého dokazovania, a preto by už nebolo potrebné dopĺňať znalecké dokazovanie. Podľa stabilnej súdnej praxe a judikatúry súdov možno navrhnúť zmenu petitu aj v odvolacom konaní. Z uvedeného dôvodu týmto žalobca krajskému súdu navrhuje, aby len čo do žalobcom pôvodne navrhovaného určenia vlastníckeho práva v podiele 7/9 pozemku zobrazenom ako parc. registra E č. 13170 orná pôda o výmere 327 m2 zapísanom na LV č. XXXX k. ú. a obec J., teda v časti, v ktorej napadnutým rozsudkom Okresný súd Námestovo žalobu zamietol, pripustil zmenu petitu žalobného návrhu, ktorý znie: ,,Súd určuje, že žalobca Ing. B. A., rod. A., nar. XX.XX.XXXX, r. č.: XXXXXX/XXXX, bytom E., ul. M. XXX/XX je podielovým spoluvlastníkom v podiele 7/9-ín nehnuteľností ~ pozemkov zobrazených ako parcely reg. „C“ č. 7203/50, zastavané plochy a nádvoria o výmere 49 m2, č. 7203/51, zastavané plochy a nádvoria o výmere 173 m2 a č. 7203/52, zastavané plochy a nádvoria o výmere 3 m2, ktoré vznikli na základe geometrického plánu č. 14171724-28/2014 zo dňa 23.09.2014 odčlenením od pôvodného pozemku zobrazenom ako parcela reg. „E“ č. 13170, orná pôda o výmere 327 m2, zapísanom na LV č. XXXX, k. ú. a obec J.. V ostatnej časti, t. j. čo do určenia vlastníckeho práva v podiele 7/9-ín k zvyšnej geometrickým plánom nezameranej časti pozemku KN-E parcela č. 13170 berie žalobca žalobný návrh späť.“ Žalobca týmto po pripustení navrhovanej zmeny petitu žalobného návrhu, navrhuje, aby Krajský súd Žilina ako odvolací súd v odvolaním napadnutej III. výrokovej časti rozsudok Okresného súdu Námestovo sp. zn.: 5C/157/2008-346 zo dňa 19.11.2014 zmenil tak, že určí, že žalobca Ing. B. A., rod. A., nar, XX.XX.XXXX, r. č.: XXXXXX/XXXX, bytom E., ul. M. XXX/XX je podielovým spoluvlastníkom v podiele 7/9-ín nehnuteľností - pozemkov zobrazených ako parcely reg. „C“ č. 7203/50, zastavané plochy a nádvoria o výmere 49 m2, č. 7203/51, zastavané plochy a nádvoria o výmere 173 m2 a č. 7203/52, zastavané plochy a nádvoria o výmere 3 m2, ktoré vznikli na základe geometrického plánu č. 14171724-28/2014 zo dňa 23.09.2014 odčlenením od pôvodného pozemku zobrazenom ako parcela reg. „E“ č. 13170, orná pôda o výmere 327 m2, zapísanom na LV č. XXXX, k. ú. a obec J.. V zákonnej lehote podal odvolanie proti výroku rozsudku I. a II. žalovaný v 1/ rade. Odvolanie odôvodnil dôvodmi vymedzenými v § 205 ods. 2 písm. d), e), f) O. s. p. Poukazuje na to, že súd rozhodoval o nároku žalobcu, ktorý vyplynul z piatej zmeny žalobného návrhu, ktorá skutočnosť len preukazuje, že medzi účastníkmi zmluvného vzťahu v konaniach V 273/2000, V 274/2000 a V 1371/2000 nebol vôbec v dôsledku nesúladu výmer prevádzaných pozemkov, podielov a grafiky sporných dielov geometrických plánov zrejmý predmet prevodu a následné zmeny žaloby mali odstraňovať nesúlady a neurčitosť zmluvných prejavov vôle medzi pôvodnými predávajúcimi a žalobcom ako kupujúcim. Súd, vyhovujúc žalobe vo vzťahu k výroku I. a výroku II. akceptoval právny názor odvolacieho súdu, ktorý priznal kúpnym zmluvám žalobcu obligačné a vecnoprávne účinky, aj keď k tomuto záveru nemal kompletný spisový materiál. V prvostupňovom konaní bolo opomenuté vyhodnotenie viacerých právnych skutočností, ktoré mali význam pre rozhodovanie o uplatnenom nároku žalobcu. Súd nevzal do úvahy, že pre potrebu zachovania určitosti zmluvných prejavov vôle v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka musí byť zachovaná jednota prejavov vôle všetkých účastníkov podľa písomného vyhotovenia zmluvy, ako aj grafického vyhotovenia geometrického plánu. V danom prípade sa zmluvné prejavy vôle účastníkov v zmluvách žalobcu opierali o pripojené geometrické plány č. 32272677-064-95 zo dňa 21.06.1995 a GP č. 32272677-017-2001 zo dňa 23.05.2001. Ako konštatuje aj súd vo svojom odôvodnení rozsudku, hoci GP 64/1995 resp. GP 17/2001 špecifikoval nehnuteľnosti, ku ktorým sa prevádzalo vlastnícke právo na žalobcu ako nadobúdateľa, vklad vlastníckeho práva bol povolený rozhodnutím správy katastra u všetkých zmlúv na podklade GP č. 17/2001, ktorý výmery jednotlivých dielov a ich polohové určenie riešil odlišne. Týmto postupom s použitím viacerých GP na zmluvné prevody rozlične identifikovaných pozemkov samotný žalobca vytvoril vo vzťahu k predmetu prevodu neprípustnú neurčitosť a túto nebolo možné následne ani odstrániť v dôsledku úmrtia účastníka zmlúv Q. C.. Obvyklým postupom v rámci vkladového konania mala byť odstránená neurčitosť zmluvných prejavov vôle, k čomu však pre úmrtie účastníka nemohlo dôjsť. Stav neurčitosti zmluvných prejavov vôle potvrdila v rámci svojej výpovede aj svedkyňa, pracovníčka vtedajšej Správy katastra v Tvrdošíne, Mgr. B. vo svojej svedeckej výpovedi. Zároveň potvrdila, že na predmet prevodu boli vypracované tri rozličné GP. Odvkladovaná bola zmluva, avšak predmet bol ťažko zapísateľný, z ktorého dôvodu došlo k vypracovaniu v poradí tretieho GP z roku 2003. Výpoveď uvedenej svedkyne preukazuje, že v konaní bol žalobcom pre potrebu odstránenia zmätočnosti jeho návrhov na vklad doložený ako technický podklad nový GP z roku 2003 a v prvej zmluve V 273/2000 sa podľa tohto GP zmenili výmery dielov a tieto splynuli do dielu 52 vo výmere 405 m2, pri diele 53 sa výmera zmenila zo 660 na 426 a pri diele 44 sa zmenila výmera zo 725 m2 na 818 m2. Ďalej uviedla, že obdobne sa odkupovalo vlastnícke právo k jednotlivým dielom č. 53, ktorý bol predmetom zmluvy pod V 274/2000. Svedkyňa potvrdila, že napriek rozdielnym prejavom vôle v dotknutých zmluvách s uvádzaním rozdielnej výmery na diely 52 a 53 nebol vypracovaný dodatok ku kúpnym zmluvám, a preto nebolo zrejmé, či ostatní predávajúci odstúpili od kúpnej zmluvy, alebo akým spôsobom sa vyporiadal prevod vlastníckeho práva, ku ktorému v skutočnosti nedošlo, keďže prevádzaná výmera pozemku sa ponížila. Ďalej táto svedkyňa uviedla, že súčasťou parcely 7203/11 je aj diel č. 52, do ktorého splynuli diely 47, 48 a 52, ktoré boli predmetom konania V 273/2000, pričom žalobca podľa GP z roku 1995 oproti GP z roku 2003 odkupoval viac. Avšak pri zápise vlastníckeho práva sa výmera opäť ponížila na 405 m2, pričom opäť nebol vypracovaný dodatok ku kúpnym zmluvám a nie je zrejmé, či ostatní vlastníci od kúpnych zmlúv odstúpili. Žalovaný 1/ je preto presvedčený, že formálne odvkladovanie neurčitých zmluvných prejavov vôle podľa rozdielnych dielov parciel zakladá neurčitosť prejavov vôle účastníkov a absolútnu neplatnosť právnych úkonov, na ktorú je povinný súd prihliadať z úradnej povinnosti. Pripojenie k vkladovému konaniu nového GP vypracovaného v roku 2003, ktorý zmenil predmet prevodu uvádzaný v kúpnych zmluvách žalobcu, keď tieto boli podpisované všetkými účastníkmi pri V 273/2000 z roku 2000, pri V 274/2000 z roku 2000 a pri V 1371/2000 z roku 2001, je nezákonným postupom a neboli splnené podmienky pre povolenie vkladu predmetných zmlúv pri sporných dieloch 47, 48, 52, 53. Nemožno takto stotožniť prejavy vôle účastníkov podľa zmluvy z roku 2000 a GP doplneného a opraveného v popisnej časti geometrického plánu z roku 2003 rozdielne. Tento stav opätovne dokumentuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu, pričom GP z roku 2003 netvorí technickú jednotu so zmluvami ani čo do jednoty zmluvných prejavov vôle. Aj v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR 3Sž-o-KS55/2006, ak zmluva nie je technicky jednotná, ide o nedostatok, na odstránenie ktorého musí byť navrhovateľ vyzvaný príslušným orgánom katastra. Ak tento nedostatok nebol odstránený, je daná podľa presvedčenia žalovaného absolútna neplatnosť zmluvných prejavov účastníkov v spornej časti zmlúv. Táto skutočnosť nebola zo strany prvostupňového súdu náležite vyhodnotená a v rozsudku absentuje odôvodnenie, ako sa súd s týmto závažným nedostatkom vysporiadal. Na základe uvedených skutočností žalovaný 1/ spochybňuje vznik obligačných účinkov sporných zmlúv, pretože tento záver bol predčasný a nezodpovedalo mu náležité preskúmanie kompletného spisového materiálu bývalej Správy katastra Tvrdošín v konaniach V 273/2000, V 274/2000 a V 1371/2000. Celé vkladové konanie od začiatku trpelo zásadnou vadou, ktorá zostala nepovšimnutá, a to vo vzťahu ku skutočnosti, že pred rozhodnutím o vklade v súlade so znením § 460 OZ, poukazujúc na zmenu prevodcu Q. C., ktorý zomrel 18.03.2003 nemohli nastať obligačné a následne vecnoprávne účinky vkladu pre neurčitosť predmetu prevodu. V tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR 3 Cdo 196/2005. Ďalej poukazuje na nesprávny postup Správy katastra Tvrdošín, keď jediným správnym postupom malo byť rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad predmetných zmlúv žalobcu v časti sporných dielov, ako to vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR 5Sžo 242/2010 z 25.08.2011. Platný zákon 162/1995 Z. z. neumožňoval zápis vlastníckeho práva k jednotlivým dielom, pokiaľ sa neuskutoční prevod vlastníckeho práva k všetkým dielom novovytvorených parciel podľa GP. Uvedené vyplynulo z § 45 ods. 1 Katastrálneho zákona účinného do 31.08.2009. Zásadný nedostatok pri vkladovom konaní ohľadne sporných zmlúv žalobcu podľa presvedčenia žalovaného vedie aj k nulite celého aktu vkladového konania. Vo vzťahu k vyššie uvedeným námietkam prvostupňový súd svoje rozhodnutie náležite neodôvodnil, čo je porušením ústavného práva žalovaného na spravodlivý súdny proces. Žalovaný ďalej poukazuje aj na nesprávne vyhodnotenie skutkových zistení zo strany súdu, a to vo vzťahu k vypracovanému znaleckému posudku 3/2013 zo dňa 02.09.2013 a jeho dodatku zo dňa 17.06.2014. Podľa stanoviska krajského súdu vysloveného v zrušujúcom uznesení sa mal prvostupňový súd zamerať na zistenie, či nehnuteľnosti, ku ktorým sa žalobca domáha určenia vlastníckeho práva, sú totožné s nehnuteľnosťami, ktoré nadobudol na základe kúpnych zmlúv. V znaleckom posudku 3/2013 sa znalec jasne vyjadruje v odpovedi na položenú otázku o totožnosti nehnuteľnosti, a to v odpovedi 1 a v odpovedi 2: 1/ Parcela E-KN č. 13170 orná pôda 327 m2 vedená na LV XXXX nie je totožná s nehnuteľnosťami, ktoré nadobudol Ing B. A. na základe uvedených kúpnych zmlúv. Novovytvorená parcela č. 7203/48 zast. plohy a nádvoria o výmere 234 m2 podľa GP 141171724-27/2009 z 24.11.2009 nie je totožná s nehnuteľnosťami, ktoré nadobudol Ing. B. A. na základe uvedených kúpnych zmlúv. 2/ Diely 52 a 53 podľa predmetných kúpnych zmlúv tvoria C-KN parc. č. 7203/11 zastavané plochy a nádvoria 831 m2, evidovaná na LV XXXX. Následne aj po doplnení posudku dodatkom zo dňa 17.6.2014 znalec konštatuje, že diely (alebo parcela) sú totožné (rovnaké) vtedy, ak sa zhodujú výmerou a polohovým určením. Diely 52 a 53 podľa GP 32272677-064-95 a diely 52 a 53 podľa GP 32272677-017-2001 nie sú totožné, čo sa týka výmery i polohového určenia, naviac boli prevádzané v rôznych podieloch. Diel 53 podľa GP 32272677-064-95 má mať výmeru 660 m2, podľa grafiky má výmeru 778 m2, preto nie je možné povedať, kde sa tých 660 m2 nachádza. Vo vzťahu k vyjadreniu znalca mal súd vziať do úvahy, že totožnosť sporných pozemkov znalec vyvrátil a vysvetlil dôvody tohto postupu. V tomto smere záver znalca je potvrdený aj výpoveďou svedkyne Mgr. L. B., bývalej pracovníčky Správy katastra Námestovo. Zároveň žalovaný 1/ považuje za neprípustné, aby sa mimo riadneho vkladového konania úpravami v GP a predkladaním nových GP a podobne modifikoval zo strany žalobcu skutočný obsah právnych úkonov a prejavenej vôle v kúpnych zmluvách žalobcu spred niekoľkých rokov, aby bolo možné odstrániť nezrozumiteľnosť, prípadne nulitu a vykonať zápisy v katastri. Žalovaný 1/ navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výrokoch I. a vo výroku II. zrušil a vrátil prvostupňovému súdu na nové konanie a rozhodnutie. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného v rade 1/ udáva, že ho považuje za nedôvodné. Súd prvého stupňa sa dostatočne vyporiadal so závermi doplneného znaleckého dokazovania ustanovenou znalkyňou Ing. Annou Šobichovou, ohľadom identifikácie dielu č. 53, vytvorenom GP č. 32272677-064-95 zo dňa 21.06.1995 nadobudnutým žalobcom v 1/1, ktorý zodpovedá podľa písomnej a grafickej identifikácie doplneného znaleckého dokazovania žalovaným KN C parc. č. 7203/48 a 7203/49. Súčasťou všetkých kúpnych zmlúv, ktoré boli predmetom konania, boli aj príslušné GP z roku 1995 a 2001, ktoré tvorili ich integrálnu súčasť. Nie je teda dôvodná námietka žalovaného, že by kúpne zmluvy netvorili technickú jednotu s príslušným geometrickým plánom. Žalovaný napriek riadnemu poučeniu podľa § 120 ods. 4 O. s. p. ani takúto námietku počas konania pred súdom prvého stupňa nevzniesol. Pokiaľ ide o smrť účastníka zmluvy Q. C., uvedenú skutočnosť žalovaný nijako nepreukázal a na túto skutočnosť nepoukazoval ani počas konania pred prvostupňovým súdom pred ukončením dokazovania. V tejto súvislosti však poukazuje na skutočnosť, že pokiaľ aj dôjde k úmrtiu účastníka zmluvy pred povolením vkladu, sú právni nástupcovia po tomto zomrelom účastníkovi viazaní jeho zmluvným prejavom vôle až do ukončenia katastrálneho správneho konania. Úmrtie účastníka zmluvy v takomto prípade nezakladá neplatnosť zmluvy. K povoleniu vkladu vlastníckeho práva správou katastra došlo, t. j. nastali vecnoprávne účinky kúpnych zmlúv. V ostatnej časti námietky žalovaného v rade 1/ týkajúce sa neurčitosti kúpnych zmlúv, a teda ich absolútnej neplatnosti z dôvodu prevodu len dielov parciel, sú tieto námietky nedôvodné, pričom sa s nimi jasne vysporiadal krajský súd vo svojom zrušujúcom uznesení. Žiada, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Námestovo v I. a II. výroku potvrdil. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaných odvolaní žalobcu a žalovaného v 1/ rade v rozsahu danom v ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) napadnutý rozsudok postupom v zmysle ust. § 156 ods. 3 O. s. p. potvrdil v zmysle ust. § 219 ods. 1, 2 O. s. p. vo výroku III., ktorým súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol a v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f), h) O. s. p. zrušil vo výrokoch I., II., IV. a v zrušenom rozsahu vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Pokiaľ ide o výrok III. rozsudku okresného súdu, ktorým okresný súd vo zvyšnej časti, t. j. o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti parc. E KN č. 13170, orná pôda o výmere 327 m2 zamietol, jeho rozhodnutie je vecne správne. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi okresného súdu o neunesení dôkazného bremena navrhovateľa vo vzťahu k vlastníctvu nehnuteľnosti parcely E KN 13170 v k. ú. J.. Samotnú túto skutočnosť nespochybňuje ani žalobca vo svojom odvolaní. Žalobca ako odvolateľ však voči tomuto výroku argumentuje nesprávnym procesným postupom okresného súdu, ktorým podľa jeho názoru malo dôjsť k odňatiu jeho možnosti ako účastníka konať pred súdom, keď súd mu nepripustil navrhovanú zmenu žaloby. Zároveň žiada, aby navrhovanú zmenu petitu žalobného návrhu pripustil odvolací súd v odvolacom konaní. Prvostupňový súd rozhodol o nepripustení zmeny žaloby uznesením č. k. 5C/157/2008-334 zo dňa 22. októbra 2014 s odôvodnením, že vychádzajúc z rozsahu doterajšieho dokazovania jeho výsledky by nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu, keď by bolo potrebné doplnenie znaleckého dokazovania vyhotovením nového geometrického plánu, čo by bolo v rozpore s príkazom ústavného súdu konať bez zbytočných prieťahov. Odvolací súd poukazuje, že voči citovanému uzneseniu odvolanie nie je prípustné a toto rozhodnutie prvostupňového súdu nadobudlo právoplatnosť, nie je však vylúčené, aby odvolací súd v rámci rozhodovania o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu vo veci samej preskúmal procesný postup okresného súdu predchádzajúci vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či tento postup okresného súdu neodníma účastníkovi možnosť konať pred súdom, alebo nejde o takú vadu konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávnosť rozhodnutia vo veci samej. Odvolací súd však, preskúmajúc postup okresného súdu pred vydaním meritórneho rozhodnutia, takéto vady konania nezistil. Pripustenie alebo nepripustenie zmeny žaloby v prvostupňovom konaní patrí do právomoci procesného súdu. Je na ňom, aby posúdil, či výsledky doterajšieho dokazovania môžu byť podkladom pre rozhodnutie o zmenenom návrhu. Okresný súd svojím postupom vytvoril žalobcovi dostatočný priestor na uplatňovanie svojich návrhov, keď pred vydaním rozhodnutia o nepripustení zmeny žaloby opakovane pripustil opakované zmeny žaloby na návrh navrhovateľa. Táto opakovaná zmena žalobného návrhu však došla súdu v čase po vykonaní rozsiahleho dokazovania, kedy aj podľa názoru odvolacieho súdu bolo povinnosťou prvostupňového súdu dbať na hospodárnosť konania, ako aj ukončenie veci v primeranom čase, keďže išlo o konanie, ktoré sa začalo podaním návrhu dňa 22.08.2008. Oprávnenie navrhovateľa na zmenu žaloby je súčasťou dispozičného práva navrhovateľa, ktoré mu umožňuje disponovať (nakladať) s konaním alebo jeho predmetom. Hoci ide o právo účastníka, toto právo nemôže byť bezbrehé a súd musí pri uplatnení tohto práva prihliadať aj na procesnú pozíciu druhej strany sporu, zachovávajúc rovnosť účastníkov v konaní. Navrhovateľ už pri podaní žaloby musí vedieť, čo chce žalobným návrhom dosiahnuť. Na druhej strane odporca má taktiež právo, aby mu bol zrejmý predmet konania, proti ktorému sa bude v konaní brániť. Zmena žaloby nemôže byť využívaná kedykoľvek v priebehu konania. Žalobný návrh určuje predovšetkým predmet dokazovania, preto po vykonaní rozsiahleho dokazovania je dispozitívne oprávnenie navrhovateľa na zmenu žaloby obmedzené a súd ju nemusí pripustiť, ak by výsledky doposiaľ vykonaného dokazovania nemohli byť podkladom pre rozhodnutie o zmene návrhu. Práve k takejto situácii v konaní došlo, keď možno súhlasiť s názorom prvostupňového súdu, že pripustenie zmeny žaloby by si vyžiadalo doplnenie dokazovania, keď znalecké dokazovanie doposiaľ uskutočnené nedáva odpoveď na oprávnenosť, resp. neoprávnenosť nároku žalobcu, ktorého by sa domáhal zmenenou žalobou. Zároveň odvolací súd poukazuje, že nebolo povinnosťou prvostupňového súdu nariadiť vyhotovenie geometrického plánu ako podkladu pre zápis do katastra. Naopak, navrhovateľ už pri podaní žaloby mal postupovať predvídavo a obozretne tak, aby uplatnený žalobný návrh zodpovedal reálnym skutočnostiam a bol vykonateľný. Povinnosťou okresného súdu bolo po vykonaní rozsiahleho dokazovania zamerať svoju činnosť na vydanie meritórneho rozhodnutia, ktorým postupom sa okresný súd aj riadil. Nepripustenie opakovanej zmeny žaloby zo strany žalobcu považuje odvolací súd za správne a nemožno konštatovať odňatie možnosti žalobcovi konať pred súdom, keď procesný postup okresného súdu je v súlade s Občianskym súdnym poriadkom ust. § 95 ods. 2 O. s. p. Odvolací súd nepopiera právo účastníka podať návrh na zmenu žaloby aj v odvolacom konaní, keď ust. § 216 ods. 1 O. s. p. zmenu žaloby v odvolacom konaní nevylučuje. Pripustenie zmeny návrhu v odvolacom konaní však už môže byť iba výnimočné, vychádzajúc z koncentračnej zásady vyjadrenej v ust. § 205a O. s. p. s poukazom na ust. § 95 ods. 2 O. s. p. V súdenej veci však nie sú splnené procesné podmienky pre rozhodnutie o pripustení alebo nepripustení navrhovanej zmeny žaloby, vychádzajúc zo zásady, že o už raz rozhodnutej veci nemožno znova rozhodovať v zmysle ust. § 159 ods. 2 O. s. p. s poukazom na ust. § 167 ods. 2 O. s. p. Z princípu právneho štátu vyplývajúca požiadavka právnej istoty určuje, aby v prípade, ak súd už právoplatne vyriešil určitú otázku, táto skutočnosť bola považovaná za záväznú úpravu takejto otázky a nebolo možné s výnimkou mimoriadnych opravných prostriedkov domáhať sa jej opätovného preskúmania a vnášať tým neistotu do občianskoprávnych vzťahov. Opätovné prejednanie takejto veci by bolo neprípustným zásahom do nezmeniteľnosti a záväznosti súdneho rozhodnutia ako jeho vlastností vyplývajúcich z materiálnej stránky právoplatnosti takéhoto rozhodnutia - autoritatívneho prejavu vôle súdu (štátneho orgánu), ktorým bol vyriešený spor alebo upravené iné práva a povinnosti a ktorým sa musí riadiť ten, komu je adresované. Konkrétnym prejavom nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí je prekážka veci právoplatne rozhodnutej (res iudicatae), ktorá je podľa ust. § 159 ods. 3 O. s. p. považovaná za neodstrániteľný nedostatok podmienok občianskeho súdneho konania. Účinok nezmeniteľnosti prejavujú aj iné, než meritórne rozhodnutia (§ 167 ods. 2 O. s. p.), nakoľko je nepochybné, že i v prípade právoplatných procesných rozhodnutí je potrebné chrániť stav nimi vytvorený a zamedziť jeho následným revíziám. Zmena žalobného petitu, ktorú navrhol žalobca v odvolacom konaní, je totožná so zmenou petitu, o ktorej rozhodol Okresný súd Námestovo uznesením č. k. 5C/157/2008-334 zo dňa 22. októbra 2014, a to nielen z hľadiska petitu, ale aj z hľadiska odôvodnenia skutočnosťami, o ktoré sa opiera. Z uvedeného dôvodu pre prekážku veci rozhodnutej odvolací súd konanie o zmene žaloby zastavil. Pokiaľ ide o výrok I. rozsudku, ktorým súd určil vlastníctvo žalobcu k nehnuteľnosti parc. KN C č. 7203/48 zastavané plochy a nádvoria o výmere 234 m2, vytvorenej na základe geometrického plánu č. 14171724-27/2009 zo dňa 24.11.2009 v k. ú. J. a výrok II., ktorým súd určil vlastníctvo žalobcu k nehnuteľnosti parc. KN C 7203/49 zastavané plochy a nádvoria o výmere 86 m2 vytvorenej na základe GP č. 14171724-27/2009 zo dňa 24.11.2009 v k. ú. J., odvolací súd v tejto časti, ako aj súvisiacom výroku o trovách konania rozsudok okresného súdu zrušil a v zrušenom rozsahu vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Odvolacie námietky žalovaného v 1/ rade vo vzťahu k tejto časti napadnutého rozsudku sú dôvodné. Rozhodnutie okresného súdu vo vzťahu k výrokom I. a II. o určení vlastníckeho práva žalobcu k uvedeným nehnuteľnostiam je nepreskúmateľné a postupom okresného súdu došlo k odňatiu žalovanému v 1/ rade konať pred súdom. Ústavný súd SR vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, tzn. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (uznesenie z 3. 7. 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/03). Všeobecný súd však nemusí dať odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny stav (uznesenie z 23. 6. 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Sudca sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený, nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t. j. musí byť preskúmateľné. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania, okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom, odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, tak takáto vada zakladá zároveň aj dôvodnosť podaného opravného prostriedku. Rozhodnutie okresného súdu vyššie uvedené kritériá pre odôvodňovanie súdnych rozhodnutí nespĺňa. Okresný súd dostatočne logicky a zrozumiteľne nevysvetlil v napadnutom rozsudku skutkové a právne úvahy, ktoré ho viedli k záveru o existencii vlastníckeho práva žalobcu k predmetným nehnuteľnostiam. Nedostatok skutkových a právnych záverov spôsobil, že odvolací súd nie je schopný správnosť týchto záverov okresného súdu preskúmať, na druhej strane žalovaný v 1/ rade nemôže dostatočne posúdiť, prečo súd vo veci rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku a dostatočne zamerať svoju obhajobu na konkrétne dôvody rozhodnutia. Okresný súd vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, vrátane znaleckého dokazovania a jeho doplnenia. Celé právne posúdenie vo vzťahu k výrokom I., II. rozsudku okresný súd sústredil do jedného odseku, keď konštatoval: „Pokiaľ ide o novovytvorenú parcelu č. 7203/48 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 234 m2 geometrickým plánom č. 27/2009 (ako diel č. 1) súd zistil, že táto bola vytvorená od E K N parcely 13172/2 - orná pôda o výmere 1106 m2, zapísanej na LV č. XXXX ako diel 1 a ako diel 2 bola vytvorená C KN parcela č. 7203/49. Vychádzajúc z písomnej identifikácie ZP (čl. 294) tieto (tiež s časťou parcely 7203/11) predstavujú práve diel 53 vytvorený GP č. 64/1995, ku ktorému vlastníctvo žalobca nadobudol titulom druhej kúpnej zmluvy. Stal sa vlastníkom v súčasnosti C KN parciel titulom kúpy. Preto súd tejto časti žaloby vyhovel.“ Okresný súd vychádzal z vysloveného právneho záveru odvolacieho súdu v zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Žiline č. k. 7Co/60/2012-196 zo dňa 6. novembra 2012, kde odvolací súd vyslovil, že navrhovateľ splnil podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva na základe zmluvy vo vzťahu k predmetu sporných kúpnych zmlúv, keď na jeho strane sú splnené podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom sporných zmlúv, a to platná kúpna zmluva a vklad vlastníckeho práva na základe právoplatného rozhodnutia príslušnej správy katastra. V ďalšom konaní však odvolací súd uložil okresnému súdu, aby zameral predmet dokazovania na zistenie, či nehnuteľnosti, ku ktorým sa navrhovateľ domáha určenia vlastníckeho práva, sú totožné s nehnuteľnosťami, ktoré navrhovateľ nadobudol na základe sporných zmlúv a vkladu vlastníckeho práva. Vyslovený právny názor odvolacieho súdu je pre okresný súd záväzný (§ 226 O. s. p.), súd prvého stupňa je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ako pri posudzovaní otázok hmotného práva, tak i pri aplikácii procesných predpisov. Ak sa však skutkový stav, z ktorého vychádza pri právnom posúdení odvolací súd v ďalšom konaní pred súdom prvého stupňa zmení v dôsledku doplneného dokazovania, prvostupňový súd už nie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v zrušujúcom uznesení. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje, že okresný súd vykonal po zrušení veci odvolacím súdom rozsiahle dokazovanie, v ktorom vyšli najavo nové skutočnosti, ktoré odvolaciemu súdu v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia neboli známe. Pre zmenu skutkového stavu veci potom už pre okresný súd neplatila viazanosť vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu. Odvolací súd má na mysli najmä vykonané znalecké dokazovanie znalkyňou z odboru geodézia Ing. Annou Šobichovou. Práve v súvislosti so závermi znaleckého posudku a jeho doplnení, nie je odvolaciemu súdu zrejmé, ako okresný súd dospel k jednoznačnému záveru o nadobudnutí nehnuteľností- parciel C KN 7203/48 a 7203/49 žalobcom na základe kúpnych zmlúv, ktoré majú predstavovať práve diel 53 vytvorený geometrickým plánom č. 64/1995. Keďže okresný súd neuviedol bližšie skutkové a právne úvahy, ako k tomuto záveru dospel, krajský súd nemôže posúdiť správnosť jeho záverov. Zároveň však konštatuje, že tieto závery sú v rozpore so znaleckým posudkom, ako správne na to poukazuje žalovaný v 1/ rade. Najmä pokiaľ odvolací súd vychádza zo záveru znaleckého posudku znalkyne Ing. Anny Šobichovej č. 3/2013, ktorý záver sa nachádza na č. l. 224 spisu, kde znalkyňa uvádza v bode III. záver pod bodom 1. ,,novovytvorená parcela č. 7203/48 zastavané plochy a nádvoria o výmere 234 m2 podľa geoplánu č. 14171724-27/2009 z 24.11.2009, nie je totožná s nehnuteľnosťami, ktoré nadobudol Ing. B. A. na základe uvedených kúpnych zmlúv, 2. diely 52 a 53 podľa predmetných kúpnych zmlúv tvoria C KN parc. č. 7203/11 zastavané plochy a nádvoria o výmere 831 m2, evidovanú na liste vlastníctva č. XXXX“. Záver okresného súdu uvedený v napadnutom rozsudku nemožno vyvodiť ani z výsluchu znalkyne nachádzajúcom sa v zápisnici o pojednávaní konanom dňa 5. februára 2014, ktorý sa nachádza na č. l. 274 p.v. a 275 spisu. Rovnako nezodpovedá ani záverom doplneného znaleckého posudku č. 3/2013 zo dňa 17.06.2014, kde znalkyňa uvádza (č. l. 291 spisu), že diely 52 a 53 podľa geometrického plánu č. 32272677-064-95 a diely 52 a 53 podľa geometrického plánu č. 32272677-017-2001 nie sú totožné, čo sa týka výmery i polohového určenia. Naviac boli prevádzané v rôznych podieloch. Diel 53 podľa geometrického plánu č. 32272677-064-95 má mať výmeru 660 m2, podľa grafiky má však výmeru 778 m2, preto nie je možné povedať, kde sa tých 660 m2 nachádza. Vykonaným znaleckým dokazovaním tiež vyšiel najavo nesúlad medzi obsahovou časťou zmlúv, ktorých predmetom bol prevod sporných pozemkov a grafickými prílohami, resp. geometrickými plánmi, na ktoré sa zmluvy odvolávali. Tieto skutočnosti musí prvostupňový súd vyhodnotiť z hľadiska určitosti a zrozumiteľnosti prejavu vôle účastníkov zmluvy, keď v tejto otázke, pre zmenu skutkového stavu veci, už nemožno vychádzať z vysloveného právneho názoru odvolacieho súdu v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd nemohol posúdiť správnosť alebo nesprávnosť skutkových a právnych záverov okresného súdu, vo vzťahu k výrokom I., II. rozsudku, preto pristúpil k ich zrušeniu a vráteniu veci na nové konanie a rozhodnutie, vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania. Úlohou okresného súdu bude vec v zrušenom rozsahu opätovne prejednať a rozhodnúť a nové rozhodnutie jasne, logicky a zrozumiteľne odôvodniť tak, aby z neho v súlade s ust. § 157 ods. 2 O. s. p. vyplývalo, akými úvahami sa okresný súd riadil pri vyslovení jednotlivých skutkových a právnych záverov tak, aby tieto mohli byť preskúmané odvolacím súdom. Prvostupňový súd opätovne rozhodne aj o trovách prvostupňového a odvolacieho konania. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerov hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok prípustný nie je.