Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 13Cob/4/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613202156 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5613202156.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: Geodetický a kartografický ústav Bratislava, so sídlom Chlumeckého 4, 827 45 Bratislava - Ružinov, IČO: 17 316 219, zastúpeného zástupcom Gritters a spol., s.r.o., so sídlom Záhradnícka 46, 821 08 Bratislava, IČO: 36 856 941, proti žalovanému: ARMAGEDON, s.r.o., so sídlom Zelená 2, 811 01 Bratislava, IČO: 44 374 551, zastúpenému zástupcom SKLEGAL s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 10, 811 02 Bratislava, IČO: 35 973 161, za účasti Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš, so sídlom Tomášikova 5, 031 80 Liptovský Mikuláš, v konaní o určenie, že účastníci konania nie sú v právnom vzťahu, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 4Cb/12/2013-727 zo dňa 30.09.2014, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 4Cb/12/2013-727 zo dňa 30.09.2014 p o t v r d z u j e s tým, že opravuje záhlavie rozsudku tak, že správne znie:
...„za účasti Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš, so sídlom Tomášikova 5, 031 80 Liptovský Mikuláš...“.
Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy tohto odvolacieho konania, a to trovy právneho zastúpenia vo výške 282,26 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, na účet právneho zástupcu žalovaného SKLEGAL s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 10, 811 02 Bratislava, IČO: 35 973 161.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že priznal žalovanému náhradu trov konania vo výške 105,59 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 1.705,59 Eur, ktoré je žalobca povinný zaplatiť žalovanému na účet jeho právneho zástupcu v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na žalobu žalobcu, doručenú okresnému súdu dňa 05.03.2013, upresnenú na pojednávaní dňa 30.09.2014, ktorou sa žalobca v poradí prvým petitom domáhal, aby súd určil, že účastníci konania nie sú v nájomno-právnom vzťahu na základe Zmluvy o nájme uzavretej dňa 17.12.2008 medzi obchodnou spoločnosťou ARMAGEDON, s.r.o., Bellova 696/2, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 44 374 551, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Žilina, Vložka č. 50189/L, Oddiel: Sro (toho času so sídlom Zelená 2, 811 01 Bratislava, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Sro, Vložka číslo: 99108/B) ako prenajímateľom a Geodetickým a kartografickým ústavom Bratislava, Chlumeckého 4, 827 45 Bratislava, IČO: 17 316 219 ako nájomcom, v znení jej Dodatku č. 1 zo dňa 01.06.2009, v znení jej Dodatku č. 2 zo dňa 31.03.2010, v znení jej Dodatku č. 3 zo dňa 13.09.2010 a v znení jej Dodatku č. 4 zo dňa
21.12.2010 a zároveň v poradí druhým petitom sa domáhal, aby súd určil, že Zmluva o nájme uzavretá medzi účastníkmi konania dňa 17.12.2008 v znení jej Dodatkov 1 až 4 je neplatná.
Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom č.k. 4Cb/12/2013-501 zo dňa 23.05.2013 určil, že Geodetický a kartografický ústav Bratislava, Chlumeckého 4, 827 45 Bratislava, IČO: 17 316 219 nie je v právnom vzťahu s obchodnou spoločnosťou ARMAGEDON, s.r.o., Bellova 696/2, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 44 374 551, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Žilina, Vložka č. 50189/L, Oddiel: Sro na základe Zmluvy o nájme uzavretej dňa 17.12.2008 medzi obchodnou spoločnosťou ARMAGEDON, s.r.o., Bellova 696/2, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 44 374 551, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Žilina, Vložka č. 50189/L, Oddiel: Sro ako prenajímateľom a Geodetickým a kartografickým ústavom Bratislava, Chlumeckého 4, 827 45 Bratislava, IČO: 17 316 219 ako nájomcom, v znení jej Dodatku č. 1 zo dňa 01.06.2009, v znení jej Dodatku č. 2 zo dňa 31.03.2010, v znení jej Dodatku č. 3 zo dňa 13.09.2010 a v znení jej Dodatku č. 4 zo dňa 21.12.2010, v ktorej časti a vo výroku o trovách prvostupňového konania bolo rozhodnutie zrušené uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/244/2013-602 zo dňa 20.05.2013 a v tejto časti vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Druhý žalobný návrh žalobcu (o určenie neplatnosti Zmluvy o nájme v znení jej Dodatkov) okresný súd pre nedostatok naliehaného právneho záujmu vyššie uvedeným rozsudkom zamietol, ktorý výrok nebol napadnutý opravným prostriedkom a nadobudol právoplatnosť.
Okresný súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín a za viazanosti právnym názorom odvolacieho súdu sa predovšetkým zaoberal existenciou naliehavého právneho záujmu žalobcu podľa § 80 písm. c) O.s.p. na požadovanom určení, či žalobca je v nájomno-právnom vzťahu so žalovaným na základe Zmluvy o nájme uzavretej dňa 17.12.2008 v znení jej v znení jej Dodatku č. 1 zo dňa 01.06.2009, v znení Dodatku č. 2 zo dňa 31.03.2010, v znení Dodatku č. 3 zo dňa 13.09.2010, v znení Dodatku č. 4 zo dňa 21.12.2010. Prvostupňový súd poukázal na záver vyslovený v zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu, že ..„žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia neexistencie právneho vzťahu žalovaného zmluvou o nájme, v danom prípade súkromno-právneho vzťahu, ktorý súkromno-právny vzťah vznikol na základe prejavov vôle týchto účastníkov, s vymedzením vzájomných práv a povinností, ktoré malo premietnutie v písomne vyjadrených právnych úkonoch, a to zmluve o nájme v znení jej dodatkov. Zo znenia žaloby ako i vykonaného dokazovania bolo zrejmé, že zmluvné strany sa dojednaniami úpravy práv a povinností riadia a zmluvu napĺňajú. V danom prípade žalobca netvrdil zo strany žalovaného ohrozenie jeho postavenia, nájomcu, resp. vykonávanie takých úkonov, z ktorých by bolo možné usudzovať neistotu jeho právneho postavenia, resp. porušenie práva. Naliehavý právny záujem na určení neexistencie právneho vzťahu nie je daný predsa tým, že žalobca v zmluve dojednané podmienky upravujúce dobu nájmu, výšku nájmu, skončenie nájmu považuje pre neho za nevýhodné, a preto už nemá záujem zotrvať v tomto právnom vzťahu, má záujem ho ukončiť“. Teda z tvrdení žalobcu nevyplýva neistota jeho postavenia nájomcu v rámci založeného a existujúceho právneho vzťahu.
Okresný súd uviedol, že v priebehu ďalšieho konania po zrušujúcom uznesení krajského súdu zo strany žalobcu neboli tvrdené žiadne iné relevantné dôvody preukazujúce existenciu naliehavého právneho záujmu. Rovnako nedošlo k zmene skutkového stavu, z ktorého vychádzalo rozhodnutie súdu prvého stupňa a z ktorého vychádzal i odvolací súd, keď dal súdu prvého stupňa v zrušujúcom uznesení príslušné pokyny k ďalšiemu konaniu.
K argumentácii žalobcu po vrátení veci odvolacím súdom považoval prvostupňový súd za potrebné uviesť, že výrok právoplatného rozsudku je subjektívne záväzný zásadne len pre účastníkov konania, v ktorom bol rozsudok vyhlásený a pre ich právnych nástupcov. Len v prípadoch stanovených zákonom je výrok rozsudku záväzný nielen pre účastníkov konania, ale aj pre ďalšie osoby uvedené v zákone (ust. § 159a O.s.p.), prípadne pre každého (rozhodnutie o osobnom stave). V súdenom prípade ostalo predmetom konania určenie neexistencie nájomno-právneho vzťahu medzi účastníkmi konania, preto o takýto prípad nejde. V súvislosti so záväznou právoplatnosťou rozsudku len pre účastníkov konania okresný súd dal do pozornosti, že žalovaný ani v čase uzavretia predmetnej zmluvy o nájme, ani v súčasnej dobe nie je vlastníkom predmetu nájmu. Oprávnenie nakladať s predmetom nájmu odvodzoval od Dohody o správe nehnuteľností zo dňa 02.12.2008 (č.l. 282 spisu) uzavretej s pôvodným a novým vlastníkom.
Okresný súd uviedol, že naliehavý právny záujem podľa § 80 písm. c) O.s.p. je daný aj vtedy, ak takéto určenie môže predísť žalobe na plnenie podľa § 80 písm. b) O.s.p.. Z vyššie uvedeného záveru okresného súdu je zrejmé, že ani rozhodnutím o tejto žalobe, ktorý rozsudok by bol záväzný len pre účastníkov konania, by sa nepredišlo ďalším súdnym sporom, v ktorých si bude súd riešiť otázku platnosti zmluvy o nájme, resp. (ne)existencie právneho vzťahu medzi účastníkmi konania založeného medzi účastníkmi konania zmluvou o nájme v znení jej Dodatkov ako otázku predbežnú - prejudiciálnu. Okresný súd poukázal na konštantnú judikatúru, z ktorej vyplýva, že právoplatný rozsudok o žalobe o určenie bude tvoriť prekážku veci rozhodnutej len voči novej žalobe o určenie. Žaloba o splnenie povinnosti je prípustná, aj keď sa týka tých istých osôb alebo osôb, pre ktorých je záväzný právoplatný rozsudok, v ktorom bolo rozhodnuté o žalobe o určenie, pretože bolo právoplatne rozhodnuté o tom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je. Až právoplatný rozsudok, ktorým bolo rozhodnuté o žalobe o splnenie povinnosti, tvorí prekážku veci právoplatne rozhodnutej voči žalobe o určenie právneho vzťahu alebo práva, ak otázka, či tu taký právny vzťah je alebo nie je, bola alebo musela byť posúdená pri rozhodovaní o žalobe, ktorou sa žalobca domáha plnenia z tohto právneho vzťahu alebo práva. K vzniku záväzkovo-právneho vzťahu totiž nedochádza len zo zmlúv, ale aj z protiprávnych úkonov a protiprávnych stavov, z rozhodnutí súdov a iných orgánov, z bezdôvodného obohatenia a právneho predpisu (§ 489 Občianskeho zákonníka). Pokiaľ ide o zodpovednostné záväzkové vzťahy, tieto vznikajú momentom, ak sú naplnené zákonom stanovené predpoklady. Záväzky z bezdôvodného obohatenia vznikajú priamo zo zákona, ak sú splnené predpoklady stanovené zákonom. Teda rozhodnutím súdu v tomto konaní sa nepredíde prípadným iným konaniam o plnenie, o prípadných iných nárokoch ako tých, ktoré vyplývajú zo zmluvy o nájme, prípadne medzi inými ako týmito účastníkmi konania, keďže takáto určovacia žaloba je záväzná len pre účastníkov tohto konania a tvorí prekážku veci rozhodnutej len voči novej žalobe o určenie. Okresný súd vo všeobecnosti uviedol, že žaloba o plnenie má prednosť pred žalobou určovacou.
Prvostupňový súd konštatoval, že od rozhodnutia odvolacieho súdu sa skutkový stav nezmenil, zo strany žalobcu neboli uvedené žiadne iné skutočnosti odôvodňujúce naliehavý právny záujem, preto okresný súd vychádzajúc z právneho názoru odvolacieho súdu, ktorým je prvostupňový súd viazaný, určovaciu žalobu žalobcu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu zamietol. Dospel k záveru, že nie je možné vyhovieť návrhu na rozhodnutie súdu určovacím výrokom podľa § 80 písm. c) O.s.p., ak možno uplatniť nárok na plnenie.
O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanému, ktorý mal plný úspech vo veci, priznal právo na náhradu trov konania potrebných na bránenie práva proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal. Trovy konania žalovaného pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za podané odvolanie vo výške 99,50 Eur a z trov ohliadky vo výške 6,09 Eur, spolu trovy konania 105,59 Eur. Ďalej pozostávajú z trov právneho zastúpenia za úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie žalovaného zo dňa 15.04.2013, účasť na pojednávaní dňa 16.04.2013, účasť na ohliadke dňa 07.05.2013, účasť na pojednávaní dňa 07.05.2013, vyjadrenie žalovaného zo dňa 22.05.2013, účasť na pojednávaní dňa 23.05.2013, odvolanie žalovaného zo dňa 12.07.2013, účasť na pojednávaní dňa 09.07.2014, vyjadrenie žalovaného zo dňa 10.07.2014, účasť na pojednávaní dňa 30.09.2014, t.j. 8 x po 60,07 Eur, 3 x po 61,87 Eur, režijný paušál 8 x 7,81 Eur, režijný paušál 3 x 8,04 Eur, náhrada hotových výdavkov za účasť na pojednávaní dňa 16.04.2013, 07.05.2013 a 23.05.2013 pri priemernej spotrebe 8,50 l/100 km, počte km 572, priemernej cene PHM 1,391 Eur/liter (zo dňa 16.04.2013), vo výške 1,364 Eur/liter (zo dňa 07.05.2013) a 1,363 Eur/liter (zo dňa 23.05.2013), náhrada za stratu času 36 polhodín x 13,01 Eur + 20 % DPH, spolu trovy právneho zastúpenia 1.705,59 Eur, ktoré okresný súd uložil žalobcovi zaplatiť žalovanému na účet jeho právneho zástupcu (§ 149 ods. 1 O.s.p.) v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Okresný súd uviedol, že hodnota predmetu sporu nemá žiaden právny význam, nakoľko predmetom sporu nie je žaloba o plnenie, ale žaloba určovacia. Z uvedeného dôvodu okresný súd pri vyčíslení trov právneho zastúpenia nepostupoval v zmysle § 10 ods. 1 vyhlášky, ale podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je 1/13-ina výpočtového základu, ktorá v roku 2013 predstavovala 60,07 Eur a v roku 2014 61,87 Eur.
Okresný súd právnemu zástupcovi žalobcu nepriznal odmenu za úkony právnej služby: vyjadrenie žalovaného zo dňa 29.09.2014, nakoľko sa nejednalo o účelne vynaložený úkon. V písomnom vyjadrení zo dňa 29.09.2014 žalovaný namietal vstup prokurátora do konania napriek tomu, že uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 4Cb/12/2013-672 zo dňa 31.07.2014 už nadobudlo
právoplatnosť. Ďalej nepriznal odmenu ani za úkon právnej služby - vyjadrenie zo dňa 30.07.2014, nakoľko sa nejedná o úkon účelne vynaložený, keďže išlo len o doplnenie vyjadrenia žalovaného zo dňa 10.07.2014.
Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu, z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. f), d), a) O.s.p.. Žalobca bol názoru, že okresný súd predmetnú vec nesprávne právne posúdil, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie. S poukazom na ust. § 80 písm. c) O.s.p., rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 49/2003 zo dňa 01.11.2003, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 185/2012, rozhodnutie zverejnené v časopise Zo súdnej praxe 40/1996 a závery vyslovené v týchto rozhodnutiach, žalobca mal za to, že nie je v právnom vzťahu so žalovaným na základe zmluvy o nájme uzatvorenej medzi ním ako nájomcom a žalovaným ako prenajímateľom. Žalobca má záujem, bez ďalšieho fyzicky ukončiť užívanie predmetu nájmu. Napriek tomu, že je v právnom vzťahu so žalobcom na základe zmluvy o nájme, nachádza sa v právnej neistote spočívajúcej v tom, že pokiaľ by žalobca bez ďalšieho len na základe vlastného právneho názoru ukončil užívanie predmetu nájmu, bude vystavený riziku (právnej neistote) úhrady ďalšieho nájomného, a to aj za obdobie, v ktorom by už žalobca predmet nájmu po jeho vyprataní následne neužíval, úhrady ďalších nárokov vyplývajúcich zo zmluvy o nájme (napr. zmluvné pokuty, náhrady škody) v prípade, ak by bol žalovaný ako žalobca úspešný v prípadnom súdnom konaní o zaplatenie ďalšieho nájomného, ako aj ďalších nárokov vyplývajúcich zo zmluvy o nájme. Čo sa týka toho, aký pozitívny dopad bude mať rozsudok súdu, vydaný na základe žaloby na právne postavenie žalobcu, uviedol, že jedine právoplatný rozsudok vydaný na základe žaloby s konečnou platnosťou, umožní žalobcovi fyzicky ukončiť užívanie predmetu nájmu bez toho, aby bol vystavený riziku súdnych sporov zo strany žalovaného na úhradu ďalšieho nájomného, a to aj za obdobie, v ktorom by už žalobca predmet nájmu po jeho vyprataní následne neužíval, ako aj ďalších nárokov. Žalobca súhlasil, že zo strany žalovaného nedošlo k ohrozeniu postavenia žalobcu ako nájomcu, resp. k vykonávaniu takých úkonov alebo zásahov žalovaného, z ktorých by bolo možné usudzovať neistotu právneho postavenia žalobcu ako nájomcu, resp. porušenie jeho práva, avšak uvedené tvrdenie by bolo relevantné len v prípade, ak by sa žalobca domáhal toho, že je v právnom vzťahu so žalovaným na základe zmluvy o nájme, ale v tomto prípade sa domáha toho, že nie je v právnom vzťahu so žalovaným na základe zmluvy o nájme uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným ako nájomcom a prenajímateľom. Žalobca poukázal na to, že určovacia žaloba je zvyčajne prípustná vtedy, ak sa ňou odstraňuje spornosť vzťahu účastníkov a predchádza vzniku ďalších sporov, a preto mal za to, že jedine predmetná žaloba dokáže definitívne odstrániť stav právnej neistoty žalobcu a neexistuje iný spôsob, ako by sa mohol domôcť svojho práva. Rozhodnutie súdu o tom, že v danej veci neexistuje naliehavý právny záujem, je predpokladom pre ďalšie spory medzi žalobcom a žalovaným, kde by v prípade fyzického ukončenia užívania predmetu nájmu žalobcom, bol žalobca vystavený riziku súdnych sporov zo strany žalovaného na úhradu ďalšieho nájomného, a to aj za obdobie, v ktorom by už predmet nájmu po jeho vyprataní neužíval a na ďalších nárokov. Uplatnenie nároku na plnenie zo strany žalobcu za situácie, keď žalobca užíva nehnuteľnosť nie je možné, vzhľadom k tomu, že v prípade, ak by aj žalobca disponoval nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia v čase podania žaloby na plnenie, nie je isté, či by takýmto nárokom disponoval aj v čase rozhodnutia súdu a keby aj áno, aká by bola jeho výška. Z uvedených dôvodov mal za to, že rozhodnutie okresného súdu o zamietnutí žaloby pre nedostatok naliehavého právneho záujmu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobca mal za to, že v danej veci je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení a zamietnutie tejto žaloby je porušením článku 46 Ústavy Slovenskej republiky. Žalobca ďalej namietal vadu konania, a to nedostatok náležitého odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia, keď okresný súd iba vo všeobecnosti odôvodnil, kedy je žaloba na určenie prípustná a kedy prípustná nie je a v závere konštatoval, že nie je možné vyhovieť návrhu na rozhodnutie súdu určovacím výrokom podľa ust. § 80 písm. c) O.s.p., ak možno uplatniť nárok na plnenie. Okresný súd sa nezaoberal námietkou žalobcu vznesenou na pojednávaní dňa 30.09.2014, že uplatnenie nároku na plnenie za situácie, keď žalobca užíva nehnuteľnosť, nie je možné, pretože ak by žalobca disponoval nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia v čase podania žaloby na plnenie, nie je isté, či takýmto nárokom by disponoval aj v čase rozhodnutia súdu a ak áno, aká by bola jeho výška. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe žalobcu vyhovel v znení odvolacieho návrhu v podaní zo dňa 24.11.2014, alternatívne zrušil.
Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný v podaní zo dňa 20.11.2014, a to voči časti výroku o trovách konania. Výslovne vyhlásil, že voči výroku č. 1 rozsudku odvolanie nepodáva. Žalovaný v podanom odvolaní namietal, že okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku len stroho konštatoval, že „hodnota predmetu sporu nemá žiadny právny význam, nakoľko predmetom sporu nie je žaloba o plnenie, ale žaloba určovacia“ a pri vyčíslení trov právneho zastúpenia postupoval podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z., ktorý postup nebol správny. Žalovaný poukázal na to, že žalobca sa prvým petitom domáhal určenia, že účastníci nie sú v právnom vzťahu na základe predmetnej nájomnej zmluvy a v poradí druhým petitom sa domáhal určenia neplatnosti predmetnej nájomnej zmluvy. V tomto spore bolo predmetom konania určenie existencie či neexistencie nájomného vzťahu žalobcu k predmetu nájmu. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 9 ods. 1, § 10 ods. 2, 3, § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a bol toho názoru, že v tomto prípade bolo predmetom konania pred súdom rozhodovanie o určení ne(platnosti) právneho úkonu (resp. určenie neexistencie právneho vzťahu), konkrétne zmluvy o nájme nehnuteľnosti, ktorá je zmluvou odplatnou. V tomto konaní bolo de facto riešené, či žalovanému prislúcha odplata na základe predmetnej nájomnej zmluvy alebo nie. V danom prípade teda išlo o to, či predmetom tohto súdneho sporu je vec, právo alebo plnenie, ktoré je peniazmi oceniteľné alebo ide o vec, právo alebo plnenie peniazmi neoceniteľné. Podľa žalobcu, ako vyplýva z ust. § 10 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., za tarifnú hodnotu sa okrem iného považuje aj „cena práva“, ktorého sa právna služba týka. Vo vete za bodkočiarkou tohto ustanovenia je uvedené, čo sa považuje sa cenu práva a medzi tým aj „hodnota záväzku“ alebo „hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor“. Z uvedeného je zrejmé, že za cenu práva sa považuje aj hodnota záväzku alebo hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor, hoci nepochybne ide o určovacie žaloby. V danom prípade bolo pri rozhodovaní o náhrade trov konania, a to trov právneho zastúpenia potrebné prihliadnuť na skutočný obsah predmetu konania, t.j. na to, aké účinky má pre účastníkov rozhodnutie vo veci samej. Podľa žalovaného tarifná hodnota veci, ako základ pre určenie základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, je v tomto prípade určiteľná a peniazmi oceniteľná tak, ako to upravuje ust. § 10 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. (päťnásobok ročného plnenia). V konaní išlo o určenie neplatnosti nájomnej zmluvy, predmetom ktorej bolo nájomné právo žalobcu k predmetu nájmu, ktoré je vzhľadom na špeciálne ust. § 10 ods. 3 vyhlášky peniazmi oceniteľné vo výške päťnásobku ročného plnenia, v dôsledku čoho nebolo možné vychádzať z tarifnej hodnoty veci podľa ust. § 11 ods. l písm. a) vyhlášky. Žalovaný poukázal na to, že ide o obdobnú situáciu ako pri určení neplatnosti iných zmlúv, pričom poukázal na závery vyslovené v rozhodnutí Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 712/01, II. ÚS 598/2000 zo dňa 04.07.2001, II. ÚS 538/10 zo dňa 24.03.2001 s tým, že Ústavný súd SR obdobnú diskusiu v otázke náhrady trov konania vo veciach určovacích žalôb riešil i v Náleze sp. zn. I. ÚS 119/2012. Žalovaný ďalej nesúhlasil s názorom prvostupňového súdu, že úkony právnej služby, a to vyjadrenie zo dňa 29.09.2014 a zo dňa 30.07.2014 boli úkonmi neúčelne vynaloženými. Podľa žalovaného išlo o účelne vynaložené úkony, pričom vo vyjadrení zo dňa 29.09.2014 sa vyjadroval k uzneseniu č.k. 4Cb/12/2013-672 zo dňa 31.07.2014, ku ktorému sa musel vyjadriť, pretože ho okresný súd vydal bez akejkoľvek opory v právnom predpise. Čo sa týka vyjadrenia zo dňa 10.07.2014, podľa žalovaného sa nejednalo o doplnenie vyjadrenia žalovaného zo dňa 10.07.2014, ale o vyjadrenie k vyjadreniu prokurátora zo dňa 09.07.2014. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti výroku o trovách konania zmenil a žalovanému priznal právo na náhradu trov konania tak, ako ich vyčíslil v podaní zo dňa 02.10.2014.
K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadrila Okresná prokuratúra Liptovský Mikuláš v podaní zo dňa 10. decembra 2014. S dôvodmi a opodstatnenosťou podania opravného prostriedku žalobcu sa prokurátor nestotožnil. Poukázal na obsah písomného vyjadrenia k veci zo dňa 09.07.2014, č.k. Pc 27/2014/5505-4 v spojení so znením rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 23.05.2013, č.k. 4Cb/12/2013-501 v spojení s uznesením Krajského súdu Žilina zo dňa 20.05.2014, č.k. 13Cob/244/2013-602 s tým, že rozhodnutím prvostupňového súdu ešte v máji 2013 došlo k zamietnutiu alternatívneho petitu žalobného návrhu žalobcu v časti určenia neplatnosti zmluvy o nájme, ktorý vo vzťahu k požiadavke, ktorej vyhoveniu sa žalobca domáha cestou žalobného návrhu, považoval za esenciálny. Pretože žalovaný ako odvolateľ riadnym opravným prostriedkom napadol výlučne prvý a tretí výrok rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 23.05.2013, sp. zn. 4Cb/12/2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/244/2013-602 zo dňa 20.05.2014 a znením § 226 O.s.p., sa predmetná vec z pohľadu prokurátora vystupujúceho v nej v intenciách § 35 ods. 2 písm. j), ods. 3 O.s.p. stala pre žalobcu právoplatnosťou druhého výroku rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, neudržateľnou. Prokurátor síce poukázal na nedostatky vzťahu medzi žalobcom a žalovaným založeného nájomnou zmluvou, a vyslovil tiež pochybnosť o právnej záväznosti zmluvných
strán vo vzťahu k požiadavke žalobcu na určenie neexistencie právneho vzťahu v rozsahu žalobcom prezentovaných skutočností, je však nútený stotožniť sa s tvrdeniami právneho zástupcu žalovaného o materiálnej nevykonateľnosti súdneho rozhodnutia v prípade, ak by žalobe bolo súdom vyhovené. Bez vyriešenia otázky platnosti zmluvy o nájme, ktorá vykazuje viacero závažných nedostatkov, pričom však už bola súdom prvého stupňa v podobe druhého výroku právoplatne uzatvorená, nie je podľa názoru prokurátora možné v rozsahu požiadavky § 80 písm. c) O.s.p. preukázať naliehavosť právneho záujmu žalobcu na určení neexistencie právneho vzťahu medzi ním a žalovaným založeného zmluvou o nájme. Z uvedeného sa preto prokurátor nestotožnil s tvrdením odvolateľa, že rozsudok okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, prípadne že v konaní došlo k vade konkretizovanej znením § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. a spočívajúcej v nedostatočnom odôvodnení vydaného rozhodnutia. Prokurátor ďalej uviedol, že má dôvod sa domnievať, že za súčasného znenia petitu žaloby, a to aj po jeho modifikácii žalobcom, nie je jednak na strane žalobcu reálne udržateľné dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní naliehavého právneho záujmu na určení neexistencie právneho vzťahu súdom a jednak prípadné pozitívne rozhodnutie súdu v tomto smere nie je materiálne vykonateľné, naopak povedie nevyhnutne k iniciovaniu ďalších sporov medzi účastníkmi, čo je v rozpore so znením § 80 písm. c) O.s.p. a závermi prijatými vo vzťahu k jeho aplikácii justičnou praxou. Navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Pre úplnosť uviedol, že nepovažuje za potrebné zaujímať stanovisko k odvolaniu žalovaného smerujúcemu proti výroku o trovách prvostupňového konania.
K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu. Uviedol, že žalobca neuviedol žiadne nové skutočnosti a ani v konaní neprodukoval žiadne nové dôkazy, ktorými by odôvodnil naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Žalobca v odvolaní len zopakoval svoje doterajšie vyjadrenia uvedené v žalobe, a preto jeho odvolacie dôvody nemôžu obstáť. Sám odvolací súd už v zrušujúcom uznesení zo dňa 20.05.2014 konštatoval, že naliehavý právny záujem nie je daný tým, že žalobca v zmluve dojednané podmienky upravujúce dobu nájmu, výšku nájmu, skončenie nájmu považuje pre neho za nevýhodné, a preto už nemá záujem a vôľu zotrvať v tomto právnom vzťahu a má záujem ho ukončiť. Z tvrdení žalobcu nevyplýva neistota jeho postavenia nájomcu v rámci založeného existujúceho právneho vzťahu. Žalobca v odvolaní uviedol, že sa v konaní domáhal určenia, že nie je v nájomnom právnom vzťahu so žalovaným, pričom prvostupňový súd už v prvej vete odôvodnenia poukázal na žalobcom podaný návrh v zmysle jeho upresnenia, ktorým sa domáhal určenia, že účastníci nie sú v nájomnom právnom vzťahu Zmluvy o nájme uzavretej dňa 17.12.2008. Žalobca sa domáhal určenia, že účastníci nie sú v právnom vzťahu na základe nájomnej zmluvy. Je pravdou, že žalobca dňa 30.09.2014 uskutočnil prednes, v ktorom špecifikoval návrh tak, že ako nájomca nie je „v nájomno-právnom vzťahu“ so žalovaným ako prenajímateľom, avšak žalovaný mal za to, že nejde o nejakú „špecifikáciu“ alebo „upresnenie“ návrhu žalobcu, ale o zmenu žaloby, keďže týmto žiada určenie neexistencie kvalitatívne odlišného právneho vzťahu oproti pôvodnému návrhu. Žalovaný mal za to, že žalobca nepreukázal a nemá naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c) O.s.p., ktorý musí vždy preukázať na požadovanom určení, či už na pozitívnom alebo negatívnom. Okresný súd v napadnutom rozsudku správne uzavrel, že ak právna otázka, o ktorej malo byť rozhodnuté, má povahu predbežnej otázky vo vzťahu k existencii práva alebo právneho vzťahu, nie je daný právny záujem v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. na určenie tejto predbežnej otázky, ak možno žalovať priamo určenie existencie práva alebo právneho vzťahu. Okresný súd sa rovnako správne vysporiadal, že k vzniku záväzkovo-právneho vzťahu nedochádza len zo zmlúv, ale aj z protiprávnych úkonov a protiprávnych stavov, z rozhodnutí súdov a iných orgánov, z bezdôvodného obohatenia a z právneho predpisu. Podľa žalovaného žalobcom požadovaný výrok je všeobecný, a preto ako taký nie je určitý, a tým materiálne vykonateľný. Na takomto výroku rozsudku potom nemôže mať žalobca ani právny záujem, keďže jeho postavenie by zostalo naďalej neisté. Žalobcom požadovaný výrok, keďže nie je uvedené, v akom konkrétnom právnom vzťahu nemá byť žalobca so žalovaným, nie je určovacím výrokom o určenie neexistencie právneho vzťahu. Žalovaný v odôvodnení svojho vyjadrenia poukazoval na rozhodnutia NS SR sp. zn. 5 MCdo 5/2011, rozsudok NS SR sp. zn. 5Cdo 24/2009 zo dňa 27.11.2009, rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 26Cdo 1391/2004 zo 17.8.2005, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/76/93 zo dňa 26.8.1993. Zvýraznil, že žalobca v návrhu ani v ďalších svojich prednesoch, a to ani v konaní po zrušení veci odvolacím súdom nekonkretizoval, ako požadovaný výrok zmení jeho právneho postavenie, príp. ako tým budú vyriešené ďalšie vzťahy medzi účastníkmi. V tejto súvislosti odkázal i na závery vyslovené v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 31/2011 zo dňa 6.12.2012. Poukázal na to, že ani prokurátor, ktorý vstúpil do tohto konania, nevidel právny záujem na požadovanom určení.
Navrhol napadnutý rozsudok vecne správne potvrdiť, s priznaním náhrady trov odvolacieho konania, ktoré zároveň vyčíslil v písomne podanom vyjadrení zo dňa 29.01.2015.
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p.. s vykonaním opravy v záhlavovej časti rozsudku okresného súdu podľa § 222 ods. 3 v spojení s ust. § 164 O.s.p.. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu a žalovaného bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/4/2015-775 zo dňa 21.05.2015 a doručovanie upovedomenia o verejnom vyhlásení rozsudku účastníkom konania prostredníctvom ich právnych zástupcov s tým, že podľa ust. § 156 ods. 1,3 O.s.p. bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného uznesenia dňa 16.06.2015 a internetovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline v spojení s ust. § 211 ods. 2 O.s.p..
Podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.
Krajský súd uvádza, že za aplikácie ust. § 212 ods. 1 O.s.p., ust. § 205 ods. 3 O.s.p. posudzoval rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch len v medziach odvolacích dôvodov žalobcu, obsiahnutých v písomne podanom odvolaní zo dňa 24.11.2014 a odvolacích dôvodov žalovaného viažucich sa k napadnutému výroku o trovách prvostupňového konania v písomne podanom odvolaní zo dňa 20.11.2014, za viazanosti skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa.
V súvislosti s podanými opravnými prostriedkami žalobcu i žalovaného odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním, podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu, ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, ako má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané.
Krajský súd v súvislosti s posúdením odvolacích dôvodov žalobcu primárne uvádza, že bolo nevyhnutné vychádzať zo zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/244/2013-602 zo dňa 20.05.2014, ako aj, či okresný súd po zrušení a vrátení veci, a to v časti napadnutého výroku rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 4Cb/12/2013-501 zo dňa 23.5.2013, podľa ktorého Geodetický a kartografický ústav Bratislava, so sídlom Chlumeckého 4, 827 45 Bratislava - Ružinov, IČO: 17 316 219, nie je v právnom vzťahu s obchodnou spoločnosťou ARMAGEDON, s.r.o., Bellova 696/2, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 44 374 551, zapísanou v obchodnom registri Okresného súdu Žilina, Vložka č. 50189/L, Oddiel: Sro na základe Zmluvy o nájme uzavretej dňa 17.12.2008 medzi obchodnou spoločnosťou ARMAGEDON, s.r.o., Bellova 696/2, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 44 374 551, zapísanou v obchodnom registri Okresného súdu Žilina, Vložka č. 50189/L, Oddiel: Sro ako prenajímateľom a Geodetickým a kartografickým ústavom Bratislava, Chlumeckého 4, 827 45 Bratislava, IČO: 17 316 219 ako nájomcom, v znení jej Dodatku č. 1 zo dňa 1.6.2009, v znení jej Dodatku č. 2 zo dňa 31.3.2010, v znení jej Dodatku č. 3 zo dňa 13.9.2010 a v znení jej Dodatku č. 4 zo dňa 21.12.2010 a vo výroku o trovách prvostupňového konania, či okresný súd po zrušení a vrátení veci postupoval v zmysle záverov krajského súdu, vyjadrených v predmetnom zrušujúcom uznesení. Krajský súd v opätovne vyvolanom odvolacom konaní konštatuje, že okresný súd v rámci nového konania, za dôkaznej povinnosti sporových strán vychádzal zo zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/244/2013-602 zo dňa 20.05.2014, a preto v zmysle tohto postupu okresnému súdu nebolo možné vytknúť žiaden nedostatok.
V procesnej rovine k žalobcom namietanej vade nedostatku riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia k otázke naliehavého právneho záujmu odvolací súd konštatuje, že v danom prípade prvostupňový súd vychádzajúc z dikcie ust. § 157 ods. 2 O.s.p. síce stručným, ale jasným a zrozumiteľným spôsobom vyložil právny záver vo vzťahu k posúdeniu zákonných predpokladov určovacej žaloby žalobcu vo väzbe na obranu žalovaného, pričom vychádzal zo záverov vyslovených v zrušujúcom uznesení krajského
súdu. Odvolací súd preto konštatuje, že rozhodnutie okresného súdu netrpí vadou namietanou v odvolaní, ktorou by došlo k porušeniu základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces. V tejto súvislosti poukazuje krajský súd na judikatúru Ústavného súdu SR a prijaté rozhodnutia, Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/2005 zo dňa 16. marca 2005, Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 309/2004 zo dňa 23. júna 2004, Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 zo dňa 03. júla 2003 a rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 340/04 zo dňa 27. októbra 2004. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia mal krajský súd preukázané, že okresný súd vyjadril jasný záver k vyhodnoteniu nedôvodnosti určovacej žaloby, zrozumiteľným spôsobom sa vyjadril k absencii zákonného predpokladu pre úspešnosť podanej žaloby ust. § 80 písm. c) O.s.p., a to naliehavému právnemu záujmu, tieto skutočnosti síce v stručnom, ale v dostatočnom rozsahu vyhodnotil a svoj záver zdôvodnil.
Čo bolo podstatné v predmetnej sporovej veci a bolo posudzované už aj v rámci zrušujúceho uznesenia krajského súdu, bol žalobcom uplatnený návrh, spresnený na pojednávaní dňa 30.09.2014, aby súd určil, že účastníci konania nie sú v nájomno-právnom vzťahu na základe Zmluvy o nájme, uzavretej dňa 17. decembra 2008 medzi ARMAGEDON, s.r.o., IČO: 44 374 551 ako prenajímateľom a žalobcom v znení dodatkov č. 1 a ž 4, vo vzťahu ku ktorej určovacej žalobe žalobca uviedol sumár skutkových tvrdení podľa ust. § 79 ods. 1 O.s.p.. Tak, ako už uviedol odvolací súd v zrušujúcom rozhodnutí, v danom prípade išlo o určovaciu žalobu podľa ust. § 80 písm. c) O.s.p., vo vzťahu ku ktorej základnou podmienkou dôvodnosti a východiskom prípadnej úspešnosti je existencia naliehavého záujmu na požadovanom právnom určení. Už v zrušujúcom rozhodnutí krajský súd uviedol, že pokiaľ sa žalobca domáhal určenia neexistencie právneho vzťahu, zákonným predpokladom je preukázanie práve naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, ktorý je aj podľa ustálenej judikatúry daný najmä vtedy, ak bez tohto určenia by bolo ohrozené právo žalobcu, alebo by sa jeho právne postavenie stalo neistým. Z obsahu žaloby a následných vyjadrení žalobca procesnú prípustnosť svojej žaloby na požadovanom určení neexistencie právneho vzťahu vyvodzoval z toho, že bez súdneho určenia neexistencie zmluvného vzťahu, že jeho postavenie je neisté, pretože má záujem bez ďalšieho fyzicky ukončiť užívanie predmetu nájmu, avšak bude vystavený riziku, že v prípade ukončenia tohto užívania bude povinný hradiť ďalšie nájomné, a to i za obdobie, ktoré by po jeho vyprataní neužíval a prípadnej úhrady ďalších nárokov vyplývajúcich zo zmluvy o nájme, napr. zmluvné pokuty, náhrady škody za stavu, ak by bol žalovaný ako žalobca úspešný v prípadnom súdnom konaní.
Krajský súd primárne opakuje svoj záver vyslovený už v zrušujúcom uznesení sp. zn. 13Cob/244/2013, že naliehavý právny záujem na určení neexistencie právneho vzťahu nie je predsa daný tým, tak ako tvrdil žalobca v žalobe, že žalobca v zmluve dojednané podmienky upravujúce dobu nájmu, výšku nájmu, skončenie nájmu považuje pre neho za nevýhodné, a preto už nemá záujem a vôľu zotrvať v tomto právnom vzťahu a má záujem ho ukončiť a vo vzťahu k následným tvrdeniam po zrušujúcom uznesení krajského súdu, ktoré žalobca uviedol i v podanom odvolaní, konštatuje, že žalobca k naliehavému právnemu záujmu netvrdil ani žiadne právne skutočnosti svedčiace o stave právnej neistoty, pokiaľ len tvrdil v podanom odvolaní hrozbu prípadnej úhrady ďalšieho nájomného za obdobie, kedy by predmet nájmu vypratal a úhrady ďalších nárokov vyplývajúcich zo zmluvy o nájme, v prípade, ak by žalobca bol úspešný v prípadnom súdnom konaní. V danom prípade ide však o otázky, ktoré by nastali len do budúcnosti, pri ktorých by otázka neexistencie samotnej právnej skutočnosti, resp. právneho vzťahu určením nič nevyriešila. Požadovaným určením by sa právne postavenie žalobcu v ničom nezlepšilo a neodstránila by sa neistota daného právneho vzťahu, keďže sám žalobca nevylúčil potrebu ďalších súdnych konaní. Takéto určenie by tak ani nemohlo vytvoriť podklad pre vyjasnenie právnych vzťahov medzi účastníkmi, pretože ani negatívne určenie by nevypovedalo nič o tom, či a aký právny vzťah medzi účastníkmi (ne)existuje a aké povinnosti, z akého vzťahu pre nich existujú. Prípadné určenie neexistencie nájomno-právneho vzťahu založeného medzi žalobcom a žalovaným zmluvnou o nájme v znení dodatkov by neriešilo spor účastníkov a ani nemohlo by predísť ich ďalším sporom. Teda, aj keby bola súdom určená neexistencia právneho vzťahu, nebola by odstránená neistota žalobcu a jeho právne postavenie by zostalo neisté, pretože tak, ako sám vyjadril žalobca, zmluvná strana by si mohla uplatňovať nároky z iných záväzkových vzťahov. Dodáva odvolací súd, že žalobcom požadované určenie nemôže posilniť, či upevniť jeho právne postavenie a nie je ani zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov. V súvislosti so závermi odvolacieho súdu sa poukazuje i na názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 33 Cdo 4808/2008 zo dňa 19. januára 2011, podľa ktorého ...„žalobca nemá naliehavý právny záujem na určení, že právny vzťah účastníkov konania založený zmluvou trvá,
ak v dobe podania žaloby mal vedomosť o tom, že druhá zmluvná strana nemieni zmluvné záväzky splniť a poznal dôvody jej postoja“.
V súvislosti so závermi prvostupňového i odvolacieho súdu sa poukazuje i na názor vyslovený v Rozsudku Najvyššieho súdu ČR 33 Cdo 4808/2008 zo dňa 19. januára 2011, podľa ktorého ...„I. Určovacia žaloba podľa § 80 písm. c) OSP má preventívny charakter. Predovšetkým prichádza do úvahy vtedy, keď jej prostredníctvom možno eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu, pričom k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť iným spôsobom. Ďalej sa uplatní v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky zodpovedá obsahu a povahe príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov medzi účastníkmi. Tieto funkcie určovacej žaloby korešpondujú s predpokladom naliehavého právneho záujmu. Ak nemožno v konkrétnom prípade očakávať splnenie týchto funkcií, nie je daný naliehavý právny záujem na určení. Závery o tom sú spojené nielen so žalobou o určenie, ale aj s otázkou, akého konkrétneho určenia sa žalobca žalobou domáha. II. Ak súd zamieta žalobu na určenie, či tu právo alebo právny vzťah je, alebo nie je pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na takomto určení, je vylúčené, aby súd súčasne preskúmal žalobu z vecnej stránky“.
Krajský súd vzhľadom na odvolací dôvod nesprávneho právneho posúdenia veci konštatuje, že zo strany prvostupňového súdu bol dostatočne zistený skutkový stav, tento bol okresným súdom za viazanosti právnym názorom vysloveným v zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Žiline, po ktorom nedošlo k zmene ani skutkových právnych okolností, správne posúdený, pričom okresný súd na zistený skutkový stav použil i správny právny predpis a tento správne interpretoval.
Nemožno súhlasiť ani s odvolacím dôvodom žalobcu, že nevyhovením jeho žalobe, t.j. z titulu jeho neúspešnosti malo dôjsť k formalistickému postupu zo strany okresného súdu a z titulu vyvolaného odvolacieho konania, tým pádom aj krajského súdu k uplatneným právam žalobcu na súde. Nemožno súhlasiť ani s odvolacím argumentom žalobcu, že mu bola odopretá možnosť domáhať sa svojho práva na súde, pretože podľa čl. 46 ods. 4 Ústavy SR podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon. Práve z ust. § 80 písm. c) O.s.p. pri podaní určovacích žalôb vyplýva, že zákon stanovuje právne predpoklady úspešnosti určovacej žaloby, a to 1/ účastníci majú vecnú legitimáciu, 2/ ak na požadovanom určení je naliehavý právny záujem. Ak niektorý z uvedených zákonných predpokladov pre úspešnosť určovacej žaloby nie je splnený, tak nemôže byť žalobca s takouto určovacou žalobou v súdnom konaní úspešný. Ak podmienky súdnej ochrany v rovine podania určovacej žaloby ustanovil zákon, a to ust. § 80 písm. c) O.s.p. a u nich nebolo konštatované, že sú splnené, tak potom žalobca nemohol byť úspešný v rámci podanej žaloby. Jeho neúspešnosť nemožno stotožňovať s odňatím možnosti žalobcu domáhať sa ochrany svojich práv na súde. Za konštantnej judikatúry Ústavného súdu SR k porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR by došlo vtedy, ak by bola odmietnutá možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, predovšetkým ak by všeobecný súd odmietol konať a rozhodovať o podanej žalobe alebo v prípade opravných prostriedkov, ak by všeobecný súd odmietol opravný prostriedok alebo ak by ho meritórne nepreskúmal a nerozhodol o ňom v spojitosti s napadnutým súdnym rozhodnutím. K uvedenej situácii v predmetnej odvolacej právnej veci nedošlo. Okresný súd prejednal žalobu žalobcu a vo vyvolanom odvolacom konaní krajský súd meritórne posudzoval napadnutý rozsudok okresného súdu. Právo na súdnu ochranu nie je spojené s právom na úspech v konaní a ani s tým, aby všeobecné súdy rozhodli v zmysle právneho názoru účastníka súdneho konania (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04).
Z vyššie uvedených záverov, preto pokiaľ okresný súd žalobu žalobcu z dôvodu nesplnenia zákonného predpokladu pre úspešnosť určovacej žaloby, a to nepreukázanie naliehavého právneho záujmu zamietol, jeho rozhodnutie bolo vecne správne a krajským súdom potvrdené podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p..
Vo vzťahu k odvolaním žalovaného napadnutému výroku o náhrade trov prvostupňového konania, nosným dôvodom ktorého bola námietka nesprávneho právneho posúdenia veci z dôvodu, že okresný súd posúdil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia na strane žalovaného podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z., krajský súd považuje za nevyhnutné citovať zodpovedajúcu právnu úpravu.
Podľa ust. § 10 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.
Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a) tejto vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami.
Bolo zrejmé, že predmetom konania a žaloby podanej žalobcom bolo určenie, že účastníci nie sú v právnom vzťahu na základe nájomnej zmluvy, a o určenie neplatnosti predmetnej nájomnej zmluvy. Predmetom konania tak boli určovacie výroky podľa ust. § 80 písm. c) O.s.p.. Citovaná právna úprava podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“), rozlišuje situácie, kedy je predmet právnej služby, o ktorom prebieha súdne konanie, oceniteľný, vyjadriteľný v peniazoch (§ 10 ods. 2 vyhlášky) a kedy tomu tak nie je (§ 11 ods. 1 vyhlášky). Podľa ust. § 9 ods. 1 vyhlášky sa zákonná sadzba tarifnej odmeny stanovuje podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci alebo práva. Vo všeobecnosti potom možno vyvodiť záver, že pokiaľ je vec, právo alebo plnenie, ktoré je predmetom daného súdneho sporu, peniazmi oceniteľné, potom sa táto čiastka považuje za základ pre tarifnú hodnotu. Ak je predmetom konania určenie neplatnosti právneho úkonu, resp. určenie neexistencie právneho vzťahu, tak je potrebné skúmať, či takýto predmet konania je alebo nie je možné oceniť peniazmi a v závislosti od toho stanoviť výšku tarifnej odmeny advokáta. Pri posúdení tejto otázky je dôležité aj to, či výsledkom konania na základe takto podanej žaloby žalobcu sa má alebo nemá priamo priznať právo, ktorého hodnota je oceniteľná peniazmi. K tejto otázke krajský súd uvádza, že v prípade rozhodnutia o určení neplatnosti nájomnej zmluvy, resp. určenia neexistencie nájomno-právneho vzťahu, teda vzťahu zo zmluvy, výsledkom takéhoto konania nebude ani pre jednu procesnú stranu priznanie práva, ktorého hodnota by bola peniazmi vyjadriteľná. Pre ustálenie spôsobu výpočtu trov konania v prejednávanej veci bolo predovšetkým nutné poukázať na charakter sporu a predmet konania. Ak sa žalobca podanou žalobou domáhal určenia neplatnosti zmluvy, resp. určenia neexistencie právneho vzťahu, tak potom predmetom konania bolo rozhodnutie o (ne)existencii, platnosti či neplatnosti právneho úkonu, teda určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je. Predmetom konania nebolo plnenie, na ktoré by či už žalobca alebo žalovaný mal nárok podľa uzatvorenej zmluvy, v konaní sa neurčovala hodnota takéhoto plnenia, a preto cena plnenia, na ktorú poukazoval žalovaný v podanom odvolaní, a to, že zmluva o nájme je odplatný právny úkon a ide o opakujúce sa plnenie, bola pre určenie tarifnej odmeny advokáta právne irelevantná. V prípade určenia neplatnosti právneho úkonu, resp. neexistencie právneho vzťahu, ide o taký predmet konania, ktorého hodnotu nemožno vyjadriť v peniazoch (§ 11 ods. 1 vyhlášky), a preto je potrebné prisvedčiť záveru súdu prvého stupňa v tom, že za základ sadzby tarifnej odmeny treba považovať 1/13 výpočtového základu. Krajský súd v tejto súvislosti podporne a primerane poukazuje i na judikatúru súdov SR, napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 3M Cdo 9/2009, podľa ktorého ...„V preskúmavanej veci podal navrhovateľ návrh na určenie neúčinnosti právneho úkonu. Hodnotu predmetu navrhovateľom požadovaného určenia nemožno vyjadriť v peniazoch. Návrhom na určenie neúčinnosti právneho úkonu sa má (a môže) iba odstrániť existujúca právna neistota v otázke týkajúcej sa jednej stránky právneho úkonu; podaným návrhom navrhovateľa sa teda nemá (a ani nemôže) priamo priznať právo, hodnota ktorého je vyjadriteľná v peniazoch“. Rovnako Ústavný súd SR v rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 30/2011 konštatoval odôvodnenosť právneho záveru Najvyššieho súdu SR, ktorý vychádzal z toho, že posúdenie platnosti, resp. neplatnosti preskúmavaného právneho úkonu je skutočnosť objektívne neoceniteľná peniazmi.
Za relevantnú krajský súd nepovažoval ani námietku žalovaného, viažucu sa k nepriznaniu odmeny právneho zástupcu za poskytnutú právnu službu, za úkony právnej služby, a to vyjadrenie žalovaného zo dňa 29.9.2014 a vyjadrenie zo dňa 30.07.2014 a súhlasí so záverom prvostupňového súdu, že nešlo o účelne vynaložené úkony. V prvom rade vo vzťahu k úkonu zo dňa 30.07.2014 (č.l. 660-671) odvolací súd konštatuje, že jeho obsah sa týkal vyjadrenia žalovaného k vyjadreniu prokurátora k námietke účastníka, toto vyjadrenie bolo okresnému súdu doručené v deň vydania rozhodnutia Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 4Cb/12/2013-672 zo dňa 31.07.2014. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že prokurátor ohlásil vstup do konania v podaní zo dňa 4. júla 2014 (č.l. 620 spisu). Písomnému vyjadreniu žalovaného zo dňa 30.07.2014 predchádzalo vykonané pojednávanie podľa Zápisnice o
pojednávaní zo dňa 09.07.2014 (č.l. 629-631 spisu), v rámci ktorého žalovaný vyjadril svoje námietky voči vstupu prokurátora do už začatého konania, nakoľko mal za to, že sa nejedná o taký prípad, ktorý je uvedený v ust. § 35 ods. 2 písm. j) O.s.p. a žiadal, aby sa s tým okresný súd procesne vysporiadal. Zároveň na predmetnom pojednávaní bolo právnemu zástupcovi žalovaného doručené i písomné vyjadrenie sa prokurátora k predmetu konania. Z uvedeného, pokiaľ právnemu zástupcovi žalovaného bol daný priestor na pojednávaní konanom dňa 09.07.2014 na vyjadrenie sa k vstupu prokurátora do už začatého konania a následne v podaní zo dňa 10.07.2014 (č.l. 649-651 spisu), právny zástupca žalovaného odmietol vstup prokurátora do konania, k čomu uviedol zdôvodnenie, a tieto dôvody následne v podaní zo dňa 30.07.2014 rozširoval, stotožňuje sa krajský súd so záverom prvostupňového súdu, že vyjadrenie zo dňa 30.07.2014 bolo doplnením vyjadrenia žalovaného zo dňa 10.07.2014, a teda nešlo o účelne vynaložený úkon. Čo sa týka vyjadrenia žalovaného zo dňa 29.09.2014 na č.l. 691 - 695 spisu, rovnako súhlasí krajský súd, že nešlo o účelne vynaložený úkon. Tento záver odvolacieho súdu vychádza z toho, že uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 4Cb/12/2013-672 zo dňa 31.07.2014 nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 26.08.2014, pričom sám žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu v predmetnom vyjadrení k tomuto uzneseniu v prvom rade uviedol, že nepodáva odvolanie voči tomuto uzneseniu, avšak zopakoval dôvody, pre ktoré nesúhlasil so vstupom prokurátora do predmetného konania, ktoré sú rozšírením jeho tvrdení, ktoré bolo už obsiahnuté vo vyjadrení zo dňa 10.07.2014 a 30.07.2014. Pokiaľ žalovaný podal vyjadrenie k uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 4Cb/12/2013-672 zo dňa 31.07.2014 v čase, keď predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, a to dňa 26.08.2014, teda v čase, keď rozhodnutie za aplikácie ust. § 167 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 159 ods. 3 O.s.p. bolo záväzné pre každého, tak nebol relevantný dôvod pre podanie takéhoto vyjadrenia žalovaného v podaní zo dňa 29.09.2014, a preto nebolo možné zhodnotiť predmetný úkon so záverom jeho účelnosti. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje i na znenie ust. § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V danom prípade podané vyjadrenia zo strany právneho zástupcu žalovaného, a to podanie zo dňa 30.07.2014, 29.09.2014 neboli úkonmi účelnými pre bránenie práva žalovaného vo veci.
K námietke nedostatočného odôvodnenia viažuceho sa k výroku o náhrade trov prvostupňového konania tak krajský súd uvádza, že okresný súd dostatočným spôsobom vyslovil svoj právny názor vo vzťahu k výroku o náhrade trov prvostupňového konania. Napriek tomu, že v tejto časti je odôvodnenie rozhodnutia pomerne stručné, obsahuje všetky náležitosti nevyhnutné na posúdenie správnosti postupu okresného súdu a uvedenie dôvodov, pre ktoré okresný súd neakceptoval výpočet odmeny trov právneho zastúpenia právnym zástupcom žalovaného. Žalovaný ostatný spôsob výpočtu a výšku trov právneho zastúpenia, ako i trov v rovine náhrad v podanom odvolaní nenamietal, preto v tomto smere, za aplikácie ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 219 ods. 2 O.s.p. krajský súd poukazuje na výšku vyčíslených trov právneho zastúpenia a náhrad v rozhodnutí okresného súdu, na ktorý výpočet, pokiaľ nebol napadnutý odvolaním žalovaného, v podrobnostiach odôvodnenia rozsudku okresného súdu odkazuje.
O trovách tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1, § 151 ods. 1, 8 O.s.p.. V odvolacom konaní vo veci samej bol úspešný žalovaný, ktorý si v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 29.1.2015 a v podaní zo dňa 26.06.2015 uplatnil návrhom náhradu trov odvolacieho konania. Krajský súd podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. pri rozhodovaní o trovách tohto odvolacieho konania aplikoval ust. § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z.. Priznaná náhrada trov konania spočívala v trovách právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z., v rozsahu uplatnenom v podaní zo dňa 29.1.2015 a zo dňa 26.06.2015, za dva úkony právnej služby - písomné vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 29.1.2015, 1 x 64,53 Eur, úkon účasti na verejnom vyhlásení rozsudku dňa 24.06.2015 (za účasti substitučného právneho zástupcu) 1 x 1 z 64,53 Eur = 32,26 Eur, režijný paušál 2 x 8,39 Eur = 16,78 Eur, náhrada za stratu času účasťou na vyhlásení rozsudku Krajským súdom v Žiline dňa 24.06.2015 Liptovský Mikuláš - Žilina a späť, 6 polhodín x 13,98 Eur = 83,88 Eur + 20% DPH = 39,49 Eur, spolu 236,94 Eur. Náhrada cestovného za použitia osobného motorového vozidla VOLKSWAGEN, VW, evidenčné číslo LM 185 CA, podľa zákona č. 283/2002 Z.z. základná náhrada 0,183 Eur x 179 km Liptovský Mikuláš - Žilina a späť = 32,76 Eur + náhrada za pohonné hmoty 1,21 Eur / 1 l x 5,8 l / 100 km x 179 km = 12,56 Eur, spolu 45,32 Eur. Súčtom dôvodné a odvolacím súdom priznané trovy odvolacieho konania, a to trovy právneho zastúpenia v sume 282,26 Eur, ktoré je povinný žalobca nahradiť žalovanému v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet zástupcu žalovaného, za aplikácie ust. § 149 ods. 1 O.s.p.. Len na doplnenie uvádza krajský súd, že rovnaký
princíp pri určovaní tarifnej odmeny právneho zástupcu žalovaného zachoval i pri rozhodovaní o náhrade trov tohto odvolacieho konania, pričom zvýrazňuje, že žalovaný vo vzťahu k ním podanému odvolaniu, voči výroku o náhrade trov prvostupňového konania nebol úspešný.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.