Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 21S/166/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014201083 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Poláčková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5014201083.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a členov senátu JUDr. Eriky Šobichovej a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobcu: Slovenské pramene a žriedla, a.s., so sídlom Budiš, 038 23 Dubové, IČO: 36396591, zastúpený: Advokátska kancelária G. Lehnert, k.s. so sídlom Rajská 7, 811 08 Bratislava, proti žalovanému: Recyklačný fond, so sídlom Nobelova ul. č. 18, 831 02 Bratislava, IČO: 36062090, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. sp. S/06/09/2011, ATAA 957/2014 zo dňa 18.07.2014, takto jednomyseľne r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a . Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou zo dňa 17.09.2014, doručenou Krajskému súdu v Žiline dňa 22.09.2014 domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. sp. S/06/09/2011, ATAA 957/2014 zo dňa 18.07.2014, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. sp. S/06/09/2011 zo dňa 27.10.2011. Správny orgán prvého stupňa rozhodol tak, že určil oprávnenosť nároku žiadateľa Slovenské pramene a žriedla a.s. na vrátenie príspevku zaplateného za rok 2003 podľa § 56 ods. 4 zák. č. 223/2001 Z.z. o odpadoch vo výške 94.908,18 Eur. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že žalobou zo dňa 07.09.2012 sa domáhal preskúmania prvostupňového rozhodnutia. Krajský súd v Žiline rozsudkom sp. zn. 21S/89/2012 zo dňa 25.07.2012 zrušil podľa ust. § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. toto rozhodnutie. V odôvodnení krajský súd uviedol, že rozhodnutie žalovaného je vecne správne, ale rozhodnutie bolo potrebné zrušiť pre nedostatok dôvodov podľa ust. § 250d ods. 2 písm. d) O.s.p.. Žalobca v žalobe uviedol, že nezákonnosť rozhodnutia žalovaného vidí v tom, že aj napriek tomu, že žalobca predložil žalovanému doklady preukazujúce zhodnotenie odpadov z PET fliaš v rozsahu 649.819 kg a teda preukázal zhodnotenie odpadov z PET fliaš v rovnakom rozsahu, v akom uviedol na trh PET fľaše, za ktoré zaplatil do recyklačného fondu príspevok vo výške 107.850,20 Eur (3.249.095 Sk), žalovaný mu vrátil len sumu 94.908,18 Eur (2.859.203,83 Sk), zodpovedajúcu 88% zaplateného príspevku, pričom takýto postup mu neumožňuje žiadne ustanovenie zákona č. 223/2011 Z.z.. Navyše skutočnosť, že žalobca predložil žalovanému doklady preukazujúce zhodnotenie odpadov z PET fliaš v rozsahu 649.819 kg, žalovaný potvrdil tak v rozhodnutí č. sp. S/06/09/2011 zo dňa 27.10.2011, ako aj v napadnutom rozhodnutí. Poukázal na ust. § 56 ods. 4 zákona o odpadoch v znení účinnom do 31.07.2004, z ktorého vyplýva, že ak žalobca u žalovaného preukázal, že po zaplatení príspevku do Recyklačného fondu zhodnotil v priebehu kalendárneho roka prostredníctvom zmluvného partnera odpady z výrobkov, za ktoré zaplatil príspevok do Recyklačného fondu, vráti mu Recyklačný fond 100% takto ním uhradeného príspevku. Možnosť zníženia príspevku podľa ust. § 56 ods. 3 zákona o odpadoch v znení účinnom do 31.07.2004, na ktoré ust. § 56 ods. 4 zákona o odpadoch odkazuje, sa vzťahuje na 100% množstva výrobkov a materiálov, za ktoré sa príspevok platí a pri ktorých výrobca preukáže, že prostredníctvom zmluvného partnera zabezpečil ich zhodnotenie. Slová „najviac však do výšky zaplateného príspevku“ sú v ust. § 56 ods. 4 zákona o odpadoch použité z dôvodu zdôraznenia toho, že výrobcovi, resp. dovozcovi nemôže byť z Recyklačného fondu vrátené viac, ako doň podľa množstva výrobkov, ktoré sa neskôr menia na odpad zaplatil. Na druhej strane je zrejmé, že povinnej osobe možno vrátiť až (a zároveň najviac) 100% zaplateného príspevku. Zákon o odpadoch v znení účinnom do 31.07.2014, teda počíta s tým, že povinnej osobe má byť vrátených až 100% zaplateného príspevku a zároveň upravuje, že takýto nárok jej vznikne vtedy, ak preukáže, že zabezpečila v takom rozsahu (100%) zhodnotenie výrobkov, za ktoré predtým zaplatila príspevok do Recyklačného fondu. Z ustanovenia § 56 ods. 4 zákona o odpadoch vyplýva, že zaplatený príspevok sa vráti najviac do výšky 88% zaplateného príspevku. Podľa ust. § 56 ods. 3 zákona o odpadoch v znení účinnom do 31.07.2004 výrobca nemusel platiť príspevok do Recyklačného fondu za to množstvo výrobkov, za ktoré zabezpečil ich zhodnotenie vopred, pred platením príspevku do Recyklačného fondu. Preto bolo možné podľa ust. § 56 ods. 4 zákona o odpadoch vrátiť platiteľovi tento príspevok - v prípade zhodnotenia odpadov z týchto výrobkov po zaplatení tohto príspevku - najviac v zaplatenej výške. V žalobe žalobca ďalej uviedol, že ak by vychádzal zo záveru žalovaného, znamenalo by to znevýhodnenie tých výrobcov, ktorí zhodnotili odpady z výrobkov, za ktoré platili príspevok do Recyklačného fondu až dodatočne, t.j. po jeho zaplatený. Tí výrobcovia, ktorí zhodnotili odpady z výrobkov predtým, ako za tieto výrobky zaplatili príspevok do Recyklačného fondu, by si totiž mohli uplatniť zníženie vo výške 100% príspevku, ktorý by boli povinní inak zaplatiť, ak by tieto odpady nezhodnocovali. To znamená, že by v tomto prípade neplatili žiadny príspevok do Recyklačného fondu. Avšak tí výrobcovia, ktorí by zhodnotili odpady z výrobkov až potom, ako za tieto výrobky zaplatili príspevok do Recyklačného fondu a ktorí by mali nárok na vrátenie zaplateného príspevok len vo výške 88%, by v podstate zaplatili príspevok do Recyklačného fondu vo výške 12% aj napriek tomu, že odpady z výrobkov zhodnotili na 100%. Zo zákonnej úpravy však takéto nerovnaké postavenie výrobcov, ktorí obaja odpady zhodnotili v rovnakej miere, avšak jediný rozdiel je v čase, kedy tak urobili, nevyplýva. Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril. Vo vyjadrení uviedol, že medzi účastníkmi je nesporná skutková situácia, že žaloba preukázal v zmysle ust. § 56 ods. 4 v spojení s § 56 ods. 3 zák. č. 223/2001 Z.z. zabezpečenie zhodnotenia odpadu z plastov v roku 2003 v celkovom množstve 649.819 kg a v nadväznosti na toto zabezpečenie zhodnotenia odpadu z plastov bola žalobcovi žalovaným podľa ust. § 56 ods. 4 citovaného zákona vrátená časť príspevku zaplateného do Recyklačného fondu za výrobu a dovoz výrobkov z plastov v roku 2003 v sume vrátenia 94.908,18 Eur (2.859.203,60 Sk) - k vráteniu tejto sumy žalovaným žalobcovi došlo mimo režimu správneho konania už dňa 24.08.2006. Vo vyjadrení ďalej uviedol, že napadnutým rozhodnutím bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie žalovaného č. sp. S/06/09/2011 zo dňa 27.10.2011, ktorým bola určená oprávnenosť nároku žalobcu na vrátenie príspevku zaplateného do Recyklačného fondu za rok 2003 tak, ako bolo toto vrátenie uskutočnené plnením zo dňa 24.08.2006 so súčasným zamietnutím časti žiadosti o vrátenie zaplateného príspevku do Recyklačného fondu za rok 2003 so sumou zamietnutého vrátenia 12.942,02 Eur (389.891,40 Sk). Dôvodom zamietnutia časti žiadosti žalobcu o vrátenie príspevku zaplateného do Recyklačného fondu bola ako podľa prvostupňového rozhodnutia, tak podľa preskúmavaného rozhodnutia žalovaného v odvolacom konaní právna nemožnosť vrátenia zaplateného príspevku do Recyklačného fondu v režime ust. § 56 ods. 4 zák. č. 223/2001 Z.z. v podiele 12% zaplateného príspevku, teda v tej časti, ktorá je pri prijímaní príspevku podľa § 62 ods. 2 cit. zákona (v znení účinnom v roku 2004) smerovaná nie na účet príslušného komoditného sektora Recyklačného fondu (v dotknutom prípade na účet sektora plastov - § 55 ods. 2 písm. f) citovaného zákona), ale na účet všeobecného sektora Recyklačného fondu (§ 55 ods. 2 písm. k) citovaného zákona). Vo vyjadrení ďalej uviedol, že ďalej uviedol, že ust. § 63 ods. 2 zák. č. 223/2001 z.z. zakazujúce presun prostriedkov medzi účtami jednotlivých sektorov Recyklačného fondu pri výklade smerujúcom k vráteniu celého zaplateného príspevku pri vrátení musela byť dotknutá aj časť zaplateného príspevku už použitá z účtu všeobecného sektora na účely podľa § 63 ods. 3 citovaného zákona. Právnu situáciu vzniknutú pri aplikácii ust. § 156 ods. 4 zák. č. 223/2001 Z.z. nemožno porovnávať s právnou situáciou vznikajúcou pri aplikácii ust. § 56 ods. 3 citovaného zákona, v ktorej sa príspevok do Recyklačného fondu v sume zodpovedajúcej množstvu odpadu, zhodnotenie ktorého zabezpečil v priebehu kalendárneho štvrťroka, na ktorých sa viaže príspevková povinnosť sám platiteľ príspevku vôbec neplatí. Pri aplikácii ust. § 56 ods. 3 citovaného zákona nie sú príspevky do Recyklačného fondu vôbec prijímané a teda nie sú podľa § 62 ods. 2 citovaného zákona presúvané na účet všeobecného sektora Recyklačného fondu a v ďalšom po takomto presune v dotknutej časti v súlade s ust. § 63 ods. 2 a 3 citovaného zákona použité. V závere vyjadrenia uviedol, že pri opätovnom rozhodovaní o odvolaní žalobcu bol viazaný aj rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 21S/89/2012 zo dňa 29.05.2013, ktorým bolo podľa ust. § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. zrušené pre nedostatok dôvodov predchádzajúce rozhodnutie Recyklačného fondu č. sp. S/06/09/2011, ATAA 1011/2012 zo dňa 25.07.2012. Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Krajský súd v Žiline ako súd vecne príslušný (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného (ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo) v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. sp. S/06/09/2011 zo dňa 27.10.2011 rozhodol tak, že určil oprávnenosť nároku žiadateľa Slovenské pramene a žriedla na vrátenie príspevku zaplateného za rok 2003 na účet sektora plastov Recyklačného fondu podľa § 56 ods. 4 zák. č. 223/2001 Z.z. vo výške oprávneného nároku 94.908,18 Eur. Vo zvyšku žiadosti nevyhovel. Žiadosť o vrátenie zaplateného príspevku do Recyklačného fondu podľa § 56 ods. 4 zák. č. 223/2001 Z.z. bola odôvodňovaná zabezpečením zhodnotenia odpadu z plastov v množstve 649.819 kg u osoby disponujúcej súhlasom na prevádzkovanie zariadenia na zhodnocovanie odpadov. Podkladovými materiálmi predloženými žiadateľom, resp. získanými Recyklačným fondom v priebehu posudzovania žiadosti o vrátenie zaplateného príspevku je preukázaná vecná dôvodnosť žiadosti o vrátenie zaplateného príspevku - zhodnotenie 649.819 kg odpadu z plastov v prospech žiadateľa spoločnosťou Myjavská obchodná agentúra a.s., IČO: 36312479, so sídlom Stará Lúka 12, Myjava relevantne pre účely aplikácie § 56 ods. 4 zák. č. 223/2001 Z.z. v zmysle posudzovanej žiadosti. Nárok žiadateľa na vrátenie príspevku zaplateného za rok 2003 na účet sektora plastov Recyklačného fondu podľa § 56 ods. 4 zák. č. 223/2001 Z.z. je vo výške 94.908,18 Eur dôvodný. Preukázanému množstvu zhodnoteného odpadu z plastov 649.819 kg zodpovedala pri sadzbe príspevku do Recyklačného fondu 5,- Sk/kg (§ 1 ods. 6 vyhlášky č. 516/2011 Z.z.) suma 3.249.095,- Sk (107.850,19 Eur) a z tejto sumy však nie je možné v režime § 56 ods. 4 zák. č. 223/2001 Z.z. vrátiť sumu 12.942,02 Eur (389.891,40 Sk) zodpovedajúcu zákonom stanovenému podielu 12% z výšky zaplateného príspevku, v ktorom príspevok do Recyklačného fondu zaplatený v komodite plasty smeroval podľa § 62 ods. 2 zák. č. 223/2001 Z.z. do všeobecného sektora Recyklačného fondu a nie do sektora plastov, z ktorého zaplatený príspevok podľa § 56 ods. 4 mal byť vrátený. Žalovaný zaplatil žalobcovi aj úrok z omeškania v sume 5.567,51 Eur a vo zvyšku žiadosti nevyhovel, t.j. nebol vrátený príspevok vo výške 12% zo sumy príspevku. Proti predmetnému rozhodnutiu bolo podané zo strany žalobcu odvolanie. Žalobca v odvolaní uviedol, že Recyklačný fond nepriznal žiadateľovi nárok na vrátenie sumy 12.942,02 Eur (389.891,30 Sk) s odôvodnením, že táto suma zodpovedá zákonom stanovenému podielu 12% z výšky zaplateného príspevku, v ktorom príspevok do Recyklačného fondu zaplatený v komodite platcu smeroval do všeobecného sektora a nie do sektora platcov, z ktorého by mal byť zaplatený príspevok vrátený. Žiadateľ uviedol, že nezákonnosť rozhodnutia Recyklačného fondu vidí v tom, že napriek tomu, že žiadateľ predložil Recyklačnému fondu doklady preukazujúce zhodnotenie odpadov z PET fliaš v rozsahu 649.819 kg a teda preukázal zhodnotenie odpadov z PET fliaš v rovnakom rozsahu, v akom uviedol na trh PET fľaše, za ktoré zaplatil do Recyklačného fondu príspevok vo výške 107.850,20 Eur (3.249.095,- Sk), Recyklačný fond mu vráti len sumu 94.908,18 Eur (2.859.203,83 Sk) zodpovedajúcu 88% zaplatenému príspevku, pričom takýto postup mu neumožňuje žiadne ustanovenie zák. č. 223/2001 Z.z.. Žalovaný preskúmal odvolanie žalobcu a rozhodnutím č. sp. S/06/09/2011, ATAA 1011/2012 zo dňa 25.07.2012 rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil a odvolanie zamietol. V odôvodnení uviedol, že odvolanie bolo odôvodnené predovšetkým poukazom na právnu neudržateľnosť nepriznania nároku na vrátenie 12%-ného zaplateného príspevku v zmysle odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia - záver smerujúci k nevráteniu tejto časti zaplateného príspevku nemá podľa odvolateľa žiadnu zákonnú oporu. Pokiaľ ide o pomernú časť zaplateného príspevku (12%), ktorá odvolateľovi nebola vrátená, táto časť príspevku smerovala do všeobecného sektora Recyklačného fondu podľa § 62 ods. 2 zák. č. 223/2001 Z.z. s jej využitím na prierezovú podporu environmentálnych aktivít v rozsahu podľa ust. § 63 ods. 3 citovaného zákona, vrátane poskytovania obligatórneho príspevku obciam podľa § 64 ods. 1 citovaného zákona a s použitím časti takto smerovaných prostriedkov na správu Recyklačného fondu podľa § 63 ods. 5 citovaného zákona. Túto sumu zaplateného príspevku nie je možné vrátiť podľa § 56 ods. 4 zák. č. 223/2001 Z.z. z dôvodu, že nie je možný spätný presun prostriedkov do všeobecného sektora Recyklačného fondu na účet dotknutého komoditného sektora Recyklačného fondu. Žalobou zo dňa 07.09.2012 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. sp. S/06/09/2011, ATAA 1011/2012 zo dňa 25.07.2012. Krajský súd v Žiline rozsudkom sp. zn. 21S/89/2012 zo dňa 29.05.2013 rozhodol tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Krajský súd v predmetnom rozsudku uviedol, že postup žalovaného pri vrátení zaplateného príspevku vo výške 88% žalobcovi bol v súlade s ust. § 56 ods. 4, 3 v spojení s ust. § 62 ods. 2 zák. č. 223/2001 Z.z.. Vzhľadom na to, že krajský súd zrušil rozhodnutie č. sp. S/06/09/2011, ATAA 1011/2012 zo dňa 25.07.2012 žalovaný opätovne o odvolaní žalobcu rozhodol dňa 18.07.2014 rozhodnutím č. sp. S/06/09/2011, ATAA 957/2014. Žalovaný napadnutým rozhodnutím zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie žalovaného č. sp. S/06/09/2011 zo dňa 27.10.2011, ktorým žalovaný priznal žalobcovi nárok na vrátenie zaplateného príspevku do Recyklačného fondu za výrobu 649.819 kg PET fliaš za rok 2003 vo výške 88% a vo zvyšnej časti žiadosti nevyhovel a to aj napriek tomu, že žalobca preukázal žalovanému zhodnotenie odpadov z PET fliaš v rozsahu 649.819 kg, teda v rozsahu 100%. Podľa § 56 ods. 3 zák. č. 223/2001 Z.z. príspevok výrobcu a príspevok dovozcu sa zníži o príspevok za to množstvo výrobkov a materiálu, za ktoré sa platí príspevok do Recyklačného fondu a pri ktorých výrobca alebo dovozca preukáže, že sám alebo prostredníctvom zmluvného partnera zabezpečil ich zhodnotenie alebo zabezpečil spracovanie starých vozidiel; na túto činnosť nemožno zmluvnému partnerovi poskytnúť prostriedky z Recyklačného fondu. Podľa § 56 ods. 4, ak výrobca alebo dovozca preukáže, že po zaplatení príspevku do Recyklačného fondu zhodnotí v priebehu kalendárneho roka spôsobom podľa odseku 3 odpady z výrobkov, za ktoré zaplatil tento príspevok, vráti mu Recyklačný fond tú časť ním uhradeného príspevku, na ktorú sa vzťahuje možnosť zníženia príspevku podľa odseku 3, najviac však do výšky zaplateného príspevku. Podľa § 62 ods. 1 zák. č. 223/2001 Z.z. zdrojom príjmov Recyklačného fondu sú za a) príspevky výrobcov a dovozcov za 1. výrobu a dovoz batérie akumulátorov (§ 41 ods. 11), 2. výrobu a dovoz olejov (§ 42 ods. 8), 3. výrobu a dovoz pneumatík (§ 43 ods. 1), 4. výrobu a dovoz viacvrstvových kombinovaných materiálov (§ 44 ods. 1), 5. výrobu a dovoz elektrických a elektronických zariadení (§ 45 ods. 1), 6. výrobu a dovoz plastov (§ 46 ods. 1 a 2), 7. výrobu a dovoz svetelných zdrojov s obsahom ortutí (§ 47 ods. 1), 8. výrobu a dovoz papiera (§ 48 ods. 1), 9. výrobu a dovoz skla (§ 48 ods. 2), 10. výrobu a dovoz vozidiel (§ 54), 11. výrobu a dovoz kovových obalov (§ 44a ods. 1), b) dary a príspevky domácich a zahraničných právnických osôb a fyzických osôb, c) príjmy zo zmluvných pokút (§ 64 ods. 2), d) úroky z úverov poskytnutých Recyklačným fondom, e) príjmy z vrátenia neoprávnene použitých alebo zadržaných prostriedkov Recyklačného fondu (§ 64 ods. 2), f) výnosy zo správny vlastného majetku, g) úroky z prostriedkov Recyklačného fondu uložených v bankách, h) ďalšie zdroje, ak tak ustanoví osobitný zákon. Podľa § 62 ods. 2 zák. č. 223/2001 Z.z. zdroje príjmov Recyklačného fondu uvedené v odseku 1 písm. a) plynú vo výške 88% do toho sektora, ktorý zodpovedá oblasti ich vzniku a vo výške 12% do všeobecného sektora. Zdroje príjmov Recyklačného fondu uvedené v odseku písm. b), f), g) a h) plynú do všeobecného sektora. Zdroje príjmov podľa odseku písm. c), d) a e) plynú do toho sektora, ktorý zodpovedá oblasti ich vzniku. Žalobca v žalobe namietal, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci z dôvodu, že predložil doklady preukazujúce zhodnotenie odpadov z PET fliaš v rozsahu 649.819 kg, t.j. preukázal zhodnotenie odpadov z PET fliaš v rovnakom rozsahu, v akom uviedol na trh PET fľaše, za ktoré zaplatil do Recyklačného fondu príspevok vo výške 107.850,20 Eur a žalovaný mu vrátil sumu 94.908,18 Eur, čo zodpovedá 88% zaplateného príspevku. Súd túto námietku žalobcu vyhodnotil ako nedôvodnú. Postup žalovaného pri vrátení zaplateného príspevku vo výške 94.908,18 Eur žalobcovi bol v súlade s ust. § 56 ods. 4, 3 v spojení s ust. § 62 ods. 2 zák. č. 223/2001. Nárok žalobcu na vrátenie príspevku zaplateného za rok 2003 na účet sektora plastov Recyklačného fondu podľa § 54 ods. 4 zák. č. 223/2001 Z.z. je vo výške 94.908,18 Eur dôvodný. Preukázanému množstvu zhodnoteného odpadu z plastov 649.819 kg zodpovedala pri sadzbe príspevku do Recyklačného fondu 5Sk/1kg (§ 1 ods. 6 vyhlášky č. 516/2011 Z.z.) suma 3.249.095 Sk (107.850,19 Eur) a z tejto sumy však nie je možné v režime § 56 ods. 4 zák. č. 223/2001 Z.z. vrátiť sumu 12.942,02 Eur (389.891,40 Sk) zodpovedajúcu zákonom stanovenému podielu 12% z výšky zaplateného príspevku, v ktorom príspevok do Recyklačného fondu zaplatený v komodite plasty smerovala podľa § 62 ods. 2 zák. č. 223/2001 Z.z. zo všeobecného sektora Recyklačného fondu a nie do sektora plastov, z ktorého zaplatený príspevok podľa § 56 ods. 4 má byť vrátený. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca mal zaplatený príspevok za rok 2003 na účet sektora plastov vo výške 94.908,18 Eur, ktorý mu bol aj vrátený v plnej výške zaplateného príspevku. Vzhľadom na uvedené skutočnosti krajský súd dospel k záveru, že žalobca nie je dôvodná a žalobu preto podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi trovy konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie musí spĺňať náležitosti ust. § 205 O.s.p..