{"guid": "1834098e-2233-4fa0-a4cc-592a07a69a94:2a632107-1675-42c4-904b-d28cce7b617a", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2014:5014201083.1", "spisova_znacka": "21S/166/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 21S/166/2014 z 9. 12. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 9. decembra 2014, sp. zn. 21S/166/2014, ECLI:SK:KSZA:2014:5014201083.1", "identifikacne_cislo": "5014201083", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Danica Michalková", "sudca_id": 36, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-danica-michalkova-36", "datum_vydania": "2014-12-09", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "6Sžo/46/2015", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "1ff7f5de-3de5-4c28-b7f2-687ed0d6e645:d3b800cf-6087-472d-8168-727868708fcc", "datum": "2016-09-27", "vztah": "zrusene"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-1", "nazov": "§ 250j ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250j"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250j"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2a632107-1675-42c4-904b-d28cce7b617a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2014:5014201083.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2014:5014201083.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2014:5014201083.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 21S/166/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014201083
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Poláčková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5014201083.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a členov
senátu JUDr. Eriky Šobichovej a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobcu: Slovenské pramene
a žriedla, a.s., so sídlom Budiš, 038 23 Dubové, IČO: 36396591, zastúpený: Advokátska kancelária
G. Lehnert, k.s. so sídlom Rajská 7, 811 08 Bratislava, proti žalovanému: Recyklačný fond, so sídlom
Nobelova ul. č. 18, 831 02 Bratislava, IČO: 36062090, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného
č. sp. S/06/09/2011, ATAA 957/2014 zo dňa 18.07.2014, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline žalobu   z a m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov konania   n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 17.09.2014, doručenou Krajskému súdu v Žiline dňa 22.09.2014 domáhal
preskúmania rozhodnutia žalovaného č. sp. S/06/09/2011, ATAA 957/2014 zo dňa 18.07.2014, ktorým
bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. sp. S/06/09/2011 zo dňa 27.10.2011.
Správny orgán prvého stupňa rozhodol tak, že určil oprávnenosť nároku žiadateľa Slovenské pramene
a žriedla a.s. na vrátenie príspevku zaplateného za rok 2003 podľa § 56 ods. 4 zák. č. 223/2001 Z.z.
o odpadoch vo výške 94.908,18 Eur.
Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že žalobou zo dňa 07.09.2012 sa domáhal preskúmania prvostupňového
rozhodnutia. Krajský súd v Žiline rozsudkom sp. zn. 21S/89/2012 zo dňa 25.07.2012 zrušil podľa ust.
§ 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. toto rozhodnutie. V odôvodnení krajský súd uviedol, že rozhodnutie
žalovaného je vecne správne, ale rozhodnutie bolo potrebné zrušiť pre nedostatok dôvodov podľa ust.
§ 250d ods. 2 písm. d) O.s.p..
Žalobca v žalobe uviedol, že nezákonnosť rozhodnutia žalovaného vidí v tom, že aj napriek tomu,
že žalobca predložil žalovanému doklady preukazujúce zhodnotenie odpadov z PET fliaš v rozsahu
649.819 kg a teda preukázal zhodnotenie odpadov z PET fliaš v rovnakom rozsahu, v akom uviedol na
trh PET fľaše, za ktoré zaplatil do recyklačného fondu príspevok vo výške 107.850,20 Eur (3.249.095
Sk), žalovaný mu vrátil len sumu 94.908,18 Eur (2.859.203,83 Sk), zodpovedajúcu 88% zaplateného
príspevku, pričom takýto postup mu neumožňuje žiadne ustanovenie zákona č. 223/2011 Z.z.. Navyše
skutočnosť, že žalobca predložil žalovanému doklady preukazujúce zhodnotenie odpadov z PET fliaš
v rozsahu 649.819 kg, žalovaný potvrdil tak v rozhodnutí č. sp. S/06/09/2011 zo dňa 27.10.2011, ako
aj v napadnutom rozhodnutí. Poukázal na ust. § 56 ods. 4 zákona o odpadoch v znení účinnom
do 31.07.2004, z ktorého vyplýva, že ak žalobca u žalovaného preukázal, že po zaplatení príspevku
do Recyklačného fondu zhodnotil v priebehu kalendárneho roka prostredníctvom zmluvného partnera
odpady z výrobkov, za ktoré zaplatil príspevok do Recyklačného fondu, vráti mu Recyklačný fond
100% takto ním uhradeného príspevku. Možnosť zníženia príspevku podľa ust. § 56 ods. 3 zákona o
odpadoch v znení účinnom do 31.07.2004, na ktoré ust. § 56 ods. 4 zákona o odpadoch odkazuje, sa



vzťahuje na 100% množstva výrobkov a materiálov, za ktoré sa príspevok platí a pri ktorých výrobca
preukáže, že prostredníctvom zmluvného partnera zabezpečil ich zhodnotenie. Slová „najviac však do
výšky zaplateného príspevku“ sú v ust. § 56 ods. 4 zákona o odpadoch použité z dôvodu zdôraznenia
toho, že výrobcovi, resp. dovozcovi nemôže byť z Recyklačného fondu vrátené viac, ako doň podľa
množstva výrobkov, ktoré sa neskôr menia na odpad zaplatil. Na druhej strane je zrejmé, že povinnej
osobe možno vrátiť až (a zároveň najviac) 100% zaplateného príspevku. Zákon o odpadoch v znení
účinnom do 31.07.2014, teda počíta s tým, že povinnej osobe má byť vrátených až 100% zaplateného
príspevku a zároveň upravuje, že takýto nárok jej vznikne vtedy, ak preukáže, že zabezpečila v takom
rozsahu (100%) zhodnotenie výrobkov, za ktoré predtým zaplatila príspevok do Recyklačného fondu. Z
ustanovenia § 56 ods. 4 zákona o odpadoch vyplýva, že zaplatený príspevok sa vráti najviac do výšky
88% zaplateného príspevku. Podľa ust. § 56 ods. 3 zákona o odpadoch v znení účinnom do 31.07.2004
výrobca nemusel platiť príspevok do Recyklačného fondu za to množstvo výrobkov, za ktoré zabezpečil
ich zhodnotenie vopred, pred platením príspevku do Recyklačného fondu. Preto bolo možné podľa ust. §
56 ods. 4 zákona o odpadoch vrátiť platiteľovi tento príspevok - v prípade zhodnotenia odpadov z týchto
výrobkov po zaplatení tohto príspevku - najviac v zaplatenej výške.
V žalobe žalobca ďalej uviedol, že ak by vychádzal zo záveru žalovaného, znamenalo by to
znevýhodnenie tých výrobcov, ktorí zhodnotili odpady z výrobkov, za ktoré platili príspevok do
Recyklačného fondu až dodatočne, t.j. po jeho zaplatený. Tí výrobcovia, ktorí zhodnotili odpady z
výrobkov predtým, ako za tieto výrobky zaplatili príspevok do Recyklačného fondu, by si totiž mohli
uplatniť zníženie vo výške 100% príspevku, ktorý by boli povinní inak zaplatiť, ak by tieto odpady
nezhodnocovali. To znamená, že by v tomto prípade neplatili žiadny príspevok do Recyklačného fondu.
Avšak tí výrobcovia, ktorí by zhodnotili odpady z výrobkov až potom, ako za tieto výrobky zaplatili
príspevok do Recyklačného fondu a ktorí by mali nárok na vrátenie zaplateného príspevok len vo výške
88%, by v podstate zaplatili príspevok do Recyklačného fondu vo výške 12% aj napriek tomu, že odpady
z výrobkov zhodnotili na 100%. Zo zákonnej úpravy však takéto nerovnaké postavenie výrobcov, ktorí
obaja odpady zhodnotili v rovnakej miere, avšak jediný rozdiel je v čase, kedy tak urobili, nevyplýva.
Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného a vrátil mu vec na ďalšie
konanie.

Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril. Vo vyjadrení uviedol, že medzi účastníkmi je nesporná skutková
situácia, že žaloba preukázal v zmysle ust. § 56 ods. 4 v spojení s § 56 ods. 3 zák. č. 223/2001
Z.z. zabezpečenie zhodnotenia odpadu z plastov v roku 2003 v celkovom množstve 649.819 kg a v
nadväznosti na toto zabezpečenie zhodnotenia odpadu z plastov bola žalobcovi žalovaným podľa ust.
§ 56 ods. 4 citovaného zákona vrátená časť príspevku zaplateného do Recyklačného fondu za výrobu
a dovoz výrobkov z plastov v roku 2003 v sume vrátenia 94.908,18 Eur (2.859.203,60 Sk) - k vráteniu
tejto sumy žalovaným žalobcovi došlo mimo režimu správneho konania už dňa 24.08.2006. Vo vyjadrení
ďalej uviedol, že napadnutým rozhodnutím bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie žalovaného č.
sp. S/06/09/2011 zo dňa 27.10.2011, ktorým bola určená oprávnenosť nároku žalobcu na vrátenie
príspevku zaplateného do Recyklačného fondu za rok 2003 tak, ako bolo toto vrátenie uskutočnené
plnením zo dňa 24.08.2006 so súčasným zamietnutím časti žiadosti o vrátenie zaplateného príspevku
do Recyklačného fondu za rok 2003 so sumou zamietnutého vrátenia 12.942,02 Eur (389.891,40 Sk).
Dôvodom zamietnutia časti žiadosti žalobcu o vrátenie príspevku zaplateného do Recyklačného fondu
bola ako podľa prvostupňového rozhodnutia, tak podľa preskúmavaného rozhodnutia žalovaného v
odvolacom konaní právna nemožnosť vrátenia zaplateného príspevku do Recyklačného fondu v režime
ust. § 56 ods. 4 zák. č. 223/2001 Z.z. v podiele 12% zaplateného príspevku, teda v tej časti, ktorá je pri
prijímaní príspevku podľa § 62 ods. 2 cit. zákona (v znení účinnom v roku 2004) smerovaná nie na účet
príslušného komoditného sektora Recyklačného fondu (v dotknutom prípade na účet sektora plastov - §
55 ods. 2 písm. f) citovaného zákona), ale na účet všeobecného sektora Recyklačného fondu (§ 55 ods.
2 písm. k) citovaného zákona). Vo vyjadrení ďalej uviedol, že ďalej uviedol, že ust. § 63 ods. 2 zák. č.
223/2001 z.z. zakazujúce presun prostriedkov medzi účtami jednotlivých sektorov Recyklačného fondu
pri výklade smerujúcom k vráteniu celého zaplateného príspevku pri vrátení musela byť dotknutá aj časť
zaplateného príspevku už použitá z účtu všeobecného sektora na účely podľa § 63 ods. 3 citovaného
zákona.
Právnu situáciu vzniknutú pri aplikácii ust. § 156 ods. 4 zák. č. 223/2001 Z.z. nemožno porovnávať s
právnou situáciou vznikajúcou pri aplikácii ust. § 56 ods. 3 citovaného zákona, v ktorej sa príspevok
do Recyklačného fondu v sume zodpovedajúcej množstvu odpadu, zhodnotenie ktorého zabezpečil v
priebehu kalendárneho štvrťroka, na ktorých sa viaže príspevková povinnosť sám platiteľ príspevku
vôbec neplatí. Pri aplikácii ust. § 56 ods. 3 citovaného zákona nie sú príspevky do Recyklačného fondu



vôbec prijímané a teda nie sú podľa § 62 ods. 2 citovaného zákona presúvané na účet všeobecného
sektora Recyklačného fondu a v ďalšom po takomto presune v dotknutej časti v súlade s ust. § 63 ods.
2 a 3 citovaného zákona použité.
V závere vyjadrenia uviedol, že pri opätovnom rozhodovaní o odvolaní žalobcu bol viazaný aj rozsudkom
Krajského súdu v Žiline č.k. 21S/89/2012 zo dňa 29.05.2013, ktorým bolo podľa ust. § 250j ods. 2
písm. d) O.s.p. zrušené pre nedostatok dôvodov predchádzajúce rozhodnutie Recyklačného fondu č.
sp. S/06/09/2011, ATAA 1011/2012 zo dňa 25.07.2012.
Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Krajský súd v Žiline ako súd vecne príslušný (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie
žalovaného (ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo) v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249
ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná.

Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. sp. S/06/09/2011 zo dňa 27.10.2011 rozhodol tak, že určil
oprávnenosť nároku žiadateľa Slovenské pramene a žriedla na vrátenie príspevku zaplateného za rok
2003 na účet sektora plastov Recyklačného fondu podľa § 56 ods. 4 zák. č. 223/2001 Z.z. vo výške
oprávneného nároku 94.908,18 Eur. Vo zvyšku žiadosti nevyhovel. Žiadosť o vrátenie zaplateného
príspevku do Recyklačného fondu podľa § 56 ods. 4 zák. č. 223/2001 Z.z. bola odôvodňovaná
zabezpečením zhodnotenia odpadu z plastov v množstve 649.819 kg u osoby disponujúcej súhlasom
na prevádzkovanie zariadenia na zhodnocovanie odpadov. Podkladovými materiálmi predloženými
žiadateľom, resp. získanými Recyklačným fondom v priebehu posudzovania žiadosti o vrátenie
zaplateného príspevku je preukázaná vecná dôvodnosť žiadosti o vrátenie zaplateného príspevku -
zhodnotenie 649.819 kg odpadu z plastov v prospech žiadateľa spoločnosťou Myjavská obchodná
agentúra a.s., IČO: 36312479, so sídlom Stará Lúka 12, Myjava relevantne pre účely aplikácie § 56
ods. 4 zák. č. 223/2001 Z.z. v zmysle posudzovanej žiadosti. Nárok žiadateľa na vrátenie príspevku
zaplateného za rok 2003 na účet sektora plastov Recyklačného fondu podľa § 56 ods. 4 zák. č. 223/2001
Z.z. je vo výške 94.908,18 Eur dôvodný. Preukázanému množstvu zhodnoteného odpadu z plastov
649.819 kg zodpovedala pri sadzbe príspevku do Recyklačného fondu 5,- Sk/kg (§ 1 ods. 6 vyhlášky
č. 516/2011 Z.z.) suma 3.249.095,- Sk (107.850,19 Eur) a z tejto sumy však nie je možné v režime §
56 ods. 4 zák. č. 223/2001 Z.z. vrátiť sumu 12.942,02 Eur (389.891,40 Sk) zodpovedajúcu zákonom
stanovenému podielu 12% z výšky zaplateného príspevku, v ktorom príspevok do Recyklačného fondu
zaplatený v komodite plasty smeroval podľa § 62 ods. 2 zák. č. 223/2001 Z.z. do všeobecného sektora
Recyklačného fondu a nie do sektora plastov, z ktorého zaplatený príspevok podľa § 56 ods. 4 mal
byť vrátený. Žalovaný zaplatil žalobcovi aj úrok z omeškania v sume 5.567,51 Eur a vo zvyšku žiadosti
nevyhovel, t.j. nebol vrátený príspevok vo výške 12% zo sumy príspevku.

Proti predmetnému rozhodnutiu bolo podané zo strany žalobcu odvolanie. Žalobca v odvolaní uviedol,
že Recyklačný fond nepriznal žiadateľovi nárok na vrátenie sumy 12.942,02 Eur (389.891,30 Sk) s
odôvodnením, že táto suma zodpovedá zákonom stanovenému podielu 12% z výšky zaplateného
príspevku, v ktorom príspevok do Recyklačného fondu zaplatený v komodite platcu smeroval do
všeobecného sektora a nie do sektora platcov, z ktorého by mal byť zaplatený príspevok vrátený.
Žiadateľ uviedol, že nezákonnosť rozhodnutia Recyklačného fondu vidí v tom, že napriek tomu, že
žiadateľ predložil Recyklačnému fondu doklady preukazujúce zhodnotenie odpadov z PET fliaš v
rozsahu 649.819 kg a teda preukázal zhodnotenie odpadov z PET fliaš v rovnakom rozsahu, v akom
uviedol na trh PET fľaše, za ktoré zaplatil do Recyklačného fondu príspevok vo výške 107.850,20 Eur
(3.249.095,- Sk), Recyklačný fond mu vráti len sumu 94.908,18 Eur (2.859.203,83 Sk) zodpovedajúcu
88% zaplatenému príspevku, pričom takýto postup mu neumožňuje žiadne ustanovenie zák. č. 223/2001
Z.z..

Žalovaný preskúmal odvolanie žalobcu a rozhodnutím č. sp. S/06/09/2011, ATAA 1011/2012 zo dňa
25.07.2012 rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil a odvolanie zamietol. V odôvodnení
uviedol, že odvolanie bolo odôvodnené predovšetkým poukazom na právnu neudržateľnosť nepriznania
nároku na vrátenie 12%-ného zaplateného príspevku v zmysle odôvodnenia odvolaním napadnutého
rozhodnutia - záver smerujúci k nevráteniu tejto časti zaplateného príspevku nemá podľa odvolateľa
žiadnu zákonnú oporu. Pokiaľ ide o pomernú časť zaplateného príspevku (12%), ktorá odvolateľovi
nebola vrátená, táto časť príspevku smerovala do všeobecného sektora Recyklačného fondu podľa §
62 ods. 2 zák. č. 223/2001 Z.z. s jej využitím na prierezovú podporu environmentálnych aktivít v rozsahu
podľa ust. § 63 ods. 3 citovaného zákona, vrátane poskytovania obligatórneho príspevku obciam podľa §



64 ods. 1 citovaného zákona a s použitím časti takto smerovaných prostriedkov na správu Recyklačného
fondu podľa § 63 ods. 5 citovaného zákona. Túto sumu zaplateného príspevku nie je možné vrátiť podľa
§ 56 ods. 4 zák. č. 223/2001 Z.z. z dôvodu, že nie je možný spätný presun prostriedkov do všeobecného
sektora Recyklačného fondu na účet dotknutého komoditného sektora Recyklačného fondu.

Žalobou zo dňa 07.09.2012 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. sp.
S/06/09/2011, ATAA 1011/2012 zo dňa 25.07.2012. Krajský súd v Žiline rozsudkom sp. zn. 21S/89/2012
zo dňa 29.05.2013 rozhodol tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p.
a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
Krajský súd v predmetnom rozsudku uviedol, že postup žalovaného pri vrátení zaplateného príspevku vo
výške 88% žalobcovi bol v súlade s ust. § 56 ods. 4, 3 v spojení s ust. § 62 ods. 2 zák. č. 223/2001 Z.z..
Vzhľadom na to, že krajský súd zrušil rozhodnutie č. sp. S/06/09/2011, ATAA 1011/2012 zo dňa
25.07.2012 žalovaný opätovne o odvolaní žalobcu rozhodol dňa 18.07.2014 rozhodnutím č. sp.
S/06/09/2011, ATAA 957/2014. Žalovaný napadnutým rozhodnutím zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil
rozhodnutie žalovaného č. sp. S/06/09/2011 zo dňa 27.10.2011, ktorým žalovaný priznal žalobcovi nárok
na vrátenie zaplateného príspevku do Recyklačného fondu za výrobu 649.819 kg PET fliaš za rok
2003 vo výške 88% a vo zvyšnej časti žiadosti nevyhovel a to aj napriek tomu, že žalobca preukázal
žalovanému zhodnotenie odpadov z PET fliaš v rozsahu 649.819 kg, teda v rozsahu 100%.

Podľa § 56 ods. 3 zák. č. 223/2001 Z.z. príspevok výrobcu a príspevok dovozcu sa zníži o príspevok
za to množstvo výrobkov a materiálu, za ktoré sa platí príspevok do Recyklačného fondu a pri ktorých
výrobca alebo dovozca preukáže, že sám alebo prostredníctvom zmluvného partnera zabezpečil ich
zhodnotenie alebo zabezpečil spracovanie starých vozidiel; na túto činnosť nemožno zmluvnému
partnerovi poskytnúť prostriedky z Recyklačného fondu.

Podľa § 56 ods. 4, ak výrobca alebo dovozca preukáže, že po zaplatení príspevku do Recyklačného
fondu zhodnotí v priebehu kalendárneho roka spôsobom podľa odseku 3 odpady z výrobkov, za ktoré
zaplatil tento príspevok, vráti mu Recyklačný fond tú časť ním uhradeného príspevku, na ktorú sa
vzťahuje možnosť zníženia príspevku podľa odseku 3, najviac však do výšky zaplateného príspevku.

Podľa § 62 ods. 1 zák. č. 223/2001 Z.z. zdrojom príjmov Recyklačného fondu sú za
a) príspevky výrobcov a dovozcov za
1. výrobu a dovoz batérie akumulátorov (§ 41 ods. 11),
2. výrobu a dovoz olejov (§ 42 ods. 8),
3. výrobu a dovoz pneumatík (§ 43 ods. 1),
4. výrobu a dovoz viacvrstvových kombinovaných materiálov (§ 44 ods. 1),
5. výrobu a dovoz elektrických a elektronických zariadení (§ 45 ods. 1),
6. výrobu a dovoz plastov (§ 46 ods. 1 a 2),
7. výrobu a dovoz svetelných zdrojov s obsahom ortutí (§ 47 ods. 1),
8. výrobu a dovoz papiera (§ 48 ods. 1),
9. výrobu a dovoz skla (§ 48 ods. 2),
10. výrobu a dovoz vozidiel (§ 54),
11. výrobu a dovoz kovových obalov (§ 44a ods. 1),
b) dary a príspevky domácich a zahraničných právnických osôb a fyzických osôb,
c) príjmy zo zmluvných pokút (§ 64 ods. 2),
d) úroky z úverov poskytnutých Recyklačným fondom,
e) príjmy z vrátenia neoprávnene použitých alebo zadržaných prostriedkov Recyklačného fondu (§ 64
ods. 2),
f) výnosy zo správny vlastného majetku,
g) úroky z prostriedkov Recyklačného fondu uložených v bankách,
h) ďalšie zdroje, ak tak ustanoví osobitný zákon.

Podľa § 62 ods. 2 zák. č. 223/2001 Z.z. zdroje príjmov Recyklačného fondu uvedené v odseku 1 písm. a)
plynú vo výške 88% do toho sektora, ktorý zodpovedá oblasti ich vzniku a vo výške 12% do všeobecného
sektora. Zdroje príjmov Recyklačného fondu uvedené v odseku písm. b), f), g) a h) plynú do všeobecného
sektora. Zdroje príjmov podľa odseku písm. c), d) a e) plynú do toho sektora, ktorý zodpovedá oblasti
ich vzniku.



Žalobca v žalobe namietal, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci z dôvodu, že predložil doklady preukazujúce zhodnotenie odpadov z PET fliaš v rozsahu 649.819
kg, t.j. preukázal zhodnotenie odpadov z PET fliaš v rovnakom rozsahu, v akom uviedol na trh PET fľaše,
za ktoré zaplatil do Recyklačného fondu príspevok vo výške 107.850,20 Eur a žalovaný mu vrátil sumu
94.908,18 Eur, čo zodpovedá 88% zaplateného príspevku.
Súd túto námietku žalobcu vyhodnotil ako nedôvodnú. Postup žalovaného pri vrátení zaplateného
príspevku vo výške 94.908,18 Eur žalobcovi bol v súlade s ust. § 56 ods. 4, 3 v spojení s ust. §
62 ods. 2 zák. č. 223/2001. Nárok žalobcu na vrátenie príspevku zaplateného za rok 2003 na účet
sektora plastov Recyklačného fondu podľa § 54 ods. 4 zák. č. 223/2001 Z.z. je vo výške 94.908,18 Eur
dôvodný. Preukázanému množstvu zhodnoteného odpadu z plastov 649.819 kg zodpovedala pri sadzbe
príspevku do Recyklačného fondu 5Sk/1kg (§ 1 ods. 6 vyhlášky č. 516/2011 Z.z.) suma 3.249.095 Sk
(107.850,19 Eur) a z tejto sumy však nie je možné v režime § 56 ods. 4 zák. č. 223/2001 Z.z. vrátiť sumu
12.942,02 Eur (389.891,40 Sk) zodpovedajúcu zákonom stanovenému podielu 12% z výšky zaplateného
príspevku, v ktorom príspevok do Recyklačného fondu zaplatený v komodite plasty smerovala podľa §
62 ods. 2 zák. č. 223/2001 Z.z. zo všeobecného sektora Recyklačného fondu a nie do sektora plastov,
z ktorého zaplatený príspevok podľa § 56 ods. 4 má byť vrátený. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca
mal zaplatený príspevok za rok 2003 na účet sektora plastov vo výške 94.908,18 Eur, ktorý mu bol aj
vrátený v plnej výške zaplateného príspevku.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti krajský súd dospel k záveru, že žalobca nie je dôvodná a žalobu
preto podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi trovy konania
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne,
prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave písomne v
dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie musí spĺňať náležitosti ust. § 205 O.s.p..", "vazby": {"stav": {"sz": "6Sžo/46/2015", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "1ff7f5de-3de5-4c28-b7f2-687ed0d6e645:d3b800cf-6087-472d-8168-727868708fcc", "datum": "2016-09-27", "vztah": "zrusene"}}, "cituje": [], "citovane_v": []}