Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 20CoE/94/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612200451 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Čanádyová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5612200451.1 Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinnému: A. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX, XXX XX R., štátny občan SR, pre vymoženie pohľadávky vo výške 3.104,77 € s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského úradu Q. XX, R., pod sp. zn. EX 17092/11, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 7Er/90/2012-9 zo 14.2.2012, takto jednomyseľne r o z h o d o l : Krajský súd uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e . Účastníkom a súdnemu exekútorovi súd náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V dôvodoch rozhodnutia s poukazom na ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku konštatoval, že preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul a ich súlad so zákonom a dospel k záveru, že žiadosti súdneho exekútora nemožno vyhovieť. Konštatoval, že zmluva o splátkovom úvere zo dňa 19.7.2004, ktorá bola podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku je zmluvou spotrebiteľskou (typovou, formulárovou, adhéznou). Okresný súd následne preskúmal rozhodcovskú doložku v bode 18.1 Všeobecných obchodných podmienok (Dodatok č. 2 k VOP s účinnosťou od 30.9.2003). Konštatoval, že v ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka je obsiahnutý demonštratívny výpočet ustanovení v spotrebiteľských zmluvách, ktoré zákonodarca považuje za neprijateľné podmienky. Predmetná rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul - rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie, sp. zn. II/2010-6875 zo dňa 20.4.2011 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“), znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Znemožňuje spotrebiteľovi obrátiť sa s akýmkoľvek sporom na vecne a miestne príslušný všeobecný súd, keď všetky spory v súvislosti s uzavretou spotrebiteľskou zmluvou bude podľa vopred pripravenej predtlače dodávateľa prejednávať a rozhodovať rozhodcovský súd. Túto skutočnosť je potrebné považovať za neprijateľnú podmienku a to v neprospech spotrebiteľa. Nakoľko právnym predchodcom oprávneného bola Slovenská sporiteľňa, a.s. exekučný súd prihliadol aj na ustanovenia zákona vzťahujúceho sa na vykonávanie činnosti dodávateľa. Konštatoval, že z ust. § 93b ods. 1 z. č. 483/2001 Z. z. o bankách vyplýva pre banku jedine povinnosť ponúknuť svojim klientom - spotrebiteľom návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. V zmysle § 43a Občianskeho zákonníka má z návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy vyplývať vôľa navrhovateľa - banky, aby bola v prípade prijatia návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy spotrebiteľom takýmto návrhom viazaná a podrobila sa rozhodcovskému konaniu. Podľa § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka mlčanie alebo nečinnosť spotrebiteľa samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu banky na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Všeobecné obchodné podmienky dodávateľa v bode 18 však nútia spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť predloženej rozhodcovskej doložke bez alternatívnej možnosti jej odmietnutia. Uvedená rozhodcovská doložka nie je teda ani návrhom na uzavretie rozhodcovskej zmluvy tak, ako vyplýva zo zákona o bankách v spojení s Občianskym zákonníkom. Okresný súd ďalej konštatoval, že rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná - je pripravená ako súčasť Všeobecných obchodných podmienok a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a vzdať sa ústavného práva na spravodlivý proces pred nezávislým súdom. Vychádzajúc z rozhodcovskej doložky je zrejmé, že oprávnený od počiatku sleduje jej koncipovaním riešenie prípadných sporov na rozhodcovskom súde za účelom reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa. Ak je rozhodcovská doložka súčasťou formulárových zmluvných podmienok - Všeobecných obchodných podmienok v rozsahu spolu 27 strán, vzniká nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ nepoukáže na jej nekalosť. Zároveň okresný súd poukázal na to že na platnú existenciu rozhodcovskej doložky je potrebné splniť aj podmienku písomnej formy. V bode 5. - 2 Zmluvy je iba vyhlásenie dlžníka, že sa oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami veriteľa, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať, písomná forma rozhodcovskej doložky tak nie je v prípade, ak je rozhodcovská zmluva (doložka) súčasťou Všeobecných obchodných podmienok dodávateľa splnená. V takejto forme uzavretia absentuje písomná forma rozhodcovskej zmluvy (doložky), ktorá podľa zákona o rozhodcovskom konaní vyžaduje dokument podpísaný zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch. V danom prípade takúto písomnú formu uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy (doložky) oprávnený nepreukázal, nepredložil Všeobecné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a. s. podpísané oboma zmluvnými stranami. Ani v priebehu uzavretého právneho vzťahu medzi účastníkmi nedošlo k zmene obsahu predmetnej zmluvy, týkajúcej sa uzavretia rozhodcovskej doložky. Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na neexistujúcom a absolútne neplatnom právnom úkone, exekučný súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k názoru, že je vydané v rozpore so zákonom a preto v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku návrh na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesenie okresného súdu napadol v zákonom stanovenej lehote odvolaním oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Mal za to, že súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril zákon č. 233/1995 Z. z. Právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu, z čoho vyplýva, že je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný, teda spôsobilý byť podkladom pre výkon exekúcie. Oprávnený poukázal na ust. § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, podľa ktorej zákonnej úpravy exekučný súd je oprávnený a povinný konanie len zastaviť a nie nevydať poverenie. Účelom exekučného konania je nútený výkon práva, ktoré bolo účastníkovi s konečnou platnosťou priznané v predchádzajúcom súdnom, alebo inom konaní. Súd, ktorý koná vo veci exekúcie, je príslušný konať iba ako exekučný súd, z čoho vyplýva, že nie je vecne príslušný konať vo veci ako súd vyššej inštancie. Ak by exekučný súd meritórne skúmal súlad plnenia, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok, či je v súlade s hmotným právom, pôsobil by exekučný súd ako súd konajúci o opravnom prostriedku voči rozhodnutiu, ktoré je exekučným titulom, čiže ako súd tretej inštancie. Takýto výklad je neprípustný z dôvodu, že platný právny poriadok neupravuje takýto postup exekučného súdu, keďže mu nezveruje právomoc konať vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku ako súdu, ktorý rozhoduje vo veci samej, a teda nemá právomoc vykonať vo veci dokazovanie alebo rozsudok zrušiť alebo zmeniť jeho výrok. Pokiaľ ide o dôvody podľa § 45 ods. 1 písm. c/ z. č. 244/2002 Z. z., tieto sa týkajú zastavenia exekučného konania, ak sa výrokom rozhodcovského rozsudku uložila povinnosť uskutočniť plnenie, ktoré je buď objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom. Dôvodom na zastavenie exekučného konania by bolo v zmysle uvedeného ustanovenia, ak by rozhodcovský rozsudok ukladal plniť niečo, čo by bolo v rozpore s právnym poriadkom. Existencia resp. neexistencia takéhoto dôvodu pre zastavenie exekučného konania je pritom priamo zistiteľná z výroku rozhodcovského rozsudku. Uvedené potvrdzuje aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33Cdo/2675/2007 zo dňa 30.10.2009. Oprávnený poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora C-40/08. Podľa Súdneho dvora, zásada procesnej autonómie nemôže vyžadovať, aby vnútroštátny súd kompenzoval nielen opomenutie procesného charakteru spotrebiteľa, ktorý nepozná svoje práva a taktiež, aby exekučný súd úplne nahradil celkovú pasivitu spotrebiteľa v spore pred rozhodcami. Súdny dvor postavil svoj záver na zásade rovnocennosti, podľa ktorej ochrana garantovaná spotrebiteľovi musí byť porovnateľná s ochranou garantovanou mu vnútroštátnym právom v rámci exekučnej fázy iných rozhodnutí. Vzhľadom na vyššie uvedené nemožno vyvodzovať z európskeho práva za súčasného právneho stavu záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich. Z uvedeného rovnako vyplýva aj to, že komunitárne právo neukladá vnútroštátnemu exekučnému súdu žiadne iné priame povinnosti preskúmavať vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, okrem prípadu, že by bola narušená zásada rovnocennosti. Oprávnený zároveň dal do pozornosti, že v období do 31.12.2007 sa vzťahovali ust. § 52 až 54 Občianskeho zákonníka len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a iné zmluvy upravené v 8. časti Občianskeho zákonníka, ako aj na zmluvu podľa § 55 Občianskeho zákonníka. Zmluva o úvere bola upravená len v Obchodnom zákonníku a v zákone o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. V dôsledku toho sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom ust. § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka. Novelizovaným ustanovením § 52 ods. 1 sa nespravujú nároky vzniknuté pred 1.1.2008 a neposudzuje sa ani platnosť právnych úkonov vzniknutých pred 1.1.2008. To znamená, že pokiaľ bola zmluva o úvere uzavretá pred dňom 1.1.2008, nie je možné práva a povinnosti vzniknuté pred 1.1.2008 z tejto zmluvy posudzovať podľa § 52 až 54 Občianskeho zákonníka, ale v súlade s § 261 ods. 1 písm. b/ Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov sa spravujú Obchodným zákonníkom. Ak je účastníkom spotrebiteľ, je potrebné aplikovať ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch, práva a povinnosti, ktoré nie sú v tomto zákone, tak Obchodným zákonníkom a podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka Občianskym zákonníkom. Oprávnený ďalej uviedol, že má v zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy SR a článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd právo, aby vecne príslušný exekučný súd priznal jeho nároku ochranu spôsobom a v rozsahu, aký ustanovuje zákon. Namietaným postupom a rozhodovaním súdu dochádza k neoprávnenému zásahu do základného práva oprávneného na súdnu ochranu a porušovaniu princípov právnej istoty, čím je oprávnenému znemožňované efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní, ktoré prebieha na podklade právom uznaného exekučného titulu, a zároveň takýto postup môže založiť zodpovednosť štátu za škodu. Oprávnený dal do pozornosti súdu dôvodovú správu k ustanoveniu § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, z ktorej vyplýva, že úvahy a postup súdu nie je správny. Cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava považuje takéto ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá za dôsledok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľ môže svoje práva voči dodávateľovi uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne, v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Uvedené ustanovenie teda v žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky. Zároveň poukázal na to, že oprávnený resp. jeho právny predchodca predložením rozhodcovskej zmluvy plnil len svoju povinnosť, ktorá mu vyplývala z § 93b z. č. 483/2001 Z. z. o bankách, pričom sa jedná o špeciálny predpis. Zastával názor, že oprávneného nemožno sankcionovať za to, že postupoval tak, ako mu to ukladal v tom čase účinný zákon. Oprávnený poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 M Cdo 11/2010 zo dňa 26.9.2011. Na základe uvedeného navrhoval, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 81,86 € s DPH. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril. Napadnuté uznesenie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Sudkyňa okresného súdu postupovala v súlade s ust. § 374 ods. 4 druhá veta O.s.p. a predložila vec odvolaciemu súdu, nakoľko odvolaniu nemienila vyhovieť. V danom prípade sa nejednalo o preskúmavanie rozhodcovského konania, ale plnenie si zákonom stanovenej povinnosti súdu. Ide o zjavnú vadu, nedostatok exekučného titulu, pričom skutkovo zjavným dôvodom sú zmluvné dojednania účastníkov konania bez aplikácie noriem spotrebiteľského práva. Hmotnoprávna a procesnoprávna pozícia povinného ako spotrebiteľa nemôže byť obídená poukazom na splnenie formálnych náležitostí rozhodcovského rozsudku, ako aj exekučného titulu. Podľa rozsudku ESD vo veci C-40/08 Asturcom Telecomunicaciones SL zo dňa 6.10.2009 je vnútroštátny súd povinný ex offo preskúmať nekalé podmienky rozhodcovskej zmluvy v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Vnútroštátnemu súdu následne prináleží vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa jeho vnútroštátneho práva vyplývajú s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný neprijateľnými podmienkami. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnuté uznesenie v rozsahu ustanovenom § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. napadnuté uznesenie okresného súdu v súlade s ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. V zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. V zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Krajský súd ako súd odvolací preskúmaním napadnutého uznesenia, spisového materiálu a vyhodnotením tvrdení odvolateľa, konštatuje, že okresný súd preukázaný skutkový stav vyhodnotil v odôvodnení napadnutého uznesenia, na ktoré odvolací súd poukazuje a s ktorým sa stotožňuje. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v rozhodnutí obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého uznesenia. V preskúmavanej veci podal súdny exekútor žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie, sp. zn. II/2010-6875 zo dňa 20.4.2011. Dôvodom konania pred rozhodcovským súdom bolo neplnenie si záväzkov povinným zo Zmluvy o splátkovom úvere uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného Slovenskou sporiteľňou, a.s. a povinným dňa 19.7.2004. Z obsahu tejto zmluvy vyplýva, že predmetný právny vzťah medzi oprávneným a povinným je spotrebiteľským právnym vzťahom, na ktorý je potrebné aplikovať právne normy spotrebiteľského práva. Keďže zmluva o splátkovom úvere zo dňa 19.7.2004 bola uzavretá medzi osobou, ktorá v rámci svojej podnikateľskej činnosti v čase uzavretia zmluvy poskytovala úvery a fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý úver na iný účel ako je výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, bolo potrebné právny vzťah účastníkov posudzovať podľa ustanovení z. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Povinný mal v zmysle ustanovení tohto zákona postavenie spotrebiteľa a z titulu tohto postavenia požíval zákonom poskytnutú všeobecnú ochranu. Ochranu spotrebiteľovi v tejto súvislosti zaručovalo aj znenie § 23a ods. 1 a 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, ktoré formulovalo definíciu typových zmlúv, ako aj neprípustnosť neprimeraných podmienok. O tom, že spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou, či už z dôvodu informovanosti alebo slabšej vyjednávacej pozície judikoval vo viacerých svojich rozhodnutiach súdny dvor (rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C-168/05 MOSTAZA CLARO). Na spotrebiteľa pri typových zmluvách dopadá ochranný režim zákazu neprijateľných zmluvných podmienok. Odvolací súd v súvislosti s tvrdením oprávneného v odvolaní, že súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti zverenej mu Exekučným poriadkom, zdôrazňuje, že povinnosťou súdu je v každom štádiu vedenia exekúcie prihliadať na to, či sú splnené formálne a materiálne podmienky vykonateľnosti exekučného titulu, a teda aj rozhodcovského rozsudku. Pritom nie je viazaný účinkami takého rozsudku v zmysle § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. v spojení s § 159 O.s.p. Ustanovenie § 35 z. č. 244/2002 Z. z. účinky rozhodcovského rozsudku obmedzuje len na účastníkov, teda štátne orgány nie sú viazané účinkami rozhodcovského rozsudku, keďže rozhodcovské rozhodnutie nemožno považovať za akt orgánov verejnej moci. Pokiaľ teda oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť aj otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy resp. rozhodcovskej doložky. Ak sa okresný súd zaoberal otázkou, či v tomto konaní bola daná právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť, zo strany okresného súdu sa nejednalo o posudzovanie vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu a ani nesmeroval k zrušeniu tohto rozhodnutia. Pokiaľ oprávnený mal za to, že z ust. § 45 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní vyplýva, že ak sú splnené dôvody podľa § 45, exekučný súd je oprávnený a povinný konanie len zastaviť a nie nevydať poverenie, odvolací súd nepovažuje tento názor v nadväznosti na vyššie uvedené závery za správny. Exekučný súd v prípade zistenia, že exekučný titul je v rozpore so zákonom zamietne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Bolo by absolútne neúčelné a nehospodárne, aby exekučný súd vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie aj v prípade zistenia uvedeného nedostatku a následne exekúciu aj bez návrhu zastavil z tých istých dôvodov, ktoré odôvodňovali už nevydanie poverenia na vykonanie exekúcie. V nadväznosti na vyššie uvedené závery je potrebné konštatovať, že okresný súd správne postupoval, keď preskúmaval, či predmetná spotrebiteľská zmluva resp. Všeobecné obchodné podmienky, ktoré sú jej neoddeliteľnou súčasťou, neobsahujú ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Odvolací súd sa stotožnil so záverom okresného súdu, že v danom prípade rozhodcovská doložka obsiahnutá v bode 18.1 Všeobecných obchodných podmienok, ktorá vyžaduje od povinného, aby všetky spory s oprávneným riešil výlučne v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko spôsobuje značný nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka nebola medzi dodávateľom a spotrebiteľom individuálne dojednaná, povinný ako spotrebiteľ nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť obsah Všeobecných obchodných podmienok, nakoľko boli spísané na predtlačenom formulári. Ich súčasťou bol aj vopred pripravený obsah rozhodcovskej doložky a povinný, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými podmienkami, mohol zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený, pričom len ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Zároveň je potrebné poukázať na skutočnosť, že doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. V dôsledku takéhoto postupu bola spotrebiteľovi v rozhodcovskom konaní odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia na ochranu spotrebiteľa. Odvolací súd v tomto smere konštatuje, že aj keď zmluva o úvere bola uzatvorená dňa 19.7.2004, je aj tak dojednanie rozhodcovskej doložky uvedeným spôsobom v spotrebiteľskej zmluve neprimeranou podmienkou, ktorá je zmysle zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa neprípustná. Na závere o neplatnosti predmetnej rozhodcovskej doložky nemení nič ani námietka odvolateľa, že jeho právny predchodca si predložením rozhodcovskej zmluvy plnil len svoju povinnosť, vyplývajúcu mu z ustanovenia § 93b zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, za čo ho nemožno v predmetnom exekučnom konaní sankcionovať. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na odôvodnenie napadnutého uznesenia (str. 5), kde sa okresný súd s uvedenou námietkou oprávneného dostatočne vysporiadal. K tvrdeniu odvolateľa, že napadnuté rozhodnutie mu znemožní reálnu vymáhateľnosť jeho pohľadávky voči povinnému, odvolací súd poznamenáva, že podľa jeho názoru uznesenie exekučného súdu o zamietnutí žiadosti oprávneným zvoleného súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie obdobne ako uznesenie okresného súdu o zastavení exekučného konania prelamuje materiálnu právoplatnosť rozhodcovského rozsudku, pričom zároveň zaniká prekážka rozsúdenej veci. Nadobudnutím právoplatnosti napadnutého uznesenia pre oprávneného odpadá prekážka res iudicatae na uplatnenie jeho práva na súde. Odvolací súd sa vzhľadom na uvedené dôvody stotožnil so záverom okresného súdu a napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne. O trovách odvolacieho konania súd rozhodoval pri aplikácii § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.. Oprávnený nemal úspech v konaní, nevzniklo mu právo na náhradu trov konania. Povinnému a súdnemu exekútorovi trovy konania nevznikli, preto súd žiadnemu z účastníkov a súdnemu exekútorovi trovy odvolacieho konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.