Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 13Cob/65/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5611205704 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5611205704.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Jany Martinčekovej, v právnej veci žalobcu: Národná diaľničná spoločnosť, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 45, 821 09 Bratislava, IČO: 35 919 001, proti žalovanému v 1/ rade: Dušanovi Fabianovi - Doprava a obchod, s miestom podnikania Vŕbová 16, 080 01 Haniska, IČO: 17 211 778, žalovanému v 2/ rade: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, v konaní o zaplatenie 1.621,34 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného v 1/ rade proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9Cb/162/2011-97 zo dňa 24.10.2011, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9Cb/162/2011-97 zo dňa 24.10.2011 vo výroku týkajúcom sa žalovaného v 1/ rade o povinnosti zaplatiť žalobcovi 1.621,34 Eur s príslušenstvom a vo výroku o trovách prvostupňového konania, a to spoločne a nerozdielne so žalovaným v 2/ rade p o t v r d z u j e . Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že žalovaní v 1/ a v 2/ rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 1.621,34 Eur spolu s 9% úrokom z omeškania ročne od 27.2.2010 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách prvostupňového konania bolo rozhodnuté tak, že žalovaní v 1/ a v 2/ rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi trovy prvostupňového konania 97 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Okresný súd po vykonanom dokazovaní a aplikácii ust. § 3d, § 9 zákona č. 135/1961 Zb., v spojení s ust. § 4, § 11, § 15 zákona č. 381/2001 Z.z. a ust. § 427, § 442, § 443 Občianskeho zákonníka skonštatoval, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že dňa 25.5.2009 vodič žalovaného v 1/ rade, ako fyzická osoba vykonávajúca dopravu, v dôsledku dopravnej nehody na diaľnici D1 km 462/400, spôsobil žalobcovi škodu poškodením stĺpikov, zvodidiel a ich príslušenstva. Žalovaný v 2/ rade bol na základe zmluvy o povinnom zmluvnom poistení poisťovateľom žalovaného v 1/ rade (nákladné motorové vozidlo zn. Volvo, evidenčné číslo: PO 229 CG). Žalobca ako správca pozemných komunikácií - diaľnic si splnil svoju povinnosť bez prieťahov odstrániť závadu v zjazdnosti diaľnic, uvedením diaľnice do pôvodného stavu, ktorej súčasťou boli aj stĺpiky a zvodidlá (§ 8 ods. 2 vyhlášky č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon č. 135/1961 Zb.). Listom zo dňa 7.7.2009 doručeným žalovanému v 2/ rade dňa 16.7.2009 žalobca uplatnil, ako poškodený, nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi - žalovanému v 2/ rade v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. vo výške 3.393,21 Eur, ktorú zdokladoval výškou nákladov vynaložených na uvedenie do pôvodného stavu (č.l. 12 - 21, č.l. 25 spisu). Dňa 17.2.2010 oznámila poisťovňa - žalovaný v 2/ rade žalobcovi, že dňa 11.2.2010 ukončil šetrenie poistnej udalosti a poskytuje poistné plnenie na účet žalobcu vo výške 1.771,87 Eur (č.l. 27 spisu). Medzi účastníkmi bola sporná výška náhrady škody, ktorú žalovaný v 2/ rade, ako poisťovňa, plnil za žalovaného v 1/ rade ako osobu vykonávajúcu dopravu. Škoda bola sporná vo výške rozdielu medzi čiastkou vyčíslenou žalobcom 3.393,21 Eur a výškou poistného plnenia 1.771,87 Eur, to je 1.621,34 Eur. Žalovaní nerozporovali výšku nákladov vynaložených žalobcom na uvedenie poškodenej veci do pôvodného stavu, ale žalovaný v 2/ rade poukazoval na ust. § 442 ods. 1 a § 443 Občianskeho zákonníka na tzv. amortizačnú zrážku, ktorá sa odpočítava podľa veku poškodenej veci s tým, že pri nových veciach sa priznáva náhrada v plnej výške a pri starších a opotrebovaných veciach sa vždy prihliada na ich vek a opotrebovanie. Pri opotrebovaných alebo použitých veciach sa pri vynaložení určitej čiastky na opravu veci odpočítava čiastka zodpovedajúca zhodnoteniu veci oproti jej stavu pred poškodením. Okresný súd poukázal na to, že rozsah náhrady škody je upravený v ust. § 9 ods. 6 zákona č. 135/1961 Zb., ako aj v ust. § 442 a ust. § 443 Občianskeho zákonníka, avšak ust. § 9 ods. 6 zákona č. 135/1961 Zb. je špeciálnym ustanovením, ktoré má prednosť pred všeobecnou právnou úpravou v Občianskom zákonníku, keďže žalobca vykonáva správu diaľnic a došlo ku poškodeniu diaľnice, ktorej súčasťou boli aj stĺpiky a zvodidlá. Pri poškodení diaľnice, či jej súčasti, ktoré spôsobí alebo môže spôsobiť závadu v zjazdnosti, je povinný ten, kto poškodenie spôsobil, uhradiť správcovi diaľnice náklady spojené s odstránením poškodenia a s uvedením komunikácie do pôvodného stavu. Žalobca preukázal výšku vynaložených nákladov na odstránenie poškodenia. Pre zabezpečenie bezpečnosti na komunikáciách sa za závadu v zjazdnosti považuje aj poškodenie zvodidiel. Táto oprava, respektíve škoda bola v priamej príčinnej súvislosti, t.j. bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku a má bezprostredný vzťah k tejto prevádzke. Rozsah náhrady škody podľa § 9 ods. 6 zákona č. 135/1961 Zb. je obmedzený len skutočnou výškou nákladov spojených s odstránením poškodenia a s uvedením komunikácie do pôvodného stavu. Žalovaný v 2/ rade netvrdil vo svojej obrane, že žalobca si uplatnil náklady, ktoré neboli spojené s odstránením poškodenia a s uvedením komunikácie do pôvodného stavu. Žalobca si plnil povinnosti priamo vyplývajúce zo zákona (zákon č. 135/1961 Zb.), a preto je tvrdenie o zhodnotení veci neprípustné, pretože inak, ako opravou, nemohol žalobca plniť svoju zákonnú povinnosť, odstraňovať závady v zjazdnosti diaľnic. Žalobca tým nezískal žiadny profit, či reálne zhodnotenie veci. Žalobca mal právo na náhradu škody voči žalovanému v 1/ rade podľa ust. § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka a voči žalovanému v 2/ rade podľa ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z.. Z dôvodu, že okresný súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel, uložil žalovaným v 1/ a v 2/ rade, aby spoločne a nerozdielne zaplatili žalobcovi titulom náhrady škody 1.621,34 Eur spolu s príslušenstvom, a to 9% úrokom z omeškania ročne. Poisťovateľ, a to žalovaný v 2/ rade bol povinný poskytnúť poistné plnenie do 15-tich dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa. Poisťovateľ skončil prešetrovanie dňa 11.2.2010, ale do 15-tich dní, t.j. do 26.2.2010 (piatok) neuhradil náhradu škody v plnej výške. Neuhradená ostala jej časť vo výške 1.621,34 Eur, preto odo dňa nasledujúceho nastalo omeškanie s plnením, t.j. odo dňa 27.2.2010 až do zaplatenia. O trovách prvostupňového konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že žalovaných zaviazal spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy súdneho konania v zaplatenom súdnom poplatku za podanú žalobu vo výške 97 Eur. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný v 1/ rade. V odvolaní poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 89/2008, z ktorého okrem iného vyplýva, že nie je možné prijať „široký" výklad ochrany majetku, ktorý by viedol k bezdôvodnému obohateniu, pretože poškodený po oprave veci získal vec vo vyššej hodnote, ako mala pred poškodením, čo nie je v súlade s právnym inštitútom náhrady škody. Ďalej bolo poukázané na vyhlášku č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, konkrétne príloh č. 4, časť B.6, z ktorej vyplynulo, že ak by bola zložka majetku po vykonanej oprave v inom technickom stave, ako to bolo pred opravou, tak túto skutočnosť je nevyhnutné zohľadniť pri výpočte výšky škody. Žalovaný v 1/ rade poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR (R 22/77), z ktorej vyplýva, že v prípade, ak sa vykonanou opravou vec oproti pôvodnému stavu zhodnotila, od nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu sa odpočíta čiastka predstavujúca toto zhodnotenie. Žalovaný v 1/ rade mal za to, že i v prípade ust. § 9 ods. 6 zákona č. 135/1961 Zb. je potrebné aplikovať ust. § 442 ods. 1, § 443 Občianskeho zákonníka, pretože je nevyhnutné odrátať od poistného plnenia tzv. amortizáciu z materiálu, z dôvodu, že v konkrétnom prípade výmenou starých zvodidiel za nové došlo k ich zhodnoteniu, a ak by mala byť žalobcovi vyplatená suma uvedená v rozsudku okresného súdu, žalobca by sa tým bezdôvodne obohatil na úkor žalovaných. Žalovaný v 1/ rade súčasne poukázal na § 4 zákona č. 381/2001 Z.z., z ktorého vyplýva, že ako poistený má právo, aby zaňho poisťovateľ, t.j. žalovaný v 2/ rade uhradil uplatnenú a preukázanú škodu, ktorá vznikla žalobcovi. K doručenému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný v 2/ rade v podaní zo dňa 23.01.2012. Uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s odvolaním žalovaného v 1/ rade a žalobu žiadal zamietnuť. K doručenému odvolaniu sa písomne vyjadril aj žalobca v podaní zo dňa 25.01.2012. Poukázal, že odvolanie žalovaného v 1/ rade nemá náležitosti podľa ust. § 205 ods. 1, 2 O.s.p.. Žalobca sa stotožnil s názorom okresného súdu, že ust. § 9 ods. 6 zákona č. 135/1961 Zb. predstavuje lex specialis vo vzťahu k ust. § 442 a § 443 Občianskeho zákonníka, ktoré predstavujú lex generalis. Z ust. § 9 ods. 6 zákona č. 135/1961 Zb. vyplýva povinnosť škodcu uhradiť správcovi komunikácie náhradu škody spočívajúcu vo vynaložených nákladoch spojených s odstránením poškodenia a s uvedením komunikácie do pôvodného stavu, bez akéhokoľvek obmedzenia. Súdna prax dospela k záveru, že zmyslom a účelom ustanovení priznávajúcich poškodenému právo na náhradu škody, je zaistiť, aby mu bola v plnej miere kompenzovaná majetková ujma, a teda nahradiť vzniknutú škodu bez akéhokoľvek obmedzenia. Je to dané predovšetkým tým, že úlohou žalobcu je udržiavať diaľnice a cestné komunikácie v stave, aby nevykazovali závady v zjazdnosti a v schodnosti a zároveň im zákon ukladá povinnosť vzniknuté poškodenia odstrániť. Účelom týchto ustanovení je predchádzať vznikom ujmy na životoch, či zdraví účastníkov cestnej premávky - užívateľov cestných komunikácii. Žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 8.4.2009, sp. zn. 24Co/145/2008, ktorý sa zaoberal rovnakou vecou, len s rozdielnymi účastníkmi na strane žalovaných, v ktorom rozsudku bolo skonštatované, že ust. § 9 ods. 6 zákona č. 135/1961 Zb. je lex specialis vo vzťahu k ust. § 442 a § 443 Občianskeho zákonníka, ktoré predstavujú lex generalis. Týmto súdnym rozhodnutím sa takisto rešpektoval základný princíp, a to postupovať pri náhrade škody spôsobom, aby v plnej miere bola poškodenému kompenzovaná majetková ujma. K rovnakému záveru dospel aj Krajský súd v Bratislave vo svojom rozsudku zo dňa 07. októbra 2010, sp. zn. 9Co 289/09. Aj podľa vyhlášky č. 158/2004 Z.z. zvodidlá musia neustále preukazovať zhodu a spĺňať kritériá bezpečnosti cestnej premávky. Technický predpis TP 7/2000, ktorým je žalobca povinný sa riadiť, tak je ním takisto uložené, že všetky poškodené časti žalobca je povinný okamžite vymeniť a uviesť zvodidlo do pôvodného stavu. Žalobca v rovine výšky poskytnutej náhrady škody ďalej poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11Co/41/2007 zo dňa 27.02.2008, v spojení s Nálezom Ústavného súdu ČR zo dňa 19.3.2008, sp. zn. II. ÚS 2221/07. V rámci tohto nálezu Ústavného súdu ČR bolo konštatované, že pokiaľ obnovenie pôvodného majetkového stavu nie je možné inak, než za použitia nových náhradných dielov, tak oprava bola vykonaná účelne a smerovala len k odstráneniu následkov škodovej udalosti, preto nie je možné preniesť povinnosť k úhrade nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu na poškodeného a neodôvodnene ho znevýhodňovať oproti škodcovi. Zmyslom a účelom je poškodenému priznať právo na náhradu škody a zaistiť mu, aby bol v plnej miere kompenzovaný na majetkovej ujme, ktorá mu vznikla. Ďalej žalobca poukázal na komentáre k Občianskemu zákonníku, a to komentár Imricha Feketeho k Občianskemu zákonníku, z ktorého vyplýva, že v súkromnom práve platí princíp úplnej náhrady škody; za skutočnú škodu možno považovať napríklad náklady potrebné na obstaranie novej veci, a to aj vtedy, ak tieto náklady prevyšujú cenu veci v dobe vzniku škody. Žalobca žiadal rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch potvrdiť. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a za rešpektovania ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku týkajúcom sa žalovaného v 1/ rade potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p.. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného v 1/ rade bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/65/2012-123 zo dňa 14.05.2012 a doručovanie upovedomenia o termíne vyhlásenia rozsudku žalobcovi a žalovanému v 1/ rade s tým, že podľa ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 05. júna 2012, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline v spojení s ust. § 211 ods. 2 O.s.p.. Podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Za aplikácie vyššie citovaného zákonného ustanovenia bol rozsudok okresného súdu preskúmavaný, a to v medziach odvolacích dôvodov žalovaného v 1/ rade, obsiahnutých v písomne podanom odvolaní žalovaného v 1/ rade zo dňa 21.12.2011, a len vo výrokoch vzťahujúcich sa k žalovanému v 1/ rade, pretože žalovaný v 2/ rade odvolanie nepodal. K námietke žalobcu, že odvolanie žalovaného v 1/ rade, obsiahnuté v podaní zo dňa 21.12.2011, nemá zákonom predpísané náležitosti vyplývajúce z ust. § 205 ods. 1, 2 O.s.p., krajský súd uvádza, že táto námietka nebola relevantná. Žalovaný v 1/ rade vo svojom odvolaní jasne uviedol, v čom má za to, že nie je v celom rozsahu žalobcov nárok dôvodný, keďže pri uplatnenej náhrade škody mali byť aplikované ust. § 442 ods. 1, § 443 Občianskeho zákonníka, a to v rovine zohľadnenia amortizácie materiálu, aby výmenou starých zvodidiel za nové nedošlo k ich zhodnoteniu, a tým k bezdôvodnému obohateniu žalobcu na úkor žalovaných. Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Krajský súd poukazuje na vyššie citované zákonné ustanovenie, pretože sa v celom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím okresného súdu a v podrobnostiach na jeho dôvody odkazuje, ktoré sa viažu k žalovanému v 1/ rade, len zo strany ktorého bolo podané odvolanie. K zvýrazneniu vecnej správnosti rozhodnutia okresného súdu je potrebné opätovne poukázať, že žalobca na základe podanej žaloby zo dňa 14.06.2011 uplatnil náhradu škody voči žalovanému v 1/ rade podľa ust. § 9 ods. 6 zákona č. 135/1961 Zb. v spojení s ust. § 8 ods. 2 vyhlášky č. 35/1984 Zb.. Pre oprávnenosť žalobcovho nároku je nevyhnutné uviesť citáciu ust. § 9 ods. 6 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (ďalej len „zákon č. 135/1961 Zb."), podľa ktorého pri poškodení diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie, ktoré spôsobí alebo môže spôsobiť závadu v zjazdnosti, je povinný ten, kto poškodenie spôsobil, uhradiť správcovi komunikácie náklady spojené s odstránením poškodenia a s uvedením komunikácie do pôvodného stavu, pokiaľ sa nedohodne so správcom komunikácie, že poškodenie odstráni sám. Náhrada škody uplatnená žalobcom spočívala práve v náhrade nákladov, ktoré boli vynaložené na poškodené stĺpiky, zvodidlá, a ich príslušenstvá, keď poškodenie bolo spôsobené dopravnou nehodou dňa 25.05.2009, a to motorovým vozidlom, Ev.č.: PO 229 CG, náves Ev.č.: PO 786 YA, prevádzateľom ktorého bol žalovaný v 1/ rade a ku ktorej dopravnej nehode došlo na komunikácii D1 km: 462,400. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca vynaložil náklady v celkovej výške 3.393,21 Eur, aby došlo k odstráneniu poškodenia stĺpikov, zvodidiel a príslušenstva. V súlade s ust. § 9 ods. 6 zákona č. 135/1961 Zb. uplatnil žalobca tieto náklady po odpočítaní plnenia zo strany žalovaného v 2/ rade žalobou o zaplatenie 1.621,34 Eur (z vynaložených 3.393,21 Eur bolo plnené žalovaným v 2/ rade vo výške 1.771,87 Eur). Krajský súd sa stotožňuje s právnym názorom vysloveným okresným súdom, a to že ust. § 9 ods. 6 zákona č. 135/1961 Zb. je úpravou lex specialis oproti ustanoveniam § 442, § 443 Občianskeho zákonníka, ktoré majú postavenie lex generalis. Z ust. § 9 ods. 6 zákona č. 135/1961 Zb. nevyplýva žiadne obmedzenie, resp. nie je vyjadrený zákonným spôsobom limit pri náhrade nákladov spojených s odstránením poškodenia a s uvedením komunikácie do pôvodného stavu. Nepochybne ten, kto zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť náklady spojené s odstránením poškodenia, s uvedením komunikácie do pôvodného stavu. Ak takéto náklady, ktoré neboli uhradené žalovaným v 2/ rade, žalobca uplatnil proti žalovanému v 1/ rade, a tomuto nároku okresný súd vyhovel, tak jeho rozhodnutie bolo vecne správne a krajským súdom potvrdené. Principiálne pri vzniku škody je potrebné výklad zákonných ustanovení týkajúcich sa reparácie škody, zaujať spôsobom, ktorý rešpektuje náhradu majetkovej ujmy poškodeného v tom duchu, že sa mu nahradí vzniknutá škoda, a to spôsobom, ktorý kompenzuje majetkovú ujmu vzniknutú na strane poškodeného v plnom rozsahu. Pokiaľ žalobca preukázal, že vynaložil náklady na odstránenie škody, resp. poškodenia stĺpikov, zvodidiel a príslušenstva, tak ich vynaložením na jeho strane vznikla majetková ujma, ktorú pri náhrade škody môže kompenzovať žalovaný v 1/ rade, ako ten, kto zodpovedá za škodu, len tým spôsobom, že sa žalobcovi v plnom rozsahu nahradí táto majetková ujma žalovaným v 1/ rade. Nebol relevantný odvolací dôvod žalovaného v 1/ rade o potrebe zohľadnenia amortizácie pri vynaložení nákladov žalobcom v súvislosti s novým materiálom, pretože takéto obmedzenie náhrady škody žalobcovi nevyplýva z ust. § 9 ods. 6 zákona č. 135/1961 Zb., a ani ako správca komunikácie pri vynaložení nákladov na odstránenie poškodenia stĺpikov, zvodidiel a príslušenstva sa nemôže bezdôvodne obohatiť na úkor žalovaného v 1/ rade, z dôvodu, že žalobca si len plnil povinnosti vyplývajúce mu zo zákona č. 135/1961 Zb. a nebolo preukázané, že by na jeho strane vznikol majetkový prospech. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p.. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému v súvislosti s týmto konaním žiadne trovy nevznikli, preto mu ich náhrada nebola priznaná. Súčasne je potrebné dodať, že žalobca ani neuskutočnil návrh na priznanie trov odvolacieho konania, ako jednej z kumulatívnych podmienok vyplývajúcich z ust. § 151 ods. 1 O.s.p., ku ktorým patrí 1) podanie návrhu na priznanie trov odvolacieho konania, 2) ich vyčíslenie v zákonom stanovenej lehote troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.