Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/10/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213222576 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1213222576.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobcu: Národná diaľničná spoločnosť a. s., so sídlom Mlynské Nivy 45, Bratislava, IČO: 35 919 001, proti žalovanému: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Trnavská cesta 82, Bratislava, IČO: 36 062 235 zastúpenému JUDr. Ivanom Juríkom, Štefanovičova 4, Bratislava, o zaplatenie 497,57 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 24.06.2014 č. k. 19C/285/2013 - 135 v spojení s opravným uznesením zo dňa 23.11.2017 č. k. 19C/285/2013 - 154, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Žalobcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 336,65 eur s úrokom z omeškania 9 % ročne od 18.04.2012 do zaplatenia a náhradu za zaplatený súdny poplatok 29,50 eur a zastavil konanie v časti istiny 160,92 eur. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 497,57 eur titulom náhrady škody, ktorá vznikla dňa 30.07.2011 pri dopravnej nehode, pri ktorej došlo k poškodeniu zvodidiel a vegetácie na komunikácii D1, na 384,7 kilometri dopravným prostriedkom U. XAHXXXXX. Uplatnil si aj úrok z omeškania od 18.04.2012, t. j. dňom, ktorý nasleduje po uplynutí 15 dní od ukončenia šetrenia poistnej udalosti dňa 02.04.2012, čo mu bolo oznámené v oznámení o poistnom plnení zo dňa 03.04.2012. Na pojednávaní dňa 24.06.2014 vzal žalobca žalobu späť v časti istiny 160,92 eur z dôvodu, že v tejto výške boli získané finančné prostriedky z odovzdania poškodeného materiálu do šrotu. V tejto časti preto zastavil konanie podľa § 96 ods. 1 O.s.p. Vykonaným dokazovaním zistil, že oznámením o škode zo dňa 16.01.2012 oznámil žalobca dňa 19.01.2012 vznik škodovej udalosti, dátum, miesto, predmet poškodenia, škodcu vodiča E. L., Č. K., spolu s vyčíslením škody v sume 9.837,65 eur. Z oznámenia o postúpení vysporiadania nároku zo dňa 19.03.2012 č. 171/3326/40202/2012 zistil, že žalovaný oznámil žalobcovi, že škodovú udalosť zaevidovali a postúpili ju na vysporiadanie korešpondenčnému partnerovi KOOPERATIVA poisťovňa a.s. Bratislava. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 05.04.2012, č. poistnej udalosti XXXXXXXXXX oznámila KOOPERATIVA poisťovňa a. s. Bratislava žalobcovi, že dňa 02.04.2012 ukončili šetrenie poistnej udalosti, na základe ktorého vykonali výpočet poistného plnenia po uplatnení amortizácie v sume 6.524,25 eur. Zistený skutkový stav posúdil podľa § 9 ods. 6, § 3d ods. 5 písm. a/ zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, bodu 3.7.1 písm. d/ TP07/2000 Smernice na údržbu diaľnic, § 15 ods. 1, 16 ods. 1, § 20 ods. 1, § 24 ods. 2 písmeno b) a d) Zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že žaloba je vo zvyšnej časti dôvodná, keď vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že došlo k poistnej udalosti a poškodeniu zvodidiel na diaľnici D1 na km 384,7, nebolo v konaní sporné, že žalobca ako správca komunikácie na odstránenie škôd vynaložil náklady v celkovej sume 9.837,65 eur, pričom žalovaný mu uhradil len pomernú časť, zníženú o amortizáciu vo výške 30 % a zvyšok v žalovanej sume zostal neuhradený. Z ustanovenia § 9 ods. 6 zákona č. 135/1961 Zb. (ako lex specialis) vyplýva povinnosť odstrániť poškodenie a uviesť komunikáciu do pôvodného stavu bez akéhokoľvek obmedzenia. Tento záver vyplýva aj z rozsudku Krajského súdu v Trnave zo dňa 08.04.2009 sp. zn. 24Co/145/2008, rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 07.10.2010, č. k. 9Co/289/09, ako aj z rozhodnutí Krajského súdu Žilina sp. zn. 13Cob/65/2012, aj Krajského súdu Prešov 18Co/4/2012. Poukázal na to, že v prípade predmetnej dopravnej nehody došlo k poškodeniu komunikácie bez zavinenia navrhovateľa. Povinnosť vynaloženia všetkých nákladov vykonaných opravou bola v príčinnej súvislosti s konaním, ktorého zavinenie je na strane žalovaného. Z toho dôvodu nie je dôvod, aby časť nákladov neuhradených poisťovňou musel znášať žalobca ako poškodený, ktorý nehodu nezavinil a opravou sa len domáhal uvedenia poškodenej časti diaľnice do stavu, v akom bola pred nehodou. Ďalej dospel k záveru, že je daná pasívna legitimácia žalovaného v konaní, keď podľa § 9 ods. 6 Cestného zákona je povinný náklady spojené s odstránením poškodenia komunikácie uhradiť ten, kto poškodenie spôsobil, a práve za účelom ochrany poškodeného má škodca zákonom uloženú povinnosť uzatvoriť povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla podľa Zákona o povinnom zmluvnom poistení. Podľa § 15 ods. 1 druhá veta Zákona o povinnom zmluvnom poistení je poškodený oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi. Podľa § 24 ods. 2 písm. b/ žalovaný poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti. Poukázal na to, že žalovaný aj uznal svoju pasívnu legitimáciu, keď konal v zmysle vyššie uvedených predpisov, poistnú udalosť zlikvidoval a uhradil žalobcovi časť náhrady škody. Úrok z omeškania priznal žalobcovi podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. od 18.04.2012, kedy sa dostal žalovaný do omeškania 15 dní po ukončení šetrenia. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. 2. Proti tomuto rozsudku v časti, ktorou súd žalobe vyhovel, podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalovaný, žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť a žalobu zamietnuť, alternatívne zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. S poukazom na § 24 zákona č. 381/2001 Z. z.; v zmysle ktorého má poškodený právo uplatniť nárok na náhradu škody proti kancelárii za rovnakých podmienok, za akých by mohol uplatniť nárok na náhradu škody proti poisťovateľovi; a s poukazom na § 5 ods. 1 písm. d/; v zmysle ktorého poisťovňa (resp. v danom prípade žalovaný) nenahradí za poisteného škodu v prípade, ak ide o zodpovednosť za škodu, ktorú poistený uhradil, alebo sa zaviazal uhradiť nad rámec osobitnými predpismi, alebo nad rámec právoplatného rozhodnutia súdu o náhrade škody; namietal, že rozsah povinností žalovaného treba posudzovať výlučne podľa ustanovení § 442 až 449 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie na NS SR sp. zn. 3Cdo/234/2007. Pri škode spôsobenej na starších a opotrebovaných veciach sa zisťuje všeobecná cena, ktorú mali veci v čase poškodenia, teda nie je možné vychádzať z ceny novej veci. V konaní nebolo sporné, že boli poškodené staršie zvodidlá a nebola spochybnená ani výška amortizácie, ktorú odpočítal z poskytnutého plnenia. Podľa jeho názoru sa ustanovenia zákona č. 135/1961 Zb. v časti povinnosti škodcu nahradiť poškodenému náklady spojené s odstránením poškodenia a s uvedením komunikácie do pôvodného stavu nevzťahujú na žalovaného, ktorý pri likvidácii predmetnej udalosti postupoval v súlade so zákonom č. 381/2001 Z.z. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil ním vznesenú námietku nedostatku jeho vecnej pasívnej legitimácie v konaní, keď žalobca odvodzuje procesné postavenie žalovaného podľa § 9 ods. 6 zákona č. 135/1961 Zb., z ktorého vyplýva, že z titulu amortizácie je žalobca oprávnený žalovať výlučne toho, kto poškodenie spôsobil, teda škodcu, ktorý bol u žalovaného poistený. Podľa uvedeného zákona nie je možné žalovať žalovaného, pretože nie je v ňom uzákonený priamy právny titul proti Slovenskej kancelárii poisťovateľov, ktorej činnosť sa riadi zákonom č. 381/2001 Z.z. Za nelogické považuje, keď na jednej strane súd tvrdí, že cestný zákon je lex specialis oproti Občianskemu zákonníku, na druhej strane sú poškodené diaľnice vecou podľa § 120 Občianskeho zákonníka, ale pritom popiera na daný prípad aplikáciu § 442 a 443 Občianskeho zákonníka. Procesné postavenie žalovaného v danom prípade je dané zákonom o povinnom zmluvnom poistení, ktorý upravuje problematiku náhrady škody a je spätý s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ktoré riešia náhradu skutočnej škody. Amortizácia je hodnota, ktorú poisťovateľ odpočíta pri poškodení akejkoľvek veci, ktorá v čase poškodenia nebola úplne nová, nakoľko plnenie za poisteného poškodenému je z titulu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu. Nie je však daný právny titul na to, aby žalobca dostal novú vec za pôvodne opotrebovanú, keďže by na jeho strane došlo k bezdôvodnému obohateniu. Žalobca v konaní nespochybnil, že by poškodená vec bola nová, so žalobcom predložených listín nevyplýva jeho povinnosť vymeniť opotrebované zvodidlá za nové a ustanovenie § 9 ods. 6 zákona č. 135/1961 Zb. ukladá škodcovi povinnosť uhradiť správcovi komunikácie náklady spojené s odstránením poškodenia a s uvedením komunikácie do pôvodného stavu, teda nie výmenu opotrebovanej veci za novú. S poukazom na § 442 ods. 1 a § 443 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorých uplatnil pri likvidácii poistnej udalosti amortizáciu, uviedol, že pri stanovení ceny (hodnoty) veci žalobcu v čase poškodenia vychádzal z cenového predpisu, resp. z ceny nadobúdacej s prihliadnutím na pokles poškodenej veci vyplývajúci z jej veku, amortizácie, zmeny funkčnosti a pod., ako aj s prihliadnutím na jej prípadný vzrast, ktorý nastal následkom zhodnotenia veci, k čomu došlo aj v danom prípade, keď používaná poškodená vec bola nahradená úplne novou vecou, čím sa jej životnosť predĺžila. Na základe uvedeného odpočítal od poskytnutej náhrady škody - odpočet za zhodnotenie (amortizácia), a to z dôvodu, že žalobca v konaní nepreukázal, že by sa jednalo o nové "úplne čerstvo" osadené zvodidlá, kedy by sa amortizácia pri ich výmene neuplatnila. Poukázal na zákonnú úpravu veci podľa Občianskeho zákonníka, ktorá podlieha aj amortizácii a vzťahujú sa na ňu ustanovenia o skutočnej škode v zmysle § 443. Tento postup žalovaného je v súlade s platnou judikatúrou a rozhodnutiami príslušných súdov, na ktoré poukázal vo svojom odvolaní, napr. R27/1977, v ktorom sa uvádza, že pri škode spôsobenej na starších použitých a čiastočne už opotrebovaných veciach postupujú súdy správne, keď zisťujú všeobecnú cenu, ktorú mali tieto veci v čase poškodenia a keď sa neuspokojujú s účtovnou hodnotou, v akej boli predmety vedené podľa inventarizačných predpisov. Namietal, že uhradením žalovanej sumy by sa uhradili náklady poškodených vecí žalobcu v plnej výške predstavujúcej hodnotu nových vecí, ktorých funkčnosť by sa tým predĺžila a žalobca by sa neoprávnene obohatil, čo vyplýva aj z názoru Najvyššieho súdu SR, uvedeného v jeho rozsudku sp. zn. 5Cdo/89/2008. Uviedol, že v § 1 ods. 2 Zákona o povinnom zmluvnom poistení, podľa ktorého si žalobca uplatňuje proti nemu doplateniu zvyšku škody, je uvedené, že ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na poistenie zodpovednosti osobitné predpisy, pričom v odvolávkach v závere zákona je pod bodom 1/ uvedený Zákon č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov a Občiansky zákonník. V zmysle § 2 písm. g/ na účely tohto zákona sa rozumie poškodeným ten, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu a má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona. V § 5 ods. 1 bod d/ predmetného zákona sa ďalej uvádza, že ak poistná zmluva neustanovuje inak, poisťovateľ nenahradí za poisteného škodu, ak ide o zodpovednosť za škodu, ktorú poistený uhradil alebo sa zaviazal uhradiť nad rámec ustanovený osobitnými predpismi, k čomu je pod bodom 8 uvedená odvolávka na § 442 až 449 Občianskeho zákonníka, alebo nad rámec právoplatného rozhodnutia súdu o náhrade škody, alebo na základe rozhodnutia súdu, ktorým bola schválená dohoda účastníkov konania, ak poisťovateľ nebol jedným z týchto účastníkov. Z uvedeného vyplýva, že pri aplikácii Zákona o povinnom zmluvnom poistení ohľadne náhrady škody sa nepoužijú ustanovenia Cestného zákona, ale Občianskeho zákonníka. Pasívne vecne legitimovaným subjektom na doplatenie amortizácie žalobcovi by bol v súlade s § 9 ods. 6 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách výlučne škodca, teda ten, kto poškodenie spôsobil. Namietal aj nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku pre nedostatok dôvodov, keď súd prvej inštancie sa dostatočne nevysporiadal so všetkými jeho argumentmi a námietkami, iba sa priklonil k návrhu navrhovateľa, pričom svoje rozhodnutie náležite neodôvodnil. 3. Odvolací súd; s poukazom na § 470 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (ďalej len "C.s.p.") účinného od 01. 07. 2016; preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti a v medziach uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 4. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na zistenie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia žalovanej istiny s príslušenstvom titulom poistného plnenia za škodu, ktorá vznikla poškodením zvodidiel a vegetácie na komunikácii D1, na 384,700 km, dopravným prostriedkom U. XAHXXXXX, pri dopravnej nehode dňa 30.07.2011, a to v neuhradenej výške 336,65 eur (po čiastočnom späťvzatí žaloby v priebehu konania) z dôvodu uplatnenia amortizácie žalovaným. Vykonané dôkazy správne vyhodnotil v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov a dospel tak k správnym skutkovým záverom, vec posúdil správne po právnej stránke, keď na zistený skutkový stav aplikoval príslušné ustanovenia zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov, zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, Smernice na údržbu diaľnic a Občianskeho zákonníka a dospel k správnemu záveru, že žalobcom uplatnený nárok je dôvodný, keď z ust. § 9 ods. 6 Cestného zákona mu vyplýva povinnosť ako správcovi komunikácie odstrániť poškodenia a uviesť komunikáciu do pôvodného stavu bez akéhokoľvek obmedzenia, a že v danom prípade je daná pasívna legitimácia žalovaného v konaní. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie aj dostatočne odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p., resp. § 220 ods. 2 C.s.p., keď s poukazom na zodpovedajúcu právnu úpravu a aj ustálenú judikatúru uviedol dostatočné, a relevantné dôvody, na ktorých založil svoje rozhodnutie po stránke skutkovej, tak aj po právnej stránke a jeho odôvodnenie je tak dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní z hľadiska správnosti zaujatých záverov, pričom sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci. Proti týmto záverom súdu prvej inštancie mohol žalovaný náležite skutkovo a právne argumentovať, a preto v tejto súvislosti bolo zachované jeho základné právo na spravodlivý súdny proces a nebola mu odňatá možnosť konať pred súdom. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie preto nemožno považovať za svojvoľné, či zjavne neodôvodnené. Za porušenie práva na spravodlivý súdny proces nemožno považovať také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré nezodpovedá predstavám a očakávaniam strán. S ohľadom na uvedené, žalovaným uplatnený odvolací dôvod založený na tvrdení, že bolo porušené jeho právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, nemôže obstáť. 5. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. 6. Kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v prípadoch uvedených v ustanovení § 24 ods. 2 citovaného zákona a z ust. § 24 ods. 3 citovaného zákona vyplýva, že poškodený má právo uplatniť nárok na náhradu škody podľa ods. 2 proti kancelárii za rovnakých podmienok, za akých by mohol uplatniť nárok na náhradu škody proti poisťovateľovi podľa tohto zákona. 7. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda, a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). 8. Podľa § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia. 9. Podľa § 9 ods. 6 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov pri poškodení diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie, ktoré spôsobí alebo môže spôsobiť závadu v zjazdnosti, je povinný ten, kto poškodenie spôsobil, uhradiť správcovi komunikácie náklady spojené s odstránením poškodenia a s uvedením komunikácie do pôvodného stavu, pokiaľ sa nedohodne so správcom komunikácie, že poškodenie odstráni sám. 10. V prejednávanej veci medzi stranami nebolo sporné, že pri dopravnej nehode došlo k poškodeniu zvodidiel a vegetácie na komunikácii D1, správu ktorej vykonáva žalobca. Z ust. § 9 ods. 6 zákona č. 135/1961 Zb. vyplýva, že žalobca ako správca poškodenej komunikácie má právo na náhradu nákladov spojených s odstránením poškodenia a s uvedením komunikácie do pôvodného stavu, a to proti tomu, kto poškodenie spôsobil, pričom, ak bola škoda spôsobená prevádzkou motorového vozidla, je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi, ktorý uhrádza škodu poškodenému a v prípadoch, v ktorých poskytuje poistné plnenie kancelária z poistného garančného fondu podľa § 24 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z., má právo uplatniť si nárok na náhradu škody proti kancelárii, a to za rovnakých podmienok, za akých by mohol uplatniť nárok na náhradu škody proti poisťovateľovi. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný aj konal v súlade s vyššie uvedeným postupom a v zmysle citovaných ustanovení, keď poistnú udalosť zlikvidoval, časť uplatnenej náhrady škody žalobcovi aj zaplatil, pričom je nesporné, že zvyšok žalobcom uplatnenej škody mu nezaplatil výlučne z dôvodu, že zohľadnil amortizáciu. Vzhľadom na uvedené správne súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný je vecne pasívne legitimovaný v konaní, pričom správne poukázal aj na samotné konanie žalovaného v rámci likvidácie poistnej udalosti. 11. Odvolací súd sa stotožnil aj so záverom súdu prvej inštancie, že pri určení spôsobu, rozsahu a výšky náhrady škody v danom prípade nemožno vychádzať zo všeobecnej úpravy obsiahnutej v ustanoveniach § 442 a § 443 Občianskeho zákonníka, pretože na určenie výšky škody spôsobenej poškodením predmetnej komunikácie sa vzťahuje ust. § 9 ods. 6 zákona č. 135/1961 Zb. ako lex specialis vo vzťahu k Občianskemu zákonníku a z ktorého vyplýva právo správcu komunikácie na náhradu nákladov spojených s odstránením poškodenia a s uvedením komunikácie do pôvodného stavu. Nedôvodne preto žalovaný v odvolaní namieta, že rozsah povinností treba posudzovať výlučne podľa ust. § 442 až 449 Občianskeho zákonníka. Ust. § 5 ods. 1 písm. d/ zákona č. 381/2001 Z.z., na ktoré žalovaný v tejto súvislosti poukázal vo svojom odvolaní, sa nevzťahuje na daný prípad, pretože nejde o škodu, ktorú by poistený uhradil, alebo sa zaviazal uhradiť nad rámec ustanovený osobitnými predpismi, alebo nad rámec právoplatného rozhodnutia súdu o náhrade škody, alebo súdom schválenej dohody strán, ktorej by poisťovateľ nebol účastníkom. Nedôvodne tiež žalovaný namietal, že pri aplikácii zákona o povinnom zmluvnom poistení ohľadne náhrady škody sa nepoužijú ustanovenia Cestného zákona, ale Občianskeho zákonníka, pretože ani v takomto prípade podľa názoru odvolacieho súdu nemožno aplikovať všeobecnú úpravu upravujúcu rozsah a určenie výšky náhrady škody v prípade existencie osobitnej úpravy vzťahujúcej sa na škodu spôsobenú poškodením predmetnej komunikácie, v zmysle ktorej má žalobca ako správca tejto komunikácie nárok na náhradu nákladov, ktoré vynaložil na uvedenie tejto komunikácie do pôvodného stavu. Pokiaľ žalovaný namietal, že nie je daný právny titul na to, aby žalobca dostal novú vec za pôvodne opotrebovanú, pretože by na jeho strane došlo k bezdôvodnému obohateniu, a že ust. § 9 ods. 6 zákona č. 135/1961 Zb. ukladá škodcovi uhradiť správcovi komunikácie náklady spojené s odstránením poškodenia a s uvedením komunikácie do pôvodného stavu, a teda nie výmenu opotrebovanej veci za novú, odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdom prvej inštancie, v ktorom poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co/145/2008, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že potrebné je prihliadnuť aj na skutočnosť, že opravou týchto zvodidiel ani nedošlo k zjavnému prínosu pre poškodeného, keďže výmena dielov zvodidiel nezvýšila ich úžitkové vlastnosti; taktiež vyhlášku MV SR č. 158/2004 Z.z., v zmysle ktorej zvodidlá podliehajú povinnému preukazovaniu zhody, čo bráni pri výmene použitiu starých alebo opotrebovaných zvodidiel, a poškodenému bola výmena pôvodných zvodidiel vnútená protiprávnym konaním škodcu. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že v prejednávanej veci neboli zistené žiadne také okolnosti, ktoré by nasvedčovali, že by žalobca mal v dispozícii v čase, keď mu vznikla povinnosť uviesť komunikáciu do pôvodného stavu, iné zvodidlá zodpovedajúce vekom, amortizáciu a funkčnosťou zvodidlám, ktoré boli poškodené, alebo že by mal možnosť ich zaobstarať. Taktiež neboli zistené žiadne okolnosti, z ktorých by vyplývalo, že by boli pri výmene použité kvalitnejšie diely, ktorými by došlo k zhodnoteniu komunikácie a vzhľadom na uvedené odvolací súd posúdil výmenu poškodených zvodidiel za nové ako účelnú opravu smerujúcu výlučne k odstráneniu poškodenia a k uvedeniu komunikácie do pôvodného stavu. 12. Pokiaľ žalovaný vo svojom odvolaní poukázal na platnú judikatúru a rozhodnutia príslušných súdov, predmetom ktorých malo byť posudzovanie zhodnotenia veci vykonanou opravou, napr. výmenou súčiastok, oproti pôvodnému stavu, tieto sa nevzťahujú na predmetnú vec upravenú špeciálnou úpravu obsiahnutou v ust. § 9 ods. 6 Zákona o pozemných komunikáciách, ale týkajú sa aplikácie ust. 442 a 443 Občianskeho zákonníka, okrem toho v zmysle rozhodovacej praxe súdov aj pri aplikácii všeobecnej právnej úpravy v zmysle § 442 a § 443 Občianskeho zákonníka nie je vylúčené s prihliadnutím na účel a zmysel týchto ustanovení výšku škody ustáliť aj bez zohľadnenia amortizácie pri tých náhradných dieloch, ktoré boli použité ako nové. Tento záver vyplýva z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/48/2012, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že dovolací súd sa stotožnil s výkladom ust. § 442 ods. 1 a § 443 Občianskeho zákonníka tak, "že škoda, ktorá vznikla žalobcovi v dôsledku dopravnej nehody, vykonanej opravy poškodeného vozidla, predstavuje hodnotu vynaložených nákladov na opravu vozidla, bez zohľadnenia amortizácie pri tých náhradných dieloch, ktoré boli do vozidla zamontované ako nové. V konečnom dôsledku poškodenie vozidla dopravnou nehodou a následne vykonaná oprava v použití nových náhradných dielov vozidlo nezhodnocuje, pretože každou dopravnou nehodou, ktorou je vozidlo poškodené, sa vo všeobecnosti jeho technická hodnota znižuje. Správanie žalobcu ako poškodeného len viedlo k tomu, aby obnovil stav vozidla, ktorý tu bol pred škodovou udalosťou (dopravnou nehodou) a k vynaloženiu nákladov na vykonanú opravu bol žalobca donútený dopravnou nehodou. Žalobcovi musí byť kompenzovaná ujma, ktorá mu vznikla z titulu dopravnej nehody za súčasného stavu, že žalovaný, a ani vedľajší účastník na strane žalovaného nepreukázali, že by sa žalobca bezdôvodne obohatil, t.j. že by na opravu vozidla boli použité nové diely, ktoré nesmerovali k obnoveniu prevádzkyschopnosti vozidla, resp. že by nové diely s opravou poškodeného vozidla nesúviseli. Uplatnenie "amortizácie" by bolo porušením zásady neminem laedere - nikoho nepoškodzovať. Účelom zákona, resp. zákonných ustanovení vyššie citovaných a súdneho konania, je taký postup, aby sa poškodenému - žalobcovi jeho právo na náhradu škody v plnej miere kompenzovalo, čo je v zhode aj so spravodlivým výkladom zákona". 13. V súlade s vyššie uvedeným právnym názorom dovolacieho súdu odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci žalovaný nedôvodne namieta zhodnotenie predmetnej komunikácie vykonanou opravou, pri ktorej boli poškodené diely zvodidiel nahradené novými, keď žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že by ich poškodenie bolo možné odstrániť a komunikáciu uviesť do pôvodného stavu iným spôsobom, resp. že by použitie nových dielov nesmerovalo výlučne k odstráneniu poškodenia spôsobeného predmetnou dopravnou nehodou. 14. Vzhľadom na uvedené obsah odvolania žalovaného nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. 15. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. 16. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi, ktorý mal úspech v odvolacom konaní, nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože mu v odvolacom konaní trovy nevznikli. 17. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).