Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 22Sp/5/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5012200054 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5012200054.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Janou Martinčekovou, v právnej veci navrhovateľky: Z. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom R. XX/XX, I., právne zastúpená JUDr. Gabrielou Kľačanovou, advokátkou so sídlom A. Y. XX, I., proti odporcovi: Obvodný pozemkový úrad Martin, so sídlom Ul. Pavla Mudroňa 45, Martin, za účasti účastníkov konania: v rade 1/ Slovenský pozemkový fond Bratislava, regionálny odbor Martin, so sídlom Bottova 23, Martin, v rade 2/ Slovenské národné múzeum Bratislava, so sídlom Vajanského nábrežie 2, Bratislava, v konaní o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporcu č. ObPÚ-2011/00272-I.-URB zo dňa 23.12.2011, takto r o z h o d o l : Krajský súd rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu Martin č. ObPÚ-2011/00272-I.-URB zo dňa 23.12.2011 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. c), e) O.s.p. za použitia § 250q ods. 2 O.s.p. a § 250l ods. 2 O.s.p. a vec v r a c i a správnemu orgánu na ďalšie konanie. Navrhovateľke, ako i ostatným účastníkom konania súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím č. ObPÚ-2011/00272-I.-URB odporca rozhodol, že oprávnená osoba podľa § 2 ods. 2 písm. c), e) zák. č. 503/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov Z. Y. v majetkovom podiele 1 spĺňa podmienky uvedené v § 3 ods. 1 písm. j), m) zákona. Oprávnenej osobe sa navracia vlastníctvo k pozemkom v kat. úz. I., v stave uvedenom podľa pozemkovej knihe a podľa údajov C-KN: vložka 1872: časť PK p. č. 2501, 2500 (C-KN p. č. 7640/6) v 1/5-ine, časť PK p. č. 2503 (C-KN p. č. 7634/6) v 1/5- ine, časť PK p. č. 2503 (C-KN p. č. 7634/7) v 1/5-ine, časť PK p. č. 2503 (C-KN p. č. 7634/8) v 1/5- ine, časť PK p. č. 2457 (C-KN p. č. 7632/8) v 1/5-ine a časť PK p. č. 2457 (C-KN p. č. 7634/9) v 1/5- ine. Oprávnenej osobe ďalej priznal právo na náhradu k pozemkom podľa údajov pozemkovej knihy a katastra nehnuteľností, ktoré nie je možné vydať v zmysle § 6 ods. 1 písm. a), c) a d) zákona. Jedná sa o konkrétne podiely pozemkov zapísaných v PK vložke 743 PK p. č. 2641, v PK vložke 743 PK p. č. 2635, v PK 744 PK p. č. 2498, v PK vložke 744 PK p. č. 2960, v PK vložke 744 PK p. č. 3259, v PK vložke 744 PK p. č. 3260, v PK vložke 1872 PK p. č. 2640, v PK vložke 1872 časť PK p. č. 2501, v PK vložke 1872 PK p. č. 2502, v PK vložke 1872 časť PK p. č. 2503, v PK vložke 1872 PK p. č. 2634, v PK vložke 1197 časť PK p. č. 2893/2, v PK vložke 1224 časť PK p. č. 2893/3, v PK vložke 2448 PK p. č. 2959 a v PK vložke 2639 časť PK p. č. 4040/2. Ďalej rozhodol, že oprávnená osoba nespĺňa podmienky zákona v § 1, § 2, § 3 a nenavracia sa jej vlastnícke právo k pozemkom, ani nepriznáva právo na náhradu za pozemky, ktoré nie je možné navrátiť a to podľa údajov pozemkovej knihy PK vložka 807 PK p. č. 1610 - dom č. XX o výmere 219 m2 v podiele 1/5-ina a PK vložka 1872 časť PK p. č. 2457 - roľa o výmere 415 m2 v podiele 1/5-ina. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľka si uplatnila nárok na navrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam v zmysle zák. č. 503/2003 Z.z., pričom uviedla, že pôvodným vlastníkom PK parciel boli N. C. Y., F. Y., N. Y., I. Y. a nehnuteľnosti prešli do vlastníctva štátu podľa § 3 ods. 1 písm. j), m) zákona č. 503/2003 Z.z.. Odporca nariadil ústne pojednávanie, ktorého sa zúčastnila právna zástupkyňa Z. Y. JUDr. Gabriela Kľačanová. Bol jej poskytnutý spisový materiál k nahliadnutiu a zároveň bola vyzvaná, aby uplatnila pripomienky a námietky k zabezpečeným dôkazom. Táto na ústnom pojednávaní neuplatnila žiadne pripomienky a námietky. Na základe toho boli zistené konkrétne skutočnosti týkajúce sa jednotlivých vo výroku uvedených pozemnoknižných parciel. Čo sa týka PK p. č. 2640, 2501, 2500, 2502, 2503, 2457, 2634, 2957 tieto boli v pôvodnom vlastníctve F. Y., rod. C. a to v 1/5-ine. PK p. č. 2641, 2635, 2498, 2960, 3259, 3260, 2893/3 boli v pôvodnom vlastníctve N. C. Y., F. Y., N. Y. a I. Y.. PK p. č. 2893/2 bola pôvodným vlastníctvom C. Y. st. a neskôr H. N.. PK p. č. 4040/2 bola pôvodným vlastníctvom H. Y., rod. D.. Čo sa týka časti PK p. č. 2457 o výmere 415 m2 táto neprešla do vlastníctva štátu a teda neboli splnené podmienky uvedené v § 2, § 3 zák. č. 503/2003 Z.z.. Čo sa týka PK p. č. 1610, v čase prechodu do vlastníctva štátu mala charakter zastavanej plochy (dom č. 12, dvor) a nakoľko neboli splnené podmienky v § 1 zák. č. 503/2003 Z.z. správny orgán rozhodol o nenavrátení vlastníctva a nepriznaní práva na náhradu. PK p. č. 2640 je v súčasnosti vedená na LV č. XXX vo vlastníctve Slovenského národného múzea Bratislava, rovnako ako PK p. č. 2641, 2635, 2501, 2500, 2502, 2503, 2457 (jej časť o výmere 470 m2), 2634, 2498. PK p. č. 2960 je vo vlastníctve právnických osôb uvedených na LV č. XXXX, XXXX. PK p. č. 3259 a 3260 sú zapísané na LV č. XXXX vo vlastníctve právnických osôb a časť tvorí koryto vodného toku. Zvyšná časť pôvodných parciel prešla do vlastníctva Čsl. štátu a je vedená na LV č. XXXX. PK p. č. 2893/2 je vo vlastníctve právnických osôb uvedených na LV č. XXXX. PK p. č. 2893/3 je vedená na LV č. XXXX a je vo vlastnícke právnických osôb. PK p. č. 2959 je vedená na LV č. XXXX a XXXX a je vo vlastníctve právnických osôb. PK p. č. 4040/2 je v súčasnosti vedená na LV č. XXXX. Čo sa týka preverenia skutočnosti vyplatenia kúpnych cien pri uzatvorených kúpnych zmluvách medzi Čsl. štátom a pôvodnými vlastníkmi nehnuteľnosti, ako aj vyplatenie vyvlastňovacej náhrady podľa jednotlivých vyvlastňovacích rozhodnutí, predmetné doklady sa v archívoch štátnych orgánov nenašli. Z uvedeného dôvodu správny orgán vychádzal z tvrdenia navrhovateľky, ktoré v rozhodnutí citoval. Táto uviedla, že za vyvlastnené pozemky nebola vyplatená vyvlastňovacia náhrada. Z tohto vyjadrenia vychádzal aj pri posudzovaní tiesne a nápadne nevýhodných podmienok pri uzatváraní jednotlivých kúpnych zmlúv s Čsl. štátom. Proti tomuto rozhodnutiu navrhovateľka podala opravný prostriedok, ktorým napadla rozhodnutie v celom rozsahu. Namietala, že odôvodnenie rozhodnutia neobsahuje vecné uvedenie dôvodov, pre ktoré odporca nerozhodol o celom uplatnenom nároku navrhovateľky. Úplne absentuje dôvod, pre ktorý odporca vydal len rozhodnutie o časti uplatneného nároku. Namietala výrok, ktorým odporca rozhodol o nenavrátení vlastníckeho práva ani nepriznaní práva na náhradu za pozemky vo vložke 807 p. č. 1610 a vložke č. 1872 p. č. 2457, ktorý neobsahuje uvedenie dôkazov a ich hodnotenie, preto je rozhodnutie v tejto časti nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť. Tým, že odporca mieni vydať viac rozhodnutí o jednotlivých častiach jej nároku, zasahuje do jej práv a právom chránených záujmov tým, že pri vydaní čiastkových rozhodnutí si navrhovateľka nebude môcť vybrať, či chce náhradu za jej spoluvlastnícky podiel na pozemkoch formou náhradných pozemkov alebo v peniazoch, pretože v jednotlivých čiastkových rozhodnutiach navrhovateľka nebude spĺňať kumulatívne podmienky výmery nad 400 m2 a zároveň hodnoty pozemkov väčšej ako 166 Eur, pričom však jej celkový uplatnený nárok zákonom ustanovené podmienky kumulatívne spĺňa. Nesúhlasí s tým, aby odporca rozhodol o jej uplatnenom nároku po častiach. Ďalej namietala, že zistenie skutkového stavu je nepostačujúce pre posúdenie uplatneného nároku v celom rozsahu a taktiež poukazuje na ďalšie vady, ktorými sú nariadenie ústneho pojednávania, pretože podľa jej názoru bolo toto nariadenie nadbytočné, pretože tento typ správneho konania je ovládaný zásadou písomnosti a ústne konanie sa vo všeobecnosti nevyžaduje. V konkrétnom prípade si to nevyžiadala ani povaha veci. Okrem toho odporca nemal v čase vykonania ústneho pojednávania preukázané doručenie predvolania na ústne pojednávanie navrhovateľke vo forme doručenky. Bolo preto potrebné doručenie vykonať znovu a ústne pojednávanie odročiť na neskorší termín. Poslednou námietkou bolo, že v čase vydania napadnutého rozhodnutia prebiehalo na Správe katastra Martin katastrálne konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte sp. zn. X 263/2011. V čase vydania napadnutého rozhodnutia zo strany odporcu katastrálne konanie nebolo ukončené a na LV č. XXXX a XXXX, ktoré sa týkajú EN p. č. 2457 bola vyznačená plomba. Pre navrhovateľku je nepochopiteľné s ohľadom na celkovú dĺžku správneho konania, že následne odporca začal urýchlene konať a bez ohľadu na skutkový stav počas 9 kalendárnych dní vyprodukoval zmätočné rozhodnutie. Z uvedeného dôvodu žiadala napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnila náhradu trov konania. Odporca sa k opravnému prostriedku vyjadril podaním zo dňa 22.2.2012. Uviedol, že v liste zo dňa 2.1.2012 upovedomil navrhovateľku, že predmetné rozhodnutie nerieši celý reštitučný nárok navrhovateľky. V zmysle § 32 ods. 2 Správneho poriadku rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Keďže bolo potrebné vyhotoviť geometrické plány, nebolo možné rozhodnúť o reštitučnom nároku jedným rozhodnutím. Čo sa týka námietky, že vydaním viacerých rozhodnutí nebude môcť navrhovateľka uplatniť voľbu medzi náhradnými pozemkami alebo finančnou náhradou, mal za to, že priznané právo na náhradu za nevydané pozemky uvedené vo viacerých rozhodnutiach sa sčíta dohromady a oprávnenej osobe sa poskytne náhrada ako súčet náhrad uvedených v jednotlivých rozhodnutiach. K námietke, že navrhovateľka nebola prítomná na ústnom pojednávaní uviedol, že na tomto pojednávaní bola prítomná právna zástupkyňa navrhovateľky, ktorá nepožiadala o odročenie termínu pojednávania z dôvodu, že by sa jej klientka chcela pojednávať osobne zúčastniť. Čo sa týka zamietnutia časti PK p. č. 2457 o výmere 415 m2 odporca zotrval na názore, že táto časť pôvodnej nehnuteľnosti neprešla do vlastníctva štátu, ale zostala vo vlastníctve navrhovateľky. Skutočnosť, že o zápise tejto časti PK parcely do katastra nehnuteľností prebiehalo konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte, nemá vplyv na právne posúdenie v tomto rozhodnutí. V súčasnosti je táto časť pôvodnej PK parcely vedená vo vlastníctve Z. Y. v podiele 1/5-ina a zapísaná na LV č. XXXX. Navrhol vydané rozhodnutie potvrdiť a navrhovateľke nepriznať trovy konania. Účastník konania Slovenský pozemkový fond sa k veci vyjadril podaním zo dňa 31.5.2012. Žiadal, aby súd podané odvolanie preskúmal a v prípade, že nebudú zistené nedostatky napadnutého rozhodnutia, aby bolo rozhodnutie potvrdené ako vecne správne. Pripojil vyjadrenie, ktoré zaujal v konaní pod sp. zn. 29Sp/5/2012 prebiehajúcom na Krajskom súde v Žiline. Z tohto vyjadrenia vyplýva, že podľa čl. XV ods. 3 interného pokynu generálneho riaditeľa SPF č. 3/2011 o postupe pri poskytovaní náhrad oprávneným osobám podľa zákona č. 229/1991 Zb. a podľa zák. č. 503/2003 Z.z., náhradný pozemok sa prevedie na oprávnenú osobu, ak jej bol rozhodnutím právoplatným po 1.1.2008 priznaný aj nárok na náhradné pozemky. Ak výška takéhoto nároku predstavuje výmeru nižšiu ako 400 m2, a ak nárok v peniazoch je nižší ako 166 Eur, oprávnená osoba má nárok len na poskytnutie finančnej náhrady. V tomto prípade fond vydá rozhodnutie, ktoré tvorí prílohu č. 2. Ustanovenie druhej vety tohto odseku neplatí, ak o nároku oprávnenej osoby bolo rozhodnuté viacerými rozhodnutiami a úhrnný nárok je vyšší ako 400 m2 a 166 Eur. Slovenský pozemkový fond bude na základe uvedeného ustanovenia riešiť reštitučné nároky navrhovateľky podľa viacerých rozhodnutí Obvodného pozemkového úradu Martin vcelku a preto obava navrhovateľky, že jej nebude vydaný náhradný pozemok, ale len peňažná náhrada, nie je dôvodná. Účastník konania Slovenské národné múzeum sa k opravnému prostriedku nevyjadril. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu, pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. c), e) O.s.p. z nasledujúcich dôvodov. Súčasťou správneho spisu je uplatnenie reštitučného nároku navrhovateľky zo dňa 28.12.2004. Z neho vyplýva, že Z. Y. sa cíti byť oprávnenou osobou vo vzťahu k pôvodnému vlastníkovi N. Y. ako neter a pôvodnej vlastníčke F. Y., rod. C. ako vnučka. Vo vzťahu k iným fyzickým osobám si reštitučný nárok neuplatnila. Ako predmet reštitúcie uviedla jednotlivé PK parcely, ktoré mali byť prevedené na Československý štát na základe jednotlivých rozhodnutí o vyvlastnení a na základe jednotlivých kúpnych zmlúv, ktoré mali byť uzavreté v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok. Podiely, ktoré si uplatnila, mali zodpovedať spoluvlastníckym podielom pôvodných vlastníkov na daných nehnuteľnostiach. Odporca nariadil ústne pojednávanie na prerokovanie reštitučného nároku navrhovateľky na deň 15.12.2011 o 9.00 hod., ktoré predvolanie bolo fyzicky doručené navrhovateľke dňa 16.12.2011 (z dôvodu uloženia zásielky na pošte v odbernej lehote). Na toto ústne pojednávanie sa dostavila právna zástupkyňa navrhovateľky JUDr. Gabriela Kľačanová (plnomocenstvo zo dňa 15.12.2011 na č.l. 27 správneho spisu). Právnej zástupkyni navrhovateľky bol predložený správny spis na nahliadnutie a zároveň bola vyzvaná, aby uplatnila pripomienky, námietky a podnety k zabezpečeným dokladom. Podľa § 250l ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Podľa § 1 zák. č. 503/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré nebolo vydané podľa osobitného predpisu.1) Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria a) poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria, 2) b) lesný pôdny fond. 3) 1) Zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov. § 37 až 39 zákona Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov. 2) § 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu v znení neskorších predpisov. 3) Zákon č. 61/1977 Zb. o lesoch v znení neskorších predpisov. Podľa § 3 ods. 1 písm. j) citovaného zákona oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Podľa § 3 ods. 1 písm. m) citovaného zákona oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) citovaného zákona v prípade uvedenom v odseku 1 sa oprávnenej osobe prevedú bezodplatne do vlastníctva iné pozemky vo vlastníctve štátu (ďalej len "náhradný pozemok") v primeranej výmere a bonite, v akej boli jej pôvodné pozemky, a to v treťom poradí v okrese, v ktorom sa nachádzal pôvodný pozemok. Podľa § 5 ods. 2 citovaného zákona rozhodnutie o navrátení vlastníctva k pozemku alebo rozhodnutie o priznaní práva na náhradu podľa § 6 ods. 2 a 3 vydá obvodný pozemkový úrad. Podľa § 5 ods. 3 citovaného zákona na konanie podľa odseku 2 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa § 21 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov (Správny poriadok) správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa má pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste ohliadky. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa § 34 ods. 3 Správneho poriadku účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Krajský súd v Žiline konštatuje, že námietky uvedené v opravnom prostriedku sú nedôvodné a z týchto dôvodov k zrušeniu napadnutého rozhodnutia nedošlo. Podrobne k týmto námietkam súd uvádza nasledovné: Čo sa týka námietky, že v odôvodnení absentuje prečo odporca nerozhodol o celom nároku, súd uvádza, že správny orgán uvedené nemusí osobitne odôvodňovať. Jedná sa o procesný postup správneho orgánu, ktorý je plne v kompetencii správneho orgánu. Z daného rozhodnutia je zrejmé, že nebolo rozhodnuté o celom nároku navrhovateľky, uvedené vyplýva z toho, že v odôvodnení je špecifikovaná reštitučná žiadosť číslom (č. 2004/01340) a z porovnania tejto žiadosti s výrokom napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že nebolo rozhodnuté o celom reštitučnom nároku. Je pravda, že to, že ide o čiastkové rozhodnutie, nebolo expressis verbis skonštatované vo výroku napadnutého rozhodnutia. Uvedené však nie je v zmysle § 47 ods. 2 Správneho poriadku obligatórnou súčasťou výroku správneho rozhodnutia. Čo sa týka námietky, že výrok, ktorým odporca rozhodol o nenavrátení vlastníckeho práva a nepriznaní práva na náhradu za pozemky PK p. č. 1610 a časť PK p. č. 2457 neobsahuje uvedenie dôkazov a ich hodnotenie, súd uvádza, že výrok rozhodnutia nemá obsahovať uvedenie dôkazov a ich hodnotenie, ako sa mylne domnieva navrhovateľka, ale uvedenie dôkazov a ich hodnotenie je až súčasťou odôvodnenia rozhodnutia (§ 47 ods. 3 Správneho poriadku). V odôvodnení napadnutého rozhodnutia podľa názoru súdu je dostatočným spôsobom uvedené skutkové východisko pri právnom posúdení nároku navrhovateľky. Ohľadom parcely PK p. č. 1610 je uvedené, že táto mala charakter zastavanej plochy v čase prechodu vlastníctva na štát i právne posúdenie, t.j. citácia § 1 zák. č. 503/2003 Z.z.. Vo vzťahu k časti PK p. č. 2457 je v odôvodnení taktiež uvedené skutkové východisko a to, že táto časť parcely o výmere 415 m2 neprešla do vlastníctva štátu a taktiež i právne posúdenie veci, t.j. nemožnosť aplikácie § 2 a § 3 citovaného zákona. Keďže správny orgán konštatuje, že parcela neprešla na štát (negatívna skutočnosť), nemôže uviesť ani dôkazy ohľadne tejto skutočnosti, naopak bolo v záujme navrhovateľky predložiť dôkazy o opaku, t.j. o prechode tejto časti parcely na štát. Vo vzťahu k námietke, že bolo vydaných viacero čiastkových rozhodnutí, čím malo byť zasiahnuté do jej práv pri konštituovaní práva na náhradu, keďže bude jej upretý výber medzi náhradnými pozemkami alebo finančnou náhradou, krajský súd poukazuje na interný pokyn generálneho riaditeľa č. 3/2011 Slovenského pozemkového fondu, ktorým sa upravuje postup Slovenského pozemkového fondu pri poskytovaní náhrad oprávneným osobám podľa zák. č. 229/1991 Zb. a zák. č. 503/2003 Z.z. v znení zákona č. 559/2010 Z.z., na ktorý poukazuje i účastník konania Slovenský pozemkový fond vo svojom vyjadrení k opravnému prostriedku a to konkrétne čl. XV. bod 3 posledná veta, podľa ktorého ustanovenie druhej vety tohto odseku neplatí, ak o nároku oprávnenej osoby bolo rozhodnuté viacerými rozhodnutiami a úhrnný nárok je vyšší ako 400 m2 a 166 Eur. Z uvedeného vyplýva, že ak boli vydávané čiastkové rozhodnutia, ktorými bolo rozhodované o priznaní práva na náhradu, o ktorej rozhoduje Slovenský pozemkový fond, práva navrhovateľky nebudú dotknuté vydávaním týchto čiastkových rozhodnutí, pretože Slovenský pozemkový fond bude akceptovať úhrnnú výmeru jednotlivých pozemkov, za ktoré bolo priznané právo na náhradu. Tá skutočnosť, že Slovenský pozemkový fond bude mať vedomosť o vydávaní čiastkových reštitučných rozhodnutí je daná tým, že je účastníkom správneho konania v každej takejto veci. Nesúhlas navrhovateľky s tým, aby odporca rozhodol o jej uplatnenom nároku po častiach, ktorý bol ako námietka taktiež uvedený v opravnom prostriedku, je právne irelevantný. Vydávanie čiastkových rozhodnutí nie je podmienené súhlasom účastníkov konania. Právo účastníka konania týmto spôsobom podmieňovať procesný postup správneho orgánu nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu. Ide o subjektívny postoj navrhovateľky, ktorý správny orgán nemusí zisťovať, pretože nie je podmienkou procesného postupu. Ďalšia námietka nedostatočne zisteného skutkového stavu nie je v opravnom prostriedku špecifikovaná konkrétnymi skutočnosťami. Len vo všeobecnosti navrhovateľka uvádza, že zistenie skutkového stavu je nepostačujúce pre posúdenie uplatneného nároku. Aj keď súd zastáva právny názor, že v určitých smeroch nebolo zistenie skutkového stavu dostatočné, táto námietka nemôže byť úspešná, pretože nebolo zo strany navrhovateľky poukázané na konkrétny smer, v ktorom bolo zistenie skutkového stavu nedostatočné. Čo sa týka námietky ďalšej vady, ktorú navrhovateľka špecifikovala nadbytočnosťou nariadenia ústneho pojednávania, táto je taktiež v celom rozsahu nedôvodná. Správny orgán v rámci správnej úvahy posúdi v zmysle § 21 ods. 1 Správneho poriadku, či sú tu splnené podmienky na to, aby nariadil ústne pojednávanie. Posúdenie splnenia týchto podmienok je len na úvahe správneho orgánu. Ak má za to, že si to vyžaduje povaha veci, nič mu nebráni ústne pojednávanie nariadiť. V tejto súvislosti súd uvádza, že ďalšia námietka s touto námietkou súvisiaca a to že správny orgán mal odročiť toto ústne pojednávanie, pretože navrhovateľka nemala doručenie predvolania riadne vykázané, odporuje skôr uvedenej námietke o tom, že vôbec nemalo byť ústne pojednávanie nariadené. Na jednej strane sama navrhovateľka uvádza, že ústne pojednávanie vôbec nebolo potrebné, to znamená, že žiaden praktický význam v ňom nevidí a na druhej strane žiada odročiť toto pojednávanie, pretože sa ho osobne nezúčastnila. Súd v súvislosti s touto námietkou skúmal, či na ústnom pojednávaní (zákonne nariadenom), boli navrhovateľkine právom chránené záujmy a procesné práva zachované. Je pravda, že zásielku s termínom ústneho pojednávania si prevzala fyzicky jeden deň po ústnom pojednávaní. Na ústnom pojednávaní sa však zúčastnila jej právna zástupkyňa JUDr. Gabriela Kľačanová, ktorá sa oboznámila so správnym spisom a bolo jej umožnené v zmysle § 33 ods. 1 Správneho poriadku navrhovať dôkazy na svoje tvrdenia a tiež i možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia vyjadrila k jeho podkladu a k spôsobu jeho zistenia podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Procesné práva navrhovateľky teda neboli v žiadnom prípade porušené a nebol dôvod ani na odročenie ústneho pojednávania. Posledná námietka navrhovateľky tkvela v tom, že prebiehalo v čase vydania rozhodnutia katastrálne konanie pod sp. zn. X 263/11, ktoré nebolo ešte ukončené a na LV bola vyznačená plomba. Podľa názoru súdu toto konanie nemalo priamy súvis s vydaním reštitučného rozhodnutia, pre ktoré je dôležité zistiť hmotnoprávne podmienky v zmysle zák. č. 503/2003 Z.z. a v konkrétnom prípade či parcela PK p. č. 2457 v jej časti 415 m2 prešla v rozhodnom období vôbec do vlastníctva štátu. Ak aj prebiehalo toto katastrálne konanie, jednalo sa len o opravu chyby v písaní a počítaní, resp. iných zrejmých nesprávností uvedených v popisnej časti katastrálneho operátu a preto uvedené nemá vplyv na posúdenie hmotnoprávneho základu reštitučného nároku navrhovateľky o prechode vlastníckeho práva na štát v rozhodnom období. Krajský súd v Žiline však prihliadol na vady konania a napadnutého rozhodnutia, ktoré síce neboli vytýkané v opravnom prostriedku, avšak z dôvodu, že sa jedná o vady podstatné, sa nimi zaoberal. V prvom rade treba konštatovať, že navrhovateľka si uplatnila v reštitučnej žiadosti podiely po pôvodných vlastníkoch N. Y., zomr. 16.3.1993 a F. Y., rod. C., zomr. 29.12.1943, od ktorých si odvodzovala svoje postavenie oprávnenej osoby. Správny orgán v rozhodnutí neuviedol v odôvodnení rozhodnutia, v akom príbuzenskom, resp. inom pomere je navrhovateľka vo vzťahu k pôvodným vlastníkom nehnuteľnosti, odkázal len na § 2 ods. 2 písm. c), e) zákona a uviedol slovenské spojenie neter, dcéra a vnučka pôvodného vlastníka, pričom nie je zrejmé konkrétne vo vzťahu ku ktorým pôvodným vlastníkom má navrhovateľka aké postavenie. Ďalej v napadnutom rozhodnutí rozhodoval o podieloch aj po iných pôvodných vlastníkoch (nielen po N. Y. a F. Y.) a to po N. C. Y. a I. Y., ako to vyplýva z odôvodnenia, keď napr. pri PK p. č. 2635 uvádza, že táto parcela bola pôvodným vlastníctvom N. C. Y., F. Y., N. Y. a I. Y.. Ak bral do úvahy aj podiely týchto spoluvlastníkov, zväčšil tak podiely o podiely nežiadané. Treba však poukázať na to, že tieto podiely priznal navrhovateľke len v 1-ici, čo v rozhodnutí vôbec neodôvodnil (výrok I., kde je uvedené „v majetkovom podiele 1-ica“). Takéto priznanie podielov zakladá vadu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a preto bolo potrebné rozhodnutie zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p.. Správny orgán ďalej rozhodoval o aj parcelách, ktoré neboli uplatnené v reštitučnej žiadosti a ktorých pôvodní vlastníci nie sú navrhovateľkou ani uvádzaní v reštitučnej žiadosti: jedná sa o PK p. č. 2893/2, ktorú uplatnila v reštitučnej žiadosti H. N., ďalej o PK p. č. 4040/2, ktorú taktiež uplatnila v reštitučnej žiadosti H. N.. Z tohto dôvodu bolo potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p., pretože ide o takú vadu, ktorá môže mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Čo sa týka PK p. č. 1610 vo vložke 807, o tejto bolo rozhodované, hoci v reštitučnej žiadosti sa nachádza PK p. č. 1610 vo vložke 745, súd zistil, že v PK vložke 745 nie je zapísaná PK p. č. 1610, ale naopak je zapísaná vo vložke 807. Sama navrhovateľka vložku 807 i správnemu orgánu predložila. Nastala teda chyba v písaní v reštitučnej žiadosti navrhovateľky, ktorú správny orgán odstránil a správne rozhodol o PK p. č. 1610 vo vložke 807. Čo sa týka účastníctva, bude potrebné doplniť dokazovanie ohľadne toho, kedy došlo k prevodu vlastníckeho práva na ďalšie fyzické či právnické osoby, ktoré sú uvedené na konkrétnych listoch vlastníctva podľa identifikácie jednotlivých PK parciel do C-KN stavu. Ak k prevodu týchto nehnuteľností došlo po účinnosti zákona č. 503/2003 Z.z., je potrebné v zmysle § 4 ods. 2 citovaného zákona hľadieť na tieto právne úkony ako na absolútne neplatné a konať s nadobúdateľmi týchto nehnuteľností podľa týchto neplatných úkonov ako s účastníkmi konania, pretože ich nadobudnuté práva k nehnuteľnostiam môžu byť vydaním rozhodnutia o reštitúcii dotknuté. Týmito skutočnosťami sa správny orgán v napadnutom rozhodnutí nezaoberal a tieto neskúmal. Pri jednotlivých nehnuteľnostiach bolo uvedené, že sú vo vlastníctve právnických osôb a uvedené jednotlivé listy vlastníctva, avšak nie je z uvedeného zrejmé, či tieto prevody nastali po alebo pred účinnosťou zákona, kedy by boli dôvodom na nevrátenie vlastníckeho práva oprávnenej osobe. Z tohto dôvodu bolo potrebné rozhodnutie zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p.. Nakoniec súd konštatuje, že čo sa týka preukázania, že boli naplnené podmienky tiesne a za nápadne nevýhodných podmienok v zmysle § 3 ods. 1 písm. j) citovaného zákona, v tomto smere nebol dostatočne zistený skutkový stav. Správny orgán vychádzal len z tvrdenia navrhovateľky, ktoré citoval v napadnutom rozhodnutí. V zmysle § 34 ods. 3 Správneho poriadku účastník konania má dôkaznú povinnosť navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Je teda potrebné, aby navrhovateľka preukázala dôkazmi, či už listinnými alebo inými, že ku kumulatívnemu naplneniu týchto podmienok skutočne došlo. Inštitút súčinnosti je upravený vo viacerých ustanoveniach Správneho poriadku a vyjadruje vzájomnú jednotu práv a povinností. Účastník správneho konania má nielen právo navrhovať dôkazy, ale na potvrdenie pravdivosti svojho tvrdenia má súčasne aj povinnosť dôkazy správnemu orgánu predkladať, pričom nesplnenie tejto povinnosti môže mať za následok neunesenie jeho dôkaznej povinnosti ovplyvňujúcej výsledok konania. Správny orgán zabezpečuje zisťovanie skutkových okolností z úradnej povinnosti a postupuje v súlade so Správnym poriadkom, aj keď účastník správneho konania je nečinný a správnemu orgánu nenavrhuje, alebo nepredkladá žiadne dôkazy a k veci samej sa žiadnym spôsobom nevyjadruje (rozsudok NS SR sp. zn. 8Sžo 112/2010). Ak však správny orgán ku konkrétnej okolnosti nezabezpečí dostatok dôkazov a účastník konania ich taktiež nenavrhne a nezabezpečí, uvedená okolnosť nemusí byť preukázaná, čo môže ovplyvniť výsledok konania v neprospech účastníka. Samotná navrhovateľka okrem svojho vyjadrenia ako účastníčky konania, ktoré taktiež môže byť pokladom pre vydanie rozhodnutia (§ 32 ods. 2 Správneho poriadku) predložila jednotlivé kúpne zmluvy, ktoré bude potrebné v ďalšom rozhodnutí podrobiť právnej analýze z hľadísk splnenia podmienok tiesne a nápadne nevýhodných podmienok. Bude na navrhovateľke, aby na podporu svojich tvrdení ohľadne tiesne a nápadne nevýhodných podmienok predložila ešte i ďalšie dôkazy. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti Nález Ústavného súdu SR sp. zn. 1ÚS 154/2008, ako i rozsudok NS SR sp. zn. 2Sžo-KS 1/2004, podľa ktorého je potrebné skúmať, či ide o nevýhodnosť takej intenzity, že ju možno kvalifikovať ako nápadnú voči stavu, ktorý existoval v dobe uzavretia kúpnej zmluvy vzhľadom k podmienkam vtedy obvyklým. Je potrebné tiež skúmať, či nehnuteľnosť bola vôbec ohodnotená v zmysle vtedy platnej právnej normy a či samotná kúpna cena bola v zmluve uvedená. Ak bola nehnuteľnosť ohodnotená v súlade s vtedy platnými cenovými predpismi, je tiež potrebné skúmať, či konkrétna právna úprava v tom čase platná nebola použitá tak, že bola daná diskriminácia voči predávajúcim zo strany mocenských orgánov štátu, pretože nebola zohľadnená vyššia cena, ktorá by platila na iné pozemky. Ďalej je potrebné skúmať, či nehnuteľnosť, ktorá je predmetom konkrétnej kúpnej zmluvy, nebola potrebná na výživu oprávnenej osoby alebo jej právneho predchodcu v zmysle rozsudku NS SR sp. zn. 6Sžo 193/2010, a taktiež či kúpnou zmluvou nedošlo k znevýhodneniu právneho predchodcu oprávnenej osoby proti iným pôvodným vlastníkom pri obdobnom výkupe pozemkov tak, ako to má na mysli rozsudok NS SR sp. zn. 10Sžr 31/2011. Po preskúmaní všetkých týchto okolností na základe dôkazov, ktoré musia byť k týmto okolnostiam zhromaždené, bude možné posúdiť, či jednotlivé kúpne zmluvy boli uzavreté v tiesni a súčasne za nápadne nevýhodných podmienok. V tomto ohľade súd konštatuje nedostatočne zistený skutkový stav veci a preto bolo rozhodnutie zrušené podľa § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p.. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 tretia veta O.s.p.. Hoci bolo rozhodnuté tak, ako to žiadala navrhovateľka, t.j. napadnuté rozhodnutie bolo zrušené, súd jej nepriznal náhradu trov konania, pretože sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Tieto súd videl v tom, že k zrušeniu rozhodnutia odporcu došlo z iných dôvodov, než ktoré uvádzala v opravnom prostriedku. Dôvody hodné osobitného zreteľa na nepriznanie náhrady trov úspešnému navrhovateľovi musia existovať v okolnostiach prípadu, ktoré majú inú kvalitu ako v sporovom konaní. Takým dôvodom je napr. aj skutočnosť, že navrhovateľ má z hľadiska petitu plný úspech, avšak vo vzťahu k samotným dôvodom opravného prostriedku nemal úspech žiadny alebo len čiastočný (napr. uznesenie NS SR sp. zn. 6Sžo 32/2008 z 18. februára 2009). V predmetnej právnej veci sa dôvody uvedené v opravnom prostriedku navrhovateľky úplne odlišujú od dôvodov zrušenia rozhodnutia odporcu zo strany krajského súdu. Všetky námietky v opravnom prostriedku boli zo strany krajského súdu vyhodnotené ako nedôvodné. K zrušeniu rozhodnutia došlo podľa § 250c ods. 2 písm. c) O.s.p. z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu ohľadne preukázania tiesne a nápadne nevýhodných podmienok, pričom splnenie týchto podmienok zo strany navrhovateľky vôbec nebolo rozporované. K zrušeniu došlo aj podľa § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. z dôvodu iných vád, ktoré navrhovateľkou tvrdené neboli. Krajský súd teda zrušil rozhodnutie z úplne odlišných dôvodov, než ktoré boli uvedené v opravnom prostriedku. V uvedenom videl dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré úspešnej navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal. O náhrade trov konania vo vzťahu k ostatným účastníkom konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.. Žiaden z účastníkov konania si náhradu trov konania neuplatnil, preto im nebola priznaná. Poučenie: Proti výroku rozsudku, ktorým súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie, odvolanie nie je prípustné. Proti výroku rozsudku o náhrade trov konania je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.