Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Trnava 21Co/13/2025 2623201895 28. 01. 2026 JUDr. Zlatica Javorová ECLI:SK:KSTT:2026:2623201895.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členiek senátu JUDr. Gabriely Briškovej a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v spore žalobcu: Agro-WEST s.r.o., 73, 906 04 Rybky, IČO: 36 791 105, zastúpeného splnomocnenkyňou: MILOŠOVIČ legal s.r.o., Mikovíniho 217/4, 917 01 Trnava, IČO: 56 730 471, proti žalovanému: A. B. Agro, s.r.o., Dlhá 1424/47, 905 01 Senica, IČO: 44 222 947, zastúpenému advokátom: Mgr. Milan Trylč, PhD., J. Kráľa 738/12, 905 01 Senica, IČO: 42 287 430, o nahradenie prejavu vôle, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Senica z 23. októbra 2024 č. k. 9Cn/2/2024-181, takto rozhodol: I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. II. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu, o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 40a, § 140 a § 603 ods. 1 až 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.z.“). Vecne dôvodil, že žalobca sa svojou žalobou podanou na súde dňa 31.1.2023 domáhal toho, aby súd nahradil prejav vôle žalovaného uzatvoriť kúpnu zmluvu špecifikovanú v žalobe a žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom pozemkov, nachádzajúcich sa v okrese Senica, obec a kat. územie C., evidovaných na LV č. XXX v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 1/90 k celku, na LV č. XXX v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 1/36 k celku, na LV č. XXX v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 1/36 k celku, na LV č. XXX v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 1/5 k celku, na LV č. XXX v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 4/15 k celku, na LV č. XXXX v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 1/36 k celku, na LV č. XXXX v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 1/36 k celku, na LV č. XXXX v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 1/5 k celku, na LV č. XXXX v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 1/36 k celku, na LV č. XXXX v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 1/36 k celku, na LV č. XXXX v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 1/36 k celku, na LV č. XXXX v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 1/36 k celku, na LV č. XXXX (poznámka odvolacieho súdu – správne XXXX) v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 19/100 k celku, na LV č. XXXX v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 1/3 k celku, na LV č. XXXX v spoluvlastníckom podiele k parc. č. 729 aj parc. č. 1442/2 o veľkosti 17/30 k celku, na LV č. XXXX v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 2/5 k celku, na LV č. XXXX v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 2/5 k celku, na LV č. XXXX v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 4/40 k celku, na LV č. XXXX v spoluvlastníckom podiele k parc.č. 1181/3 aj parc.č. 1535/3 o veľkosti 2/5 k celku, na LV č. XXXX v spoluvlastníckom podiele k parc.č. 1163, 1171, 1184, 1431, 1538, 1539 o veľkosti 1/4 k celku, na LV č. XXXX v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 1/8 k celku, na LV č. XXXX v spoluvlastníckom podiele k parc.č. 227/4, 664, 993 o veľkosti 1/4 k celku, na LV č. XXXX v spoluvlastníckom podiele o
veľkosti 1/36 k celku a o veľkosti 1/21 k celku, na LV č. XXXX v spoluvlastníckom podiele k parc.č. 1127 aj parc.č. 1442/1 o veľkosti 29/100 k celku, na LV č. XXXX v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 8/15 k celku. Žalobca má vedomosť, že žalovaný nadobudol na základe príslušných kúpnych zmlúv od predchádzajúcich spoluvlastníkov nehnuteľností spoluvlastnícke podiely k uvedeným nehnuteľnostiam, ktoré aktuálne vlastní. Žalobca nemal k dispozícii predmetné kúpne zmluvy a ani nemal vedomosť o všetkých podstatných obsahových náležitostiach v nich uvedených, najmä o výške dohodnutej kúpnej ceny, preto navrhol aby súd, za účelom doplnenia dokazovania zabezpečil kúpne zmluvy od Okresného úradu Senica, odbor katastrálny alebo od žalovaného. Pri uzatváraní vyššie uvedených kúpnych zmlúv a nadobudnutí predmetných spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnostiach však prišlo k porušeniu § 140 O.z.. Oprávnený spoluvlastník z predkupného práva má v prípade porušenia predkupného práva zo strany iného podielového spoluvlastníka právo domáhať sa od nadobúdateľa spoluvlastníckeho podielu - tretej osoby, aby mu predaný spoluvlastnícky podiel ponúkol na kúpu, a to za rovnakých podmienok, za ktorých kúpil spoluvlastnícky podiel od pôvodného podielového spoluvlastníka. Po zabezpečení kúpnych zmlúv z Okresného úradu Senica, katastrálny odbor, a to kúpnej zmluvy V-70/2020 zo dňa 10.1.2020, kúpnej zmluvy V-3712/2020 zo dňa 3.12.2020, kúpnej zmluvy V-2962/2020 zo dňa 2.10.2020, kúpnej zmluvy V-3067/2020 zo dňa 12.10.2020, kúpnej zmluvy V-4179/2022 zo dňa 22.11.2022, kúpnej zmluvy V-2212/2021 zo dňa 7.7.2021 súd uznesením zo dňa 13.6.2023 vyzval žalobcu o doplnenie žaloby o výrok - v časti kúpnej ceny. Žalobca doplnil žalobu podaniami doručenými súdu dňa 12.7.2023 (správne 11.7.2023) a dňa 31.7.2023, pričom upravil kúpnu cenu v žalobnom návrhu. Naďalej sa domáhal nahradenia prejavu vôle žalovaného uzatvoriť kúpnu zmluvu so žalobcom, ktorou by mu odpredal v nej bližšie špecifikované nehnuteľnosti v spoluvlastníckom podiele, ktorý nadobudol žalovaný od pôvodných predávajúcich. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 6.9.2023 s podanou žalobou nesúhlasil, považoval ju za nedôvodnú. Podľa jeho informácií malo byť predkupné právo žalobcu zachované, pričom tento právo nevyužil. Navrhol výsluch predávajúcich a po vykonanom dokazovaní žalobu zamietnuť. Žalobca k vyjadreniu žalovaného vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 29.5.2024 uviedol, že žalovaný uviedol len jedno tvrdenie, a to že žalobcovo predkupné právo bolo zachované, k tomu navrhol vypočuť ako svedkov predávajúcich. Žalovaný vo svojom vyjadrení neuviedol žiadne skutkové tvrdenia, uviedol iba svoj právny záver, že predkupné právo žalobcu bolo zachované, čo nie je skutkové tvrdenie, ale právne tvrdenie. Žalovaný si teda nesplnil svoju povinnosť tvrdiť, nie je známe k akým skutkovým tvrdeniam chce žalovaný vypočúvať svedkov, preto s návrhom na ich vypočutie nesúhlasil. Mal za to, že sú splnené všetky podmienky na rozhodnutie vo veci tak, ako je uvedené v žalobe a jej doplneniach. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 24.7.2024 naďalej so žalobou nesúhlasil, považoval ju za nedôvodnú, bol presvedčený, že predkupné právo žalobcu bolo zachované, trval na návrhoch na vykonanie dokazovania. Žalobu navrhol zamietnuť a priznať žalovanému nárok na náhradu trov konania 100%. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výpismi z LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX pre obec a k. ú. C., kúpnymi zmluvami V-70/2020 zo dňa 10.1.2020, V-3712/2020 zo dňa 3.12.2020, V-2962/2020 zo dňa 2.10.2020, V-3067/2020 zo dňa 12.10.2020, V-4179/2022 zo dňa 22.11.2022, V-2212/2021 zo dňa 7.7.2021 a zistil tento skutkový stav veci: Z LV č. XXXX pre obec a k.ú. C. súd zistil, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom pozemku na uvedenom LV v podiele 4/40 a žalovaný je tiež podielovým spoluvlastníkom predmetného pozemku v podiele 1/10, ktorý nadobudol na základe kúpnej zmluvy V-70/2020, vklad povolený 31.1.2020. Z LV č. XXXX pre obec a k.ú. C. súd zistil, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom pozemkov na uvedenom LV v podiele 2/5 a žalovaný je tiež podielovým spoluvlastníkom predmetných pozemkov v podiele 1/5, ktorý nadobudol na základe kúpnej zmluvy V-70/2020, vklad povolený 31.1.2020. Z LV č. XXXX pre obec a k.ú. C. súd zistil, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom pozemkov na uvedenom LV v podiele 1/4 a žalovaný je tiež podielovým spoluvlastníkom predmetných pozemkov v podiele 1/4, ktorý nadobudol na základe kúpnej zmluvy V-4179/2022, vklad povolený 8.12.2022. Z LV č. XXXX pre obec a k.ú. C. súd zistil, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom pozemku na uvedenom LV v podiele 1/8 a žalovaný je tiež podielovým spoluvlastníkom predmetného pozemku v podiele 1/8, ktorý nadobudol na základe kúpnej zmluvy V-4179/2022, vklad povolený 8.12.2022. Z LV č. XXXX pre obec a k.ú. C. súd zistil, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom pozemkov na uvedenom LV v podiele 1/4 a žalovaný je tiež podielovým spoluvlastníkom predmetných pozemkov v podiele 1/4, ktorý nadobudol na základe kúpnej zmluvy V-4179/2022, vklad povolený 8.12.2022. Z LV č. XXX pre obec a k.ú. C. súd zistil, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom pozemku na uvedenom LV v podiele 1/90 a žalovaný je tiež podielovým spoluvlastníkom predmetného pozemku v podiele 8/240, ktorý nadobudol na základe kúpnej zmluvy V-70/2020, vklad povolený 31.1.2020. Z LV č. XXX pre obec a k.ú. C. súd zistil, že žalobca je podielovým
spoluvlastníkom pozemku na uvedenom LV v podiele 1/36 a žalovaný je tiež podielovým spoluvlastníkom predmetného pozemku v podiele 1/9, ktorý nadobudol na základe kúpnej zmluvy V-3712/2020, vklad povolený 21.12.2020. Z LV č. XXX pre obec a k.ú. C. súd zistil, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom pozemku na uvedenom LV v podiele 1/36 a žalovaný je tiež podielovým spoluvlastníkom predmetného pozemku v podiele 1/9, ktorý nadobudol na základe kúpnej zmluvy V-3712/2020, vklad povolený 21.12.2020. Z LV č. XXX pre obec a k.ú. C. súd zistil, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom pozemku na uvedenom LV v podiele 1/5 a žalovaný je tiež podielovým spoluvlastníkom predmetného pozemku v podiele 1/10, ktorý nadobudol na základe kúpnej zmluvy V-70/2020, vklad povolený 31.1.2020. Z LV č. XXX pre obec a k.ú. C. súd zistil, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom pozemku na uvedenom LV v podiele 4/15 a žalovaný je tiež podielovým spoluvlastníkom predmetného pozemku v podiele 44/720, ktorý nadobudol na základe kúpnej zmluvy V-2962/2020, vklad povolený 29.10.2020. Z LV č. XXXX pre obec a k.ú. C. súd zistil, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom pozemku na uvedenom LV v podiele 1/36 a žalovaný je tiež podielovým spoluvlastníkom predmetného pozemku v podiele 1/9, ktorý nadobudol na základe kúpnej zmluvy V-3712/2020, vklad povolený 21.12.2020. Z LV č. XXXX pre obec a k.ú. C. súd zistil, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom pozemku na uvedenom LV v podiele 1/36 a žalovaný je tiež podielovým spoluvlastníkom predmetného pozemku v podiele 1/9, ktorý nadobudol na základe kúpnej zmluvy V-3712/2020, vklad povolený 21.12.2020. Z LV č. XXXX pre obec a k.ú. C. súd zistil, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom pozemku na uvedenom LV v podieloch 1/5 a 1/30 a žalovaný je tiež podielovým spoluvlastníkom predmetného pozemku v podiele 1/5, ktorý nadobudol na základe kúpnej zmluvy V-3067/2020, vklad povolený 30.10.2020. Z LV č. XXXX pre obec a k.ú. C. súd zistil, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom pozemku na uvedenom LV v podiele 1/36 a žalovaný je tiež podielovým spoluvlastníkom predmetného pozemku v podiele 2/18, ktorý nadobudol na základe kúpnej zmluvy V-3712/2020, vklad povolený 21.12.2020. Z LV č. XXXX pre obec a k.ú. C. súd zistil, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom pozemku na uvedenom LV v podiele 1/36 a žalovaný je tiež podielovým spoluvlastníkom predmetného pozemku v podiele 2/18, ktorý nadobudol na základe kúpnej zmluvy V-3712/2020, vklad povolený 21.12.2020. Z LV č. XXXX pre obec a k.ú. C. súd zistil, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom pozemku na uvedenom LV v podiele 1/36 a žalovaný je tiež podielovým spoluvlastníkom predmetného pozemku v podiele 1/9, ktorý nadobudol na základe kúpnej zmluvy V-3712/2020, vklad povolený 21.12.2020. Z LV č. XXXX pre obec a k.ú. C. súd zistil, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom pozemku na uvedenom LV v podiele 1/36 a žalovaný je tiež podielovým spoluvlastníkom predmetného pozemku v podiele 1/9, ktorý nadobudol na základe kúpnej zmluvy V-3712/2020, vklad povolený 21.12.2020. Z LV č. XXXX pre obec a k.ú. C. súd zistil, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom pozemku na uvedenom LV v podiele 19/100 a žalovaný je tiež podielovým spoluvlastníkom predmetného pozemku v podiele 6/50, ktorý nadobudol na základe kúpnej zmluvy V-1202/2017, vklad povolený 15.5.2017 a kúpnej zmluvy V-3067/2020, vklad povolený 30.10.2020 /podiel 1/10/. Z LV č. XXXX pre obec a k.ú. C. súd zistil, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom pozemku na uvedenom LV v podiele 1/3 a žalovaný je tiež podielovým spoluvlastníkom predmetného pozemku v podiele 7/30, ktorý nadobudol na základe kúpnej zmluvy V-1202/2017, vklad povolený 15.5.2017 a kúpnej zmluvy V-3067/2020, vklad povolený 30.10.2020 /podiel 1/5/. Z LV č. XXXX pre obec a k.ú. C. súd zistil, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom pozemkov na uvedenom LV v podiele 17/30 a žalovaný je tiež podielovým spoluvlastníkom predmetných pozemkov v podiele 1/5, ktorý nadobudol na základe kúpnej zmluvy V-3067/2020, vklad povolený 30.10.2020. Z LV č. XXXX pre obec a k.ú. C. súd zistil, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom pozemku na uvedenom LV v podiele 2/5 a žalovaný je tiež podielovým spoluvlastníkom predmetného pozemku v podiele 1/5, ktorý nadobudol na základe kúpnej zmluvy V-70/2020, vklad povolený 31.1.2020. Z LV č. XXXX pre obec a k.ú. C. súd zistil, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom pozemku na uvedenom LV v podiele 2/5 a žalovaný je tiež podielovým spoluvlastníkom predmetného pozemku v podiele 1/5, ktorý nadobudol na základe kúpnej zmluvy V-70/2020, vklad povolený 31.1.2020. Z LV č. XXXX pre obec a k.ú. C. súd zistil, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom pozemku na uvedenom LV v podieloch 1/36 a 1/21 a žalovaný je tiež podielovým spoluvlastníkom predmetného pozemku v podiele 2/18, ktorý nadobudol na základe kúpnej zmluvy V-3712/2020, vklad povolený 21.12.2020. Z LV č. XXXX pre obec a k.ú. C. súd zistil, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom pozemkov na uvedenom LV v podiele 29/100 a žalovaný je tiež podielovým spoluvlastníkom predmetných pozemkov v podiele 6/50, ktorý nadobudol na základe kúpnej zmluvy V-1202/2017, vklad povolený 15.5.2017 a kúpnej zmluvy V-3067/2020, vklad povolený 30.10.2020 /podiel 1/10/. Z LV č. XXXX pre obec a k.ú. C. súd zistil, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom pozemku na uvedenom LV v podiele 8/15 a žalovaný je tiež podielovým spoluvlastníkom predmetného pozemku v podiele 7/30, ktorý nadobudol na základe kúpnej zmluvy V-1202/2017, vklad povolený 15.5.2017 a kúpnej zmluvy V-3067/2020, vklad povolený 30.10.2020 /podiel 1/5/. Kúpnymi
zmluvami V-70/2020 zo dňa 10.1.2020, V-3712/2020 zo dňa 3.12.2020, V-2962/2020 zo dňa 2.10.2020, V-3067/2020 zo dňa 12.10.2020, V-4179/2022 zo dňa 22.11.2022, V-2212/2021 zo dňa 7.7.2021 mal súd preukázané nadobudnutie spoluvlastníckych podielov žalovaným k nehnuteľnostiam už vyššie špecifikovaným v jeho rozsudku. Na pojednávaní pred súdom dňa 23.10.2024 sa právny zástupca žalobcu v plnom rozsahu pridržal žalobného návrhu, ktorý bol obsiahnutý v podaní žalobcu označenom ako vyjadrenie k úprave kúpnej ceny zo dňa 31.7.2023. Nadobudnutím spoluvlastníckych podielov na predmetných nehnuteľnostiach bolo porušené predkupné právo žalobcu a žalovaný v konaní nepreukázal opak. Žalobca mal za to, že súdna prax nie je jednoznačná, nakoľko vo viacerých rozhodnutiach odvolacích súdov prevláda názor, že žalobca má nárok na celé spoluvlastníctvo podielov, opačným postupom by došlo k potlačeniu významu inštitútu predkupného práva, účelom právnej úpravy predkupného práva je totiž vylúčenie tretej osoby zo spoluvlastníctva. Žalobca ako spoluvlastník, ktorý bol bdelým vlastníkom a ktorý si uplatňuje nároky z porušenia predkupného práva, má nárok na odkúpenie celého spoluvlastníckeho podielu a podiely ostatných prirastú žalobcovi. Predkupné právo spoluvlastníkov ako vecné právo by nemalo hospodársky význam, ak by spoluvlastníci museli rešpektovať vytváranie drobných spoluvlastníckych podielov vo vlastníctve osôb, ktoré porušujú predkupné práva. Každý spoluvlastník koná sám za seba, preto mal žalobca za to, že pravidlo pomerného výkupu sa uplatní iba v prípade, iba ak právo výkupu uplatní aj ďalší spoluvlastník. Pasívny spoluvlastníci nie sú predmetom spoluvlastníckeho podielu na žalujúceho spoluvlastníka dotknutí, pretože ich spoluvlastnícke podiely sa nemenia. Rovnako nie je možné súhlasiť s názorom, že spoluvlastník, ktorý uplatňuje nárok na odkúpenie celého podielu by zasiahol do práv ostatných spoluvlastníkov, keďže do ich práv už bolo zasiahnuté nadobúdateľom teda žalovaným. Ochrana mlčiacich spoluvlastníkov nemôže byť na prospech tretej osoby, ktorá by spoluvlastnícky podiel resp. jeho pomernú časť mohla vždy nadobudnúť iba uplatnením predkupného práva. Účelom je, aby žalovanému, ktorý nadobudol sporný spoluvlastnícky podiel porušením predkupného práva, nezostalo nič a aby si pomer spoluvlastníckych podielov vyriešili spoluvlastníci medzi sebou, ak majú na tom záujem. Námietka vykúpenia spoluvlastníckeho podielu len v pomere k celku patrí len dotknutému spoluvlastníkovi a nie osobe, ktorá porušila predkupné právo. Žalobca nie je povinný preukazovať, že k dohode spoluvlastníkov došlo, pretože táto dohoda je nevyhnutná len medzi spoluvlastníkmi, ktorí sa rozhodli predkupné právo vykonať. V podmienkach právneho poriadku SR je zámerom scelovať pozemky a nie ich ďalej drobiť. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že žalovaný výslovne uvádza, že predkupné právo v namietaných prípadoch porušené bolo, čím sa táto skutočnosť stáva nespornou, a tým nie je predmetom dokazovania. Návrhy na doplnenie dokazovania nemal žiadne, resp. návrhy na vykonanie dokazovania zobral v celom rozsahu späť. Na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že žaloba nebola podaná dôvodne. V konaní bolo preukázané, ako to vyplýva z príslušných kúpnych zmlúv a listov vlastníctva, že žalovaný nadobudol svoje spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto sporu v čase, keď bol spoluvlastníkom týchto nehnuteľností aj žalobca. Vzhľadom na vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní pred súdom o tom, že prišlo k porušeniu predkupného práva, nebolo teda medzi stranami sporné, že pôvodní vlastníci neponúkli žalobcovi ako podielovému spoluvlastníkovi na predaj ich spoluvlastnícke podiely a tieto previedli na žalovaného. V zmysle § 140 O.z. tým prišlo k porušeniu predkupného práva žalobcu. Medzi stranami bolo sporné právne posúdenie veci, keď žalobca sa žalobou domáhal nahradenia prejavu vôle žalovaného, a to uzatvorenia kúpnej zmluvy za rovnakých podmienok ako nadobudol spoluvlastnícke podiely žalovaný, teda mal za to, že ako oprávnený spoluvlastník, ktorého predkupné právo bolo porušené, má právo vyžadovať celý nadobudnutý spoluvlastnícky podiel žalovaného, pričom potenciálny nárok tých oprávnených spoluvlastníkov, ktorí podiel vykúpiť nechcú, prirastie tým spoluvlastníkom, ktorí sa porušenia predkupného práva v zákonnej lehote dovolajú. K tomuto súd poukázal na ustanovenie § 140 druhá veta O.z., a teda, keďže žalobca nepreukázal, že by prišlo k dohode spoluvlastníkov o výkone predkupného práva, má žalobca právo vykúpiť podiel len pomerne podľa veľkosti jeho spoluvlastníckych podielov. Takýto právny názor súdu je podporený aj ustálenou judikatúrou súdov v SR, ako napr. rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 91/2008 z dňa 12.5.2009, z ktorého okrem iného vyplýva: „podľa názoru dovolacieho súdu, keďže mlčanie a pasivita nemôže v žiadnom prípade znamenať súhlas, má spoluvlastník, ktorý sa domáha svojho nároku, právo len na pomernú časť podielu a nadobúdateľovi pripadá len taký spoluvlastnícky podiel, ktorý by inak patril tým spoluvlastníkom (spoluvlastníkovi), ktorí by sa prevodu nedomáhali. Z toho vyplýva, že navrhovateľka má právo vykúpiť kúpnou zmluvou prevedené spoluvlastnícke podiely len pomerne, teda z každého predaného spoluvlastníckeho podielu 1/4 len polovicu, t.j. potom 1/4 z celku, ako správne uzavrel odvolací súd“, na uvedené rozhodnutie poukazujú ďalšie rozhodnutia súdov, ako napr. rozsudok Krajského súdu Žilina č.k. 8Co/323/2017 zo dňa
31.1.2016, rozsudok Krajského súdu Trnava č.k. 11Co/45/2022 zo dňa 22.6.2023, z ktorých vyplýva, že nie je možné priznať viac, ako je zákonný podiel žalobcu, keď neexistuje dohoda o výkone predkupného práva. V predmetnom spore nebolo preukázané a ani neboli v tomto smere navrhnuté žiadne dôkazy vzhľadom na právny názor žalobcu, že by prišlo k dohode o výkone predkupného práva dotknutých spoluvlastníkov. Tvrdenie žalobcu, že dohoda spoluvlastníkov je nevyhnutná len medzi spoluvlastníkmi, ktorí sa rozhodli predkupné právo vykonať nevyplýva z ust. § 140 O.z. ani z už vyššie uvedenej judikatúry súdov SR. Keďže vyššie v rozsudku po právnej stránke odôvodnil, že v zmysle § 140 O.z. žalobca nemôže žiadať viac než mu prislúcha pomerne podľa veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu, a žalobca v predmetnom spore žiadal od žalovaného uzavretie kúpnej zmluvy na spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam vo väčšom rozsahu ako mu podľa zákona prislúcha, súd žalobu zamietol. Súd posudzoval petit žaloby ako celok, do ktorého nemôže zasahovať /teda prispôsobovať text zmluvy, čo sa týka napr. spoluvlastníckych podielov alebo následnej kúpnej ceny a vo zvyšnej časti žalobu zamietnuť/, preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Tak ako vyplýva z rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 8Co/323/2017 zo dňa 31.1.2018 „predmet kúpnej zmluvy je nesporne podstatnou náležitosťou, súd by zásahom do tohto predmetu kúpnej zmluvy vytvoril stav, ktorého účinky by žalobca, poprípade obe strany sporu, ani nezamýšľali vyvolať.“ Nemožnosť súdom modifikovať zmluvu v petite žaloby za účelom ustálenia spoluvlastníckeho podielu vyplýva aj z rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 11Co/202/2019 zo dňa 30.7.2020, Krajského súdu v Žiline č.k. 7Co/145/2020 zo dňa 31.3.2021 a v neposlednom rade aj z uznesenia Ústavného súdu SR z 28.6.2016, III. ÚS 445/2016, podľa ktorého o žalobe požadujúcej uloženie povinnosti uzavrieť zmluvu určitého obsahu uvedeného v návrhu na začatie konania, môže súd rozhodnúť len tak, že návrhu úplne vyhovie alebo ho zamietne, súd nemôže obsah zmluvy modifikovať ani dopĺňať chýbajúce podstatné náležitosti. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanému priznal ich plnú náhradu, nakoľko bol v konaní úspešný v celom rozsahu, keďže súd žalobu zamietol. O výške náhrady trov konania súd rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník, a to po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia. 2. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal včas odvolanie žalobca, s návrhom na jeho zrušenie prípadne zmenu vyhovením žalobe v plnom rozsahu a priznaním žalobcovi náhrady trov prvostupňového i odvolacieho konania. Uviedol odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, teda nesprávne právne posúdenie veci súdom. Žalobca dôvodil, že sa v konaní domáhal nahradenia prejavu vôle žalovaného uzatvoriť kúpnu zmluvu, predmetom ktorej by bol prevod vlastníckeho práva k spoluvlastníckym podielom na nehnuteľnostiach, ktoré nadobudol žalovaný v dôsledku porušenia predkupného práva žalobcu ako spoluvlastníka týchto nehnuteľností. Porušenie predkupného práva žalovaným sa stalo počas súdneho konania nesporným (i keď spočiatku tvrdil žalovaný opak), v nadväznosti na to sa súd zaoberal už len sporným právnym posúdením veci, keď žalobca sa žalobou domáhal celého nadobudnutého spoluvlastníckeho podielu žalovaného. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca nepreukázal, že by prišlo k dohode spoluvlastníkov o výkone predkupného práva, v dôsledku ktorej by mal žaloba právo vykúpiť aj podiely ostatných spoluvlastníkov. V nadväznosti na to súd prvej inštancie uzavrel, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, keďže žalobca žiadal vykúpenie celého spoluvlastníckeho podielu žalovaného a žalobu rozsudkom zamietol. Nie je a nebolo povinnosťou žalobcu preukazovať, že došlo k výslovnej dohode spoluvlastníkov. Práve v dôsledku neexistencie dohody (so spoluvlastníkom, ktorý svoje spoluvlastnícke podiely predal žalovanému) došlo k porušeniu predkupného práva a okrem toho, ostatným spoluvlastníkom zostáva spoluvlastnícky podiel a predkupné právo zachované v rovnakom pomere ako mali doteraz. Má za to, že námietka vykúpenia spoluvlastníckeho podielu len v pomere k celku patrí len dotknutému spoluvlastníkovi, nie osobe, ktorá porušila predkupné právo a rovnako tak by sa touto otázkou nemal zaoberať súd. Výkladom, v zmysle ktorého by sa vyžadovalo preukazovanie existencie dohody, sa chráni nový nadobúdateľ na úkor pôvodných spoluvlastníkov. Má za to, že ust. § 140 druhá veta je potrebné vykladať tak, že len v prípade reálnej nedohody o výkone predkupného práva by mali všetci spoluvlastníci právo vykúpiť podiel pomerne. Je potrebné, aby bola poskytovaná aktívnejšia ochrana existujúcich spoluvlastníckych väzieb než ochrana nového nadobúdateľa (ktorý nadobudol spoluvlastnícky podiel porušením zákona), a teda právo na pomerné vykupovanie by sa malo aktivovať len vtedy, ak majú aj ostatní spoluvlastníci (resp. niektorý z nich) reálny záujem o spoluvlastnícky podiel, ale na výkone predkupného práva sa reálne nedohodnú (t.j. nastane napríklad situácia, že každý chce vykúpiť všetko). Ustanovenie § 140 O.z. rieši vnútorný vzťah spoluvlastníkov, ktorí sa rozhodli svoje predkupné právo vykonať a nie tých, ktorí ostali pasívni (a teda sa rozhodli svoje predkupné právo nevykonať). V nadväznosti na to ide len o konkurenciu aktívnych spoluvlastníkov, t. j. spoluvlastníkov vykonávajúcich
predkupné právo. Každý spoluvlastník koná sám za seba, preto sa pravidlo pomerného výkupu podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu uplatní v prípade porušenia predkupného práva, iba ak právo výkupu proti nadobúdateľovi spoluvlastníckeho podielu uplatní aj ďalší spoluvlastník. Rozhodovacia prax Najvyššieho súdu ČR je naklonená práve ochrane doterajších spoluvlastníkov, pričom poskytuje praktický prístup k situácii, keď došlo k porušeniu predkupného práva - nie je potrebné, aby bola o neuplatnení nároku na spoluvlastnícky podiel uzatvorená dohoda, postačí, keď spoluvlastník dá zreteľne, hoci aj konkludentne, najavo, že predkupné právo uplatniť nechce. V danom prípade v rámci zákonnej lehoty nedošlo k uplatneniu práv z porušenia predkupného práva aj ďalšieho spoluvlastníka, a teda je potrebné pristupovať k tomuto stavu ako ku konkludentnému prejavu postoja ostatných spoluvlastníkov, kedy je potrebné poskytnúť ochranu bdelému vlastníkovi. Práve žalobca ako bdelý spoluvlastník (keďže si uplatnil nároky z porušenia predkupného práva), má nárok na odkúpenie celého spoluvlastníckeho podielu, ktorý žalovaný nadobudol predmetnými zmluvami, ktorými bolo predkupné právo žalobcu porušené. Predkupné právo spoluvlastníkov, ktorí podiel vykúpiť nechcú, prirastie ostatným spoluvlastníkom (NS ČR, 33 Cdo 603/2008, prípadne 22 Cdo 2358/2010). Opačný prístup, t. j. vyžadovanie dohody, resp. preukazovania dohody, je v praxi ťažko realizovateľným, niekedy až nemožným (na listoch vlastníctva bývajú evidovaní napríklad aj spoluvlastníci, ktorí nežijú, zdržiavajú sa na neznámom mieste, prípadne sú pasívni a nemajú záujem riešiť situáciu z porušenia predkupného práva). Takýto výklad ust. § 140 O.z. potom odrádza aktívnych spoluvlastníkov brániť sa proti porušovaniu predkupného práva a podporuje nadobúdateľov v konaní, ktorým sa obchádza, resp. porušuje zákon. Na druhej strane, pasívni spoluvlastníci by neboli prevodom spoluvlastníckeho podielu na žalujúceho spoluvlastníka (žalobcu) v celosti dotknutí, pretože ich spoluvlastnícke podiely by sa nemenili. Pasivita spoluvlastníka má rovnaké dôsledky aj v prípade, keď predkupné právo porušené bolo a pre pasívneho spoluvlastníka je nerozhodné, či podiel prirastie žalujúcemu spoluvlastníkovi, alebo tretej osobe. Spoluvlastník, ktorý uplatnil nárok na odkúpenie celého podielu, nezasahuje do práv ostatných spoluvlastníkov. Do práva ostatných spoluvlastníkov už bolo zasiahnuté nadobúdateľom – treťou osobou a teda nemôže dôjsť k inému zásahu, aký už pretrváva. Rozsudkom sa teda de facto poskytuje ochrana subjektu, ktorý porušil právny poriadok (t. j. žalovanému), s vysvetlením, že sa poskytuje ochrana ostatným spoluvlastníkom - ochrana mlčiacich spoluvlastníkov však nemôže byť na prospech tretej osoby, ktorá by spoluvlastnícky podiel, resp. jeho pomernú časť mohla vždy nadobudnúť iba porušením predkupného práva. Zároveň, súdne rozhodnutie nemôže prejudikovať autonómnu vôľu pasívnych spoluvlastníkov, ktorí majú vlastné prostriedky právnej ochrany. Výkladom právnej úpravy možno dospieť k záveru, že jej účelom je, aby žalovanému, ktorý nadobudol sporný spoluvlastnícky podiel porušením predkupného práva nezostalo nič a aby pomer spoluvlastníckych podielov vyriešili spoluvlastníci medzi sebou, ak majú na tom záujem. Rozsudkom však došlo k potlačeniu významu inštitútu predkupného práva. Účelom právnej úpravy predkupného práva je vylúčenie tretej osoby zo spoluvlastníctva, preto v spore medzi spoluvlastníkom (žalobcom) a novým spoluvlastníkom (žalovaným), ktorý nadobudol spoluvlastnícky podiel v dôsledku porušenia predkupného práva, je nevyhnutné priznať ochranu žalujúcemu spoluvlastníkovi (žalobcovi). Predkupné právo spoluvlastníkov ako vecné právo by nemalo hospodársky význam, ak by spoluvlastníci museli rešpektovať vytváranie drobných spoluvlastníckych podielov vo vlastníctve osôb, ktoré porušili predkupné právo. Nepovažuje za správne vytvárať obmedzenia predkupného práva pre pôvodného spoluvlastníka, ktorý si uplatnil nárok na spoluvlastnícky podiel (t. j. žalobcu) len aktívnym súhlasom ostatných spoluvlastníkov, keďže má za to, že to nesleduje účel ust. § 140 O.z. Vytvára sa tak priestor pre nadobúdateľov (t. j. tých, ktorí nadobudli spoluvlastnícky podiel v dôsledku porušenia predkupného práva), že pôvodným spoluvlastníkom nebude stáť za to nadobudnúť rozdrobený spoluvlastnícky podiel, čím sa podporuje ďalšie trieštenie spoluvlastníckych podielov. Dodal, že v podmienkach právneho poriadku SR je zámerom sceľovať pozemky, nie ich ďalej drobiť. Na tento účel slúžia aj ust. § 21 a nasl. zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, teda ustanovenia obsahujúce opatrenia proti drobeniu pozemkov, ktoré by však postupom v súlade s právnym posúdením súdu prvej inštancie boli porušené. Mohol by totiž nastať stav, kedy by si teda určitý okruh spoluvlastníkov uplatnil svoje pomerné právo na vykúpenie spoluvlastníckych podielov, avšak nie všetci, v dôsledku čoho by mohol nadobúdateľovi zostať spoluvlastnícky podiel zodpovedajúci výmere menšej ako 3000 m2 pri poľnohospodárskom pozemku, resp. 5000 m2 pri lesnom pozemku. Cieľom právnej úpravy je však zamedzovať takémuto drobeniu pôdy. Súd prvej inštancie síce odkázal v rozsudku na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR (prípadne Krajského súdu v Žiline a v Trnave, v podmienkach SR však nemajú rozhodnutia týchto súdov precedenčnú záväznosť), má však za to, že súdu prvej inštancie nič nebránilo v tom, aby boli predostreté konkurujúce úvahy a dôvody, ktoré zakladajú potrebu sa od už existujúcich rozhodnutí odkloniť. Má za to, že práve ochrana subjektu, ktorý právny poriadok neporušil, má byť
prioritou pred ochranou subjektu, ktorý nadobudol vlastnícke právo v dôsledku porušenia právneho poriadku. 3. Ďalšie podania strán už neboli v odvolacom konaní doručené. 4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 a 2 a § 357 písm. m/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustný odvolací dôvod (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie treba navzdory námietkam odvolateľa považovať za vo výroku vecne správny, keď súd prvej inštancie v miere postačujúcej pre rozhodnutie zistil skutkový stav a vec aj správne posúdil po právnej stránke. Odvolací súd nemal (napriek opačnému názoru odvolateľa) dôvod nesúhlasiť s argumentáciou použitou súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia (tak ako táto - rozumej argumentácia - vyplýva z odôvodnenia rozsudku). U dôvodov predostretých súdom prvej inštancie dostatočne jasne a i objektívne presvedčivo by tak zásadne postačovalo i len konštatovať ich správnosť a odvolať sa na ne (prvá časť ust. § 387 ods. 2 CSP), odvolací súd však aj v tejto konkrétnej veci musí učiniť zadosť tiež povinnosti vyporiadať sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní (§ 387 ods. 3 veta druhá CSP) a preto, ale aj pre celkovú úplnosť nad rámec už uvedeného súdom prvej inštancie dopĺňa (§ 387 ods. 2 CSP in fine) nasledovné: 5. Odvolací súd je názoru, že súd prvej inštancie správne ustálil skutkový stav v predmetnej veci (čo nespochybnil ani odvolateľ), keď uviedol, že v konaní bolo preukázané (príslušnými kúpnymi zmluvami a listami vlastníctva) a medzi stranami nesporné, že žalovaný nadobudol svoje spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam (vo vzťahu ku ktorým sa žalobca domáha proti žalovanému nahradenia prejavu vôle uzatvoriť kúpnu zmluvu) v čase, keď bol spoluvlastníkom týchto nehnuteľností aj žalobca, v závere konania pred súdom prvej inštancie sa stalo nesporným aj to, že prišlo k porušeniu predkupného práva žalobcu tým, že pôvodní spoluvlastníci neponúkli žalobcovi ako podielovému spoluvlastníkovi na predaj ich spoluvlastnícke podiely a tieto previedli na žalovaného. 6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil tak, že prišlo k porušeniu zákonného predkupného práva žalobcu zakotveného v ust. § 140 O.z. a keďže žalobca nepreukázal, že by prišlo k dohode spoluvlastníkov o výkone predkupného práva, má žalobca v zmysle ustanovenia § 140 druhá veta O.z. právo vykúpiť podiel len pomerne podľa veľkosti jeho spoluvlastníckych podielov. K tvrdeniu žalobcu, že dohoda spoluvlastníkov je nevyhnutná len medzi spoluvlastníkmi, ktorí sa rozhodli predkupné právo vykonať, súd prvej inštancie uviedol, že to nevyplýva z ust. § 140 O.z. ani zo súdom uvedenej judikatúry súdov SR. Ďalej dôvodil, že o žalobe požadujúcej uloženie povinnosti uzavrieť zmluvu určitého obsahu uvedeného v návrhu na začatie konania/žalobe, môže súd rozhodnúť len tak, že návrhu úplne vyhovie alebo ho zamietne, súd nemôže obsah zmluvy modifikovať ani dopĺňať chýbajúce podstatné náležitosti. Uzavrel, že keďže žalobca nemôže žiadať viac než mu prislúcha pomerne podľa veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu a žalobca v predmetnom spore žiadal od žalovaného uzavretie kúpnej zmluvy na spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam vo väčšom rozsahu ako mu podľa zákona prislúcha, súd posudzoval petit žaloby ako celok, do ktorého nemôže zasahovať (teda prispôsobovať text zmluvy, čo sa týka napr. spoluvlastníckych podielov alebo následnej kúpnej ceny a vo zvyšnej časti žalobu zamietnuť), a žalobu preto v celom rozsahu zamietol. Odvolateľ/žalobca sa nestotožnil s právnym posúdením vecí súdom prvej inštancie, konkrétne s jeho výkladom ust. § 140 O.z. a namietal v odvolaní, že právo na pomerné vykupovanie by sa malo aktivovať len vtedy, ak majú aj ostatní spoluvlastníci (resp. niektorý z nich) reálny záujem o spoluvlastnícky podiel, ale na výkone predkupného práva sa reálne nedohodnú (t.j. nastane napríklad situácia, že každý chce vykúpiť všetko). Ustanovenie § 140 O.z. podľa neho rieši vnútorný vzťah spoluvlastníkov, ktorí sa rozhodli svoje predkupné právo vykonať a nie tých, ktorí ostali pasívni (a teda sa rozhodli svoje predkupné právo
nevykonať). V nadväznosti na to ide len o konkurenciu aktívnych spoluvlastníkov, t. j. spoluvlastníkov vykonávajúcich predkupné právo. Každý spoluvlastník koná sám za seba, preto sa pravidlo pomerného výkupu podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu uplatní v prípade porušenia predkupného práva, iba ak právo výkupu proti nadobúdateľovi spoluvlastníckeho podielu uplatní aj ďalší spoluvlastník. V danom prípade v rámci zákonnej lehoty nedošlo k uplatneniu práv z porušenia predkupného práva aj ďalšieho spoluvlastníka, a teda je potrebné pristupovať k tomuto stavu ako ku konkludentnému prejavu postoja ostatných spoluvlastníkov, kedy je potrebné poskytnúť ochranu bdelému vlastníkovi. Práve žalobca ako bdelý spoluvlastník (keďže si uplatnil nároky z porušenia predkupného práva), má nárok na odkúpenie celého spoluvlastníckeho podielu, ktorý žalovaný nadobudol predmetnými zmluvami, ktorými bolo predkupné právo žalobcu porušené. Predkupné právo spoluvlastníkov, ktorí podiel vykúpiť nechcú, prirastie ostatným spoluvlastníkom (NS ČR, 33 Cdo 603/2008, prípadne 22 Cdo 2358/2010). Odvolací súd k tejto námietke uvádza nasledovné: Podľa § 140 O.z. ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe ( § 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov. Podľa R 16/2025: Ak do času rozhodovania súdu o žalobe na nahradenie prejavu vôle nedôjde medzi spoluvlastníkmi k dohode, spoluvlastník, ktorý si uplatnil predkupné právo, má právo odkúpiť kúpnou zmluvou prevedený spoluvlastnícky podiel iba pomerne, teda len časť pripadajúcu na jeho podiel v pomere k podielom ostatných spoluvlastníkov. /rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 7. februára 2024, sp. zn. 6Cdo/83/2021/ Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22.10.2024 č. k. IV. ÚS 493/2024-10 bola odmietnutá ústavná sťažnosť proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/83/2021 zo 7.2.2024. Z jeho odôvodnenia okrem iného vyplýva: „...18. Sťažovateľ teda činí sporným výklad § 140 v spojení s § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka poskytnutý krajským súdom a najvyšším súdom a je presvedčený, že ak nedôjde k dohode medzi spoluvlastníkmi, resp. ak spoluvlastníci ostanú pasívni, dotknutý podielový spoluvlastník, ktorý svoje predkupné právo uplatnil, má právo vykúpiť celý prevedený spoluvlastnícky podiel (nie iba pomernú časť). 19. Po detailnom oboznámení sa s dôvodmi napadnutého rozsudku sa ústavný súd nemôže stotožniť s tvrdením sťažovateľa, že najvyšší súd nereagoval na jeho zásadné dovolacie námietky. Práve naopak, najvyšší súd sa dostatočným spôsobom venoval podstate dovolacej argumentácie a s odkazmi na priliehavú vlastnú judikatúru zodpovedal pre vec kardinálnu otázku rozsahu zákonného predkupného práva opomenutého podielového spoluvlastníka. Neponechal bez povšimnutia konkrétne tvrdenia sťažovateľa, ktoré v celosti vyhodnotil ako nedôvodné a opomínajúce účel právnej úpravy predkupného práva (body 22 až 25 napadnutého rozsudku). 20. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoje uznesenie sp. zn. III. ÚS 633/2023, v ktorom podrobil ústavnému prieskumu rozsudok krajského súdu sp. zn. 9Co/131/2020 a uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 7Cdo/183/2021 v obdobnej veci, pričom ako ústavne udržateľný vyhodnotil konajúcimi súdmi prijatý právny záver, že aktívny spoluvlastník (ten, ktorý si uplatnil predkupné právo) má právo vykúpiť kúpnou zmluvou prevedený spoluvlastnícky podiel len pomerne, teda len jeho časť pripadajúcu na jeho podiel v pomere k podielom ostatných spoluvlastníkov. Ústavný súd zdôraznil, že «zákon spoluvlastníkov nezaväzuje k akejkoľvek postupnosti využívania regulovaných nástrojov. Ani v prípade, ak si zvolia variantu uvedenú v § 603 ods. 3 OZ na prvom mieste a povinný spoluvlastník im nehnuteľnosť neponúkne na predaj, štát od nich neočakáva, že prípadnú žalobu nahradzujúcu prejav vôle nadobúdateľa musia podať všetci. Skutočnosť, že sa niektorí z opomenutých spoluvlastníkov k žalobe nepripoja, je vecou ich slobodného rozhodnutia, tým však spôsobia, že do okruhu spoluvlastníkov vstúpi tretia osoba (nadobúdateľ). „Cenou“ za obmedzenie prvku ochrany vlastníckej štruktúry je v takom prípade iná dôležitá črta spoluvlastníckeho vzťahu, a to obmedzenie práva každého podielového spoluvlastníka právom ostatných spoluvlastníkov. Z popísaného konceptu právnej úpravy vyplýva, že presadenie záujmu na ochrane vlastníckej štruktúry, je v prvom rade vecou rozhodovania samotných spoluvlastníkov, nie vecou vôle štátu, resp. verejnej moci. Preto nadväzujúca súdna interpretácia a uplatnenie relevantných pravidiel Občianskeho zákonníka sú v rozhodujúcej miere determinované dispozíciami opomenutých podielových spoluvlastníkov, nie kogentnou zákonnou reguláciou.». 21. Od týchto prijatých záverov pritom ústavný súd nenašiel dôvod odchýliť sa ani v prejednávanej (obdobnej) veci sťažovateľa...“ Na základe vyššie uvedeného judikátu možno považovať rozhodovaciu prax v danej otázke za už ustálenú a odvolací súd je povinný aplikovať prijatú judikatúru najvyšších súdnych orgánov. V prípade dotknutia úkonom porušujúcim predkupné právo spoluvlastníka viacerých osôb v rovnakom postavení je zákonom ustanoveným pravidlom právo vykúpiť podiel získaný za cenu porušenia predkupného práva pomerne podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov už držaných dotknutými
spoluvlastníkmi a výnimkou z takéhoto pravidla možnosť spoluvlastníkov dohodnúť sa inak (o inom spôsobe realizácie ich práv, medzi ktoré patria všetky možné variácie od rozdelenia podielu získaného za cenu porušenia predkupného práva medzi dotknutých spoluvlastníkov v inom pomere cez rozdelenie podielu len medzi niekoľkých spoluvlastníkov a teda logicky so súvisiacim vzdaním sa výkonu predkupného práva jedným alebo aj viacerými spoluvlastníkmi až po tú alternatívu, ktorú sledoval aj žalobca z predmetnej veci, teda po nadobudnutie celých spoluvlastníckych podielov získaných za cenu porušenia predkupného práva ním samotným ako jedným dotknutým spoluvlastníkom). Práve z tohto dôvodu nemôže byť akceptovateľný názor žalobcu o uzavieraní dohody spoluvlastníkov o spôsobe výkonu predkupného práva až po jeho uplatnení, a to iba medzi tými spoluvlastníkmi, ktorí právo uplatnili; keď práve naopak aj podľa názoru odvolacieho súdu podmienkou úspechu žaloby o nahradenie prejavu vôle na zmluve sledujúcej prevod podielu získaného za cenu porušenia predkupného práva inak než pomerne podľa veľkosti podielov už držaných dotknutými spoluvlastníkmi je preukázanie najneskôr v čase rozhodovania súdu takej dohody spoluvlastníkov, ktorej obsah zodpovedá požiadavke uplatňovanej žalobou. Jednou zo základných zásad občianskeho práva (hmotného), výslovne zanesenou zákonodarcom aj do ustanovenia § 583 vety prvej O.z. je, že k zániku práva preto, že nebolo uplatnené v určenom čase, dochádza len v prípadoch uvedených v zákone. Nakoľko v rámci úpravy predkupného práva zákon o zániku práva hovorí výlučne v súvislosti s márnym uplynutím osemdňovej doby na vyplatenie hnuteľnosti a dvojmesačnej u nehnuteľnosti, oboch plynúcich po ponuke (§ 605 veta prvá a druhá O.z.) a s nemožnosťou oprávneného vec kúpiť alebo nemožnosťou splnenia ním podmienok ponúknutých popri cene a nemožnosti vyrovnať ich ani odhadnou cenou (§ 606 veta druhá O.z.), teda v oboch prípadoch viazaných na urobenie ponuky, ku ktorej ale v prejednávanej veci neprišlo; žalobcova konštrukcia „prirastenia" podielov v tomto smere pasívnych spoluvlastníkov tomu aktívnemu nemala oporu v ničom (najmä nie v žiadnom ustanovení zákona). Aktívny spoluvlastník (ten, ktorý si uplatnil predkupné právo) má právo vykúpiť kúpnou zmluvou prevedený spoluvlastnícky podiel len pomerne, teda len jeho časť pripadajúcu na jeho podiel v pomere k podielom ostatných spoluvlastníkov. Na základe uvedeného tak odvolacia námietka žalobcu nebola dôvodnou. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozhodnutia, pre svoje skutkové zistenia vzal do úvahy skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaných dôkazov, žiadne podstatné skutočnosti, ktoré boli v tomto konaní vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli za konania najavo neopomenul. Svoje skutkové zistenia správne subsumoval pod aplikovaný právny predpis a daný právny vzťah správne právne posúdil. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie náležite, podrobne a logicky odôvodnil, odôvodnenie napadnutého rozsudku dalo jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nároku a obranou proti takému uplatneniu. Skutočnosti uvedené v odvolaní žalobcu neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. S poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam a následne správne právne posúdil nárok žalobcu ako nedôvodný a žalobu zamietol. Odvolací súd riadiaci sa vyššie uvedenými úvahami a osvojujúci si aj dôvody súdu prvej inštancie preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom jeho rozsahu (vrátane konkrétnymi odvolacími dôvodmi nespochybnenej časti o náhrade trov prvoinštančného konania) podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. 7. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že procesne plne úspešnému žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, a to z dôvodu, že strana, ktorá mala plný úspech vo veci (žalovaný), má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala (žalobca), keď nevidel dôvod pre aplikáciu ust. § 257 CSP.
8. Tento rozsudok prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 CSP) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.1 CSP) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods.2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods.1 CSP) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 ods.2 CSP) Súd vždy poučí strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci. (§ 160 ods. 2 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.(§ 430 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (§ 432 ods.1 CSP) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods.2 CSP) Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP) Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP) V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)