Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Trnava 26Co/6/2025 2116220261 16. 07. 2025 Mgr. Jozef Mačej ECLI:SK:KSTT:2025:2116220261.2
Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predseda senátu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr. Ľuboslavy Vankovej a Mgr. Matúša Staríčka v spore žalobcov: 1. A. B. B., C., narodený XX.X.XXXX, bytom C. XXXX/XX, D., 2. E. B., narodená X.X.XXXX, bytom C. XXXX/XX, D., obaja zastúpení splnomocneným zástupcom: F. G. H., bytom F. I. XXXX/XX, D., proti žalovaným: 1. A. J. H., narodený XX.X.XXXX, bytom C. XXXX/XX, D., 2. A. E. H., C., narodená XX.X.XXXX, bytom C. XXXX/XX, D., o ochrane vlastníckeho práva, o odvolaní žalovaných proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 22C/222/2016-441 zo dňa 6. septembra 2024, takto rozhodol: I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku III. í tak, že štátu sa priznáva náhrada trov konania voči žalobcom v plnom rozsahu.
men
II. Žalovaným sa voči žalobcom n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania. odôvodnenie: 1. Uznesením označeným v záhlaví súd prvej inštancie výrokom I. konanie zastavil, výrokom II. žalobcom nepriznal nárok na náhradu trov konania a výrokom III. rozhodol o trovách štátu tak, že má nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v plnom rozsahu. 2. Predmetné uznesenie súd prvej inštancie čo do výroku III. o náhrade trov konania právne odôvodnil aplikáciou ustanovení § 256 ods. 1 a 2, § 262 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len ,,C.s.p.“ ) . 3. Vecne súd prvej inštancie argumentoval tým, že mal za nesporné, a to porovnaním obrazových snímok predložených žalobcami v čase začatia súdneho konania, s obrazovými snímkami zhotovenými počas konania z obhliadky súdom s obrazovými snímkami doloženými žalovanými po vykonanom znaleckom dokazovaní a následne znalcom vo vypracovanom znaleckom posudku, že zo strany žalovaných došlo k podstatnej zmene správania sa, podstatnému orezu drevín v súvislosti s nariadeným znaleckým dokazovaním, preto dospel k záveru, že na trovách tohto dôkazu sa majú podieľať obe strany ak sa znalecké dokazovanie vykonáva nielen na zistenie skutočností, ktoré uviedol žalobca, ale aj na zistenie skutočností, ktoré uviedol žalovaný, môže súd uložiť zloženie preddavku na trovy dokazovania obidvom účastníkom ( R 82/1999 ). Keďže preddavok na trovy dôkazu hradili žalobcovia ( v sume 550 eur ), rozhodol súd prvej inštancie o náhrade trov dôkazu, ktoré hradil štát ( v sume 427,71 eur nepokrytej preddavkom zo strany žalobcov ) v zmysle § 256 ods. 2 C.s.p. tak, že štát má nárok na náhradu trov voči žalovaným, spoločne a nerozdielne, v plnom rozsahu, keďže žalovaní zavinili svojím správaním vznik týchto trov, ktoré by inak nevznikli. O výške náhrady trov konania štátu bude rozhodnuté po právoplatnosti výroku III. samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom. 4. Proti tomuto uzneseniu, a to tretiemu výroku ( III. ) o náhrade trov konania podali včas odvolanie žalovaní z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a), d), f), h). V odvolaní uviedli, že dreviny sa nenachádzali
na hranici pozemkov, ale na ich pozemku, pretože na hranici je oplotenie. Podľa ich názoru žalobcovia súhlasili so späťvzatím žaloby v dôsledku doplneného dokazovania znalcom, v ktorom znalec nesúhlasil s výrubom drevín, pričom súvislosť späťvzatia žaloby a dokazovania znalcom nebola vyjadrená, preto nemožno pričítať procesné zavinenie žalovaným. V odvolaní ďalej uviedli, že nesúhlasia s výrokom súdu, že žaloba bola podaná dôvodne a po úprave drevín a znaleckom dokazovaní sa javí ako nedôvodná, pretože žalobcovia nepreukázali dôvodnosť počas celého konania a nepotvrdil ju ani znalecký posudok. Znalecký posudok si vyžiadali žalobcovia, a preto by nemali hradiť zvyšok nákladov, keď aj preddavok zaplatili žalobcovia. Úprava drevín nesúvisela so znaleckým posudkom, ale bola súčasťou pravidelnej údržby. Svoje tvrdenia dokázali aj bez znaleckého posudku, pričom hradenie zvyšku sumy znaleckého posudku považujú za neodôvodnené, taktiež nesúhlasili s cenou za znalecký posudok, ktorá im prišla neprijateľne vysoká. Navrhli zrušiť výrok III. napadnutého uznesenia. 5. K odvolaniu žalovaných sa štát ani žalobcovia nevyjadrili. 6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( § 34 C.s.p. ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( § 362 ods. 1 C.s.p. ), oprávnenou osobou - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 359 C.s.p. ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( § 357 písm. m) C.s.p. ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( § 363 C.s.p. ) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody ( § 365 ods. 1 písm. a), d), f), h) C.s.p. ), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch v medziach daných rozsahom ( § 379 C.s.p. ) a dôvodmi odvolania ( § 380 ods. 1 C.s.p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil ( § 380 ods. 2 C.s.p.), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( § 383 C.s.p. ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario ) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti nemožno považovať za vecne správne, a to pre nesprávne právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho zmenu ( § 388 C.s.p. ). 7. V predmetnej veci sa žalobcovia domáhali uloženia povinnosti žalovaným odstrániť dreviny, ktoré sa nachádzali na hranici medzi ich pozemkami. Súd prvej inštancie prvýkrát rozhodol vo veci rozsudkom č.k. 22C/222/2016-171, ktorý bol zrušený rozsudku odvolacieho súdu č.k. 23Co/278/2018-233. Následne bolo súdom prvej inštancie doplnené dokazovanie o znalecký posudok pričom po jeho vyhotovení žalovaní odstránili dreviny. Po odstránení drevín vzali žalobcovia žalobu späť v celom rozsahu, a to dňa 6.9.2024. Vo vyjadreniach žalovaných k späťvzatiu žaloby, bolo uvedené, že orezy drevín robia pravidelne, nedošlo k ohrozeniu života a zdravia žalobcov a nesúhlasia s participáciou na platbách, ktoré sa týkajú súdneho konania, pričom podľa ich názoru od počiatku so znaleckým posudkom nesúhlasili a nesúhlasili ani so vstupom znalca na ich pozemok, naopak súhlasili so späťvzatím žaloby, preto súd prvej inštancie konanie zastavil. 8. Podľa § 255 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa úspechu vo veci ( ods. 1 ). Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo ( ods. 2 ). 9. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci ( zásada zodpovednosti za výsledok sporu ) charakteristická pre sporové konanie, ktorá je premietnutá v ustanovení § 255 C.s.p. ako esenciálne kritérium priznania náhrady trov konania, pričom úspech vo veci súd vždy skúma čo do právneho základu veci a čo do výšky priznaného nároku. Zásada úspechu vo veci je doplnená zásadou zodpovednosti za zavinenie, ktorá je vyjadrená ustanovením § 256 C.s.p. 10. V súvislosti s rozhodovaním súdu o náhrade trov konania, ktoré bolo zastavené v dôsledku späťvzatia žaloby, postupuje súd podľa § 256 ods. 1 C.s.p. o zodpovednosti za procesné zavinenie zastavenia konania. Vo všeobecnosti platí, že zastavenie konania alebo jeho časti zavinil v prípade späťvzatia žaloby žalobca, ktorému je z tohto dôvodu uložená povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania. Odlišne je však treba posudzovať procesnú situáciu, keď bol žalobca správaním žalovaného po začatí konania vystavený nevyhnutnosti vziať žalobu späť. Ústavný súd SR v rozhodnutí, sp. zn. I. ÚS 196/2009 uviedol, že „ kritérium procesného zavinenia treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené.
Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke ( petitu )“. Pretože nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, t. j. z hľadiska vzťahu výsledku správania žalovaného k požiadavkám žalobcu. 11. V uvedenej súvislosti odvolací súd na dôvažok poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 629/2016, z ktorého vyplývajú nasledujúce právne vety: ,,Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zodpovednosti za zavinenie. Zásada zodpovednosti za zavinenie ( pôvodne upravená v § 146 ods. 2 O.s.p.) bola premietnutá do novej podoby vyjadrenej v § 256 Civilného sporového poriadku, a znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán sporu, ktorá zavinila, že tieto trovy konania vznikli. Princíp procesného výsledku nemožno chápať povrchne formalisticky, lebo nielen petit, ale i žalobné tvrdenie, teda dôvody žaloby, vyjadrujú, prečo sa žalobca domáha plnenia na žalovanom a prečo tento dôvod po podaní žaloby odpadol.“ 12. Aj z rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 480/2018 tiež vyplýva, ,, že ak má byť rozhodnuté podľa § 256 ods. 1 C.s.p., treba mať na pamäti, že nárok na náhradu trov konania je nárokom, ktorý ma oporu v ustanoveniach práva procesného a nie práva hmotného. Pretože tiež o otázke, či strana sporu zavinila, že konanie bolo zastavené, možno uvažovať len z hľadiska procesného; dôvodnosť žaloby súd nemá skúmať z hľadiska hmotného práva. Rozhodnutie o trovách konania však nemá byť výsledkom mechanického posudzovania zavinenia, či úspechu v procese, ale celkovým zhodnotením okolností prípadu.“ 13. Pre posúdenie zavinenia za zastavenie konania pri späťvzatí žaloby sú významné len okolnosti, za ktorých došlo k späťvzatiu. Z uvedeného teda vyplýva, že kritérium procesného zavinenia treba posudzovať z objektívneho hľadiska vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana žiadala a skutočnosťou, pre ktorú vzala žalobu späť. 14. Ako vyplýva zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 6.9.2024, žalobcovia prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu vzali žalobu späť v celom rozsahu ( viď str. 2 zápisnice ) bez uvedenia dôvodu, preto z procesného hľadiska niet inej možnosti, ako konštatovať, že zavinili zastavenie konania tým, že vzali žalobu späť bez uvedenia právne relevantných dôvodov vzťahujúcich sa na konanie žalovaných v súvislosti s ich správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke ( petitu ), ktorej zmenu pred späťvzatím navrhol splnomocnený zástupca žalobcov práve na základe znaleckého posudku. Na margo uvedeného odvolací súd má potrebu uviesť, že niet žiadnej právne relevantnej skutočnosti, ktorá by odôvodňovala to, že znalecký posudok ,, dal za pravdu“ žalobnej požiadavke žalobcov, a že žalovaný konali na jeho základe v súlade so žalobnou požiadavkou žalobcov. 15. Vzhľadom k vyššie uvedenému odvolací súd pristúpil vo vzťahu k náhrade trov, ktoré v konaní platil štát ( za znalecké dokazovanie, ktoré nebolo kryté preddavkami uhradenými stranami sporu ) k zmene uznesenia v napadnutej časti postupom podľa § 388 C.s.p., keď vychádzal zo zásady zodpovednosti za zastavenie konania. O kvantifikácii výšky náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie následným samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods. 2 C.s.p. ). 16. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná náhradu trov konania strane podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaní boli v odvolacom konaní úspešní a vznikol im preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom v odvolacom konaní neúspešným. Žalovaní si však náhradu trov konania voči žalobcom v odvolacom konaní neuplatňovali a vznik ich trov v odvolacom konaní zo spisu nevyplýval. O náhrade trov odvolacieho konania bolo preto rozhodnuté tak, že žalovaným sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. 17. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 420 C.s.p. ). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) ( § 421 ods. 2 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods. 1 C.s.p. ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 2 C.s.p. ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( § 423 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 ( § 425 C.s.p. ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( § 426 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 C.s.p. ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha ( dovolací návrh ) ( § 428 C.s.p. ). Súd poučuje strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( § 160 ods. 2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods.1 ). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( § 429 ods. 2 C.s.p. ).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( § 430 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods. 2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods. 2 C.s.p. ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( § 433 C.s.p. ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( § 434 C.s.p. ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( § 435 C.s.p. ).