{"guid": "83047881-1a4f-46a4-9e9d-14aa13873467:9b577a71-b989-420a-9f29-28bb8a7dbf83", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2025:2116220261.2", "spisova_znacka": "26Co/6/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 26Co/6/2025 z 16. 7. 2025", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trnava z 16. júla 2025, sp. zn. 26Co/6/2025, ECLI:SK:KSTT:2025:2116220261.2", "identifikacne_cislo": "2116220261", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "Mgr. Jozef Mačej", "sudca_id": 54, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-jozef-macej-54", "datum_vydania": "2025-07-16", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "nazov": "§ 388 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-388"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-388"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9b577a71-b989-420a-9f29-28bb8a7dbf83", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2025:2116220261.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2025:2116220261.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2025:2116220261.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Trnava\n26Co/6/2025\n2116220261\n16. 07. 2025\nMgr. Jozef Mačej\nECLI:SK:KSTT:2025:2116220261.2\n\nUznesenie\nKrajský súd v Trnave v senáte zloženom z predseda senátu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr.\nĽuboslavy Vankovej a Mgr. Matúša Staríčka v spore žalobcov: 1. A. B. B., C., narodený XX.X.XXXX,\nbytom C. XXXX/XX, D., 2. E. B., narodená X.X.XXXX, bytom C. XXXX/XX, D., obaja zastúpení\nsplnomocneným zástupcom: F. G. H., bytom F. I. XXXX/XX, D., proti žalovaným: 1. A. J. H., narodený\nXX.X.XXXX, bytom C. XXXX/XX, D., 2. A. E. H., C., narodená XX.X.XXXX, bytom C. XXXX/XX, D.,\no ochrane vlastníckeho práva, o odvolaní žalovaných proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k.\n22C/222/2016-441 zo dňa 6. septembra 2024, takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku III.\ní tak, že štátu sa priznáva náhrada trov konania voči žalobcom v plnom rozsahu.\n\nmen\n\nII. Žalovaným sa voči žalobcom n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Uznesením označeným v záhlaví súd prvej inštancie výrokom I. konanie zastavil, výrokom II. žalobcom\nnepriznal nárok na náhradu trov konania a výrokom III. rozhodol o trovách štátu tak, že má nárok na\nnáhradu trov konania voči žalovaným v plnom rozsahu.\n2. Predmetné uznesenie súd prvej inštancie čo do výroku III. o náhrade trov konania právne odôvodnil\naplikáciou ustanovení § 256 ods. 1 a 2, § 262 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok\n( ďalej len ,,C.s.p.“ ) .\n3. Vecne súd prvej inštancie argumentoval tým, že mal za nesporné, a to porovnaním obrazových snímok\npredložených žalobcami v čase začatia súdneho konania, s obrazovými snímkami zhotovenými počas\nkonania z obhliadky súdom s obrazovými snímkami doloženými žalovanými po vykonanom znaleckom\ndokazovaní a následne znalcom vo vypracovanom znaleckom posudku, že zo strany žalovaných došlo\nk podstatnej zmene správania sa, podstatnému orezu drevín v súvislosti s nariadeným znaleckým\ndokazovaním, preto dospel k záveru, že na trovách tohto dôkazu sa majú podieľať obe strany ak sa\nznalecké dokazovanie vykonáva nielen na zistenie skutočností, ktoré uviedol žalobca, ale aj na zistenie\nskutočností, ktoré uviedol žalovaný, môže súd uložiť zloženie preddavku na trovy dokazovania obidvom\núčastníkom ( R 82/1999 ). Keďže preddavok na trovy dôkazu hradili žalobcovia ( v sume 550 eur ),\nrozhodol súd prvej inštancie o náhrade trov dôkazu, ktoré hradil štát ( v sume 427,71 eur nepokrytej\npreddavkom zo strany žalobcov ) v zmysle § 256 ods. 2 C.s.p. tak, že štát má nárok na náhradu trov\nvoči žalovaným, spoločne a nerozdielne, v plnom rozsahu, keďže žalovaní zavinili svojím správaním\nvznik týchto trov, ktoré by inak nevznikli. O výške náhrady trov konania štátu bude rozhodnuté po\nprávoplatnosti výroku III. samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom.\n4. Proti tomuto uzneseniu, a to tretiemu výroku ( III. ) o náhrade trov konania podali včas odvolanie\nžalovaní z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a), d), f), h). V odvolaní uviedli, že dreviny sa nenachádzali\n\nna hranici pozemkov, ale na ich pozemku, pretože na hranici je oplotenie. Podľa ich názoru žalobcovia\nsúhlasili so späťvzatím žaloby v dôsledku doplneného dokazovania znalcom, v ktorom znalec nesúhlasil\ns výrubom drevín, pričom súvislosť späťvzatia žaloby a dokazovania znalcom nebola vyjadrená, preto\nnemožno pričítať procesné zavinenie žalovaným. V odvolaní ďalej uviedli, že nesúhlasia s výrokom súdu,\nže žaloba bola podaná dôvodne a po úprave drevín a znaleckom dokazovaní sa javí ako nedôvodná,\npretože žalobcovia nepreukázali dôvodnosť počas celého konania a nepotvrdil ju ani znalecký posudok.\nZnalecký posudok si vyžiadali žalobcovia, a preto by nemali hradiť zvyšok nákladov, keď aj preddavok\nzaplatili žalobcovia. Úprava drevín nesúvisela so znaleckým posudkom, ale bola súčasťou pravidelnej\núdržby. Svoje tvrdenia dokázali aj bez znaleckého posudku, pričom hradenie zvyšku sumy znaleckého\nposudku považujú za neodôvodnené, taktiež nesúhlasili s cenou za znalecký posudok, ktorá im prišla\nneprijateľne vysoká. Navrhli zrušiť výrok III. napadnutého uznesenia.\n5. K odvolaniu žalovaných sa štát ani žalobcovia nevyjadrili.\n6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( § 34 C.s.p. ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas\n( § 362 ods. 1 C.s.p. ), oprávnenou osobou - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané\n( § 359 C.s.p. ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( § 357\npísm. m) C.s.p. ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( § 363 C.s.p. ) a\nže odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody ( § 365 ods. 1 písm. a), d), f), h) C.s.p. ),\npreskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch v medziach daných rozsahom ( §\n379 C.s.p. ) a dôvodmi odvolania ( § 380 ods. 1 C.s.p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce\nsa procesných podmienok, ktoré nezistil ( § 380 ods. 2 C.s.p.), súc pritom viazaný skutkovým stavom,\nako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( § 383 C.s.p. ),\npostupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario ) a dospel k záveru,\nže uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti nemožno považovať za vecne správne,\na to pre nesprávne právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie, v dôsledku čoho boli splnené\npodmienky pre jeho zmenu ( § 388 C.s.p. ).\n7. V predmetnej veci sa žalobcovia domáhali uloženia povinnosti žalovaným odstrániť dreviny, ktoré sa\nnachádzali na hranici medzi ich pozemkami. Súd prvej inštancie prvýkrát rozhodol vo veci rozsudkom č.k.\n22C/222/2016-171, ktorý bol zrušený rozsudku odvolacieho súdu č.k. 23Co/278/2018-233. Následne\nbolo súdom prvej inštancie doplnené dokazovanie o znalecký posudok pričom po jeho vyhotovení\nžalovaní odstránili dreviny. Po odstránení drevín vzali žalobcovia žalobu späť v celom rozsahu, a to\ndňa 6.9.2024. Vo vyjadreniach žalovaných k späťvzatiu žaloby, bolo uvedené, že orezy drevín robia\npravidelne, nedošlo k ohrozeniu života a zdravia žalobcov a nesúhlasia s participáciou na platbách, ktoré\nsa týkajú súdneho konania, pričom podľa ich názoru od počiatku so znaleckým posudkom nesúhlasili\na nesúhlasili ani so vstupom znalca na ich pozemok, naopak súhlasili so späťvzatím žaloby, preto súd\nprvej inštancie konanie zastavil.\n8. Podľa § 255 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa úspechu vo veci ( ods. 1 ). Ak\nmala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,\nže žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo ( ods. 2 ).\n9. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci\n( zásada\nzodpovednosti za výsledok sporu ) charakteristická pre sporové konanie, ktorá je premietnutá\nv ustanovení § 255 C.s.p. ako esenciálne kritérium priznania náhrady trov konania, pričom úspech vo\nveci súd vždy skúma čo do právneho základu veci a čo do výšky priznaného nároku. Zásada úspechu\nvo veci je doplnená zásadou zodpovednosti za zavinenie, ktorá je vyjadrená ustanovením § 256 C.s.p.\n10. V súvislosti s rozhodovaním súdu o náhrade trov konania, ktoré bolo zastavené v dôsledku späťvzatia\nžaloby, postupuje súd podľa § 256 ods. 1 C.s.p. o zodpovednosti za procesné zavinenie zastavenia\nkonania. Vo všeobecnosti platí, že zastavenie konania alebo jeho časti zavinil v prípade späťvzatia\nžaloby žalobca, ktorému je z tohto dôvodu uložená povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania.\nOdlišne je však treba posudzovať procesnú situáciu, keď bol žalobca správaním žalovaného po začatí\nkonania vystavený nevyhnutnosti vziať žalobu späť. Ústavný súd SR v rozhodnutí, sp. zn. I. ÚS\n196/2009 uviedol, že „ kritérium procesného zavinenia treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to\nvo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a\nskutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené.\n\nAk nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý\nsa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre\nmožné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej\npožiadavke ( petitu )“. Pretože nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného,\nale procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného\nhľadiska, t. j. z hľadiska vzťahu výsledku správania žalovaného k požiadavkám žalobcu.\n11. V uvedenej súvislosti odvolací súd na dôvažok poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.\nzn. I. ÚS 629/2016, z ktorého vyplývajú nasledujúce právne vety: ,,Vo všeobecnosti platí, že náhradu\ntrov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zodpovednosti za zavinenie.\nZásada zodpovednosti za zavinenie ( pôvodne upravená v § 146 ods. 2 O.s.p.) bola premietnutá do\nnovej podoby vyjadrenej v § 256 Civilného sporového poriadku, a znamená, že trovy je povinná nahradiť\ntá zo strán sporu, ktorá zavinila, že tieto trovy konania vznikli. Princíp procesného výsledku nemožno\nchápať povrchne formalisticky, lebo nielen petit, ale i žalobné tvrdenie, teda dôvody žaloby, vyjadrujú,\nprečo sa žalobca domáha plnenia na žalovanom a prečo tento dôvod po podaní žaloby odpadol.“\n12. Aj z rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 480/2018 tiež vyplýva, ,, že ak má byť rozhodnuté\npodľa § 256 ods. 1 C.s.p., treba mať na pamäti, že nárok na náhradu trov konania je nárokom, ktorý ma\noporu v ustanoveniach práva procesného a nie práva hmotného. Pretože tiež o otázke, či strana sporu\nzavinila, že konanie bolo zastavené, možno uvažovať len z hľadiska procesného; dôvodnosť žaloby súd\nnemá skúmať z hľadiska hmotného práva. Rozhodnutie o trovách konania však nemá byť výsledkom\nmechanického posudzovania zavinenia, či úspechu v procese, ale celkovým zhodnotením okolností\nprípadu.“\n13. Pre posúdenie zavinenia za zastavenie konania pri späťvzatí žaloby sú významné len okolnosti,\nza ktorých došlo k späťvzatiu. Z uvedeného teda vyplýva, že kritérium procesného zavinenia treba\nposudzovať z objektívneho hľadiska vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana žiadala a skutočnosťou,\npre ktorú vzala žalobu späť.\n14. Ako vyplýva zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 6.9.2024, žalobcovia prostredníctvom svojho\nsplnomocneného zástupcu vzali žalobu späť v celom rozsahu ( viď str. 2 zápisnice ) bez uvedenia\ndôvodu, preto z procesného hľadiska niet inej možnosti, ako konštatovať, že zavinili zastavenie konania\ntým, že vzali žalobu späť bez uvedenia právne relevantných dôvodov vzťahujúcich sa na konanie\nžalovaných v súvislosti s ich správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke ( petitu ), ktorej zmenu pred\nspäťvzatím navrhol splnomocnený zástupca žalobcov práve na základe znaleckého posudku. Na margo\nuvedeného odvolací súd má potrebu uviesť, že niet žiadnej právne relevantnej skutočnosti, ktorá by\nodôvodňovala to, že znalecký posudok ,, dal za pravdu“ žalobnej požiadavke žalobcov, a že žalovaný\nkonali na jeho základe v súlade so žalobnou požiadavkou žalobcov.\n15. Vzhľadom k vyššie uvedenému odvolací súd pristúpil vo vzťahu k náhrade trov, ktoré v konaní platil\nštát ( za znalecké dokazovanie, ktoré nebolo kryté preddavkami uhradenými stranami sporu ) k zmene\nuznesenia v napadnutej časti postupom podľa § 388 C.s.p., keď vychádzal zo zásady zodpovednosti za\nzastavenie konania. O kvantifikácii výšky náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie následným\nsamostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods. 2 C.s.p. ).\n16. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262\nods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná náhradu trov konania strane podľa pomeru jej\núspechu vo veci. Žalovaní boli v odvolacom konaní úspešní a vznikol im preto nárok na náhradu trov\nodvolacieho konania voči žalobcom v odvolacom konaní neúspešným. Žalovaní si však náhradu trov\nkonania voči žalobcom v odvolacom konaní neuplatňovali a vznik ich trov v odvolacom konaní zo spisu\nnevyplýval. O náhrade trov odvolacieho konania bolo preto rozhodnuté tak, že žalovaným sa nepriznáva\nnáhrada trov odvolacieho konania.\n17. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\n\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon\npripúšťa ( § 419 C.s.p. ).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 420 C.s.p. ).\nDovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo\nalebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\nprávnej otázky,\na) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ).\nDovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti\nuzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) ( § 421 ods. 2 C.s.p. ).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase\nzačatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods. 1 C.s.p. ).\nNa určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby\nna súde prvej inštancie ( § 422 ods. 2 C.s.p. ).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( § 423 C.s.p. ).\nDovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ).\nDovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné\nspoločenstvo podľa § 77 ( § 425 C.s.p. ).\nProkurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( §\n426 C.s.p. ).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1\nC.s.p. ).\nDovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom\nsúde ( § 427 ods. 2 C.s.p. ).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha ( dovolací návrh ) ( § 428 C.s.p. ).\nSúd poučuje strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci\n( § 160 ods. 2 C.s.p. ).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom ( § 429 ods.1 ).\nPovinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n( § 429 ods. 2 C.s.p. ).\n\nRozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie\ndovolania ( § 430 C.s.p. ).\nDovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto\nustanovení ( § 431 ods. 1 C.s.p. ).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada\n( § 431 ods.\n2 C.s.p. ).\nDovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,\na uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods. 2 C.s.p. ).\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom ( § 433 C.s.p. ).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( § 434 C.s.p. ).\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany\nokrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( § 435\nC.s.p. ).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:1f795b03-cbf0-400d-871e-5350468e9f06", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.480.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 480/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 480/2018 z 12. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-12", "citacie_n": 53, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.480.2018.1"}, {"guid": "ussr:8cf3b6c0-85f4-46bf-bd66-2852916b8664", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.629.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 629/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 629/2016 z 8. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-08", "citacie_n": 65, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.629.2016.1"}], "citovane_v": []}