Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Trnava 12CoP/72/2023 4322202001 25. 06. 2024 JUDr. Ľubica Bundzelová ECLI:SK:KSTT:2024:4322202001.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň: JUDr. Táňa Šefčíková a Mgr. Andrea Hadnagyová, v právnej veci navrhovateľky, manželky ( matky ): A. B. C., nar. X. XXXXX XXXX, trvale bytom D. XXXX, a manžela ( otca ): B. A. C., nar. XX. XXXXXXXX XXXX, trvale bytom D. E. XXXX, zastúpený splnomocnenkyňou: JUDr. Jana Ondrášiková, advokátka so sídlom Bernolákova 12, Levice, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode: F. C., nar. XX. XXXXXXXX XXXX, a G. C., nar. XX. XXXXXXXX XXXX, obe bytom ako matka, zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, so sídlom Ľ. Štúra 53, Levice, o odvolaní matky a otca proti rozsudku Okresného súdu Levice, č.k. 6P/80/2022-280 zo dňa 27. marca 2023, takto rozhodol: Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku I. a II. a závislého výroku III. o t v r d z u j e a v časti výroku IV. a závislého výroku V. zrušuje a vec mu r a c i a v zrušenom rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
p v
odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. manželstvo manželov ( matky a otca ) rozviedol, výrokom II. zveril maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov tak, že otec bude vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté deti vždy od pondelka od 08:00 hod. párneho týždňa do nasledujúceho pondelka do 08:00 hod. nepárneho týždňa a matka vždy od pondelka od 08:00 hod. nepárneho týždňa do nasledujúceho pondelka do 08:00 hod. párneho týždňa s tým, že rodič ktorému končí výkon starostlivosti o maloleté deti, odovzdá deti v stanovený čas do školského a predškolského zariadenia s výnimkou sviatkov a prázdnin, kedy deti odovzdá do osobnej starostlivosti druhému rodičovi v mieste jeho bydliska, výrokom III. určil, že obaja rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, výrokom IV. počas trvania striedavej osobnej starostlivosti zaviazal otca prispievať na výživu maloletej F. sumou 90 eur mesačne a na výživu maloletej G. sumou 70 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc právoplatnosťou výroku rozsudku o rozvode manželstva a výrokom V. žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 18, 23 ods. 1 a 2, § 24 ods. 1, 3, § 62 ods. 1, 2 a 6 z.č. 36/2005 Z.z. o rodine ( ďalej len „Zákon o rodine“ ). Vecne tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že v manželstve účastníkov konania existuje vážny a trvalý rozvrat, v dôsledku ktorého si manželstvo neplní funkcie, ktoré v inštitúte manželstva predpokladá Zákon o rodine. Manželia od mája 2022 nežijú v jednej domácnosti a ich vzájomné vzťahy sú trvalo narušené, čoho dôkazom je najmä trvajúci vzťah manželky s iným mužom. Na rozpade vzťahu sa vždy svojim spôsobom podieľajú obaja z partnerov, pričom manželka tvrdila, že šťastná už v manželstve nebola roky, napriek tomu dva mesiace pred podaním návrhu na rozvod manželia spolu intímne žili, čo odôvodňovala snahou o záchranu manželstva. Aké v skutočnosti bolo spolužitie manželov, vedia najlepšie oni dvaja, nepochybné však je, že nevera manželky bola definitívnym ukončením ich manželstva. Manželia majú podstatne
rozdielne názory na fungovanie a priority v manželskom vzťahu. Manželka sa snažila vykresliť manžela ako alkoholika, čo však preukázané nebolo, ona sama priznala požívanie alkoholu, i keď prezentovala, že len z dôvodu, že nebola šťastná. Rovnako nebolo preukázané domáce násilie zo strany manžela. Spomínané ťahanie za ruku po schodoch bolo už dôsledkom vypätých vzťahov medzi manželmi, kedy manželka sama priznala, že aj jej „vyletela“ ruka a počas celého konania išlo o jediný prípad, kedy bolo takéto správanie spomínané. Ak by bola manželka obeťou domáceho násilia, ako sa snažil prezentovať jej právny zástupca na poslednom pojednávaní, určite by to riešila aj prostredníctvom orgánov činných v trestnom konaní a nemala by intímny styk s manželom dva mesiace pred podaním návrhu za účelom snahy o obnovenie ich vzájomného vzťahu. Za daného stavu možno konštatovať, že manželstvo účastníkov je len formálnym zväzkom bez akejkoľvek možnosti reparácie, preto súd prvej inštancie podanému návrhu vyhovel a manželstvo rozviedol. Obaja rodičia majú vytvorené vhodné bytové a materiálne podmienky pre výchovu maloletých detí, u žiadneho z rodičov neboli zistené nedostatky, ktoré by im bránili v starostlivosti o deti a maloleté majú k obom rodičom vytvorený blízky citový vzťah. Napokon rodičia sa rozišli krátko pred podaním návrhu, dovtedy obaja zabezpečovali starostlivosť o svoje deti a je nepochybné, že sú schopní ju zabezpečovať aj naďalej. Ak bol otec pre stavbu rodinného domu často dlhšie v práci a matka bola s deťmi na materskej či rodičovskej dovolenke, je logické, že s nimi trávila čas dlhšie, avšak neznamená to, že otec je neschopný starostlivosti o ich dcéry. Rovnako nie je nič nezvyčajné, ak rodičom pomôžu starí rodičia, najmä ak tak robili aj počas spolužitia manželov. Maloleté F. a G. potrebujú pre svoj ďalší zdravý vývin predovšetkým kooperatívny vzťah medzi svojimi rodičmi tak, aby pre ne vytvorili prostredie, v ktorom sa budú cítiť bezpečne. Je preto nevyhnuté apelovať na oboch rodičov, aby uprednostnili ozajstný záujem maloletých detí nad svojimi záujmami a vzájomnou averziou a pokúsili sa v otázkach súvisiacich s ich výchovou dospieť ku komunikácii, v ktorej bude prvoradý záujem detí. Matka si tiež musí uvedomiť, že deti majú dvoch rodičov i po ich rozvode a majú svojho otca, ktorým nie je matkin aktuálny partner. Je v záujme dievčat, aby vyrastali u oboch rodičov, ku ktorým majú vrúcny vzťah, k obom rodičom sa tešia, a ktorí obaja sú schopní zabezpečiť im plnohodnotnú starostlivosť. V priebehu konania nebolo preukázané, že by deti mali psychické problémy prameniace zo vzťahu, prípadne zo stretávania sa s otcom, ktoré by intenzívnym spôsobom zasahovali do ich záujmov. Hoci aj maloletá F. uvádzala, že chce byť viac u matky, súd prvej inštancie po posúdení skutkových okolností prípadu dospel k právnemu záveru, že sú splnené všetky zákonné podmienky pre zverenie maloletých detí do striedavej starostlivosti rodičov. Na názor dieťaťa je potrebné prihliadať, avšak nie bezvýhradne. Najmä keď sú deti vo veku, kedy nevedia skutočne posúdiť rozdiel v počte dní, ktoré budú u toho ktorého rodiča tráviť, a sú absolútne neprimerane zaťažované hlavne zo strany matky a starej matky otázkami, u koho chcú byť. Matka neustále vyžaduje, aby sa deti vyjadrili u koho chcú ostať a podobne, čo je absolútne neprijateľné zaťažovanie maloletých rozhodovaním, ktoré majú učiniť dospelí. Práve aj z tohto dôvodu môžu byť deti podráždené či utiahnuté, prípadne sa prejavovať napr. zlosťou či nejakými výbuchmi, ktoré správanie je ich obranným mechanizmom. Pred každým rodičom sa snažia povedať, čo chce rodič počuť, len aby ho neranili. Obe dievčatá majú nepochybne láskyplný vzťah k obom rodičom, ani jedného neodmietajú, rovnako obaja rodičia milujú svoje deti a chcú pre ne to najlepšie, avšak matka stavia seba do role preferenčného rodiča, ktorý je jediný oprávnený rozhodovať o deťoch, ktoré aj označuje za výlučne „len jej“ deti. Záujmom detí určite je, aby boli v starostlivosti oboch rodičov, pokiaľ obaja na to majú predpoklady a záujem o starostlivosť. V prejednávanej veci je rozhodujúce, že obaja rodičia majú svoje dcéry radi, takisto dcéry rodičov, každý z nich je schopný zabezpečiť im osobnú starostlivosť a vychovávať ich, a teda nie je daná zákonná prekážka pre to, aby deti nevychovávali formou striedavej osobnej starostlivosti, keď touto formou jednoznačne budú zaistené potreby maloletých detí. Zo správ školy, materskej školy, psychologičky RPPS, procesného opatrovníka i z vyjadrenia maloletej F. je preukázaný jednoznačný pozitívny vzťah detí k rodičom, nepreferujú ani jedného z nich. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie, berúc do úvahy názor procesného opatrovníka, nevzhliadol dôvod na znalecké dokazovanie a opätovné zisťovanie názoru detí, na ktoré aj podľa názoru psychologičky nesmie byť vyvíjaný tlak zodpovednosti za rozhodnutie o starostlivosti, ktoré roli dieťaťa ( a už vôbec nie v tomto veku ) neprináleží. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie zveril maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti s tým, že každý z rodičov bude osobnú starostlivosť vykonávať v týždňových intervaloch. Zároveň súd prvej inštancie rozhodol o tom, že obaja rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať. Z dôvodu výrazne rozdielnych zárobkových pomerov rodičov súd prvej inštancie otcovi určil vyživovaciu povinnosť i počas striedavej starostlivosti, ktorú považuje za primeranú odôvodneným potrebám detí s prihliadnutím na dĺžku trvania striedavej starostlivosti, pričom majetkové pomery rodičov ( i úvery ) ešte budú predmetom riešenia pri vyporiadaní BSM. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s § 52 z.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok ( ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“ ).
2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie matka v easti výrokov II. a IV. pod3a § 62 ods. 1 z. e. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok CSP ( ialej len „ Civilný mimosporový poriadok “ ) a § 365 ods. 1 písm. b) a h) z. e. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ialej len “ Civilný sporový poriadok“ ). Navrhla napadnuté rozhodnutie vo výrokoch II., IV. zmeni?, rozhodnú? o zverení maloletých detí do jej starostlivosti a otca zaviaza? na platenie výživného pod3a návrhov z pojednávania zo doa 27. marca 2023. Dôvodila, že otec s návrhom na rozvod súhlasil, súhlasil so zverením detí do jej výchovy a domáhal sa úpravy styku poeas rozvodového konania i napriek tomu, že sa v konaní rieši úprava pomerov k de?om až na eas po rozvode. Doa 7. decembra 2022 bola vypoeutá maloletá F. za prítomnosti procesného opatrovníka, nako3ko bola schopná vyjadrova? samostatne svoj názor, ako si predstavuje ialšiu výchovu a jej spôsob. Zo zvukovej nahrávky matka zistila, že jej výsluch sa uskutoenil manipulatívne s cie3om donúti? ju vyslovi?, že má záujem, aby bola vychovávaná v striedavej starostlivosti, i kei otec sa o ou neuchádzal. Po porovnaní zápisnice o pojednávaní a prepisu nahrávky zistila, že prepis výsluchu bol zapísaný neobjektívne, nedostalo sa do neho eas? týkajúca sa domáceho násilia otca voei matke, ktorého boli dve maloleté deti oeitými svedkami a nedostal sa do neho ani spôsob kladenia sugestívnych a nátlakových otázok die?a?u. Z prepisu je zrejmé pod3a nátlakových otázok procesnej opatrovníeky, že táto rezignovala na funkciu zástupcu die?a?a a stala sa zástupcom otca a poeas celého výsluchu sa snažila sugestívnymi a kapcióznymi otázkami vytvára? psychický nátlak na maloletú s cie3om získa? od nej odpovei, že chce býva? týždeo u otca a týždeo u matky. Súd prvej inštancie toleroval procesnému opatrovníkovi sústavné opakovanie rovnakých otázok tzv. neprípustné vy?ažovanie svedka rovnakými otázkami, kým sa nezíska oeakávaná odpovei. Súd prvej inštancie toleroval nahováranie die?a?a na odpovede, ktoré neboli prejavom jeho vôle, psychický nátlak, ktorý bol na die?a vyvíjaný simuláciou nereálneho právneho stavu dokonca až tak, že bude oddelená od sestry, kei bude vo výchove matky a podobne. Súd prvej inštancie takýto neprípustný psychický nátlak na maloletú toleroval a dokonca v oom aj sám pokraeoval a zápisnicu vyhotovil takým spôsobom, aby namietané skutoenosti nevyplývali z jej prepisu do zápisnice. Zápisnica o pojednávaní zo doa 7. decembra 2022, spôsobom ako bola vyhotovená, kei v nej nebol uvedený priamy dôkaz o otcovom domácom násilí na matke priamo pred de?mi, otca povzbudila tak, že doa 13. decembra 2022 podal návrh na ialšie neodkladné opatrenie, ktorým sa predeasne nariadila striedavá starostlivos? oboch rodieov. Otec nerešpektoval záujem maloletých detí a nad tento povýšil záujem svojej matky ( rozumej starej matky maloletých detí ), ktorá sa v skutoenosti má po týždni deli? o výchovu detí s matkou. Súd prvej inštancie v rozpore s vykonaným dokazovaním, v priamom rozpore so zákonnou úpravou, pod3a ktorej striedavú starostlivos? môže nariadi? až na eas po rozvode, v rozpore so záujmom maloletých detí a bez zaistenia ich potrieb, nariadil ešte pred rozhodnutím vo veci samej striedavú starostlivos?. Týmto úeelovo súd prvej inštancie v rozpore s vykonaným dokazovaním vytváral stav, aby si maloleté zvykali na pravidelné týždenné odlueovanie od matky, aby si zvykli na pravidelnú týždennú starostlivos? u babieky ( matky otca ). Súd prvej inštancie rozhodol o striedavej osobnej starostlivosti v rozpore so záujmom die?a?a, v priamom rozpore s jeho preukázanými citovými väzbami. Znalecké dokazovanie na odborné zistenie záujmu die?a?a súd prvej inštancie odmietol vykona?, lebo by mal obavu, že by nebolo súladné s jeho rozhodnutím. Súd prvej inštancie ignoroval, že die?a popisuje, že v ease kei sa s oou má otec stýka?, prevažne sa o neho stará jeho stará matka, že tá vypaoa jeho vo3ný eas, ignoroval, že die?a bolo svedkom domáceho násilia, ktorého sa dopúš?al otec voei matke a rozhodne nie je v záujme by? vychovávaný v takomto prostredí, pretože výchova nebude rovnocenná. Neexistoval žiaden racionálny dôvod predbežne vydáva? opatrenie o striedavej starostlivosti jeden deo pred koneeným rozhodnutím vo veci samej a jediným dôvodom bolo len predbežne pomôc? otcovi. Hoci sa stav striedania detí poeas základného konania neosvedeil, súd prvej inštancie umožnil autoritatívnym rozhodnutím, aby poeas celého odvolacieho konania bol takýto stav vytvorený v rozpore so záujmami detí. Otcovi, ktorý sa prejavoval v manželstve násilne, nadmerne požíval alkoholické nápoje, súd prvej inštancie neodkladným opatrením vytvoril umelé podmienky, aby mohol by? raz úspešný v odvolacom konaní. Je všeobecne známou skutoenos?ou, že v prevažnej väešine prípadov sa domáce násilie nerieši pred orgánmi einnými v trestnom konaní, len výnimoene sa takéto prípady dostávajú pred políciu. Súd prvej inštancie však nelogicky, v rozpore s výpoveiou priamej svedkyne, maloletej F. vykonal úsudok, že kei toto nebolo riešené orgánmi einnými v trestnom konaní, k skutku nedošlo. Bolo preukázané, že vz? ah úeastníkov konania je nevraživý, že nedokázali ani poeas rozvodového konania pod3a odporúeania súdu prvej inštancie striedavo vychováva? deti po týždni. I napriek tomu, že neexistoval ani záujem die?a?a na striedavú starostlivos? ( preukázané z výsluchu die?a?a a konfliktného vz?ahu rodieov vedúceho k fyzickým útokom na slabšiu osobu ), súd prvej inštancie skonštatoval, že dôvody na striedavú starostlivos? sú dané. Nelogicky ospravedlooval doterajšiu neadekvátnu starostlivos? o deti zo strany
otca, že len preto doposia3 bola matka s de?mi, teda aj na materskej, ei rodieovskej dovolenke, lebo otec “ bol pre stavbu rodinného domu easto dlhšie v práci “. Táto okolnos? jednak nebola preukázaná dôkazmi a taktiež je zjavne nelogická, pretože otec v C. H. nestavia a nikdy nestaval rodinný dom, ale plní si povinnosti zamestnanca, vyplývajúce z pracovnej zmluvy, za ktoré poberá mzdu. Súd prvej inštancie stanovil bez zistenia reálnych dôvodov striedavú starostlivos?, že deti takto majú by? v budúcnosti vychovávané ( rozumej týždeo u starej matky a týždeo u matky ) a toto svoje rozhodnutie postavil na tom, že rodieia sa majú do budúcna zmeni?, „apeloval“ na ich budúce vz?ahy, ktoré sa už po súdnom rozhodnutí majú zmeni? a by? také, aké vyžaduje striedavá starostlivos?. Na základe budúcej zmeny, ktorá v súeasnosti ešte nenastala, bolo vydané rozhodnutie v rozpore s § 35 Civilného mimosporového poriadku. Uniklo však pozornosti súdu prvej inštancie, že doposia3 sa deti stretávali s otcom každý druhý víkend, prípravu do školy, resp. škôlky vykonávali len s matkou, takže ani nebol dôvod na psychické problémy detí. Vyriešenie odbornej otázky, odporúeania znalca na striedavú starostlivos?, súd prvej inštancie odmietol vykona? a nezistený odborný názor nahradil svojím laickým názorom, pretože súd prvej inštancie nie je odborníkom - súdnym znalcom. Konštatovaný záujem detí, aby boli v starostlivosti oboch rodieov po rozvode, nebol preukázaný, nako3ko z vykonaného dokazovania zatia3 bolo zistené, že deti sú spokojné s doterajším stavom, teda, že sú u otca a jeho matky každý druhý víkend a v ostatnom ease s matkou a v školskom, prípadne predškolskom zariadení. Závery súdu prvej inštancie o nepreferovaní de?mi ani jedného z rodieov, sú v priamom rozpore s vykonaným dôkazom, výsluchom maloletej F. na pojednávaní. Výrok IV. týkajúci sa výživného je úplne neprimeraný zárobkovým možnostiam oboch rodieov a matka nemá možnos? voei jeho neadekvátnosti dôvodi?, pretože súd prvej inštancie pominul akoko3vek ho v napadnutom rozhodnutí odôvodni?. 3. K odvolaniu matky sa vyjadril otec, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku II. ako vecne správne potvrdil. Vykonaným dokazovaním neboli vôbec preukázané skutoenosti, ktoré by nasvedeovali tomu, že nie je schopný zabezpeei? výchovu a opateru detí na požadovanej úrovni, alebo že by neboli rozvinuté vzájomné citové väzby medzi ním a de?mi. Prepis zvukovej nahrávky z vypoeutia maloletej F. na súde v bode 10 odvolania, na ktorý aj v tomto odvolaní matka poukazuje, matka úeelovo v odvolaní prezentuje tak, aby z vyjadrení dcéry vyplývali iba také skutoenosti, ktoré matka považuje za popieranie osoby otca a vysvet3uje si vyjadrenia dcéry ako záujem dcéry by? po rozvode rodieov len v domácnosti u matky. Namieta, že by sa dopúš?al fyzického ei psychického násilia voei manželke, matke. Matka poukazuje na jednu situáciu, ktorú mal. F. ihnei sama od seba reprodukovala na súde, prieom ale ona sama uvádzaný konflikt nevidela, len poeula od svojej mladšej sestry. Hovorila, že otec matku ?ahal za ruku a nie za vlasy, eo mala vidie? G.. Die?a vo veku mal. G. ( t.e. má 5 rokov ) hovorí nieeo tak, ako to vidí bez toho, aby bolo schopné tomu, eo videlo, pripísa? význam. Následne staršia F. to, eo vidí sestrieka, reprodukuje sudkyni, eo už samo osobe nie je objektívnym posúdením danej situácie a už vôbec nie dôkazom, že otec detí je násilník. Matka zaeala otca opisova? ako násilníka až po pojednávaní v decembri 2022, kedy si mali rodieia striedavú starostlivos? skúša?. Vo vyjadreniach uvádzala, že pije alkohol ( so susedom ), tiež uviedla v písomnom vyjadrení, že aj ona pila alkohol, ale z iného dôvodu ako manžel a sama seba ospravedloovala. Ani v návrhu a na prvých pojednávaniach neprezentovala manžela ako schopného násilností. Pokia3 sa cítila by? bola obe?ou domáceho násilia, mala možnos? privola? políciu, ís? na vyšetrenie, poda? trestné oznámenie, vykáza? otca z obydlia na 10 dní prostredníctvom polície alebo na potrebný eas opatrením súdu. Ani jednu z možností nevyužila, lebo nemala na to dôvody. Preto odvolacie námietky v naznaeenom smere nie sú opodstatnené. Námietky matky, že deti k nej majú silnejší citový vz?ah ako k druhému rodieovi, lebo deti vychovávala od narodenia, nie sú namieste. Z vyjadrení mal. F. nevyznieva intenzita citového vz?ahu k obom rodieom a ani skutoený prejav vôle by? zverená do výluenej starostlivosti matke. S poukazom na rozumovú vyspelos? mal. F. nie je možné rozhodnutie vo veci úpravy práv a povinností oprie? o vyjadrenia die?a?a. Výsluch die?a?a v nesporovom konaní nemá váhu výsluchu svedka a nie je dôkazným prostriedkom na úrovni svedeckej výpovede. Súd prihliada len na názor maloletého die? a?a, ktoré je schopné samostatne vyjadri? svoj názor, eo sa nevz?ahuje na vek a rozumovú vyspelos? mal. F.. Pokia3 sa vyslúcha malé die?a, ktoré pred výsluchom trávilo podstatne viac easu s jedným rodieom, je prirodzené, že die?a sa bude vyjadrova? tak, aby neublížilo tomuto rodieovi ( napr. F. hovorí, že mama by bola smutná... ) a povie práve to, eo chce poeu? tento rodie. Nemožno tu teda vylúei? vplyv „prvoradého“ rodiea , ktorým je v danom prípade matka a ktorý - v danom prípade - rovnoprávnos? druhého rodiea pri výchove detí vyslovene odmieta. Tvrdenie matky, že procesný opatrovník kládol die? a?u sugestívne a kapciózne otázky a na die?a vyvíjal psychický nátlak, je jej subjektívnym pocitom. Procesný opatrovník s die?a?om hovoril objektívne, otázky smeroval primerane jeho veku a rozumovým schopnostiam a die?a nemanipuloval. Úeas? tak malého die?a?a na súde, aby sa vyjadrilo, je preo sama
osobe enormnou psychickou zá?ažou. Výsluchu die?a?a bolo možné predís?, pokia3 by sa rodieia na usporiadaní rodieovských vz?ahov pekne a rozumne dohodli a najmä matka si uvedomila rovnoprávnos? postavenia rodieov v živote detí a právo každého rodiea na zachovania rovnocenného vz?ahu k die?a? om. Námietka, že o deti sa stará prevažne stará matka pokia3 sú u otca ( eo potvrdila aj F. ), a že výchova detí nebude rovnocenná, eo môže deti poznaei?, kei budú v rozporuplných výchovných prostrediach, je absurdná. Otec len opakuje, že deti sú poeas jeho pracovnej doby v materskej škole a základnej škole a deti osobne zanáša do týchto zariadení a vyzdvihuje ich. Následne sa doma pripravuje s dcérou na ialší školský deo. Deti ukladá do postelí vo svojom bydlisku. K starej matke deti chodia s otcom na návštevu, najviac cez víkendy, eo robí aj matka. Pomoc pri opatere detí poskytovala dlhé roky matka otca detí, pokia3 rodieia žili v manželstve. Deti k nej s otcom chodili dennodenne, kde sa easto najedli, eo matke v tom ease vôbec neprekážalo, ba naopak, vyhovovalo jej to. Teraz v starej matke detí ( zo strany otca ) matka vidí prekážku pre striedavú starostlivos? rodieov, eo je neprístojné a v rozpore pre zachovanie citových väzieb detí s otcovou širšou rodinou. Matka v odvolaní neuviedla, že práve ona bola iniciátorkou rozpadu manželstva, že sa ods?ahovala s dcérkami do jednoizbového bytu a deti ihnei predstavila novému partnerovi. Dcérky vzala napríklad na spoloený výlet s priate3om do Maiarska a pravidelne deti vodí k nemu do A. a dokonca ho v odprezentovala v konaní ako quasi otca tvrdiac, že deti s ním majú výborný vz?ah. Tieto skutoenosti otec na pojednávaní síce uviedol, ale v týchto neférových aktivitách matky neh3adal možnos? zverenia detí napr. do jeho výluenej starostlivosti, ktorej sa nikdy ani nedomáhal s oh3adom na skutoenos?, že deti potrebujú rovnako oboch rodieov a rolu matky pri výchove dcér v plnej miere uznáva. Odvolanie smerujúce k tomu, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav, lebo odmietol vykona? odborné znalecké dokazovanie a odporúeania znalca na striedavú starostlivos? nahradil laickým názorom, lebo nie je odborníkom, nie je dôvodné. Súd prvej inštancie na základe zisteného skutkového stavu rozhodol v merite veci a svoje rozhodnutie precízne odôvodnil v bodoch 21. až 24. rozsudku, pri rozhodovaní sa uvážlivo riadil právnymi predpismi a vykonanými dôkazmi, ktoré vyhodnotil jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach, prieom nepovažoval za potrebné nariaiova? znalecké dokazovanie. S odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa otec plne stotožouje. Dodáva, že mal. deti sa od vykonate3nosti uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia nachádzajú v týždennej striedavej starostlivosti oboch rodieov. Obe maloleté deti dobre prosperujú. U otca sú dcérky veselé a š?astné, k matke sa nepýtajú. Otec sa s F. doma ueí, de?om varí, perie, odváža a zanáša do materskej školy a základnej školy. Cez víkendy idú na výlet, easto k starej matke, ktorá vtedy uvarí pre celú rodinu. Žiadne citové, výchovné problémy s de?mi sa pri doterajšej striedavej starostlivosti , tak ako bola nastavená na základe neodkladného opatrenia, nevyskytli. Aj rodieovské vz?ahy sa upokojili, informujú sa navzájom o de?och a deti si dávajú k telefónu. 4. K odvolaniu matky sa vyjadril procesný opatrovník, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne. Obaja rodieia majú vytvorené vhodné bytové a materiálne podmienky pre výchovu maloletých detí, ani u jedného rodiea neboli zistené nedostatky, ktoré by bránili v starostlivosti o maloleté deti, ktoré majú k obom rodieom vytvorený blízky citový vz?ah. Je v ich záujme, aby vyrastali u oboch rodieov, ku ktorým majú vrúcny vz?ah, k obom rodieom sa tešia a obaja sú schopní zabezpeei? im plnohodnotnú starostlivos?. V priebehu konania nebolo preukázané, že by maloleté deti mali psychické problémy prameniace zo vz?ahu, prípadne stretávania sa s otcom, ktoré by zasahovali do ich záujmov, preto nevzhliadol dôvod na znalecké dokazovanie a opätovné zis?ovanie názoru detí, nako3ko aj z poh3adu psychologieky nesmie by? vyvíjaný tlak zodpovednosti za rozhodnutie o starostlivosti, ktoré v tomto veku role die?a?a neprináležia, a je zodpovednos?ou dospelých. 5. Matka v odvolacej replike k vyjadreniu otca uviedla, že nesúhlasí so striedavou osobnou starostlivos? ou a navrhla rozšírenú starostlivos?, aby mali deti dostatoený kontakt s otcom od piatku po škole nepárny týždeo, do pondelka párneho týždoa, a ešte v párny týždeo od stredy po škole, do štvrtka rána. Streda je stred týždoa, preto navrhuje tento deo, ale nako3ko otec nenosí maloletú G. na taneenú a tento stav by mal pokraeova?, potom navrhuje ako alternatívny deo utorok. V prípade letných prázdnin navrhuje striedanie po dvoch týždooch, nako3ko dva týždne sú emocionálne stabilnejšie pre deti ako striedanie po týždni. V prípade kratších prázdnin a sviatkov je otvorená dohode, aby tieto dni pokryli v rámci možností rovným dielom. V prípade, že deti nenastupujú v pondelok do školy, tak žiada o odovzdanie detí v nede3u veeer, aby deti nemuseli ráno vstáva?. Navrhla obmedzenie právomocí otca v zastupovaní detí, nako3ko je porušený § 24 ods. 2 Zákona o rodine, pretože otec neprihliada na vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia, ako aj neschopnos? rodiea dohodnú? sa na výchove a starostlivosti o die?a s druhým rodieom.
6. Otec v odvolacej duplike zotrval na podanom odvolaní proti výroku IV. 7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie manžel, otec v easti rozvodu manželstva a v easti ureenia výživného pod3a § 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku a pod3a § 365 ods. 1 pís. d), f), h) Civilného sporového poriadku a pod3a § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v easti výroku I. a IV. zmenil a návrh na rozvod manželstva a na ureenie výživného otcovi poeas striedavej starostlivosti na mal. F. a na mal. G. zamietol. Dôvodil, že v súeasnosti názor na rozvod manželstva zmenil a pre zachovanie súdržnosti rodiny a najmä kvôli maloletým de?om je ochotný partnerský vz?ah s manželkou obnovi?, neveru manželke odpusti? a manželstvo ešte zachráni?. Nie je v záujme maloletých detí rozpad ich rodiny. Okrem porušenia manželskej vernosti zo strany manželky v ich manželstve neexistovali žiadne vážne dôvody vedúce k rozvodu. Manželka si poeínala nezodpovedne, 3ahkovážne a proti záujmom spoloených detí, kei bez zjavnej príeiny opustila spoloenú domácnos?. 1ahkovážny prístup manžela k inštitútu manželstva právnu ochranu nepožíva a súd prvej inštancie mal pri rozhodovaní prihliada? aj na túto skutoenos?. Súd prvej inštancie odôvodnil ureenie vyživovacej povinnosti otcovi poeas trvania striedavej starostlivosti v bode 25. odôvodnenia rozsudku jedinou vetou, a preto odôvodnenie odvolaním napadnutého výroku rozhodnutia tak nie je preskúmate3né. Súd prvej inštancie o výživnom síce rozhodol s poukazom na dažku trvania striedavej starostlivosti, eo však bližšie neodôvodnil, na dôvodné potreby detí, s poukazom na významne rozdielne zárobkové pomery rodieov, avšak bez bližšieho zdôvodnenia. Súd prvej inštancie vôbec neodôvodnil rozdielnu výšku ureeného výživného a nie je zrejmé, aké úvahy ho viedli pri odôvodnení, že majetkové pomery i úvery budú predmetom pri vyporiadaní BSM. Takto koncipované odôvodnenie je nekomforné a vágne, neodpovedá na právne významné dôvody, ktoré súd prvej inštancie viedli k vyneseniu rozsudku vo IV. výroku, a preto rozhodnutie vo výroku IV. trpí vadou konania, ktorá má za následok porušenie práva odvolate3a na spravodlivý proces, pre ktorú je potrebné napadnutý výrok rozsudku zruši?. Matka poberá rodinné prídavky na každé die?a a uplatouje si daoový bonus na každé die?a a tieto benefity aj navrhol matke ponecha?. Súd prvej inštancie sa s touto otázkou vôbec nevyporiadal a do súdneho rozhodnutia nepooal úpravu, ktorý z rodieov bude benefity pobera?. Matka poberá na mal. F. rodinné prídavky vo výške 60 eur mesaene a uplatouje si na die?a daoový bonus vo výške 140 eur mesaene a poberá tiež na mal. G. rodinné prídavky vo výške 60 eur mesaene a uplatouje si na die?a daoový bonus vo výške 140 eur mesaene. Matka má mesaený príjem z rodinných prídavkov 120 eur a okrem mzdy a príjmu z prenájmu trojizbového bytu, má príjem z daoového bonusu 280 eur mesaene, spolu 400 eur mesaene na obe deti. Súd prvej inštancie uvedené skutoenosti pri uložení vyživovacej povinnosti odvolate3ovi nebral v úvahu. Bolo preukázané, že matka býva vo vlastnom 1- izbovom byte, kde náklady na bývanie hradí matkin otec, t. zn. náklady na bývanie nemá. Okrem tohto bytu vlastní matka väeší - trojizbový byt v D. , ktorý prenajíma za 500 eur mesaene. Uviedla, že nájomcovi súeasne uhrádza v rámci preddavkov náklady na bývanie ( najmä dodávku teplej a studenej vody a dodávku tepla) dodávku elektriny a zemného plynu ( spolu 348,46 eur ). Po odpoeítaní uvedených plnení, ktoré sú ku prospechu nájomcu, ostáva matke príjem z prenájmu trojizbového bytu 150 eur mesaene. Takéto využitie vlastného majetku matky považuje otec za nevýhodné alebo klamlivé. Matke bui nájomca refunduje energie spojené s jeho bývaním, alebo je nájom vyšší ako deklarovaný, alebo sa matka celkom nezodpovedne stavia k vlastnému majetku, ak dosahuje eistý výnos z nájmu len vo výške 150 eur. Matka má potenciu z prenájmu svojho majetku dosahova? vyšší eistý výnos, na ktorú skutoenos? súd prvej inštancie neprihliadol. Do úvahy nebral ani skutoenos?, že náklady na deti poeas striedavej starostlivosti si rodieia delia ( a teda aj otec sa rovnakou mierou podie3a na nákladoch na deti ). Pri príjmoch oboch rodieov, kei otec má len príjem zo mzdy a matka má príjem zo mzdy, z nájomného a z benefitov a pri súeasných potrebách mal. detí, kei staršia je prváeka na ZŠ a mladšia v MŠ, tu ureenie výživného otcovi neprichádza do úvahy. Otec má nepochybne vyššie výdavky spojené s nákladmi na bývanie v rodinnom dome a so splácaním úverov. Úver rodieia vzali na bývanie v rodinnom dome, ktorý je aj domovom a trvalým pobytom mal. detí, ktoré v bydlisku otca bývajú rovnaký eas ako v bydlisku matky. Striedavá osobná starostlivos? rodieov o deti sa totiž realizuje na základe uznesenia e. k. 6P/80/2022-224 (od 3. apríla 2023 ). Na úverové splátky, ktoré sú výdavkom len otca, je potrebné preto prihliada?. Za nesprávne považuje aj rozhodnutie o ureení momentu povinnosti otca plati? výživné na mal. deti - od právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode rodieov. Mal. deti sú na základe neodkladného opatrenia v striedavej starostlivosti rodieov, prieom matka podala proti neodkladnému opatreniu odvolanie. Matka rovnako podala odvolanie proti výroku II. napadnutého rozsudku, nako3ko so striedavou starostlivos?ou nesúhlasí. Mal. deti sú reálne v striedavej starostlivosti rodieov od 3. apríla 2023. Povinnos? rodiea plati? výživné poeas striedavej starostlivosti na eas po rozvode môže
by? spojená len s právoplatnos?ou rozvodu a súeasne s právoplatnos?ou rozhodnutia súdu o zverení mal. detí do striedavej/ei výluenej starostlivosti rodieov ( na eas po rozvode ) vii. ust. § 24 ods. 1 veta druhá ZoR a nie iba s právoplatnos?ou rozsudku o rozvode rodieov. V prípade odvolania matky proti II. výroku napadnutého rozsudku ( ktorá situácia aj nastala ) sa v tomto na základe poueenia rozsudku ureuje povinnos? otcovi plati? výživné dokonca dorueením rozsudku ( v rozpore s výrokom II. ), hoci právoplatná úprava zverenia detí do starostlivosti rodiea na eas po rozvode neexistuje. Otec tiež namietal, že poueenie uvedené v poslednom riadku rozsudku súdu prvej inštancie nie je správne, nako3ko vykonate3nos? rozsudku o výživnom uvedená v poueení - jeho dorueením - nie je súladná s právoplatnos?ou a vykonate3nos?ou uloženej povinnosti otcovi uvedenou vo výroku IV. rozsudku a poueenie je aj v rozpore s § 24 ods. veta druhá Zákona o rodine. 8. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka, ktorá uviedla, že otec vo svojom odvolaní len špekuluje, nad rámec dôvodov rozhodnutia uvádza svoje úvahy v tom smere, že jej otca považuje za svojho sponzora, ktorý namiesto neho plní vyživovaciu povinnos?. Jej otec jej platí nájom na bývanie detí, eiže jej vzniká nejaký obnos peoazí, o ktorý sa mu má znižova? vyživovacia povinnos? a ešte jej prirátava príjem z prenájmu 3-izbového bytu, ktorý vo výške 500 Eur mesaene je nereálny. Dokonca vo svojich špekuláciách dospel otec takým úvahám, že tým, že on zostal sám býva? v spoloenom rodinnom dome, ktorý tvorí masu nevysporiadaného BSM, treba mu tento jeho luxusný život zoh3adni? vo výživnom, že o to sa mu má výživné znižova?, eím mu bude de facto finanene dopláca? jeho bývanie. V dome, v ktorom býva, má ako manželka nárok na polovicu z titulu vysporiadania BSM, avšak toto otec nemá v úmysle vyporiadava?. Tú skutoenos?, že ak otec nemá na platenie úverov a bude býva? sám v luxusnom dome, že nemá úmysel ekonomicky sa správa? v záujme finaneného zabezpeeenia výchovy detí, žiada zoh3adni? vo výživnom. Jediná reálna varianta dom preda?, vyplati? úvery, vysporiada? BSM, z jeho strany neprichádza do úvahy. Otec dokonca radikálne zmenil v tom postoj, že už nesúhlasí ani s rozvodom manželstva. Toto je konanie vyslovene úeelové a jeho jediným úeelom je oddiali? rozvod manželstva, a tým oddiali? vysporiadanie BSM, predaj domu a z kúpnej ceny vyplatenie úverov. Otec sa o deti nestará, chodí do práce a starostlivos? za neho nahrádza v rozpore so Zákonom o rodine jeho matka. Na jeho argumentoch s nesúhlasom platenia výživného od momentu rozhodnutia o neodkladnom opatrení, teda pod3a neho od reálnej striedavej starostlivosti, je vidie?, že súd prvej inštancie rozhodoval v konaní o rozvode nad rámec zákonných právomocí. Rozvrat v manželstve je dlhodobý, hlboký a trvalý, manželstvo neplní žiadnu zo svojich funkcií po dobu výrazne viac ako 6 mesiacov. K nevhodnosti nariadenia striedavej starostlivosti za stavu, kedy rodieia spolu nevychádzajú, nevedia sa dohodnú? na základných veciach, kei otec len finanene špekuluje na úkor matky, pod3a súdu prvej inštancie vz? ah úeastníkov konania sa dá nazýva? "nevraživos? rodieov voei sebe", pripája ich komunikáciu SMS správami na Deo matiek zo doa 11. mája 2023. Osobne si nevie tiež predstavi? za takéhoto stavu, ako bude zabezpeeená riadna výchova maloletých detí. Nevie si to predstavi? ani prvostupoový súd, pretože svoje rozhodnutie postavil na tom, že poueí rodieov ako sa majú správa?, že po rozvode sa "nevraživý" vz?ah zmení na kooperatívny, v ktorom sa deti budú cíti? bezpeene. Dôkaz - znalecký posudok, ei vôbec je striedavá starostlivos? v záujme maloletých detí vhodná, odmietol súd prvej inštancie vykona?, zrejme z obavy, že by nemohol rozhodnú? výrokom e. II o striedavej starostlivosti. 9. K odvolaniu otca sa vyjadril procesný opatrovník, ktorý navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie v easti výživné vo výroku IV. a rozhodol tak v záujme maloletých detí. 10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( § 3 ods. 5 písm. b/ Civilného mimosporového poriadku ), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané oprávnenými osobami manželkou, matkou a manželom, otcom ( § 359 Civilného sporového poriadku a § 7 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku ), v zákonnej lehote ( § 362 ods. 1 Civilný sporový poriadok“ ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( § 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku ), po skonštatovaní, že odvolania odvolate3ov majú zákonom predpísané náležitosti ( § 363 Civilného sporového poriadku ), a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody ( § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku a § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku ), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahom a dôvodmi a odvolania ( § 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku ), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil ( § 67 Civilného mimosporového poriadku ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario ), postupom tak, že na úradnej tabuli súdu oznámil miesto a eas verejného vyhlásenia rozsudku ( § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku ) a dospel k záveru, že nie je dôvodné odvolanie otca v easti výroku I. a odvolanie matky v easti výroku II. a v závislom výroku
III., napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je v daných eastiach vecne správny, v dôsledku eoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie ( § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku ), prieom v tejto easti vychádzal zo skutoeného stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania ei doplnenia dokazovania ( § 383 a § 384 Civilného sporového poriadku ). Zároveo však odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok v easti výroku IV. a v závislom výroku V. vecne správny nie je, v dôsledku eoho boli splnené podmienky pre jeho zrušenie ( § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ Civilného sporového poriadku ) a vrátenie veci súdu prvej inštancie v zrušenom rozsahu na ialšie konanie a nové rozhodnutie ( § 391 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku ). 11. Predmetom konania na súde prvej inštancie bol rozvod manželstva a úprava výkonu rodieovských práv a povinností k maloletým de?om na eas po rozvode. 12. Predmetom odvolacieho prieskumu s poukazom na dôvody manželky, matky a manžela, otca predostreté v ich odvolaní bolo posúdi?, ei súd prvej inštancie rozhodol správne a zákonne, kei manželstvo manželov rozviedol ( výrok I. ), maloleté deti F. a G. zveril do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodieov v týždoových intervaloch ( výrok II. ) s tým, že obaja rodieia sú oprávnení maloleté deti zastupova? a spravova? ich majetok ( odvolaním nenapadnutý, avšak závislý výrok III. ) a ureil otcovi povinnos? prispieva? na výživu maloletej F. výživným vo výške 90 eur mesaene a na výživu maloletej G. vo výške 70 eur mesaene poenúc právoplatnos?ou výroku rozsudku o rozvode manželstva ( výrok IV. ). 13. Pod3a § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, na konania pod3a tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 14. Pod3a § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožouje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedzi? len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplni? na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ialšie dôvody (2). 15. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie v easti odvolaním napadnutých výrokov o rozvode manželstva, zverení maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodieov na eas po rozvode manželstva, ktorý vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. Odvolací súd nezistil dôvod, pre ktorý by nemal súhlasi? s rozhodnutím a podstatou argumentácie pojatou súdom prvej inštancie do odôvodnenia rozsudku vo vyššie špecifikovaných eastiach. Práve pre správnos? a objektívnu argumentaenú presvedeivos? takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne postaeovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie. Nako3ko tu však je nesúhlas odvolate3ov, rodieov maloletých s takýmito dôvodmi a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa s odvolacími námietkami, odvolací súd dodáva nižšie uvedené. 16. Pod3a § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach, sú povinní ži? spolu, by? si verní, vzájomne rešpektova? svoju dôstojnos?, pomáha? si, stara?' sa spoloene o deti a vytvára? zdravé rodinné prostredie. 17. Pod3a § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpi? len v odôvodnených prípadoch. 18. Pod3a § 23 ods. 1 a ods. 2 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozvies?, ak sú vz?ahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plni? svoj úeel a od manželov nemožno oeakáva? obnovenie manželského spolužitia (1). Súd zis? uje príeiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vz?ahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na neprihliada (2 veta prvá). 19. Manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovo3ného a slobodného rozhodnutia uzavrie? manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom, prieom úeelom manželstva je vytvori? harmonické a trvalé životné spoloeenstvo. Uzavretie manželstva je prejavom dobrovo3ného a slobodného rozhodnutia neskorších manželov s vedomím utvorenia rodiny
vyznaeujúcej sa jednak atribútom trvalosti založeného spoloeenstva a na druhej strane jej harmonického fungovania. Uvedené aspekty by mali v manželstve pretrváva? po celý eas jeho existencie, avšak pri ich napaoaní nemožno opomenú? faktor dobrovo3nosti a slobody rozhodnutia. Týmto treba rozumie? u už existujúceho manželstva aj právo oboch manželov reagova? najmä na vývin ich vzájomných vz?ahov vyhodnocovaním toho, ei stále existujú dôvody vedúce k dobrovo3nému a slobodnému rozhodnutiu vytvori? s niekým trvalé životné spoloeenstvo. Ak tieto dôvody už neexistujú, je potrebné zisti?, aké sú príeiny takéhoto stavu a ei tento stav treba považova? za trvalý (nezvratný) alebo naopak za taký, ktorý vykazuje len znaky doeasnosti. Podstatným pre uvažovanie o možnosti obnovenia spolužitia manželov, resp. o náprave rozvratu ich vz?ahu musí by? ochota oboch manželov h3ada? riešenia na zmenu takéhoto stavu spolu s ich presvedeením o význame takéhoto konania. To však nie je možné, ak eo i len jeden z manželov ( v predmetnej veci manželka ), je presvedeený, že vz?ahy sú tak narušené, že považuje za vylúeené ialšie pokusy o obnovenie manželstva, ktoré považuje za formálny zväzok. 20. Odvolací súd vzh3adom na skutkový stav zistený súdom prvej inštancie aj v súlade s vyššie uvedenými teoretickými východiskami dospel k záveru, že manželstvo úeastníkov konania je hlboko a trvale rozvrátené. Stav, ktorý je toho easu medzi manželmi, je potrebné považova? za stav bezpochyby nasvedeujúci nemožnosti plni? úeel manželstva, resp. rodiny založenej manželstvom, a to aj napriek nesúhlasu manžela vyjadreného až poeas odvolacieho konania dôvodiac, že v súeasnosti názor na rozvod manželstva zmenil, pre zachovanie súdržnosti rodiny a najmä kvôli maloletým je ochotný partnerský vz?ah s manželkou obnovi?, neveru manželke odpusti? a manželstvo ešte zachráni?. 21. Manželstvo úeastníkov konania bolo uzatvorené doa 25. apríla 2015. Manželia sa intímne stýkali dva mesiace pred podaním návrhu na rozvod, v spoloenej domácnosti nežijú od mája 2022. Manželka má mimomanželskú známos?, ktorá naialej trvá. Manželia pred súdom prvej inštancie s rozvodom manželstva súhlasili. Súd prvej inštancie preto po vykonanom dokazovaní dôvodne dospel k záveru, že vz?ahy medzi manželmi sú trvalo a vážne rozvrátené, manželstvo úeastníkov viac rokov neplní svoje funkcie, ide o dlhodobý stav, ktorý sa nepodarilo zvráti?. Z uvedených dôvodov je manželstvo iba formálnym zväzkom. Za príeinu rozvratu manželských vz?ahov súd prvej inštancie správne ustálil nedostatoenú a konfliktnú komunikáciu, hádky, nezhody, citové odcudzenie a mimomanželský vz?ah manželky, s ktorými sa stotožnil i odvolací súd. 22. Odvolací súd dopaoa, že vyššie uvedené skutoenosti ani samy osebe nevzbudzujú akúko3vek pochybnos? o kvalifikovanom rozvrate manželstva a aj o nemožnosti obnovy manželského spolunažívania, najmä zo strany manželky. Aj kei manžel poeas odvolacieho konania nesúhlasil s rozvodom manželstva, z výpovedí úeastníkov konania, najmä z postoja manželky jednoznaene vyplýva, že majú medzi sebou problémy, ktoré sa im nepodarilo vyrieši? ani poeas odvolacieho konania. Je preto nepochybné, že rozvrat manželstva je trvalý a obnova spolužitia nie je možná vzh3adom na okolnosti prejednávanej veci a najmä na jednoznaený a rozhodný postoj manželky, u ktorej došlo k citovému odcudzeniu voei manželovi. Z postoja manželky prezentovaného poeas konania celkom jednoznaene vyplýva, že s manželom ialej v manželstve zotrva? nechce, obnovi? manželské spolužitie nemieni, kei po podaní návrhu na rozvod manželstva doa 18. mája 2022 poeas celého konania na súde prvej inštancie, ako aj poeas odvolacieho konania zotrvala na svojej vôli rozvies? sa s manželom. Z uvedeného potom vyplýva jednoznaený záver, že u manželky nejde o prechodný a krátkodobý nesúlad medzi manželmi, prípadne doeasný stav, ale o dlhodobo pretrvávajúci stav a definitívne rozhodnutie v manželstve nezotrva?. 23. Záujem manžela o zotrvanie v manželstve nemôže by? sám o sebe dôvodom, aby bola manželka nútená zotrváva? vo vz?ahu, ktorý považuje za neperspektívny, pretože na naplnenie úeelu manželstva je potrebná snaha obidvoch manželov. Jednoznaený a nemenný vyššie zmienený postoj manželky je v tomto prípade znakom trvalého rozvratu manželstva ako dôvodu pre jeho rozvod, na ktorom nie nemení ani nesúhlas manžela s rozvodom manželstva, ktorý navyše pred súdom prvej inštancie s rozvodom manželstva výslovne súhlasil. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že manželstvo úeastníkov konania neplní svoj úeel, jeho rozvrat je trvalého charakteru a minimálne na strane manželky ( vychádzajúc z jej nemenného postoja prezentovaného pred súdom prvej inštancie a odvolacím súdom ) jednoznaene a bez pochybností nemožno oeakáva? obnovenie manželského spolunažívania.
24. Pretože rozsudok súdu prvej inštancie v easti rozhodnutia o rozvode manželstva spaoa základné právne náležitosti, najmä zrozumite3nos?, ureitos? a jasnos? a je logickým a právnym vyústením priebehu a výsledkov konania na súde prvej inštancie, jeho odôvodnenie je presvedeivé a odvolací súd sa s ním v plnom rozsahu stotožouje, potvrdil ho v danej easti ako vecne správny pod3a § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku. 25. Pod3a el. 3 ods. 1 Dohovoru o právach die?a?a záujem die?a?a musí by? prvoradým h3adiskom pri akejko3vek einnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutoeoovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. 26. Pod3a § 36 Zákona o rodine rodieia maloletého die?a?a, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedyko3vek dohodnú? o úprave výkonu ich rodieovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upravi? výkon ich rodieovských práv a povinností, najmä ureí, ktorému z rodieov zverí maloleté die?a do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého die?a?a a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upravi? styk die?a?a aj s blízkymi osobami.6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. 27. Pod3a § 24 ods. 1, 3 a 5 Zákon o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodieov maloletého die?a?a, súd upraví výkon ich rodieovských práv a povinností k maloletému die?a?u na eas po rozvode, najmä ureí, ei maloleté die?a zverí do spoloenej osobnej starostlivosti obidvoch rodieov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodieov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodieov, kto ho bude zastupova? a spravova? jeho majetok. Súd súeasne ureí, ako má rodie, ktorému nebolo maloleté die?a zverené do osobnej starostlivosti, prispieva? na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodieov o výške výživného. (1) Ak sú obidvaja rodieia spôsobilí die?a vychováva? a ak majú o osobnú starostlivos? o die?a obidvaja rodieia záujem, tak súd môže zveri? die?a do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodieov, ak je to v záujme die?a?a a ak budú takto zaistené potreby die?a? a. Ak so striedavou osobnou starostlivos?ou súhlasí aspoo jeden z rodieov die?a?a, tak súd musí skúma?, ei bude striedavá osobná starostlivos? v záujme die?a?a.(3) Súd pri rozhodovaní o výkone rodieovských práv a povinností alebo pri schva3ovaní dohody rodieov rešpektuje právo maloletého die?a?a na zachovanie jeho vz?ahu k obidvom rodieom a vždy prihliadne na záujem maloletého die? a?a, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiea dohodnú? sa na výchove a starostlivosti o die?a s druhým rodieom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo die?a?a na výchovu a starostlivos? zo strany obidvoch rodieov a aby bolo rešpektované právo die?a?a na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodiemi. (5) 28. Odvolací súd považuje za potrebné v prvom rade zdôrazni?, že pri rozhodovaní o zabezpeeovaní starostlivosti o maloleté deti je súd povinný rešpektova? ich objektívne právo na zachovanie ich vz?ahu k obidvom rodieom, ktorých úloha má pri výchove svoj význam. Spôsobilos? rodieov die?a vychováva? nie je daná len ich hmotnými podmienkami, ale aj ich prístupom k právam druhého rodiea a k právu die? a?a na starostlivos? oboch rodieov. Na uvedené súd prvej inštancie správne prihliadol, avšak prioritne na záujem maloletých, ktorý dôvodne nestotožooval so subjektívnou predstavou matky o vhodnosti výluene jej osobnej starostlivosti o maloleté deti. 29. Po preskúmaní napadnutého rozsudku v easti zverenia maloletých do striedavej osobnej starsotlivosti odvolací súd ani v tejto easti nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýli?. Súd prvej inštancie sa dostatoene a správne vyporiadal so všetkými argumentami matky poukazujúcimi na nevhodnos? striedavej osobnej starostlivosti v odsekoch 21. až 24 napadnutého rozsudku, na ktoré odvolací súd v podrobnostiach poukazuje a stotožouje sa s nimi. 30. K odvolacej námietke matky, že otec nevie sám zabezpeei? starostlivos? o maloleté, so starostlivos? ou o maloleté mu pomáha jeho matka ( stará matka maloletých ), odvolací súd uvádza, že pomoc starých rodieov nemožno hodnoti? ako nespôsobilos? rodiea sa o maloleté deti postara?. Práve naopak, je žiadúce, aby boli medzi maloletými a ich blízkou rodinou udržiavané úzke rodinné väzby, ktoré bezpochyby medzi maloletým a starou matkou existujú. Nebolo preukázané tvrdenie matky, že osobnú starostlivos? o maloleté, v ease kei sú u otca, vykonáva namiesto otca jeho matka, eo otec dôrazne poprel a matka v ialšom nepreukázala, ani nenavrhla vykonanie dôkazov na preukázanie tohto tvrdenia.
Uvedené preto odvolací súd považoval za subjektívne hodnotenie matky o spôsobe výkonu starostlivosti otca o maloleté, v ktorej neboli zistené nedostatky. Striedavá osobná starostlivos? sa fakticky aj vykonáva na základe neodkladného opatrenia nariadeného uznesením Okresného súdu Levice, e.k. 6P/80/2022 – 224 z 9. marca 2023, v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre, e.k. 12CoP/26/2023 – 296 z 30. mája 2023. 31. Odvolaciu námietku matky týkajúcu sa prepisu výsluchu maloletej F. odvolací súd pri rozhodovaní o podanom odvolaní nepovažoval za dôvodnú, pretože súd prvej inštancie pri rozhodovaní o forme starostlivosti o maloleté deti neprihliadal výluene na skutoenosti, ktoré vyplynuli z výsluchu maloletej, resp. zis?ovania jej názoru, ale vychádzal z komplexného posúdenia skutoeného stavu zisteného výsluchom rodieov, šetrením procesného opatrovníka, hodnotením maloletých z Katolíckej spojenej školy C. G. I. J. z 8. novembra 2022 a 15. marca 2023, správou Referátu poradensko – psychologických služieb Levice zo 17. marca 2023. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie nezistil ani dôvod na nariadenie znaleckého dokazovania. Za danej situácie a s prihliadnutím na vek maloletých detí, kedy si vytvárajú a upevoujú citové väzby k obom svojim rodieom, ako i ostatným rodinným príslušníkom, je v ich záujme, aby neboli odlúeené od otca, ktorý má v ich živote rovnako dôležité miesto ako ich matka a chce sa o ne náležite stara? rovnakou mierou ako matka. Odvolací súd navyše dodáva, že v doterajšom konaní bol preukázaný pozitívny vz?ah maloletých k otcovi, ktorý sa voei nim nedopustil žiadnej formy násilia. Odvolací súd nemal obsahom spisu za preukázané ani matkou uvádzané tvrdenie, že otec sa voei nej dopustil fyzického násilia, eoho mala by? svedkom maloletá G.. 32. Pri riadení sa úvahami podanými vyššie má odvolací súd za to, že je dôvodné rozsudok súdu prvej inštancie napadnutý odvolaním matky vo výroku II. o zverení maloletých do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodieov ako vecne správny potvrdi? pod3a § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku. 33. Pod3a § 62 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodieov k de?om je ich zákonná povinnos?, ktorá trvá do easu, kým deti nie sú schopné samé sa živi? (ods. 1). Obaja rodieia prispievajú na výživu svojich detí pod3a svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Die?a má právo podie3a? sa na životnej úrovni rodieov (ods. 2). Pri ureení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodieov a v akej miere sa o die?a osobne stará. Ak rodieia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivos? rodieov o domácnos? (ods. 4). Výživné má prednos? pred inými výdavkami rodieov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiea súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiea, ktoré nie je nevyhnutné vynaloži? (ods. 5). 34. Pod3a § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri ureení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 35. Pod3a § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku v odôvodnení rozsudku súd uvedie, eoho sa žalobca domáhal, aké skutoenosti tvrdil, aké dôkazy oznaeil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutoenosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, preeo nevykonal ialšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedeivé. 36. V prvom rade je nutné sa stotožni? s argumentáciou matky a otca, ktorí obaja zhodne poukázali na to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v easti výživného nie je preskúmate3né. Porovnajúc odôvodnenie preskúmavaného rozsudku súdu prvej inštancie vo vz?ahu k výroku IV. s vyššie uvedenými kritériami je zrejmé, že súd prvej inštancie sa nimi dôsledne neriadil. V odôvodnení rozsudku sú síce uvedené eiastkové skutkové zistenia o osobných, príjmových a majetkových pomeroch rodieov a o výdavkoch spojených so zabezpeeením starostlivosti o maloleté, avšak z odôvodnenia rozsudku nie sú zrejmé relevantné myšlienkové postupy a úvahy, ktoré viedli súd prvej inštancie k ureeniu výživného otcovi pre maloleté poeas striedavej osobnej starostlivosti v ease, poeas ktorého osobnú starostlivos? o maloleté vykonáva matka. Pokia3 nie je zrejmé, na základe ktorých vykonaných dôkazov aký právny záver o
skutkovom stave veci súd prvej inštancie urobil vo vz?ahu k napadnutému výroku o výživnom, teda akú tzv. skutkovú vetu podrobil právnej kvalifikácii, je potrebné prija? záver, že takéto rozhodnutie je za?ažené vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Takouto vadou s poukazom na uvedenú argumentáciu trpí aj napadnutý rozsudok v easti výživného, eím bolo úeastníkom konania znemožnené, aby uskutoeoovali procesné práva a došlo k porušeniu ich práva na spravodlivý súdny proces a nemožno tento nedostatok napravi? v odvolacom konaní. V preskúmavanom rozsudku sú síce v odseku 10 odôvodnenia uvedené skutkové zistenia o príjmových a majetkových pomeroch matky a otca, ich osobné pomery, ako aj maloletých detí, avšak v danej easti nie je možné zisti?, akým spôsobom ich súd prvej inštancie vyhodnotil, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval. Nie je možné dozvedie? sa nie ani o tom, na základe eoho súd prvej inštancie vyhodnotil, že je v možnostiach a schopnostiach otca prispieva? na výživu maloletých detí, ktoré boli zverené do striedavej osobnej starostlivosti v týždoových intervaloch, výživným vo výške 90 eur mesaene pre mal. F. a vo výške 70,eur pre maloletú G.. Odvolacie námietky oboch rodieov sú tak opodstatnené, pretože postup súdu prvej inštancie vo vz?ahu k rozhodnutiu o výživnom nie je riadne a zrozumite3ne odôvodnený. 37. K odvolacej námietke otca, že súd prvej inštancie sa vôbec nevyporiadal s otázkou a do súdneho rozhodnutia nepooal úpravu, ktorý z rodieov bude pobera? rodinné prídavky a uplatouje si daoový bonus, ktoré aktuálne obe poberá matka, odvolací súd poznamenáva, že zákon e. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov vo veci uplatoovania nároku na daoový bonus na vyživované die?a predpokladá v prvom rade vzájomnú dohodu oboch rodieov. Ak k takejto vzájomnej dohode rodieia nedospejú z rôznych dôvodov, z legislatívneho znenia § 33 ods. 4 zákona o dani z príjmov vyplýva, že ak podmienky na uplatnenie daoového bonusu spaoa viac daoovníkov a ak sa nedohodnú inak, daoový bonus na všetky vyživované deti sa uplatouje alebo sa prizná v poradí matka, otec, iná oprávnená osoba tak, že na prvom mieste je matka die?a?a. K poberaniu prídavkov na die?a odvolací súd poukazuje na § 2 ods. 5 pís. a/ z. e. 600/2003 Z.z. o prídavku na die?a a o zmene a doplnení zákona e. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, pod3a ktorého, ak súd rozhodne o zverení maloletého die?a?a do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodieov alebo do spoloenej osobnej starostlivosti obidvoch rodieov, prídavok a príplatok k prídavku sa vypláca oprávnenej osobe pod3a písomnej dohody rodieov. Ak nedôjde k písomnej dohode pod3a prvej vety, pri zverení maloletého die?a?a do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodieov sa prídavok a príplatok k prídavku vypláca striedavo každému rodieovi poeas kalendárnych mesiacov, ktorých poeet sa ureí pod3a pomeru, ktorým je ureená striedavá osobná starostlivos?. 38. Súeasne odvolací súd k odvolacej námietke otca o nesprávnosti ureenia momentu jeho povinnosti plati? výživné na maloleté dopaoa, že súd prvej inštancie ureil otcovi povinnos? plati? výživné na maloleté deti poenúc právoplatnos?ou výroku rozsudku o rozvode manželstva. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že súdne rozhodnutie je vo všeobecnosti vykonate3né po jeho právoplatnosti ( porovnaj § 232 ods. 2 a 3 Civilného sporového poriadku ). Za ureitých okolností je však táto následnos? narušená a rozhodnutie sa stáva vykonate3ným predtým ako nadobudne právoplatnos?. K predbežnej vykonate3nosti dochádza rozhodnutím súdu napr. v zmysle § 233 Civilného sporového poriadku alebo nastáva zo zákona napr. v zmysle § 44 Civilného mimosporového poriadku ako je to v prípade rozsudkov o výživnom. V praxi to znamená, že hoci by sa niektorý jeden alebo druhý úeastník konania proti rozsudku odvolal, tento je v easti výroku o výživnom vykonate3ný bez oh3adu na to, že rozsudok ešte nie je právoplatný. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie nielen nadbytoene, ale aj nesprávne upravil vykonate3nos? rozsudku o výživnom formuláciou „poenúc právoplatnos?ou výroku rozsudku o rozvode manželstva.“ Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, e.k. II. ÚS 69/2019-14 z 23. mája 2019, z ktorého vyplýva, že „pod3a § 44 Civilného mimosporového poriadku sú rozsudky o výživnom vykonate3né dorueením bez možnosti inej úpravy súdom. Sledovaným úeelom tohto ustanovenia je eo najskoršie zabezpeeenie riadneho plnenia vyživovacej povinnosti, ktorá rodieovi vzniká zo zákona narodením die?a?a, a riadneho zabezpeeenia potrieb maloletého výživným, na ktoré je odkázaný. Predbežná vykonate3nos? akéhoko3vek rozhodnutia o výživnom teda nastáva priamo zo zákona, bez oh3adu na znenie výroku deklaratórneho rozhodnutia súdu, ktorým ureí lehotu na plnenie zroeného výživného. Akoko3vek by bola naformulovaná lehota na dobrovo3né splnenie tejto povinnosti a zaeiatok jej plynutia (napr. tri dni od dorueenia rozsudku), i tak by nastúpila zo zákona vynútite3nos? plnenia tejto povinnosti odo doa dorueenia rozsudku súdu prvej inštancie, eiže ešte pred efektívnym uplynutím súdom ureenej lehoty na dobrovo3né plnenie.“
39. Odvolací súd zdôrazouje, že mimosporové konanie je typické dominanciou princípu oficiality a princípu materiálnej pravdy. Tieto vyžadujú od súdu, aby zistil skutoený stav veci, teda v rámci dokazovania sa nemôže spolieha? len na dôkaznú iniciatívu úeastníkov konania, ale aplikuje sa vyšetrovací, resp. vyh3adávací princíp civilného procesu. Preto je súd povinný vykona? aj iné dôkazy, ako navrhli úeastníci konania, ak je to potrebné na zistenie skutoeného stavu veci. 40. V súhrne vzh3adom na uvádzané sa tak vec dostala do takej polohy, v ktorej by náprava pochybení súdu prvej inštancie vyžadovala takú mieru ingerencie odvolacieho súdu, ktorá by v skutoenosti mala za následok aj nahrádzanie einnosti súdu prvej inštancie ( úlohou odvolacích súdov napriek preneseniu na ne ureitých einností vyžadovaných skôr od súdov prvej inštancie je totiž stále prieskum správnosti rozhodnutí súdov prvej inštancie s prípadným doplnením dokazovania ). 41. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v easti výroku IV. o ureení výživného a v easti závislého výroku o náhrade trov konania zrušil ( § 389 ods. 1 písm. b/, c/ Civilného sporového poriadku ) a vec mu v zrušenom rozsahu vrátil na ialšie konanie a nové rozhodnutie ( § 391 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku ). 42. Povinnos?ou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu pod3a ustanovenia § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku bude komplexne vyhodnoti? pomery úeastníkov konania, aj vzh3adom na uplynulý eas opätovne zisti? príjmy rodieov ( prípadne spolužijúcich osôb, ak takáto skutoenos? bude zistená ) za rozhodné obdobie ( minimálne rok pred podaním návrhu až do doa opätovného rozhodovania súdu prvej inštancie ), ustáli? zárobkové a majetkové pomery rodieov, zisti? výdavky úeastníkov konania za rozhodné obdobie a posúdi? ich opodstatnenos?, zisti? poeet vyživovacích povinností matky a otca ( všetky skutoenosti aktualizova? ku dou nového rozhodnutia). Okrem príjmov a výdavkov majetkové pomery rodieov ovplyvouje aj vlastnícke právo k nehnute3nostiam, hnute3ným veciam vyššej hodnoty ( napr. motorové vozidlo ), peoažné prostriedky na úetoch v peoažných ústavoch. Pomery v domácnosti sú tiež ovplyvoované spolužitím s inými osobami. Následne bude povinnos?ou súdu prvej inštancie výsledky vykonaného dokazovania komplexne vyhodnoti? vychádzajúc zo základného princípu vo3ného hodnotenia dôkazov zakotveného v Elánku 15 Základných princípov Civilného sporového poriadku a v ustanovení § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku, a to najmä so sústredením sa na sporné otázky, ako aj odvolacie argumenty otca a otca, tieto posúdi? z h3adiska všetkých na vec vz?ahujúcich sa zákonných ustanovení a potom o prípadnej vyživovacej povinnosti rodieov znova rozhodnú?. Rozhodnutie je potrebné v každom jednotlivom výroku náležite v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 Civilného sporého poriadku odôvodni?. 43. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie aj odvolacieho konania ( § 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku ). 44. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, eiže jednomyse3ne ( § 3 ods. 9 posledná veta zákona e. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení ). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného sporového poriadku). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového poriadku). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 Civilného sporového poriadku). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného sporového poriadku). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 Civilného sporového poriadku).