{"guid": "81b4c845-be7e-4269-9b9d-0bc8156afed4:512ee6f4-e5d9-42fe-a24a-d4899d3370b2", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2024:4322202001.3", "spisova_znacka": "12CoP/72/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 12CoP/72/2023 z 25. 6. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 25. júna 2024, sp. zn. 12CoP/72/2023, ECLI:SK:KSTT:2024:4322202001.3", "identifikacne_cislo": "4322202001", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Bundzelová", "sudca_id": 444, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lubica-bundzelova-444", "datum_vydania": "2024-06-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 389 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-389"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 389 ods. 1 písm. c) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-389"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-389"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/512ee6f4-e5d9-42fe-a24a-d4899d3370b2", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2024:4322202001.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2024:4322202001.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2024:4322202001.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Trnava\n12CoP/72/2023\n4322202001\n25. 06. 2024\nJUDr. Ľubica Bundzelová\nECLI:SK:KSTT:2024:4322202001.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň:\nJUDr. Táňa Šefčíková a Mgr. Andrea Hadnagyová, v právnej veci navrhovateľky, manželky ( matky ): A.\nB. C., nar. X. XXXXX XXXX, trvale bytom D. XXXX, a manžela ( otca ): B. A. C., nar. XX. XXXXXXXX\nXXXX, trvale bytom D. E. XXXX, zastúpený splnomocnenkyňou: JUDr. Jana Ondrášiková, advokátka so\nsídlom Bernolákova 12, Levice, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností\nk maloletým deťom na čas po rozvode: F. C., nar. XX. XXXXXXXX XXXX, a G. C., nar. XX. XXXXXXXX\nXXXX, obe bytom ako matka, zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny\nLevice, so sídlom Ľ. Štúra 53, Levice, o odvolaní matky a otca proti rozsudku Okresného súdu Levice,\nč.k. 6P/80/2022-280 zo dňa 27. marca 2023, takto\nrozhodol:\nOdvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku I. a II. a závislého výroku III.\no t v r d z u j e a v časti výroku IV. a závislého výroku V.\nzrušuje\na vec mu\nr a c i a v zrušenom rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n\np\nv\n\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. manželstvo manželov ( matky a otca )\nrozviedol, výrokom II. zveril maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov tak, že\notec bude vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté deti vždy od pondelka od 08:00 hod. párneho\ntýždňa do nasledujúceho pondelka do 08:00 hod. nepárneho týždňa a matka vždy od pondelka od\n08:00 hod. nepárneho týždňa do nasledujúceho pondelka do 08:00 hod. párneho týždňa s tým, že\nrodič ktorému končí výkon starostlivosti o maloleté deti, odovzdá deti v stanovený čas do školského a\npredškolského zariadenia s výnimkou sviatkov a prázdnin, kedy deti odovzdá do osobnej starostlivosti\ndruhému rodičovi v mieste jeho bydliska, výrokom III. určil, že obaja rodičia sú oprávnení maloleté deti\nzastupovať a spravovať ich majetok, výrokom IV. počas trvania striedavej osobnej starostlivosti zaviazal\notca prispievať na výživu maloletej F. sumou 90 eur mesačne a na výživu maloletej G. sumou 70 eur\nmesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc právoplatnosťou výroku rozsudku\no rozvode manželstva a výrokom V. žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.\nPrávne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 18, 23 ods. 1 a 2, § 24 ods. 1, 3, § 62 ods. 1, 2 a 6 z.č.\n36/2005 Z.z. o rodine ( ďalej len „Zákon o rodine“ ). Vecne tým, že na základe vykonaného dokazovania\nmal za preukázané, že v manželstve účastníkov konania existuje vážny a trvalý rozvrat, v dôsledku\nktorého si manželstvo neplní funkcie, ktoré v inštitúte manželstva predpokladá Zákon o rodine. Manželia\nod mája 2022 nežijú v jednej domácnosti a ich vzájomné vzťahy sú trvalo narušené, čoho dôkazom je\nnajmä trvajúci vzťah manželky s iným mužom. Na rozpade vzťahu sa vždy svojim spôsobom podieľajú\nobaja z partnerov, pričom manželka tvrdila, že šťastná už v manželstve nebola roky, napriek tomu\ndva mesiace pred podaním návrhu na rozvod manželia spolu intímne žili, čo odôvodňovala snahou o\nzáchranu manželstva. Aké v skutočnosti bolo spolužitie manželov, vedia najlepšie oni dvaja, nepochybné\nvšak je, že nevera manželky bola definitívnym ukončením ich manželstva. Manželia majú podstatne\n\nrozdielne názory na fungovanie a priority v manželskom vzťahu. Manželka sa snažila vykresliť manžela\nako alkoholika, čo však preukázané nebolo, ona sama priznala požívanie alkoholu, i keď prezentovala,\nže len z dôvodu, že nebola šťastná. Rovnako nebolo preukázané domáce násilie zo strany manžela.\nSpomínané ťahanie za ruku po schodoch bolo už dôsledkom vypätých vzťahov medzi manželmi, kedy\nmanželka sama priznala, že aj jej „vyletela“ ruka a počas celého konania išlo o jediný prípad, kedy bolo\ntakéto správanie spomínané. Ak by bola manželka obeťou domáceho násilia, ako sa snažil prezentovať\njej právny zástupca na poslednom pojednávaní, určite by to riešila aj prostredníctvom orgánov činných\nv trestnom konaní a nemala by intímny styk s manželom dva mesiace pred podaním návrhu za účelom\nsnahy o obnovenie ich vzájomného vzťahu. Za daného stavu možno konštatovať, že manželstvo\núčastníkov je len formálnym zväzkom bez akejkoľvek možnosti reparácie, preto súd prvej inštancie\npodanému návrhu vyhovel a manželstvo rozviedol. Obaja rodičia majú vytvorené vhodné bytové a\nmateriálne podmienky pre výchovu maloletých detí, u žiadneho z rodičov neboli zistené nedostatky, ktoré\nby im bránili v starostlivosti o deti a maloleté majú k obom rodičom vytvorený blízky citový vzťah. Napokon\nrodičia sa rozišli krátko pred podaním návrhu, dovtedy obaja zabezpečovali starostlivosť o svoje deti a\nje nepochybné, že sú schopní ju zabezpečovať aj naďalej. Ak bol otec pre stavbu rodinného domu často\ndlhšie v práci a matka bola s deťmi na materskej či rodičovskej dovolenke, je logické, že s nimi trávila\nčas dlhšie, avšak neznamená to, že otec je neschopný starostlivosti o ich dcéry. Rovnako nie je nič\nnezvyčajné, ak rodičom pomôžu starí rodičia, najmä ak tak robili aj počas spolužitia manželov. Maloleté\nF. a G. potrebujú pre svoj ďalší zdravý vývin predovšetkým kooperatívny vzťah medzi svojimi rodičmi tak,\naby pre ne vytvorili prostredie, v ktorom sa budú cítiť bezpečne. Je preto nevyhnuté apelovať na oboch\nrodičov, aby uprednostnili ozajstný záujem maloletých detí nad svojimi záujmami a vzájomnou averziou\na pokúsili sa v otázkach súvisiacich s ich výchovou dospieť ku komunikácii, v ktorej bude prvoradý\nzáujem detí. Matka si tiež musí uvedomiť, že deti majú dvoch rodičov i po ich rozvode a majú svojho\notca, ktorým nie je matkin aktuálny partner. Je v záujme dievčat, aby vyrastali u oboch rodičov, ku ktorým\nmajú vrúcny vzťah, k obom rodičom sa tešia, a ktorí obaja sú schopní zabezpečiť im plnohodnotnú\nstarostlivosť. V priebehu konania nebolo preukázané, že by deti mali psychické problémy prameniace zo\nvzťahu, prípadne zo stretávania sa s otcom, ktoré by intenzívnym spôsobom zasahovali do ich záujmov.\nHoci aj maloletá F. uvádzala, že chce byť viac u matky, súd prvej inštancie po posúdení skutkových\nokolností prípadu dospel k právnemu záveru, že sú splnené všetky zákonné podmienky pre zverenie\nmaloletých detí do striedavej starostlivosti rodičov. Na názor dieťaťa je potrebné prihliadať, avšak nie\nbezvýhradne. Najmä keď sú deti vo veku, kedy nevedia skutočne posúdiť rozdiel v počte dní, ktoré\nbudú u toho ktorého rodiča tráviť, a sú absolútne neprimerane zaťažované hlavne zo strany matky a\nstarej matky otázkami, u koho chcú byť. Matka neustále vyžaduje, aby sa deti vyjadrili u koho chcú\nostať a podobne, čo je absolútne neprijateľné zaťažovanie maloletých rozhodovaním, ktoré majú učiniť\ndospelí. Práve aj z tohto dôvodu môžu byť deti podráždené či utiahnuté, prípadne sa prejavovať napr.\nzlosťou či nejakými výbuchmi, ktoré správanie je ich obranným mechanizmom. Pred každým rodičom\nsa snažia povedať, čo chce rodič počuť, len aby ho neranili. Obe dievčatá majú nepochybne láskyplný\nvzťah k obom rodičom, ani jedného neodmietajú, rovnako obaja rodičia milujú svoje deti a chcú pre ne to\nnajlepšie, avšak matka stavia seba do role preferenčného rodiča, ktorý je jediný oprávnený rozhodovať\no deťoch, ktoré aj označuje za výlučne „len jej“ deti. Záujmom detí určite je, aby boli v starostlivosti\noboch rodičov, pokiaľ obaja na to majú predpoklady a záujem o starostlivosť. V prejednávanej veci je\nrozhodujúce, že obaja rodičia majú svoje dcéry radi, takisto dcéry rodičov, každý z nich je schopný\nzabezpečiť im osobnú starostlivosť a vychovávať ich, a teda nie je daná zákonná prekážka pre to, aby\ndeti nevychovávali formou striedavej osobnej starostlivosti, keď touto formou jednoznačne budú zaistené\npotreby maloletých detí. Zo správ školy, materskej školy, psychologičky RPPS, procesného opatrovníka\ni z vyjadrenia maloletej F. je preukázaný jednoznačný pozitívny vzťah detí k rodičom, nepreferujú\nani jedného z nich. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie, berúc do úvahy názor procesného\nopatrovníka, nevzhliadol dôvod na znalecké dokazovanie a opätovné zisťovanie názoru detí, na ktoré aj\npodľa názoru psychologičky nesmie byť vyvíjaný tlak zodpovednosti za rozhodnutie o starostlivosti, ktoré\nroli dieťaťa ( a už vôbec nie v tomto veku ) neprináleží. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie zveril\nmaloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti s tým, že každý z rodičov bude osobnú starostlivosť\nvykonávať v týždňových intervaloch. Zároveň súd prvej inštancie rozhodol o tom, že obaja rodičia sú\noprávnení maloleté deti zastupovať. Z dôvodu výrazne rozdielnych zárobkových pomerov rodičov súd\nprvej inštancie otcovi určil vyživovaciu povinnosť i počas striedavej starostlivosti, ktorú považuje za\nprimeranú odôvodneným potrebám detí s prihliadnutím na dĺžku trvania striedavej starostlivosti, pričom\nmajetkové pomery rodičov ( i úvery ) ešte budú predmetom riešenia pri vyporiadaní BSM. O trovách\nkonania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s § 52 z.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok\n( ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“ ).\n\n2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie matka v easti výrokov\nII. a IV. pod3a § 62 ods. 1 z. e. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok CSP ( ialej len „ Civilný\nmimosporový poriadok “ ) a § 365 ods. 1 písm. b) a h) z. e. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ialej\nlen “ Civilný sporový poriadok“ ). Navrhla napadnuté rozhodnutie vo výrokoch II., IV. zmeni?, rozhodnú?\no zverení maloletých detí do jej starostlivosti a otca zaviaza? na platenie výživného pod3a návrhov\nz pojednávania zo doa 27. marca 2023. Dôvodila, že otec s návrhom na rozvod súhlasil, súhlasil so\nzverením detí do jej výchovy a domáhal sa úpravy styku poeas rozvodového konania i napriek tomu, že\nsa v konaní rieši úprava pomerov k de?om až na eas po rozvode. Doa 7. decembra 2022 bola vypoeutá\nmaloletá F. za prítomnosti procesného opatrovníka, nako3ko bola schopná vyjadrova? samostatne svoj\nnázor, ako si predstavuje ialšiu výchovu a jej spôsob. Zo zvukovej nahrávky matka zistila, že jej výsluch\nsa uskutoenil manipulatívne s cie3om donúti? ju vyslovi?, že má záujem, aby bola vychovávaná v\nstriedavej starostlivosti, i kei otec sa o ou neuchádzal. Po porovnaní zápisnice o pojednávaní a prepisu\nnahrávky zistila, že prepis výsluchu bol zapísaný neobjektívne, nedostalo sa do neho eas? týkajúca\nsa domáceho násilia otca voei matke, ktorého boli dve maloleté deti oeitými svedkami a nedostal sa\ndo neho ani spôsob kladenia sugestívnych a nátlakových otázok die?a?u. Z prepisu je zrejmé pod3a\nnátlakových otázok procesnej opatrovníeky, že táto rezignovala na funkciu zástupcu die?a?a a stala\nsa zástupcom otca a poeas celého výsluchu sa snažila sugestívnymi a kapcióznymi otázkami vytvára?\npsychický nátlak na maloletú s cie3om získa? od nej odpovei, že chce býva? týždeo u otca a týždeo u\nmatky. Súd prvej inštancie toleroval procesnému opatrovníkovi sústavné opakovanie rovnakých otázok\ntzv. neprípustné vy?ažovanie svedka rovnakými otázkami, kým sa nezíska oeakávaná odpovei. Súd\nprvej inštancie toleroval nahováranie die?a?a na odpovede, ktoré neboli prejavom jeho vôle, psychický\nnátlak, ktorý bol na die?a vyvíjaný simuláciou nereálneho právneho stavu dokonca až tak, že bude\noddelená od sestry, kei bude vo výchove matky a podobne. Súd prvej inštancie takýto neprípustný\npsychický nátlak na maloletú toleroval a dokonca v oom aj sám pokraeoval a zápisnicu vyhotovil takým\nspôsobom, aby namietané skutoenosti nevyplývali z jej prepisu do zápisnice. Zápisnica o pojednávaní\nzo doa 7. decembra 2022, spôsobom ako bola vyhotovená, kei v nej nebol uvedený priamy dôkaz\no otcovom domácom násilí na matke priamo pred de?mi, otca povzbudila tak, že doa 13. decembra\n2022 podal návrh na ialšie neodkladné opatrenie, ktorým sa predeasne nariadila striedavá starostlivos?\noboch rodieov. Otec nerešpektoval záujem maloletých detí a nad tento povýšil záujem svojej matky\n( rozumej starej matky maloletých detí ), ktorá sa v skutoenosti má po týždni deli? o výchovu detí s\nmatkou. Súd prvej inštancie v rozpore s vykonaným dokazovaním, v priamom rozpore so zákonnou\núpravou, pod3a ktorej striedavú starostlivos? môže nariadi? až na eas po rozvode, v rozpore so záujmom\nmaloletých detí a bez zaistenia ich potrieb, nariadil ešte pred rozhodnutím vo veci samej striedavú\nstarostlivos?. Týmto úeelovo súd prvej inštancie v rozpore s vykonaným dokazovaním vytváral stav, aby\nsi maloleté zvykali na pravidelné týždenné odlueovanie od matky, aby si zvykli na pravidelnú týždennú\nstarostlivos? u babieky ( matky otca ). Súd prvej inštancie rozhodol o striedavej osobnej starostlivosti\nv rozpore so záujmom die?a?a, v priamom rozpore s jeho preukázanými citovými väzbami. Znalecké\ndokazovanie na odborné zistenie záujmu die?a?a súd prvej inštancie odmietol vykona?, lebo by mal\nobavu, že by nebolo súladné s jeho rozhodnutím. Súd prvej inštancie ignoroval, že die?a popisuje, že\nv ease kei sa s oou má otec stýka?, prevažne sa o neho stará jeho stará matka, že tá vypaoa jeho\nvo3ný eas, ignoroval, že die?a bolo svedkom domáceho násilia, ktorého sa dopúš?al otec voei matke a\nrozhodne nie je v záujme by? vychovávaný v takomto prostredí, pretože výchova nebude rovnocenná.\nNeexistoval žiaden racionálny dôvod predbežne vydáva? opatrenie o striedavej starostlivosti jeden deo\npred koneeným rozhodnutím vo veci samej a jediným dôvodom bolo len predbežne pomôc? otcovi. Hoci\nsa stav striedania detí poeas základného konania neosvedeil, súd prvej inštancie umožnil autoritatívnym\nrozhodnutím, aby poeas celého odvolacieho konania bol takýto stav vytvorený v rozpore so záujmami\ndetí. Otcovi, ktorý sa prejavoval v manželstve násilne, nadmerne požíval alkoholické nápoje, súd prvej\ninštancie neodkladným opatrením vytvoril umelé podmienky, aby mohol by? raz úspešný v odvolacom\nkonaní. Je všeobecne známou skutoenos?ou, že v prevažnej väešine prípadov sa domáce násilie nerieši\npred orgánmi einnými v trestnom konaní, len výnimoene sa takéto prípady dostávajú pred políciu. Súd\nprvej inštancie však nelogicky, v rozpore s výpoveiou priamej svedkyne, maloletej F. vykonal úsudok, že\nkei toto nebolo riešené orgánmi einnými v trestnom konaní, k skutku nedošlo. Bolo preukázané, že vz?\nah úeastníkov konania je nevraživý, že nedokázali ani poeas rozvodového konania pod3a odporúeania\nsúdu prvej inštancie striedavo vychováva? deti po týždni. I napriek tomu, že neexistoval ani záujem\ndie?a?a na striedavú starostlivos? ( preukázané z výsluchu die?a?a a konfliktného vz?ahu rodieov\nvedúceho k fyzickým útokom na slabšiu osobu ), súd prvej inštancie skonštatoval, že dôvody na striedavú\nstarostlivos? sú dané. Nelogicky ospravedlooval doterajšiu neadekvátnu starostlivos? o deti zo strany\n\notca, že len preto doposia3 bola matka s de?mi, teda aj na materskej, ei rodieovskej dovolenke, lebo\notec “ bol pre stavbu rodinného domu easto dlhšie v práci “. Táto okolnos? jednak nebola preukázaná\ndôkazmi a taktiež je zjavne nelogická, pretože otec v C. H. nestavia a nikdy nestaval rodinný dom, ale plní\nsi povinnosti zamestnanca, vyplývajúce z pracovnej zmluvy, za ktoré poberá mzdu. Súd prvej inštancie\nstanovil bez zistenia reálnych dôvodov striedavú starostlivos?, že deti takto majú by? v budúcnosti\nvychovávané ( rozumej týždeo u starej matky a týždeo u matky ) a toto svoje rozhodnutie postavil na\ntom, že rodieia sa majú do budúcna zmeni?, „apeloval“ na ich budúce vz?ahy, ktoré sa už po súdnom\nrozhodnutí majú zmeni? a by? také, aké vyžaduje striedavá starostlivos?. Na základe budúcej zmeny,\nktorá v súeasnosti ešte nenastala, bolo vydané rozhodnutie v rozpore s § 35 Civilného mimosporového\nporiadku. Uniklo však pozornosti súdu prvej inštancie, že doposia3 sa deti stretávali s otcom každý\ndruhý víkend, prípravu do školy, resp. škôlky vykonávali len s matkou, takže ani nebol dôvod na\npsychické problémy detí. Vyriešenie odbornej otázky, odporúeania znalca na striedavú starostlivos?,\nsúd prvej inštancie odmietol vykona? a nezistený odborný názor nahradil svojím laickým názorom,\npretože súd prvej inštancie nie je odborníkom - súdnym znalcom. Konštatovaný záujem detí, aby boli v\nstarostlivosti oboch rodieov po rozvode, nebol preukázaný, nako3ko z vykonaného dokazovania zatia3\nbolo zistené, že deti sú spokojné s doterajším stavom, teda, že sú u otca a jeho matky každý druhý\nvíkend a v ostatnom ease s matkou a v školskom, prípadne predškolskom zariadení. Závery súdu\nprvej inštancie o nepreferovaní de?mi ani jedného z rodieov, sú v priamom rozpore s vykonaným\ndôkazom, výsluchom maloletej F. na pojednávaní. Výrok IV. týkajúci sa výživného je úplne neprimeraný\nzárobkovým možnostiam oboch rodieov a matka nemá možnos? voei jeho neadekvátnosti dôvodi?,\npretože súd prvej inštancie pominul akoko3vek ho v napadnutom rozhodnutí odôvodni?.\n3. K odvolaniu matky sa vyjadril otec, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo\nvýroku II. ako vecne správne potvrdil. Vykonaným dokazovaním neboli vôbec preukázané skutoenosti,\nktoré by nasvedeovali tomu, že nie je schopný zabezpeei? výchovu a opateru detí na požadovanej\núrovni, alebo že by neboli rozvinuté vzájomné citové väzby medzi ním a de?mi. Prepis zvukovej nahrávky\nz vypoeutia maloletej F. na súde v bode 10 odvolania, na ktorý aj v tomto odvolaní matka poukazuje,\nmatka úeelovo v odvolaní prezentuje tak, aby z vyjadrení dcéry vyplývali iba také skutoenosti, ktoré\nmatka považuje za popieranie osoby otca a vysvet3uje si vyjadrenia dcéry ako záujem dcéry by?\npo rozvode rodieov len v domácnosti u matky. Namieta, že by sa dopúš?al fyzického ei psychického\nnásilia voei manželke, matke. Matka poukazuje na jednu situáciu, ktorú mal. F. ihnei sama od seba\nreprodukovala na súde, prieom ale ona sama uvádzaný konflikt nevidela, len poeula od svojej mladšej\nsestry. Hovorila, že otec matku ?ahal za ruku a nie za vlasy, eo mala vidie? G.. Die?a vo veku mal. G. ( t.e.\nmá 5 rokov ) hovorí nieeo tak, ako to vidí bez toho, aby bolo schopné tomu, eo videlo, pripísa? význam.\nNásledne staršia F. to, eo vidí sestrieka, reprodukuje sudkyni, eo už samo osobe nie je objektívnym\nposúdením danej situácie a už vôbec nie dôkazom, že otec detí je násilník. Matka zaeala otca opisova?\nako násilníka až po pojednávaní v decembri 2022, kedy si mali rodieia striedavú starostlivos? skúša?.\nVo vyjadreniach uvádzala, že pije alkohol ( so susedom ), tiež uviedla v písomnom vyjadrení, že aj\nona pila alkohol, ale z iného dôvodu ako manžel a sama seba ospravedloovala. Ani v návrhu a na\nprvých pojednávaniach neprezentovala manžela ako schopného násilností. Pokia3 sa cítila by? bola\nobe?ou domáceho násilia, mala možnos? privola? políciu, ís? na vyšetrenie, poda? trestné oznámenie,\nvykáza? otca z obydlia na 10 dní prostredníctvom polície alebo na potrebný eas opatrením súdu. Ani\njednu z možností nevyužila, lebo nemala na to dôvody. Preto odvolacie námietky v naznaeenom smere\nnie sú opodstatnené. Námietky matky, že deti k nej majú silnejší citový vz?ah ako k druhému rodieovi,\nlebo deti vychovávala od narodenia, nie sú namieste. Z vyjadrení mal. F. nevyznieva intenzita citového\nvz?ahu k obom rodieom a ani skutoený prejav vôle by? zverená do výluenej starostlivosti matke. S\npoukazom na rozumovú vyspelos? mal. F. nie je možné rozhodnutie vo veci úpravy práv a povinností\noprie? o vyjadrenia die?a?a. Výsluch die?a?a v nesporovom konaní nemá váhu výsluchu svedka a nie\nje dôkazným prostriedkom na úrovni svedeckej výpovede. Súd prihliada len na názor maloletého die?\na?a, ktoré je schopné samostatne vyjadri? svoj názor, eo sa nevz?ahuje na vek a rozumovú vyspelos?\nmal. F.. Pokia3 sa vyslúcha malé die?a, ktoré pred výsluchom trávilo podstatne viac easu s jedným\nrodieom, je prirodzené, že die?a sa bude vyjadrova? tak, aby neublížilo tomuto rodieovi ( napr. F. hovorí,\nže mama by bola smutná... ) a povie práve to, eo chce poeu? tento rodie. Nemožno tu teda vylúei?\nvplyv „prvoradého“ rodiea , ktorým je v danom prípade matka a ktorý - v danom prípade - rovnoprávnos?\ndruhého rodiea pri výchove detí vyslovene odmieta. Tvrdenie matky, že procesný opatrovník kládol die?\na?u sugestívne a kapciózne otázky a na die?a vyvíjal psychický nátlak, je jej subjektívnym pocitom.\nProcesný opatrovník s die?a?om hovoril objektívne, otázky smeroval primerane jeho veku a rozumovým\nschopnostiam a die?a nemanipuloval. Úeas? tak malého die?a?a na súde, aby sa vyjadrilo, je preo sama\n\nosobe enormnou psychickou zá?ažou. Výsluchu die?a?a bolo možné predís?, pokia3 by sa rodieia na\nusporiadaní rodieovských vz?ahov pekne a rozumne dohodli a najmä matka si uvedomila rovnoprávnos?\npostavenia rodieov v živote detí a právo každého rodiea na zachovania rovnocenného vz?ahu k die?a?\nom. Námietka, že o deti sa stará prevažne stará matka pokia3 sú u otca ( eo potvrdila aj F. ), a že výchova\ndetí nebude rovnocenná, eo môže deti poznaei?, kei budú v rozporuplných výchovných prostrediach,\nje absurdná. Otec len opakuje, že deti sú poeas jeho pracovnej doby v materskej škole a základnej\nškole a deti osobne zanáša do týchto zariadení a vyzdvihuje ich. Následne sa doma pripravuje s dcérou\nna ialší školský deo. Deti ukladá do postelí vo svojom bydlisku. K starej matke deti chodia s otcom na\nnávštevu, najviac cez víkendy, eo robí aj matka. Pomoc pri opatere detí poskytovala dlhé roky matka\notca detí, pokia3 rodieia žili v manželstve. Deti k nej s otcom chodili dennodenne, kde sa easto najedli,\neo matke v tom ease vôbec neprekážalo, ba naopak, vyhovovalo jej to. Teraz v starej matke detí ( zo\nstrany otca ) matka vidí prekážku pre striedavú starostlivos? rodieov, eo je neprístojné a v rozpore pre\nzachovanie citových väzieb detí s otcovou širšou rodinou. Matka v odvolaní neuviedla, že práve ona\nbola iniciátorkou rozpadu manželstva, že sa ods?ahovala s dcérkami do jednoizbového bytu a deti ihnei\npredstavila novému partnerovi. Dcérky vzala napríklad na spoloený výlet s priate3om do Maiarska a\npravidelne deti vodí k nemu do A. a dokonca ho v odprezentovala v konaní ako quasi otca tvrdiac, že deti\ns ním majú výborný vz?ah. Tieto skutoenosti otec na pojednávaní síce uviedol, ale v týchto neférových\naktivitách matky neh3adal možnos? zverenia detí napr. do jeho výluenej starostlivosti, ktorej sa nikdy\nani nedomáhal s oh3adom na skutoenos?, že deti potrebujú rovnako oboch rodieov a rolu matky pri\nvýchove dcér v plnej miere uznáva. Odvolanie smerujúce k tomu, že súd prvej inštancie neúplne zistil\nskutkový stav, lebo odmietol vykona? odborné znalecké dokazovanie a odporúeania znalca na striedavú\nstarostlivos? nahradil laickým názorom, lebo nie je odborníkom, nie je dôvodné. Súd prvej inštancie\nna základe zisteného skutkového stavu rozhodol v merite veci a svoje rozhodnutie precízne odôvodnil\nv bodoch 21. až 24. rozsudku, pri rozhodovaní sa uvážlivo riadil právnymi predpismi a vykonanými\ndôkazmi, ktoré vyhodnotil jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach, prieom nepovažoval za potrebné\nnariaiova? znalecké dokazovanie. S odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa otec plne stotožouje.\nDodáva, že mal. deti sa od vykonate3nosti uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia nachádzajú\nv týždennej striedavej starostlivosti oboch rodieov. Obe maloleté deti dobre prosperujú. U otca sú dcérky\nveselé a š?astné, k matke sa nepýtajú. Otec sa s F. doma ueí, de?om varí, perie, odváža a zanáša do\nmaterskej školy a základnej školy. Cez víkendy idú na výlet, easto k starej matke, ktorá vtedy uvarí pre\ncelú rodinu. Žiadne citové, výchovné problémy s de?mi sa pri doterajšej striedavej starostlivosti , tak\nako bola nastavená na základe neodkladného opatrenia, nevyskytli. Aj rodieovské vz?ahy sa upokojili,\ninformujú sa navzájom o de?och a deti si dávajú k telefónu.\n4. K odvolaniu matky sa vyjadril procesný opatrovník, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu\nprvej inštancie potvrdil ako vecne správne. Obaja rodieia majú vytvorené vhodné bytové a materiálne\npodmienky pre výchovu maloletých detí, ani u jedného rodiea neboli zistené nedostatky, ktoré by bránili\nv starostlivosti o maloleté deti, ktoré majú k obom rodieom vytvorený blízky citový vz?ah. Je v ich\nzáujme, aby vyrastali u oboch rodieov, ku ktorým majú vrúcny vz?ah, k obom rodieom sa tešia a\nobaja sú schopní zabezpeei? im plnohodnotnú starostlivos?. V priebehu konania nebolo preukázané,\nže by maloleté deti mali psychické problémy prameniace zo vz?ahu, prípadne stretávania sa s otcom,\nktoré by zasahovali do ich záujmov, preto nevzhliadol dôvod na znalecké dokazovanie a opätovné\nzis?ovanie názoru detí, nako3ko aj z poh3adu psychologieky nesmie by? vyvíjaný tlak zodpovednosti\nza rozhodnutie o starostlivosti, ktoré v tomto veku role die?a?a neprináležia, a je zodpovednos?ou\ndospelých.\n5. Matka v odvolacej replike k vyjadreniu otca uviedla, že nesúhlasí so striedavou osobnou starostlivos?\nou a navrhla rozšírenú starostlivos?, aby mali deti dostatoený kontakt s otcom od piatku po škole nepárny\ntýždeo, do pondelka párneho týždoa, a ešte v párny týždeo od stredy po škole, do štvrtka rána. Streda\nje stred týždoa, preto navrhuje tento deo, ale nako3ko otec nenosí maloletú G. na taneenú a tento stav\nby mal pokraeova?, potom navrhuje ako alternatívny deo utorok. V prípade letných prázdnin navrhuje\nstriedanie po dvoch týždooch, nako3ko dva týždne sú emocionálne stabilnejšie pre deti ako striedanie\npo týždni. V prípade kratších prázdnin a sviatkov je otvorená dohode, aby tieto dni pokryli v rámci\nmožností rovným dielom. V prípade, že deti nenastupujú v pondelok do školy, tak žiada o odovzdanie\ndetí v nede3u veeer, aby deti nemuseli ráno vstáva?. Navrhla obmedzenie právomocí otca v zastupovaní\ndetí, nako3ko je porušený § 24 ods. 2 Zákona o rodine, pretože otec neprihliada na vývinové potreby\na stabilitu budúceho výchovného prostredia, ako aj neschopnos? rodiea dohodnú? sa na výchove a\nstarostlivosti o die?a s druhým rodieom.\n\n6. Otec v odvolacej duplike zotrval na podanom odvolaní proti výroku IV.\n7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie manžel, otec v easti rozvodu\nmanželstva a v easti ureenia výživného pod3a § 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku a pod3a §\n365 ods. 1 pís. d), f), h) Civilného sporového poriadku a pod3a § 62 ods. 1 Civilného mimosporového\nporiadku. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v easti výroku I. a IV. zmenil a návrh na rozvod\nmanželstva a na ureenie výživného otcovi poeas striedavej starostlivosti na mal. F. a na mal. G. zamietol.\nDôvodil, že v súeasnosti názor na rozvod manželstva zmenil a pre zachovanie súdržnosti rodiny a najmä\nkvôli maloletým de?om je ochotný partnerský vz?ah s manželkou obnovi?, neveru manželke odpusti?\na manželstvo ešte zachráni?. Nie je v záujme maloletých detí rozpad ich rodiny. Okrem porušenia\nmanželskej vernosti zo strany manželky v ich manželstve neexistovali žiadne vážne dôvody vedúce\nk rozvodu. Manželka si poeínala nezodpovedne, 3ahkovážne a proti záujmom spoloených detí, kei\nbez zjavnej príeiny opustila spoloenú domácnos?. 1ahkovážny prístup manžela k inštitútu manželstva\nprávnu ochranu nepožíva a súd prvej inštancie mal pri rozhodovaní prihliada? aj na túto skutoenos?. Súd\nprvej inštancie odôvodnil ureenie vyživovacej povinnosti otcovi poeas trvania striedavej starostlivosti v\nbode 25. odôvodnenia rozsudku jedinou vetou, a preto odôvodnenie odvolaním napadnutého výroku\nrozhodnutia tak nie je preskúmate3né. Súd prvej inštancie o výživnom síce rozhodol s poukazom\nna dažku trvania striedavej starostlivosti, eo však bližšie neodôvodnil, na dôvodné potreby detí, s\npoukazom na významne rozdielne zárobkové pomery rodieov, avšak bez bližšieho zdôvodnenia. Súd\nprvej inštancie vôbec neodôvodnil rozdielnu výšku ureeného výživného a nie je zrejmé, aké úvahy\nho viedli pri odôvodnení, že majetkové pomery i úvery budú predmetom pri vyporiadaní BSM. Takto\nkoncipované odôvodnenie je nekomforné a vágne, neodpovedá na právne významné dôvody, ktoré\nsúd prvej inštancie viedli k vyneseniu rozsudku vo IV. výroku, a preto rozhodnutie vo výroku IV. trpí\nvadou konania, ktorá má za následok porušenie práva odvolate3a na spravodlivý proces, pre ktorú je\npotrebné napadnutý výrok rozsudku zruši?. Matka poberá rodinné prídavky na každé die?a a uplatouje\nsi daoový bonus na každé die?a a tieto benefity aj navrhol matke ponecha?. Súd prvej inštancie sa\ns touto otázkou vôbec nevyporiadal a do súdneho rozhodnutia nepooal úpravu, ktorý z rodieov bude\nbenefity pobera?. Matka poberá na mal. F. rodinné prídavky vo výške 60 eur mesaene a uplatouje si\nna die?a daoový bonus vo výške 140 eur mesaene a poberá tiež na mal. G. rodinné prídavky vo výške\n60 eur mesaene a uplatouje si na die?a daoový bonus vo výške 140 eur mesaene. Matka má mesaený\npríjem z rodinných prídavkov 120 eur a okrem mzdy a príjmu z prenájmu trojizbového bytu, má príjem z\ndaoového bonusu 280 eur mesaene, spolu 400 eur mesaene na obe deti. Súd prvej inštancie uvedené\nskutoenosti pri uložení vyživovacej povinnosti odvolate3ovi nebral v úvahu. Bolo preukázané, že matka\nbýva vo vlastnom 1- izbovom byte, kde náklady na bývanie hradí matkin otec, t. zn. náklady na bývanie\nnemá. Okrem tohto bytu vlastní matka väeší - trojizbový byt v D. , ktorý prenajíma za 500 eur mesaene.\nUviedla, že nájomcovi súeasne uhrádza v rámci preddavkov náklady na bývanie ( najmä dodávku teplej\na studenej vody a dodávku tepla) dodávku elektriny a zemného plynu ( spolu 348,46 eur ). Po odpoeítaní\nuvedených plnení, ktoré sú ku prospechu nájomcu, ostáva matke príjem z prenájmu trojizbového bytu\n150 eur mesaene. Takéto využitie vlastného majetku matky považuje otec za nevýhodné alebo klamlivé.\nMatke bui nájomca refunduje energie spojené s jeho bývaním, alebo je nájom vyšší ako deklarovaný,\nalebo sa matka celkom nezodpovedne stavia k vlastnému majetku, ak dosahuje eistý výnos z nájmu\nlen vo výške 150 eur. Matka má potenciu z prenájmu svojho majetku dosahova? vyšší eistý výnos,\nna ktorú skutoenos? súd prvej inštancie neprihliadol. Do úvahy nebral ani skutoenos?, že náklady na\ndeti poeas striedavej starostlivosti si rodieia delia ( a teda aj otec sa rovnakou mierou podie3a na\nnákladoch na deti ). Pri príjmoch oboch rodieov, kei otec má len príjem zo mzdy a matka má príjem zo\nmzdy, z nájomného a z benefitov a pri súeasných potrebách mal. detí, kei staršia je prváeka na ZŠ a\nmladšia v MŠ, tu ureenie výživného otcovi neprichádza do úvahy. Otec má nepochybne vyššie výdavky\nspojené s nákladmi na bývanie v rodinnom dome a so splácaním úverov. Úver rodieia vzali na bývanie v\nrodinnom dome, ktorý je aj domovom a trvalým pobytom mal. detí, ktoré v bydlisku otca bývajú rovnaký\neas ako v bydlisku matky. Striedavá osobná starostlivos? rodieov o deti sa totiž realizuje na základe\nuznesenia e. k. 6P/80/2022-224 (od 3. apríla 2023 ). Na úverové splátky, ktoré sú výdavkom len otca,\nje potrebné preto prihliada?. Za nesprávne považuje aj rozhodnutie o ureení momentu povinnosti otca\nplati? výživné na mal. deti - od právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode rodieov. Mal. deti sú na základe\nneodkladného opatrenia v striedavej starostlivosti rodieov, prieom matka podala proti neodkladnému\nopatreniu odvolanie. Matka rovnako podala odvolanie proti výroku II. napadnutého rozsudku, nako3ko\nso striedavou starostlivos?ou nesúhlasí. Mal. deti sú reálne v striedavej starostlivosti rodieov od 3.\napríla 2023. Povinnos? rodiea plati? výživné poeas striedavej starostlivosti na eas po rozvode môže\n\nby? spojená len s právoplatnos?ou rozvodu a súeasne s právoplatnos?ou rozhodnutia súdu o zverení\nmal. detí do striedavej/ei výluenej starostlivosti rodieov ( na eas po rozvode ) vii. ust. § 24 ods. 1\nveta druhá ZoR a nie iba s právoplatnos?ou rozsudku o rozvode rodieov. V prípade odvolania matky\nproti II. výroku napadnutého rozsudku ( ktorá situácia aj nastala ) sa v tomto na základe poueenia\nrozsudku ureuje povinnos? otcovi plati? výživné dokonca dorueením rozsudku ( v rozpore s výrokom\nII. ), hoci právoplatná úprava zverenia detí do starostlivosti rodiea na eas po rozvode neexistuje. Otec\ntiež namietal, že poueenie uvedené v poslednom riadku rozsudku súdu prvej inštancie nie je správne,\nnako3ko vykonate3nos? rozsudku o výživnom uvedená v poueení - jeho dorueením - nie je súladná\ns právoplatnos?ou a vykonate3nos?ou uloženej povinnosti otcovi uvedenou vo výroku IV. rozsudku a\npoueenie je aj v rozpore s § 24 ods. veta druhá Zákona o rodine.\n8. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka, ktorá uviedla, že otec vo svojom odvolaní len špekuluje, nad\nrámec dôvodov rozhodnutia uvádza svoje úvahy v tom smere, že jej otca považuje za svojho sponzora,\nktorý namiesto neho plní vyživovaciu povinnos?. Jej otec jej platí nájom na bývanie detí, eiže jej\nvzniká nejaký obnos peoazí, o ktorý sa mu má znižova? vyživovacia povinnos? a ešte jej prirátava\npríjem z prenájmu 3-izbového bytu, ktorý vo výške 500 Eur mesaene je nereálny. Dokonca vo svojich\nšpekuláciách dospel otec takým úvahám, že tým, že on zostal sám býva? v spoloenom rodinnom dome,\nktorý tvorí masu nevysporiadaného BSM, treba mu tento jeho luxusný život zoh3adni? vo výživnom,\nže o to sa mu má výživné znižova?, eím mu bude de facto finanene dopláca? jeho bývanie. V dome,\nv ktorom býva, má ako manželka nárok na polovicu z titulu vysporiadania BSM, avšak toto otec nemá\nv úmysle vyporiadava?. Tú skutoenos?, že ak otec nemá na platenie úverov a bude býva? sám v\nluxusnom dome, že nemá úmysel ekonomicky sa správa? v záujme finaneného zabezpeeenia výchovy\ndetí, žiada zoh3adni? vo výživnom. Jediná reálna varianta dom preda?, vyplati? úvery, vysporiada?\nBSM, z jeho strany neprichádza do úvahy. Otec dokonca radikálne zmenil v tom postoj, že už nesúhlasí\nani s rozvodom manželstva. Toto je konanie vyslovene úeelové a jeho jediným úeelom je oddiali? rozvod\nmanželstva, a tým oddiali? vysporiadanie BSM, predaj domu a z kúpnej ceny vyplatenie úverov. Otec\nsa o deti nestará, chodí do práce a starostlivos? za neho nahrádza v rozpore so Zákonom o rodine jeho\nmatka. Na jeho argumentoch s nesúhlasom platenia výživného od momentu rozhodnutia o neodkladnom\nopatrení, teda pod3a neho od reálnej striedavej starostlivosti, je vidie?, že súd prvej inštancie rozhodoval\nv konaní o rozvode nad rámec zákonných právomocí. Rozvrat v manželstve je dlhodobý, hlboký a\ntrvalý, manželstvo neplní žiadnu zo svojich funkcií po dobu výrazne viac ako 6 mesiacov. K nevhodnosti\nnariadenia striedavej starostlivosti za stavu, kedy rodieia spolu nevychádzajú, nevedia sa dohodnú?\nna základných veciach, kei otec len finanene špekuluje na úkor matky, pod3a súdu prvej inštancie vz?\nah úeastníkov konania sa dá nazýva? \"nevraživos? rodieov voei sebe\", pripája ich komunikáciu SMS\nsprávami na Deo matiek zo doa 11. mája 2023. Osobne si nevie tiež predstavi? za takéhoto stavu, ako\nbude zabezpeeená riadna výchova maloletých detí. Nevie si to predstavi? ani prvostupoový súd, pretože\nsvoje rozhodnutie postavil na tom, že poueí rodieov ako sa majú správa?, že po rozvode sa \"nevraživý\"\nvz?ah zmení na kooperatívny, v ktorom sa deti budú cíti? bezpeene. Dôkaz - znalecký posudok, ei vôbec\nje striedavá starostlivos? v záujme maloletých detí vhodná, odmietol súd prvej inštancie vykona?, zrejme\nz obavy, že by nemohol rozhodnú? výrokom e. II o striedavej starostlivosti.\n9. K odvolaniu otca sa vyjadril procesný opatrovník, ktorý navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie\nsúdu prvej inštancie v easti výživné vo výroku IV. a rozhodol tak v záujme maloletých detí.\n10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( § 3 ods. 5 písm. b/ Civilného mimosporového poriadku ), po\nzistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané oprávnenými osobami manželkou, matkou a manželom,\notcom ( § 359 Civilného sporového poriadku a § 7 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku ),\nv zákonnej lehote ( § 362 ods. 1 Civilný sporový poriadok“ ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie\nprípustné ( § 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku ), po skonštatovaní, že odvolania odvolate3ov\nmajú zákonom predpísané náležitosti ( § 363 Civilného sporového poriadku ), a že odvolatelia použili\nzákonom prípustné odvolacie dôvody ( § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku a § 62 ods. 1\nCivilného mimosporového poriadku ), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahom\na dôvodmi a odvolania ( § 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku ), s prihliadnutím na prípadné\nvady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil ( § 67\nCivilného mimosporového poriadku ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 385 ods. 1 Civilného\nsporového poriadku a contrario ), postupom tak, že na úradnej tabuli súdu oznámil miesto a eas\nverejného vyhlásenia rozsudku ( § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku ) a dospel k záveru, že\nnie je dôvodné odvolanie otca v easti výroku I. a odvolanie matky v easti výroku II. a v závislom výroku\n\nIII., napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je v daných eastiach vecne správny, v dôsledku eoho boli\nsplnené podmienky pre jeho potvrdenie ( § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku ), prieom v\ntejto easti vychádzal zo skutoeného stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania\nei doplnenia dokazovania ( § 383 a § 384 Civilného sporového poriadku ). Zároveo však odvolací súd\ndospel k záveru, že napadnutý rozsudok v easti výroku IV. a v závislom výroku V. vecne správny nie\nje, v dôsledku eoho boli splnené podmienky pre jeho zrušenie ( § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ Civilného\nsporového poriadku ) a vrátenie veci súdu prvej inštancie v zrušenom rozsahu na ialšie konanie a nové\nrozhodnutie ( § 391 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku ).\n11. Predmetom konania na súde prvej inštancie bol rozvod manželstva a úprava výkonu rodieovských\npráv a povinností k maloletým de?om na eas po rozvode.\n12. Predmetom odvolacieho prieskumu s poukazom na dôvody manželky, matky a manžela, otca\npredostreté v ich odvolaní bolo posúdi?, ei súd prvej inštancie rozhodol správne a zákonne, kei\nmanželstvo manželov rozviedol ( výrok I. ), maloleté deti F. a G. zveril do striedavej osobnej starostlivosti\nobidvoch rodieov v týždoových intervaloch ( výrok II. ) s tým, že obaja rodieia sú oprávnení maloleté deti\nzastupova? a spravova? ich majetok ( odvolaním nenapadnutý, avšak závislý výrok III. ) a ureil otcovi\npovinnos? prispieva? na výživu maloletej F. výživným vo výške 90 eur mesaene a na výživu maloletej G.\nvo výške 70 eur mesaene poenúc právoplatnos?ou výroku rozsudku o rozvode manželstva ( výrok IV. ).\n13. Pod3a § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, na konania pod3a tohto zákona sa použijú\nustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.\n14. Pod3a § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, odvolací súd rozhodnutie súdu\nprvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu\nstotožouje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedzi? len na\nskonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplni? na zdôraznenie\nsprávnosti napadnutého rozhodnutia ialšie dôvody (2).\n15. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie v easti odvolaním\nnapadnutých výrokov o rozvode manželstva, zverení maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti\nobidvoch rodieov na eas po rozvode manželstva, ktorý vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu,\njeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k\nsprávnym skutkovým a právnym záverom. Odvolací súd nezistil dôvod, pre ktorý by nemal súhlasi?\ns rozhodnutím a podstatou argumentácie pojatou súdom prvej inštancie do odôvodnenia rozsudku vo\nvyššie špecifikovaných eastiach. Práve pre správnos? a objektívnu argumentaenú presvedeivos? takto\nsúdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne postaeovalo len konštatovanie správnosti\ndôvodov súdu prvej inštancie. Nako3ko tu však je nesúhlas odvolate3ov, rodieov maloletých s takýmito\ndôvodmi a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa s odvolacími námietkami, odvolací súd dodáva nižšie\nuvedené.\n16. Pod3a § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach, sú povinní\nži? spolu, by? si verní, vzájomne rešpektova? svoju dôstojnos?, pomáha? si, stara?' sa spoloene o deti\na vytvára? zdravé rodinné prostredie.\n17. Pod3a § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpi? len v odôvodnených\nprípadoch.\n18. Pod3a § 23 ods. 1 a ods. 2 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov\nrozvies?, ak sú vz?ahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže\nplni? svoj úeel a od manželov nemožno oeakáva? obnovenie manželského spolužitia (1). Súd zis?\nuje príeiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vz?ahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na\nneprihliada (2 veta prvá).\n19. Manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovo3ného a slobodného\nrozhodnutia uzavrie? manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom, prieom\núeelom manželstva je vytvori? harmonické a trvalé životné spoloeenstvo. Uzavretie manželstva je\nprejavom dobrovo3ného a slobodného rozhodnutia neskorších manželov s vedomím utvorenia rodiny\n\nvyznaeujúcej sa jednak atribútom trvalosti založeného spoloeenstva a na druhej strane jej harmonického\nfungovania. Uvedené aspekty by mali v manželstve pretrváva? po celý eas jeho existencie, avšak pri ich\nnapaoaní nemožno opomenú? faktor dobrovo3nosti a slobody rozhodnutia. Týmto treba rozumie? u už\nexistujúceho manželstva aj právo oboch manželov reagova? najmä na vývin ich vzájomných vz?ahov\nvyhodnocovaním toho, ei stále existujú dôvody vedúce k dobrovo3nému a slobodnému rozhodnutiu\nvytvori? s niekým trvalé životné spoloeenstvo. Ak tieto dôvody už neexistujú, je potrebné zisti?, aké sú\npríeiny takéhoto stavu a ei tento stav treba považova? za trvalý (nezvratný) alebo naopak za taký, ktorý\nvykazuje len znaky doeasnosti. Podstatným pre uvažovanie o možnosti obnovenia spolužitia manželov,\nresp. o náprave rozvratu ich vz?ahu musí by? ochota oboch manželov h3ada? riešenia na zmenu\ntakéhoto stavu spolu s ich presvedeením o význame takéhoto konania. To však nie je možné, ak eo i\nlen jeden z manželov ( v predmetnej veci manželka ), je presvedeený, že vz?ahy sú tak narušené, že\npovažuje za vylúeené ialšie pokusy o obnovenie manželstva, ktoré považuje za formálny zväzok.\n20. Odvolací súd vzh3adom na skutkový stav zistený súdom prvej inštancie aj v súlade s vyššie\nuvedenými teoretickými východiskami dospel k záveru, že manželstvo úeastníkov konania je hlboko a\ntrvale rozvrátené. Stav, ktorý je toho easu medzi manželmi, je potrebné považova? za stav bezpochyby\nnasvedeujúci nemožnosti plni? úeel manželstva, resp. rodiny založenej manželstvom, a to aj napriek\nnesúhlasu manžela vyjadreného až poeas odvolacieho konania dôvodiac, že v súeasnosti názor na\nrozvod manželstva zmenil, pre zachovanie súdržnosti rodiny a najmä kvôli maloletým je ochotný\npartnerský vz?ah s manželkou obnovi?, neveru manželke odpusti? a manželstvo ešte zachráni?.\n21. Manželstvo úeastníkov konania bolo uzatvorené doa 25. apríla 2015. Manželia sa intímne stýkali\ndva mesiace pred podaním návrhu na rozvod, v spoloenej domácnosti nežijú od mája 2022. Manželka\nmá mimomanželskú známos?, ktorá naialej trvá. Manželia pred súdom prvej inštancie s rozvodom\nmanželstva súhlasili. Súd prvej inštancie preto po vykonanom dokazovaní dôvodne dospel k záveru,\nže vz?ahy medzi manželmi sú trvalo a vážne rozvrátené, manželstvo úeastníkov viac rokov neplní\nsvoje funkcie, ide o dlhodobý stav, ktorý sa nepodarilo zvráti?. Z uvedených dôvodov je manželstvo\niba formálnym zväzkom. Za príeinu rozvratu manželských vz?ahov súd prvej inštancie správne ustálil\nnedostatoenú a konfliktnú komunikáciu, hádky, nezhody, citové odcudzenie a mimomanželský vz?ah\nmanželky, s ktorými sa stotožnil i odvolací súd.\n22. Odvolací súd dopaoa, že vyššie uvedené skutoenosti ani samy osebe nevzbudzujú akúko3vek\npochybnos? o kvalifikovanom rozvrate manželstva a aj o nemožnosti obnovy manželského\nspolunažívania, najmä zo strany manželky. Aj kei manžel poeas odvolacieho konania nesúhlasil s\nrozvodom manželstva, z výpovedí úeastníkov konania, najmä z postoja manželky jednoznaene vyplýva,\nže majú medzi sebou problémy, ktoré sa im nepodarilo vyrieši? ani poeas odvolacieho konania. Je\npreto nepochybné, že rozvrat manželstva je trvalý a obnova spolužitia nie je možná vzh3adom na\nokolnosti prejednávanej veci a najmä na jednoznaený a rozhodný postoj manželky, u ktorej došlo\nk citovému odcudzeniu voei manželovi. Z postoja manželky prezentovaného poeas konania celkom\njednoznaene vyplýva, že s manželom ialej v manželstve zotrva? nechce, obnovi? manželské spolužitie\nnemieni, kei po podaní návrhu na rozvod manželstva doa 18. mája 2022 poeas celého konania na súde\nprvej inštancie, ako aj poeas odvolacieho konania zotrvala na svojej vôli rozvies? sa s manželom. Z\nuvedeného potom vyplýva jednoznaený záver, že u manželky nejde o prechodný a krátkodobý nesúlad\nmedzi manželmi, prípadne doeasný stav, ale o dlhodobo pretrvávajúci stav a definitívne rozhodnutie v\nmanželstve nezotrva?.\n23. Záujem manžela o zotrvanie v manželstve nemôže by? sám o sebe dôvodom, aby bola manželka\nnútená zotrváva? vo vz?ahu, ktorý považuje za neperspektívny, pretože na naplnenie úeelu manželstva\nje potrebná snaha obidvoch manželov. Jednoznaený a nemenný vyššie zmienený postoj manželky je v\ntomto prípade znakom trvalého rozvratu manželstva ako dôvodu pre jeho rozvod, na ktorom nie nemení\nani nesúhlas manžela s rozvodom manželstva, ktorý navyše pred súdom prvej inštancie s rozvodom\nmanželstva výslovne súhlasil. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie\ndospel k záveru, že manželstvo úeastníkov konania neplní svoj úeel, jeho rozvrat je trvalého charakteru\na minimálne na strane manželky ( vychádzajúc z jej nemenného postoja prezentovaného pred súdom\nprvej inštancie a odvolacím súdom ) jednoznaene a bez pochybností nemožno oeakáva? obnovenie\nmanželského spolunažívania.\n\n24. Pretože rozsudok súdu prvej inštancie v easti rozhodnutia o rozvode manželstva spaoa základné\nprávne náležitosti, najmä zrozumite3nos?, ureitos? a jasnos? a je logickým a právnym vyústením\npriebehu a výsledkov konania na súde prvej inštancie, jeho odôvodnenie je presvedeivé a odvolací súd\nsa s ním v plnom rozsahu stotožouje, potvrdil ho v danej easti ako vecne správny pod3a § 387 ods. 1\na 2 Civilného sporového poriadku.\n25. Pod3a el. 3 ods. 1 Dohovoru o právach die?a?a záujem die?a?a musí by? prvoradým h3adiskom\npri akejko3vek einnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutoeoovanej verejnými alebo súkromnými\nzariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.\n26. Pod3a § 36 Zákona o rodine rodieia maloletého die?a?a, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedyko3vek\ndohodnú? o úprave výkonu ich rodieovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez\nnávrhu upravi? výkon ich rodieovských práv a povinností, najmä ureí, ktorému z rodieov zverí maloleté\ndie?a do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého die?a?a a ak to vyžadujú pomery\nv rodine, súd môže upravi? styk die?a?a aj s blízkymi osobami.6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú\nprimerane.\n27. Pod3a § 24 ods. 1, 3 a 5 Zákon o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodieov\nmaloletého die?a?a, súd upraví výkon ich rodieovských práv a povinností k maloletému die?a?u na\neas po rozvode, najmä ureí, ei maloleté die?a zverí do spoloenej osobnej starostlivosti obidvoch\nrodieov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodieov alebo do osobnej starostlivosti jedného z\nrodieov, kto ho bude zastupova? a spravova? jeho majetok. Súd súeasne ureí, ako má rodie, ktorému\nnebolo maloleté die?a zverené do osobnej starostlivosti, prispieva? na jeho výživu, alebo schváli\ndohodu rodieov o výške výživného. (1) Ak sú obidvaja rodieia spôsobilí die?a vychováva? a ak majú o\nosobnú starostlivos? o die?a obidvaja rodieia záujem, tak súd môže zveri? die?a do striedavej osobnej\nstarostlivosti obidvoch rodieov, ak je to v záujme die?a?a a ak budú takto zaistené potreby die?a?\na. Ak so striedavou osobnou starostlivos?ou súhlasí aspoo jeden z rodieov die?a?a, tak súd musí\nskúma?, ei bude striedavá osobná starostlivos? v záujme die?a?a.(3) Súd pri rozhodovaní o výkone\nrodieovských práv a povinností alebo pri schva3ovaní dohody rodieov rešpektuje právo maloletého\ndie?a?a na zachovanie jeho vz?ahu k obidvom rodieom a vždy prihliadne na záujem maloletého die?\na?a, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku\nschopnosti rodiea dohodnú? sa na výchove a starostlivosti o die?a s druhým rodieom. Súd dbá, aby\nbolo rešpektované právo die?a?a na výchovu a starostlivos? zo strany obidvoch rodieov a aby bolo\nrešpektované právo die?a?a na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného\nstyku s obidvomi rodiemi. (5)\n28. Odvolací súd považuje za potrebné v prvom rade zdôrazni?, že pri rozhodovaní o zabezpeeovaní\nstarostlivosti o maloleté deti je súd povinný rešpektova? ich objektívne právo na zachovanie ich vz?ahu\nk obidvom rodieom, ktorých úloha má pri výchove svoj význam. Spôsobilos? rodieov die?a vychováva?\nnie je daná len ich hmotnými podmienkami, ale aj ich prístupom k právam druhého rodiea a k právu die?\na?a na starostlivos? oboch rodieov. Na uvedené súd prvej inštancie správne prihliadol, avšak prioritne na\nzáujem maloletých, ktorý dôvodne nestotožooval so subjektívnou predstavou matky o vhodnosti výluene\njej osobnej starostlivosti o maloleté deti.\n29. Po preskúmaní napadnutého rozsudku v easti zverenia maloletých do striedavej osobnej\nstarsotlivosti odvolací súd ani v tejto easti nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo\nprávnych záverov súdu prvej inštancie odchýli?. Súd prvej inštancie sa dostatoene a správne vyporiadal\nso všetkými argumentami matky poukazujúcimi na nevhodnos? striedavej osobnej starostlivosti\nv odsekoch 21. až 24 napadnutého rozsudku, na ktoré odvolací súd v podrobnostiach poukazuje\na stotožouje sa s nimi.\n30. K odvolacej námietke matky, že otec nevie sám zabezpeei? starostlivos? o maloleté, so starostlivos?\nou o maloleté mu pomáha jeho matka ( stará matka maloletých ), odvolací súd uvádza, že pomoc\nstarých rodieov nemožno hodnoti? ako nespôsobilos? rodiea sa o maloleté deti postara?. Práve naopak,\nje žiadúce, aby boli medzi maloletými a ich blízkou rodinou udržiavané úzke rodinné väzby, ktoré\nbezpochyby medzi maloletým a starou matkou existujú. Nebolo preukázané tvrdenie matky, že osobnú\nstarostlivos? o maloleté, v ease kei sú u otca, vykonáva namiesto otca jeho matka, eo otec dôrazne\npoprel a matka v ialšom nepreukázala, ani nenavrhla vykonanie dôkazov na preukázanie tohto tvrdenia.\n\nUvedené preto odvolací súd považoval za subjektívne hodnotenie matky o spôsobe výkonu starostlivosti\notca o maloleté, v ktorej neboli zistené nedostatky. Striedavá osobná starostlivos? sa fakticky aj vykonáva\nna základe neodkladného opatrenia nariadeného uznesením Okresného súdu Levice, e.k. 6P/80/2022\n– 224 z 9. marca 2023, v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre, e.k. 12CoP/26/2023 – 296 z 30.\nmája 2023.\n31. Odvolaciu námietku matky týkajúcu sa prepisu výsluchu maloletej F. odvolací súd pri rozhodovaní\no podanom odvolaní nepovažoval za dôvodnú, pretože súd prvej inštancie pri rozhodovaní o forme\nstarostlivosti o maloleté deti neprihliadal výluene na skutoenosti, ktoré vyplynuli z výsluchu maloletej,\nresp. zis?ovania jej názoru, ale vychádzal z komplexného posúdenia skutoeného stavu zisteného\nvýsluchom rodieov, šetrením procesného opatrovníka, hodnotením maloletých z Katolíckej spojenej\nškoly C. G. I. J. z 8. novembra 2022 a 15. marca 2023, správou Referátu poradensko – psychologických\nslužieb Levice zo 17. marca 2023. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd zhodne so súdom prvej\ninštancie nezistil ani dôvod na nariadenie znaleckého dokazovania. Za danej situácie a s prihliadnutím\nna vek maloletých detí, kedy si vytvárajú a upevoujú citové väzby k obom svojim rodieom, ako i ostatným\nrodinným príslušníkom, je v ich záujme, aby neboli odlúeené od otca, ktorý má v ich živote rovnako\ndôležité miesto ako ich matka a chce sa o ne náležite stara? rovnakou mierou ako matka. Odvolací súd\nnavyše dodáva, že v doterajšom konaní bol preukázaný pozitívny vz?ah maloletých k otcovi, ktorý sa\nvoei nim nedopustil žiadnej formy násilia. Odvolací súd nemal obsahom spisu za preukázané ani matkou\nuvádzané tvrdenie, že otec sa voei nej dopustil fyzického násilia, eoho mala by? svedkom maloletá G..\n32. Pri riadení sa úvahami podanými vyššie má odvolací súd za to, že je dôvodné rozsudok súdu\nprvej inštancie napadnutý odvolaním matky vo výroku II. o zverení maloletých do striedavej osobnej\nstarostlivosti obidvoch rodieov ako vecne správny potvrdi? pod3a § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového\nporiadku.\n33. Pod3a § 62 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodieov k de?om je ich zákonná\npovinnos?, ktorá trvá do easu, kým deti nie sú schopné samé sa živi? (ods. 1). Obaja rodieia prispievajú\nna výživu svojich detí pod3a svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Die?a má právo\npodie3a? sa na životnej úrovni rodieov (ods. 2). Pri ureení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada\nna to, ktorý z rodieov a v akej miere sa o die?a osobne stará. Ak rodieia žijú spolu, prihliadne súd aj\nna starostlivos? rodieov o domácnos? (ods. 4). Výživné má prednos? pred inými výdavkami rodieov. Pri\nskúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiea súd neberie do úvahy výdavky\npovinného rodiea, ktoré nie je nevyhnutné vynaloži? (ods. 5).\n34. Pod3a § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri ureení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby\noprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti\na majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu\nvýhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané\nmajetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.\n35. Pod3a § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku v odôvodnení rozsudku súd uvedie, eoho sa\nžalobca domáhal, aké skutoenosti tvrdil, aké dôkazy oznaeil, aké prostriedky procesného útoku použil,\nako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí,\nako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutoenosti považuje za\npreukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, preeo\nnevykonal ialšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu\nprax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedeivé.\n36. V prvom rade je nutné sa stotožni? s argumentáciou matky a otca, ktorí obaja zhodne poukázali na\nto, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v easti výživného nie je preskúmate3né. Porovnajúc odôvodnenie\npreskúmavaného rozsudku súdu prvej inštancie vo vz?ahu k výroku IV. s vyššie uvedenými kritériami\nje zrejmé, že súd prvej inštancie sa nimi dôsledne neriadil. V odôvodnení rozsudku sú síce uvedené\neiastkové skutkové zistenia o osobných, príjmových a majetkových pomeroch rodieov a o výdavkoch\nspojených so zabezpeeením starostlivosti o maloleté, avšak z odôvodnenia rozsudku nie sú zrejmé\nrelevantné myšlienkové postupy a úvahy, ktoré viedli súd prvej inštancie k ureeniu výživného otcovi pre\nmaloleté poeas striedavej osobnej starostlivosti v ease, poeas ktorého osobnú starostlivos? o maloleté\nvykonáva matka. Pokia3 nie je zrejmé, na základe ktorých vykonaných dôkazov aký právny záver o\n\nskutkovom stave veci súd prvej inštancie urobil vo vz?ahu k napadnutému výroku o výživnom, teda\nakú tzv. skutkovú vetu podrobil právnej kvalifikácii, je potrebné prija? záver, že takéto rozhodnutie je\nza?ažené vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Takouto vadou s poukazom\nna uvedenú argumentáciu trpí aj napadnutý rozsudok v easti výživného, eím bolo úeastníkom konania\nznemožnené, aby uskutoeoovali procesné práva a došlo k porušeniu ich práva na spravodlivý súdny\nproces a nemožno tento nedostatok napravi? v odvolacom konaní. V preskúmavanom rozsudku sú\nsíce v odseku 10 odôvodnenia uvedené skutkové zistenia o príjmových a majetkových pomeroch matky\na otca, ich osobné pomery, ako aj maloletých detí, avšak v danej easti nie je možné zisti?, akým\nspôsobom ich súd prvej inštancie vyhodnotil, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval. Nie je\nmožné dozvedie? sa nie ani o tom, na základe eoho súd prvej inštancie vyhodnotil, že je v možnostiach\na schopnostiach otca prispieva? na výživu maloletých detí, ktoré boli zverené do striedavej osobnej\nstarostlivosti v týždoových intervaloch, výživným vo výške 90 eur mesaene pre mal. F. a vo výške 70,eur pre maloletú G.. Odvolacie námietky oboch rodieov sú tak opodstatnené, pretože postup súdu prvej\ninštancie vo vz?ahu k rozhodnutiu o výživnom nie je riadne a zrozumite3ne odôvodnený.\n37. K odvolacej námietke otca, že súd prvej inštancie sa vôbec nevyporiadal s otázkou a do súdneho\nrozhodnutia nepooal úpravu, ktorý z rodieov bude pobera? rodinné prídavky a uplatouje si daoový bonus,\nktoré aktuálne obe poberá matka, odvolací súd poznamenáva, že zákon e. 595/2003 Z. z. o dani z\npríjmov v znení neskorších predpisov vo veci uplatoovania nároku na daoový bonus na vyživované\ndie?a predpokladá v prvom rade vzájomnú dohodu oboch rodieov. Ak k takejto vzájomnej dohode\nrodieia nedospejú z rôznych dôvodov, z legislatívneho znenia § 33 ods. 4 zákona o dani z príjmov\nvyplýva, že ak podmienky na uplatnenie daoového bonusu spaoa viac daoovníkov a ak sa nedohodnú\ninak, daoový bonus na všetky vyživované deti sa uplatouje alebo sa prizná v poradí matka, otec, iná\noprávnená osoba tak, že na prvom mieste je matka die?a?a. K poberaniu prídavkov na die?a odvolací\nsúd poukazuje na § 2 ods. 5 pís. a/ z. e. 600/2003 Z.z. o prídavku na die?a a o zmene a doplnení zákona\ne. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, pod3a ktorého, ak súd rozhodne o zverení maloletého die?a?a\ndo striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodieov alebo do spoloenej osobnej starostlivosti obidvoch\nrodieov, prídavok a príplatok k prídavku sa vypláca oprávnenej osobe pod3a písomnej dohody rodieov.\nAk nedôjde k písomnej dohode pod3a prvej vety, pri zverení maloletého die?a?a do striedavej osobnej\nstarostlivosti obidvoch rodieov sa prídavok a príplatok k prídavku vypláca striedavo každému rodieovi\npoeas kalendárnych mesiacov, ktorých poeet sa ureí pod3a pomeru, ktorým je ureená striedavá osobná\nstarostlivos?.\n38. Súeasne odvolací súd k odvolacej námietke otca o nesprávnosti ureenia momentu jeho povinnosti\nplati? výživné na maloleté dopaoa, že súd prvej inštancie ureil otcovi povinnos? plati? výživné na\nmaloleté deti poenúc právoplatnos?ou výroku rozsudku o rozvode manželstva. V tejto súvislosti odvolací\nsúd uvádza, že súdne rozhodnutie je vo všeobecnosti vykonate3né po jeho právoplatnosti ( porovnaj\n§ 232 ods. 2 a 3 Civilného sporového poriadku ). Za ureitých okolností je však táto následnos?\nnarušená a rozhodnutie sa stáva vykonate3ným predtým ako nadobudne právoplatnos?. K predbežnej\nvykonate3nosti dochádza rozhodnutím súdu napr. v zmysle § 233 Civilného sporového poriadku alebo\nnastáva zo zákona napr. v zmysle § 44 Civilného mimosporového poriadku ako je to v prípade rozsudkov\no výživnom. V praxi to znamená, že hoci by sa niektorý jeden alebo druhý úeastník konania proti\nrozsudku odvolal, tento je v easti výroku o výživnom vykonate3ný bez oh3adu na to, že rozsudok ešte\nnie je právoplatný. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie nielen nadbytoene, ale aj nesprávne upravil\nvykonate3nos? rozsudku o výživnom formuláciou „poenúc právoplatnos?ou výroku rozsudku o rozvode\nmanželstva.“ Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky,\ne.k. II. ÚS 69/2019-14 z 23. mája 2019, z ktorého vyplýva, že „pod3a § 44 Civilného mimosporového\nporiadku sú rozsudky o výživnom vykonate3né dorueením bez možnosti inej úpravy súdom. Sledovaným\núeelom tohto ustanovenia je eo najskoršie zabezpeeenie riadneho plnenia vyživovacej povinnosti, ktorá\nrodieovi vzniká zo zákona narodením die?a?a, a riadneho zabezpeeenia potrieb maloletého výživným,\nna ktoré je odkázaný. Predbežná vykonate3nos? akéhoko3vek rozhodnutia o výživnom teda nastáva\npriamo zo zákona, bez oh3adu na znenie výroku deklaratórneho rozhodnutia súdu, ktorým ureí lehotu\nna plnenie zroeného výživného. Akoko3vek by bola naformulovaná lehota na dobrovo3né splnenie tejto\npovinnosti a zaeiatok jej plynutia (napr. tri dni od dorueenia rozsudku), i tak by nastúpila zo zákona\nvynútite3nos? plnenia tejto povinnosti odo doa dorueenia rozsudku súdu prvej inštancie, eiže ešte pred\nefektívnym uplynutím súdom ureenej lehoty na dobrovo3né plnenie.“\n\n39. Odvolací súd zdôrazouje, že mimosporové konanie je typické dominanciou princípu oficiality a\nprincípu materiálnej pravdy. Tieto vyžadujú od súdu, aby zistil skutoený stav veci, teda v rámci\ndokazovania sa nemôže spolieha? len na dôkaznú iniciatívu úeastníkov konania, ale aplikuje sa\nvyšetrovací, resp. vyh3adávací princíp civilného procesu. Preto je súd povinný vykona? aj iné dôkazy,\nako navrhli úeastníci konania, ak je to potrebné na zistenie skutoeného stavu veci.\n40. V súhrne vzh3adom na uvádzané sa tak vec dostala do takej polohy, v ktorej by náprava pochybení\nsúdu prvej inštancie vyžadovala takú mieru ingerencie odvolacieho súdu, ktorá by v skutoenosti mala\nza následok aj nahrádzanie einnosti súdu prvej inštancie ( úlohou odvolacích súdov napriek preneseniu\nna ne ureitých einností vyžadovaných skôr od súdov prvej inštancie je totiž stále prieskum správnosti\nrozhodnutí súdov prvej inštancie s prípadným doplnením dokazovania ).\n41. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v easti\nvýroku IV. o ureení výživného a v easti závislého výroku o náhrade trov konania zrušil ( § 389 ods. 1\npísm. b/, c/ Civilného sporového poriadku ) a vec mu v zrušenom rozsahu vrátil na ialšie konanie a nové\nrozhodnutie ( § 391 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku ).\n42. Povinnos?ou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu pod3a\nustanovenia § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku bude komplexne vyhodnoti? pomery úeastníkov\nkonania, aj vzh3adom na uplynulý eas opätovne zisti? príjmy rodieov ( prípadne spolužijúcich osôb, ak\ntakáto skutoenos? bude zistená ) za rozhodné obdobie ( minimálne rok pred podaním návrhu až do\ndoa opätovného rozhodovania súdu prvej inštancie ), ustáli? zárobkové a majetkové pomery rodieov,\nzisti? výdavky úeastníkov konania za rozhodné obdobie a posúdi? ich opodstatnenos?, zisti? poeet\nvyživovacích povinností matky a otca ( všetky skutoenosti aktualizova? ku dou nového rozhodnutia).\nOkrem príjmov a výdavkov majetkové pomery rodieov ovplyvouje aj vlastnícke právo k nehnute3nostiam,\nhnute3ným veciam vyššej hodnoty ( napr. motorové vozidlo ), peoažné prostriedky na úetoch v\npeoažných ústavoch. Pomery v domácnosti sú tiež ovplyvoované spolužitím s inými osobami. Následne\nbude povinnos?ou súdu prvej inštancie výsledky vykonaného dokazovania komplexne vyhodnoti?\nvychádzajúc zo základného princípu vo3ného hodnotenia dôkazov zakotveného v Elánku 15 Základných\nprincípov Civilného sporového poriadku a v ustanovení § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku, a\nto najmä so sústredením sa na sporné otázky, ako aj odvolacie argumenty otca a otca, tieto posúdi?\nz h3adiska všetkých na vec vz?ahujúcich sa zákonných ustanovení a potom o prípadnej vyživovacej\npovinnosti rodieov znova rozhodnú?. Rozhodnutie je potrebné v každom jednotlivom výroku náležite v\nsúlade s ustanovením § 220 ods. 2 Civilného sporého poriadku odôvodni?.\n43. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov konania pred súdom prvej\ninštancie aj odvolacieho konania ( § 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku ).\n44. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, eiže jednomyse3ne ( § 3 ods. 9 posledná veta\nzákona e. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení ).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného\nsporového poriadku).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového\nporiadku).\n\nDovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,\nktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu\nzáviselo od vyriešenia právnej otázky,\na) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku).\nDovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti\nuzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase\nzačatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového\nporiadku).\nNa určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby\nna súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku).\nDovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového\nporiadku).\nDovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné\nspoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku).\nProkurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§\n426 Civilného sporového poriadku).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1\nCivilného sporového poriadku).\nDovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom\nsúde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa\nna Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie a iné podania\ndovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).\nPovinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku).\nRozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie\ndovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku).\nDovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto\nustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného\nsporového poriadku).\nDovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,\na uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového\nporiadku).\n\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného\nsporového poriadku).\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany\nokrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435\nCivilného sporového poriadku).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6P/80/2022", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d3ba6c2d-e4ca-4c67-8ee6-09e4cd0de620", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.69.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 69/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 69/2019 z 23. 5. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-05-23", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.69.2019.1"}, {"guid": "ae0d2b4a-b604-4b2f-84cb-45482ef4377e:30d1cdd8-4e94-413d-af42-8a0a633d3e9e", "ecli": null, "spisova_znacka": "12CoP/26/2023", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 12CoP/26/2023 z 22. 2. 2024", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2024-02-22", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ae0d2b4a-b604-4b2f-84cb-45482ef4377e:30d1cdd8-4e94-413d-af42-8a0a633d3e9e"}], "citovane_v": []}