Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23Co/29/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118201332 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2118201332.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a sudkýň: JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Ľubica Bundzelová, v spore žalobcu: Z. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XX/A, J., zastúpený JUDr. Milošom Chrenkom, advokátom, so sídlom Hlavná 25, Trnava, proti žalovanej: A. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XX, J., zastúpená Mgr. Petrom Arendackým, advokátom, so sídlom Železničiarska 13, Bratislava, o zaplatenie 2.400,- Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu v Trnave č.k. 38C/12/2018-67 zo dňa 22. novembra 2019, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok súdu I. inštancie s a p o t v r d z u j e. II. Žalovanej sa priznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% o d ô v o d n e n i e : 1. Súd I. inštancie zamietol žalobu a priznal žalovanej právu na náhradu trov konania v plnej výške. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 2.400,- Eur spolu s 5% úrokom z omeškania ročne od 22.1.2018 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Uvedenú sumu žiadal zaplatiť ako výšku bezdôvodného obohatenia ( § 451 ods1 OZ) pretože strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi bytu č. X na 1. podlaží vo vchode č. XX rodinného domu so súpisným číslom XXXX s dvoma bytovými jednotkami, nachádzajúceho sa na Z. ulici v J., a to v rovnakých podieloch (každý v jednej polovici), ako i k bytu prináležiaceho spoluvlastníckeho podielu 211009/36396 na spoločných častiach spoločných zariadeniach domu, každý je tiež v jednej polovici podielovými spoluvlastníkmi nebytového priestoru č. X na 1. podlaží vo vchode č. XX rodinného domu súpisné číslo XXXX s dvomi bytovými jednotkami, nachádzajúceho sa na Z. ulici v J., ako i k nebytovému priestoru prináležiaceho spoluvlastníckeho priestoru 1800/36396 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu (LV č. XXXXX pre k. ú. J.). V návrhu tvrdil, že predmetné nehnuteľnosti od 4.8.2017 užíva výlučne žalovaná, ktorá sa po svojom návrate zo zahraničia do predmetného bytu nasťahovala a od uvedenej doby byt užíva. Rozhodla sa tak žalovaná, bez rozhodnutia na hospodárení so spoločnou vecou tak, že nehnuteľnosti bude užívať bezodplatne výlučne ona. Žalovaná od 4.8.2017 bez právneho dôvodu užíva výlučne sama spoločné nehnuteľnosti a žalobcu z ich užívania vylučuje. 2. Súd I. inštancie aplikoval a posudzoval predmetný vzťah v zmysle ust. § 136 ods. 1 a 2 § 137 ods. 1, § 139 ods. 2 , § 451 ods. 1 a 2, § 456 prvá veta a § 458 ods. 1 OZ. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca a žalovaná sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti bytu č. X a nebytového priestoru č. X vo vchode č. XX, rodinného domu so súpisným číslom XXXX a k nim prináležiaceho spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach na Z. ulici v J. zapísaných na liste vlastníctva č. XXXXX, katastrálne územie J.. Nebolo sporné, že strany ako podieloví spoluvlastníci neuzavreli dohodu o hospodárení so spoločnou vecou. Žalobca vyzval žalovanú listom zo dňa 9.1.2018 na úhradu sumy 2.400,- Eur s odôvodnením, že užíva celú spoločnú vec a nič neuhrádza. Tiež nebolo sporné, že žalovaná predmetnú nehnuteľnosť užíva. Sporným medzi stranami bolo či žalovaná užíva predmetnú nehnuteľnosť nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu a či žalovanému v užívaní jeho spoluvlastníckeho podielu bráni. Súd preto najskôr zameral dokazovanie na preukázanie týchto skutočností. 3. Základom argumentácie žalobcu ohľadom ním uplatňovaného nároku na zaplatenie žalovanej sumy bolo skutkové tvrdenie, že žalovaná užíva celú nehnuteľnosť, ktorej sú podielovými spoluvlastníkmi bez právneho dôvodu a jeho z užívania spoločnej nehnuteľnosti vylučuje. Obrana žalovanej spočívala v tvrdení, že predmetnú nehnuteľnosť užíva len v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu a v užívaní nehnuteľnosti žalobcovi nebráni. Dôkazné bremeno na preukázanie leží na žalobcovi Bolo preto povinnosťou žalobcu označiť a predložiť relevantné dôkazy na preukázanie týchto skutočností. Súd poukázal že túto povinnosť mal žalobca už pri podaní žaloby. Žalovaná už pri vyjadrení k žalobe poprela jeho skutkové tvrdenia svojou vlastnou argumentáciou. Výslovne poprela, že by niekedy žalobcovi bránila v užívaní spoločnej veci v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu a uviedla, že spoločnú vec užíva spôsobom umožňujúcim žalobcovi užívať jeho spoluvlastnícky podiel. 4. Žalobca na preukázanie svojich skutkových tvrdení žiadne relevantné dôkazy nenavrhol, resp. ich nepredložil. V dodatočnej lehote predložil súdu listinný dôkaz Potvrdenie o oznámení vydané OR PZ v Trnave zo dňa 12.3.2018 a Potvrdenie o vyslaní hliadky vydané Mestom Trnava, Mestská polícia mesta Trnava zo dňa 12.6.2019, ktorý súd pripustil, keďže bol označený už v žalobe a za účelom predloženia dôkazu, ktorý by preukazoval bránenie v užívaní spoločnej veci žalovanou bolo aj odročené pojednávanie. Rozhodným obdobím, za ktoré si žalobca uplatňuje svoj nárok je obdobie od 4.8.2017 do 4.2.2018. Oba listinné dôkazy boli vystavené mimo uplatňované obdobie a podľa názoru súdu nepreukazujú žalobcom tvrdené skutočnosti, teda že by žalovaná nadužívala spoluvlastnícky podiel a že by žalobcovi v užívaní jeho spoluvlastníckeho podielu bránila. Potvrdenie o oznámení zo dňa 12.3.2018 preukazuje len tú skutočnosť, že žalobca vykonal oznámenie, že v období od 4.8.2017 do 12.8.2018 boli žalovanou voči jeho osobe robené schválnosti. Oznámenie v žiadnom prípade nie je relevantným podkladom na preukázanie tvrdenia žalobcu o neumožnení vstupu do nehnuteľnosti, resp. o jeho vylučovaní z užívania spoločnej nehnuteľnosti. Nepreukazuje, že by žalovaná opakovane neumožňovala žalobcovi vstup do nehnuteľnosti. Oznámenie sa javí ako účelové, nakoľko bolo urobené tesne po podaní žaloby. V konaní nebolo predložené žiadne iné, ďalšie oznámenie z obdobia, za ktoré si žalobca uplatňuje svoj nárok. Potvrdenie o vyslaní hliadky zo dňa 12.6.2019 nebolo pre konanie relevantné, keďže sa netýkalo rozhodného obdobia. Aj toto potvrdenie súd považuje len za účelové, nakoľko hliadka bola privolaná dňa 11.6.2019, deň pred termínom pojednávania (dňa 12.6.2019) a z potvrdenia vyplýva, že vstup do nehnuteľnosti bol žalobcovi umožnený. Opätovne ani tento dôkaz (aj napriek tomu, že ním žalobca mohol disponovať už v deň pojednávania) nebol zo strany žalobcu včas predložený. Podľa názoru súdu potom žalobca nepredložil žiaden dôkaz o tom, že by mu žalovaná bránila vo vstupe do nehnuteľnosti počas rozhodného obdobia. 5. Uzamknutie vchodových dverí počas noci neobmedzuje žalobcu na vstupe do nehnuteľnosti, keď v tomto prípade je možné žalobkyňu kontaktovať (telefonicky alebo zazvonením). Okrem toho žalobca nepoprel, resp. neuvádzal, že by nedisponoval kľúčmi od danej nehnuteľnosti. Súd tiež nemal za preukázané, že by žalovaná užívala nehnuteľnosť nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu, keď uvádzala, že užíva len časť nehnuteľnosti v rozsahu dvoch izieb, kuchyne a kúpeľne s toaletou. Na poschodí sa okrem chodby a kúpeľne s toaletou nachádzajú tri izby a miestnosť, ktorá v minulosti slúžila ako kuchyňa. Žalovaná má uzamknuté len dve izby na prízemí a kuchyňu, do ostatných miestností je vstup umožnený, nie sú uzamknuté. Žalobca opäť žiadnym spôsobom nepreukázal a nevyvrátil toto tvrdenie žalovanej, teda že by užívala viac ako je rozsah jej spoluvlastníckeho podielu. 6. Žalobcom predložené fotografie pred pojednávaním dňa 22.11.2019 (doručené súdu dňa 19.11.2019), ako aj ďalšie dôkazy navrhnuté v tomto podaní, boli podľa názoru súdu predložené oneskorene v rozpore s koncentračnou zásadou. Fotografie jednak nepreukazujú nadužívanie spoluvlastníckeho podielu žalovanou, ale najmä podľa vyjadrenia samotného žalobcu boli vyhotovené v novembri 2019 (okrem niektorých fotografií z interiéru, ktoré majú byť z roku 2017), teda mimo obdobia, za ktoré si žalobca uplatňuje svoj nárok. 7. Žalobcom navrhnuté dokazovanie výsluchom svedka Z. I. súd nepripustil, nakoľko tento dôkaz bol navrhnutý v rozpore s koncentračnou zásadou. Žalobca neuviedol relevantný dôvod, pre ktorý nemohol vykonanie tohto dôkazu navrhnúť už skôr, resp. pri podaní žaloby. Žalovaná vo svojich písomných podaniach (vyjadrenie k žalobe a duplika) opakovane uvádzala, že nehnuteľnosť užíva len v zákonných medziach a žalobcovi v užívaní jeho spoluvlastníckeho podielu nebráni, nebráni mu tam vstupovať a žalovaný tam aj vstupuje. Tvrdenie žalovanej, že svoj spoluvlastnícky podiel užíva len v zákonných medziach, podľa názoru súdu, spochybňuje jeho užívanie v celom rozsahu, a preto ide o účinného popretie skutkového tvrdenia žalobcu a nebolo možné ho vyhodnotiť ako nesporné. Za oneskorené považoval súd dôkazy navrhnuté v písomnom podaní žalobcu doručenom súdu dňa 19.11.2019 aj v súvislosti s tým, že boli predložené len tri dni pred pojednávaním a protistrana nemala možnosť sa s nimi včas oboznámiť (a prípadne sa pripraviť na žalobcom navrhnutý výsluch svedka). Posledné pojednávanie bolo dňa 12.6.2019, a teda do termínu nasledujúceho pojednávania mal žalobca dostatok času na ich predloženie, resp. navrhnutie. Takéto konanie je nielenže v rozpore s koncentračnou zásadou, ale aj so zásadou hospodárnosti, pretože súd by musel za týmto účelom odročiť pojednávanie, ak posledné pojednávanie bolo odročené z dôvodu na strane žalobcu, keď mu bol súdom poskytnutý priestor na doplnenie listinných dôkazov uvedených v žalobe predložením správ z Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trnave, teda práve dokladmi preukazujúcimi neumožňovanie vstupu do nehnuteľnosti žalovanou. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobcovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia Žalobca neprodukoval žiadne relevantné dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia ohľadne rozsahu užívania spoločných nehnuteľností v rozhodnom období a bráneniu mu užívať spoločnú nehnuteľnosť zo strany žalovanej. Neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu znamená neúspech žalobcu v spore. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaná neužívala nehnuteľnosti nad rozsah jej spoluvlastníckeho podielu, resp. že by akýmkoľvek spôsobom bránila v užívaní spoločných nehnuteľností žalobcovi. Preto nebolo možné požiadavku žalobcu na kompenzáciu a na stanovenie prináležiacej náhrady považovať za dôvodnú. 8. Nad rámec súd uvádza, že v prípade ak žalobca nemá reálny záujem na užívaní spoločnej nehnuteľnosti, je potrebné prisvedčiť argumentácii žalovanej, že žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia predstavuje uplatňovanie len zodpovednostných nárokov a pre rozumné usporiadanie ich vzájomných vzťahov medzi stranami je na mieste zaoberať sa otázkou zrušenia a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. 9. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a žalovanej, ktorá bola v konaní plne úspešná priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (100%), keď v konaní neboli tvrdené a súd sám nezistil dôvody pre uplatnenie § 257 CSP. O výške náhrady trov konania žalovanej bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 10. Odvolanie žalobcu: Podľa žalobcu súd prvej inštancie pochybil v tom, že jednak nevykonal ním navrhnuté dôkazy (§ 365 ods. 1 písm. e) CSP) a jednak na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP). Žalobca tvrdí, že žalovaná mu odopierala možnosť užívať spoločný byt. Otázku nemožnosti užívania a bránenia v užívaní nemožno interpretovať len doslovne, ako fyzické bránenie v užívaní, ale treba to vnímať v širšom kontexte. Žalovaná byt užíva v celom rozsahu a má tam uložené svoje osobné veci, zariadenie, rozmiestnený nábytok a ďalšie veci dáva jasne najavo, že byt užíva ona a jej rodina (syn). Popiera, že mal možnosť vstupovať do bytu a popiera tvrdenie žalovanej, že mal kľúče a kedykoľvek som do bytu mohol vstúpiť. Ak by to tak skutočne bolo, nemusel by volať políciu , za ktorej asistencie si niektoré veci vzal. Ak žalovaná uznáva, že má uzamknuté „len tri miestnosti“, ide fakticky o všetky obytné miestnosti na prízemí. V tomto opäť súd dospel k nesprávnym skutkovým záverom, keď mal za to, že žalovaná byt v časti poschodia nevyužíva. Sama žalovaná priznala vo svojej výpovedi na pojednávaní, že používa kúpeľňu a toaletu na poschodí, nakoľko dolná kúpeľňa nie je funkčná. Žalovaná užíva aj obytné miestnosti na poschodí a z predložených dôkazov to vyplynulo (resp. dokázalo by sa z navrhnutých dôkazov, ak by ich súd vykonal). Súd pritom odmietol vykonať dôkazy, z ktorých by vyplynulo práve to, že žalovaná užíva na poschodí bytu nielen kúpeľňu a WC (čo sama priznala), ale aj obytné miestnosti. Práve na preukázanie týchto sporných skutočností som navrhol vykonať dôkazy. Navrhol výsluch svedkyne Z. I., ktorá sa mala vyjadriť k sporným otázkam jeho nemožnosti užívania bytu, ako aj k rozsahu užívania bytu. Rovnako ako dôkaz predložil fotografie bytu, resp. domu, z ktorých vyplývalo, že žalovaná má svoje veci rozložené aj v obytných miestnostiach na poschodí bytu, že žalovaná svieti v týchto obytných miestnostiach). Súd však oba tieto dôkazy odmietol vykonať. Išlo o dôkazy, ktoré boli jednoznačne spôsobilé preukázať v konaní podstatné skutočnosti, ktoré boli podľa súdu sporné. Súd to odôvodnil koncentračnou zásadou, resp. hospodárnosťou konania. Ani jeden argument však neobstojí a konanie súdu sa javí nie ako hospodárne, ale ako arbitrárne, hraničiace s odňatím možnosti konať pred súdom. Súd odôvodnil , že mal možnosť tieto dôkazy navrhnúť skôr, vykonanie navrhnutých dôkazov by vraj vyžadovalo potrebu ďalšieho odročenia pojednávania a v súlade s koncentračnou zásadou ich preto súd nevykonal. Uvedené argumenty súdu sú nesprávne, resp. nepravdivé. Zásade hospodárnosti ani koncentračnej zásade navrhnuté dôkazy nijako neodporovali, pretože práve za účelom doplnenia dokazovania odročil súd pojednávanie konané dňa 12.6.2019. Neexistovala nijaká prekážka, aby sa navrhnuté dôkazy vykonali na tomto pojednávaní. Prítomnosť navrhnutej svedkyne na pojednávaní zabezpečil, táto teda mohla byť vypočutá na pojednávaní dňa 19.11.2019. Rovnako tak na tomto pojednávaní mohol byť vykonaný dôkaz predloženými fotografiami. Dôkazy navrhnuté v písomnom vyjadrení zo dňa 19.11.2019 boli zamerané na preukázanie skutkových tvrdení, ktoré uvádzal v tomto vyjadrení a ktoré boli reakciami na skutkové tvrdenia žalovanej na predošlom pojednávaní. Súd odročil pojednávanie práve za účelom doplnenia dokazovania, teda toto pojednávanie bolo nariadené práve za účelom vykonávania dôkazov Poukazuje na fakt, že uznesenie o ukončení dokazovania vyhlásil súd až na záver uvedeného pojednávania. Ani z vykonaných dôkazov súd nedospel k správnym skutkovým zisteniam, teda aj z dôkazov, ktoré súd pripustil, vyplynuli iné skutkové závery, než ako to v odôvodnení vyslovil Súd prvej inštancie mal za to, že žalovaná užíva spoločný byt iba v medziach svojho spoluvlastníckeho podielu (teda v rozsahu 1 alebo 50%). Záver je nesprávny. Žalovaná totiž priznala, že užíva prízemie bytu (prvé nadzemné podlažie) a z miestností na poschodí (druhom nadzemnom podlaží) užíva len kúpeľňu s WC. Predmetný spoločný byt sa nachádza na dvoch podlažiach a má celkovú podlahovú výmeru 163,79 m2, pričom podlahová výmera prízemia predstavuje 93,39 m2 a podlahová výmera poschodia predstavuje 70,4 m2. Žalovaná priznane užíva prízemie a kúpeľňu s WC na poschodí, ktorá má výmeru 6,6 m2. Spolu teda užíva žalovaná podľa vlastných slov byt v časti predstavujúcej 99,99 m2 (prízemie o výmere 93,39 m2 a kúpeľňu o výmere 6,6 m2). Teda žalovaná z celkovej podlahovej plochy bytu (163,79 m2) užíva 99,99 m2, čo predstavuje 61% z celkovej plochy bytu. Je tak preukázané, že žalovaná užíva byt nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu viac ako 50%. Bolo rovnako nesporné, že neexistovala žiadna dohoda o užívaní spoločnej veci, žalovaná nemala jeho súhlas ani iný právny titul na užívanie bytu nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu, užívala byt v rozsahu patriacom mne. Ak by teda i súd nemal za preukázané, že žalovaná neužívala byt v celom rozsahu i tak musel z vykonaných dôkazov (najmä výpovede samotnej žalovanej) dospieť k záveru, že žalovaná užíva spoločnú vec nad rámec jej spoluvlastníckeho podielu. Nebola dohoda o hospodárení so spoločnou vecou (v zmysle ktorej by žalovaná mohla byt užívať bezodplatne), je žalovaná povinná zaplatiť mu odplatu za užívanie bytu v rozsahu prevyšujúcom jej spoluvlastnícky podiel (a teda môjho podielu). V takomto prípade mal súd vykonať dokazovanie na výšku odplaty, ktorú mu má žalovaná zaplatiť za toto užívanie bytu. Uvedeným konaním, keď súd z vykonaných dôkazov vyvodil nesprávne skutkové závery (teda že žalovaná neužíva byt nad rámec svojho podielu, hoci ho priznane užíva v rozsahu 61%) súd pochybil a teda následne nesprávne vo veci rozhodol. Navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v zmysle § 389 ods. 1 a 391 ods. 1 CSP v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie za účelom doplnenia dokazovania a nového rozhodnutia. 11. Vyjadrenie žalovanej: Rozsudok súdu prvej inštancie považuje žalovaná za vecne správny a s jeho odôvodnením sa plne stotožňuje. V predmetnej veci súd neprihliadol na dôkazy, ktoré žalobca predložil spolu s podaním zo dňa 19.11.2019 ako aj výsluch svedkyne, navrhnutý v tom istom podaní. Žalobca spochybňuje oprávnenie súdu na tieto dôkazy neprihliadnuť, tvrdiac, že ich bolo možné vykonať na pojednávaní dňa 22.11.2019 bez nariadenia ďalšieho pojednávania. Podľa § 178 ods. 2 C.s.p. „predvolanie sa doručuje strane alebo jej zástupcovi tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať“. Z cit. ust. je zrejmé, že bežný primeraný čas na prípravu na pojednávanie je 5 dní, pričom podanie žalobcu zo dňa 19.11.2019 bolo súdu doručené menej ako 5 dní pred pojednávaním (22.11.2019). Z uvedeného dôvodu nemal možnosť pripraviť sa na pojednávanie ani samotný súd a navyše, predmetné podanie nebolo možné doručiť najmenej 5 dní pred pojednávaním ani žalovanej. Predmetné podanie obsahuje tvrdenia, ktoré mohol žalobca predniesť aj skôr dokonca mal, ak chcel, aby jeho žaloba uspela a rovnako dôkazy, ktoré mohol predložiť aj skôr už v čase podania žaloby, je nepochybné, že k nepripusteniu vykonania dôkazov súdom došlo v súlade so zákonom. Ak by súd predmetné podanie, resp. vykonanie v ňom navrhnutých dôkazov pripustil, musel by pojednávanie odročiť, pretože inak by žalovanej bolo odňaté právo na spravodlivý proces. Pokiaľ žalobca argumentuje tým, že koncentračná zásada bola dodržaná, pretože pojednávanie dňa 12.6.2019 bolo odročené práve za účelom doplnenia dokazovania, a teda pojednávanie dňa 19.11.2019 by sa tak či tak uskutočnilo, ide o nepochopenie argumentácie súdu uvedenej v odôvodnení rozsudku. Súd nijako nespochybňoval potrebu vykonania pojednávania dňa 19.11.2019, avšak ako je ozrejmené vyššie, na tomto pojednávaní mohli byť vykonané dôkazy len vtedy, ak s ich vykonaním by bola včas vopred oboznámená žalovaná (ale aj súd). Účelom príslušných ustanovení C.s.p. teda je, aby v čase pojednávania boli už všetky prostriedky procesného útoku a obrany, ktoré strany v konaní chcú použiť, aj použité. Tým sa má predchádzať neustálemu odročeniu pojednávaní, ktoré spôsobovalo neúmerné prieťahy počas predchádzajúcej právnej úpravy. Pokiaľ žalobca argumentuje tým, že vo svojom podaní zo dňa 19.11.2019 reagoval na tvrdenia uvedené žalovanou pri jej výsluch u na pojednávaní dňa 12.6.2019, a teda nemohlo dôjsť k porušeniu koncentračnej zásady, musí žalovaná poukázať na to, že od predmetného pojednávania do vypracovania predmetného podania uplynulo viac ako 5 mesiacov. Tak pokiaľ žalobca chcel reagovať na tvrdenia žalovanej a predložiť (navrhnúť) dôkazy s tým súvisiace, mohol tak urobiť omnoho skôr, ako 3 dni pred pojednávaním. Navyše, predmetné dôkazy mal žalobca k dispozícii už v čase podania žaloby (fotografie, ktoré žalobca údajne vyhotovil až v novembri 2019, nie sú pre vec relevantné, nakoľko sa netýkajú žalovaného obdobia). Žalovaná uviedla k predloženým dôkazom v predmetnom podaní , že nijako nepreukazujú tvrdenia žalobcu. Preto i keby ich súd pripustil, nebolo by možné na ich základe vyhovieť žalobe. Fotografie domu z vonku nepreukazujú vôbec nič, keďže žalobca má prístup na poschodie ako správne zdôraznil aj súd, žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie nepoprel, že by mal kľúč od vchodu - až v podaní zo dňa 19.11.2019 tvrdil, že nemôže vstupovať do domu, ale nie z dôvodu, že nevlastní kľúč. Fotografie vnútra domu zachytávajú kúpeľňu (ktorú žalovaná užíva, avšak nevýlučne, keďže kúpeľňa na prízemní je nefunkčná) a izbu na prízemí. Pokiaľ ide o potvrdenie o oznámení a potvrdenie o vyslaní hliadky, tieto sú z iného než žalovaného obdobia, navyše nepreukazujú, že by žalovaná akokoľvek bránila žalobcovi vstupu do domu - hliadka iba konštatovala, že za ich prítomnosti bol žalobcovi vstup umožnený, k okolnostiam pred jej príchodom sa hladka nevyjadrila a nepotvrdila, že by žalovaná bránila vstupu žalobcu do domu. Žalovaná považuje za potrebné vyjadriť sa najmä k účelovému zavádzaniu odvolacieho súdu zo strany žalobcu, ktorý tvrdí, že žalovaná užíva celé prízemie domu a navyše kúpeľňu s WC na poschodí, v dôsledku čoho teda celkom zrejme musí užívať viac ako 50% podlahovej plochy domu. Opätovne ide o prostriedok procesného útoku, ktorý bol žalobca povinný uplatniť už na súde prvej inštancie, žalobcom uvádzané výmery nie sú pravdivé. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca nepredložil žiaden dôkaz. Na prízemí sa nachádzajú dve izby, kuchyňa, kúpeľňa s WC, na poschodí sa nachádzajú 3 izby, bývalá kuchyňa, kúpeľňa s WC. Z uvedeného je zrejmé, že pokiaľ žalovaná výlučným spôsobom užíva na prízemí iba 2 izby a kuchyňu (len tieto priestory sú uzamknuté). Z ostatných priestorov na prízemí a poschodí užíva len kúpeľňu s toaletou (kúpeľňa na prízemí je v podstatne nefunkčná a jej užívanie je teda obmedzené). Tieto nevyužíva výlučne, ale umožňuje ich užívanie aj žalobcovi, nie je možné za žiadnych okolností konštatovať, že by užívala viac ako polovicu domu. Priestory na poschodí, ktoré výmerou zodpovedajú uzamknutým obytným miestnostiam a kuchyni na prízemí, sú a boli plne dostupné a uvoľnené pre užívanie žalobcom, a všetky ostatné priestory domu sú dostupné na spoločné užívanie. Žalovaná užíva 50% domu, čo zodpovedá jej spoluvlastníckemu podielu. Žalovaná považuje odvolaním napadnutý rozsudok za zákonný a preto žiada odvolací súd, aby ho ako vecne správny potvrdil. Žalovaná si uplatňuje náhradu trov odvolacieho konania. 12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané( § 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu I. inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, pretože rozhodnutie súdu I inštancie je vecne správne. 13. Podľa § 136 ods. 1 a 2 OZ, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi. Podľa § 137 ods. 1 OZ, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Podľa § 139 ods. 2 OZ, o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd. 14. Každý zo spoluvlastníkov je v zmysle ustanovenia § 137 ods. 1 OZ oprávnený spoločnú vec užívať v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu. Ak neumožňujú niektorému zo spoluvlastníkov existujúce pomery plnú realizáciu tohto práva, patrí mu za to zodpovedajúca náhrada. V prípade, že spoluvlastníkovi nie je zabezpečené užívanie spoločnej veci v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu, má právo na poskytnutie tomu zodpovedajúcej náhrady vo forme peňažného plnenia. 15. Nárok spoluvlastníka na náhradu za neužívanie spoločnej veci v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu vyplýva z ustanovenia § 137 ods. 1 OZ v spojení s ustanovením § 123 OZ, t. j. z práva spoluvlastníka podieľať sa na užívaní spoločnej veci v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckemu podielu. Jeho nevyhnutným predpokladom je užívanie tejto veci druhým spoluvlastníkom (ostatnými spoluvlastníkmi) nad rozsah jeho (ich) spoluvlastníckeho podielu. Neužívanie veci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníkom musí byť dôsledkom jej užívania druhým spoluvlastníkom nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. Len v takomto prípade sa spoluvlastník užívajúci spoločnú vec nad rozsah spoluvlastníckeho podielu podieľa na prisvojovaní si úžitkovej hodnoty veci vo väčšej miere, než zodpovedá jeho podielu. Nie je pritom rozhodujúce, či tento stav vyplýva z dohody spoluvlastníkov (okrem prípadu, ak by jej súčasťou bola aj dohoda o bezplatnom užívaní celej veci alebo jej časti), alebo z rozhodnutia väčšinového spoluvlastníka, alebo či ide o faktický stav. 16. Predmetom sporu je zaplatenie sumy 2.400,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.400,- Eur od 22.1.2018 do zaplatenia. Žalobca si nárok na zaplatenie uvedenej sumy uplatňuje za obdobie od 4.8.2017 do 4.2.2018 (za 6 mesiacov) titulom bezdôvodného obohatenia na tom skutkovom základe, že žalovaná užíva celú nehnuteľnosť, ktorej sú strany sporu podielovými spoluvlastníkmi. Žalobca vo svojej žalobe uvádzal , že sú podielovými spoluvlastníkmi bytu číslo X na podlaží v rovnakých podieloch každý v jednej polovici. Od 4. augusta 2017 užíva predmetné nehnuteľnosti výlučne žalovaná, nebola uzatvorená žiadna dohoda o hospodárení so spoločnými vecami a žalovaná nemohla majoritne rozhodnúť v zmysle ustanovenia § 139 ods. 2 O.z. . V celosti užíva nehnuteľnosti bezprávneho do dôvodu nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu a za užívanie jeho podielu mu nič neplatí, preto je povinná toto bezdôvodné obohatenie mu vydať . Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR spisová značka 3Cdo/252/2007. Výška tohto bezdôvodného obohatenia sa rovná výške nájmu vydelenú jeho spoluvlastníckym podielom keď podľa zistení za prenájom porovnateľných nehnuteľností v meste J. sa pohybuje výška okolo 800 euro mesačne. Žalovaná získava teda mesačne bezdôvodné obohatenie v sume 400 euro od 4.8.2017 a keďže si uplatňuje vydanie bezdôvodného obohatenia do 4. 2. 2018 je to spolu vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 2400 eur. Žalovanú vyzval na vydanie bezdôvodného obohatenia reagovala listom 15.1.2018 . Okrem istiny sa domáhal zaplatenia úrokov z omeškania vo výška 5 % p. a. odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na dobrovoľné plnenie od 22.1.2018. Sporným medzi stranami bolo či žalovaná užíva predmetnú nehnuteľnosť nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu a či žalovanému v užívaní jeho spoluvlastníckeho podielu bráni. Súd preto najskôr zameral dokazovanie na preukázanie týchto skutočností. 17. Na pojednávaní žalobca uviedol, že keď prišla 4. 8. 2017 žalovaná z Anglicka volal mu sused, tak jej dal kľúče od bytu čo mal a odišiel s manželkou na nákup a povolala mu dcéra s plačom, že vyhadzuje veci z bytu žalovaná. Žalovanej povedal, že aj on chce užívať nehnuteľnosť a má zamedzený vstup do bytu. Uvádzal, že sa domáhal vstupu do bytu prostredníctvom svojho právneho zástupcu voči žalovanej. Naopak žalovaná na pojednávaní uvádzala že kľúče od bytu má nepotrebovala žalobcove kľúče, 20 rokov užíva tie isté. Tvrdila, že žalobca kľúče od bytu má a od začiatku do domu pravidelne chodil . Po porade s právnikom do domu nechodí, ale vstupuje tam podľa nej vtedy, keď nie sú doma. Zo začiatku mala všetko otvorené, ale keď raz išla na návštevu k priateľom na viac dní, boli veci prehľadané a bola od montovaná kuchynská linka. Uvádzala, že vyhodila len drevené zábradlie, ktoré padlo na jej syna a, keď prišiel žalobca potom ako ho zavolala dcéra ; mali medzi sebou so žalobcom výmenu názorov . Dvere uzamyká, nakoľko je syn sám doma a ona musí chodiť do práce, kľúč vo dverách nenecháva. Spodné dvere uzamyká z bezpečnostných dôvodov od augusta 2017. Žalobkyňa zdôraznila na pojednávaní, že nebráni žalobcovi užívanie jeho podielu a preto nemá dôvod s ním na niečom sa dohodnúť. Naposledy bola volaná polícia 11.6. tzn. pred uvedeným pojednávaním a nevie prečo bola zavolaná. Polícia iba prišla, popozerali a odišli. Nikdy však nebola volaná polícia z toho dôvodu, že do bytu sa za žalobca nemôže dostať. 18. Pojednávanie dňa 12.6.2019 bolo odročené za účelom doplnenia dokazovania - predloženia oznámenia polície. 3 dni pred pojednávaním predkladá právny zástupca žalobcu podanie, v ktorom poukazuje na priložené listinné dôkazy nielen oznámenia polície, ale aj fotografie a tvrdí, že fotografia číslo 1 a 2 sú fotené po jej návrate na Slovensko a že dosvedčuje, že užíva všetky izby alebo tam mala položené osobné veci. Fotografia č. 4 bola urobená v súčasnosti s tým že na fotografii 4 vidieť ako vetrá miestnosť pravo hore a na fotografii 5 vyplýva, že žalovaná užíva aj miestnosť na poschodí nakoľko spálni sa svieti. Zároveň navrhol vypočutie svedkyne I. Z., jeho dcéry, na okolnosti rozsahu užívania nehnuteľností žalovanou a znemožnenie prístupu žalobcu do predmetnej nehnuteľnosti. Žalobca neuviedol relevantný dôvod, pre ktorý nemohol vykonanie tohto dôkazu navrhnúť už skôr, resp. pri podaní žaloby. 19. Podľa § 153 ods. 1 C.s.p. strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Podľa § 153 ods. 2 C.s.p. na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Účelom príslušných ustanovení C.s.p. teda je, aby v čase pojednávania boli už všetky prostriedky procesného útoku a obrany, ktoré strany v konaní chcú použiť, aj použité. Tým sa má predchádzať neustálemu odročovaniu pojednávaní, ktoré spôsobovalo neúmerné prieťahy počas predchádzajúcej právnej úpravy. 20. Keď žalobca tvrdil to, že žalovaná užíva nehnuteľnosť tzn. byt, ktorého sú podielovými spoluvlastníkmi výlučne sama a z užívania predmetného bytu ho vylučuje, bolo na ňom dôkazné bremeno na preukázanie týchto skutkových tvrdení. Súd správne poukázal, že dôkazné bremeno leží na tej strane sporu ktorá z existencie týchto skutočností pre seba vyvodzuje priaznivé právne dôsledky. Ide o tú stranu, ktorá existenciu týchto skutočností tvrdí. Žalobca mal preto preukázať, že žalovaná v rozsahu nad jej spoluvlastníckeho podielu užíva predmetnú nehnuteľnosť a žalobcu z užívania vylučuje. Mal predložiť včas dôkazy na preukázanie týchto skutočností. Ako bolo už uvedené aj tieto dôkazy mal možnosť predložiť hneď po vyjadrení k žalobe, v ktorom vyjadrení žalovaná poprela skutkové tvrdenia, pretože uvádzala, že nehnuteľnosti užíva spôsobom umožňujúcim žalobcovi užívať jeho spoluvlastnícky podiel, nebráni mu vstupu do predmetnej nehnuteľnosti žalobca tam aj chodí a má kľúče od predmetnej nehnuteľnosti. Na prízemí domovej nehnuteľnosti sa nachádzajú dve izby, kuchyňa, kúpeľňa s WC, na poschodí sa nachádzajú 3 izby, bývalá kuchyňa, kúpeľňa s WC. Žalovaná výlučným spôsobom užíva na prízemí iba 2 izby a kuchyňu ( len tieto priestory sú uzamknuté) a kúpeľňu na prvom poschodí. Žalovaná poprela tvrdenia žalobcu svojou argumentáciou, keď uviedla, že spoločnú vec užíva spôsobom umožňujúcim žalobcovi užívať jeho spoluvlastnícky podiel. Poprela, že by niekedy bránila žalobcovi v užívaní spoločnej veci. žalovaná poukázala na to, že má žalobca primárne riešiť otázku vlastnícku a až následne si uplatňovať sekundárne nároky. Žalobca sa nedomáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, nedomáhal sa ani vstupu do spoločných nehnuteľností a ich užívania. Správny bol záver súdu prvej inštancie, že žalobca žiadnym spôsobom na preukázanie svojich skutkových tvrdení nepredložil a nenavrhol včas dôkazy ( cit. ust. § 153 ods. 1 C.s.p.) Bolo mu umožnené predložiť dôkaz, ktorý spomínal v žalobe a to oznámenie polície v dodatočnej lehote, kedy bolo pojednávanie odročené. Súd správne vyhodnotil tieto dôkazy . Potvrdenie o vyslanie hliadky bolo zo dňa 12.6.2019 s tým, že prijala stála služba Mestskej polície mesta Trnavy telefonické oznámenie kde bola aj informácia že žalovaná ho nechce vpustiť do nehnuteľnosti. Bola vyslaná hliadka z dôvodu preverenia podozrenia z priestupku namiesto a bol mu umožnený vstup do nehnuteľnosti. Toto potvrdenie vzhľadom na uvedený dátum 12.6.2019 bolo mimo žalované obdobie za, ktoré žiada žalobca vydať bezdôvodné obohatenie (od 4.8.2017 do 4.2.2018). Druhé potvrdenie bolo zo dňa 12.3.2018 s tým však vykonal žalobca oznámenie že od 4. 8. 2017 do 12.3.2018 robí pre žaloba na oznamovateľovi schválnosti . Konkretizácia jej konania, respektíve výsledok šetrenia preukázaná políciou alebo uzavretie tohto oznámenia nebola zrejmá a nič toto potvrdenie je nedosvedčuje, čo by zodpovedalo tvrdenie o žalobcu prvé nemožnosti užívať predmetnú nehnuteľnosť . 21. Žalobca nepredložil žiaden dôkaz, že by mu žalovaná bránila vstupe do nehnuteľností v rozhodnom období ani dôkaz z 12.6.2019 nebol včas predložený predkladal ho žalobca až potom, keď bolo odročené pojednávanie na doplnenie dokazovania. Navyše dôkaz bol mimo rozhodného obdobia, za ktoré žiada vydať bezdôvodné obohatenie Súd tak nemal za preukázané, že by žalovaná užívala nehnuteľnosť nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu, pretože uvádzala vo viacerých vyjadrenia, ak aj vo svojej výpovedi že užívala len 2 izby, kuchyňu na prízemí a kúpeľňu na prvom poschodí, , lebo na prízemí nefunguje. Na poschodí sa nachádzajú 3 miestnosti a miestnosť, ktorá v minulosti slúžila ako kuchyňa. 22. Odvolací súd uvádza, že správne bolo vyhodnotené súdom prvej inštancie, že fotografie predložené žalobcom boli predložené oneskorene v rozpore s koncentračnou zásadou, pretože ich mohol predložiť už potom ako opakovane márne žalovaná vo svojich písomných podaniach v žalobe a k duplike uvádzala, že nehnuteľnosť užíva v zákonných medziach a žalobcovi nebráni v užívaní jeho spoluvlastníckeho podielu, že mu nebráni vstupovať do nehnuteľnosti a žalobca tam aj vstupuje. Keď žalobca uvádzal v odvolaní keďže navrhnutie dôkazov vyplynulo z predchádzajúceho pojednávania a reagoval tak na tvrdenia žalovanej, treba opätovne pripomenúť, že žalovaná už vo vyjadrení k žalobe i v duplike uvádzala, že nebráni žalobcovi v užívaní jeho spoluvlastníckeho podielu. Tieto dôkazy mohol predložiť už v tomto štádiu konania po vyjadrení žalovanej, nie až po odročení pojednávania na, ktorom vypovedala zhodne ako vo svojich vyjadreniach. Keďže dôkazy v písomnom podaní žalobcu dňa 19.11.2019 boli 3 dni pred pojednávaním protistrana nemala možnosť sa s nimi v čase oboznámiť súd ich považoval za oneskorené. Posledné pojednávanie bolo 12.6.2019, čiže bol dostatok času nato aby boli v čas dôkazy navrhnuté. Takéto konanie vyhodnotil súd preto správne, že je v rozpore so zásadou hospodárnosti, pretože by musel pojednávanie odročiť a je zároveň v rozpore s koncentračnou zásadou. Navyše bolo správne poukázané, že predchádzajúce pojednávanie bolo odročené práve na predloženie listinných dôkazov ktorými preukazoval žalobca nemožnosť vstupu do predmetnej nehnuteľnosti. Odvolací súd poukazuje na to, že žalobca tvrdil vo svojom podaní z 19.11., že reagoval na tvrdenia žalovanej z pojednávania uskutočneného 12.6.2019 a že nemohlo dôjsť k porušeniu koncentračnej zásady mal tieto dôkazy predložiť bezprostredne po odročenom pojednávaní, no od pred- metného pojednávania do vypracovania predloženého vyjadrenia s návrhmi na vykonanie dôkazov uplynulo 5 mesiacov. Žalobca tak na svoje tvrdenia neoznačil dôkazy včas tak, aby bolo zachované právo žalovanej, aj súdu, včas sa pripraviť na taký priebeh pojednávania dňa 19.11.2019, na ktorom by sa vykonávali žalobcom navrhnuté dôkazy Žalobcovi sa tak nepodarilo preukázať že by tak vzniklo za predmetné rozhodné obdobie bezdôvodné obohatenie na strane žalovanej a, že by vznikol nárok žalobcovi na jeho vydanie žalobcovi sa nepodarilo preukázať, že by nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu žalovaná užívala predmetnú nehnuteľnosť a bránila mu v užívaní v rozhodnom období. Neunesenie tohto dôkazného bremena sa malo za dôsledok neúspech žalobcu v danom v spore, preto súd správne žalobu zamietol . Správne tiež súd prvej inštancie v závere poukázala že žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia predstavuje len uplatňovanie zodpovednostných nárokov a nerieši usporiadanie vzájomných vzťahov medzi stranami keď je namieste zaoberať sa otázkou zrušenia vyporiadania podielového spoluvlastníctva. 23. Na záver považuje odvolací súd uviesť k tej časti odvolanie, kde vyrátal žalobca, že užíva žalobkyňa celé prízemie domu a navyše kúpeľňu s WC na poschodí, v dôsledku čoho teda celkom zrejme musí užívať viac ako 50% podlahovej plochy bytu, ide opäť o prostriedok procesného útoku, ktorý bol žalobca povinný uplatniť už na súde prvej inštancie. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca nepredložil žiaden dôkaz. Uvádza rôzne výmery a do plochy prízemia tiež nesprávne zarátal plochu schodov do prízemia aj do poschodia, uvádza pritom rozdielne výmery prízemia a poschodia V skutočnosti však rozmery prízemia a poschodia sú totožné s tým, že plochu schodov nemožno zaradiť do plochy prízemia (ako to zrejme urobil žalobca), ani do plochy poschodia. Ak žalovaná užíva na prízemí iba 2 izby a kuchyňu (len tieto priestory sú uzamknuté). Z ostatných priestorov na poschodí užíva len kúpeľňu s toaletou Na prízemí sa nachádzajú dve izby, kuchyňa, kúpeľňa s WC, na poschodí sa nachádzajú 3 izby, bývalá kuchyňa, kúpeľňa s WC. Z ostatných priestorov na prízemí a poschodí ich nevyužíva tak umožňuje ich užívanie aj žalobcovi a preto nie je možné tvrdiť, že by užívala viac ako polovicu domu. Priestory na poschodí, tak sú a boli plne dostupné na užívanie odporcom a uvoľnené pre užívanie žalobcom, a všetky ostatné priestory domu sú dostupné na spoločné užívanie. 24. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu I. inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny. 25. Žalovaná má voči žalobcovi podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške., pretože bola v odvolacom konaní úspešná. 26. Senát odvolacieho súdu toto uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde I. inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).