Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 11CoCsp/2/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116226868 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2116226868.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v spore žalobcu: Československá obchodná banka, a. s., so sídlom Michalská 18, Bratislava, IČO: 36 854 140, zastúpený splnomocnencom: Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners, s. r. o., so sídlom Prievozská 4/B, Bratislava, IČO: 47 239 921, proti žalovanému: Z. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXXX/X, C. E., zastúpený splnomocnencom: AK JUDr. Michal Krutek, s. r. o., so sídlom Hlavná 11, Trnava, IČO: 47 254 581, o zaplatenie 8.405,33 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 16. októbra 2019, č.k. 22Csp/189/2016-160, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti potvrdzuje a v závislom výroku o nároku na náhradu trov konania mení tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v pomere 38%. II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi úrok z úveru vo výške 4.356,03 Eur, dlžné poistné v sume 29,76 Eur, úrok z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 4.385,79 Eur od 16.04.2015 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. 2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 52, § 53 ods. 1, § 53 ods. 4 písm. t) a § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ako aj § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, keď dospel k záveru, že povinnosťou žalovaného je zaplatiť dlžné úroky z úveru, ktoré boli dojednané v zmluve ako úrok z úveru (úroková sadzba) vo výške 16,90% ročne za obdobie od uzavretia zmluvy o úvere dňa 26.01.2012 do mimoriadneho zosplatnenia úveru žalobcom dňa 15.04.2015, čomu zodpovedá suma 4.356,03 Eur. V súlade s článkom VII. Poistenie úveru Zmluvy uložil súd žalovanému zaplatiť dlžné poistné za mesiace január 2015 až marec 2015 (3 x 9,92 Eur) 29,76 Eur, ktorú sumu si uplatňoval žalobca pod položkou poplatky v sume 134,76 Eur. V prevyšujúcej časti žalobcom uplatňovaných úrokov z úveru po mimoriadnom zosplatnení dňa 15.04.2015, t.j. v úrokoch z úveru od 16.04.2015, či už vyčíslených alebo nevyčíslených a v poplatkoch spočívajúcich vo výzvach žalobcu za mesiace január 2015 až marec 2015 (3x35) 105 Eur súd žalobu zamietol, pričom poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS 476/2012 z 18.09.2012, rozhodnutia krajských súdov (napr. Krajského súdu v Trnave sp. zn. 1Co/47/2017 zo dňa 20.02.2018, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/164/2017 zo dňa 13.03.2018), ako aj Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Odo/657/2005. Z uvedeného dôvodu súd uplatňovaný úrok z úveru po predčasnom zosplatnení úveru nepriznal a v tejto časti žalobu zamietol. K uplatňovaným poplatkom za výzvy (3x35 Eur), ktoré majú charakter upomienok, mal súd za to, že výzvu zo dňa 07.01.2015 a zo dňa 22.01.2015 súd nemal v konaní preukázanú. Výzvu zo dňa 20.02.2015 žalobca síce preukázal, avšak cenu tejto upomienky súdu nevysvetlil ani nepreukázal, v zmluve nebola ani dojednaná odplata za výzvy. Súdy pritom svojou konštantnou rozhodovacou činnosťou deklarujú, že náklady za upomienky resp. výzvy, urgencie a pod, nemôžu mať sankčný charakter, v opačnom prípade by totiž mali povahu tzv. skrytej zmluvnej pokuty, čo je vo vzťahu k spotrebiteľovi nečestné, netransparentné. Podstatou týchto poplatkov je pridanie bližšie nešpecifikovaných a spotrebiteľovi nevysvetlených nákladov, ktoré nie sú preukázané.. Poplatok za upomienku nemožno chápať ani ako poplatok za službu, plnenie, ktoré je poskytované spotrebiteľovi. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napr. úroky z omeškania nad limit podľa nar. vl. 87/1995 Z.z.). Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je aj podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch). Preto zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch), považuje súd za neprijateľnú. Vo vyrubovaní poplatku za výzvu na zaplatenie dlžnej čiastky a upomienok obdobného charakteru je zrejmý vlastný ekonomický záujem žalobcu. Na poplatok spojený s výzvou alebo upomienkou na zaplatenie dlžnej čiastky nemá žalobca zákonný nárok, keďže poplatok je pokrytý už v zmluvne dojednanom úroku (odplate) za poskytnutý úver (úrok z úveru). Poplatky za služby spojené s administratívnou agendou (poplatky za výzvy a poplatky za upomienky), predstavujú plnenia, ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa a konanie žalobcu spočívajúce v účtovaní takýchto poplatkov možno hodnotiť vo vzťahu k spotrebiteľovi ako poškodzujúce. Preto s poplatkami za takéto plnenia sa spája záver o ich neprijateľnosti. Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované (vykonávané) vo vlastnom záujme dodávateľa (z rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22.05.2014 sp. zn. 9Co/350/2012, obdobne rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 22Co/2/2017, a pod.). Žalobca si uplatnil úrok z omeškania. Z Oznámenia žalovaného spotrebiteľa mal súd preukázané, že žalovaný spotrebiteľ uhradil dňa 23.05.2018 úrok z omeškania z dlžnej istiny v sume 569,63 Eur. Preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie úroku z omeškania v zákonnej výške podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 v znení účinnom do 31.01.2013 s poukazom na § 10c Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb., t.j. vo výške 8,05% ročne zo súčtu dlžných úrokov z úveru do predčasného zosplatnenia úveru (4.356,03 Eur) a z dlžného poistného (29,76 Eur) 4.385,79 Eur od 16.04.2015 ako dňa nasledujúceho po dni mimoriadneho zosplatnenia úveru do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania pred súdom prvej inštancie, ako aj trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, a priznal žalobcovi, ktorý mal neúspech len v nepatrnej zamietnutia v časti uplatnených úrokov po zosplatnení a v časti uplatnených poplatkov za výzvy, plnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej časti a v závislom výroku o nároku na náhradu trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť a žalobu zamietnuť, a priznať žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 45,76%. Bol toho názoru, že súd prvej inštancie opätovne ani vo svojom druhom rozhodnutí mu neposkytol ako spotrebiteľovi ex offo súdnu ochranu jeho práv. Namietol, že prvoinštančný súd sa ani vo svojom prvom rozsudku zo dňa 18.05.2018 riadne nevysporiadal s jeho argumentmi (absencia druhu spotrebiteľského úveru, písomnej formy a oboznámenia sa s OP, absencia posúdenia schopnosti splácať úveru) a neposkytol tak žalovanému ako spotrebiteľovi ex offo súdnu ochranu, čo mu bolo už vyčítané aj súdom druhej inštancie. Po tom, ako súd druhej inštancie zrušil prvý rozsudok v napadnutej časti a vec vrátil súdu prvej inštancie, zároveň uložil súdu povinnosť zaoberať sa okrem iného aj právnou správnosťou a dôvodnosťou žalobcom uplatnených nárokov na úroky a poplatky, s akým účelom v súlade s ust. § 295 CSP doplní dokazovanie a jeho výsledky komplexne vyhodnotiť a posúdiť podľa príslušných hmotnoprávnych ustanovení. Uviedol, že v bode č. 1 Zmluvy je síce ako druh spotrebiteľského úveru označený „spotrebiteľský úver“, uvedené ale podľa názoru odvolateľa nepredstavuje také určenie druhu spotrebiteľského úveru, aké má na mysli § 9 ods. 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom v tejto súvislosti poukázal na rozhodovaciu prax krajských súdov i Najvyššieho súdu SR. Namietol tiež, že žalobca neposúdil s odbornou starostlivosťou jeho schopnosť ako spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom mal brať do úvahy najmä dobu, na ktorú sa úver poskytuje, výšku spotrebiteľského úveru, jeho príjem a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. V tejto súvislosti tiež poukázal na súdne rozhodnutia tak Najvyššieho súdu SR, ako aj krajských súdov. Bol toho názoru, že aj v prípade, ak dodávateľ nevykoná posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať úveru, tak v určitom počte prípadov doslova natrafí na spotrebiteľov, ktorí sú predmetný úver schopní splácať a v niektorých prípadoch aj dosplácať. Pre posúdenie splnenia podmienky podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch ale nie je rozhodujúce, či spotrebiteľ riadne poskytnutý úver spláca alebo nie, ale je podstatné práve to, či si žalobca ako dodávateľ uvedenú povinnosť splnil alebo nie. Poukázal na to, že žalobca nepreukázal, že pred poskytnutím predmetného úveru zisťoval/zohľadnil príjmy a pravidelné výdavky žalovaného ako spotrebiteľa a s prenechaním rezervy na nepravidelné a nepredvídateľné výdavky žalovaného, a nebol oprávneným jednorazovo zosplatniť poskytnutý úver. Prehlásenie súdu prvej inštancie o tom, že sa v prvom rozsudku riadne vysporiadal s neoboznámením žalovaného ako spotrebiteľa s OP žalobcu nie je pravdivé, keďže s uvedenými a žalovaným namietanými skutočnosťami sa súd prvej inštancie ani v prvom rozsudku a ani v rozhodnutí vôbec nevysporiadal. Poukázal tiež na to, že bolo povinnosťou súdu prvej inštancie ex offo skúmať splnenie podmienok podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, a teda i o posúdenie otázky správnosti výpočtu RPMN. Taktiež pokiaľ súd dospel k právnemu záveru, že hodnota RPMN uvedená v zmluve je správna, uvedený právny názor mal vo svojom rozhodnutí aj odôvodniť. Pre kontrolu výpočtu výšky RPMN žalovaný použil on-line kalkulačky dostupné na internete, na základe čoho dospel k záveru o nesprávnosti uvedenia výšky RPMN, keď odvolateľ dospel k hodnote takmer 23,40%, pričom podľa čl. IV. Zmluvy mala byť RPMN len 21,74%. Z dôvodu, že v zmluve bola uvedená nesprávna hodnota RPMN, a to v neprospech spotrebiteľa, hľadí sa v zmysle ustálenej judikatúry súdov na RPMN ako keby nebola uvedená vôbec, a teda aj v dôsledku absencie správnej RPMN bolo nevyhnutné zmluvu považovať za bezúročnú a bez poplatkov. 4. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok z dôvodu vecnej správnosti potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Vo vzťahu k námietke žalovaného, že neuviedol tzv. amortizačnú tabuľku k poskytnutému úveru, žalobca uviedol, že v zmysle aktuálnych záverov judikatúry Najvyššieho súdu SR na takéto ani nebol povinný, pričom poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa 22.02.2018 a 6Cdo/113/2018 zo dňa 30.07.2019. Poukázal na to, že v zmluve je správne uvedená RPMN, pričom kalkulačky RPMN uvádzané ako súčasť rôznych, spravidla spravodajsko-publicistických portálov, slúžia spotrebiteľovi na orientačné zistenie výšky nákladov, ktoré bude musieť vynaložiť a nemožno im prikladať právnu záväznosť. 5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - strana sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného vo veci samej nie je dôvodné a čiastočne dôvodným je jeho odvolanie proti výroku o nároku na náhradu trov konania. 6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 22Csp/189/2016 bolo zaplatenie 8.405,33 Eur s príslušenstvom. Rozsudkom zo dňa 18. mája 2018, č.k. 22Csp/189/2016-83 súd prvej inštancie žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi 2.279,62 Eur spolu s 8,05% ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.279,62 Eur od 16.04.2015 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšnej časti žalobu zamietol, pričom o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 45,76%. V dôsledku v zákonnej lehote podaného odvolania zo strany žalobcu odvolací súd uznesením zo dňa 11. júna 2019, č.k. 11Co/210/2018-118 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v závislom výroku o nároku na náhradu trov konania zrušil a vec mu v zrušenom rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi úrok z úveru vo výške 4.356,03 Eur, dlžné poistné v sume 29,76 Eur, úrok z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 4.385,79 Eur od 16.04.2015 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. 7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie v časti vyhovenia žalobe a v závislom výroku o nároku na náhradu trov konania. 8. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné: 9. K námietke neuvedenia druhu spotrebiteľského úveru odvolací súd udáva, že zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu 26.01.2012 ani v § 9 ods. 2 písm. a), a ani na inom mieste nedefinuje druhy úverov. Dôvodová správa k citovanému zákonu, ktorá nie je právne záväzná, síce uvádza niektoré druhy úverov, ale tento výpočet v osobitnej časti k § 4 je len demonštratívny, a to napr. 1. Kontokorentný úver, 2. Klasický bezúčelový spotrebiteľský úver, 3. Spotrebiteľský úver vo forme splátkového predaja (aj odložená platba), 4. Finančný leasing, 5. Kreditné karty, 6. Ostatné typy. Na základe uvedených skutočností je nevyhnutné dospieť k záveru, že banka je oprávnená použiť aj iný názov pre svoj bankový produkt, a to aj ČSOB spotrebiteľský úver, tak ako je to uvedené na čl. 10. 10. Ustanovenie § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zakotvuje povinnosť veriteľa skúmať bonitu spotrebiteľa s odbornou starostlivosťou, pričom ust. § 7 ods. 2 ďalej špecifikuje len to, že veriteľ je oprávnený žiadať údaje od spotrebiteľa a využívať údaje z databázy. Porušenie uvedenej povinnosti je v § 19 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch sankcionované len tým, že veriteľ nie je oprávnený požadovať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Na základe uvedených ustanovení zákona je zrejmé, že veriteľ má povinnosť skúmať bonitu spotrebiteľa, pričom vzhľadom na požiadavku odbornej starostlivosti je aj veriteľ povinný subjektívne údaje poskytnuté spotrebiteľom overiť minimálne u zamestnávateľa a zistené údaje konfrontovať s údajmi z verejne dostupných databáz (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Cdo/2178/2018 zo dňa 25.07.2018). Tu je dôležité zdôrazniť, že v preskúmavanom prípade žalobca nepredložil k tomuto aspektu sporu žiadne tvrdenia a dôkazy a žalovaný uviedol len to, že žalobca sa spoliehal v otázke bonity na formulár vyplnený zamestnancom žalobcu, čo nie je vyhodnotiť ako dodržanie povinnosti skúmať bonitu spotrebiteľa s odbornou starostlivosťou. Napriek tomu je nevyhnutné konštatovať, že rozsudok v otázke výšky a splatnosti istiny už nadobudol právoplatnosť a žalovaný tento svoj záväzok už uhradil (č.l. 81). Ešte je nevyhnutné pripomenúť, že v prípade akéhokoľvek vyhlásenia neplatnosti zosplatnenia celého úveru by došlo k zhoršeniu postavenia spotrebiteľa, nakoľko žalobca by bol oprávnený účtovať dlhší čas zmluvný úrok vo výške 16,90% ročne a kratší čas úrok z omeškania 8,05% ročne, čo by odporovalo princípu zákazu reformatio in peius, nakoľko odvolanie podal žalovaný. 11. Všeobecné obchodné podmienky sú súčasťou spotrebiteľskej zmluvy, nakoľko by nebolo účelné uvádzať všetky údaje technického a vysvetľujúceho charakteru do každej jednotlivej spotrebiteľskej zmluvy, pričom postačuje, aby takéto ustanovenia boli uvedené len vo všeobecných obchodných podmienkach. Naproti tomu všeobecné obchodné podmienky nesmú slúžiť k tomu, aby za použitia zložitých formulácií umožnili dodávateľovi skryť ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné. Tu je dôležité, aby spotrebiteľ bol pred uzavretím spotrebiteľskej zmluvy informovaný o existencii a o obsahu všeobecných obchodných podmienok, pričom nie je relevantné, či všeobecné obchodné podmienky boli umiestnené fyzicky priamo na jednej listine spolu so spotrebiteľskou zmluvou alebo predstavujú úplne samostatný dokument, nakoľko ide len o určenie formálnej podoby bez vplyvu na obsah všeobecných obchodných podmienok (porovnaj nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I.ÚS 3512/2011 zo dňa 11.11.2013 a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Cdo 114/2017 zo dňa 06.03.2019). Z uvedeného je zrejmé, že všeobecné obchodné podmienky banky boli z právneho hľadiska súčasťou spotrebiteľskej zmluvy. 12. Otázka skúmania RPMN je otázkou právneho posúdenia, ktorú skúma súd ex offo, nakoľko uvedenie tejto obsahovej náležitosti je vyžadované v § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch. To znamená, že súd je povinný preskúmať splnenie tejto obsahovej náležitosti bez ohľadu na sudcovskú a zákonnú koncentráciu konania. Poučenie o sudcovskej a zákonnej koncentrácii konania bolo výslovne zaprotokolované v zápisnici o pojednávaní zo dňa 28.3.2018 (č.l. 63), teda pred zrušením prvého rozsudku súdu prvej inštancie odvolacím súdom. Odvolaciemu súdu je známe z úradnej činnosti, že aj banky používajú na výpočet RPMN vzorce nastavené v počítačovom programe. Relevantné na každej kalkulačke RPMN v počítačovom programe je však to, či je možné overiť jej výsledok matematickým výpočtom. Dôležité je zdôrazniť, že v prípade RPMN je dôležité nielen to, aký vysoký je úver a splátka, ale aj to, ako dlho má dlžník finančné prostriedky k dispozícii. Na základe uvedených skutočností je zrejmé, že pri výpočte RPMN nemožno vychádzať z hypotetickej priemernej splátky, ktorá správne neodzrkadľuje časové hľadisko. V tejto súvislosti je dôležité zdôrazniť, že poplatok za poskytnutie úveru je splatný v deň poskytnutia úveru, a teda od uvedené dňa má spotrebiteľ k dispozícii menej finančných prostriedkov pochádzajúcich z úveru. Na mieste je dospieť k záveru, že RPMN vo výške 21,74 % je v zmluve o úvere uvedená správne, čo preukazuje nasledujúci výpočet: 7840=149,81:(1+0,2174)20/360+149,81:(1+0,2174)50/360+149,81: (1+0,2174)80/360+149,81:(1+0,2174)110/360+149,81:(1+0,2174)140/360+149,81: (1+0,2174)170/360+149,81:(1+0,2174)200/360+149,81:(1+0,2174)230/360+149,81: (1+0,2174)260/360+149,81:(1+0,2174)290/360+149,81:(1+0,2174)320/360+149,81: (1+0,2174)350/360+149,81:(1+0,2174)380/360+149,81:(1+0,2174)410/360+149,81: (1+0,2174)440/360+149,81:(1+0,2174)470/360+149,81:(1+0,2174)500/360+149,81: (1+0,2174)530/360+149,81:(1+0,2174)560/360+149,81:(1+0,2174)590/360+149,81: (1+0,2174)620/360+149,81:(1+0,2174)650/360+149,81:(1+0,2174)680/360+149,81: (1+0,2174)710/360+149,81:(1+0,2174)740/360+149,81:(1+0,2174)770/360+149,81: (1+0,2174)800/360+149,81:(1+0,2174)830/360+149,81:(1+0,2174)860/360+149,81: (1+0,2174)890/360+149,81:(1+0,2174)920/360+149,81:(1+0,2174)950/360+149,81: (1+0,2174)980/360+149,81:(1+0,2174)1010/360+149,81:(1+0,2174)1040/360+149,81: (1+0,2174)1070/360+149,81:(1+0,2174)1100/360+149,81:(1+0,2174)1130/360+149,81: (1+0,2174)1160/360+149,81:(1+0,2174)1190/360+149,81:(1+0,2174)1220/360+149,81: (1+0,2174)1250/360+149,81:(1+0,2174)1280/360+149,81:(1+0,2174)1310/360+149,81: (1+0,2174)1340/360+149,81:(1+0,2174)1370/360+149,81:(1+0,2174)1400/360+149,81: (1+0,2174)1430/360+149,81:(1+0,2174)1460/360+149,81:(1+0,2174)1490/360+149,81: (1+0,2174)1520/360+149,81:(1+0,2174)1550/360+149,81:(1+0,2174)1580/360+149,81: (1+0,2174)1610/360+149,81:(1+0,2174)1640/360+149,81:(1+0,2174)1670/360+149,81: (1+0,2174)1700/360+149,81:(1+0,2174)1730/360+149,81:(1+0,2174)1760/360+149,81: (1+0,2174)1790/360+149,81:(1+0,2174)1820/360+149,81:(1+0,2174)1850/360+149,81: (1+0,2174)1880/360+149,81:(1+0,2174)1910/360+149,81:(1+0,2174)1940/360+149,81: (1+0,2174)1970/360+149,81:(1+0,2174)2000/360+149,81:(1+0,2174)2030/360+149,81: (1+0,2174)2060/360+149,81:(1+0,2174)2090/360+149,81:(1+0,2174)2120/360+149,81: (1+0,2174)2150/360+149,81:(1+0,2174)2180/360+149,81:(1+0,2174)2210/360+149,81: (1+0,2174)2240/360+149,81:(1+0,2174)2270/360+149,81:(1+0,2174)2300/360+149,81: (1+0,2174)2330/360+149,81:(1+0,2174)2360/360+149,81:(1+0,2174)2390/360+149,81: (1+0,2174)2420/360+149,81:(1+0,2174)2450/360+149,81:(1+0,2174)2480/360+149,81: (1+0,2174)2510/360+149,81:(1+0,2174)2540/360+149,81:(1+0,2174)2570/360+149,81: (1+0,2174)2600/360+149,81:(1+0,2174)2630/360+149,81:(1+0,2174)2660/360+149,81: (1+0,2174)2690/360+149,81:(1+0,2174)2720/360+149,81:(1+0,2174)2750/360+149,81: (1+0,2174)2780/360+149,81:(1+0,2174)2810/360+149,81:(1+0,2174)2840/360+149,81: (1+0,2174)2870/360+149,81:(1+0,2174)2900/360+149,81:(1+0,2174)2930/360+149,81: (1+0,2174)2960/360+149,81:(1+0,2174)2990/360+149,81:(1+0,2174)3020/360+149,81: (1+0,2174)3050/360+149,81:(1+0,2174)3080/360+149,81:(1+0,2174)3110/360+149,81: (1+0,2174)3140/360+149,81:(1+0,2174)3170/360+149,81:(1+0,2174)3200/360+149,81: (1+0,2174)3230/360+149,81:(1+0,2174)3260/360+149,81:(1+0,2174)3290/360+149,81: (1+0,2174)3320/360+149,81:(1+0,2174)3350/360+149,81:(1+0,2174)3380/360+149,81: (1+0,2174)3410/360+149,81:(1+0,2174)3440/360+149,81:(1+0,2174)3470/360+149,81: (1+0,2174)3500/360+149,81:(1+0,2174)3530/360+149,81:(1+0,2174)3560/360+149,81: (1+0,2174)3590/360 Vzorec bol vypočítaný takto, 7840 predstavuje výšku poskytnutého úveru 8.000 eur zníženú o poplatok za poskytnutie úveru 160 eur splatný v deň podpisu zmluvy. 149,81 je celková výška splátky pozostávajúca z anuitnej splátky 137,89 eur, mesačného poplatku za vedenie úveru 2 eur, poistného za poistenie smrti alebo plnej invalidity 6,66 eur, poistného za poistenie práceneschopnosti 3,26 eur. 1 je veličina určená v zákone. 0,2174 je výška RPMN s posunom desatinnej čiarky o dve desatinné miesta vľavo. Premenlivé číslo v mocnine napr. 20 alebo 50 alebo 80 reprezentuje počet uplynutých dní do čerpania úveru. 360 vyjadruje počet dní v roku podľa tzv. bankového vzorca. 13. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd považoval rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej časti za vecne správny, a preto ho postupom podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 14. Uvedené však už neplatilo o výroku rozsudku súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania (a to prvoinštančného, ako i predchádzajúceho odvolacieho), keď záver súdu prvej inštancie o nepatrnom neúspechu žalobcu v spore nebol správny. Žalobca mal úspech v časti požadovanej istiny 2.279,62 Eur, úroku z omeškania vo výške 8,05% zo sumy 2.279,62 Eur od 16.04.2015 do zaplatenia dňa 23.05.2018 v sume 569,63 Eur, vyčíslenom úroku z úveru v sume 4.356,03 Eur, v poistnom v sume 29,76 Eur a v úroku z omeškania z úroku z úveru vo výške 1.793,65 Eur (8,05% úrok zo sumy 4.385,79 Eur od 16.04.2015 do 25.05.2020 - deň vyčíslenia), z čoho vyplýva, že žalobca bol celkovo úspešný v sume 9.028,69 Eur. Žalovaný bol úspešný v časti zamietnutia zmluvného úroku po zosplatnení vo výške 16,90% zo sumy 4.573,02 Eur od zosplatnenia ku dňu 15.04.2015 do zaplatenia, čo pri vyčíslení ku dňu 25.05.2020 predstavuje sumu 3.953,13 Eur a v časti zaplatenia poplatkov z výzvy v súčte 105 Eur, teda žalovaný bol úspešný v sume 4.058,13 Eur. Z uvedeného vyplýva, že žalobca bol úspešný v pomere 69% a žalovaný bol úspešný v pomere 31%, na základe čoho potom pomer úspechu žalobcu predstavuje 38% (69-31). 15. Z vyššie uvedeného dôvodu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti trov konania podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 38%. 16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, a vzhľadom na úspech žalobcu v odvolacom konaní vo veci samej priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania v celom rozsahu. 17. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).