Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 26Co/106/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111221145 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2111221145.8 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a členov senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a JUDr. Daniela Ilavského v sporovej veci žalobcov: 1/ Ing. Z. Z., nar. XX.XX.XXXX, 2/ L. Z., nar. XX.XX.XXXX a 3/ R. Z., nar. XX.XX.XXXX, všetci bytom Z., A. K. XXXX/X, zastúpení advokátom: JUDr. Miroslav Králik, Bratislava, Grösslingova 4, proti žalovanému: 1/ HYDROTOUR, cestovná kancelária, a.s., Bratislava, Nám. SNP 15, IČO: 31 371 981, zast. advokátom: JUDr. Július Jánošík, Bratislava, Klincová 35 a 2/ Travel Service, a.s., Praha 5, Janáčkovo nábř. 59/138, Česká republika, IČO: 256 63 135, zast. splnomocnenkyňou: ČECHOVÁ & PARTNERS s.r.o., 811 03 Bratislava - Staré Mesto, Staromestská 3, IČO: 47 249 129, o 5.794,20 eur a iné, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo 04.04.2018 č. k. 37C/145/2011-474 takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti vo veci samej voči žalovanej 2/ (ods. 2 výroku rozsudku súdu prvej inštancie) a v časti náhrady trov prvoinštančného konania (ods. 5 výroku rozsudku súdu prvej inštancie) p o t v r d z u j e . II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti vo veci samej (úhrada náhrady v zmysle článku 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, finančné zadosťučinenie, bezdôvodné obohatenie a úhrada nákladov na zverejnenie rozsudku) voči žalovanej 1/ (ods. 3 výroku rozsudku súdu prvej inštancie) p o t v r d z u j e , okrem zamietajúcej časti vo veci samej, týkajúcej sa vyhlásenia neprijateľnosti zmluvných podmienok, kde rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že: - vyhlasuje zmluvnú podmienku uvedenú v ,,Dôležitých informáciách platných pre zájazdy organizované HYDROTOUR, cestovná kancelária (ďalej len CK), LETO 2010,“ na str. 272 katalógu ,, HYDROTOUR LETO 2010,“ v časti ,,Letecká doprava“, ktorá znie: „Nie je výnimkou, že v dôsledku nepriaznivých letových podmienok alebo preplnením letových koridorov dochádza k posunu alebo zmene času letov. Preto čas odletu/príletu publikovaný v Pokynoch k zájazdu je uvedený ako orientačný. CK si vyhradzuje v mimoriadnych prípadoch realizovať zmeny miesta odletu a príletu, trasy letu, možnosti a zmeny miesta medzipristátia, leteckej spoločnosti, typu lietadla a letového plánu. Vo výnimočných alebo mimoriadnych situáciách môže dôjsť aj k zmene spôsobu prepravy klientov a zabezpečením prepravy aj kombinovaným spôsobom“ z a n e p r i j a t e ľ n ú . - vyhlasuje zmluvnú podmienku uvedenú v ,,Dôležitých informáciách platných pre zájazdy organizované HYDROTOUR, cestovná kancelária (ďalej len CK), LETO 2010,“ na str. 272 katalógu ,, HYDROTOUR LETO 2010,“ v časti ,, Letecká doprava“, ktorá znie: „Predpokladané časy odletu a príletu dostanete spolu s pokynmi k zájazdu, prvý a posledný deň leteckých zájazdov je určený na prepravu do a z miesta dovolenkového pobytu a nie na samotnú dovolenku. Odlet, resp. prílet sa môže uskutočniť v akomkoľvek čase tak v ranných, ako aj v nočných hodinách. Let môže z hľadiska dĺžky trvania čiastočne aj celkom presahovať do nasledujúceho dňa. V prípade letov, kedy je príchod, resp. odchod do alebo z hotela realizovaný v skorých nočných alebo ranných hodinách, hotel účtuje celú noc. Letové časy a letový plán primárne určuje letecká spoločnosť s prihliadnutím na pravidelné linky a ostatné prioritné lety, a to v závislosti od povolení získaných od príslušných letových úradov daných krajín a letových koordinátorov, pričom CK nevie pridelené časy ovplyvniť“ z a n e p r i j a t e ľ n ú . - vyhlasuje zmluvnú podmienku uvedenú v ,,Dôležitých informáciách platných pre zájazdy organizované HYDROTOUR, cestovná kancelária (ďalej len CK), LETO 2010,“ na str. 273 katalógu ,, HYDROTOUR LETO 2010,“ v časti ,,Batožina“, ktorá znie: „Za stratu a poškodenie batožiny počas leteckej prepravy zodpovedá prepravná spoločnosť. V takomto prípade je klient osobne povinný stratu alebo poškodenie batožiny nahlásiť okamžite priamo na letisku v tranzitnej hale v reklamačnom oddelí (Baggage claim), kde si nechajte potvrdiť protokol tzv. (P.I.R), ktorý je nevyhnutný pri uplatňovaní si nároku na odškodnenie od prepravnej spoločnosti, prípadne poisťovne. V prípade nedodržania tohto postupu nárok na náhradu za vniknutú škodu zaniká“ z a n e p r i j a t e ľ n ú . - vyhlasuje zmluvnú podmienku uvedenú v čl. 3 ods. 2 písm. a) Všeobecných zmluvných podmienok pre účasť na zájazdoch HYDROTOUR, cestovná kancelária, a.s. (ďalej len všeobecné zmluvné podmienky) LETO 2010 na str. 278 katalógu ,, HYDROTOUR LETO 2010,“ ktorá znie: „K povinnostiam objednávateľa patrí najmä poskytnúť CK súčinnosť potrebnú na riadne zabezpečenie a poskytnutie služieb, najmä pravdivo a úplne uviesť požadované údaje v zmluve, vrátane akýchkoľvek zmien týchto údajov a predložiť ďalšie nevyhnutné doklady podľa požiadavky CK“ z a n e p r i j a t e ľ n ú . - vyhlasuje zmluvnú podmienka uvedenú v čl. 3 ods. 2 písm. n) Všeobecných zmluvných podmienok pre účasť na zájazdoch HYDROTOUR, cestovná kancelária, a.s. (ďalej len všeobecné zmluvné podmienky) LETO 2010 na str. 279 katalógu ,, HYDROTOUR LETO 2010,“ ktorá znie: „K povinnostiam objednávateľa patrí najmä nezúčastňovať sa dopravy a/alebo programu počas zájazdu pod nadmerným vplyvom alkoholu alebo iných omamných látok“ z a n e p r i j a t e ľ n ú . - vyhlasuje zmluvnú podmienka uvedenú v čl. 3 ods. 3 Všeobecných zmluvných podmienok pre účasť na zájazdoch HYDROTOUR, cestovná kancelária, a.s. (ďalej len všeobecné zmluvné podmienky) LETO 2010 na str. 279 katalógu ,, HYDROTOUR LETO 2010,“ ktorá znie: „V prípadoch, že účastník zájazdu obmedzuje z akéhokoľvek dôvodu počas trvania zájazdu svojim nevhodným alebo dohodnutým pravidlám odporujúcim konaním CK ako organizátora zájazdu, jeho zástupcov, zmluvných partnerov alebo iných účastníkov zájazdu (hrubým, nekultúrnym či hlučným správaním, nadmerným použitím alkoholu, omamných látok a pod.), porušuje pokyny CK, narúša plynulý časový priebeh zájazdu či poškodzuje cudzí majetok, je takéto konanie pokladané za podstatné porušenie podmienok Zmluvy a súčasne poškodzovanie ostatných účastníkov zájazdu a zástupca CK je oprávnený vyvodiť voči nemu postih spočívajúci v neposkytnutí ďalších služieb počas zájazdu alebo aj vylúčenia z prepravy, prípadne aj z celého zájazdu. V prípade, keď dôjde k vylúčeniu klienta je CK oprávnená jednostranne zrušiť Zmluvu bez náhrady či akéhokoľvek nároku na odškodnenie vylúčeného klienta za nevyužité služby“ z a n e p r i j a t e ľ n ú . - vyhlasuje zmluvnú podmienka uvedenú v čl. 5 ods. 2 Všeobecných zmluvných podmienok pre účasť na zájazdoch HYDROTOUR, cestovná kancelária, a.s. (ďalej len všeobecné zmluvné podmienky) LETO 2010 na str. 279 katalógu ,, HYDROTOUR LETO 2010,“ ktorá znie: „CK a objednávateľ sa dohodli, že nepovažujú za podstatnú podmienku Zmluvy, zmenu trasy, letu, zmenu miesta a objektu ubytovania za podmienky, ak je zabezpečené náhradné ubytovanie minimálne rovnakej a vyššej kategórie v podobnej oblasti, posunu zájazdu o menej ako 48 hodín, zmenu časových harmonogramov programov, zmenu času odletu, zmenu miesta odletu a príletu, ak je zabezpečená bezplatná doprava z a na pôvodné miesto, meškanie lietadla, zmenu leteckej spoločnosti a typu lietadla. Realizáciu medzipristátia, spôsobu dopravy z bezpečnostných, dopravných alebo iných operatívnych dôvodov, zmenu v poskytovaní doplnkových služieb, fakultatívnych programov a akcii. Za podstatnú podmienku Zmluvy sa nepovažujú ani také zmeny, ktoré slúžia na opravu zrejmých omylov a tlačových chýb“ z a n e p r i j a t e ľ n ú . - vyhlasuje zmluvnú podmienka uvedenú v čl. 5 ods. 5 Všeobecných zmluvných podmienok pre účasť na zájazdoch HYDROTOUR, cestovná kancelária, a.s. (ďalej len všeobecné zmluvné podmienky) LETO 2010 na str. 279 katalógu ,, HYDROTOUR LETO 2010,“ ktorá znie: „CK nenesie zodpovednosť za následky zmenených služieb alebo programu z dôvodov podľa predchádzajúceho bodu, meškanie dopravného prostriedku, spôsobené technickým poruchami, počasím, dopravnou situáciou, štrajkom a pod.“ z a n e p r i j a t e ľ n ú . - vyhlasuje zmluvnú podmienka uvedenú v čl. 5 ods. 8 Všeobecných zmluvných podmienok pre účasť na zájazdoch HYDROTOUR, cestovná kancelária, a.s. (ďalej len všeobecné zmluvné podmienky) LETO 2010 na str. 279 katalógu ,, HYDROTOUR LETO 2010,“ ktorá znie: „CK si vyhradzuje právo okamžite zrušiť zájazd v dôsledku udalosti, ktorým nie je možné zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia alebo v dôsledku neobvyklých a nepredvídateľných okolností ( vis maior ) a ktoré znemožňujú či zásadným spôsobom obmedzujú realizáciu alebo dokončenie zájazdu, bezpečnosť účastníkov a pod.“ z a n e p r i j a t e ľ n ú . - vyhlasuje zmluvnú podmienka uvedenú v čl. 5 ods. 9 Všeobecných zmluvných podmienok pre účasť na zájazdoch HYDROTOUR, cestovná kancelária, a.s. (ďalej len všeobecné zmluvné podmienky) LETO 2010 na str. 279 katalógu ,, HYDROTOUR LETO 2010,“ ktorá znie: „CK si vyhradzuje právo na zmenu vecného a časového programu z dôvodu zásahu vyššej moci, z dôvodu rozhodnutia štátnych orgánov, alebo z dôvodu mimoriadnych okolností“ z a n e p r i j a t e ľ n ú . - vyhlasuje zmluvnú podmienka uvedenú v čl. 6 ods. 5 Všeobecných zmluvných podmienok pre účasť na zájazdoch HYDROTOUR, cestovná kancelária, a.s. (ďalej len všeobecné zmluvné podmienky) LETO 2010 na str. 279 katalógu ,, HYDROTOUR LETO 2010,“ ktorá znie: „Na všetky reklamácie podané v súlade s týmito všeobecnými zmluvnými podmienkami je CK po prešetrení povinná odpovedať písomnou formou a to najneskôr do 30 dní od doručenia reklamácie“ z a n e p r i j a t e ľ n ú . - vyhlasuje zmluvnú podmienka uvedenú v čl. 7 ods. 3 Všeobecných zmluvných podmienok pre účasť na zájazdoch HYDROTOUR, cestovná kancelária, a.s. (ďalej len všeobecné zmluvné podmienky) LETO 2010 na str. 280 katalógu ,, HYDROTOUR LETO 2010,“ ktorá znie: „CK si vyhradzuje právo zrušiť zájazd aj v prípade, ak je realizácia zájazdu pre CK ekonomicky neúnosná, pretože náklady vynaložené na realizáciu cesty výrazne prekračujú náklady plánované. V tomto prípade je CK oprávnená zrušiť zájazd najneskôr však 21 dní pred plánovaným začatím zájazdu, pričom o tejto skutočnosti je povinná zaslať objednávateľovi oznámenie najneskôr 21 dní pred nástupom na zájazd alebo začiatkom čerpania služieb“ z a n e p r i j a t e ľ n ú . III. Odvolací súd konanie o vyhlásenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, špecifikovaných v podaní žalobcov zo dňa 3. marca 2020 pod bodom 3/ a 4/ z a s t a v u j e . IV. Žalovaná 2/ má proti žalobcom právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. V. Žalovaná 1/ má proti žalobcom právo na náhradu trov konania (prvoinštančného aj odvolacieho) vo veciach nárokov na plnenie v rozsahu 100 %. VI. Žalobcovia majú proti žalovanej 1/ právo na náhradu trov konania (prvoinštančného aj odvolacieho) vo veciach nárokov na určenie (vyslovenie neprijateľnosti zmluvných podmienok) v rozsahu 71,42 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom I. žalovanej 2/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcom 1.263,20 eur, úrok z omeškania vo výške 9,0 % ročne zo sumy 1.200 eur od 30.12.2011 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 9,0 % ročne zo sumy 63,20 eur od 30.12.2011 do zaplatenia, to všetko do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku; II. vo zvyšku návrh voči žalovanej 2/ zamietol; III. návrh voči žalovanej 1/ zamietol v celom rozsahu; IV. priznal žalovanej 1/ voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %; V. priznal žalobcom voči žalovanej 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 41,86 %; VI. priznal štátu (Slovenská republika) voči žalovanej 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a VII. žalovanej 2/ uložil povinnosť zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Trnava do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku súdny poplatok vo výške 75,50 eur. 2. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 3 ods. 1, § 53, ods. 1, ods. 4, ods. 5 a ods. 10, § 451, § 488, § 489, § 494, § 517 ods. 1, prvá veta a ods. 2, § 741a, § 741b ods. 1 a ods. 2 § § 741i, ods. 1 a ods. 2 § 741j O. z. (zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov); § 8 ods. 1 a § 9, ods. 1 zák. č. 281/2001 Z. z. o zájazdoch, podmienkach podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr (pozn.: od 1. januára 2019 je v účinnosti nová právna úprava v oblasti poskytovania služieb cestovného ruchu, ide o zákon č. 170/2018 Z. z. o zájazdoch, spojených službách cestovného ruchu, niektorých podmienkach podnikania v cestovnom ruchu a o zmene a doplnení niektorých zákonov); § 3, ods. 1, ods. 3, ods. 5 prvá a tretia veta, § 5 ods. 1, § 8 ods. 1 a ods. 4 a § 18 ods. 1 a ods. 4 časť prvej vety pred bodkočiarkou zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej aj ZoOS); článkom 2 bod. l), článkom 3 ods. 1 a ods. 2, článkom 5 ods. 1 písm. c) a ods. 3, článkom 6 ods. 1, článkom 7 ods. 1 a článkom 9 ods. 1 a ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) číslo 261/2004 z 11.2.2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla (ďalej len ,,nariadenie"), ako aj § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia O. z. 3. Vecne prvoinštančný súd dôvodil tým, že žalobcovia sa žalobou doručenou Okresnému súdu Trnava 26.09.2011 domáhali I./ uloženia povinnosti žalovanej 1/ a 2/ zaplatiť im sumu 1.281,00 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.200 eur od 08.10.2010 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 60 eur od 8.10.2010 do zaplatenia a 9 % ročne zo sumy 21 eur od 08.10.2010 do zaplatenia; II./ uloženia povinnosti žalovanej 1/ zaplatiť im sumu 4.513,20 eur a úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 13,20 eur od 08.10.2010 do zaplatenia; III./ priznania im (žalobcom) práva zverejniť celý rozsudok v denníkoch Nový čas a SME na náklady žalovaných 1/ a 2/ a uloženia povinnosti žalovaným zaplatiť im preddavok na toto uverejnenie v sume 1.000 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vychádzal zo zisteného skutkového stavu, podľa ktorého žalobcovia uzatvorili so žalovanou 1/ dňa 07.09.2010 zmluvu o obstaraní zájazdu číslo 474282 (spotrebiteľská zmluva), predmetom ktorej bola okrem iných aj povinnosť žalovanej 1/ (obstarávateľ) obstarať pre žalobcov zájazd do Grécka (Rhodos) s ubytovaním a stravovaním v hoteli Romanza Mare I. v termíne od 14. septembra 2010 do 24.09.2010 a povinnosťou žalobcov bolo zaplatiť cenu zájazdu. Súčasťou zmluvy bola aj povinnosť žalovanej 1/ obstarať leteckú dopravu z Bratislavy do Grécka a späť, ktorú vykonala žalovaná 2/. 4. Prvou časťou žaloby si žalobcovia uplatnili voči žalovaným peňažný nárok na zaplatenie sumy 400 eur pre každého z nich, t. j. spolu vo výške 1.200 eur (pozn.: zo žaloby a ani z konania na súde prvej inštancie nevyplýva, že by požadovali uložiť žalovaným povinnosť splnenia im tohto peňažného nároku spoločne a nerozdielne), titulom náhrady vyplývajúcej z ustanovení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ( pozn.: článok 5 ods. 1 písm. c/ a článok 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady /ES/ č. 261/2004 zo dňa 11. februára 2004 ). V súlade s právnym názorom vysloveným odvolacím súdom v uznesení č. k. 10Co/773/2015-373 zo dňa 23.08.2016 rozhodol prvoinštančný súd tak, že uplatnená náhrada žalobcom patrí, avšak len voči žalovanej 2/, ktorá je pasívne legitimovaná vo vzťahu k tomuto ich hmotnoprávnemu nároku. Ako uviedol aj odvolací súd v uznesení č. k. 10Co/773/2015-373 zo dňa 23.08.2016, nebolo sporné, že odlet žalobcov zo zájazdu bol dojednaný na 24.09. 2010 o 9.30 hod., ale skutočný odlet sa uskutočnil o viac ako 15 hodín neskôr - pričom články 5, 6 a 7 nariadenia sa majú vykladať v tom zmysle, že na účely uplatnenia práva na náhradu sa cestujúci, ktorých let má meškanie, môžu považovať za cestujúcich, ktorých let bol zrušený, a teda sa môžu dovolávať práva na náhradu v zmysle článku 7 nariadenia, ak im bola z dôvodu letu, ktorý má meškanie, spôsobená trojhodinová alebo dlhšia časová strata ...( ), takéto meškanie však nedáva cestujúcim právo na náhradu, ak letecký dopravca preukáže, že meškanie je spôsobené mimoriadnymi okolnosťami, teda okolnosťami, ktoré sa vymykajú spod účinnej kontroly leteckého dopravcu ...( ) (viď rozsudok Súdneho dvora z 23.10.2012 v spojených veciach C-581/10 a C-629/10). V danom prípade mala nastať mimoriadna okolnosť, ktorá vylučovala poskytnutie náhrady a to „preukázaný plánovaný generálny štrajk na území Grécka v deň plánovaného odletu" - v tomto smere však neboli produkované žalovanou 2/ žiadne dôkazy, ktoré by existenciu „plánovaného generálneho štrajku" v deň odletu potvrdili. V súvislosti s právnym názorom odvolacieho súdu (viď. uznesenie č. k. 10Co/773/2015-373 zo dňa 23.08.2016) a zároveň s ohľadom na skutočnosť, že v konaní sa nepodarilo preukázať stav hroziaceho štrajku (pozn.: čo by bola okolnosť vylučujúca postup podľa nariadenia voči žalovanej 2/ ), keď sama žalovaná 2/ upustila od vykonania dôkazu dopytom na relevantné grécke orgány; súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovanej 2/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcom sumu 1.200 eur (t. j. každému z nich po 400 eur). Uvedenú povinnosť prvoinštančný súd neuložil zároveň (pozn.: ako to požadovali žalobcovia) zaplatiť aj žalovanej 1/, pretože táto na uloženie takejto povinnosti nebola pasívne legitimovaná - v jej prípade sa totiž nejedná o leteckého dopravcu/prepravcu, nevykonáva lety, nedisponuje leteckou licenciou (viď článok 6 nariadenia, ktorý definuje subjekt povinný ponúknuť starostlivosť cestujúcim ako prevádzkujúci letecký dopravca, teda podnik leteckej dopravy s platnou prevádzkovou licenciou). Pasívnu legitimáciu žalovanej 1/ nie je možné „násilím" odvodiť ani s poukazom na ust. § 741i O. z., či ustanovenia zákona o zájazdoch, nakoľko nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 má prednosť pred vnútroštátnou normou, s poukazom na zásadu aplikačnej prednosti komunitárneho práva pred vnútroštátnym právom. Uvedenej časti žaloby sa týkal aj peňažný nárok žalobcov, t. j. uloženie povinnosti žalovaným zaplatiť im 63 eur, a to titulom náhrady vyplývajúcej z ustanovení nariadenia (pozn.: článok 5, 7 a 9 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady /ES/ č. 261/2004 zo dňa 11. februára 2004 - t. j. poskytnúť žalobcom aj stravu a ubytovanie za deň navyše do odletu). Jednalo sa o ubytovanie a občerstvenie pre 2 osoby (pozn.: žalobcovia 1/ a 2/), nakoľko dieťa (pozn.: žalobča 3/) malo pobyt a stravu zdarma. Pôvodne žalobcovia žiadali z uvedeného titulu o prisúdenie sumy 81 eur /3 x po 20 eur z dôvodu neposkytnutia stravovania a občerstvenia + 3 x po 7 eur z dôvodu neposkytnutia dodatočného hotelového ubytovania/ - návrh v časti 17,80 eur, vrátane príslušenstva vzali v priebehu konania späť, preto súd prvej inštancie konanie v tejto časti zastavil. O samotnom nároku (dôvodnosti) žalobcov odkázal prvoinštančný súd na argumentáciu uvedenú v jeho rozsudku zo dňa 04.04.2018 ohľadom náhrady v zmysle článku 7, v spojení s článkom 5 nariadenia (pozn.: vrátane argumentácie o nedostatku pasívnej legitimácie žalovanej 1/). Pri určení sumy 63,20 eur vychádzali žalobcovia z kalkulácie poskytnutej žalovanou 1/ (pozn.: cena za jeden deň zájazdu za stravu a ubytovanie), čo súd prvej inštancie považoval za korektné a použiteľné na účely určenia výšky náhrady, preto uložil žalovanej 2/ povinnosť zaplatiť žalobcom z tohto titulu „neposkytnutie starostlivosti, ako aj stravy a ubytovania" - v súvislosti s veľkým meškaním/ zrušením letu, sumu 63,20 eur. Čo sa týkalo príslušenstva, t. j. úroku z omeškania, tu konštatoval nárok žalobcov vo výške základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania (od 14.12.2011 do 10.07.2012 vo výške 1,0 %) zvýšenej o 8 percentuálnych bodov, preto priznal úrok z omeškania vo výške 9,0 % ročne zo sumy 1.200 eur a zo sumy 63,20 eur od 30.12.2011 (pozn.: deň nasledujúci po dni doručenia žaloby žalovanej 2/) do zaplatenia; nárok na úrok z omeškania za obdobie od 08.10.2010 do 29. decembra 2011 zamietol, nakoľko žalobcovia nepreukázali, že by v dobe pred 30.12.2011 žalovanej 2/ adresovali žiadosť o akékoľvek finančné plnenie/náhradu. 5. V ďalšej časti žaloby sa žalobcovia domáhali voči žalovanej 1/ zaplatenia sumy 4,40 eur pre každého z nich (spolu vo výške 13,20 eur), a to titulom bezdôvodného obohatenia z dôvodu zaplatenia sumy poistného vo výške 0,40 eur za osobu a deň. Prvoinštančný súd ani tento nárok žalobcov vo vzťahu k žalovanej 1/ nevyhodnotil ako dôvodný. Žalobcovia so žalovanou 1/ uzavreli zmluvu o obstaraní zájazdu vrátane komplexného poistenia, pričom do ceny bola zarátaná aj platba poistenia insolventnosti cestovnej kancelárie (žalovanej 1) - jedná sa o súčasť kompletného poistenia, balík služieb, ktorý nie je povinnou súčasťou zmluvy o obstaraní zájazdu, a tento bol pridaný na žiadosť žalobcov. Prvoinštančný súd konštatoval, že žiaden predpis nezakazuje premietnuť náklady cestovnej kancelárie (pozn.: ktorým poistenie insolventnosti bezpochyby je) do konečnej ceny zájazdu; žalobcovia boli s cenou zájazdu a poistenia oboznámení, vedeli štruktúru a jednotlivé položky ceny a takto navrhnutú cenu akceptovali (pozn.: bez výhrad zaplatili). Prvoinštančný súd nevzhliadol bezdôvodné obohatenie žalovanej 1/ na úkor žalobcov 1/, 2/ a 3/, nakoľko sa nejedná o plnenie z neplatného právneho úkonu ani o plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ani o majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov a nebola preukázaná ani iná skutková podstata, ktorá by zakladala nárok žalobcov z titulu bezdôvodného obohatenia žalovanej 1/. 6. Žalobcovia sa taktiež domáhali uloženia povinnosti žalovanej 1/ zaplatiť každému z nich po 1.500 eur ( spolu vo výške 4.500 eur ), a to titulom primeraného zadosťučinenia z dôvodu neprijateľných podmienok uvedených v spotrebiteľskej zmluve. V tejto časti žaloby žalobcovia namietali zmluvné podmienky, ktoré chceli, aby súd prvej inštancie vyhlásil za neprijateľné. Neprijateľné podmienky sa mali nachádzať v katalógu HYDROTOUR LETO 2010, dôležitých informáciách platných pre zájazdy organizované HYDROTOUR, pokynoch, cenníku a iných dokumentoch žalovanej 1/. Prvoinštančný súd konštatoval, že základným predpokladom priznania takejto náhrady je v zmysle § 3 ods. 5 ZoOS úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom a osobitnými predpismi (pozn.: vyslovenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky), pričom aj v takomto prípade právo na primerané finančné zadosťučinenie za porušenie práva alebo povinnosti vzniká iba vtedy, ak spotrebiteľovi bola spôsobená, alebo mohla byť spôsobená ujma. V tejto súvislosti súd prvej inštancie konštatoval, že ani jednu z označených neprijateľných zmluvných podmienok nemal dôvod považovať za neprimeranú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo za klamlivú obchodnú praktiku - v tomto smere sa stotožnil s argumentáciou žalovanej 1/ uvedenou vo viacerých jej vyjadreniach, ktorú bezo zbytku prebral do rozsudku a odkázal na ňu (viď bod 15. a 20. rozsudku súdu prvej inštancie). Súd prvej inštancie sa nestotožnil s názorom odvolacieho súdu, podľa ktorého „ je povinnosťou súdu ex offo posúdiť nielen zmluvné podmienky, ktoré v žalobe označili žalobcovia za neprijateľné, ale všetky ( t. j. aj také, ktoré žalobcovia nenavrhli na prieskum) " - súd prvej inštancie nemá totiž kapacitu, aby hľadal v tisíckach strán dokumentov žalovanej 1/ (katalógy, všeobecné obchodné podmienky, cenníky, pokyny, zmluvy a pod.) podmienku, ktorú by mohol vyhlásiť za neprijateľnú a vyhovieť tak žalobcom aspoň čiastočne. Takáto „ochrana" spotrebiteľa by bola nad rámec akýchkoľvek normálnych a logických procesov, zjavne by sa vymykala zo samotného účelu a podstaty ustanovení o ochrane spotrebiteľa (ktorá tiež nemôže byť bezbrehá) a naopak by sa jednalo o tak hrubé porušenie zásady „rovnosti zbraní", ktoré nie je možné za žiadnych okolností ospravedlniť ani tým, že jedna zo strán je spotrebiteľom. Prvoinštančný súd podotkol, že žalobcovia za zájazd zaplatili 1.337,40 eur; na zájazd odcestovali; využili všetky zaplatené služby; na kvalitu či kvantitu poskytnutých služieb sa nesťažovali; nereklamovali ich; do cieľového miesta sa síce o približne 15 hodín neskôr, avšak nepreukázali /...( ) a koniec koncov ani nepreukazovali/, že by tým utrpeli nejakú ujmu; napriek tomu žiadajú zaplatiť od žalovanej 1/ ako cestovnej kancelárie, ktorá zájazd pre nich zabezpečila 4.500 eur. Uvedený žalobný nárok považoval súd prvej inštancie s poukazom na všetky okolnosti prípadu za šikanózny výkon práva (ktorý nemá požívať súdnu ochranu) a priznanie náhrady by ani nebolo v súlade s dobrými mravmi. 7. Žalobcovia sa napokon domáhali, aby im súd prvej inštancie v prípade úspechu v spore priznal právo zverejniť rozsudok v denníkoch Nový čas a SME na náklady žalovaných a uložil žalovaným povinnosť zaplatiť im preddavok na toto uverejnenie v sume 1.000 eur. Táto časť návrhu celkom zrejme súvisí s časťou žaloby, ktorou sa domáhajú vyslovenia neprijateľnosti zmluvných podmienok uvedených v dokumentoch žalovanej 1/ - nakoľko v tejto časti sporu boli žalobcovia úplne neúspešní, avšak ani čo sa týka vyhovujúcej časti (zaplatenie náhrady za omeškanie/zrušenie letu) nevidel súd prvej inštancie akúkoľvek potrebu či účel zverejniť rozsudok, preto požadované právo žalobcom nepriznal. Naviac právo uverejniť rozsudok bolo zakotvené v O. s. p. účinnom do 30. júna 2016 - v aktuálne platnom procesnom predpise - C. s. p. sa žiadna ekvivalentná úprava v tomto smere nevyskytuje. 8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol vo vzťahu žalobcov a žalovanej 1/ v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 C. s. p. tak, že ju v konaní plne úspešnej žalovanej 1/ priznal v rozsahu 100 %. O nároku na náhradu trov konania vo vzťahu žalobcov a žalovanej 2/ rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 C. s. p. tak, že ju v konaní v tejto časti prevažne úspešným žalobcom priznal v rozsahu 41,86 % vychádzajúc z toho, že žalobcovia žiadali o priznanie sumy istiny 1.281 eur (následne konanie v časti sumy 17,80 eur síce vzali späť samotní žalobcovia, súd však zastavenie konania v časti späťvzatej žalobcami považoval za zastavené v dôsledku ich zavinenia - § 256 ods. 1 C. s. p.) a tiež žiadali o možnosť uverejniť rozsudok v tlačovinách a v tejto súvislosti žiadali od žalovaných uhradiť preddavok vo výške 1.000 eur (teda na žalovanú 2/ by pripadla suma 500 eur) - v sumáre tak žiadali fakticky od žalovanej 2/ zaplatiť sumu 1.781 eur, o ich nároku voči žalovanej 2/ vo výške 1.263,20 eur /vo zvyšku návrh voči žalovanému 2/ zastavil, resp. zamietol/; nárok na náhradu trov konania potom súd určil vo výške 41,86 % ( 100 % mínus 29,07 % ako neúspech žalobcov mínus 29,07 % ako úspech žalovanej 2/ ). 9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali prostredníctvom zástupcu odvolanie žalobcovia a to čo do: - prvého výroku v časti, ktorým priznal žalobcom úroky z omeškania vo výške 9,0 % ročne zo sumy 1.200 eur od 30.12.2011 do zaplatenia a 9,0 % ročne zo sumy 63,20 eur od 30.12.2011 do zaplatenia; - druhého výroku, ktorým vo zvyšku žalobu voči žalovanej 2/ zamietol; - tretieho výroku, ktorým zamietol návrhu voči žalovanej 1/; - štvrtého výroku, ktorým priznal žalovanej 1/ voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% a - piateho výroku, ktorým priznal žalobcom voči žalovanému 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 41,86 %. V prvom rade odvolatelia namietali, prečo nebola uložená povinnosť zaplatenia sumy 1.263,20 eur a príslušenstva aj žalovanej 1/, pretože aj táto bola nositeľkou povinnosti, ktorá bola uložená žalovanej 2/. Poukázali na to, že za porušenie záväzkov cestovnej kancelárie zo zmluvy o obstaraní zájazdu zodpovedá cestovná kancelária bez ohľadu na to, či majú byť tieto záväzky splnené cestovnou kanceláriou alebo inými dodávateľmi služieb cestovného ruchu poskytovaných v rámci zájazdu ( § 741i ods. 1 a 2 O. z. účinného v čase uzavretia zmluvy o obstaraní zájazdu ). Svoj nárok vo vzťahu k obom žalovaným opierali aj o článok 45 Montrealského dohovoru, keď v súvislosti s prepravou, ktorú uskutočnil skutočný dopravca (žalovaná 2/) možno vzniesť žalobu na náhradu škody podľa voľby žalobcov proti dopravcovi (žalovanej 2/) alebo zmluvnému dopravcovi (žalovanej 1/), alebo proti obidvom spolu alebo každému osobitne. S uvedenou odvolacou námietkou súvisí aj námietka ohľadom úrokov z omeškania, ktorých priznanie požadovali aj od žalovanej 1/ a taktiež doby, odkedy ich požadovali priznať, keďže súd priznal právo na úroky žalobcov voči žalovanej 2/ až odo dňa nasledujúceho po dni doručenia žaloby žalovanej 2/ a nie, ako požadovali odvolatelia od 8.10.2010, t. j. odkedy si žalobcovia reklamáciu a vzniknuté nároky uplatnili u žalovanej 1/ zmysle §741i ods. 2 O. z., s ktorou podpisovali dňa 07.09.2010 zmluvu o obstaraní zájazdu číslo 474282 a boli s ňou v zmluvnom vzťahu, pričom so žalovanou 2/ neboli v žiadnom zmluvnom vzťahu a táto vystupovala ako subdodávateľ leteckej dopravy v rámci zájazdu a bola v zmluvnom vzťahu so žalovanou 1/, preto nemali povinnosť uplatňovať nároky z nariadenia 261/2004 ešte aj priamo u žalovanej 2/. K odvolacej námietke týkajúcej sa neprijateľnosti zmluvných podmienok uviedli, že z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie nie je zrejmé, ako boli namietané neprijateľné podmienky posúdené. Prvoinštančný súd okrem toho, že konal v rozpore s právnym názorom odvolacieho súdu, ktorým je viazaný, konal aj v rozpore s ustálenou judikatúrou vnútroštátnych súdov v oblasti spotrebiteľského práva a v rozpore s úniovým právom (ktorého materiálnym prameňom sú aj rozsudky Súdneho dvora Európskej únie), pretože v tejto časti odôvodnenia rozsudku, stručne, jasne a výstižne nevysvetlil, ktoré skutočnosti považuje za preukázané, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Súd bol podľa § 298 ods. 2 C. s. p. ( pozn.: do 30.06.2016 - § 153 ods. 3 a 4 O. s. p. ), v kontexte s ustanovením bodu 1 a bodu 2 výroku rozsudku ESD vo veci C-243j08 Pannon a taktiež právnym názorom odvolacieho súdu, povinný ex offo posúdiť nielen zmluvné podmienky, ktoré v žalobe žalobcovia označili za neprijateľné podmienky alebo ako nekalé praktiky, ale bol povinný posúdiť aj obsah zmluvných podmienok uvádzaných žalovaným 1/ v zmluve o obstaraní zájazdu aj bez toho, aby ich žalobcovia na prieskum navrhli. Súd bol povinný, aj bez návrhu, uviesť vo výroku rozhodnutia zmluvné podmienky žalovaného 1/, ktoré sú neprijateľnými podmienkami alebo nekalými obchodnými praktikami. Z obsahu odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd prieskum ďalších zmluvných podmienok okrem tých, ktoré navrhli žalobcovia nevykonal a z toho dôvodu ani vo výroku rozsudku neuviedol. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku prvej inštancie nie je zrejmé, z akého skutkového základu dospel k záveru, že žiadna zo zmluvných podmienok uvedených v dokumentoch žalovanej 1/ nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. V dôsledku uvedených skutočností bolo porušené právo žalobcov na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré podľa ustálenej judikatúry ESĽP patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho konania (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). V dôsledku uvedených skutočností je napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie nepreskúmateľný, nedostatočne odôvodnený a nepresvedčivý. Odvolatelia vo vzťahu k primeranému finančnému zadosťučineniu, ktorý nárok prvoinštančný súd zamietol, pretože nepreukázali, že konanie žalovanej 1/ vykazuje znaky porušenia právnych predpisov, a že by im bola uvedeným konaním spôsobená ujma, resp. že by im nejaká ujma hrozila podotkli, že žiadali priznanie primeraného finančného zadosťučinenia nielen z dôvodu neprijateľných zmluvných podmienok uvedených v zmluvných dokumentoch žalovanej 1/, ale taktiež ako formu odškodnenia za zmarenie dovolenky v dôsledku nesprávneho plnenia služieb zájazdu zo strany cestovnej kancelárie. Vychádzajúc z čl. 5 smernice 90/314/EHS o balíku cestovných, dovolenkových a výletných služieb možno vyvodiť, že zodpovednosť cestovnej kancelárie je širšia a zahŕňa aj odškodnenie za zmarenie dovolenky (tzv. strata radosti z dovolenky). Tento názor potvrdzuje aj aktuálna judikatúra Súdneho dvora EÚ, ktorá vyvodila nárok objednávateľa na náhradu primeraného zadosťučinenia ako dôsledok zmarenej dovolenky (rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-168/00 vo veci Simone Leither vs. TUr Deutschland GhbH & Co. KG, J-ESD, 2005 - 4). Poukázali aj na to, že z ust. § 3 ods. 5 ZoOS nevyplýva podmienenie priznania finančného zadosťučinenia spôsobením ujmy alebo hrozby ujmou. Napriek uvedenému zo znenia napadnutých zmluvných podmienok je nepochybné, že žalobcom hrozil vznik ujmy (napr. vznik budúcich sporov v dôsledku nezrozumiteľnosti napadnutých zmluvných ustanovení či v dôsledku viacerých ustanovení, ktoré vylučujú práva spotrebiteľov pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo škodu a iné). Primerané finančné zadosťučinenie má plniť jednak satisfakčnú funkciu (pozn.: poskytnúť žalobcom satisfakciu za celé obdobie porušovania ich práv ako spotrebiteľov počnúc uzatvorením zmluvy s neprijateľnými zmluvnými podmienkami až do ukončenia sporu) a tiež preventívnu funkciu (pozn.: odradiť žalovanú 1/ od používania neprijateľných zmluvných podmienok do budúcnosti). Odvolatelia vzhľadom k zmareniu dovolenky v dôsledku poskytnutia vadného plnenia zo strany CK a s ohľadom na intenzitu zásahov žalovanej 1/ do ich spotrebiteľských práv je uplatnený nárok na finančné zadosťučinenie v sume 1.500 eur pre každého zo žalobcov primeraný a účinne splní satisfakčnú aj preventívnu funkciu. K žalobnému nároku uloženia povinnosti žalovanej 1/ zaplatiť každému z žalobcov po 4,40 eur (pozn.: spolu vo výške 13,20 eur), a to titulom bezdôvodného obohatenia, z dôvodu zaplatenia sumy poistného vo výške 0,40 eur za osobu a deň, ktorý súd prvej inštancie zamietol odvolatelia uviedli, že žalovaná 1/ v dôležitých informáciách na strane 276 katalógu Leto 2010 ,,Ceny zájazdov" uvádza: ,,Neoddeliteľnou súčasťou ceny zájazdu je aj kompletné poistenie, povinný servisný poplatok, príplatok za lodný transfer a prípadné vízové poplatky, ktoré nie sú zahrnuté v základných katalógových cenách za jednotlivé služby. Súčasťou povinného servisného poplatku sú letiskové poplatky, bezpečnostná taxa, transfer, poplatky súvisiace s vykonaním leteckej dopravy. Kompletné poistenie zahŕňa komplexné cestovné poistenie 1,40 eur/ 42,18,- Sk/ osoba/ deň resp. 2,10 eur/ 63,26,- Sk/ osoba/ deň pre destináciu Kapverdské ostrovy a poplatok za poistenie insolventnosti CK 0,40 eur/12,05 Sk/ osoba/ deň".... ( ). V zmysle ustanovenia § 9 odsek 1 z. č. 281/2001 Z. z. o zájazdoch, podmienkach podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr je cestovná kancelária povinná dohodnúť poistenie zájazdu, na ktorého základe vzniká objednávateľovi právo na poistné plnenie v prípadoch, keď cestovná kancelária z dôvodu svojho úpadku a) neposkytne objednávateľovi dopravu z miesta pobytu v zahraničí do miesta plánovaného skončenia zájazdu alebo do Slovenskej republiky, ak je táto doprava súčasťou zájazdu, b) nevráti objednávateľovi zaplatený preddavok alebo cenu zájazdu v prípade, ak sa zájazd neuskutočnil, c) nevráti objednávateľovi i rozdiel medzi zaplatenou cenou zájazdu a cenou čiastočne poskytnutého zájazdu v prípade, ak zájazd bol poskytnutý sčasti. K poisteniu pre prípad úpadku cestovnej kancelárie je potrebné uviesť, že cestovné poistenie nie je povinným zmluvným poistením, je len na vôli spotrebiteľa či k uzavretiu takéhoto poistenia pristúpi. Na druhej strane je však poistenie zájazdu pre prípad úpadku cestovnej kancelárie povinnosťou cestovnej kancelárie, ktorú jej ukladá § 9 zákona č. 281/2001 Z. z. o zájazdoch. Ak teda účastník konania ukladá spotrebiteľovi povinnosť doplatiť si poistenie voči insolventnosti cestovnej kancelárie, ukladá tak spotrebiteľovi povinnosť, ktorú má podľa zákona splniť sám. Uvedený záver vyplýva aj z rozhodnutia Krajského inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie v Prešove číslo P/0126/07/09 z 03.06.2010, kde je uvedené: „Ak teda účastník konania ukladá spotrebiteľovi povinnosť doplatiť si poistenie voči insolventnosti cestovnej kancelárie, ukladá tak spotrebiteľovi povinnosť, ktorú má podľa zákona plniť sám." Uložená povinnosť spotrebiteľovi doplatiť si komplexné cestovné poistenie a poistenie voči insolventnosti cestovnej kancelárie mala byť vyhodnotená ako neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej zmluve v zmysle § 53 ods. 1 O. z., pričom podľa § 53 ods. 5 O. z. sú neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách neplatné. Táto neplatnosť má formu absolútnej neplatnosti, t. j. predmetné ustanovenie je od začiatku neplatné a na túto neplatnosť bol povinný súd prihliadať aj bez návrhu. Predmetné ustanovenie zmluvného dokumentu žalovanej 1/ aj vzhľadom na uvedené rozhodnutie Krajského inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie v Prešove číslo P/0126/07/09 z 3.6.2010 mal súd prvej inštancie považovať v zmysle § 53 ods. 5 O. z. za absolútne neplatné, preto sa žalovaná 1/ na úkor žalobcu v zmysle § 451 a nasledujúcich O. z. bezdôvodne obohatila, keďže zo strany žalobcov išlo o plnenie bez právneho dôvodu. Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti vydania bezdôvodného obohatenia vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V rozsudku súdu prvej inštancie absentuje rozhodnutie o trovách odvolacieho konania, keďže v konaní vedenom na prvoinštančnom súde pod sp. zn. 37C/145/2011 bol vyhlásený prvý rozsudok vo veci dňa 08.0l.2014 voči, ktorému podali žalobcovia dňa 26.03.2014 odvolanie, ktoré Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 23.08.2016 č. k. 10Co/773/2015-373 v celom rozsahu vyhovel, rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V bode 11 odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu tento uviedol, že „v novom rozhodnutí rozhodne prvoinštančný súd aj o trovách konania, vrátane trov tohto odvolacieho konania (§ 396 C. s. p.)." Podľa C. s. p. aj pre rozhodovanie odvolacieho súdu platí zásada, že súd rozhoduje o nároku na náhradu trov konania bez návrhu a pre postup odvolacieho súdu pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania je podstatný spôsob, ako odvolací súd rozhodol o podanom opravnom prostriedku. V časti odôvodnenia napadnutého rozsudku absentuje odôvodnenie rozhodnutia o trovách odvolacieho konania, pričom podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/67/2010, aj na rozhodnutie o náhrade trov konania sa vzťahuje, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, čo jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd odvolaniu žalobcov v celom rozsahu vyhovel, bol prvostupňový súd povinný rozhodnúť tak, že žalobcovia majú voči žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % a toto svoje rozhodnutie riadne odôvodniť. Z napadnutého rozsudku vyplýva, že prvoinštančný súd zamietol žalobu aj v časti, v ktorej žalobcovia žiadali, aby im prípade úspechu v spore bolo priznané právo zverejniť rozsudok v denníkoch Nový čas a SME na náklady žalovaných a zaviazal žalovaných zaplatiť žalobcom preddavok na toto uverejnenie v sume 1.000 eur. Zamietnutie žaloby v časti, kde žalobcovia žiadali, aby im súd v prípade úspechu v spore priznal právo zverejniť rozsudok v denníkoch Nový čas a SME na náklady žalovaných a zaviazal ich zaplatiť žalobcom aj preddavok na toto uverejnenie v sume 1.000 eur súd prvej inštancie zdôvodnil tým, že žalobcovia neboli úspešní v časti žaloby, ktorou sa domáhajú vyslovenia neprijateľnosti zmluvných podmienok uvedených v dokumentoch žalovanej 1/, preto nevidel potrebu, resp. účel zverejniť rozsudok. Ďalej uviedol, že právo uverejniť rozsudok bolo zakotvené v O. s. p. účinnom do 30.06.2016 a v súčasnosti platnom procesnom predpise C. s. p. sa žiadna ekvivalentná úprava v tomto smere nevyskytuje. Odvolatelia majú za to, že v dokumentoch žalovanej 1/ sa nachádzajú neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré v konaní pred súdom prvej inštancie označili a odôvodnili, t. j. v čom spočíva neprijateľnosť týchto zmluvných podmienok, resp. ich rozpor so zákonom o ochrane spotrebiteľa a svoje odôvodnenie podložili aj rozhodnutiami príslušných orgánov SOI, preto považujú rozhodnutie prvoinštančného súdu v tejto časti s odôvodnením, že žalobcovia neboli úspešní v časti, ktorou sa domáhajú vyslovenia neprijateľnosti zmluvných podmienok, za nesprávne. Žalobcovia podali žalobu na súd dňa 23.09.2011. V tomto čase bol platný a účinný zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej aj O. s. p.), ktorý obsahoval ustanovenie § 155 ods. 4, v zmysle ktorého súd mohol účastníkovi, ktorého návrhu sa vyhovelo priznať v rozsudku právo uverejniť rozsudok na náklady účastníka, ktorý v spore neuspel ak sa jedná o spor vo veci ochrany práv spotrebiteľa. Je nepochybné, že v čase podania žaloby žalobcovia v žalobnom návrhu uplatnili nárok, ktorý im v tom čase vyplýval z vtedy platného a účinného predpisu. Za účelom naplnenia právnej istoty žalobcov bol prvoinštančný súd povinný riadne rozhodnúť aj ohľadom tejto časti žalobného návrhu, aj napriek tomu, že sa obdobné ustanovenie sa v novom predpise už nenachádza, nakoľko zo strany žalobcov ide o riadne uplatnený nárok v zmysle právneho predpisu platného v čase podania žaloby. V prípade, že by sa odvolací súd stotožnil s argumentáciou prvoinštančného súdu, že uplatnený nárok žalobcom nemožno priznať z dôvodu absencie ekvivalentnej úpravy resp., nie je možné nepriznanie tohto žalobcami uplatňovaného nároku považovať za neúspech žalobcov v konaní, tak ako to pri rozhodovaní o trovách konania urobil prvoinštančný súd, preto rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 10. Z vyjadrenia žalovanej 1/ k podanému odvolaniu vyplynulo, že odvolatelia odôvodnili odvolanie tým, že súd prvej inštancie: a/ nesprávne vyhodnotil pasívnu legitimáciu žalovanej 1/, b/ nesprávne vyčíslil úrok z omeškania až momentom podania žalobného návrhu a c/ nesprávne právne posúdil namietané neprijateľné zmluvné podmienky. Podotkla, že nároky na náhradu škody, ktoré vzniknú v dôsledku meškania letu sú osobitne upravené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady č.261/2004. Jedná sa o lex specialis, ktoré má prednosť pred vnútroštátnym právom a v prípade, ak takýto predpis upravuje nároky, ktoré nevyplývajú z iného právneho predpisu, je potrebné sa riadiť ustanoveniami nariadenia č. 261/2004, ktoré jednoznačne zrozumiteľne a bez akýchkoľvek pochýb určuje, že v prípade meškania/zrušenia letu, je povinnou osobou vo vzťahu k nahradeniu škody práve letecký prepravca a nie cestovná kancelária. Zo samotného nariadenia č. 261/2004 vyplýva, že cestujúci je povinný si v prípade meškania letu nárok na náhradu škody uplatniť u leteckého prepravcu. Neobstojí tu ani argumentácia žalobcov, že nariadenie č. 261/2004 je potrebné uplatňovať v súlade s čl. 45 Montrealského dohovoru, ktorý hovorí o tom, že škodu vzniknutú dopravcom je možné si uplatňovať jednak u skutočného dopravcu a jednak u zmluvného dopravcu. Za skutočného dopravcu pritom žalobcovia považujú žalovanú 2/ a za zmluvného dopravcu žalovanú 1/. Takýto výklad európskeho práva nie je súladný a v priamom rozpore s princípmi náhrady škody v zmysle nariadenia č. 261/2004, ktoré hovorí konkrétne len o škode vzniknutej v dôsledku meškania letu. Náhrady takto vzniknutej škody je možné domáhať sa len na základe tohto nariadenia, nie na základe predpisov podľa O. z. ani nie na základe Montrealského dohovoru, ktorý upravuje odlišné práva a povinnosti účastníkov leteckej prepravy ako nariadenie č. 261/2004, v zmysle ktorého sa domáhali žalobcovia náhrady škody. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď nároky na náhradu škody vzniknutej meškaním letu/zrušením letu priznal žalobcom vo vzťahu k žalovanej 2/, ktorá je leteckým prepravcom a ktorá je povinná takúto škodu nahradiť. Aj vo vzťahu k namietanému momentu priznania úrokov z omeškania postupoval súd prvej inštancie správne, keď nárok na platenie úrokov z omeškania priznal žalobcom až momentom podania žalobného návrhu, nakoľko až týmto momentom vyzvali žalobcovia žalovanú 2/ k splneniu si povinnosti - k náhrade škody vzniknutej v dôsledku meškania/zrušenia letu. Argumentácia žalobcov, podľa ktorej bol nárok uplatnený už samotným uplatnením nárokov zo zájazdu u žalovanej 1/, ako cestovnej kancelárie je nesprávna, nakoľko takýto nárok na náhradu škody pri meškaní/zrušení letu musí byť uplatnený u povinnej osoby, t. j. u leteckého prepravcu. Žalobcovia vo svojom odvolaní ďalej namietali to, že súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal so zmluvnými podmienkami žalovanej 1/, ktoré žalobcovia označili za neprijateľné v zmysle predpisov upravujúcich ochranu práv spotrebiteľa a neriadil sa rozhodnutím Krajského súdu v Trnave, ktorý uložil súdu prvej inštancie povinnosť náležite odôvodniť, prečo nepovažoval zmluvné podmienky žalovanej 1/ za neprijateľné. Žalovaná 1/ je toho názoru, že súd prvej inštancie si riadne splnil svoju povinnosť a riadne neodôvodnil prečo označené zmluvné podmienky nepovažoval za neprijateľné. K námietke žalobcov, že žalovaná 1/ neuviedla začiatok a koniec poskytovania jednotlivých služieb spojených so zájazdom súhlasí s odôvodnením súdu prvej inštancie na strane 19 rozsudku v bode 2/, ktorý uviedol, že žalovaná 1/ uviedla v zmluve o obstaraní zájazdu začiatok a koniec poskytovania služieb v kolónke termín: 14.09.2010 - 24.09.2010, uviedla aj miesto poskytovania služieb spojených so zájazdom, a to destináciu Grécko, Rodos, Romanza Mare I, miesto odletu (bližšie špecifikované v Katalógu LETO 2010), miesto odletu odkazom na Letisko M. R. Štefánika v Bratislave (BTS) a v katalógu LETO 2010 informáciou „Cena zahŕňa leteckú prepravu Bratislava/Košice - Rodos a späť." Žalobcovia ako neprijateľnú zmluvnú podmienku uviedli „V prípade leto, kedy je príchod/ odchod do/z hotela realizovaný v skorých nočných/ranných hodinách hotel účtuje celú noc." V prípade uvedeného sa jedná o upozornenie žalovanej 1/, ktoré zaviedla do svojich obchodných podmienok z toho dôvodu, že mnohí spotrebitelia neznalí právnych predpisov považovali za zájazd len samotný pobyt a nie aj cestu, ktorá je rovnako súčasťou zájazdu. Služby hotela sa štandardne poskytujú od 14:00 hod. do 10:00 hod. posledného dňa. Ak v prípade neskorého poobedného letu nastúpi spotrebiteľ do hotela povedzme o 20:00 hod. v cene zájazdu je zahrnuté už aj toto ubytovanie, ktoré mal hotel pripravené od 14:00 hod. Rovnako je to aj v prípade odchodu, kedy klienti v dôsledku leteckých transferov musia hotel opustiť pred 10:00 hod. ráno, tak v cene zájazdu je zahrnutá aj táto doba. Neznamená to však, že by spotrebitelia museli doplácať za dané služby. Žalobcovia ďalej za neprijateľnú zmluvnú podmienku označujú skutočnosť, že žalovaná 1/ si vyhradila právo zrušiť zájazd, ak sa ho zúčastní menej ako 140 osôb, pričom túto skutočnosť je povinná oznámiť najneskôr 10 dní pred nástupom. Uvedená zmluvná podmienka žiadnym spôsobom neukracuje práva spotrebiteľa požadovať náhradu škody tak, ako to upravuje zákonná úprava a teda nevidí dôvod, pre ktorý by mala byť uvedená zmluvná podmienky určená za neprijateľnú. Právo zrušiť zájazd pre nedostatok účastníkov umožňuje žalovanej 1/ priamo zákon s tým, že v prípade ak k zrušeniu dôjde v lehote kratšej ako 20 dní pred nástupom, spája zákon s takýmto postupom sankciu možnosti sa domáhania náhrady škody, ktorú žalovaná 1/ vo svojich zmluvných podmienkach nevylúčila ( § 741g O. z. ). Žalobcovia namietajú aj zmluvné dojednanie, v zmysle ktorého si žalovaná 1/ vyžiada od spotrebiteľov zálohu až do výšky 50 %, pričom aj napriek tejto skutočnosti môže žalovaná 1/ od zmluvy o obstaraní zájazdu odstúpiť, čo žalobcovia považujú za priamy rozpor s ust. § 497 O. z. Žalovaná 1/ považuje vyššie uvedené tvrdenie žalobcov za nepravdivé a nezrozumiteľné, nakoľko ust. § 497 O. z., na ktoré sa odvolávajú hovorí o dojednaní odstupného, pričom si žiadne odstupné nedojednávala. Dojednaná je v zmysle VOP len záloha za zájazd. Zálohu za zájazd nie je možné stotožňovať s inštitútom odstupného, preto uvedená zmluvná podmienka nespôsobila nerovnosť medzi právami a povinnosťami žalobcov a žalovanou 1/, neprivodila žalobcom ujmu ani inú škodu. Žalobcovia v podanom návrhu tvrdia, že žalovaná 1/ na strane 4 DIS a na strane 276 katalógu uvádza, že „nezodpovedá za nároky na náhradu škody na batožine žalobcu." O batožine klientov sú títo informovaní na strane 273 katalógu v časti „Batožina", kde uvádza, že za stratu a poškodenie batožiny počas leteckej prepravy zodpovedá prepravná spoločnosť. Uvedená informácia nie je v rozpore s ustanoveniami Montrealského dohovoru a rovnako nie je spôsobilá privodiť spotrebiteľovi ujmu, naopak informuje žalobcov o postupe pri uplatňovaní nárokov na náhradu škody a žalobcovia nepreukázali opak. Uvedená zmluvná podmienka nespôsobila nerovnosť medzi právami a povinnosťami žalobcov a žalovanej 1/, neprivodila žalobcom ujmu ani inú škodu. Žalobcovia majú za to, že zmluvné dojednanie, v zmysle ktorého žalovaná 1/ môže žiadať od spotrebitelia doloženie dokladov potrebných na splnenie si zmluvných povinností je neprimeraná podmienka, pričom si zjavne neuvedomujú, že v prípade nepredloženia potrebných údajov (označenie osôb, dátumov narodenia, adresy, čísla pasov a podobne) nevie žalovaná 1/ riadne zabezpečiť zájazd tak ako je dojednané v zmluve. Vyššie uvedená zmluvná podmienka nespôsobila nerovnosť medzi právami a povinnosťami žalobcov a žalovanou 1/, neprivodila žalobcom ujmu ani inú škodu. K zmluvnej podmienke o možnosti vylúčenia účastníka zájazdu pre nevhodné správanie treba uviesť, že sa jedná o určitý druh sankcie, v prípade ak sa účastník zájazdu správa takým spôsobom, že podstatným spôsobom narúša celý zájazd, prípadne ohrozuje seba alebo iných účastníkov zájazdu alebo spôsobuje škodu. V prípade uplatnenia tejto zmluvnej podmienky vzniká spotrebiteľovi právo si uplatniť nároky na zľavu z ceny zájazdu za služby neposkytnuté alebo poskytnuté v inom rozsahu v zmysle ust. § 741k O. z. V tejto súvislosti žalovaná 1/ poukazuje na ust. § § 741j O. z., z ktorého vyplýva, že cestovná kancelária môže do zmluvného vzťahu zakotviť okolnosti, ktoré považuje za podstatné porušenie zmluvnej povinnosti objednávateľa zájazdu a postupovať spôsobom dojednaným alebo zákonom predpísaným. Uvedená zmluvná podmienka nespôsobila nerovnosť medzi právami a povinnosťami žalobcov a žalovanej 1/, neprivodila žalobcom ujmu ani inú škodu. K ďalšej žalobcami namietanej zmluvnej podmienke spočívajúcej v tom, že zmena trasy, prípadne ubytovania, ak je zachovaný rozsah a kvalita služieb, nie je podstatnou podmienkou zmluvy, žalovaná 1/ uviedla, že predmetné dojedanie vychádza priamo z ust. § 741k O. z. Je zrejmé, že ak zostane zachovaná kategória hotela, rozsah a kvalita poskytovaných služieb nevniká v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia spotrebiteľovi nárok na požadovanú zľavu z ceny zájazdu. Rovnako zákon neurčuje čo je a čo nie je podstatná podmienka zmluvy o obstaraní zájazdu. Z uvedeného dôvodu je tento pojem definovaný v zmluvných podmienkach žalovanej 1/. Vyššie uvedená zmluvná podmienka nespôsobila nerovnosť medzi právami a povinnosťami žalobcov a žalovanou 1/, neprivodila žalobcom ujmu ani inú škodu. K zmluvnej podmienke, v zmysle ktorej môže žalovaná 1/ zrušiť zájazd z dôvodu vis maior alebo iných nepredvídateľných okolností uviedla, že právo cestovnej kancelárie zrušiť zájazd je priamo zakotvené v ust. § 741 O. z. a nasl. ako aj v zákone o zájazdoch. Jedná sa o právo, ktoré nemôže byť cestovnej kancelárií odopreté. V prípade zrušenia zájazdu v lehote kratšej ako 20 dní pred zájazdom vzniká spotrebiteľovi právo požadovať náhradu škody tak ako je to upravené v zmysle ust. § 74lg ods. 4 O. z. Ďalšia zmluvná podmienka, ktorú žalobcovia namietajú, týkajúca sa zmeny vecného a časového programu z dôvodov vis maior alebo rozhodnutia mocenských orgánov nespôsobila nerovnosť medzi právami a povinnosťami žalobcov a žalovanou 1/, neprivodila žalobcom ujmu ani inú škodu. V tejto súvislosti žalovaná 1/ poukázala na ust. § 74lj O. z., z ktorého vyplýva, že v prípade udalosti vis major alebo udalosti, ktoré majú na svedomí tretie osoby, ktoré nie sú spojené s poskytovaním zájazdu, nenesie cestovná kancelária zodpovednosť za takéto konanie alebo vzniknutú škodu a teda ak dôjde k zmene okolností poskytovania služieb zapríčinené takýmito okolnosťami má CK právo na zmenu služby, aby zabezpečila pokračovanie služieb, čo jej priamo vyplýva z ustanovenia § 74lk. Výkon práv a povinností podľa zákona nemôže byť neprimeranou zmluvnou podmienkou. Žalobcovia namietali aj nesplnenie povinnosti žalovanej 1/, ktorá jej vyplýva zo ZoOS , § 18 ods. 3, podľa ktorého musí byť zabezpečená nepretržitá účasť osoby, u ktorej je možné podať a vybaviť reklamáciu, avšak opomenuli, že zákon o zájazdoch a ustanovenia zmluvy o zájazde patria medzi zákony lex specialis vo vzťahu k všeobecnému zákonu, ktorým je ZoOS. Zákonné predpisy upravujúce zmluvu o obstaraní zájazdu, ako aj zákon o zájazdoch osobitne upravuje postup reklamačného konania a spôsob reklamácie vád zájazdu a nie je možné naňho uplatňovať ZoOS. V zmysle ust. § 74li O. z. cestovná kancelária zodpovedá objednávateľovi za porušenie záväzkov vyplývajúcich z uzatvorenej zmluvy bez ohľadu na to, či tieto záväzky má splniť cestovná kancelária, alebo iní dodávatelia služieb, ktoré sa poskytujú v rámci zájazdu. Objednávateľ uplatní právo na odstránenie chybne poskytnutej služby bezodkladne, a to u dodávateľa služby alebo u povereného zástupcu cestovnej kancelárie. O uplatnení tohto práva je potrebné urobiť písomný záznam v spolupráci so zástupcom cestovnej kancelárie. (2) Ak nesplní cestovná kancelária povinnosti vyplývajúce zo zmluvy alebo z tohto zákona riadne a včas, musí objednávateľ uplatniť svoje právo písomne v cestovnej kancelárii bezodkladne, najneskôr však do troch mesiacov od skončenia zájazdu, alebo v prípade, že sa zájazd neuskutočnil, odo dňa, keď sa mal zájazd skončiť podľa zmluvy, inak právo zaniká. Na uznanie nárokov pri chybne poskytnutej službe objednávateľ predloží písomný záznam urobený podľa § 741i ods. 1 O. z. Žalobcovia riadne neurčili, ktorá zmluvná podmienka vo vzťahu k reklamačnému konaniu je neplatná. Zároveň je potrebné podotknúť, že žalovaná 1/ sa pri poučení o reklamácií dôsledne riadila platnou právnou úpravou. Záverom je potrebné dodať, že delegát, ako osoba oprávnená prijímať reklamácie v mene žalovanej 1/ je prístupná počas celého pobytu buď osobne alebo telefonicky a za každých okolností je povinná prijať reklamácie a sťažnosti spotrebiteľov v priebehu zájazdu spôsobom akým to vyžaduje zákonná úprava týkajúca s zájazdov a zmluvy o obstaraní zájazdu. Čo sa týka námietky žalobcov, že neboli informovaní o mene a kontakte delegáta, u ktorého by mohli uplatniť svoje práva uviedla, že táto informácia bola uvedená v pokynoch k zájazdom na str. 2 časť Delegát: Hlavný delegát pre Vaše Letovisko je pán E. U., tel. číslo +XXX XXXXX...., číslo mobilu bude oznámené po príchode do destinácie. Za neprimeranú zmluvnú podmienku považujú žalobcovia aj dojednanie, podľa ktorého musia účastníci zájazdu predložiť pri reklamácií služieb aj protokol spísaný na mieste a podpísaný delegátom. Predmetné zmluvné dojednanie opätovne kopíruje zákonom predpísané náležitosti a to konkrétne ust. § 741 i O. z. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že cestovnej kancelárií, ako aj spotrebiteľom vyplýva priamo zo zákona povinnosť spísať písomný záznam o uplatnení práv a následne službu osobitne reklamovať, pričom prílohou reklamácie je uvedený písomný záznam. K námietke žalobcov, že ustanovenie, v ktorom sa žalovaná 1/ zaväzuje na uplatnenú reklamáciu odpovedať v lehote najneskôr 30 dní, pričom v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa nemá odpovedať, ale vybaviť reklamáciu uviedla, že žalovaná 1/ poskytuje služby cestovnej kancelárie, t. j. obstaráva zájazdy a nepredáva hotový tovar, ktorý by bolo možné v lehote 30 dní zaslať spotrebiteľovi späť s vyjadrením o uznaní alebo neuznaní reklamácie. Záverom reklamačného procesu žalovanej 1/ je písomná odpoveď na reklamáciu spotrebiteľa, v ktorej žalovaná 1/ oznámi, či reklamáciu považuje za dôvodnú a určí náhradné plnenie alebo oznámi, že reklamáciu neuznáva. Takúto odpoveď je možné považovať za vybavenie reklamácie v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, nakoľko v tomto prípade nie je možné v 30-dňovej lehote poslať spotrebiteľovi opravený zájazd, alebo ho poslať späť v čase a vrátiť mu cenu zájazdu a tak vybaviť reklamáciu. K ďalšej napádanej zmluvnej podmienke, v zmysle ktorej žalovaná 1/ nezodpovedá za meškanie letu v dôsledku vis maior, počasia, dopravnej situácie a poruchy žalovaná 1/ uviedla, že za leteckú prepravu a meškanie je zodpovedný dopravca, letecká spoločnosť. Zánik zodpovednosti za škodu žalovanej 1/ je rovnako upravený v ust. § 74lj O. z. Žalobcami napádané oznámenie, podľa ktorého žalovaná 1/ informuje spotrebiteľa, aby sa nezúčastňoval dopravy počas zájazdu a programu pod nadmerným vplyvom alkoholu alebo omamných látok uviedla, že nerozumie, ako by toto oznámenie, ktoré nemá žiadny prvok sankcie, by mohlo spotrebiteľovi privodiť ujmu alebo nepomer rovnováhy práv a povinností zmluvných strán. Napokon posledná napádaná zmluvná podmienka, ktorá umožňuje žalovanej 1/ zrušiť zájazd, ak je pre ňu ekonomicky neúnosný je priamo zakotvená v ust. § 741 O. z. a nasl. ako aj v zákone o zájazdoch. Jedná sa o právo, ktoré nemôže byť cestovnej kancelárií odopreté. V prípade zrušenia zájazdu v lehote kratšej ako 20 dní pred zájazdom vzniká spotrebiteľovi právo požadovať náhradu škody tak ako je to upravené v zmysle ust. § 741g ods. 4 O. z. K primeranému finančnému zadosťučineniu žalovaná 1/ uviedla, že žalobcovia zadosťučinenie žiadali nie len z dôvodu existencie neprijateľných zmluvných podmienok, ale toto zadosťučinenie žiadali priznať aj ako náhradu za stratu radosti z dovolenky v zmysle čl. 5 smernice 90/314 EHS, ako aj s odkazom za judikatúru ESD, ktorý priznal spotrebiteľom nárok na primerané finančné zadosťučinenie titulom straty radosti z dovolenky. Zároveň takéto finančné zadosťučinenie malo žalobcom prináležať aj v zmysle ust. § 3 ods. 5 ZoOS. S takýmto právnym názorom žalovaná 1/ nesúhlasí, pretože podľa ust. § 3 ods. 5 ZoOS „spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá." Uvedený nárok, ktorý žalobcovia uplatňujú je neprimeraný vzhľadom na ceny zájazdu, nebolo preukázané nekalosúťažné konanie žalovanej 1/, O. z. v ust. § 741a a nasl. ako predpis lex specialis k ZoOS upravuje rozsah možných nárokov, ktorých sa môže objednávateľ zájazdu domáhať v prípade porušenia povinností CK. Takýmto nárokom však nie je právo na primerané zadosťučinenie / nemajetkovú ujmu. Žalovaná 1/ upozorňuje na skutočnosť, že judikatúra Najvyššieho súdu SR, na ktorú poukazujú žalobcovia bola prijatá v súvislosti s nekalosúťažným konaním podľa predpisov obchodného práva. V tejto súvislosti žalovaná poukazuje na ustálenú judikatúru súdov SR najmä na: Rozsudok Krajského súdu Nitra 9Co/189/2011-149 z 01.12.2011 Rozsudok Najvyššieho súdu SR 4Cdo/468/2014 z 24.08.2015 Nález Ústavného súdu SR III ÚS 228/2016-14 zo dňa 19.04.2016 V zmysle Nálezu Ústavného súdu SR ÚS 228/2016-14 Krajský súd v Nitre vo svojom rozhodnutí 9Co/189/2011-149 z 01.12.2011 konštatoval: „Z výkladu ústavy, ako aj ustanovení Občianskeho zákonníka nepochybne vyplýva, že ak je daná špeciálna ochrana v Občianskom zákonníku, ktorá je uvedená v súlade so systematickým zaradením do VIII. hlavy 8. časti (záväzkové právo), nemožno potom zamieňať nárok podľa § 13 O. z. s nárokmi žalobcov, ktoré sú plne opodstatnené podľa špeciálnej úpravy v O. z. § 741a až § 741k. Na základe uvedeného je možné konštatovať, že v súčasnosti nie je možné v takýchto zmluvných vzťahoch medzi občanmi a právnickými osobami (cestovnými kanceláriami) aplikovať právo na ochranu osobnosti so všetkými dôsledkami, lebo lomu bráni špeciálne zákonné ustanovenie, ktoré samozrejme nemožno zlučovať s ust. §11a nasl. O. z. Rovnako tak nebolo možné žalobcom priznať nárok na primerané zadosťučinenie v peniazoch za nekalosúťažné konanie spočívajúce v klamlivej reklame v zmysle § 53 Obch. z.." Najvyšší súd SR svoj právny názor na uplatnenie nemajetkovej ujmy vyjadril vo svojom rozsudku Najvyššieho súdu SR 4Cdo/468/2014 z 24.08.2015 cit: „Odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia konštatoval správnosť postupu súdu prvého stupňa, pokiaľ nárok na zľavu z ceny zájazdu posudzoval podľa ustanovenia § 74/ k ods. 2 O. z., avšak nepovažoval za správny záver o jej výške. Za tým účelom doplnil dokazovanie a výpočet určenia výšky zľavy podrobne odôvodnil. Rovnako odôvodnil prečo na žalobcami uplatnenú náhradu nemajetkovej ujmy nemožno aplikovať §13 O. z. a tiež, ako dospel k záveru, že na prejednávanú vec nemožno aplikovať ustanovenie § 53 Obch. z. týkajúce sa nekalej súťaže. Dôsledne vysvetlil, prečo nepovažoval odvolacie námietky žalobcov za opodstatnené ...." Ústavný súd s poukazom na obsah citovaných odôvodnení rozsudkov krajského súdu i najvyššieho súdu dospel vo svojom náleze ÚS SR č. k. III ÚS 228/2016-14 zo dňa 19.04.2016 k záveru, že: „oba súdy dali jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, ktoré sťažovatelia v konaní nastolili. Krajský súd vysvetlil, ako dospel k záveru o tom, že hoci porušenie povinnosti žalovaného zo zmluvy o obstaraní zájazdu bolo preukázané, sťažovateľom náhradu nemajetkovej ujmy nepriznal" (str. 16 nálezu ÚS SR). „Pokiaľ sťažovatelia zastávajú názor, že náhrada nemajetkovej ujmy za stratu pôžitku z dovolenky im mala byť priznaná na základe iných právnych noriem slovenského právneho poriadku, je potrebné zohľadniť, že zák. č. 281/2001 Z. z. je jedinou normou slovenského právneho poriadku, ktorou sa preberá tento právny akt Európskych spoločenstiev a Európskej únie. Ani zákon o ochrane spotrebiteľa takouto normou nie je (§ 28 ZoOS) a takouto normou nie sú ani ustanovenia Obch. z. o nekalej súťaži. Nakoniec krajský súd dôsledne vymedzil vzťah právnej úpravy obsiahnutej v O. z. k ostatným normám, zdôrazňujúc úpravu v O. z., ktorá má povahu osobitnú a komplexnú." Zmluva o obstaraní zájazdu je osobitným zmluvným tipom, v rámci ktorého sú osobitne upravené nároky na finančné zadosťučinenie spotrebiteľov a preto na tento typ zmluvy nie je možné uplatňovať všeobecné ustanovenia vyjadrené v zákone o ochrane spotrebiteľa, obchodného zákonníka alebo iných ustanovení občianskeho zákonníka. Súdy vyšších autorít zároveň uviedli, že nie je možné priznať spotrebiteľovi peňažné plnenie v súvislosti s nemajetkovou ujmou - straty radosti z dovolenky na základe smernice, nakoľko práva priznané smernicou je v tomto prípade najprv potrebné transponovať do slovenského právneho poriadku. Uvedené sa však nestalo a tak neexistuje v SR právny predpis, ktorý by umožňoval spotrebiteľovi domáhať sa nemajetkovej ujmy z dôvodu straty radosti z dovolenky. V zmysle čl. 2 ods. 2 C. s. p. súdy pri svojej rozhodovacej praxi musia vychádzať - byť rozhodnuté v súlade s rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. K nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia uviedla, že v rámci zmluvy o obstaraní zájazdu sú spotrebiteľom poskytované služby a to samotné ubytovanie, v cene ktorého je zahrnutá strava, ubytovanie a služby hotela, v cene dopravy je zahrnutá cena letenky a ostatných súvisiacich služieb. Okrem takýchto služieb žalovaná 1/ nad rámec svojich zákonných povinností uviedla, z čoho všetkého sa skladá celková cena zájazdu. Okrem dopravy a ubytovania oznámila, že v cene zájazdu sú aj servisné poplatky (náklady cestovnej kancelárie), poistenie (jeho suma) a ďalšie poplatky. Žalovaná 1/ je obchodnou spoločnosťou založenou za účelom zisku a je v súlade s právnym poriadkom, že náklady na svoju činnosť a obstaraní zájazdu premietne do ceny zájazdu (pozn.: vrátane nákladov na poistenie insolventnosti), ktorého výška sa odvíja od mnohých faktorov (pozn.: obrat, počet cestujúcich, cieľová destinácia a pod.) Nie je možné premietnutie nákladov na obstaranie zájazdu do ceny zájazdu považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku a už vôbec nie je možné takto prijaté peňažné plnenie považovať za bezdôvodné obohatenie. Zaplatenie poistného zo strany žalobcov nie je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Peňažné plnenie v sume 0,40 eur/ osoba/ deň, je plnenie prijaté na konkrétny účel (hradenie poistného), použité na tento účel, pričom žalobcovia pri uzatváraní o tejto skutočnosti vedeli a súhlasili, aby časť ceny zájazdu bola použitá práve na úhradu nákladov žalovanej 1/, ktoré jej vznikajú v súvislosti s plnením jej platobných povinností. Žalovaná 1/ navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a jej priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania v celom rozsahu. 11. Z vyjadrenia žalovanej 2/ k podanému odvolaniu vyplynulo, že táto súhlasí so záverom žalobcov prezentovaným ohľadom existencie pasívnej legitimácie žalovanej 1/. K tomuto uviedla, že pasívna legitimácia žalovanej 1/ vyplýva z § 741i ods. 1 O. z., podľa ktorého cestovná kancelária vo všeobecnosti zodpovedá za vady poskytnutého zájazdu ako takého, t. j. ako komplexného súboru služieb od viacerých dodávateľov, a to bez ohľadu na to, či tieto záväzky plní cestovná kancelária sama alebo prostredníctvom iného dodávateľa. Je to zásada, ktorá je vo všeobecnosti platná pre zmluvy príkazného typu a ktorá je zakotvená aj v § 726 O. z. (Vojčík, P. a kol.: Občiansky zákonník. Stručný komentár, Bratislava: IURA EDITION 2008, str. 987; Fekete, 1.: Občiansky Zákonník 2. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011, str. 2220). Uvedené ust. § 741i O. z. , resp. celá úprava zmluvy o obstaraní zájazdu v O. z. vrátane úpravy zodpovednosti cestovnej kancelárie za vady zájazdu nepredstavuje výlučne predpis národného práva, ale je implementáciou európskeho práva, konkrétne Smernice Rady 90/3141EHS z 13. júna 1990 o balíku cestovných, dovolenkových a výletných služieb. Žalovaná 2/ považuje za nespravodlivé, aby v danom prípade bola zaviazaná k plneniu v prospech žalobcov výlučne iba ona, keď ona konala so všetkou náležitou a odbornou starostlivosťou a v dobrej viere vykonala všetky potrebné kroky na zabezpečenie maximálneho možného komfortu cestujúcich, keď na žiadosť žalovanej 1/ spresnila čas odletu, a to spoliehajúc sa na predloženú informáciu o plánovanom generálnom štrajku, pričom konala iba preventívne s cieľom predísť akýmkoľvek komplikáciám a ušetriť cestujúcim zbytočné náklady a čas. V opačnom prípade by sa totiž cestujúci iba neúčelne dostavili na letisko a museli by zbytočne čakať v letiskovej hale. Učinila všetko, čo v danej situácii bolo možné od nej rozumne a spravodlivo očakávať ako od profesionálneho a zodpovedného poskytovateľa služieb. K úrokom z omeškania uviedla, že žalobcovia vôbec nepreukázali, že by v dobe pred 30.12.2011 jej adresovali žiadosť o akékoľvek finančné plnenie/náhradu. Pre priznanie uvedeného nároku žalobcov na príslušný úrok z omeškania za obdobie od 08.10.2010 do 29.12.2011 voči žalovanému 2/ teda neexistuje vôbec žiaden skutkový ani právny základ. K povinnosti zverejniť celý rozsudok v denníkoch Nový čas a SME na náklady žalovaných a zaplatiť žalobcom preddavok na toto uverejnenie v sume 1.000 eur uviedla, že táto časť návrhu žalobcov celkom zjavne súvisí s časťou žaloby, ktorou sa žalobcovia domáhajú vyslovenia neprijateľnosti zmluvných podmienok uvedených v dokumentoch žalovanej 1/. Nakoľko v tejto časti sporu boli žalobcovia úplne neúspešní, neexistuje tu vôbec žiadna potreba ani účel, ktoré by akokoľvek odôvodňovali zverejnenie rozsudku. V tejto časti sa žalovaná 2/ stotožnila s odôvodnením prvoinštančného súdu tak, ako ho ten súd uviedol v odvolaním napadnutom rozsudku. Okrem toho žalovaná 2/ považuje právny názor žalobcov ohľadom potreby, resp. možnosti uloženia takejto povinnosti žalovaným (spočívajúcej vo zverejnení rozsudku v denníkoch Nový čas a SME a zaplatení preddavok na tento účel) za nesprávny a nemajúci oporu v žiadnom právnom predpise. Právo požadovať uverejnenie rozsudku bolo v minulosti zakotvené v O. s. p., ktorý však bol zrušený a s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený C. s. p. V súčasnosti platný a účinný C. s. p. však už neobsahuje žiadnu, a to ani len ekvivalentnú úpravu, ktorá by umožňovala postup, akého sa domáhajú žalobcovia. C. s. p. ani neobsahuje žiadne prechodné ustanovenie, ktoré by umožňovalo uplatnenie ustanovení neplatného a neúčinného právneho predpisu, ktorým je O. s. p., práve naopak, prechodné ustanovenie § 470 ods. 1 C. s. p., že C. s. p. sa vzťahuje aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti C. s. p., t. j. na konania začaté za účinnosti O. s. p. Konania začaté za účinnosti O. s. p. sa teda od 1.7.2016 v zmysle uvedeného prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 C. s. p. riadia výlučne a bez ďalšieho pravidlami zakotvenými v C. s. p. Ako sa uvádza aj v dôvodovej správe k C. s. p. uvedené prechodné ustanovenie dodržiava princíp okamžitej aplikability procesno-právnych noriem ( t. j. ustanovení C. s. p.). Z tohto pravidla stanovuje C. s. p. len veľmi špecifické výnimky, ktoré v tomto prípade aj tak nie sú aplikovateľné ( ide konkrétne o ustanovenia o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany, sudcovskej koncentrácii konania ako aj o prípady konaní o zmenkovom platobnom rozkaze a rozkaze na plnenie ). Argumentáciu žalobcu ohľadom potreby naplnenia (údajnej) právnej istoty považuje žalovaná 2/ za právne irelevantnú, absolútne nedôvodnú a nesprávnu, nakoľko právnu istotu predsa nemožno v žiadnom prípade založiť na aplikabilite neplatného a neúčinného procesného právneho predpisu. Žalovaná 2/ považuje za krajne nespravodlivé, aby bola sankcionovaná formou zverejnenia rozsudku, a to napriek všetkej svojej snahe, ktorú v posudzovanej situácii ohľadom generálneho štrajku dobromyseľne vyvinula za účelom zabezpečenia najlepšieho možného komfortu cestujúcich, a v rámci ktorej spravila žalovaná 2/ všetko, čo v danej situácii aj mohla v záujme cestujúcich reálne spraviť. Je presvedčená, že odvolanie žalobcov je s výnimkou časti III. odvolania, ktorá odôvodňuje záver o existencii pasívnej legitimácie žalovanej 1/ nedôvodné, a preto navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 040.4.2018, vydaný v konaní sp.zn. 37C/145/2011 zmenil v prvom výroku tak, že žalovaná 1/ a 2/ sú povinné zaplatiť žalobcom 1.263,20 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,0 % ročne zo sumy 1.200 eur od 30.12.2011 do zaplatenia a 9,0 % ročne zo sumy 63,20 eur od 30.12.2011 do zaplatenia, a to všetko do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku; vo zvyšku návrh voči žalovanej 1/ zamietol a vo zvyšnej časti ho potvrdil. 12. K vysloveniu neprijateľnosti zmluvných podmienok, ako aj k uloženiu povinnosti zaplatenia nemajetkovej ujmy sa vyjadrila žalovaná 1/ podaním zo dňa 03.03.2020, v ktorom uviedla, že: - čo sa týka prvej zmluvnej podmienky, vyslovenia neprijateľnosti ktorej sa žalobcovia domáhajú žalobou poukázala na ust. § 741e O. z. v znení platnom v rozhodnom období „,Ak je cestovná kancelária nútená pred začatím zájazdu zmeniť podstatnú podmienku zmluvy, navrhne objednávateľovi zmenu zmluvy. Ak navrhovaná zmena zmluvy vedie aj k zmene ceny zájazdu, musí sa v návrhu nová cena uviesť." Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že cestovná kancelária je oprávnená zmenu zmluvy v jej podstatnej časti povinná konzultovať s objednávateľom zájazdu. Vo vyššie uvedenom prípade si cestovná kancelária vyhradila právo na zmenu času letu, miesta príletu a odletu a pod. nekonzultovať s objednávateľom zájazdu, pričom cestovná kancelária je povinná vykonať všetky úkony tak, aby zájazd mohol riadne pokračovať. Uvedené však neznamená, že by objednávateľ zájazdu bol takýmto konaním poškodený /vznikla mu škoda alebo bola spôsobená nerovnováha v zmluvnom vzťahu/. Vyššie uvedená zmluvná podmienka žiadnym spôsobom neobmedzuje práva spotrebiteľa domáhať sa nárokov, ktoré mu vyplývajú titulom uzatvorenia zmluvy o obstaraní zájazdu. Vyššie uvedená zmluvná podmienka nespôsobila nerovnosť medzi právami a povinnosťami žalobcov a žalovanej 1/, neprivodila žalobcom ujmu ani inú škodu. Zákon priamo predpokladá, že ak dôjde k zmene ponúkaných služieb a v prípade takejto zmeny služieb vzniká objednávateľom právo požadovať kompenzáciu, ktorá nie je uvedeným zmluvným dojednaním žiadnym spôsobom dotknutá, - čo sa týka druhej zmluvnej podmienky, vyslovenia neprijateľnosti ktorej sa žalobcovia domáhajú žalobou uviedla, že predmetné zmluvné dojednanie žalobcovia vnímajú ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože aj napriek tomu, že v hoteli strávia len pol dňa / noci je im účtovaný celý deň alebo noc. Tu žalobcovia zabúdajú na to, že zájazd, ktorý si zakúpili je tvorený nielen ubytovaním a stravou, ale aj samotnou prepravou a teda zájazd začína momentom stretnutia sa na letisku a končí momentom vystúpenia a odovzdaním batožiny na tom istom letisku po skončení turnusu. Skutočnosť, v akom rozsahu využívajú služby hotela sú zahrnuté v samotnej cene zájazdu a nie je žalobcom účtovaný žiadny ďalší poplatok prípadne zľava, ak služby nie sú využité. Vyššie uvedené upozornenie žalovaná 1/ do svojich obchodných podmienok zaviedla práve z toho dôvodu, že mnohí spotrebitelia neznalí právnych predpisov považovali za zájazd len samotný pobyt a nie aj cestu, ktorá je rovnako súčasťou zájazdu. Služby hotela sa štandardne poskytujú od 14:00 hod. do 10:00 hod. posledného dňa (pozn.: táto informácia je uvedená na str. 274 katalógu v dôležitých informáciách). Ak v prípade neskorého poobedného letu nastúpi spotrebiteľ do hotela povedzme o 20:00 hod. v cene zájazdu je zahrnuté už aj toto ubytovanie, ktoré mal hotel pripravené od 14:00 hod. Rovnako je to aj v prípade odchodu, kedy klienti v dôsledku leteckých transferov musia hotel opustiť pred 10:00 hod. ráno, tak v cene zájazdu je zahrnutá aj táto doba. Neznamená to však, že by spotrebitelia museli doplácať za dané služby respektíve, že by spotrebiteľ platil za služby, ktoré nevyčerpal. Žalovaná 1/ nemá možnosť rezervovať ubytovanie len na 2 hodiny alebo pol dňa v prípade ranných alebo nočných letov. Zmluvy s hotelmi sú garantované na určitý počet lôžok na danú sezónu, t. j. povedzme 100 lôžok na leto 2010, pritom nie je rozhodujúce, kedy sú tieto lôžka obsadené a či vôbec. Tvorba cenovej politiky je výhradne na cestovnej kancelárií, ktorá určuje cenu zájazdu podľa počtu dní trvania zájazdu (zájazd začína nástupom do dopravného prostriedku), preto pre cenu zájazdu nie je rozhodujúce či zájazd začína o 4:00 hod. ráno alebo o 23:00 hod. večer. Túto skutočnosť cestovná kancelária nerozlišuje medzi jednotlivými zájazdmi ani turnusmi, teda všetci objednávatelia zájazdu majú rovnaké podmienky, rovnakú cenu zájazdu, čím je vylúčená diskriminácia objednávateľov zájazdov. Žalovaná 1/ neumožňuje zakúpenie ubytovania na kratší čas ako je stanovený v zmluve alebo katalógu a nie je možné dohodnúť ubytovanie na pól dňa, prípadne šesť hodín a pod. Nakoľko takúto službu neponúka, nie je možné považovať neposkytnutie takejto služby za neprijateľnú zmluvnú podmienku. V zmluve o obstaraní zájazdu ani v katalógu žalovanej 1/ nie je uvedená cena za jednu noc ubytovania, za raňajky, obed, večeru, alebo all inclusive stravovanie, ale je uvedená komplet cena služieb za jeden balík. V prípade žalobcov to bol termín 14. až 24. septembra 2010 s cenou 299 eur za 11 dňový turnus, vrátane letenky, jedla All inclusive a služieb hotela. Všetky osobitosti tohto zájazdu, t. j. cena letenky, čas letu, čas odchodu a príchodu do destinácie ako aj rozsah ponúkaných služieb je uvedený jednou sumou 299 eur. Žalovaná 1/ vo svojom katalógu rovnako vysvetľuje, že v prípade osemdňového zájazdu sa prvý a posledný deň nezapočítava do samotného pobytu pri mori, ale je určený na prepravu do a z miesta pobytu. Je to z toho dôvodu, že priamo zákon určuje, že samotná preprava a transfery sú súčasťou zájazdu a preto je potrebné ich započítavať do samotnej dĺžky zájazdu. Žalovaná 1/ teda nemá inú možnosť ako deň určený na prepravu započítať do času zájazdu a počas tohto dňa zabezpečiť všetky potrebné služby vrátane ubytovania a to aj v prípade, ak ubytovanie bolo je poskytované len na pár hodín. Zároveň je potrebné poukázať na skutočnosť, že súčasťou ubytovania je aj poskytovanie stravy a ďalšie služby hotela. Vyššie uvedená zmluvná podmienka nespôsobila nerovnosť medzi právami a povinnosťami žalobcov a žalovaného 1/, neprivodila žalobcom ujmu ani inú škodu, - čo sa týka tretej a štvrtej zmluvnej podmienky, vyslovenia neprijateľnosti ktorej sa žalobcovia domáhali žalobou, k týmto sa žalovaná 1/ nevyjadrovala, keďže v tejto časti vzali žalobcovia žalobu späť, pričom žalovaná 1/ so späťvzatím žaloby v tejto časti súhlasila, - čo sa týka piatej zmluvnej podmienky, vyslovenia neprijateľnosti ktorej sa žalobcovia domáhajú žalobou uviedla, že v tejto informuje o batožine klientov na strane 273 katalógu v časti „Batožina", kde uvádza, že za stratu a poškodenie batožiny počas leteckej prepravy zodpovedá prepravná spoločnosť. Uvedená informácia nie je v rozpore s ustanoveniami Montrealského dohovoru a rovnako nie je spôsobilá privodiť spotrebiteľovi ujmu. Žalovaná 1/ naopak informuje žalobcov o postupe pri uplatňovaní nárokov na náhradu škody a žalobcovia nepreukázali opak. Samotní žalobcovia pri poukázaní na Montrealský dohovor uviedli, že reklamáciu batožiny je potrebné vykonať ihneď najneskôr však v lehote 7 dní - čl. 31 Montrealského dohovoru. Z dôvodu, že batožina účastníkov zájazdu je vždy prepravovaná spolu s cestujúcimi, ktorým táto batožina patrí, stratu a poškodenie batožiny zistia cestujúci okamžite po pristaní, keď im batožina bola vydaná poškodená alebo nebola vydaná vôbec. Nakoľko reklamáciu v súvislosti s poškodením a stratou batožiny je možné zistiť a vybaviť už na mieste ihneď po prílete, pričom Montrealský dohovor prikazuje túto reklamáciu podať písomne a ihneď, žalovaná 1/ v záujme rýchlejšieho a úspešnejšieho vybavenia reklamácie informuje objednávateľov zájazdu tak ako je uvedené vyššie. Informácia, že žalovaná 1/ pri reklamácií batožiny upozornil spotrebiteľa, že reklamáciu je potrebné riešiť ihneď, nemá povahu neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá spôsobuje nerovnosť medzi cestovnou kanceláriou a spotrebiteľom a už vôbec nemôže spôsobiť spotrebiteľovi ujmu tým, že si reklamáciu uplatnil hneď po prílete. Uvedená zmluvná podmienka nespôsobila nerovnosť medzi právami a povinnosťami žalobcov a žalovanou 1/, neprivodila žalobcom ujmu ani inú škodu, - čo sa týka šiestej zmluvnej podmienky, vyslovenia neprijateľnosti ktorej sa žalobcovia domáhajú žalobou, tu žalovaná 1/ poukazuje na to, že žalobcovia si zjavne neuvedomujú, že v prípade nepredloženia potrebných údajov (označenie osôb, dátumov narodenia, adresy, čísla pasov a podobne) nevie riadne zabezpečiť zájazd tak ako je dojednané v zmluve, pričom tu konala výlučne v intenciách povinností, ktoré jej ukladá zákon a to ust. § 8 zákona č. 281/2001 Z. z. o zájazdoch v znení platnom v rozhodnom období, (1) Cestovná kancelária je povinná pred uzatvorením zmluvy o zájazde v katalógu, prípadne inou písomnou formou (ďalej len „katalóg") presne, jasne, pravdivo, zrozumiteľne, úplne a riadne informovať o všetkých skutočnostiach, ktoré sú jej známe a ktoré môžu mať vplyv na rozhodnutie záujemcu o kúpu zájazdu, najmä však o všeobecných údajoch týkajúcich sa pasových a vízových požiadaviek pre občanov Slovenskej republiky a o zdravotných formalitách, ktoré sú nevyhnutné na cestu a pobyt, ako aj o zvyčajných cenách a lehotách na ich vybavenie. (2) Pred uzatvorením zmluvy o zájazde sa údaje uvedené v odseku 1 môžu zmeniť len v odôvodnených preukázateľných prípadoch, ak si cestovná kancelária v katalógu toto právo v konkrétnych prípadoch vyhradila alebo ak sa na ich zmene dohodla so záujemcom o kúpu zájazdu; v ostatných prípadoch sú pre cestovnú kanceláriu záväzné. (3) Katalóg alebo iná písomná forma ponuky alebo dopĺňajúcej informácie o zájazde sa považuje za súčasť zmluvy o zájazde, ak si zmluvné strany písomne nedohodli iné podmienky. Žalobcovia na jednej strane tvrdia, že cestovná kancelária je povinná pravdivo a dôsledne informovať objednávateľov zájazdu o všetkých skutočnostiach zájazdu na druhej strane odmietajú prijať skutočnosť, že cestovná kancelária musí na základe údajov poskytnutých zo strany žalobcov zabezpečiť ubytovanie, prepravu a iné služby. Na zabezpečenie týchto služieb alebo pri ich plnení je často krát vyžadovaný pas, občiansky preukaz prípadne splnenie si vízovej alebo inej povinnosti. Cestovná kancelária v čase, kedy tlačí katalóg a všeobecné obchodné podmienky (katalóg sa dáva do tlače predchádzajúci rok pred danou sezónou) nevie vopred určiť, či daná krajina zmení vízovú politiku alebo bude vyžadovať od cestujúcich iné dodatočné doklady. Aj z povahy plnenia zmluvy o obstaraní zájazdu je teda zrejmé, že bez poskytnutia náležitej súčinnosti zo strany objednávateľov zájazdu nie je možné služby riadne poskytnúť. - čo sa týka siedmej a ôsmej zmluvnej podmienky, vyslovenia neprijateľnosti ktorej sa žalobcovia domáhajú žalobou tu uviedla, že uvedené zmluvné podmienky zavádzajú určitý druh sankcie v prípade, ak sa účastník zájazdu správa takým spôsobom, že podstatným spôsobom narúša celý zájazd, prípadne ohrozuje seba alebo iných účastníkov zájazdu alebo spôsobuje škodu. V prípade uplatnenia tejto zmluvnej podmienky vzniká spotrebiteľovi právo si uplatniť nároky na zľavu z ceny zájazdu za služby neposkytnuté alebo poskytnuté v inom rozsahu v zmysle ust. § 74lk O. z. V tejto súvislosti žalovaná 1/ poukazuje na ust. § § 741j O. z., v zmysle ktorého: Cestovná kancelária sa môže zbaviť zodpovednosti za škodu spôsobenú odstúpením od zmluvy alebo porušením povinností len vtedy, ak preukáže, že túto škodu nezavinila ani ona, ani jej dodávatelia služieb a škoda bola spôsobená aj a) objednávateľom, b) treťou osobou, ktorá nie je spojená s poskytovaním zájazdu, c) udalosťou, ktorej nebolo možné zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, alebo v dôsledku neobvyklých a nepredvídateľných okolností. V zmysle ust. § 741i O. z. ,,Cestovná kancelária zodpovedá objednávateľovi za porušenie záväzkov vyplývajúcich z uzatvorenej zmluvy bez ohľadu na to, či tieto záväzky má splniť cestovná kancelária, alebo iní dodávatelia služieb, ktoré sa poskytujú v rámci zájazdu. Objednávateľ uplatní právo na odstránenie chybne poskytnutej služby bezodkladne, a to II dodávateľa služby alebo u povereného zástupcu cestovnej kancelárie. O uplatnení tohto práva je potrebné urobiť písomný záznam v spolupráci so zástupcom cestovnej kancelárie." Žalovaná 1/ poukazuje na citované zákonné ustanovenie podľa ktorého CK nezodpovedá za škodu, ktorá vznikne spotrebiteľovi, ak si túto škodu spôsobil sám. Zákon ukladá CK povinnosť počínať si tak, aby boli všetky služby spojené s poskytovaním zájazdu boli poskytované riadne, v opačnom prípade je cestovná kancelária povinná nahradiť škodu alebo poskytnúť zľavu z ceny služieb, ktoré boli poskytnuté v rozpore s dojednanou zmluvou. V prípade, ak by spotrebiteľ na zájazde vplyvom požitia nadmerného množstva alkoholu alebo inej omamnej látky prípadne svojim nevhodným správaním zasahoval do práv spotrebiteľov na nerušenú dovolenku, mohli by si títo u cestovnej kancelárie uplatňovať svoje nároky na náhradu škody a zľavu z ceny zájazdu. V súvislosti s konaním spotrebiteľa proti dobrým mravom poukázala žalovaná 1/ aj na ust. § 420 a 424 O.z.: „Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti." „Za škodu zodpovedá aj ten, kto ju spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom." Žalovaná 1/ má za to, že zmluvné dojednanie, ktoré ukladá spotrebiteľovi povinnosť sa chovať slušne, nepožívať nadmerné množstvo alkoholu a omamných látok, ktoré by mohli viesť k takému konaniu, že tento spotrebiteľ bude svojim konaním narúšať priebeh zájazdu nie je možné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá narúša rovnováhu v zmluvnom vzťahu. Žalovaná 1/ zabezpečuje služby cestovného ruchu, v rámci ktorých si spotrebitelia idú oddýchnuť a načerpať nové sily. Nevhodné správanie spotrebiteľa vyvolané nadmerným požitím alkoholu alebo omamnej látky je preto nežiaduce. Uvedené zmluvné dojednanie určuje možné sankcie v prípade ak nastane také správanie spotrebiteľa, ktoré je nezlučiteľné so službami poskytovanými v rámci zájazdu a ktoré je schopné privodiť ujmu, cestovnej kancelárii, zmluvnému partnerovi prípadne iným spotrebiteľom. Žalovaná 1/ si nemyslí, že vyvodenie sankcie za porušenie predpisov platných na území SR alebo vzťahujúcich sa na poskytnutie zájazdu a služieb zájazdu v destinácií je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a to vzhľadom na zákonné ust. § 741j O. z., platného v rozhodnom čase, v zmysle ktorého nárok na náhradu škody spotrebiteľovi zaniká, ak táto škoda vznikla jeho zavinením. Žalovaná 1/ poskytuje služby spojené so zmluvou o obstaraní zájazdu za dohodnutých zmluvných podmienok. Jednou z týchto podmienok je aj to, že sa spotrebitelia budú správať v súlade s dobrými mravmi a nebudú svojim konaním poškodzovať ostatných spotrebiteľov. Ak uvedenú zmluvnú podmienku porušia nastupuje dohodnutá sankcia, ktorá je odstupňovaná na základe závažnosti porušenia povinnosti a následku, ktorý nastal konaním spotrebiteľa. Aj v tomto prípade má žalovaná 1/ za to, že vyššie uvedené zmluvné podmienky nespôsobili nerovnosť medzi právami a povinnosťami žalobcov a žalovanou 1/, neprivodili žalobcom ujmu ani inú škodu. Uvedené podmienky zájazdu sú jasné a známe ešte pred uzatvorením zmluvy o zájazde, a preto je výlučne na spotrebiteľovi či bude takéto podmienky zájazdu akceptovať a zmluvu uzatvorí alebo nie, - čo sa týka deviatej zmluvnej podmienky, vyslovenia neprijateľnosti ktorej sa žalobcovia domáhajú žalobou uviedla, že zákon výslovne nedefinuje pojem podstatná podmienka zmluvy, preto definíciu podstatných podmienok zmluvy uviedla žalovaná 1/ v zmluvných podmienkach podľa ktorých: „CK a objednávateľ sa dohodli, že nepovažujú za podstatnú podmienku zmluvy, zmenu trasy, letu, zmenu miesta a objektu ubytovania za podmienky, ak je zabezpečené náhradné ubytovanie minimálne rovnakej a vyššej kategórie v podobnej oblasti, posunu zájazdu o menej ako 48 hodín, zmenu časových harmonogramov programov, zmenu času odletu, zmenu miesta odletu a príletu, ak je zabezpečená bezplatná doprava z a na pôvodné miesto, meškanie lietadla, zmenu leteckej spoločnosti a typu lietadla. Realizáciu medzipristátia, spôsobu dopravy z bezpečnostných, dopravných alebo iných operatívnych dôvodov, zmenu v poskytovaní doplnkových služieb, fakultatívnych programov a akcii. Za podstatnú podmienku zmluvy sa nepovažujú ani také zmeny, ktoré slúžia na opravu zrejmých omylov a tlačových chýb. V uvedenej súvislosti žalovaná 1/ poukázala na ust. § 741k O. z. platného v rozhodnom období v zmysle ktorého: ,,(l') Ak po začatí zájazdu cestovná kancelária neposkytne objednávateľovi služby alebo ich podstatnú časť riadne a včas alebo zistí, že mu ich nebude môcť poskytnúť; aj keď ju k tomu zmluva zaviazala, je povinná bezodkladne urobiť také opatrenia, aby mohol zájazd pokračovať. (2) Ak pokračovanie zájazdu nemožno zabezpečiť inak ako prostredníctvom služieb nižšej kvality, než sú uvedené v zmluve, je cestovná kancelária povinná vrátiť objednávateľovi rozdiel ceny medzi ponúkanými a poskytnutými službami. (3) Ak služby podľa odseku 2 nemožno zabezpečiť alebo ich objednávateľ neprijme, je cestovná kancelária povinná bezodkladne vrátiť objednávateľovi rozdiel ceny zájazdu. V prípade, že súčasťou zájazdu je aj doprava, je cestovná kancelária povinná poskytnúť objednávateľovi dopravu späť na miesto odchodu alebo na iné miesto návratu, l'/ ktorým objednávateľ súhlasí, vrátane nevyhnutného náhradného ubytovania a stravovania. Ak je doprava uskutočnená iným dopravným prostriedkom, než ktorý bol dohodnutý v zmluve, je cestovná kancelária povinná a) vrátiť rozdiel ceny, ak je doprava uskutočnená za nižšie náklady, b) rozdiel ceny uhradiť z vlastných prostriedkov, ak je doprava uskutočnená za vyššie náklady." Z vyššie uvedeného vyplýva, že spotrebiteľovi nevzniká nárok na poskytnutie zľavy z ceny zájazdu respektíve iná náhrada ak CK poskytne náhradné služby, ktoré sú v rovnakej alebo vyššej kvalite ako pôvodne dojednané služby. Táto skutočnosť bola prenesená aj do všeobecných zmluvných podmienok, kde sa žalovaná 1/ zaviazala poskytnúť služby rovnakého rozsahu a kvality alebo služby vyššej kvality a rozsahu s tým, že takáto zmena nebude považovaná za podstatnú zmenu zmluvy, a teda nie je potrebné ju oznámiť vopred objednávateľovi, - čo sa týka desiatej zmluvnej podmienky, vyslovenia neprijateľnosti ktorej sa žalobcovia domáhajú uviedla, že z obsahu zmluvnej podmienky vyplýva, že CK nenesie zodpovednosť za meškanie dopravného prostriedku spôsobené technickými poruchami. CK v katalógu ponúka iba zájazdy, kde je preprava cestujúcich (pozn.: s výnimkou transferu z/na letisko) zaisťovaná leteckou dopravou. Z toho vyplýva, že sa v zmluvnej podmienke dopravným prostriedkom rozumie lietadlo. V tejto súvislosti žalovaná 1/ poukazuje na ust. § 741j O. z. v znení platnom v rozhodnom čase v zmysle ktorého: „Cestovná kancelária sa môže zbaviť zodpovednosti za škodu spôsobenú odstúpením od zmluvy alebo porušením povinností len vtedy, ak preukáže, že túto škodu nezavinila ani ona, ani jej dodávatelia služieb a škoda bola spôsobená a) objednávateľom, b) treťou osobou, ktorá nie je spojená s poskytovaním zájazdu, c) udalosťou, ktorej nebolo možné zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, alebo v dôsledku neobvyklých a nepredvídateľných okolností. V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia je zo zodpovednosti za škodu vylúčená žalovaná 1/, v prípade, ak nastanú vplyvom udalosti ktorej nebolo možné zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, alebo v dôsledku neobvyklých a nepredvídateľných okolností. Rovnako tu poukazuje aj na Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 26112004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov definuje v článku 6 subjekt povinný ponúknuť starostlivosť cestujúcim ako prevádzkujúci letecký dopravca. Prevádzkujúci letecký dopravca je definovaný ako podnik leteckej dopravy s platnou prevádzkovou licenciou. Z uvedeného vyplýva, že žalovaná 1/ nemá postavenie prevádzkujúceho leteckého dopravcu, lebo nevykonáva lety a ani nemá licenciu na vykonávanie letov. Citovaná zmluvná podmienka je teda transpozíciou zákonného ustanovenia vylučujúceho zodpovednosť cestovnej kancelárie z nárokov z vád alebo zodpovednosti v prípade ak tieto vady alebo škoda vznikla v súvislosti s udalosťami vis major, - čo sa týka jedenástej zmluvnej podmienky, vyslovenia neprijateľnosti ktorej sa žalobcovia domáhajú žalobou tu poukázala na ust. § 741 g O. z. v znení platnom v rozhodnom období v zmysle ktorého. „(1) Cestovná kancelária môže pred začatím zájazdu od zmluvy odstúpiť len z dôvodu zrušenia zájazdu alebo z dôvodu porušenia povinností objednávateľom, ktoré boli zmluvne dohodnuté. (2) Ak odstúpi objednávateľ od zmluvy podľa § 741e ods. 2 alebo ak odstúpi cestovná kancelária od zmluvy z dôvodu zrušenia zájazdu pred jeho začatím, má objednávateľ právo žiadať, aby mu cestovná kancelária na základe novej zmluvy poskytla iný zájazd najmenej v kvalite, ktorá zodpovedá službám dohodnutým v pôvodnej zmluve, ak cestovná kancelária môže takýto zájazd ponúknuť. (3) Pri uzatvorení zmluvy podľa odseku 2 sa platby uskutočnené na základe pôvodnej zmluvy považujú za platby podľa novej zmluvy. Ak je cena nového zájazdu nižšia ako už uskutočnené platby, je cestovná kancelária povinná tento rozdiel bezodkladne objednávateľovi vrátiť. (4) Ak cestovná kancelária zruší zájazd v lehote kratšej ako 20 dní pred termínom jeho začatia, objednávateľ má právo na primeranú náhradu škody. V zmysle vyššie cit. je CK oprávnená zrušiť zájazd z dôvodov, ktoré si vyhradila v zmluve o obstaraní zájazdu (pozn.: v tomto prípade vo všeobecných zmluvných podmienkach). V tomto prípade zákon teda vyslovene predpokladá a dáva cestovnej kancelárii právo zrušiť zájazd, pričom zároveň ukladá cestovnej kancelárii povinnosť tak urobiť najneskôr 20 dní pred nástupom na zájazd. V opačnom prípade je cestovná kancelária povinná uhradiť škodu, ktorá tým spotrebiteľovi vznikla. Možnosť odstúpiť od zmluvy o zájazde je daná aj spotrebiteľovi a to zo zákonných dôvodov, pričom podrobnejšie toto odstúpenie od zmluvy zo strany objednávateľa upravuje zmluvné dojednanie na strane 280 v čl. 7. odstúpenie od zmluvy, zrušenie zájazdu. Aj v tomto prípade má žalovaná 1/ za to, že vyššie uvedená zmluvná podmienka nespôsobila nerovnosť medzi právami a povinnosťami žalobcov a žalovanej 1/, neprivodila žalobcom ujmu, ani inú škodu, keďže ide o postup zákonom predpokladaný a dovolený, - čo sa týka dvanástej zmluvnej podmienky, vyslovenia neprijateľnosti ktorej sa žalobcovia domáhajú žalobou tu uviedla, že v zmysle ust. § 74lj O. z. „Cestovná kancelária sa môže zbaviť zodpovednosti za škodu spôsobenú odstúpením od zmluvy alebo porušením povinností len vtedy, ak preukáže, že túto škodu nezavinila ani ona, ani jej dodávatelia služieb a škoda bola spôsobená: a) aj objednávateľom, b) treťou osobou, ktorá nie je spojená s poskytovaním zájazdu, c) udalosťou, ktorej nebolo možné zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, alebo v dôsledku neobvyklých a nepredvídateľných okolností. Z vyššie cit. zákonného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že v prípade udalosti vis maior alebo udalosti, ktoré majú na svedomí tretie osoby, ktoré nie sú spojené s poskytovaním zájazdu, nenesie cestovná kancelária zodpovednosť za takéto konanie alebo vzniknutú škodu a teda ak dôjde k zmene okolností poskytovania služieb zapríčinené takýmito okolnosťami má CK právo na zmenu služby, aby zabezpečila pokračovanie služieb čo jej priamo vyplýva z ustanovenia § 741 k O. z. Výkon práv a povinností podľa zákona teda nemôže byť neprimeranou zmluvnou podmienkou, - čo sa týka trinástej zmluvnej podmienky, vyslovenia neprijateľnosti ktorej sa žalobcovia domáhajú žalobou tu uviedla, že poskytuje služby cestovnej kancelárie, t. j. obstaráva zájazdy. Nepredáva hotový tovar, ktorý by bolo možné v lehote 30 dní zaslať spotrebiteľovi späť s vyjadrením o uznaní alebo neuznaní reklamácie. Záverom reklamačného procesu žalovanej 1/ je písomná odpoveď na reklamáciu spotrebiteľa, v ktorej žalovaná 1/ oznámi, či reklamáciu považuje za dôvodnú a určí náhradné plnenie alebo oznámi, že reklamáciu neuznáva. Takúto odpoveď je možné považovať za vybavenie reklamácie v zmysle ZoOS, nakoľko v tomto prípade nie je možné v 30. dňovej lehote poslať spotrebiteľovi opravený zájazd, alebo ho poslať späť v čase a vrátiť mu cenu zájazdu a tak vybaviť reklamáciu. Uvedenie predmetnej informácie vo všeobecných zmluvných podmienkach nespôsobila nerovnosť medzi právami a povinnosťami žalobcov a žalovanej 1/, neprivodila žalobcom ujmu ani inú škodu, - čo sa týka štrnástej zmluvnej podmienky, vyslovenia neprijateľnosti ktorej sa žalobcovia domáhajú žalobou tu žalovaná 1/ uviedla, že právo cestovnej kancelárie zrušiť zájazd je priamo zakotvené v ust. § 741a a nasl. O. z. ako aj v zákone o zájazdoch. Jedná sa o právo, ktoré nemôže byť cestovnej kancelárií odopreté. V prípade zrušenia zájazdu v lehote kratšej ako 20 dní pred zájazdom vzniká spotrebiteľovi právo požadovať náhradu škody, tak ako je to upravené v ust. §741g ods. 4 O. z. Poukázala tu aj na ust. § 8 ods. l písm. j) zák. č. 281/2001 Z. z. o zájazdoch, podmienkach podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr v znení platnom v rozhodnom čase v zmysle ktorého ,,(1) Cestovná kancelária je povinná pred uzatvorením zmluvy o zájazde v katalógu, prípadne inou písomnou formou presne, jasne, pravdivo, zrozumiteľne, úplne a riadne informovať o všetkých skutočnostiach, ktoré sú jej známe a ktoré môžu mať vplyv na rozhodnutie záujemcu o kúpu zájazdu, najmä však o j) tom, či sa pre zájazd požaduje minimálny počet účastníkov zájazdu vrátane termínu, kedy najneskôr pred odchodom sa musí objednávateľovi oznámiť, že sa nedosiahol minimálny počet účastníkov zájazdu a cestovná kancelária zájazd zrušuje." Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že zákonodarca dal CK právo rušiť zájazd pred jeho začiatkom v prípade ak sa zájazdu nezúčastní potrebný počet cestujúcich (ekonomické dôvody). Je preto zrejmé, že žalovaná 1/ transponovala toto zákonné ustanovenie do svojich obchodných podmienok, kde si stanovila možnosť zrušiť zájazd a o tejto povinnosti informovať objednávateľov zájazdu v lehote nie kratšej ako 21 dní pred nástupom na zájazd. Lehota 21 dní pri tom vychádza z ustanovenia § 741g zákona O. z. v znení platnom v rozhodnom období, podľa ktorého si cestovná kancelária môže vyhradiť právo zrušiť zájazd a túto skutočnosť oznámiť spotrebiteľovi v lehote 21 dní pred nástupom na zájazd v zmysle ustanovenia § 741g zák. č. 40/1964 zb. v znení platnom v rozhodnom období „(1) Cestovná kancelária môže pred začatím zájazdu od zmluvy odstúpiť len z dôvodu zrušenia zájazdu alebo z dôvodu porušenia povinností objednávateľom, ktoré boli zmluvne dohodnuté. (4) Ak cestovná kancelária zruší zájazd v lehote kratšej ako 20 dní pred termínom jeho začatia, objednávateľ má právo na primeranú náhradu škody." Je teda zrejmé, že uvedené zmluvné dojednanie vychádza z platnej právnej úpravy a preto nemôže byť posudzované ako neprijateľná zmluvná podmienka. K primeranému finančnému zadosťučineniu žalovaná 1/ v odvolaní uviedla totožné skutočnosti, ako vo vyjadrení k žalobe s tým, že v tejto súvislosti poukázala aj najnovšie rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č. k. 6Co/307/20l7-l69 zo dňa 22. januára 2020, ktorý rovnako nepriznal žalobcom nárok na náhradu primeraného finančného zadosťučinenia práve s poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu SR ako aj Najvyššieho súdu SR. 13. Odvolací súd podľa § 34 C. s. p. po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C. s. p.), oprávnenou osobou (§ 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 1 C. s. p.), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 C. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 C. s. p.), na nariadenom pojednávaní, a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že odvolanie žalobcov je čiastočne dôvodné. 14. Prvou odvolacou námietkou odvolateľov bola tá, že súd prvej inštancie neuložil povinnosť zaplatenia sumy 1.263,20 eur a príslušenstva aj žalovanej 1/, pretože aj táto bola nositeľkou povinnosti, t. j. aj žalovaná 1/ bola pasívne legitimovaná. V tejto súvislosti odvolatelia poukázali na to, že za porušenie záväzkov CK zo zmluvy o obstaraní zájazdu zodpovedá CK bez ohľadu na to, či majú byť tieto záväzky splnené CK alebo inými dodávateľmi služieb cestovného ruchu poskytovaných v rámci zájazdu (§ 741i ods. 1 a 2 O. z. účinného v čase uzavretia zmluvy o obstaraní zájazdu). Odvolatelia svoj nárok vo vzťahu k obom žalovaným upierali aj o článok 45 Montrealského dohovoru, keď v súvislosti s prepravou, ktorú uskutočnil skutočný dopravca (žalovaná 2/) možno vzniesť žalobu na náhradu škody podľa voľby žalobcov proti dopravcovi (žalovanej 2/) alebo zmluvnému dopravcovi (žalovanej 1/), alebo proti obidvom spolu alebo každému osobitne. Odvolací súd poznamenáva, že v predmetnej veci z ničoho nevyplývalo, že by sa vo vzťahu k uloženiu povinnosti žalovaným 1/ a 2/ malo jednať o plnenie, ku ktorému by mali byť zaviazané obe rukou spoločnou a nerozdielnou tak, ako to konštatoval prvoinštančný súd v odôvodnení rozsudku. V súlade s autonómiou súkromnoprávnych vzťahov súdy neposkytujú ochranu právneho vzťahu ani nároku na plnenie, o ochranu ktorého žalobca (žalobcovia) nežiadal, preto sa v sporovom konaní nebude vecne zaoberať iným právnym vzťahom, iným právom ani iným plnením (pozn.: čo do druhu alebo výšky) než, aké je uvedené v žalobe a nemôže priznať iné plnenie, ako je žiadané. Pokiaľ žalobcovia žiadali uloženie povinnosti žalovaným 1/ a 2/, t. j. zaplatiť im 1.263,20 eur a úrok z omeškania z uvedenej sumy od 08.10.2010 do zaplatenia, nevyplýva z toho, že požadovali od žalovaných 1/ a 2/ splnenie záväzku rukou spoločnou a nerozdielnou, pretože zo žaloby výslovne nevyplýva, že žalovaní majú splniť záväzok spoločne a nerozdielne. O. z. platný od 1. apríla 1964 nevychádza - na rozdiel od ustanovení skôr platných (pozn.: § 239 O. z. z roku 1950) - zo zásady, že pri plnení, ku ktorému je zaviazaných viac dlžníkov, sú všetci zaviazaní rukou spoločnou a nerozdielnou. Je teda solidárnosť záväzku v platnom občianskom práve výnimkou zo zásady deliteľnosti záväzku, ako je napr. výslovne stanovené u spoločnej zodpovednosti za škodu v § 438 O. z. Tam, kde nie je právnym predpisom stanovené alebo účastníkmi dohodnuté, že dlžníci sú povinní plniť spoločne a nerozdielne nejde (pozn.: § 511 ods. 1 O. z.) o záväzok solidárny, ale o záväzok deliteľný. O. z. upravuje síce v § 512 ods. 1 vzťah niekoľkých veriteľov k tomu istému dlžníkovi pre prípad, že ide o záväzok deliteľný a že nie je inej dohody, tak, že dlžník je oprávnený plniť každému z veriteľov rovnaký diel. Nemá však výslovné ustanovenie, ktoré by všeobecne upravovalo vzťah niekoľkých dlžníkov k tomu istému veriteľovi pre prípad, že by išlo o záväzok deliteľný a že by diely jednotlivých dlžníkov neboli stanovené ani dohodnuté. § 511 ods. 1 O. z. upravuje vzťah medzi veriteľom a niekoľkými dlžníkmi len pre prípad, že je stanovené alebo dohodnuté, že majú plniť spoločne a nerozdielne, v § 511 ods. 2 sa len uvádza, že podiely na dlhu všetkých dlžníkov sú vo vzájomnom pomere rovnaké, pokiaľ nie je stanovené alebo dohodnuté inak. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie však evidentne vyplýva, že sa v danej veci má jednať o záväzok solidárny, ktorý však nebol v žalobe vyjadrený tomu zodpovedajúcim spôsobom. Námietka odvolateľov smerujúca k uloženiu povinnosti žalovaným na plnenie žalobcom opierajúca svoj hmotnoprávny nárok o ust. § 741i ods. 1 a 2 O. z. a článok 45 Montrealského dohovoru taktiež neobstojí, pretože v danej veci sa nejednalo o náhradu škody, ale o úhradu náhrady upravenej čl. 5 ods.1 písm. c/ a článku 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11.02.2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla. V tomto smere odvolací súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora z 11.5.2017 vo veci C-302/16 z ktorého vyplýva, že ,,Článok 5 ods. 1 písm. c) a článok 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91, sa majú vykladať v tom zmysle, že prevádzkujúci letecký dopravca je povinný zaplatiť náhradu upravenú týmito ustanoveniami v prípade zrušenia letu, ak o tom nebol cestujúci informovaný aspoň dva týždne pred plánovaným časom odletu vrátane prípadu, ak tento dopravca oznámil toto zrušenie aspoň dva týždne pred týmto časom cestovnému agentovi, prostredníctvom ktorého bola uzatvorená prepravná zmluva s dotknutým cestujúcim, a ak ho tento agent neinformoval v tejto lehote." V danom prípade sa jednalo o ,,náhradu" vyplývajúcu z ustanovení predmetného nariadenia (pozn.: článok 5 ods. 1 písm. c/ a článok 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady /ES/ č. 261/2004 zo dňa 11.02.2004, ktorými sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla), pretože došlo k zrušeniu letu (viď. rozsudok zo dňa 11. mája 2016, Bas Jacob Adriaan Krijgsman, C-302/16, bod. 27 a 31). Nejedná sa o náhradu škody, avšak články 12 a 13 nevylučujú, aby sa tak cestujúci, cestovná kancelária, ale aj letecký dopravca domáhali prípadných iných, resp. ďalších náhrad ,,škody" (viď. rozsudok zo dňa 17.09.2015, van der Lans, C-257/14, bod 46). Vzhľadom k vyššie uvedenému je irelevantná aj námietka žalobcov týkajúca sa doby, od kedy mala byť uložená povinnosť plnenia (pozn.: žalovaným) - 9 % p. a. úroku z omeškania, preto ak súd prvej inštancie neuložil povinnosť zaplatiť žalobcom 1.263,20 eur, úrok z omeškania vo výške 9,0 % p.a. zo sumy 1.200 eur od 08.10.2010 do zaplatenia, rozhodol vecne správne. 15. K odvolacím námietkam týkajúcim sa neprijateľnosti zmluvných podmienok treba uviesť, že žaloba o vyslovenie, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľná, je osobitným právnym prostriedkom ochrany spotrebiteľa, a to obdobne, ako je napríklad v prípadoch ochrany pred diskrimináciou považovaná za takýto osobitný právny prostriedok ochrany práva, žaloba o vyslovenie, že bolo porušené právo žalobcu na rovnaké zaobchádzanie, alebo v prípadoch ochrany osobnostných práv žaloba o vyslovenie, že určitý výrok je nepravdivý, resp., že bolo určitým spôsobom neoprávnene zasiahnuté do osobnostných práv, pričom povaha takejto žaloby ako osobitného právneho prostriedku ochrany spotrebiteľa vyplýva z ustanovenia § 3 ods. 5 ZoOS, podľa ktorého proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva, konštatoval, že pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti (pozn.: napr. nároku na náhradu škody, na vydanie bezdôvodného obohatenia, alebo na určenie neprijateľnosti konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve). Treba dať za pravdu odvolateľom, ktorí dali na prieskum zmluvné podmienky, keď ich požadovali vyhlásiť za neprijateľné, pričom súd prvej inštancie nevzhliadol neprijateľnosť ani jednej žalobcami označenej zmluvnej podmienky, že v tomto smere nebolo vykonané žiadne dokazovanie, ale bola konštatovaná len ,,neexistencia neprijateľných zmluvných podmienok, a to ani u jednej žalobcami danej na prieskum zmluvnej podmienky", preto je namieste záver, že predmetný určovací žalobný nárok žalobcov uplatnený v časti ,, vyhlásenia neprijateľnosti zmluvných podmienok " prvoinštančný súd len paušálne odbavil, čo spôsobilo, že rozsudok súdu prvej inštancie je v tejto časti nepreskúmateľný, keďže obsahom práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03). Odvolací súd v tomto smere vykonal dokazovanie (dôkaznými prostriedkami - listinnými dôkazmi: zmluva o obstaraní zájazdu č. 474282 zo 07.09.2010, ako aj listinami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o obstaraní zájazdu č. 474282 a to Všeobecné zmluvné podmienky pre účasť na zájazdoch HYDROTOUR CK a.s. /,,všeobecné podmienky"/ a Dôležitými informáciami platnými pre zájazdy organizované HYDROTOUR CK, a.s., /,,dôležité informácie"/, ktoré boli v plnom znení uverejnené v ponukovom katalógu cestovnej kancelárie ,,Leto 2010" a to na stranách 272 až 281) na pojednávaní, keď žalobcovia vo vzťahu k zmluvným podmienkam, vyhlásenia neprijateľnosti, ktorých sa domáhali - upresnili ich špecifikáciou - podaním zo dňa 10. februára 2020, došlým odvolaciemu súdu 12.02.2020, ktoré predniesli aj na pojednávaní odvolacieho súdu, kde uviedli aj argumenty ohľadom neprijateľnosti predmetných zmluvných podmienok. Jednalo sa o vyslovenie neprijateľnosti nasledujúcich zmluvných podmienok: 1./ Zmluvná podmienka uvedená v DIS, v časti Letecká doprava: „Nie je výnimkou, že v dôsledku nepriaznivých letových podmienok alebo preplnením letových koridorov dochádza k posunu alebo zmene času letov. Preto čas odletu/príletu publikovaný v Pokynoch k zájazdu je uvedený ako orientačný. CK si vyhradzuje v mimoriadnych prípadoch realizovať zmeny miesta odletu a príletu, trasy letu, možnosti a zmeny miesta medzipristátia, leteckej spoločnosti, typu lietadla a letového plánu. Vo výnimočných alebo mimoriadnych situáciách môže dôjsť aj k zmene spôsobu prepravy klientov a zabezpečením prepravy aj kombinovaným spôsobom." 2./ Zmluvná podmienka uvedená v DIS, v časti Letecká doprava: „Predpokladané časy odletu a príletu dostanete spolu s pokynmi k zájazdu, prvý a posledný deň leteckých zájazdov je určený na prepravu do a z miesta dovolenkového pobytu a nie na samotnú dovolenku. Odlet, resp. prílet sa môže uskutočniť v akomkoľvek čase tak v ranných, ako aj v nočných hodinách. Let môže z hľadiska dĺžky trvania čiastočne aj celkom presahovať do nasledujúceho dňa. V prípade letov, kedy je príchod, resp. odchod do alebo z hotela realizovaný v skorých nočných alebo ranných hodinách, hotel účtuje celú noc. Letové časy a letový plán primárne určuje letecká spoločnosť s prihliadnutím na pravidelné linky a ostatné prioritné lety, a to v závislosti od povolení získaných od príslušných letových úradov daných krajín a letových koordinátorov, pričom CK nevie pridelené časy ovplyvniť." 3./ Žalovaná 1/ v zmluve neuviedla začiatok a koniec poskytovania jednotlivých služieb spojených so zájazdom, najmä miesto a čas odletov a príletov lietadiel na zájazd a zo zájazdu. Tieto informácie uviedla až v podrobnejších informáciách týkajúcich sa zájazdu (ďalej len „pokyny"). 4./ Žalovaná 1/ v žiadnom dokumente neuviedla, resp. zavádzajúco uviedla informácie podľa ustanovenia § 8 odsek 1 písmeno h), i), j), 1), n) zákona o zájazdoch, čím porušila § 5 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa. 5./ Zmluvná podmienka uvedená v DIS, v časti Batožina: „Za stratu a poškodenie batožiny počas leteckej prepravy zodpovedá prepravná spoločnosť. V takomto prípade je klient osobne povinný stratu alebo poškodenie batožiny nahlásiť okamžite priamo na letisku v tranzitnej hale v reklamačnom oddelí (Baggage claim), kde si nechajte potvrdiť protokol tzv. P.I.R, ktorý je nevyhnutný pri uplatňovaní si nároku na odškodnenie od prepravnej spoločnosti, prípadne poisťovne. V prípade nedodržania tohto postupu nárok na náhradu za vniknutú škodu zaniká." 6./ Zmluvná podmienka uvedená v čl. 3 ods. 2 písm. a) VP: „ K povinnostiam objednávateľa patrí najmä poskytnúť CK súčinnosť potrebnú na riadne zabezpečenie a poskytnutie služieb, najmä pravdivo a úplne uviesť požadované údaje v zmluve, vrátane akýchkoľvek zmien týchto údajov a predložiť ďalšie nevyhnutné doklady podľa požiadavky CK." 7./ Zmluvná podmienka uvedená v čl. 3 ods. 2 písm. n) VP: „K povinnostiam objednávateľa patrí najmä nezúčastňovať sa dopravy a/alebo programu počas zájazdu pod nadmerným vplyvom alkoholu alebo iných omamných látok." 8./ Zmluvná podmienka uvedená v čl. 3 ods. 3 VP: „V prípadoch, že účastník zájazdu obmedzuje z akéhokoľvek dôvodu počas trvania zájazdu svojim nevhodným alebo dohodnutým pravidlám odporujúcim konaním CK ako organizátora zájazdu, jeho zástupcov, zmluvných partnerov alebo iných účastníkov zájazdu (hrubým, nekultúrnym či hlučným správaním, nadmerným použitím alkoholu, omamných látok a pod.), porušuje pokyny CK, narúša plynulý časový priebeh zájazdu či poškodzuje cudzí majetok, je takéto konanie pokladané za podstatné porušenie podmienok Zmluvy a súčasne poškodzovanie ostatných účastníkov zájazdu a zástupca CK je oprávnený vyvodiť voči nemu postih spočívajúci v neposkytnutí ďalších služieb počas zájazdu alebo aj vylúčenia z prepravy, prípadne aj z celého zájazdu. V prípade, keď dôjde k vylúčeniu klienta je CK oprávnená jednostranne zrušiť Zmluvu bez náhrady či akéhokoľvek nároku na odškodnenie vylúčeného klienta za nevyužité služby." 9./ Zmluvná podmienka uvedená v čl. 5 ods. 2 VP: „CK a objednávateľ sa dohodli, že nepovažujú za podstatnú podmienku Zmluvy, zmenu trasy, letu, zmenu miesta a objektu ubytovania za podmienky, ak je zabezpečené náhradné ubytovanie minimálne rovnakej a vyššej kategórie v podobnej oblasti, posunu zájazdu o menej ako 48 hodín, zmenu časových harmonogramov programov, zmenu času odletu, zmenu miesta odletu a príletu, ak je zabezpečená bezplatná doprava z a na pôvodné miesto, meškanie lietadla, zmenu leteckej spoločnosti a typu lietadla. Realizáciu medzipristátia, spôsobu dopravy z bezpečnostných, dopravných alebo iných operatívnych dôvodov, zmenu v poskytovaní doplnkových služieb, fakultatívnych programov a akcií. Za podstatnú podmienku Zmluvy sa nepovažujú ani také zmeny, ktoré slúžia na opravu zrejmých omylov a tlačových chýb." 10./ Zmluvná podmienka uvedená v čl. 5 ods. 5 VP: „CK nenesie zodpovednosť za následky zmenených služieb alebo programu z dôvodov podľa predchádzajúceho bodu, meškanie dopravného prostriedku, spôsobené technickým poruchami, počasím, dopravnou situáciou, štrajkom a pod." 11./ Zmluvná podmienka uvedená v čl. 5 ods. 8 VP: „CK si vyhradzuje právo okamžite zrušiť zájazd v dôsledku udalosti, ktorým nie je možné zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia alebo v dôsledku neobvyklých a nepredvídateľných okolností (vis maior) a ktoré znemožňujú či zásadným spôsobom obmedzujú realizáciu alebo dokončenie zájazdu, bezpečnosť účastníkov a pod." 12./ Zmluvná podmienka uvedená v čl. 5 ods. 9 VP: „CK si vyhradzuje právo na zmenu vecného a časového programu z dôvodu zásahu vyššej moci, z dôvodu rozhodnutia štátnych orgánov, alebo z dôvodu mimoriadnych okolností." 13./ Zmluvná podmienka uvedená v čl. 6 ods. 5 VP: „Na všetky reklamácie podané v súlade s týmito všeobecnými zmluvnými podmienkami je CK po prešetrení povinná odpovedať písomnou formou a to najneskôr do 30 dní od doručenia reklamácie." 14./ Zmluvná podmienka uvedená v čl. 7 ods. 3 VP: „CK si vyhradzuje právo zrušiť zájazd aj v prípade, ak je realizácia zájazdu pre CK ekonomicky neúnosná, pretože náklady vynaložené na realizáciu cesty výrazne prekračujú náklady plánované. V tomto prípade je CK oprávnená zrušiť zájazd najneskôr však 21 dní pred plánovaným začatím zájazdu, pričom o tejto skutočnosti je povinná zaslať objednávateľovi oznámenie najneskôr 21 dní pred nástupom na zájazd alebo začiatkom čerpania služieb," dospel k záveru, že v tejto časti je žaloba v prevažnej miere dôvodná. Odvolací súd k prvej namietanej zmluvnej podmienke, ktorú žalobcovia požadovali vyhlásiť za neprijateľnú, má za to, že argumentácia žalobcov v konaní na súde prvej inštancie, ako aj ich argumentácia v odvolacom konaní jednoznačne preukazovala neprijateľnosť predmetnej zmluvnej podmienky. Je pravdou, že sa jedná o podstatnú podmienku zmluvy o obstaraní zájazdu, preto ak by došlo k „mimoriadnej situácii" (pozn. predmetný pojem nie je formulačne vyprecizovaný, aby nevznikali pochybnosti, čo sa myslí pod mimoriadnou situáciou, preto je potrebné konkrétny záväzkový vzťah posúdiť individuálne a s ohľadom na všetky okolnosti prípadu zhodnotiť, či je záväzok a s ním spojené práva a povinnosti dotknuté zásahom ,,vyššej moci", pod ktorú by sa aktuálne mohlo podradiť infekčné ochorenie COVID-19, vyvolané koronavírusom SARS-CoV-2, v dôsledku čoho vláda SR na základe odporúčaní Ústredného krízového štábu SR prijala v boji proti tomuto infekčnému ochoreniu množstvo opatrení, ktoré majú vplyv okrem iného, aj na plnenie záväzkov zo zmlúv) CK by musela postupovať podľa § 741e O. z., pretože ak by bola bývala CK nútená pred začatím zájazdu zmeniť podstatnú podmienku zmluvy, tak by musela navrhnúť objednávateľovi zmenu zmluvy, pričom objednávateľ má právo rozhodnúť, či so zmenou zmluvy súhlasí alebo, či od zmluvy odstúpi bez zaplatenia zmluvných pokút. Odvolací súd podotýka, že CK nedala takúto možnosť v ,,mimoriadnych prípadoch" aj spotrebiteľom. Uvedené ustanovenie teda jednostranne umožňuje dodávateľovi, aby zmenil zmluvné podmienky, čo je v zmysle § 53 ods. 4 písm. i) O. z. neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej zmluve. Aj druhá zmluvná podmienka, vyslovenia neprijateľnosti ktorej sa žalobcovia domáhajú je neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve, pričom v tomto smere odvolací súd v celom rozsahu odkazuje na argumentáciu žalobcov vrátane ich poukázania na rozhodnutie KI SOI Trnava v rozhodnutí č. P/658/2/2009 zo dňa 17.06.2010. V danom prípade predmetné ustanovenie prakticky smeruje k tomu, že sa od spotrebiteľa požaduje plnenie za službu, ktorej poskytnutie nesleduje záujmy spotrebiteľa, čo je v zmysle § 53 ods. 4 písm. t) O. z. neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej zmluve. Ohľadom vyhlásenia neprijateľnosti žalobcami označenými zmluvnými podmienkami tri a štyri, vzali žalobcovia žalobu späť, preto bolo konania v tejto časti zastavené (§ 145 ods. 1 a 2 C.s.p.). V prípade piatej zmluvnej podmienky danej žalobcami na prieskum, treba dať plne za pravdu argumentácii žalobcov uvedenej v písomnom podaní žalobcov zo dňa 26.02.2020, ktorú zástupca žalobcov uvedeného dňa predniesol aj na pojednávaní. Niet pochýb, že uvedené ustanovenie je v zmysle § 53 ods. 4 písm. d) O. z. neprijateľná zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve, keďže vylučuje práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu. Šiesta, žalobcami namietaná zmluvná podmienka, vyslovenia neprijateľnosti ktorej sa žalobcovia domáhajú je taktiež neprijateľnou, a aj tu žalobcovia vyprecizovali argumentačne svoje výhrady, s ktorými sa odvolací súd stotožnil a na doplnenie dodáva, že pred uzatvorením zmluvy o zájazde CK je povinná v katalógu, prípadne inou písomnou formou presne, jasne, pravdivo, zrozumiteľne, úplne a riadne informovať záujemcu o kúpu zájazdu, t. j. aj o podmienkach predloženia dokladov potrebných a nevyhnutných na uzavretie zmluvy. Najneskôr sedem dní pred začatím zájazdu CK je povinná poskytnúť objednávateľovi písomne ďalšie informácie, ktoré sú pre objednávateľa dôležité, ak nie sú obsiahnuté v zmluve alebo v katalógu. Uvedená podmienka umožňuje dodávateľovi jednostranne, podľa svojho uváženia, požadovať od spotrebiteľa bližšie nešpecifikované doklady (pozn. ,,vágne vyjadrená povinnosť") za účelom „zabezpečenia a poskytnutia služieb." Siedma zmluvná podmienka, ktorej vyslovenia neprijateľnosti sa žalobcovia domáhali je neprijateľnou už zo svojej podstaty, pretože CK tu nie je ,,orgán" povolaný na to, aby v tomto smere ukladal spotrebiteľovi a vo všeobecnej rovine fyzickej osobe povinnosti - strpenia „určitého konania" pokiaľ je pod nadmerným (pozn.: opäť ,,vágna formulácia") vplyvom alkoholu alebo iných omamných látok, pretože na to sú tu iné orgány (pozn.: napr. polícia, ktorej CK, resp. ňou poverená osoba môže oznámiť skutočnosti, ak má za to, že ktokoľvek by chcel vykonať, resp. vykonával činnosť ohrozujúcu zdravie, spôsobujúcu poškodenia majetku a pod. ...). K neprijateľnosti ôsmej zmluvnej podmienky platí to čo je vyššie uvedené s tým, že je absolútne vylúčené, aby o tom či poskytne CK klientovi služby, resp. ho vylúči zo zájazdu, alebo jednostranne zruší zmluvu pre konanie spotrebiteľa popísané v predmetnej zmluvnej podmienke, rozhodovala samotná CK, pretože táto „nie je orgánom povolaným na to, aby mohla rozhodovať o konaní /účastníka zájazdu/ popísanom v predmetnej zmluvnej podmienke." Aj deviata žalobcami označená zmluvná podmienka daná na prieskum je podmienkou neprijateľnou, pričom v tomto smere poukazuje odvolací súd na argumentáciu žalobcov uvedenú v písomnom podaní žalobcov zo dňa 26.2.2020, ktorú zástupca žalobcov uvedeného dňa predniesol aj na pojednávaní, ako aj zhora uvedené odôvodnenie prvej žalobcami namietanej zmluvnej podmienky, ktorú žalobcovia požadovali vyhlásiť za neprijateľnú. V prípade desiatej namietanej zmluvnej podmienky odkazuje odvolací súd taktiež na argumentáciu žalobcov uvedenú v písomnom podaní žalobcov zo dňa 26.02.2020, ktorú zástupca žalobcov uvedeného dňa predniesol aj na pojednávaní, s tým, že je opätovne potrebné poukázať na to, že o tom, či je alebo nie je CK vo vzťahu k účastníkovi zájazdu - objednávateľovi zodpovedná za konania popísané v zmluvnej podmienke, rozhodne orgán na to povolaný, a to, či je CK zodpovedná alebo nie je, si nemôže sama ,,upravovať" nad rámec všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré takéto vzťahy upravujú. Jedenástu zmluvnú podmienku, ktorú žalobcovia požadovali vyhlásiť za neprijateľnú by bolo možné po precíznom vyložení pojmov ,,vyššia moc, rozhodnutia štátnych orgánov, mimoriadne okolností" akceptovať, ako zmluvnú podmienku, ktorá nie je neprijateľná, avšak iba za predpokladu, ak by právo zrušiť zájazd .. ,,v dôsledku udalostí, ktorým nie je možné zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia alebo v dôsledku neobvyklých a nepredvídateľných okolností vis maior, rozhodnutia štátnych orgánov alebo mimoriadnych okolností..." mal aj účastník zájazdu - objednávateľ (spotrebiteľ). Uvedené ustanovenie je v zmysle § 53 ods. 4 písm. f) O. z. neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej zmluve, keďže spotrebiteľovi neumožňuje to čo dodávateľovi. Pri dvanástej zmluvnej podmienke, ktorú žalobcovia požadovali vyhlásiť za neprijateľnú treba uviesť, že tu platí v celom rozsahu to čo bolo uvedené pri odôvodnení neprijateľnosti prvej zmluvnej podmienky. Trinástu zmluvná podmienku, vyslovenia neprijateľnosti ktorej sa žalobcovia domáhajú treba taktiež považovať za neprijateľnú, aj tu sa odvolací súd stotožňuje s argumentáciou žalobcov. CK nemá povinnosť odpovedať spotrebiteľovi po prešetrení reklamácie písomnou formou, ale má povinnosť po skončení reklamačného konania, najneskôr do 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie, vydať spotrebiteľovi písomný doklad o spôsobe vybavenia reklamácie. Posledná štrnásta zmluvná podmienka, ktorej vyslovenia neprijateľnosti sa žalobcovia domáhali, bola z ich strany taktiež argumentačne presvedčivo vyprecizovaná, preto aj tu odvolací súd poukazuje na argumentáciu žalobcov uvedenú v písomnom podaní žalobcov zo dňa 26.02.2020, ktorú zástupca žalobcov uvedeného dňa predniesol aj na pojednávaní, pričom k tejto je potrebné snáď uviesť len to, že CK nemôže rozširovať nad rámec zákona dôvody, pre ktoré môže ,,zrušiť zájazd", pretože v zmysle § 53 ods. 4 písm. f/ O. z. sa jedná o neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. 16. Žalobcovia sa v danej veci v postavení spotrebiteľov domáhali voči žalovanej 1/ ďalších peňažných nárokov vyplývajúcich z právneho vzťahu - zmluvy o obstaraní zájazdu číslo 474282, ktorú uzavreli so žalovanou 1/ dňa 07.09.2010 a s ňou súvisiacimi zmluvnými dokumentmi, teda okrem namietania viacerých zmluvných podmienok, ktorých vyslovenia neprijateľnosti sa domáhali, kde obsahom konania bol súdny prieskum neprijateľnosti zmluvných podmienok v zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou sa domáhali aj uloženia povinnosti žalovanej 1/ na peňažné plnenia titulom práva na primerané finančné zadosťučinenie a bezdôvodné obohatenie. 17. Odvolatelia svoj nárok na peňažné plnenie titulom finančného zadosťučinenia odvodzovali od porušenia práv a povinností ustanovených predpismi na ochranu spotrebiteľa žalovanou 1/, ktorých porušenie bolo spôsobilé privodiť im ujmu (§ 3 ods.5 ZoOS). Odvolací súd má za to, že primerané finančné zadosťučinenie by malo byť priznávané jednotlivým spotrebiteľom, s tým, že by malo predstavovať určitú satisfakciu jednak za iniciovanie a vedenie sporu, ktorá presahuje náhradu nákladov (trov) konania, ako aj sankciu voči porušiteľovi za ujmu, ktorá spotrebiteľovi vznikla alebo, ktorá mu hrozila v súvislosti so žalobou uplatneným nárokom. Žalobcovia sa v prevažnej miere úspešne domáhali ochrany svojho práva - porušenia povinností žalovanej 1/, keď bola vyslovená neprijateľnosť konkrétne vymedzených zmluvných podmienok v zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou (pozn.: v dvanástich, zo štrnásť požadovaných zmluvných podmienok), napriek tomu má odvolací súd za to, že toto porušenie nezakladalo právo žalobcov na primerané finančné zadosťučinenie v zmysle § 3 ods. 5 ZoOS, pretože primerané finančné zadosťučinenie by v danej veci malo logicky vychádzať z ujmy, ktorá hrozila žalobcom v súvislosti so žalobnými nárokmi, ktoré voči žalovanej 1/ uplatňovali (pozn.: tu vyslovenie neprijateľnosti zmluvných podmienok v zmluvných dokumentoch / ,,všeobecné podmienky" a ,,dôležité informácie" / súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou - zmluva o obstaraní zájazdu č. 474282), pričom žalobcovia v súvislosti s uplatňovaným nárokom neprezentovali žiadne také skutkové okolnosti, ktoré by mali mať vplyv na to, že sa nenaplnili ich očakávania zo zájazdu do Grécka (Rhodos) spojené s pobytom (napr.: ubytovanie, stravovanie, polohu destinácie a pod.) v hoteli Romanza Mare I. v termíne od 14.09.2010 do 24.09.2010 v dôsledku toho, že im hrozila ujma v súvislosti so žalobnými nárokmi, ktoré voči žalovanej 1/ uplatňovali (pozn.: tu vyslovenie neprijateľnosti zmluvných podmienok v zmluvných dokumentoch /,,všeobecné podmienky" a ,,dôležité informácie"/ súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou - , zmluva o obstaraní zájazdu č. 474282"). Na margo požiadavky žalobcov vznesenej počas konania, aby im bolo priznané finančné zadosťučinenie titulom práva na náhradu nemajetkovej ujmy (tzv. straty radosti z dovolenky), poukazuje odvolací súd na vyjadrenie žalovanej 1/, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje s tým, že Súdny dvor Európskej únie v roku 2002 konštatoval, že smernicu o súborných službách pre cesty, pobyty a zájazdy je potrebné vykladať tak, že spotrebiteľ má okrem práva materiálnej povahy (na náhradu škody) aj právo na náhradu nemajetkovej ujmy (tzv. straty radosti z dovolenky). Slovenský právny poriadok toto právo v súčasnosti neupravuje. Vzhľadom na judikatúru SD EÚ, ako aj ostatných štátov, pri výklade uvedenej smernice je žiaduce, aby bol tento nárok výslovne zavedený aj do nášho právneho poriadku. Strata radosti z dovolenky môže mať rôzne aspekty, môže spočívať napr. v nedostatku slnečníkov pri bazéne, či hoteli s vlastnou plážou, v špinavej pláži patriacej k hotelu, zápachu v hoteli, v nemožnosti kúpať sa v mori, vo veľkom hluku či už počas dňa alebo aj v noci, ale aj špinavých tanieroch, nefunkčnom výťahu, či nedostatku uterákov a bielizne. Odvolací súd tu musí jednoznačne konštatovať, že uvedený nárok nebol žalobcami uplatnený, a tak nebol predmetom konania, keď pri preskúmavaní vecnej správnosti napadnutého rozsudku vychádzal z petitu žaloby, ktorým žalobcovia v civilnom konaní ovládanom dispozičnou zásadou ako „dominus litis" určili predmet konania, pričom konajúci súd je viazaný petitom žaloby (pozn.: § 216 ods. 1 C. s. p.), nesmie stranám sporu priznať iné práva a uložiť iné povinnosti, než aké sú navrhované a svojím rozhodnutím musí žalobný petit úplne vyčerpať, ale nesmie ho prekročiť, s výnimkou prípadov v ust. § 216 ods. 2 C. s. p. predtým § 153 ods. 2 O. s. p. platného do 30.06.2016. Podľa uvedenej zásady potom platí, že i dôvodnosť nároku uplatneného žalobou sa posudzuje podľa požadovaného petitu. 18. Ani odvolateľmi požadované peňažné plnenie voči žalovanej 1/, t. j. zaplatenie sumy 4,40 eur pre každého z nich (spolu vo výške 13,20 eur), a to titulom bezdôvodného obohatenia z dôvodu zaplatenia sumy poistného vo výške 0,40 eur za osobu a deň nebolo dôvodným, pretože sa žalovaná 1/ o uvedenú sumu neobohatila. V zmysle § 8 ods. 1 písm. b) zákona 28/2001 Z. z. o zájazdoch, podmienkach podnikania CK a agentúr bola CK povinná pred uzatvorením zmluvy o zájazde v katalógu, prípadne inou písomnou formou, presne jasne, pravdivo, zrozumiteľne a riadne informovať o všetkých skutočnostiach, ktoré jej boli známe a mohli mať vplyv na rozhodnutie spotrebiteľa a objednávateľa zájazdu, na jeho kúpu. Cena zájazdu je podstatnou náležitosťou zmluvy o obstaraní zájazdu. Žalovaná 1/, ako dodávateľ služby neporušila svoje povinnosti vyplývajúce jej z ustanovenia § 8 ods. 1 z. č. 28/2001, neinformovala žalobcov zmätočne, nejasne a nezrozumiteľne o cene zájazdu. Žalobcovia návrh zmluvy prijali a v zmysle takto dojednaného obsahu zmluvy konali, keď úhradu požadovanej sumy vykonali. Treba uviesť, že cena je peňažné vyjadrenie hodnoty tovaru alebo služby (ekonomická kategória), pričom pri tvorbe ceny tu žalovaná 1/ evidentne vychádzala z tzv. nákladovej tvorba ceny, t. j. pridanie štandardnej prirážky k nákladom; aby cena zohľadňovala tzv. cenu potrebnú na pokrytie nákladov a vytvorenie želaného zisku. Pokiaľ do ceny zahrnula aj náklady na poistenie, nejedná sa z jej strany o nekalé konanie, pretože informácia o cene bola žalobcom poskytnutá ešte pred uzatvorením zmluvy o zájazde. 19. K uloženiu povinnosti uverejniť rozsudok v denníkoch Nový čas a SME na náklady žalovaných a zaplatiť žalobcom preddavok na toto uverejnenie v sume 1.000 eur sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s argumentáciou žalovaných. Možnosť súdu priznať strane sporu, ktorej návrhu sa vyhovelo, v rozsudku právo uverejniť rozsudok na náklady strany sporu, ktorá v spore neuspela bolo v minulosti zakotvené v ust. § 155 ods. 4 O. s. p., pričom O.s.p. bol zrušený a s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený C. s. p., ktorý však už neobsahuje žiadnu, ani ekvivalentnú úpravu, ktorá by umožňovala procesný postup, akého sa dožadovali žalobcovia a ani v prechodných ustanoveniach niet úpravy, ktorá by umožňovala uplatnenie ustanovení neplatného a neúčinného právneho predpisu, ktorým je O. s. p., práve naopak, prechodné ustanovenie § 470 ods. 1 C. s. p., že C. s. p. sa vzťahuje aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti C. s. p., t. j. na konania začaté za účinnosti O. s. p. Konania začaté za účinnosti O. s. p. sa teda od 01.07.2016 v zmysle uvedeného prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 C. s. p. riadia výlučne a bez ďalšieho pravidlami zakotvenými v C. s. p. Ako vyplýva aj z dôvodovej správe k C. s. p. uvedené prechodné ustanovenie dodržiava princíp okamžitej aplikability procesno- právnych noriem, pričom z tohto pravidla stanovuje C. s. p. len veľmi špecifické výnimky, ktoré v tomto prípade nie sú aplikovateľné (ustanovenia o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany, sudcovskej koncentrácii konania ako aj o prípady konaní o zmenkovom platobnom rozkaze a rozkaze na plnenie). Vzhľadom k vyššie uvedenému má odvolací súd za to, že tu absentuje všeobecne záväzný právny predpis, ktorý by súdu umožňoval uloženiu povinnosti uverejniť rozsudok na náklady strany sporu, ktorá v spore neuspela vo veciach ochrany práv spotrebiteľa. 20. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti - návrhov na plnenie podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správne potvrdil. Týkalo sa to aj rozhodnutia o náhrade trov prvoinštančného konania, priznaných žalobcom vo vzťahu k žalovanej 2/ na základe vypočítaného pomeru úspechu a neúspechu strán konania súdom prvej inštancie pri uplatnených nárokoch. Naopak, rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti - návrhov na určenie ( vyslovenie neprijateľnosti zmluvných podmienok ) podľa § 388 C.s.p. zmenil, tak ako je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku. 21. Podľa § 255 ods. 1 C. s. p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 255 ods. 2 C. s. p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa § 262 ods. 1 C. s. p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 C. s. p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 396 ods. 1 C. s. p. tak, že procesne plne úspešnej žalovanej 2/ priznal proti žalobcom právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, a to z dôvodu, že strana, ktorá mala plný úspech vo veci (žalovaná), má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala (žalobcovia), keď nevidel dôvod pre aplikáciu § 257 C. s. p. 23. Podľa § 396 ods. 2 C. s. p. ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie. 24. Nakoľko odvolací súd čiastočne zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a to vo vzťahu k žalobným nárokom žalobcov voči žalovanej 1/ bolo potrebné znovu rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie a tiež o nároku na náhradu trov odvolacieho konania. V novom rozhodnutí o nároku na náhradu trov konania je premietnutý úspech strany v celom konaní. Vzhľadom k tomu odvolací súd posúdil priznanie náhrady trov konania podľa pomeru úspechu, kde zohľadnil reálny vecný vzťah medzi návrhmi určovacími a návrhmi na plnenie a rozhodol tak, že žalovaná 1/ má proti žalobcom nárok na náhradu trov tohto konania (ako celku, teda prvoinštančného i odvolacieho konania) podľa úspechu vo veci nárokov na plnenie v rozsahu 100 % a žalobcovia majú proti žalovanej 1/ nárok na náhradu trov tohto konania (ako celku, teda prvoinštančného i odvolacieho konania) podľa úspechu vo veci nárokov na určenie v rozsahu 71,42 % ( pozn: uplatnených 14 nárokov - vyslovenia neprijateľnosti zmluvných podmienok, úspech v 12-tich, keď v časti o vyslovenie neprijateľnosti dvoch zmluvných podmienok uplatnených žalobcami na súdny prieskum, vzali žalobcovia žalobu späť, čo má z procesného hľadiska za následok, že zavinenie zastavenia v uvedenej časti spôsobili žalobcovia) s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 25. K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a § 393 ods. 2 posledná veta C. s. p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). Dovolanie je podľa § 421 C. s. p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C. s. p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 C. s. p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C. s. p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).