Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 43Sa/19/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2019200311 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2019200311.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Bundzelom v právnej veci žalobcu: D. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O.. X. Z. XXX/XX, XXX XX D., zastúpeného advokátom Doc. JUDr. Štefanom Kočanom PhD., so sídlom Nitrianska 5, 921 01 Piešťany, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, vo veci žaloby o preskúmanie rozhodnutia žalovanej číslo 12844-24/2019-BA/S zo dňa 26.7.2019, takto r o z h o d o l : I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Žalovanej sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou podanou dňa 9.10.2019 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovanej Sociálnej poisťovne - ústredie číslo 12844-24/2019-BA/S zo dňa 26. júla 2019, ktorým žalovaná ako druhostupňový správny orgán zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne pobočka Trnava číslo 700-0412549113-GC04/13 zo dňa 03.09.2013, ktorým prvostupňový správny orgán predpísal samostatne zárobkovo činnej osobe D. O. za obdobie január 2004, február 2004, marec 2004, máj 2004, jún 2004, júl 2004, august 2004, september 2004, október 2004, november 2004, december 2004, január 2005, február 2005, marec 2005, apríl 2005, máj 2005, jún 2005, júl 2005, august 2005, september 2005, október 2005, november 2005, december 2005, január 2006, február 2006, marec 2006, apríl 2006, máj 2006, jún 2006, penále v sume 2450,75 Eur, vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného do rezervného fondu solidarity vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti alebo do dňa začatia kontroly. 2. Žalobca v žalobe namietal, že rozhodnutie žalovanej vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď v rozhodnutí Sociálna poisťovňa nebrala do úvahy potvrdenie Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava č. 702-408-GC10/2004, ktoré dostal žalobca na vlastnú žiadosť a v ktorom sa uvádza, že v období od 31.5.2000 do 31.12.2003 má uhradené príspevky na poistenie v nezamestnanosti. Pokiaľ ide o prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu, tak k tomuto sa vyjadrila už jeho matka J. O., ktorá uviedla všetky skutočnosti v jeho prospech a tieto sú popísané v rozhodnutí žalovanej zo dňa 26.7.2019. Okrem toho považoval rozhodnutie žalovanej za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov (§ 191 písm. d) SSP), zistenie skutkového stavu žalovanou považoval za nedostačujúce na riadne posúdenie veci (§ 191 písm. e) SSP), skutkový stav, ktorý vzala žalovaná za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnym spisom alebo v nich nemá oporu (§ 191 písm. f) SSP) a okrem toho došlo zo strany žalovanej k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej (§ 191 ods. 1 písm. g) SSP), pričom žalobca bližšie dôvody, na základe ktorých považuje rozhodnutie žalovanej za nezákonné nekonkretizoval. 3. V predmetnej veci podala písomné vyjadrenie aj žalovaná a to dňa 15.11.2019, v ktorom uviedla, že pokiaľ ide o námietku žalobcu, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože neberie do úvahy potvrdenie prvostupňového správneho orgánu číslo: 702-408-GC10/2014, tak toto potvrdenie nemá vplyv na rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 3.9.2013, nakoľko toto potvrdenie, resp. list prvostupňový správny orgán vydal dňa 12.8.2004 a bolo v ňom uvedené, že k tomuto dátumu mal žalobca právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby a tento status mu trval aj po tomto dni. Z tohto listu tiež vyplýva, že žalobca mal v čase jeho vydania splnené odvodové povinnosti, čo korešponduje s prílohou rozhodnutia číslo: 700-0412549113-GC04/13 zo dňa 3.9.2013. Znamená to, že ku dňu 12.8.2004 Sociálna poisťovňa neevidovala u žalobcu ako SZČO dlžnú sumu poistného, pretože do tohto dňa mal žalobca poistné s lehotou splatnosti do 12.8.2004 celkom uhradené. Pokiaľ ide o príspevok na poistenie v nezamestnanosti, spomínaný v tomto liste uviedla, že predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia vo veci predpísania penále z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného do rezervného fondu solidarity za obdobie január 2004, február 2004, marec 2004, máj 2004 až jún 2006, nie penále z príspevku na poistenie v nezamestnanosti za obdobie od 31.5.2000 do 31.12.2003. Pokiaľ ide o ďalšie námietky žalobcu, tak tieto bližšie nekonkretizoval (námietka, že základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi, resp. že v nich nemá oporu), a preto nie je možné na ňu relevantne reagovať. Zdôraznila však, že podklady, ktorými Sociálna poisťovňa disponovala v čase vydania rozhodnutia preukazovali, že skutkový stav bol vo veci dostatočne preukázaný a vec bola riadne právne posúdená. Žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 4. Z prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu vyplýva, že Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava svojim rozhodnutím číslo 700-0412549113-GC04/13 zo dňa 03.09.2013, predpísala žalobcovi penále za obdobie od januára 2004 do júna 2006 vo výške 2450,75 Eur za nezaplatené nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného do rezervného fondu solidarity a to vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti alebo do dňa začatia kontroly. Súčasťou tohto rozhodnutia je aj podrobný prehľad za jednotlivé mesiace ohľadne odvedeného poistného, dátumu zaplatenia poistného, počet dní omeškania, vypočítané penále za jednotlivé dni. 5. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca dňa 16.6.2014 odvolanie, prostredníctvom svojej splnomocnenej zástupkyne J. O., svojej matky, ktorá uviedla, že syn sa nezdržuje na území SR a snaží sa vysporiadať všetky jeho záležitosti, pričom o nedoplatkoch sa dozvedela až pri exekučnom konaní. 6. Žalovaná Sociálna poisťovňa - ústredie ako druhostupňový správny orgán napadnutým rozhodnutím č. 41620-2/2014-BA zo dňa 30. júla 2014 zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava s odôvodnením, že penále predpísané napadnutým rozhodnutím bolo vypočítané správne v súlade s ust. § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Uviedla, že Sociálna poisťovňa nie je povinná individuálne upozorňovať každého poistenca na plnenie povinností vyplývajúcich zo zákona. Účastník konania má sám poznať svoje povinnosti upravené zákonom o sociálnom poistení. Poistné a príspevky sú splatné v zmysle ust. § 143 ods. 1 zákona a § 28 ods. 1 zákona č.43/2004 Z.z.. Penále je základným zákonom ustanoveným právnym následkom nesplnenia odvodovej povinnosti, t. j. nesplnenia si odvodovej povinnosti vôbec alebo jeho nesplnenia v správnej sume alebo včas. 7. V predmetnej veci krajský súd už jedenkrát rozhodoval, a to pod sp. zn. 14S/171/2015, keď rozsudkom zo dňa 20.3.2017 rozhodol tak, že žalobu ako nedôvodnú zamietol. V rozhodnutí tunajšieho súdu bolo konštatované, že žalobca mal v období od 1. júla 2005 do 30.6.2006 právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 5 písm. b) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 30.12.2010, pretože mal oprávnenie prevádzkovať živnosť, na základe živnostenského listu sp.zn. ŽO-2000/10146-00002, pričom toto oprávnenie mu zaniklo až dňa 24.2.2011. Z výpisu z daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby bolo ďalej zistené, že žalobca za rok 2004 vykazoval príjem 832.796,- Sk, čím prekročil zákonom stanovenú sumu 78.000,- Sk a preto bol povinný platiť poistné a príspevky po celé obdobie od 1. júla 2005 až do 30.6.2006. Povinné sociálne poistenie žalobcovi zaniklo 30.6.2006, pretože za zdaňovacie obdobie r.2005 nepodal daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby. V súvislosti s námietkou žalobcu, že pracoval v zahraničí a preto si nebol vedomý, že mal platiť poistné a príspevky, súd uviedol, že sa stotožňuje s vyjadrením žalovanej, ktorá poukázala na článok 14c (5) písm. b) Nariadenia rady (EHS) č.1408/71, zo dňa 14. júna 1971 o uplatnení systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov a ich rodiny, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva. Pre účely vzniku resp. zániku povinného sociálneho poistenia žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby bolo v období od 1. júla 2005 do 30. júna 2006 (resp. od októbra 2005 t. j. odkedy žalobca podľa jeho tvrdenia pracoval v Anglicku) v zmysle § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov je rozhodujúce, či žalobca mal v tomto období právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby a či dosiahol za predchádzajúci kalendárny rok t.j. r.2004 príjem z podnikania a inej samostatne zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zák.č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatne zárobkovou činnosťou, ktorý bol vyšší ako je hranica ustanovenia v § 138 ods. 10 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2007 (12-násobok minimálnej mzdy zamestnancov v pracovnom pomere odmeňovaných mesačnou mzdou, ktorá platila k prvému dňu kalendárneho mesiaca za ktorý sa platí poistné, t. j. suma 78.000,- Sk). Ďalej bolo v rozsudku uvedené, že žalobca mal nepochybne v období od 1. júla 2005 do 30.6.2006 právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby a tak isto vykazoval príjem vyšší ako bola hranica stanovená v § 138 ods. 10 zákona o sociálnom poistení, bol povinný platiť poistné a príspevky, čo však nevykonal, resp. neplatil poistné a príspevky v plnej výške. 8. Proti tomuto rozsudku podal žalobca kasačnú sťažnosť, na základe ktorej Najvyšší súd SR rozsudkom č.k. 9Sžsk/78/2017 zo dňa 27.3.2019 zmenil rozhodnutie Krajského súdu v Trnave tak, že rozhodnutie žalovanej č. 41620-2/2014-BA zo dňa 30.7.2014 zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. V rozhodnutí Najvyššieho súdu bolo konštatované, že „ žalobca v kasačnej sťažnosti namietal, že pracovníčky pobočky žalovanej uviedli jeho matku ako splnomocnenkyňu do omylu, čo sa týka existencie žalobcovho dlhu na sociálnom poistení. Toto tvrdenie ničím nepodložil, neuniesol teda dôkazné bremeno pokiaľ ide o preukázanie pravdivosti svojho tvrdenia. Keby však aj toto tvrdenie bolo pravdivé, žalovanú by to povinnosti postupovať podľa § 240 zák.č. 461/2003 Z.z. predpísať penále nezbavilo“. Dôvodom zrušenia rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 30.7.2014 ma vrátenia veci na ďalšie konanie bolo presvedčenie kasačného súdu, že Sociálna poisťovňa predpísala žalobcovi napadnutým rozhodnutím penále, ktorého výška v rozpore s § 240 ods. 2 zákona o sociálnom poistení presiahla dlžnú sumu poistného a príspevkov za kontrolované obdobie. 9. Žalovaná následne vydala nové rozhodnutie číslo 12844-24/2019-BA/S dňa 26.7.2019, keď zistila, že sa nedopustila protizákonného konania a pri predpísaní penále konala v súlade s § 240 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, pričom túto skutočnosti ozrejmila v odôvodnení tohto nového rozhodnutia (strana 5 rozhodnutia). 10. Podľa § 141 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (1)Fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 26 ods. 1 zák.č.43/2004 Z.z. Odvod príspevkov (1) Fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť príspevky, sú povinné príspevky odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 142 ods. 1 zák.č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (1)Poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak. Zaplatením pohľadávky na poistnom postúpenej podľa § 149 sa podmienka zaplatenia poistného považuje na účely nároku na dávku za splnenú. Podľa § 27 ods. 1 zák.č.43/2004 Z.z. (1) Povinné príspevky sa platia na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici. Na zhodnocovanie dočasne voľných finančných prostriedkov, ktorými sú povinné príspevky, sa nepoužije osobitný predpis. 33) Podľa § 143 ods. 1 zákona č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (1) Poistné je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Poistné z vymeriavacieho základu zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 písm. c) a poistné z vymeriavacieho základu zamestnávateľa fyzickej osoby uvedenej v § 4 ods. 1 písm. d), ak jej bol po skončení pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 zúčtovaný na výplatu a zúčtovaním tohto príjmu táto osoba nenadobudla postavenie zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 písm. c), sú splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 zúčtovaný na výplatu po skončení pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru. Poistné z vymeriavacieho základu zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 prvej vete okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, poistné z vymeriavacieho základu zamestnávateľa podľa § 138 ods. 8 písm. a), ak ide o príjem fyzickej osoby z právneho vzťahu na základe ňou určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 a na základe tohto príjmu nenadobudla postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia a poistné z vymeriavacieho základu podľa § 139a, 139b ods. 1 a 2 a § 139c ods. 3 sú splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bol príjem vyplatený. Poistné z vymeriavacieho základu zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 prvej vete, ktorý je v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, a poistné z vymeriavacieho základu zamestnávateľa podľa § 138 ods. 8 písm. a), ak ide o príjem fyzickej osoby z právneho vzťahu na základe ňou určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a, ktorý jej zakladá právo na nepravidelný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, a na základe tohto príjmu nenadobudla postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia, sú splatné do ôsmeho dňa a) druhého kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom právny vzťah zanikol, alebo b) kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa príjem vyplatil, ak bol vyplatený po uplynutí lehoty splatnosti podľa písmena a). Podľa § 28 ods. 1 zák.č.43/2004 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2012 (1) Príspevky sú splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platia príspevky, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 240 ods. 1, 2 zákona č.461/2003 Z.z. v znení zákona č.43/2004 Z.z. účinného do 1. januára 2005 (1) Fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, 1) ktoré neodviedli poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie 1) za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie 1) do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti, zaplatená exekútorovi alebo do dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak. (2) Predpísané penále podľa odseku 1 nemôže presiahnuť dlžnú sumu poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie 1) za kontrolované obdobie. Sociálna poisťovňa penále nepredpíše, ak penále za kontrolované obdobie nie je vyššie ako 3,32 eura. 11. Krajský súd v Trnave predmetnú vec prejednal na pojednávaní konanom dňa 7.12.2020 v neprítomnosti účastníkov konania, ktorí sa z neúčasti na pojednávaní ospravedlnili a nepožiadali o odročenie pojednávania z relevantných dôvodov, pričom zistil, že žaloba nie je dôvodná a preto ju zamietol. 12. Správny súd konštatuje, že postup žalovanej po vrátení veci Najvyšším súdom SR bol správny, pretože Sociálna poisťovňa môže predpísať penále len do výšky dlžnej sumy poistného a príspevkov (istiny) za sporné obdobie, ktoré žalobca uhradil po lehote splatnosti poistného a príspevkov, resp. ktoré do dňa začatia kontroly (do dňa 3.9.2013) neuhradil vôbec. Takto vypočítaná suma penále presiahla výšku dlžnej sumy poistného a príspevkov za sporné obdobie, a preto postupovala v zmysle § 240 ods. 2 zákona o sociálnom poistení. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že žalobca bol povinný za obdobie január 2004, február 2004, marec 2004 a máj 2004 až jún 2006 odviesť poistné a príspevky v celkovej sume 2 869,68 eur (súčet poistného a príspevkov zaplatených po lehote ich splatnosti v sume 2 034,75 eur a poistného a príspevkov neuhradených do dňa začatia kontroly v sume 834,93 eur, čo predstavuje istinu, z ktorej sa vypočítalo penále), pričom vyššie spomínaným rozhodnutím bolo žalobcovi za toto obdobie predpísané penále v sume 2 450,75 eur, pričom o dlžnej sume poistného a príspevkov bola splnomocnená zástupkyňa žalobcu J. O. pri osobnom stretnutí so zamestnancami Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava dňa 3.6.2014 informovaná, a teda boli jej poskytnuté všetky relevantné informácie, týkajúce sa povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia účastníka konania a jeho povinnosti odvádzať poistné a príspevky, dlžnej sumy poistného a príspevkov a rovnako tak aj podmienok, za akých je možné penále odpustiť. V danom prípade nebolo penále predpísané v rozpore s ust. § 293bl ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení zák.č. 572/2009 Z.z., pričom žalobca uhradil poistné a príspevky za obdobie august 2004 až jún 2006 po 30. apríli 2010. Súd považuje za potrebné tiež uviesť, že ust. § 240 zákona o sociálnom poistení presne vymedzuje kedy a komu je Sociálna poisťovňa povinná penále predpísať, spôsob výpočtu penále a výšku penále (percentuálnu sadzbu), pričom z odseku 2 tohto ustanovenia vyplýva, že predpísané penále nemôže presiahnuť dlžnú sumu poistného. Na výpočet penále má rozhodujúci vplyv výška poistného zaplateného po dátum splatnosti poistného, dátum splatnosti poistného, dátum zaplatenia poistného a následne zistený počet dní omeškania. Akékoľvek iné skutočnosti nemožno zohľadniť. Súd tiež poukazuje na to, že na výšku prípadného penále má rozhodný vplyv samotný povinný subjekt, t.j. žalobca, nakoľko on sám ovplyvňuje deň úhrady dlžného poistného a príspevkov, čo má priamy vplyv na obdobie omeškania, a tým aj na výšku penále. V danom prípade žalobca ako povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená SZČO poistné a príspevky za obdobie január 2004 až jún 2005 zaplatil po lehote splatnosti, za mesiac júl 2005 odviedol ich v nižšej sume a poistné a príspevky za obdobie august 2005 až jún 2006 do dňa začatia kontroly, t.j. do 3.9.2013 ich neuhradil vôbec. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že nie je známe ani Sociálnej poisťovni z akej výšky vypočítala Sociálna poisťovňa penále za oneskorene zaplatené poistné a príspevky, resp. za nezaplatené poistné a príspevky, tak táto námietka je nedôvodná, pretože prílohou prvostupňového rozhodnutia je tabuľka, v ktorej je uvedený prehľad za jednotlivé mesiace odvedené poistné, dátum zaplatenia poistného, výška zaplatenia poistného, počet dní omeškania a vypočítané penále za jednotlivé dni. Keďže žalobca sa ani k jednému z týchto údajov, ktoré sú obsiahnuté v tejto tabuľke nevyjadroval, resp. ani jeden z nich nenamietal, krajský súd považoval jeho námietku týkajúcu sa nesprávneho vypočítania výšky penále za nedôvodnú. 13. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj na názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR č.k. 9Sžsk/78/2017 zo dňa 27.3.2019 súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, keď žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. 14. O trovách konania rozhodol súd podľa § 168 SSP, keď procesne úspešnej žalovanej nepriznal náhradu trov konania, nakoľko jej žiadne trovy nevznikli, resp. podľa uvedeného ustanovenia trovy konania orgánu verejnej správy možno priznať len výnimočne. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Trnave a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.