Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/42/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2019200121 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anita Filová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2019200121.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej a sudcov JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Ľubomíra Bundzela, v právnej veci žalobkyne : Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO : 00 151 653, právne zastúpená : AK JUDr. Marek Hic, s.r.o., so sídlom P. O. Hviezdoslava 10625/23B, 036 01 Martin, IČO : 36 865 036, za ktorú koná konateľ a advokát JUDr. Marek Hic, proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Vajanského 2, Trnava, O. O. BOX 3, 917 02 Trnava, za účasti ďalšej účastníčky konania : S. W., dátum narodenia : XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu : S. XXXX/XX, XXX XX P. W., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo OU-TT-OOP5-2019/008069, Xo 1/2019 zo dňa 21.02.2019, takto r o z h o d o l : I. Správny súd žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. III. Ďalšej účastníčke konania nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Dňa 28. júna 2018 S. W. (ďalšia účastníčka konania) doručila Okresnému úradu Dunajská Streda, katastrálny odbor (ďalej aj ako len „Okresný úrad Dunajská Streda“ alebo „orgán verejnej správny nižšieho stupňa“) žiadosť o opravu v katastrálnom operáte, v ktorej uviedla, že žiada o prešetrenie existencie záložného práva v časti C listu vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie : P. W. vo vzťahu k bytu č. XX, X. poschodie, vchod XX, v prospech Slovenskej sporiteľne, a.s., IČO : 00 151 653 podľa V-4868/10. Súčasne uviedla, že byt nadobudla dobrovoľnou dražbou a preto žiada o zrušenie tohto záložného práva. 2. Okresný úrad Dunajská Streda po prešetrením návrhu Kataríny Skalovej uzavrel, že záložné právo V-4868/10 v prospech Slovenskej sporiteľni, a.s. bolo registrované neskoršie a preto Slovenskú sporiteľňu, a.s. nie je možné považovať za prednostného záložného veriteľa. S poukazom na ustanovenie § 151ma ods. 3 Občianskeho zákonníka preto navrhol zrušiť záložné právo na byt č. XX/H. v prospech Slovenskej sporiteľne, a.s. so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO : 00 151 053, podľa V-4868/10, č. z. 2312/10 a v zmysle § 59 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „katastrálny zákon“ alebo „zákon č. 162/1995 Z. z.“) začal konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte a o tejto skutočnosti upovedomil podľa § 18 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „správny poriadok“) účastníkov konania a súčasne ich podľa § 33 správneho poriadku upovedomil o ich práve navrhovať dôkazy a ich doplnenia, ako aj o možnosti sa pred vydaním rozhodnutia vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia. Súčasne boli účastníci konania oboznámení o možnosti oboznámiť sa s podkladmi na vydanie rozhodnutia nazretím do spisu. 3. V rámci upovedomenia zo dňa 24.10.2018 boli účastníci konania oboznámení s úkonmi, ktoré boli v rámci šetrenia dôvodnosti návrhu vykonané, ako aj so skutočnosťou, že Okresný úrad Dunajská Streda práve na základe odpovede Okresného stavebného bytového družstva Dunajská Streda (ďalej aj ako len „bytové družstvo“) doručenej dňa 18.09.2018, v ktorom bytové družstvo oznámilo, že pohľadávka ostatných vlastníkov podľa zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 182/1993 Z. z.“ alebo „bytový zákon“) vzniká pri nadobudnutí prvého vlastníckeho práva k bytu, ktorý bol v danom prípade dňa 25.09.2007 a súčasne, že dlh na danom byte na mesačných preddavkov, na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu a na tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv vznikol od mesiaca máj v roku 2001 uzavrel, že pohľadávka voči vlastníkovi bytu, neplatičovi v skutočnosti vznikla v máji 2001 ( z uvedeného je teda zrejmé, že Okresný úrad Dunajská Streda preveroval, kedy pohľadávka vlastníkov bytov, na základe ktorej sa realizoval výkon záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby skutočnosti vznikla - poznámka správneho súdu). 4. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že zástupca Slovenskej sporiteľne, a.s., právnik oddelenia právnej podpory reštrukturalizácie dňa 7. novembra 2018 nahliadol do administratívneho spisu, pričom za účelom náležitého zistenia skutočného stavu veci požiadal o predloženie relevantnej listiny preukazujúcej skutočnosť, že záložné právo Ostatných vlastníkov podľa § 15 zákona č. 182/1993 Z. z. k predmetnej nehnuteľnosti existovalo od mesiaca máj v roku 2001 z titulu neuhradených mesačných platieb do fondu prevádzky, údržby a opráv zo strany neplatičky W. J., bývalej vlastníčky nehnuteľnosti. 5. Okresný úrad Dunajská Streda žiadosťou zo dňa 15.11.2018 požiadal Okresné stavebné bytové družstvo Dunajská Streda o zaslanie relevantného dokladu t.j. výkaz nedoplatkov od roku 2001 do roku 2018, resp. doklad preukazujúci skutočnosť, že záložné právo Ostatných vlastníkov podľa § 15 zákona č. 182/1995 Z. z. existovalo od mesiaca máj v roku 2001 z titulu neuhradených mesačných platieb do fondu prevádzky, údržby a opráv zo strany W. J.. Okresné stavebné bytové družstvo Dunajská Streda dňa 21. novembra 2018 doručilo Okresnému úradu Dunajská Streda rozpis nedoplatkov od mesiaca máj 2001. 6. Okresný úrad Dunajská Streda dňa 3. decembra 2018 vydal rozhodnutie číslo : X-90/2018 (ďalej aj ako len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 59 ods. 1 písm. a) katastrálneho zákona v znení účinnom v rozhodnom čase v katastrálnom území P. W. na liste vlastníctva (ďalej len ako „LV“) č. XXXX, na ktorom je vedený bytový dom so súpisným číslom XXXX na parc. registra „C“ č. 58 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 227 m2, parc. č. 59 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 192 m2, v ktorom sa nachádza aj byt č. XX na X. podlaží vchod XX (ďalej ako len „predmetná nehnuteľnosť“ alebo „predmetný byt“) vo výlučnom vlastníctve S. W., rod. W., nar. XX.XX.XXXX v podiele 1/1, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku 393/10000 v časti C-LV vlastníkovi pod poradovým číslom 24 zrušil „Záložné právo na byt č. 10/IV v prospech Slovenskej sporiteľne, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO : 00 151 053, podľa V-4868/10, č.z. 2312/10.“ 7. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že dňa 19.03.2018 bola Okresnému úradu Dunajská Streda doručená Notárska zápisnica (osvedčenie o vykonaní dobrovoľnej dražby) pod číslom N 108/2018 Nz 7844/2018 NCRIs 7965/2018 (ďalej len ako „notárska zápisnica“), ktorá bola zaevidovaná do registra Z pod číslom 2112/18, a z ktorej vyplývalo, že dňa 13.03.2018 prebehla dražba predmetnej nehnuteľnosti, evidovanej na LV č. XXXX, pričom dražba bola realizovaná na návrh navrhovateľa dražby - Ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov, spoluvlastníci spoločných častí a zariadení spoločných priestorov, príslušenstva, pozemku bytového domu na ulici S. so súp. č. XXXX vchod č. XX a XX v P. W. (ďalej aj ako len „záložný veriteľ“), v zastúpení správcom na základe zmluvy o výkone správy : Okresné stavebné bytové družstvo, Dunajská Streda, ktorých záložné právo k predmetu dražby bolo na LV č. XXXX pre katastrálne územie Dunajská Streda registrované pod Z-5901/07, číslo zmeny 82/08. Notárska zápisnica (osvedčenie o vykonaní dobrovoľnej dražby) bola napísaná na Notárskom úrade JUDr. H. B. dňa 13.03.2018, pričom na strane IV. v časti : Práva a záväzky viaznuce na predmete dražby je uvedené : „Navrhovateľ má podľa predmetného LV zákonné záložné právo k predmetu dražby. Záložné právo vzniklo na základe ustanovenia § 15 zákona č. 182/1993 Z. z. z titulu neuhradených mesačných platieb za služby spojené s užívaním bytu a do fondu prevádzky, údržby a opráv na účel zabezpečenia pohľadávky záložného veriteľa. Záložné právo na zabezpečenie tejto pohľadávky záložného veriteľa vzniklo v I. poradí.“ 8. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia bolo ďalej uvedené, že v zmysle notárskej zápisnice S. W. nadobudla vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam vedených na LV č. XXXX, katastrálne územie P. W. v celosti, zápis do operátu katastra nehnuteľností sa uskutočnil pod číslom Z-2112/18, číslo zmeny 1895/18 [§ 27 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 527/2002 Z. z.“ alebo „zákon o dobrovoľných dražbách“)]. Pri zápise Z-2112/18 notárskej zápisnice - osvedčenia o vykonaní dobrovoľnej dražby do operátu katastra boli vymazané všetky poznámky v časti B listu vlastníctva a v časti C - ťarchy ostali naďalej vedené : „Záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome Z-5901/07 v.z. 82/08“, „Záložné právo na byt č. XX/H. v prospech Slovenskej sporiteľne, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO : 00 151 053, podľa V-4868/10, č.z. 2312/10“. 9. Ďalej s poukazom na ustanovenie § 151ma ods. 3 Občianskeho zákonníka Okresný úrad Dunajská Streda uviedol, že za účelom prešetrenia zápisov na LV č. XXXX k predmetnej nehnuteľnosti listom zo dňa 16.07.2018 a opakovane listom zo dňa 23.08.2018 žiadal Okresné stavené bytové družstvo Dunajská Streda o zaslanie vyjadrenia kedy vznikla záložnému veriteľovi pohľadávka voči neplatičke, bývalej vlastníčke bytu č. XX z titulu neuhradených mesačných platieb do fondu prevádzky, údržby a opráv, ktorá bola predmetom dobrovoľnej dražby uskutočnenej dňa 13.03.2018. Dňa 18.09.2018 bola doručená odpoveď k výzve zo dňa 23.08.2018 (odpoveď k výzve zo dňa 16.07.2018 bola doručená dňa 22.08.2018), z ktorej vyplýva, že pohľadávka ostatných vlastníkov podľa zákona č. 182/1993 Z. z. vzniká pri nadobudnutí prvého vlastníckeho práva k bytu, pričom dlh na danom byte na mesačných preddavkoch, na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu a na tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv vznikol od mesiaca máj v roku 2001. 10. Ďalej Okresný úrad Dunajská Streda poukázal v odôvodnení svojho rozhodnutia na to, že dňa 07.11.2018 sa na úrad dostavil právny zástupca Slovenskej sporiteľne, a.s., ktorý bol oboznámený s obsahom spisu a s obsahom začatého katastrálneho konania o oprave chyby, pričom nesúhlasil s touto opravou majúc za to, že neboli splnené zákonné podmienky na to, aby správny orgán vykonal navrhovaný výmaz záložného práva V-4868/10, keďže v doterajšom priebehu správneho konania X-90/2018 nebolo preukázané, že zákonné záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu na ulici S. XXXX/XX, XXX XX P. W. vchod č. XX zastúpených Okresným stavebným bytovým družstvom Dunajská Streda je prednostným záložným právom. Zároveň Slovenská sporiteľňa, a.s. vo svojom vyjadrení zo dňa 08.11.2018 navrhla v správnom konaní zabezpečiť listinný dôkaz preukazujúci vznik pohľadávky voči predchádzajúcemu vlastníkovi - W. J. a rovnako navrhla vyzvať Okresné stavebné bytové družstvo na písomné oznámenie dôvodu, prečo v roku 2014 došlo k ukončeniu procesu dobrovoľnej dražby organizovanej dražobnou spoločnosťou IURIDIS a.s. Vo vzťahu k spoločnosti IURIDIS a.s. Okresný úrad Dunajská Streda uviedol, že túto spoločnosť žiadal o zaslanie vyjadrenia, či bola pohľadávka v skutočnosti uspokojená v plnej výške a tiež žiadal dôvod, pre ktorý bol ukončený proces prechodu vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti formou dobrovoľnej dražby, avšak zásielka bola najskôr vrátená bez označenia dôvodu jej nedoručenia, následne dňa 05.10.2018 bola adresátovi opakovane zaslaná, pričom dňa 09.10.2018 bola zásielka vrátená z dôvodu, že adresát - IURIDIS, a.s. je neznámy. 11. Ďalej z odôvodnenia vyplýva, že dňa 21.11.2018 bola Okresnému úradu Dunajská Streda doručená odpoveď Okresného bytového družstva Dunajská Streda zo dňa 19.11.2018, ako aj rozpis nedoplatkov od mesiaca máj 2001, pričom k uvedenému Okresný úrad Dunajská Streda uviedol, že neplatičovi vznikla od mesiaca máj v roku 2001 pohľadávka doplniac, že nepatrí do jeho kompetencie posudzovať a kontrolovať vedenie účtovníctva Okresného stavebného bytového družstva Dunajská Streda. 12. Zo záveru odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že dôvodom vyhovenia žiadosti S. W. bola skutočnosť, že zákonné záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome bolo zapísané do operátu katastra nehnuteľností ako prvé v poradí dňa 10.01.2008 pod číslom Z-5901/07 a až neskôr dňa 19.11.2010 bolo registrované záložné právo v prospech Slovenskej sporiteľne, a.s. pod číslom V-4868/10 (§ 151k ods. 1 Občianskeho zákonníka). 13. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala Slovenská sporiteľňa, a.s. v zákonnom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom namietala, že napadnuté rozhodnutie i jeho odôvodnenie sú v celom rozsahu arbitrárne a tak nielen vecne nesprávne, ale i nepreskúmateľné. Mala za to, že neboli splnené zákonné podmienky na to, aby Okresný úrad Dunajská Streda vyhovel žiadosti navrhovateľky a vykonal tak výmaz záložného práva SLSP, namietajúc v prvom rade, že v doterajšom priebehu správneho konania sp. zn. X-90/2018 nebol ani reálne zistený skutkový, resp. skutkovo-právny stav, keďže nebolo reálne a hodnoverne zistené, ktoré záložné právo je prednostným záložným právom, bez ktorej skutočnosti nie je možné rozhodovať o oprave údajnej chyby založenej práve na premise, že záložné právo neprednostné výkonom prednostného zaniklo. Mala za to, že bolo povinnosťou účastníka konania - ostatných vlastníkov predložiť listinu/doklad preukazujúci skutočnosť, že ich (zabezpečená) pohľadávka (z titulu neuhradených platieb do fondu prevádzky, údržby a opráv) zo strany bývalých vlastníkov predmetnej nehnuteľnosti existovala a preukázať moment ich vzniku. Ďalej poukázala na to, že to či pohľadávka ostatných vlastníkov existovala sa reálne preukazuje zmluvou o výkone správy, predpisom platieb, ročnými vyúčtovaniami, výpismi z bankového účtu domu, výpismi z bankového účtu platiteľa úhrad - záložcu, príp. iným dokladom preukazujúcim plnenie, atď., pričom nič z uvedeného zisťované nebolo dodajúc, že vyjadrenie správcu, že pohľadávka mala vzniknúť v máji 2001 je nevierohodné. V tejto súvislosti tiež uviedla, že je vysoko nepravdepodobné, že by tu údajne existovala pohľadávka z roku 2001, a že by nebola cca 17 rokov vymáhaná. Tiež poukázala na to, že je vysoko pravdepodobné, že v roku 2014 došlo z dôvodu splnenia (uhradenia) vymáhanej pohľadávky k zániku zákonného záložného práva v prospech ostatných vlastníkov. Vo vzťahu k zisteniu skutkového stavu namietala, že rozpis nedoplatkov nie je žiadnym reálnym dôkazom, ktorý by preukazoval existenciu pohľadávky. 14. Odvolávajúc sa na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júla 2011, sp. zn. 6 M Cdo 8/2010, v ktorom sa dovolací súd stotožnil s generálnym prokurátorom, okrem iného aj v tom, že vznik zákonného záložného práva (§ 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z.) nemôže nastať pred vznikom zabezpečovanej pohľadávky (nemá povahu zábezpeky do budúcnosti) a teda existencia zákonného záložného práva je podľa citovaného ustanovenia podmienená vznikom pohľadávky uvedenej v tomto ustanovení dôvodila a to s poukazom na ustanovenie § 151k ods. 1 Občianskeho zákonníka, že vznik zákonného záložného práva sa neodvíja od jeho registrácie (ako v prípade záložného práva zmluvného), ale ak sa chce zákonný záložný veriteľ v prípade plurality záložných práv uspokojiť z výťažku, registrovať sa musí a v danom prípade vôbec nebol registrovaný (o.i. i v rozpore s ustanovením § 15 bytového zákona). S poukazom na uvedené preto zopakovala, že je nutné zistiť, kedy vznikla zabezpečovaná pohľadávka a v nadväznosti na to i záložné právo a kedy (a či vôbec) bolo toto zákonné záložné právo zapísané, čo však správny orgán reálne nezistil doplniac, že žiadne zákonné záložné právo s dobou registrácie z r. 2014 (keďže sa javí byť vysoko pravdepodobné, že proces výkonu záložného práva bol v r. 2014 ukončený z dôvodu splnenia vymáhanej pohľadávky), príp. neskoršou, však v katastri registrované nie je. 15. Vo vzťahu k obsahu notárskej zápisnice poukázal na to, čo bolo uvedené v jej opisnej časti („Navrhovateľ má podľa predmetného LV zákonné záložné právo k predmetu dražby. Záložné právo vzniklo na základe ustanovenia § 15 zákona č. 182/1993 Z. z. z titulu neuhradených mesačných platieb za služby spojené s užívaním bytu a do fondu prevádzky, údržby a opráv na účel zabezpečenia pohľadávky záložného veriteľa. Záložné právo na zabezpečenie tejto pohľadávky záložného veriteľa vzniklo v I. poradí.“) dodajúc, že v zápisnici, ani jej osvedčovacej časti nie je o zániku záložných práv ani zmienka, pričom súčasne skonštatoval, že aj v prípade, ak by v notárskej zápisnici bola zmienka o zániku záložných práv, nemala by žiadnu relevanciu. V tejto súvislosti dôvodila, že notár nemá žiadnu právomoc s právnymi účinkami konštatovať, ktoré záložné právo je prvé a ktoré nie dodajúc, že toto je výlučná právomoc katastra s tým, že ani uvedené nič nemení na tom, že v notárskej zápisnici nie je uvedené žiadne tvrdenie o zániku záložného práva Slovenskej sporiteľne, a.s. Mala za to, že v slovenskom právnom poriadku neexistuje žiadna kompetenčná právna norma, resp. neexistuje žiadny orgán vykonávajúci verejnú moc, ktorý by bol v medziach svojej právomoci oprávnený vyhotoviť verejnú listinu, v ktorej by autoritatívne konštatoval, že došlo k zániku záložných práv (záložných práv iných, údajne neprednostných, a to v dôsledku úspešného výkonu záložného práva údajným prednostným záložným veriteľom). Takýmto subjektom, podľa jej názoru, nie je v prípade vykonávania dobrovoľnej dražby notár s tým, že ak by týmto subjektom bol notár, znamenalo by to, že o zápise/výmaze vecných práv by nerozhodoval orgán katastra, ktorému je vo vzťahu k uvedenému katastrálnym zákonom zverená výlučná právomoc, ale rozhodoval by notár, ktorý takúto právomoc vôbec nemá. 16. S poukazom na ustanovenia § 20 ods. 11 až 13 zákona 527/2002 Z. z. ďalej doplnila, že otázka (prípadného) zániku iných záložných práv, po vykonaní úspešnej dražby prednostným záložným veriteľom je však skutočnosťou, ktorá do vymedzenia toho, čo je notár oprávnený v rámci svojej právomoci vo forme notárskej zápisnice osvedčiť nespadá časovo, ani vecne, keďže prípadný zánik záložných práv je viazaný na okolnosť úspešného vykonania prednostného záložného práva, teda inými slovami, ak je na dobrovoľnej dražbe udelený príklep, na uvedenú právnu skutočnosť je viazaný prípadný zánik ďalších záložných práv. To teda znamená, že prípadný zánik môže nastať až po udelení príklepu, t.j. až v čase po ukončení priebehu dražby a preto, ak notár osvedčuje priebeh dražby, a contrario nemôže osvedčiť nič, čo nastalo po ukončení priebehu dražby a teda ani to, či došlo k zániku údajne „neprednostných“ záložných práv. 17. Vo vzťahu k notárskej zápisnici Slovenská sporiteľňa, a.s. uzavrela, že keď správny orgán v napadnutom rozhodnutí a v konaní, ktoré vydaniu rozhodnutia predchádzalo tvrdí skutočnosti, ktoré z písomnej notárskej zápisnice vôbec nevyplývajú a ani vyplývať nemôžu, nemal správny orgán k žiadnu relevantnú podkladovú listinu, na základe ktorej došlo k údajnému zániku jej záložného práva. 18. Ďalej poukázala na to, že správny orgán vychádzal zo správneho predpokladu a to, že predpokladom vzniku záložného práva je existencia pohľadávky, teda vychádzal zo zásady akcesority záložného práva, avšak z nepochopiteľných príčin reálne nezistil skutočný stav veci a nemohol tak zistiť, či tu nie je dôvod na aplikáciu normy, podľa ktorej zánikom zabezpečovanej pohľadávky - práve z dôvodu akcesority záložného práva, zaniká aj záložné právo samotné dodajúc, že nepreverením reálnej existencie pohľadávok (ktoré tu údajne majú existovať od r. 2001) tak nemohol posúdiť, či tu existujú nedoplatky (pohľadávky) zabezpečované zákonným záložným právom v zmysle § 15 ods. 1 bytového zákona a či sú zabezpečené záložným právom, ktoré je reálne v katastri registrované (čo je fakticky vylúčené, s ohľadom na tvrdený vznik pohľadávky v r. 2001 a registráciu v r. 2008). Mala za to, že správny orgán na jednej strane svojim postupom (zisťovaním kedy vznikla zabezpečovaná pohľadávka a tak i záložné právo) v celom rozsahu prisvedčoval právnemu názoru najvyššej súdnej autority, Najvyššiemu súdu SR vyjadrenému v jeho uznesení zo dňa 27.07.2011, sp. zn. 6 M Cdo 8/2010, avšak na druhej strane konal v rozpore s uvedeným, kedy uvedené nijako reálne nezistil, nepodložil reálnymi dôkazmi reálny skutkový stav a tak nemôže byť takýto postup a rozhodnutie zákonné. 19. Záverom namietala, že prvostupňové rozhodnutie nie je riadne odôvodnené, nakoľko sa správny orgán s jej vyjadrením a argumentmi vôbec nevysporiadal. 20. S poukazom na uvedené, pri použití rozsiahlej judikatúry Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR, mala za to, že procesný postup správneho orgánu bol nesprávny, arbitrárny a zmätočný, keď tento bez akéhokoľvek relevantného dôvodu vykonal výmaz riadneho záložného práva, pričom v opravnom konaní X-90/2018 reálne nezistil okamih vzniku (existencie) zabezpečenej pohľadávky Ostatných vlastníkov, teda okamih vzniku vykonávaného záložného práva a to, či bolo registrované. Preto navrhol odvolaciemu orgánu, aby napadnuté prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil Okresnému úradu Dunajská Streda, katastrálnemu odboru na ďalšie konanie a rozhodnutie, v ktorom bude tento orgán aplikovať všetky relevantné právne normy a vysvetlí dôvody svojho rozhodnutia spôsobom, ktorý bude v súlade so zákonnými požiadavkami kladenými na odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu. 21. Žalovaný rozhodnutím číslo : OU-TT-OOP5-2019/008069, Xo 1/2019 zo dňa 21.02.2019 (ďalej len ako „napadnuté rozhodnutie“) podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku odvolanie zamietol a rozhodnutie Okresného úradu Dunajská Streda, katastrálneho odboru č. X-90/2018 zo dňa 03.12.2018 o oprave chyby v katastrálnom operáte potvrdil. 22. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný po opise priebehu administratívneho konania posudzoval dôvodnosť odvolacích námietok. Vo vzťahu k nedostatočne zistenému skutkovému stavu uviedol, že je pravdou, že Okresný úrad Dunajská Streda po obdržaní žiadosti zo dňa 28.06.2018 z vlastnej iniciatívy vykonal dokazovanie ohľadom okamihu vzniku pohľadávky dopytmi na dražobnú spoločnosť IURIDIS, a.s. a Okresné stavebné bytové družstvo Dunajská Streda ako zástupcu vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu na ulici S. súpisné číslo XXXX, P. W., avšak v tejto súvislosti zastal názor, že uvedené dokazovanie bolo vykonané nad rámec potreby daného skutkového stavu, pretože vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu informácia o okamihu vzniku pohľadávky nebola pre vydanie rozhodnutia potrebná dodajúc, že správny orgán z nej pri svojom rozhodnutí napokon nevychádzal. Ďalej uviedol, že úkony Okresného úradu Dunajská Streda smerujúce k zisteniu okamihu nedoplatku boli síce „nadbytočné“ avšak nespôsobili nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, ani jeho nepreskúmateľnosť, nakoľko tento v odôvodnení dostatočne ozrejmil, že nie je oprávnený skúmať účtovníctvo záložného veriteľa a že o tom, koho považuje za prednostného záložného veriteľa rozhodol výlučne na základe registrovaného poradia zapísaného na liste vlastníctva. Tiež poukázal na to, že dokazovanie v konaní na prvom stupni bolo vykonané v súlade s návrhmi odvolateľky a jeho výsledok dostatočne preukázal kedy pohľadávka existovala, avšak opätovne zdôraznil, že takéto dokazovanie nebolo vzhľadom na všetky okolnosti prípadu potrebné s tým, že ďalšie dokazovanie v rozsahu navrhovanom odvolateľkou by, bez ohľadu na jeho výsledok, nemohlo priniesť odlišné rozhodnutie vo veci. 23. Vo vzťahu k rozhodovacej praxi Ústavného súdu Slovenskej republiky, čo sa týka aplikácie zásady legality, v zmysle ktorej sú štátne orgány povinné konať len spôsobom, ktorý im povoľuje zákon a v jeho medziach poukázal na to, že správny orgán prvého stupňa pri svojej rozhodovacej činnosti postupoval a rozhodol v súlade s uvedenou zásadou, keď rozhodol na základe znenia § 151k ods. 1 a § 151ma ods. 3 Občianskeho zákonníka dodajúc, že rozhodoval tak v súlade so zásadou materiálnej publicity katastra nehnuteľností, tak aby nebola narušená istota účastníkov právnych vzťahov ohľadom poradia registrovaných záložných práv a z toho vyplývajúcich dôsledkov predpokladaných zákonom. Poukázal na to, že účelom zavedenia § 151k Občianskeho zákonníka zákonom č. 526/2002 Z. z. do právneho poriadku bolo práve odstrániť nejasnosti okolo poradia záložných práv, ak má prísť k ich výkonu a preto ich poradie bolo naviazané striktne na čas ich registrácie, pričom uvedený princíp ako jediný umožňuje zabezpečiť právnu istotu účastníkom záložných vzťahov resp. prípadným nadobúdateľom nehnuteľností o tom, či a akým (prednostným/neprednostným) záložným právom je jednotlivá nehnuteľnosť zaťažená. V tejto súvislosti dodal, že pripustením výkladu odvolateľa, že správny orgán bol povinný v konaní o oprave chyby v katastrálnom operáte podľa § 59 katastrálneho zákona skúmať okamih vzniku pohľadávky a podľa takto zisteného dátumu „poprehadzovať“ poradie registrovaných záložných práv, by vznikla situácia, kedy by si záložný veriteľ nemohol byť istým svojím zapísaným poradím a vydražiteľ by nemal istotu, či nadobudol nehnuteľnosť aj so záložným právom ďalším v poradí. 24. K akcesorickej povahe záložného práva, ktorého existencia je viazaná na existenciu zabezpečovanej pohľadávky, čo znamená, že ak neexistuje pohľadávka, nemôže existovať ani záložné právo a neexistujúce záložné právo nemôže mať žiadne poradie (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 M Cdo 8/2010) poukázal na to, že tento výklad odporuje ustanoveniu § 151c ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého záložným právom možno zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti, alebo ktorej vznik závisí od splnenia podmienky. Preto zastal názor, že ak si záložný veriteľ zákonným spôsobom zabezpečil vymožiteľnosť svojej pohľadávky pravidelne splatnej v budúcnosti zápisom záložného práva, ktoré mu vzniklo zo zákona a následne toto právo na základe splatnej pohľadávky realizoval, postupoval v súlade s platným právnym poriadkom a preto postup správneho orgánu v konaní X-90/2018 žiadnym spôsobom nenarušil princíp akcesority záložného práva, keďže pre tento princíp je podstatná existencia primárneho záväzku, za ktorý sa môže považovať uzatvorená zmluva o výkone správy. 25. Žalovaný ďalej zopakoval, že údaj kedy vznikali a zanikali pohľadávky viažuce sa k predmetnému bytu je zrejmý z rozpisu nedoplatkov vystavenom Okresným stavebným bytovým družstvom Dunajská Streda dodajúc, že zákonné záložné právo bolo zapísané na LV č. XXXX ku všetkým bytom v bytovom dome so súpisným číslom XXXX pod číslom Z-5901/07, číslo zmeny 82/08, čo bolo v súlade so všeobecne ustálenou praxou a výkladom ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. a vtedy účinnými ustanoveniami katastrálneho zákona zdôrazniac, že žiadny právny predpis nestanovil pre správne orgány na úseku katastra povinnosť ani právo ex offo skúmať trvanie existencie zapísaného záložného práva a autoritatívne rozhodovať, v ktorom časovom rozmedzí bol jeho zápis opodstatnený a kedy nie. 26. K námietke, ktorou odvolateľka poukazovala na obsah notárskej zápisnice a oprávneniam notára vo vzťahu k určeniu poradia záložných práv, konkrétne, ktoré je prvé a ktoré nie, žalovaný poukázal na to, že správny orgán prvého stupňa sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nezaoberal znením notárskej zápisnice zo dňa 13.03.2018, nepoužil jej znenie ako argument, pre ktorý je potrebné záložné právo odvolateľky vymazať a tiež ju nepoužil ani ako dôvod, pre ktorý považuje zákonné záložné právo za prednostné dodajúc, že predmetnú notársku zápisnicu v rámci svojej úvahy vôbec nespomína a ak sa v texte rozhodnutia notárska zápisnica spomína, tak len ako podklad pre záznam vlastníckeho práva žiadateľky k predmetu dražby. V tejto súvislosti dodal, že z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že správny orgán odvodil prednostné postavenie zákonného záložného práva a následnú potrebu výmazu záložného práva odvolateľky výlučne z ustanovení § 151k ods. 1 a § 151ma ods. 3 Občianskeho zákonníka a nie zo znenia notárskej zápisnice doplniac, že notár v notárskej zápisnici nerozhodol autoritatívne o zániku záložného práva odvolateľky, ale len konštatoval, že dobrovoľnou dražbou vykonáva prednostné záložné právo, pričom daná skutočnosť vyplývala z verejne dostupného poradia zápisov záložných práv k predmetu dražby v katastri nehnuteľností. 27. Žalovaný mal za to, že Slovenská sporiteľňa, a.s. si vzhľadom na všetky okolnosti prípadu musela byť vedomá, že svoju pohľadávku zabezpečuje záložným právom, ktoré bude registrované ako druhé v poradí a zákonných dôsledkov, ak nastane výkon záložného práva registrovaného skôr dodajúc, že si musela byť vedomá aj následkov, keď odmietla možnosť domáhať sa aspoň čiastočného uspokojenia svojej pohľadávky z výťažku dražby. 28. Súhlasiac s tým, že pôvodná právna úprava účinná do 10.10.1999 uprednostnila pohľadávky vlastníkov bytov a nebytových priestorov vzniknuté z neplnenia povinností vyplývajúcich zo zmluvy o výkone správy, avšak zákonom č. 252/1999 Z. z. o bankách, ktorým sa novelizoval aj bytový zákon, došlo k vypusteniu časti predmetného ustanovenia, ktorým sa tieto pohľadávky uprednostňovali pred ostatnými a zákonné záložné právo tak stratilo svoj prednostný charakter poukázal žalovaný na to, že súčasná platná právna úprava je založená na uplatnení zásady „prior tempore potior iure“ (skorší v čase, silnejší v práve), kedy pre poradie záložných práv je rozhodujúci čas ich registrácie (nie čas ich vzniku), t.j. v tomto prípade čas ich zápisu do katastra nehnuteľností. V tejto súvislosti ďalej dôvodil, že pre riešenie otázky priority na uspokojenie pohľadávky, ktorej uspokojenie takéto záložné právo zabezpečuje, nebude rozhodujúci ich vznik, ale priorita na uspokojenie sa bude riadiť časom jeho zápisu v katastri, teda prednosť na uspokojenie má ten záložný veriteľ, v prospech ktorého bolo záložné právo zapísané skôr, a to bez ohľadu na to, kedy vznikla pohľadávka. Uviedol ďalej, že je pravdou, že v súčasnosti stále platná úprava zákonného záložného práva je nedostatočne špecifikovaná, čím sa otvoril priestor pre rôzne interpretácie o tom, čo je rozhodujúcou skutočnosťou pri určovaní prednostného postavenia pri konkurencii viacerých záložných práv na jednom zálohu (okamih vzniku pohľadávky vs. poradie zápisu), pričom jeden z názorov (na ktorý sa odvoláva aj Slovenská sporiteľňa, a.s. je vyjadrený napr. v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 M Cdo 8/2010 alebo aj v rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8S/68/2016 zo dňa 21.09.2017) sa opiera o akcesoritu záložného práva ako jedného z jeho pojmových znakov a vylučuje existenciu záložného práva bez existencie splatnej pohľadávky a z tohto pohľadu potom nie je možné zo všeobecného zápisu zákonného záložného práva bez ďalšieho skúmania vyvodzovať, že zákonné záložné právo je prednostným, hoci je zapísané prvé v poradí, s ktorým názorom sa však nestotožnil a naďalej trval na to, že pre poradie záložných práv je rozhodujúci čas ich registrácie, ako je stanovené v § 151k ods. 1 Občianskeho zákonníka. 29. K zmätočnosti a nepreskúmateľnosti prvostupňového rozhodnutia, keď sa správny orgán najskôr „prihlásil k rozhodovacej praxi súdov, záverom právnej vedy a judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky“ a zároveň rozhodol odchýlne, žalovaný uviedol, že správny orgán prvého stupňa v upovedomení o začatí konania podrobne popísal a špecifikoval zistený skutkový, ako aj právny stav veci, na základe ktorého rozhodol, so zistenými skutočnosťami oboznámil účastníkov konania a dal im možnosť sa vyjadriť k podkladom rozhodnutia dodajúc, že to, že sa správny orgán v záverečnej fáze svojej rozhodovacej činnosti nestotožnil s rozhodovacou praxou súdov, na ktorú predtým poukázal, neznamená nezákonnosť ani zmätočnosť jeho rozhodnutia, pretože až po vykonaní dokazovania a dôkladnom oboznámení sa so skutkovým a právnym stavom veci môže správny orgán rozhodnúť v merite veci, súc viazaný výlučne zákonom, pričom zákon nevylučuje rozhodnúť vo svetle nových poznatkov odlišne od prvotného názoru vyjadreného v upovedomení o začatí konania o oprave chyby v katastrálnom operáte. 30. Záverom poukázal na to, že je nepochybné, že zákonné záložné právo v prospech Ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na ulici S. súpisné číslo XXXX, P. W. bolo registrované ako prvé v poradí v roku 2008 pod Z-5901/07, č. z. 82/08 a až neskôr v roku 2010 pod V- 4868/10, v. z. 2312/10 bolo na list vlastníctva č. XXXX k bytu č. XX, na X. podlaží vchodu č. XX zapísané zmluvné záložné právo v prospech Slovenskej sporiteľne, a.s. Z uvedeného dôvodu uzavrel, že v zmysle § 151k ods. 1 Občianskeho zákonníka má zákonné záložné právo prednostný charakter a preto sa mal predmet dražby v zmysle § 151ma ods. 3 Občianskeho zákonníka previesť nezaťažený záložným právom Slovenskej sporiteľne, a.s. registrovaným ako druhé v poradí, pričom ponechanie zápisu tohto záložného práva na liste vlastníctva po tom, čo bol na podklade notárskej zápisnice osvedčujúcej priebeh dobrovoľnej dražby zapísaný ako vlastník S. W. tak treba považovať za chybu, ktorú bolo potrebné odstrániť v zmysle § 59 ods. 1 písm. a) katastrálneho zákona. Preto, podľa názoru žalovaného, boli splnené zákonné podmienky na výmaz záložného práva Slovenskej sporiteľne, a.s. v zmysle § 59 katastrálneho zákona. II. Rozsah a dôvody správnej žaloby (žalobné body) 31. Včas podanou správnou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia navrhujúc správnemu súdu jeho zrušenie vrátane zrušenia prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa a vrátenia mu veci na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnila nárok na náhradu trov konania. 32. Na úvod poukázala na to, že na predmetnom byte viazlo záložné právo v jej prospech, evidované pod č. V-4868/10, ktoré vzniklo rozhodnutím o povolení vkladu záložného práva vtedajšej Správy katastra Dunajská Streda zo dňa 19.11.2010 s tým, že predmetný byt navrhovateľka (ďalšia účastníčka konania) nadobudla na základe dobrovoľnej dražby, ktorej priebeh bol osvedčený notárskou zápisnicou zo dňa 13.03.2018, ktorá mala byť spísaná na Notárskom úrade JUDr. H. B. v O., vykonanej dražobníkom FINLEGAL services, s.r.o., na návrh navrhovateľa dražby - Ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového domu na ulici S. so súp. č. XXXX, vchod č. XX a XX v P. W., v zastúpení správcom na základe zmluvy o výkone správy : Okresné stavebné bytové družstvo Dunajská Streda, pričom dražba sa uskutočnila dňa 13.03.2018. Ďalej poukázala na to, že v záznamovom katastrálnom konaní Z-2112/2018 bola zapísaná navrhovateľka (ďalšia účastníčka konania) ako vlastníčka predmetného bytu a súčasne bolo ponechané v katastri nehnuteľnosti zapísané záložné právo svedčiace v jej prospech, evidované pod č. V-4868/10. 33. Žalobkyňa namietala, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch (o. i. na práve vlastníckom, na práve na inú právnu ochranu, pričom bola rovnako porušená základná zásada rovnosti/diskriminácie). Mala za to, že obe napádané rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nespreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, vychádzajú zo zisteného skutkového stavu, ktorý bol nedostačujúci na riadne posúdenie veci, resp. skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, ďalej, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej a tiež, že obe napádané rozhodnutia svojím obsahom protiprávne zasiahli do základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručenú čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. 34. S poukazom na čl. 2 ods. 2 Ústavy SR poukázala na to, že administratívne konanie (vrátane rozhodnutia, ktoré sa v ňom vydáva) je plne ovládané zásadou zákonnosti, čo o. i. znamená, že akékoľvek konanie správneho orgánu musí mať zákonný podklad a akákoľvek aplikácia akýchkoľvek predpisov (vrátane akýchkoľvek predpisov jednoduchého, podústavného práva) musí byť v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, t.j. akákoľvek aplikácia predpisov musí byť aplikáciou ústavnokonformnou (čl. 152 ods. 4 Ústavy SR), pričom vo vzťahu ku konkrétnej aplikácii, resp. výkladu zásady legality poukázala na konkrétne rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. II. ÚS 58/2001, I. ÚS 383/2010, PL. ÚS 17/08, I. ÚS 794/2014, III. ÚS 143/02, II. ÚS 576/2012, I. ÚS 56/01, PL. ÚS 22/06). 35. Ďalej namietala, že v priebehu správneho konania sp. zn. X-90/2018 nebol reálne zistený skutkový, resp. skutkovo-právny stav, keďže nebolo reálne a hodnoverne zistené, ktoré záložné právo je prednostným záložným právom. Ďalej poukázala na to, že reálny skutkový stav sa primárne nezisťuje na základe konštatovania (hoci v písomnej forme) nejakého súkromnoprávneho subjektu, navyše subjektu, ktorý má na tvrdenom údajnom skutkovom stave špecifický právny záujem, ale zisťuje sa vykonaním dôkazných prostriedkov, na základe ktorých možno objektívne zistiť reálny (skutkový) stav veci. Mala za to, že správny orgán postupoval v súlade so základnou premisou (právnym výkladom), v zmysle ktorého, ak na zálohu vzniklo viac záložných práv, na ich uspokojenie je rozhodujúce poradie ich registrácie v registri záložných práv počítané odo dňa ich najskoršej registrácie alebo odo dňa ich registrácie v osobitnom registri (§151k ods. 1 Občianskeho zákonníka) t. j. v tomto prípade katastri nehnuteľnosti, avšak nepochybne ide o poradie registrácie po vzniku záložného práva (keďže neexistujúce záložné právo nemôže mať žiadne poradie, uvedené by bolo logickým nonsensom). Poukázala na to, že správny orgán uvedenému prispôsobil svoj procesný postup, keď v priebehu konania opakovane, za účelom prešetrenia zápisov na LV č. XXXX, katastrálne územie P. W. k bytu č. XX zisťoval, kedy vznikla záložnému veriteľovi (Ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov) pohľadávka voči neplatičke W. J. (s. 8 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia). Poukázala tiež na to, že vo vzťahu k riadnemu zisteniu skutkového stavu, nepovažoval správny orgán za relevantné písomné vyjadrenie Okresného stavebného bytového družstva Dunajská Streda (list zo dňa 25.07.2018), že pohľadávka ostatných vlastníkov podľa zákona č. 182/1993 Z. z. vzniká pri nadobudnutí prvého vlastníckeho práva k bytu, ktorý je v tomto prípade dňa 18.06.1997, keď z dôvodu, že toto vyjadrenie neobsahovalo dátumu vzniku pohľadávky voči neplatičovi z titulu neuhradených mesačných platieb do fondu prevádzky, údržby a opráv, žiadal opakovane listom zo dňa 31.07.2018 a listom zo dňa 23.08.2018 o vyjadrenie k veci, pričom oslovený subjekt až v následnej odpovedi uviedol, že dlh na danom byte na mesačných preddavkov, úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu a na tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv vznikol od mesiaca máj v roku 2001. 36. S ohľadom na uvedené mala za to, že správny orgán v konaní skutočne nezistil reálny (skutkový, skutkovo-právny) stav, predovšetkým vo vzťahu k skutočnosti, kedy vznikla pohľadávka navrhovateľa dražby, či a kedy bola zabezpečená záložným právom a či toto záložné právo bolo v katastri nehnuteľnosti i registrované, čo okamžite namietala, pričom o.i. poukázala aj na skutočnosť, že záložné právo ostatných vlastníkov bolo vykonávané už v r. 2014, avšak od tohto výkonu bolo upustené s vysokou pravdepodobnosťou z dôvodu úhrady zabezpečovaného dlhu. V tejto súvislosti ďalej poukázala na to, že namiesto toho, aby správny orgán postupoval ex offo, v súlade so zásadou oficiality a legality a snažil sa zistiť objektívne skutkový stav a to pomocou jednotlivých dôkazných prostriedkov, ktorými sa preukazuje splnenie dlhu, napríklad výpismi z bankových účtov, tento oslovil dražobníka vykonávajúceho dražbu v roku 2014, spoločnosť IURIDIS, a.s. so žiadosťou o zaslanie vyjadrenia a keďže bola zásielka vrátená, v zisťovaní nijako nepokračoval. 37. Ďalej poukázala na to, že Okresný úrad Dunajská Streda následne v rozhodnutí uviedol, že mu bola dňa 21.11.2018 doručená odpoveď Okresného bytového družstva Dunajská Streda zo dňa 19.11.2018, ako aj rozpis nedoplatkov od mesiaca máj 2001, na základe ktorého bytové družstvo uzavrelo, že pohľadávka voči vlastníkovi predmetného bytu vznikla od mesiaca máj 2001, pričom Okresný úrad Dunajská Streda k uvedenému uviedol, že nepatrí do jeho kompetencie posudzovať a kontrolovať vedenie účtovníctva Okresného bytového družstva Dunajská Streda. V súvislosti s touto odpoveďou, žalobkyňa namietala, že jej nebolo umožnené zoznámiť sa s obsahom tejto listiny, ktorá tvorí podklad pre vydanie rozhodnutia, pričom tento postup označila za rozporný so základnými postulátmi, na ktorých je budované správne konanie. V tejto súvislosti dodala, že ak by správny orgán postupoval zákonne, s ohľadom na obsah listiny, o ktorom sa dozvedela z odvolacieho rozhodnutia dôvodila by v konaní, že už z tejto listiny je zrejmé, že záložné právo ostatných vlastníkov muselo vzniknúť najskôr po r. 2011 (kedy vlastník bytu nemal žiadne nedoplatky) t.j. po vzniku záložného práva svedčiaceho v jej prospech, pričom z tejto listiny rovnako vyplýva, že záložné právo registrované v roku 2007 muselo nepochybne zaniknúť z dôvodu zániku zabezpečovanej pohľadávky. 38. Ďalej namietala, že tým, že správny orgán v konaní zisťoval, kedy vznikla pohľadávka ostatných vlastníkov navodil u nej legitímne očakávania ohľadom ďalšieho procesného postupu v konaní a teda legitímne očakávala, že vo vzťahu k uvedenej skutočnosti bude riadne zistený skutkový stav. V tejto súvislosti poukázala na to, že to, či pohľadávka ostatných vlastníkov existovala, sa reálne preukazuje zmluvou o výkone správy, predpisom platieb, ročnými vyúčtovaniami, výpismi z bankového účtu domu (správca vedie všetky platby týkajúce sa domu na osobitnom účte), výpismi z bankového účtu platiteľa úhrad - záložcu, prípadne iným dokladom preukazujúcim plnenia, pričom nič z uvedeného zisťované nebolo zopakujúc, že obyčajné vyjadrenie správcu, že pohľadávka mala vzniknúť v máji 2001, je nielen nevierohodné, ale nijako reálne nepreukazujúce skutkový stav. 39. Ďalej vo vzťahu k dobrovoľnej dražbe, ktorá sa uskutočnila v roku 2014 poukázala na to, že je vysoko pravdepodobné, že z dôvodu splnenia vymáhanej pohľadávky došlo v súlade s ustanovením § 151md ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka v roku 2014 k zániku zákonného záložného práva v prospech ostatných vlastníkov a preto akákoľvek ďalšia pohľadávka by v takomto prípade mohla vzniknúť len v roku 2014 alebo časovo neskôr, a teda až v čase po vzniku pohľadávky a záložného práva registrovaného pod číslom V-4868/2010 a zákonné záložné právo by tak malo len povahu neprednostného záložného práva vo vzťahu k záložnému právu svedčiaceho v jej prospech a neexistovali by tak dôvody na zrušenie zápisu prednostného záložného práva registrovaného pod číslom V-4868/2010. Vo vzťahu k uvedenému dodala, že na preukázanie tejto skutočnosti navrhla vykonať dôkazy, ktoré však nielenže neboli vykonané, ale s týmito sa správny orgán ani nevysporiadal a preto považuje prvostupňové rozhodnutie za nepreskúmateľné a nedostatočne odôvodnené. 40. Ďalej žalobkyňa označila celý postup a odôvodnenie rozhodnutia žalovaného v rozpore so základným princípom právnej istoty, predvídateľnosti aplikácie práva, resp. legitímnych očakávaní a mala za to, že došlo k popretiu základných princípov, ktorými je správne konanie ovládané. Poukázala na to, že žalovaný o. i. uviedol, že Okresný úrad Dunajská Streda návrhu na doplnenie dokazovania vyhovel a listom zo dňa 15.11.2018 vyzval Okresné stavebné bytové družstvo Dunajská Streda o zaslanie relevantného podkladu (výkazu nedoplatkov za obdobie rokov 2001-2018), pričom z predloženého rozpisu bolo zistené, že ku koncu roka 2001 bol k predmetnému bytu evidovaný nedoplatok v sume 28 702, Sk, za rok 2002 nedoplatok v sume 27 734,-Sk, za rok 2003 nedoplatok v sume 28 973,-Sk, za rok 2004 nedoplatok v sume 5 422,-Sk, za rok 2005 nedoplatok v sume 2 731,-Sk, za rok 2006 preplatok v sume 907,-Sk, za rok 2007 nedoplatok v sume 1 791,-Sk, za rok 2008 preplatok v sume 3 612,-Sk, za rok 2009 preplatok v sume 108,61 Sk, za rok 2010 preplatok v sume 141,13 eur, za rok 2011 preplatok v sume 1 653,23 eur, za rok 2012 nedoplatok v sume 1 006,41 eur, za rok 2013 nedoplatok v sume 2 288,11 eur, za rok 2014 nedoplatok v sume 278,86 eur, za rok 2015 nedoplatok v sume 1 807,76 eur a za rok 2016 nedoplatok v sume 1 424,44 eur. V súvislosti s predloženým výkazom nedoplatkov a preplatkov poukázala na to, že v prvostupňovom rozhodnutí nie je o ňom žiadna zmienka a preto sa k uvedeným skutkovým zisteniam nemohla ako účastník konania vyjadriť dodajúc, že tieto zistenia správny orgán vôbec nepoužil pri zisťovaní skutkového stavu, jeho ustálení a následnom ustálení stavu právneho, vrátane aplikácie relevantných právnych noriem. 41. Rovnako vychádzajúc z predloženého prehľadu mala za to, že nakoľko predchádzajúci majiteľ predmetného bytu mal v roku 2011 preplatok v sume 1 653,23 eur, tak najneskôr v čase vzniku uvedeného preplatku muselo dôjsť k tomu, že pohľadávka zabezpečovaná zákonným záložným právom zanikla a v dôsledku uvedeného muselo zaniknúť i zákonné záložné právo, čo súčasne znamená, že záložné právo registrované v roku 2010 muselo nadobudnúť prvé poradie. Mala za to, že správny orgán uvedený skutkový stav vôbec nezohľadnil, neaplikoval relevantné právne normy, tieto skutočnosti ignoroval, čo potvrdzuje svojvôľu v činnosti správneho orgánu a postup nie je možné označiť za postup nestranný a objektívny. V tejto súvislosti tiež namietal, že správny orgán opomenul, že je povinnosťou záložného veriteľa záložné právo „nechať vymazať“ zopakujúc, že záložné právo záložného veriteľa - ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov registrované v roku 2007 pod Z-5901/07 zaniklo - podľa prehľadu nedoplatkov, najneskôr v roku 2011. 42. Namietala ďalej, že žalovaný poukazoval o.i. na § 4 ods. 2, § 22 ods. 1 resp. § 34 ods. 1 a § 36 katastrálneho zákona, ktoré sa týkajú práve záznamu a to bez akéhokoľvek zrejmého dôvodu, keďže nie je zrejmé o aké záznamové konanie by malo ísť a na podklade akej listiny, keď žiadne takéto konanie na prvostupňovom správnom orgán neprebehlo. 43. Rovnako poukázala na to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je založené na odlišnom právnom názore v porovnaní s názorom prvostupňového správneho orgánu, pričom namiesto toho, aby žalovaný umožnil účastníkovi konania sa k takémuto odlišnému právnemu názoru vyjadriť, a vo vzťahu k nemu argumentovať, čím by došlo k realizácii materiálnych záruk vyplývajúcich z práva na inú súdnu ochranu, resp. k dodržaniu princípu právnej istoty, konkrétne vo forme tzv. ochrany pred tzv. prekvapivým rozhodnutím, odlišný právny názor okamžite bez ďalšieho aplikuje, čím porušil dvojinštančnosť správneho konania, ako aj odňal účastníkovi konania právo na konanie pred správnym orgánom. 44. Rovnako nesúhlasila s tvrdením žalovaného vo vzťahu k aplikácii zásady legality, keď uviedol, že správny orgán prvého stupňa pri svojej rozhodovacej činnosti postupoval a rozhodol v súlade s uvedenou zásadou, keď rozhodol na základe znenia § 151k ods. 1 a § 151ma ods. 3 Občianskeho zákonníka a v súlade so zásadou materiálnej publicity katastra nehnuteľností tak, aby nebola nerušená istota účastníkov právnych vzťahov ohľadom poradia registrovaných záložných práv majúc za to, že uvedené je založené na absurdných záveroch. 45. V súvislosti s konštatovaním žalovaného o poprehadzovaní poradia registrovaných záložných práv a to na základe okamihu vzniku pohľadávky uviedla, že nežiada nejaké poprehadzovanie poradia, ale to, aby si záložní veritelia plnili svoju zákonnú povinnosť a zaniknuté záložné právo nechali v prípade jeho zániku vymazať, a v prípade takéhoto postupu, bude zoznam vždy aktuálny dodajúc, že ak si záložný veriteľ svoju povinnosť nesplní, nemôže sa dovolávať poradia neexistujúceho záložného práva, neexistujúce záložné právo nemôže mať žiadne poradie a to len z dôvodu, že kedysi mal iné, už zaniknuté záložné právo, ktoré nenechal vymazať. 46. Mala za to, že správny orgán „bagatelizuje“ gramatický výklad ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z., hoci je úplne jednoznačný a poukazuje (teoreticky) na ustanovenie § 151c ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého záložným právom možno zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti alebo ktorej vznik závisí od splnenia podmienky a to bez zrejmého vzťahu k prejednávanej veci, keď právna norma jednoznačne stanovuje, že záložné právo tu je na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa domu, spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva a na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktoré urobil vlastník bytu, čo znamená, že sa netýka pohľadávok, ktoré môžu len vzniknúť (§ 151c ods. 2 Občianskeho zákonníka). Vo vzťahu k uvedenému argumentovala s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 M Cdo 8/2010, v ktorom najvyšší súd skonštatoval, že existencia záložného práva podľa § 15 zákona č. 182/1993 Z. z. je podmienená vznikom pohľadávky s tým, že záložné práva podľa citovaného ustanovenia sa zapisujú len vtedy, keď dôjde ku vzniku pohľadávky majúc za to, že správny orgán toto rozhodnutie najvyššej justičnej autority odignoroval v celom rozsahu. Na podporu tohto právneho názoru citoval aj z rozhodnutia Okresného úradu Košice sp. zn. OU-KE-OOP5-2016/038897/BNK, ako aj z právoplatného a vykonateľného rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8S/68/2016 zo dňa 21.09.2017 dodajúc, že v daných prípadoch išlo o identickú skutkovo - právnu situáciu ako v danom konaní. 47. Taktiež mala za to, že správny orgán pri svojich „úvahách“ v celom rozsahu neakceptuje ústavnoprávne limity aplikácie právnych predpisov, ktoré ako ústavnosúladnú aplikáciu vylučujú aplikáciu takú, následkom ktorej by dochádzalo k porušovaniu základných ústavnoprávnych premís a zásad, či k zásahu do zaručených základných práv, resp. ktorá by viedla k absurdným dôsledkom a preto je, podľa jej názoru, v celom rozsahu potrebné úplne odmietnuť tvrdenia o akejkoľvek stálej a „navždy existujúcej“ priorite pohľadávok vlastníkov bytov pred pohľadávkami inými, resp. akejkoľvek stálej a „navždy existujúcej“ priorite záložného práva vlastníkov bytov pred záložnými právami inými (zaťažujúci rovnaký predmet, záloh). V tejto súvislosti ďalej argumentovala, že nemôže existovať (a ani neexistuje) zákonná úprava, ktorá by v sebe obsahovala legitímny právny dôvod podmieňujúci existenciu takéhoto uvádzaného právneho usporiadania (ktorým by dochádzalo k trvalej diskriminácii a poškodzovaniu zaručených práv všetkých „iných“ záložných veriteľov, ako sú tí, ktorí sú záložnými veriteľmi zo záložného práva v zmysle ustanovenia § 15 zákona č. 182/1993 Z. z.). 48. Ďalej s poukazom na článok 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 154/05 z 28. februára 2006 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 337/2015 z 26. apríla 2016 namietala, že odôvodnenie tak prvostupňového rozhodnutia, ako aj napadnutého rozhodnutia nie sú konzistentné a logické. Konkrétne namietala, že odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia je, s ohľadom na predchádzajúci postup Okresného súdu Dunajská Streda inherentne kontradiktórne a vo vzťahu k odôvodneniu napadnutého rozhodnutia uviedla, že žalovaný sa nevysporiadal so žiadnymi odvolacími námietkami, čo samo osebe spôsobuje nezákonnosť rozhodnutia a naviac zastala názor, že žalovaný ignoroval celý doterajší postup a vykonané dôkazy, keď o skutkových zisteniach vyplývajúcich z dôkazov a ich relevancii pre skutkový základ rozhodnutia, nie je v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ani zmienka. 49. Záverom poukázal na to, že neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného ustanovením článku 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj princíp právnej istoty a ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok poukazujúc ďalej na to, že konanie pred správnym orgánom je o.i. ovládané zásadou legitímnych očakávaní a zásadou verejnej správy ako služby a ochrany práv dotknutých osôb, čo v uvedenom prípade znamená o.i., že ak už bolo konštitutívne rozhodnuté o vzniku, resp. zápise vecného práva do katastra nehnuteľností, nie je možné, aby došlo k výmazu zápisu zapísaného práva bez zákonného dôvodu a v rozpore so zásadou ochrany práv tých, v prospech ktorých zapísané právo svedčí. S poukazom na uvedené uzavrela, že rozhodnutia sú v priamom rozpore s princípom právnej istoty, je negovaná ochrana legálne nadobudnutých práv (napr. I. ÚS 30/99) a ochrana tzv. legitímnych očakávaní a to bez relevantného dôvodu dodajúc, že rozhodnutie správneho orgánu musí uviesť relevantné (o.i. vychádzajúce z riadne zisteného skutkového stavu a riadnej aplikácie práva) a dostatočné dôvody, na základe ktorých bolo vydané (I. ÚS 56/01), čo v prípade napádaných rozhodnutí splnené nebolo. 50. Žalobkyňa požiadala správny súd, aby vo veci nariadil pojednávanie. III. Vyjadrenie žalovaného, vyjadrenie ďalšej účastníčky konania, replika žalobkyne, duplika žalovaného 51. Žalovaný v písomnom vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že súhlasí so skutkovým stavom veci a priebehom správneho konania tak, ako ho opísala žalobkyňa v správnej žalobe, avšak mal za to, žalobkyňa dospela na základe zisteného skutkového stavu k nesprávnym právnym záverom. Rovnako poukázal na to, že žalobné dôvody uvádzané žalobkyňou v prevažnej miere len opakovane popisujú a rozvádzajú námietky, ktoré už boli vyjadrené v odvolaní zo dňa 19.12.2018 proti prvostupňovému rozhodnutiu Okresného úradu Dunajská Streda, a s ktorými sa vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia dodajúc, že zotrváva na všetkých právnych názoroch a stanoviskách vyjadrených v odôvodnení svojho rozhodnutia a v plnom rozsahu naň odkazuje. 52. K nedostatočnému odôvodneniu napadnutého rozhodnutia, keď sa nemal, podľa názoru žalobkyne, vysporiadať so všetkými bodmi odvolania uviedol, že s týmto tvrdením nesúhlasí a mal za to, že prehľadným a vyčerpávajúcim spôsobom vysvetlil všetky stanoviská a právne závery, o ktoré oprel výrok svojho rozhodnutia. V tejto súvislosti poukázal na to, že pri rozsahu a koncepcií podaní žalobkyne, kde sa jednotlivé námietky a argumenty v podaniach (či už ide o žalobu alebo odvolanie) opakujú, prelínajú, prípadne vzájomne odkazujú na iné body podaní, by bolo vyjadrovanie sa ku každému jednotlivému bodu podania prinajmenšom neúčelné a zmätočné a preto mal za to, že z dôvodu prehľadnosti bolo žiaduce, aby celý podstatný obsah jednotlivých bodov odvolania zhrnul do niekoľkých okruhov, ku ktorým sa podrobne a vyčerpávajúco vyjadril. Ďalej poukázal na to, že skutočnosť, že žalobkyňa neakceptuje jeho právny názor ani jeho argumenty, ešte nespôsobuje arbitrárnosť rozhodnutia, ani jeho nesúlad s Ústavou SR dodajúc, že nie je povinnosťou správneho orgánu, aby v odôvodnení svojho rozhodnutia reagoval na každý jednotlivý bod odvolania, ale aby sa vysporiadal so všetkými podstatnými argumentmi, čo sa v danom prípade stalo. 53. S odkazom na ustanovenie § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. poukázal na to, že podstatnou skutočnosťou, od ktorej sa odvíja aj postup správnych orgánov v danom konaní, je otázka akcesority záložného práva, resp. zodpovedanie otázky, či je poradie záložných práv v súvislosti s ich výkonom a dopadom na ostatné záložné práva viazaný na poradie ich registrácie alebo na vznik nedoplatku, ako tvrdí žalobkyňa. Dôvodil, že nepopiera akcesoritu záložného práva ako jedného z jeho charakteristických znakov, avšak, ako už bolo uvedené v napadnutom rozhodnutí, zákonné záložné právo tento znak spĺňa tým, že je akcesorickým právnym vzťahom voči zmluve o výkone správy bytového domu, na základe ktorej vzniká správcovi bytového domu pohľadávka voči každému vlastníkovi bytu, spočívajúca v povinnosti vlastníka platiť mesačné preddavkové platby súvisiace s užívaním bytu dodajúc, že toto záložné právo vzniká zo zákona v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. a zapisuje sa do katastra nehnuteľností záznamom. Súčasne podotkol, že ani zákon č. 182/1993 Z. z. ani Občiansky zákonník nemá ustanovenia, ktoré by podmieňovali vznik záložného práva (nielen zákonného, ale aj zmluvného) či jeho zápis do katastra nehnuteľností existenciou splatnej pohľadávky dodajúc, že ani pri zmluvnom záložnom práve nie je rozhodujúcou právnou skutočnosťou podmieňujúcou vznik a poradie záložného práva existencia splatnej pohľadávky, t.j. moment, kedy sa žalobca dostal do omeškania s plnením svojho zmluvného záväzku, ale so zreteľom na znenie § 151k Občianskeho zákonníka, je pre uspokojenie záložných práv rozhodujúce poradie ich registrácie a rovnako je potrebné, aby bolo zapísané v katastri nehnuteľností. 54. Ďalej dôvodil, že znenie ustanovenia § 151k Občianskeho zákonníka nepripúšťa žiadnu inú možnosť pre určenie poradia záložného práva, ako je poradie zápisu záložných práv v príslušnom registri, ktorým je vo vzťahu k nehnuteľnostiam kataster nehnuteľností dodajúc, že tento výklad zákona tak zodpovedá nielen jeho doslovnému zneniu, ale aj účelu a cieľu zákona, ktorým je ochrana ostatných vlastníkov v bytovom dome a rovnako prispieva k budovaniu istoty právnych vzťahov. 55. Poukázal na zásadu materiálnej publicity katastra nehnuteľností smerom k verejnosti a v tejto súvislosti dôvodil, že každému, kto do neho nahliada, musí byť zrejmé poradie registrovaných záložných práv a z neho plynúci postup pri ich výkone a preto je neprípustné, aby sa ich poradie riadilo skutočnosťami (okamihom vzniku nedoplatku), ktoré z tohto registra nevyplývajú a nie sú verejnosti zistiteľné. 56. Taktiež poukázal na to, že zo žiadneho ustanovenia správneho poriadku nevyplýva pre správny orgán povinnosť rozhodovať na základe „legitímnej nádeje“, ktorú si účastníci konania „vydedukovali“ z jeho postupu v správnom konaní, ale výlučne podľa zákona a na základe zisteného skutkového stavu. Preto zastal názor, že ak orgán verejnej správy nižšieho stupňa nevychádzal pri svojom rozhodovaní zo skutočnosti, kedy nedoplatok vznikol, nebolo ani jeho povinnosťou a najmä však ani právomocou túto skutočnosť dokazovať a z tohto dôvodu sú námietky žalobkyne v tomto smere nedôvodné. Rovnako v tejto súvislosti uviedol, že správny orgán podľa § 59 katastrálneho zákona nemôže vstupovať do hmotnoprávneho posúdenia veci, najmä, ak je medzi stranami sporné, a už vôbec nemôže konštatovať neplatnosť notárskej zápisnice, pre jej rozpor s dobrými mravmi, tak ako to žiada žalobkyňa. 57. Záverom uviedol, že v danej veci je zrejmé, že zákonné záložné právo bolo registrované ako prvé v poradí a pri jeho výkone formou dražby sa mal predmet zálohu zo zákona previesť nezaťažený záložnými právami ostatných veriteľov a teda ani záložným právom zriadeným v prospech žalobkyne ako druhé v poradí, nakoľko ponechanie zápisu záložného práva, ktoré bolo registrované ako druhé v poradí, by preto bolo v rozpore s právnym stavom vyplývajúcim z právnych listín, čo odôvodňovalo aplikáciu ustanovenia § 59 ods. 1 písm. a) katastrálneho zákona o oprave chyby v katastrálnom operáte. 58. S poukazom na uvedené uzavrel, že napadnuté rozhodnutie vrátane prvostupňového rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonom a preto navrhol správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 59. Ďalšia účastníčka konania vo svojom písomnom vyjadrení uviedla, že správne orgány konali a rozhodovali v súlade so zásadou legality, keď rozhodli v zmysle ustanovení § 151k ods. 1 a § 151ma Občianskeho zákonníka poukazujúc na poradie vzniku záložných práv a následne aj z toho vyplývajúce práva, resp. práva pre Slovenskú sporiteľňu, a.s. Rovnako mala za to, že správne orgány postupovali a rozhodovali v súlade so zákonom, ak odvodili prednostné postavenie zákonného záložného práva a následnú nutnosť výmazu záložného práva Slovenskej sporiteľne, a.s. výlučne z ustanovení § 151k ods. 1 a § 151ma ods. 3 Občianskeho zákonníka dodajúc, že z ustanovenia § 151ma ods. 3 Občianskeho zákonníka jednoznačne vyplýva, že pri zápise výsledkov a priebehu notárskej zápisnice o dobrovoľnej dražbe, t.j. pri ponechaní záložného práva na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie : Dunajská Streda v prospech Slovenskej sporiteľne, a.s. došlo k zrejmej chybe, lebo predmet dražby sa mal na vydražiteľa previesť bez akejkoľvek ťarchy, t.j. nezaťažený záložným právom Slovenskej sporiteľne, a.s. evidentne registrovaným ako druhým záložným právom v poradí. Záverom poukázala na to, že žalobkyňa si zrejme nedostatočne uvedomuje, že v dôsledku jej predstáv o realizácii záložného práva, by pre účastníčku konania vznikol protiprávny a amorálny stav, ak by sa ponechal zápis jej záložného práva na LV č. XXXX. S poukazom na uvedené, navrhla správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 60. Žalobkyňa k vyjadreniu žalovaného skonštatovala, že toto v podstate neobsahuje relevantné vyjadrenie k absolútnej väčšine skutkových a právnych skutočností. Poukázala na to, že ak žalovaný uvádza, že ide o námietky, s ktorými sa už vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia, jeho vyjadrenie nie je vyjadrením k žalovaným bodom dodajúc, že žalovaný uvádza len všeobecné a nijako neindividualizované tvrdenia, ktoré vôbec nereagujú na jej konkrétnu argumentáciu. Mala za to, že je povinnosťou správneho orgánu reagovať na každú podstatnú námietku účastníka konania a to relevantným odôvodnením, t.j. nie uvedením všeobecných floskúl a konštatovaní, ale uvedením obsahu relevantných právnych noriem, ich konkrétnej aplikácie a uvedením toho, prečo je argumentácia uvedená v žalobe nesprávna. Ďalej poukázala na to, že odôvodnenie či vyjadrenie typu „je to tak, lebo je to tak“ nenapĺňa štandardy kladené na riadne odôvodnenie správneho rozhodnutia, či na riadny obsah úkonu žalovaného, ak má byť meritórne relevantné v konaní o správnej žalobe a už táto skutočnosť je dôvodom na kasáciu rozhodnutia, keďže žalovaný sa v určenej lehote k absolútnej väčšine bodov nevyjadril a preto ich možno považovať za zistené a dané dodajúc, že nie je úlohou správneho súdu konať za žalovaného a preskúmavať to, k čomu sa tento subjekt nepovažoval za potrebné vyjadriť. Ďalej žalobkyňa v uvedenom vyjadrení v podstate zopakovala dôvody správnej žaloby, ktorých relevanciu naviac potvrdila uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžrk/1/2017 z 18. októbra 2018. Naviac, v porovnaní s obsahom správnej žaloby, reagujúc na obsah vyjadrenia žalovaného, poukázala na to, že žalovaný na jednej strane v odôvodnení svojho rozhodnutia tvrdil, že správny orgán prvého stupňa vôbec nevychádzal zo znenia listiny, ale iba zo zákonných ustanovení a na strane druhej vo vyjadrení k žalobe uviedol, že ponechanie zápisu záložného práva, ktoré bolo registrované ako druhé v poradí by bolo v rozpore s právnym stavom vyplývajúcim z právnych listín, čo znamená, že k výmazu záložného práva malo dôjsť na základe nejakej listiny a preto si tieto dve tvrdenia navzájom úplne odporujú. Rovnako poukázala na to, že konanie o opravu chyby tu nie je na to, aby sa obchádzali ustanovenia katastrálnych predpisov o výmaze zapísaných práv, kedy sa má dôvod uvedeného výmazu meritórne skúmať. 61. K vyjadreniu ďalšej účastníčky konania žalobkyňa rovnako skonštatovala, že v podstate neobsahuje relevantné vyjadrenie k absolútnej väčšine skutkových a právnych skutočností, toto vyjadrenie tiež označila ako absolútne vágne a bez konkrétneho obsahu a preto ňou uvedené skutočnosti možno považovať za zistené, resp. správne. Rovnako skonštatovala, že vo vyjadrení je len, že ďalšia účastníčka navrhuje žalobu zamietnuť. 62. Žalovaný na vyjadrenie žalobkyne nereagoval. 63. Ďalšia účastníčka konania vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne poukázala na to, že konanie pred správnym súdom sa okrem princípov, na ktorých spočíva Civilný sporový poriadok a ktoré sa na konanie pred správnym súdom použijú primerane, riadi aj princípmi uvedenými v § 5 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Správny súdny poriadok“ alebo „SSP“), pričom princíp hospodárnosti pôsobí aj v tom smere, či je nutné v každom podaní účastníka konania podrobne opakovať všetky predchádzajúce skutkové a právne argumenty rozvedené v doterajších podaniach, najmä ak v konaní sa ďalším podaním žalobkyne nevynárajú nové skutočnosti a žalobkyňa vychádza stále len z tých istých, doteraz už známych a, podľa jej názoru, ako aj názoru žalovaného, už z vyargumentovaných okolností, bez toho, aby bolo vyvolané zdanie, že žalovaný považuje konanie pred súdom len za ďalšiu etapu správneho konania. Nestotožnila sa s názorom žalobkyne, že celý obsah vyjadrenia žalovaného je nekonkrétny, pričom mala za to, že žalovaný vysvetľuje problematiku otázky, či je poradie záložných práv v súvislosti s ich výkonom a dopadom na ostatné záložné práva viazaný na poradie ich registrácie (ako dôvodí správny orgán) alebo na vznik nedoplatku (ako tvrdí žalobkyňa). Poukázala na to, že ak vzniklo na zálohu viac záložných práv, na ich uspokojenie je rozhodujúce poradie ich registrácie v registri záložných práv počítané odo dňa ich najskoršej registrácie alebo odo dňa ich registrácie v osobitnom registri majúc za to, že v prejednávanej veci bolo zákonné záložné právo v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. registrované ako prvé v poradí a preto bola aplikácia ustanovenia § 151 ods. 1 Občianskeho zákonníka plne namieste. Rovnako poukázala na ustanovenie § 15 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z., v súlade s ktorým záložné právo podľa § 15 ods. 1 trvá počas celej existencie predmetu záložného práva. S poukazom na uvedené preto považovala napadnuté rozhodnutie za vecne správne. V ostatnom zotrvala na svojom predchádzajúcom vyjadrení zo dňa 15.08.2019. IV. Relevantná právna úprava 64. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 65. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 66. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. 67. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "vklad"), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "záznam") a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len "poznámka"). 68. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. zápisom práv k nehnuteľnostiam sa rozumie vklad, záznam a poznámka. 69. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. záznam je úkon okresného úradu plniaci evidenčné funkcie, ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam. 70. Podľa § 34 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklepom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie. 71. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. okresný úrad posúdi, či je predložená verejná listina alebo iná listina bez chýb v písaní alebo počítaní a bez iných zrejmých nesprávností a či obsahuje náležitosti podľa tohto zákona. 72. Podľa § 36 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. ak je verejná listina alebo iná listina spôsobilá na vykonanie záznamu, okresný úrad vykoná záznam do katastra. 73. Podľa § 59 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/1995 Z. z. v znení účinnom do 30.09.2018 okresný úrad aj bez návrhu opraví údaje katastra, ak sú v rozpore s verejnou listinou alebo s inou listinou, alebo s výsledkami prešetrovania zmien údajov katastra, alebo s výsledkami revízie údajov katastra. 74. Podľa § 59 ods. 5 zákona č. 162/1995 Z. z. v znení účinnom do 30.09.2018 na opravu chýb v katastrálnom operáte sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak sa oprava týka údajov uvedených v liste vlastníctva; to neplatí, ak ide o opravu výmery pozemku evidovaného v mape určeného operátu. 75. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. 76. Podľa § 70 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako parcela registra "E". 77. Podľa § 79l ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. katastrálne konania začaté a právoplatne neukončené do 30. septembra 2018 sa dokončia podľa právnych predpisov účinných do 30. septembra 2018. 78. Podľa § 151ma ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak vzniklo na zálohu viac záložných práv, záložný veriteľ je povinný písomne oznámiť začatie výkonu záložného práva aj ostatným záložným veriteľom, ktorí sú v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv pred záložným veriteľom vykonávajúcim záložné právo. V oznámení o začatí výkonu záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa uspokojí alebo sa bude domáhať uspokojenia zo zálohu. 79. Podľa § 151ma ods. 3 Občianskeho zákonníka pri výkone záložného práva záložným veriteľom, ktorého záložné právo je v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv registrované ako prvé (ďalej len "prednostný záložný veriteľ"), sa záloh prevádza nezaťažený záložnými právami ostatných záložných veriteľov. Ak výťažok z predaja zálohu prevyšuje pohľadávku zabezpečenú v prospech prednostného záložného veriteľa, ostatní záložní veritelia majú právo, aby ich pohľadávky zabezpečené záložným právom k prevádzanému zálohu boli po odpočítaní nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov prednostným záložným veriteľom v súvislosti s výkonom záložného práva uspokojené z výťažku z predaja zálohu podľa poradia rozhodujúceho na uspokojenie záložných práv. 80. Podľa § 20 ods. 13 zákona č. 527/2002 Z. z. ak ide o dražbu bytu, domu, inej nehnuteľnosti, podniku alebo jeho časti alebo ak najnižšie podanie hnuteľných vecí, práv a iných majetkových hodnôt presiahne sumu 33 193,92 eura, musí byť priebeh dražby osvedčený notárskou zápisnicou, v ktorej notár uvedie aj povinnosť predchádzajúceho vlastníka podľa § 29 ods. 2 prvej vety. 81. Podľa § 27 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z. ak uhradil vydražiteľ cenu dosiahnutú vydražením v ustanovenej lehote, prechádza na neho vlastnícke právo alebo iné právo k predmetu dražby udelením príklepu; to neplatí, ak je vydražiteľom osoba, ktorá je povinná zapísať sa do registra partnerov verejného sektora podľa osobitného predpisu, ak v čase príklepu nie je zapísaná v tomto registri. Ku dňu zaplatenia ceny dosiahnutej vydražením vydražiteľom zaniká pohľadávka veriteľa v rozsahu uspokojenia veriteľa z výťažku dražby. 82. Podľa § 31 zákona č. 527/2002 Z. z. ak osobitný zákon neustanovuje inak, prechodom vlastníctva alebo iného práva k predmetu dražby nezanikajú záložné práva a majú účinky voči vydražiteľovi; to platí aj o právach vyplývajúcich zo zmlúv o obmedzení prevodu nehnuteľností. Pohľadávky zabezpečené týmito právami, ak nie sú splatné, sa nestávajú dňom prechodu vlastníctva predmetu dražby splatnými. 83. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. v znení účinnom do 31.03.2019 na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa domu, spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva a na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktoré urobil vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome, vzniká zo zákona k bytu alebo k nebytovému priestoru v dome záložné právo v prospech spoločenstva; ak sa spoločenstvo nezriaďuje, vzniká zo zákona záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Vznik a zánik záložného práva sa zapíše do katastra nehnuteľností. V. Konanie na správnom súde, rozhodnutie správneho súdu 84. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP) napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), nariadil na prejednanie veci samej podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP pojednávanie na deň 25. júna 2020, pričom postupom podľa § 116 SSP bol rozsudok verejne vyhlásený dňa 9. júla 2020. 85. Na pojednávaní právny zástupca žalobkyne poukázal na to, že prioritou v danom konaní je otázka zákonného postupu konajúcich orgánov verejnej správy zdôrazniac, že žalobkyňa nemala možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a teda jej bolo odňaté právo na spravodlivý proces. V prvom rade poukázal na skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie je prekvapivým rozhodnutím, pretože je založené na iných dôvodoch v porovnaní s dôvodmi prvostupňového rozhodnutia, keď prvostupňové rozhodnutie bolo založené na akcesorite záložného práva, nakoľko prvostupňový správny orgán zisťoval vznik pohľadávky vlastníkov bytov a nebytových priestorov, pričom uzavrel, že táto vznikla v roku 2001. V druhom rade mal za to, že žalovaný svoje rozhodnutie založil na inom dôvode a to na poradí zápisov záložných práv v katastri nehnuteľností, čím žalovaný spôsobil, že žalobkyňa nemala možnosť zaujať svoje stanovisko k argumentom žalovaného. Ďalej mal za to, že v prvostupňovom rozhodnutí, ako aj v napadnutom rozhodnutí absentuje riadne odôvodnenie a rovnako tvrdil, že žalovaný pristúpil k aplikácii právnych predpisov izolovane a formalisticky. Zdôraznil, že rozhodujúce podklady rozhodnutia neboli žalobkyni prezentované, neboli jej doručované, pričom žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na nedoplatky a výkazy, ktoré predložilo bytové družstvo, pričom žalobkyňa nemala možnosť sa s týmto pokladom oboznámiť a v súvislosti s predloženými výkazmi ešte poukázal na to, že z týchto vyplýva, že v roku 2011 bol na predmetnom byte evidovaný preplatok. Mal za to, a to aj s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 24Cdo 2644/2018, že rozhodnutie musí spĺňať zákonné kritéria, pokiaľ ide o jeho riadne odôvodnenie, konkrétne sa správny orgán, aj keď nesúhlasí s rozhodnutím najvyšších súdnych inštancií musí s týmito v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadať. Vo vzťahu k prekvapivosti napadnutého rozhodnutia a jeho odôvodnenia poukázal na to, že žalovaný skonštatoval, že prvostupňové rozhodnutie je správne a to aj vo vzťahu k akcesorite, pričom vo vzťahu k akcesorite nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, konkrétne sa neoboznámil so zmluvou o výkone správy, s výpisom z účtov, ktoré majú preukazovať reálne plnenie a tiež s predpisom jednotlivých mesačných preddavkov k predmetnému bytu, čo znamená, že si nezabezpečil objektívny podklad pre svoje rozhodnutie. Ďalej doplnil, že okrem rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 M Cdo 8/2010, dôvodnosť správnej žaloby preukazuje aj rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžr 1/2017, v ktorom najvyšší súd vo vzťahu k zákonnému záložnému právu vyslovil, že relevantné je vyúčtovanie za príslušný rok a nie preddavky spojené s užívaním bytu a tiež poukázal na čl. 6 Dohovoru, nakoľko sa v danom prípade rozhoduje o vlastníckom práve a je potrebné zabezpečiť rovnosť účastníkov konania dodajúc, že daný postup orgánov katastra je neštandardný, nakoľko záložné právo sa vymazáva v záznamovom konaní, čo je podľa ich skúseností ojedinelý prípad. Záverom uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava správnej žaloby, ako aj vyjadrenia, ktorým bolo reagované na vyjadrenie žalovaného. 86. Poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava vyjadrenia zo dňa 01.07.2019 považujúc obidve rozhodnutia za vecne správne. K akcesorite záložného práva poukázala na to, že rozhodovacia prax nebola ustálená a z uvedeného dôvodu bol prijatý zákon č. 63/2019 Z. z., ktorý zakotvil, že zákonným záložným právom podľa § 15 je možné zabezpečiť aj budúcu pohľadávku. Mala za to, že zákonné záložné právo vzniká na základe zákona ku každému bytu a nebytovému priestoru bez preukazovania existujúcej pohľadávky, nakoľko sa k bytu priamo viaže. Uviedla, že v danom prípade bolo zákonné záložné právo zapísané ako prvé v poradí, žalobkyňou nebolo spochybňované počas jeho trvania, pričom žalobkyňa mala vedomosť, že sa realizuje dobrovoľná dražba, pričom túto nespochybnila. Mala za to, že notárska zápisnica je verejná listina, ide o záznamovú listinu, pričom kataster nepreskúmava jej vecnú správnosť a preto bol kataster povinný v danom prípade zapísať vlastnícke právo na vydražiteľku a vymazať všetky záložné práva, ktoré boli zapísané na predmetom liste vlastníctva dodajúc, že uvedené sa však záznamom č. Z 2112/18 nestalo, došlo k chybe, keď záložné právo Slovenskej sporiteľne, a.s. bolo ponechané v časti C listu vlastníctva, čím sa vytvoril nesúlad medzi predloženou verejnou listinou a údajmi v katastri, ktorý bolo potrebné zosúladiť postupom podľa § 59 katastrálneho zákona. K tvrdeniu žalobcu, že k výmazu záložného práva malo dôjsť v rámci ďalšieho záznamového konania uviedla, že na vykonanie ďalšieho záznamového konania nebol daný zákonný dôvod. Tiež poukázala na to, že v prípade postupu podľa § 59 katastrálneho zákona nejde o ojedinelý prípad. Vo vzťahu k tvrdeniu, že žalobkyňa nemala možnosť sa oboznámiť s pokladmi rozhodnutia uviedla, že dňa 7.11.2018 bol jej zamestnanec nahliadnuť do administratívneho spisu, pričom sa následne k jednotlivým podkladom, ktoré boli obsahom administratívneho spisu aj vyjadril. Zastala názor, že zákonného záložné právo má neakcesorickú povahu dodajúc, že prvostupňové rozhodnutie je podľa jej názoru vecne správne a žalovaný len doplniť ďalšie dôvody zákonnosti tohto rozhodnutia a preto sa nejedná o prekvapivé rozhodnutie. S poukazom na uvedené navrhla správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 87. Ďalšia účastníčka konania na pojednávaní uviedla, že nesúhlasí s podanou správnou žalobou, byt kúpila na dobrovoľnej dražbe, za byt riadne zaplatila 13 tisíc eur. 88. Právny zástupca žalobkyne k vyjadreniu poverenej zástupkyne žalovaného uviedol, že tieto považuje za nedôvodné. Vo vzťahu k tvrdeniu, že Dr. O. nahliadol dňa 07.11.2018 do administratívneho spisu poukázal na časovú súvislosť nahliadnutia do spisu a doručenia výkazu nedoplatkov, ktorý bol doručený až dňa 21.11.2018. Ďalej poukázal na to, že neboli reálne vyhodnotené skutkové okolnosti z roku 2014, keď prebiehala predchádzajúca dobrovoľná dražba. Tiež poukázal na to, že z vyjadrenia poverenej zástupkyne žalovaného sa dozvedel tretí dôvod, na ktorom je založený výmaz záložného práva a to, že tento sa mal vykonať na základe notárskej zápisnice. V tejto súvislosti zdôraznil, a to s odkazom na § 27 zákona o dobrovoľných dražbách, že o priebehu dobrovoľnej dražby sa spisuje notárska zápisnica, avšak notár nemôže osvedčiť zánik záložného práva, nakoľko dražba je ukončená príklepom a jej priebeh je osvedčený notárskou zápisnicou. Ďalej zdôraznil, že pred vydaním rozhodnutia musí prebiehať riadny proces, ktorý v danom prípade absentoval. Nesúhlasil s tvrdením, že v danom prípade nemohlo prebehnúť vo vzťahu k zániku záložného práva záznamové konanie, nakoľko správa katastra môže podľa § 34 katastrálneho zákona začať záznamové konanie aj bez návrhu, pričom zastal názor, že nie je možné v jednom konaní zapísať vlastnícke právo na základe dobrovoľnej dražby a súčasne vymazať záložné práva dodajúc, že v danom prípade sa vlastnícke právo nadobudlo príklepom a k zániku záložného práva dochádza na základe inej právotvornej skutočnosti, pričom toto konanie sa týka iných účastníkov konania a preto je kumulácia vylúčená. Za absurdné považoval, že kataster nevykonáva svoju výlučnú právomoc, ktorá mu je zverená a vytýka žalobkyni, že mala vedieť o existencii zákonného záložného práva dodajúc, že žalobkyňa nemá možnosť vedieť či zákonné záložné právo vzniklo alebo nevzniklo. Vo vzťahu k napadnutiu priebehu dobrovoľnej dražby uviedol, že v danom prípade neboli dané zákonné dôvody podľa § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách. 89. Právom záverečnej reči podľa § 112 ods. 3 SSP právny zástupca žalobkyne uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava podanej správnej žaloby, vyjadrenia doručeného správnemu súdu, ako aj vyjadrenia uskutočneného na pojednávaní, pričom zdôraznil, že pripustenie takéhoto postupu by narušilo právnu istotu súkromnoprávnych osôb, a tiež zdôraznil, že účelom nového administratívneho konania po prípadnom zrušení napadnutého rozhodnutia je zabezpečiť, aby všetci účastníci konania mali garantované procesné práva a aby sa naplnili ich legitímne očakávania. V súvislosti s rozhodovacou činnosťou správnych súdov vo vzťahu k danému prípadu poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 24S/141/2018 zo dňa 12.09.2019, body 39, 41,42, sp. zn. 23S/130/2018 zo dňa 25.09.2019, body 61 a nasl. a sp. zn. 24S/140/2018 zo dňa 12.09.2019 body 40, 42 a 43 a rovnako na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8S/68/2016 zo dňa 21.09.2017, ktoré sú právoplatné a nebol voči nim podaný mimoriadny opravný prostriedok. S poukazom na uvedené preto navrhol, aby správny súd rozhodol v zmysle žalobného petitu. Súčasne si uplatnil nárok na náhradu trov konania. 90. Poverená zástupkyňa žalovaného právom záverečnej reči podľa § 112 ods. 3 SSP uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava vyjadrení predložených správnemu súdu, ako aj vyjadrenia predneseného na pojednávaní. Navrhla správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 91. Ďalšia účastníčka konania právom záverečnej reči podľa § 112 ods. 3 SSP uviedla, že je chorá, bola liečená, nevie písať ani čítať, byt bol v dezolátnom stave, neboli tam okná, nebol tam záchod, kúpeľňa, byt si prerobila, do bytu dala 52 tisíc eur, všetky svoje úspory. Nevedela, že je tam záložné právo, nechce, aby o byt prišla. 92. S poukazom na vyjadrenie ďalšej účastníčky konania, že bola liečená a že nevie písať a čítať správny súd zisťoval, či ďalšia účastníčka konania nebola obmedzená v spôsobilosti na právne úkony, pričom mal na základe lustrácie, ako aj občianskeho preukazu preukázané, že ďalšia účastníčka konania nie je obmedzená v spôsobilosti na právne úkony. 93. Obsahom administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že dňa 19. marca 2018 bola Okresnému úradu Dunajská Streda, katastrálny odbor predložená notárska zápisnica a potvrdenie o zaplatení k notárskej zápisnici č. N 108/2018, ktorým bolo potvrdené, že cena dosiahnutá vydražením bola v plnej výške zaplatená po udelení príklepu, čím boli splnené všetky zákonné podmienky na prechod vlastníckeho práva na Katarínu Skalovú. Notárskou zápisnicou bolo preukázané, že navrhovateľ dražby - ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového domu disponovali záložných právom na zabezpečenie pohľadávky, ktoré bolo v katastri nehnuteľností zapísané ako I. v poradí pod číslom Z-5901/07, číslo zmeny 82/08, pričom táto skutočnosť správnemu súdu vyplývala aj z údajov katastra nehnuteľností. 94. Rovnako mal správny súd preukázané, že záložné právo žalobkyne k predmetnému bytu bolo zapísané ako druhé v poradí pod č. V-4868/10, vklad bol povolený dňa 19.11.2010. 95. Rovnako je preukázané, že záznamom č. 2112/18 vykonaným na základe predloženej notárskej zápisnice došlo k zápisu vlastníckeho práva na vydražiteľku S. W., pričom v časti C listu vlastníctva č. XXXX vo vzťahu k bytu č. XX bolo ponechané záložné právo Slovenskej sporiteľni, a.s. 96. Ďalšia účastníčka konania S. W. dňa 28. júna 2018 podala žiadosť o opravu chyby v katastrálnom operáte tvrdiac, že predmetnú nehnuteľnosť nadobudla nezaťaženú záložným právom. Na základe tejto žiadosti, po prešetrení jej dôvodnosti, začal Okresný úrad Dunajská Streda podľa § 59 katastrálneho zákona konanie o opravu chyby v katastrálnom operáte, výsledkom ktorého bolo vydanie prvostupňového rozhodnutia a následne na základe odvolania, vydanie napadnutého rozhodnutia. 97. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia správnemu súdu vyplýva, že Okresný úrad Dunajská Streda založil dôvodnosť zrušenia záložného práva žalobkyne na základe dvoch skutočností. Po prvé, že pohľadávka ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov voči vlastníkovi bytu (neplatičovi) vznikla od mesiaca máj v roku 2001, teda Okresný úrad Dunajská Streda skúmal, kedy vznikla pohľadávka a po druhé, že zákonné záložné právo v prospech všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v predmetnom bytovom dome bolo do operátu katastra nehnuteľnosti zapísané ako prvé v poradí dňa 10.01.2008 pod číslom Z-5901/07 a až následne dňa 19.11.2010 bolo registrované záložné právo v prospech žalobkyne pod číslom V-4868/10, pričom odkázal na ustanovenie § 151k ods. 1 Občianskeho zákonníka. Odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia, ako aj z priebeh konania o oprave chyby v katastrálnom operáte teda oprávnene u žalobkyni vzbudilo presvedčenie, že dôvodnosť podaného návrhu na opravu chyby bude posudzovaná v závislosti od toho, či pohľadávka ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov vznikla skôr ako pohľadávka žalobkyni, od čoho potom následne malo závisieť určenie prednostného záložného veriteľa. 98. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia ale uzavrel, že dokazovanie Okresného úradu Dunajská Streda bolo nadbytočné a tento vychádzal výlučne z priority zápisov záložných práv, konkrétne, že záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov bolo registrované ako prvé v poradí pod Z-5901/07, č. z. 82/08 a až neskôr v roku 2010 pod V-4868/10 bolo na list vlastníctva č. XXXX k bytu č. XX zapísané zmluvné záložné právo v prospech Slovenskej sporiteľni, a.s. Preto uzavrel, že zákonné záložné právo má s poukazom na ustanovenie § 151k ods. 1 Občianskeho zákonníka prednostný charakter, čo súčasne znamená, že predmet dražby mal byť v zmysle § 151ma ods. 3 Občianskeho zákonníka prevedený nezaťažený záložným právom Slovenskej sporiteľne, a.s., ktoré bolo registrované ako druhé v poradí, a preto ponechanie zápisu tohto záložného práva na liste vlastníctva potom, čo bol na podklade notárskej zápisnice osvedčujúcej priebeh dobrovoľnej dražby zapísaný ako vlastník Katarína Skalová, bolo treba považovať za chybu, ktorú bolo potrebné odstrániť postupom podľa § 59 ods. 1 písm. a) katastrálneho zákona. 99. Žalobkyňa dôvodnosť správnej žaloby, okrem procesných pochybení konajúcich orgánov verejnej správy v podobe porušenia zásady predvídateľnosti rozhodnutia, keď žalovaný rozhodol na základe iných skutočnosti v porovnaní s orgánom verejnej správy nižšieho stupňa a nemožnosti oboznámiť sa s podkladom rozhodnutia, podložila akcesoritou záložného práva vo vzťahu k existencii pohľadávky tvrdiac, že ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov v predmetnom bytovom dome práve z dôvodu neexistencie pohľadávky v rozhodnom čase, konkrétne v období pred vznikom jej záložného práva, nemajú postavenie prednostného záložného veriteľa majúc za to, že ich pohľadávka vznikla až po registrácii jej záložného práva registrovaného pod V-4868/10, dokonca tvrdiac, že zákonné záložné právo, na základe ktorého sa vykonávala dobrovoľná dražba nebolo ani v katastri nehnuteľností registrované. Preto mala za to, že nebol daný zákonný dôvod na zrušenie záložného práva registrovaného pod V-4868/10. 100. Správny súd v prvom rade vyhodnocoval právne posúdenie veci žalovaným orgánom verejnej správy, nakoľko práve od právneho posúdenia veci bolo závislé následné posúdenie dôvodnosti procesných námietok. Ako už bolo uvedené v bode 98 tohto rozsudku, žalovaný v závere svojho rozhodnutia skonštatoval, pre správny súd jednoducho a zrozumiteľne dôvod, pre ktorý bolo potrebné vyhovieť žiadosti ďalšej účastníčky konania, ktorá nadobudla vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti na základe dobrovoľnej dražby konanej dňa 13.03.2018. Podľa právneho názoru žalovaného dôvodom zrušenia (výmazu) záložného práva žalobkyne bola skutočnosť, že zákonné záložné právo v prospech Ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na ulici S. súpisné číslo XXXX, P. W. bolo registrované ako prvé v poradí, čo znamená, že má v zmysle § 151k ods. 1 Občianskeho zákonníka prednostný charakter, čo súčasne znamená, že predmet dražby sa mal v zmysle § 151ma ods. 3 Občianskeho zákonníka previesť nezaťažený záložným právom žalobkyne registrovaným ako druhé v poradí. 101. Je nesporné, že v danom prípade bolo na vykonanie záznamu predložené notárske osvedčenie o vykonaní dobrovoľnej dražby. Z jeho obsahu, ako i údajov katastra nehnuteľností v rozhodnom čase vyplývalo, že dražba bola realizovaná na základe záložného práva zapísaného v ako prvého v poradí. Napriek tejto skutočnosti však orgán katastra vykonal záznam tak, že síce zapísal vydražiteľku (ďalšiu účastníčku konania) za vlastníčku, avšak ponechal na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie : P. W. vo vzťahu k bytu č. XX, zapísané záložné právo záložného veriteľa zapísaného v druhom poradí. 102. V zmysle § 34 ods. 1 katastrálneho zákona sa do katastra nehnuteľností záznamom zapisujú aj práva k nehnuteľnosti vzniknuté príklepom licitátora na verejnej dražbe teda aj v rámci tzv. dobrovoľnej dražby. V tejto súvislosti súčasne správny súd zastáva názor, že s nadobudnutím vlastníctva spojeným s výkonom záložného práva v poradí prvým záložným veriteľom je zo zákona (§ 151ma ods. 3 OZ) súčasne spojený aj zánik záložného práva ostatných záložných veriteľov, pričom tento zánik ostatných záložných práv, ku ktorému dochádza ex lege, sa do katastra nehnuteľností zapisuje záznamom v zmysle § 34 ods. 1 katastrálneho zákona. 103. Správny súd v danom prípade považuje za potrebné upriamiť pozornosť na skutočnosť, že záznam do katastra nehnuteľností, ako jeden zo zápisov práv k nehnuteľnostiam má evidenčné účinky, čo znamená, že jeho vykonaním právo k nehnuteľností nevzniká, nemení sa a ani nezaniká. Z tohto dôvodu preto orgán katastra záznam vykoná buď na návrh alebo aj bez návrhu. Rovnako to znamená, že pokiaľ je na vykonanie záznamu predložený návrh, prílohou ktorého je notárske osvedčenie o vykonaní dobrovoľnej dražby a z jeho obsahu, ale predovšetkým zo zápisu v katastri nehnuteľností vyplýva, že sa jedná o výkon záložného práva zapísaného ako prvého v poradí, čo v danom prípade bolo splnené, má orgán katastra povinnosť nielen zapísať do katastra nehnuteľností vlastníctvo vydražiteľa nadobudnuté dobrovoľnou dražbou, ale i vymazať prípadné ostatné záložné práva a to aj v prípade, ak formálne takýto ich výmaz nebol v návrhu na vykonanie záznamu požadovaný, nakoľko pokiaľ by orgán katastra uvedeným spôsobom nepostupoval a ostatné záložné práva by nevymazal, nastal by stav, keď by bol zápis v katastri nehnuteľností, v rozpore so skutočným stavom. Rovnako je namieste zdôrazniť, ako správne uvádzala žalobkyňa, že notár nie je oprávnený osvedčiť zánik záložných práv, čo sa v danom prípade ani nestalo. 104. Nesprávne vykonanie záznamu je možné sanovať viacerými právnymi prostriedkami, pričom jedným z nich je aj konanie a rozhodnutie o oprave chyby v katastrálnom operáte, predmetom ktorého je práve dosiahnutie súladu medzi stavom skutočným a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností. Inak povedané orgán katastra bol oprávnený a povinný po zistení nesúladu týkajúceho sa pretrvávajúceho zápisu záložného práva pôvodne druhého záložného veriteľa na liste vlastníctva zrušiť tento zápis prostredníctvom rozhodnutia o oprave chyby v katastrálnom operáte podľa § 59 ods. 1 písm. a) katastrálneho zákona v znení účinnom v rozhodnej dobe. Na vyššie uvedenom nič nemení ani názor záložného veriteľa (žalobkyne), ktorého záložné právo bolo takto zrušené, o tom, že jeho záložné právo malo byť zapísané ako prvé v poradí, resp., že jeho pohľadávka vznikla skôr a preto mal vo vzťahu k ostatným vlastníkov bytov a nebytových priestorov predmetného bytového domu postavenie prednostného záložného veriteľa. Pre posúdenie tejto otázky je totiž rozhodujúci zápis poradia záložných práv v katastri nehnuteľností, pričom v zmysle tohto zápisu bolo predmetné záložné právo zapísané v rozhodnom čase ako druhé v poradí. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje zásadnú skutočnosť, a to, že tento zápis mal povahu hodnoverného a záväzného údaja katastra nehnuteľností v zmysle § 70 katastrálneho zákona a jeho znením boli viazané aj orgány verejnej moci (vrátane samotného orgánu katastra) a rovnako účastníci právnych vzťahov s odkazom na znenie § 71 ods. 2 katastrálneho zákona. 105. Správny súd súčasne upriamuje pozornosť žalobkyne, že spor o to, aké má byť poradie záložných práv zapísané v katastri nehnuteľností, respektíve spor o existencii alebo neexistencii záložného práva, je vecnoprávnym sporom, na riešenie ktorého je oprávnený jedine súd v civilnom sporovom konaní, pričom jedine tento súd sa môže odchýliť od stavu zapísaného v katastri nehnuteľností, ak takýto postup náležite odôvodní. Inak tiež povedané, rozhodovanie vecnoprávnych sporov nepatrí orgánom katastra a následne preto ani správnemu súdu. Ak sa preto záložný veriteľ, ktorého záložné právo bolo zapísané ako druhé v poradí domnieval, že jeho záložné právo má byť zapísané ako prvé, mohol sa takéhoto určenia domáhať žalobou podľa § 137 písm. c) CSP. Rovnako má uvedený záložný veriteľ možnosť domáhať sa určenia existencie tohto záložného práva aj v súčasnosti za použitia totožného žalobného typu. 106. V predmetnej veci je potrebné prihliadnuť ešte na jeden právny moment a to ochranu dobrej viery spojenú so zápismi v katastri nehnuteľností, teda na materiálnu publicitu katastra nehnuteľností. V tomto smere možno konštatovať, že vydražiteľka bola nesporne dobromyseľná, že zápis poradia záložných práv vyznačený na liste vlastníctva zodpovedá skutočnosti a teda že nadobudne vlastníctvo vydraženého bytu bez zaťaženia záložným právom v zmysle § 151ma ods. 3 Občianskeho zákonníka. Na tomto závere nič nemení ani informatívna poznámka so znením „Slovenská sporiteľne a.s. týmto oznamuje, že si v dražbe realizovanej na základe návrhu Ostatných vlastníkov ako prednostný záložný veriteľ neuplatňuje uspokojenie svojej pohľadávky z výťažku predaja nehnuteľnosti“, pretože táto vôbec nemala byť do katastra nehnuteľností zapísaná. Daná poznámka totiž vyjadruje len názor záložného veriteľa o nesprávnom vyznačení poradia záložných práv v katastri nehnuteľností, ktorý je však vo vzťahu k materiálnej publicite údajov katastra nehnuteľností právne irelevantný. Ak sa totiž daný záložný veriteľ mienil relevantne domáhať ochrany svojho záložného práva, mal tak učiniť vyššie uvedenou určovacou žalobou. Pri pomerovaní dobromyseľnosti vydražiteľky a pasivity záložného veriteľa je vzhľadom na zásadu proporcionality potrebné poskytnúť ochranu práve vydražiteľke. Takéto posúdenie veci je súčasne premietnutím princípu elementárnej spravodlivosti, keďže vydražiteľkou je fyzická osoba, pre ktorú je kúpa, či iné odplatné nadobudnutie bytu vo všeobecnosti zásadnou finančnou transakciou a ktorá by byt zaťažený záložným právom za daných podmienok nadobudnúť nemienila. Na druhej strane je pritom banka, ktorá akceptovala zápis svojho záložného práva ako druhého v poradí a svoju predchádzajúcu pasivitu nahrádza následnou aktivitou v rámci správneho súdnictva, do pôsobnosti ktorého však nepatrí rozhodovanie vlastníckych, či vecnoprávnych sporov (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4 Cdo 95/2019 z 29.1.2020). 107. Preto s poukazom na body 100 až 106 rozsudku, správny súd uzavrel, že v danom prípade bol daný dôvod, aby orgán katastra rozhodnutím o oprave chyby v katastrálnom operáte podľa § 59 ods. 1 písm. a) katastrálneho zákona zrušil zápis predmetného záložného práva na príslušnom liste vlastníctva. 108. Vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu, správny súd považuje za potrebné zopakovať, že žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia jednak uviedol, že dokazovanie vykonané Okresným úradom Dunajská Streda, pokiaľ išlo o preukazovanie vzniku pohľadávky záložného veriteľa - ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov predmetného bytového domu bolo nadbytočné a jednak za dôvod zrušenia záložného práva žalobkyne správne poukázal na ustanovenia § 151k ods. 1 a § 151ma ods. 3 Občianskeho zákonníka dodajúc, že ponechaním záložného práva žalobkyne, ktoré bolo registrované ako druhé v poradí, na podklade notárskej zápisnice osvedčujúcej priebeh dobrovoľnej dražby došlo k chybe, ktorú bolo potrebné odstrániť. Žalobkyňa v správnej žalobe vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu namietala dve zásadné skutočnosti. Po prvé, že ide o prekvapivé rozhodnutie, nakoľko žalovaný rozhodol na základe iných skutočností v porovnaní s prvostupňovým rozhodnutím a preto nemala možnosť argumentovať voči dôvodom, ktoré v rozhodnutí uviedol žalovaný a po druhé namietala nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, keď žalovaný sa vo svojom rozhodnutí nevysporiadal s odvolacími námietkami a nereagoval na uvedenú judikatúru najvyšších súdnych autorít. 109. Vo vzťahu k prekvapivosti napadnutého rozhodnutia správny súd opakuje, že žalobkyňa vychádzajúc z priebehu administratívneho konania, majúc na mysli predovšetkým vykonané dokazovanie vo vzťahu k vzniku pohľadávky ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v predmetnom bytovom dome, mala dôvodné očakávania vo vzťahu k právnemu názoru Okresného úradu Dunajská Streda, ktorý v podstate skutočne vychádzal aj z akcesority záložného práva vo vzťahu k vzniku pohľadávky, avšak súčasne správny orgán poukázal aj na poradie zápisov záložných práv s odkazom na ustanovenie § 151k ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaný však dokazovanie vykonané za účelom ustálenia vzniku pohľadávky ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v predmetnom bytovom dome označil za nadbytočné a dôvodnosť samotného návrhu na zrušenie záložného práva žalobkyne podaný vydražiteľkou posudzoval na základe priority zápisov záložných práv v zmysle § 151k ods. 1 a § 151ma ods. 3 Občianskeho zákonníka. 110. Vychádzajúc z ustanovenia § 59 ods. 1 a ods. 3 správneho poriadku zastáva správny súd názor, že odvolací správny orgán výlučne v prípade rozdielneho právneho posúdenia veci, za podmienky, že nie je potrebné na jeho ustálenie doplniť dokazovanie, je oprávnený, bez toho, aby prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, zaujať vo svojom rozhodnutí aj iný právny názor, resp. dôvody prvostupňového rozhodnutia náležite doplniť. Uvedené, podľa názoru správneho súdu, plne korešponduje aj so zásadou hospodárnosti a rýchlosti konania, keď v prípade zrušenia prvostupňového rozhodnutia z dôvodu nesprávneho posúdenia veci bez nutnosti doplnenia dokazovania, by v podstate orgán verejnej správny nižšieho stupňa len zopakoval dôvody uvedené v rozhodnutí odvolacieho orgánu a na základe podaného odvolania, by odvolací orgán prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie zamietol, čím by sa ale dĺžka administratívneho konania predĺžila, pričom účastník konania by na základe právneho názoru odvolacieho orgánu nemohol počítať s priaznivejším rozhodnutím vo veci. Účastník konania má ale v prípade, ak odvolací orgán doplní dôvody prvostupňového rozhodnutia, resp. vec inak právne posúdi k dispozícii právny prostriedok nápravy, v podobe správnej žaloby, ktorou má možnosť namietať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, čo znamená, že napadnuté rozhodnutie nie je pre účastníka konania definitívne. Na základe podanej správnej žaloby správny súd preskúma zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ako v danom prípade, pričom do úvahy prichádza pochopiteľne aj jeho zrušenie z dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 Správneho súdneho poriadku. Vychádzajúc z uvedeného preto nebola, podľa názoru správneho súdu, v danom prípade porušená ani zásada dvojinštančnosti správneho konania, keď správne konanie tvorí jeden celok a odvolací orgán je oprávnený dôvody prvostupňového rozhodnutia dopĺňať a rovnako vady konania odstrániť. Ako už bolo uvedené aj prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí, síce na záver, poukázal aj na prioritu zápisov záložných práv, pričom odvolací správny orgán tento dôvod doplnil a objasnil naviac dodajúc, že v danom prípade nebolo potrebné zohľadňovať okamih vzniku pohľadávky ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov. S poukazom na uvedené preto správny súd dôvodnosť tejto námietky nezohľadnil. 111. S prekvapivosťou napadnutého rozhodnutia úzko súvisí aj námietka, ktorou žalobkyňa tvrdila, že napadnuté rozhodnutie žalovaného (rovnako aj prvostupňové rozhodnutie) je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Správny súd v súvislosti s touto námietkou zastáva názor, že práve skutočnosť, že žalovaný založil svoje rozhodnutie na inom právnom posúdení veci, má za následok, k požiadavke na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, že už nebolo potrebné vyjadrovať sa k námietkam, ktorými žalobkyňa odôvodňovala svoj záver, a to s poukazom na existenciu pohľadávky ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov predmetného bytového domu, že má postavenie prednostného záložného veriteľa. Rovnako vo vzťahu k odôvodneniu napadnutého rozhodnutia je potrebné uviesť, že žalovaný reagoval aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 M Cdo 8/2010 a rovnako aj na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8S/68/2016 zo dňa 21.09.2017, keď uviedol, že sa s názorom uvedeným v týchto rozhodnutiach nestotožňuje a naďalej zotrval na názore, že pre poradie záložných práv je rozhodujúci čas ich registrácie, tak ako to vyplýva z ustanovenia § 151k ods. 1 Občianskeho zákonníka a nie čas ich vzniku. Z pohľadu správneho súdu je preto odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v danej veci dostačujúce, pričom, je potrebné dodať, že odvolací správny orgán nie je povinný posudzovať všetky odvolacie námietky, avšak je potrebné, aby posúdil námietky relevantné pre samotné rozhodnutie, čo v danom prípade nastalo. 112. Dôvodnosť námietky, ktorou žalobkyňa poukazovala na skutočnosť, že nemala možnosť sa oboznámiť s podkladom rozhodnutia, keď tento bol doručený Okresnému úradu Dunajská Streda až potom, ako jej pracovník nahliadol do administratívneho spisu (nahliadnuté bolo dňa 07.11.2018, rozpis nedoplatkov bol doručený dňa 21.11.2018) správny súd posudzoval vo vzťahu k možnosti zvrátiť výsledok daného administratívneho konania. Správny súd priznáva relevanciu tejto námietky, nakoľko Okresný úrad Dunajská Streda skutočne pochybil, keď žalobkyňa nemala možnosť oboznámiť sa s týmto podkladom pre vydanie rozhodnutia a v podstate sa s jeho obsahom oboznámila až z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, avšak v tejto súvislosti správny súd poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax správnych súdov, v zmysle ktorej sa rozhodnutie nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka [rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sž 98-102/02 (R 122/2003)]. V danom prípade, vzhľadom na právny záver žalovaného ohľadom priority zápisov daných záložných práv, s ktorým sa správny súd stotožňuje, by oboznámenie sa s výkazom nedoplatkov, ktorým sa má preukázať, kedy vznikla pohľadávka ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v predmetnom bytovom dome, skutočne neprinieslo žalobkyni iný výsledok konania. 113. Rovnako pokiaľ ide o zistenie skutkového stavu, správny súd má za to, že tento bol na účely právneho posúdenia veci žalovaným zistený dostatočne. 114. Vo vzťahu k rozhodnutiam správnych súdov (Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Banskej Bystrici) správny súd uvádza, že nejde o rozhodnutia zásadného právneho významu, na základe ktorých by žalobkyňa mala disponovať legitímnymi očakávaniami, ako sa má daná vec rozhodnúť. Konkrétne pokiaľ ide o rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8S/68/2016, správny súd zastáva iný právny názor, ktorý bol podrobne uvedený v bodoch 100 až 106 tohto rozsudku, pričom pokiaľ sa aj krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia odvoláva na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 M Cdo 8/2010 zo dňa 27.07.2011, tak k uvedenému správny súd uvádza, že citované rozhodnutie najvyššieho súdu bolo vydané v civilnej veci, nie v rámci správneho súdnictva, pričom správny súd pri svojom závere vychádzal zo samotného charakteru záznamového konania, v rámci ktorého sa poradie záložných práv posudzuje podľa údajov uvedených v operáte katastra, čo je podstatný rozdiel v porovnaní s určovacom žalobou podľa § 137 písm. c) CSP dodajúc, že ani rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 M Cdo 8/2010 sa konkrétne netýka problému určenia poradia záložných práv. 115. Pokiaľ ide o rozsudky Krajského súdu v Banskej Bystrici, na ktoré poukázal právny zástupca žalobkyne vo svojej záverečnej reči, keď citoval konkrétne body týchto rozsudkov, tak k uvedenému, okrem už spomínanej skutočnosti, že ani jedno rozhodnutie nemá charakter rozhodnutia zásadného právneho významu, správny súd uvádza, že citované body sa týkali dôvodov zrušenia pokiaľ ide o nepreskúmateľnosť rozhodnutia a vadu konania, v podobe neoboznámenia sa s podkladom rozhodnutia. Teda netýkali sa právneho posúdenia veci. Správnemu súdu však nedá nepoukázať na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 24S/141/208 z 12. septembra 2019, na ktorý sa právny zástupca žalobkyne odvolával, že krajský súd v bode 49 poukázal na inú názorovú líniu týkajúcu sa výkladu vzniku, resp. zániku a prednosti zákonného záložného práva podľa § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z., keď poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/13/2017 -148 z 28. marca 2018, ktorý sa priklonil k tomu výkladu, že zákonné záložné právo patrí do osobitnej kategórie záložných práv z dôvodu, že vzniká priamo zo zákona a jeho účelom je pôsobiť prevenčne na vlastníkov bytov a nebytových priestorov s cieľom riadneho a včasného plnenia si zákonných a zmluvných povinnosti, ale aj ochrana ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Rovnako krajský súd v danom rozsudku poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžr/144/2012 z 25. septembra 2013, v ktorom najvyšší súd skonštatoval, že „ „...zo žiadneho dôkazu, ktorý by bol v konaní o oprave chyby v katastrálnom operáte predložený nevyplýva skutočnosť, že by došlo k zániku zákonného záložného práva zriadeného podľa § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z., nakoľko toto je viazané na nehnuteľností, a preto jej prechodom na právneho nástupcu na neho v plnom rozsahu prechádza. Uvedené zákonné záložné právo v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. slúži na zabezpečenie pohľadávok, ktoré ma spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov voči vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome.“ Rovnako krajský súd v bode 48 tohto rozsudku poukázal na ostatnú novelu zákona č. 182/1993 Z. z. zákonom č. 63/2019 Z. z., podľa ktorého sa v § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. slovo „vzniknutých“ (pohľadávok) nachádza slovami (pohľadávkami) „ktoré vznikli alebo vzniknú v budúcnosti“, pričom krajský súd tiež poukázal aj na dôvodovú správu k tomuto zákonu, z ktorej vyplýva, že cieľom zákonného záložného práva podľa § 15 ods. 1 predmetného zákona je zvýraznenie postavenie vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pri realizácii ich vlastníckeho práva voči dlžníkom spomedzi ich radov. Vo vzťahu k uvedenému rozsudku krajského súdu, je potrebné ešte dodať, že krajský súd zrušil napadnuté rozhodnutie z dôvodu, že ho nepovažoval za preskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pričom v bode 40 výslovne uviedol, že nemohol preskúmať napadnuté rozhodnutie z hľadiska vecných námietok týkajúcich sa rozhodných skutočností vzniku, zániku, resp. času vzniku alebo zániku zákonného záložného práva a jeho postavenia (namietanej prednosti) v konkurencii so zmluvným registrovaným záložným právom žalobkyne. S poukazom na uvedené je dôvodné k uvedenému rozsudku, na ktorý poukázal právny zástupca žalobkyne v záverečnej reči uviesť, že tento neobsahuje samotné právne posúdenie veci, od ktorého by sa správny súd v danom konaní odklonil. K uvedenému rozsudku správny súd ešte dodáva, že tento v bode 46 uviedol, že v prípade zápisu zmeny vlastníka bytu na základe výsledkov výkonu záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby je orgán katastra okrem katastrálneho zákona determinovaný aj ustanoveniami Občianskeho zákonníka týkajúcimi sa právnej úpravy záložného práva, najmä § 151j, § 151k, § 151ma a § 151md a v záznamovom konaní bol tak prvostupňový správny orgán povinný v prvom rade posúdiť či prostredníctvom zákona o dobrovoľných dražbách vykonávané zákonného záložné právo „Ostatných vlastníkov“ existovalo a či malo prednosť pred zmluvným registrovaným záložným právom, pričom pokiaľ dospel k záveru, že ide o prednostné záložné právo, nič mu nebránilo zapísať záznamom vydražiteľa bytu ako nového vlastnícka, pričom ale bol povinný zohľadniť aj dôsledky, ktoré s konkurenciou záložných práv spája § 151ma ods. 3 Občianskeho zákonníka, konkrétne prevod zálohu nezaťaženého záložnými právami ostatných záložných veriteľov dodajúc, že vzhľadom na charakter záznamového konania prvostupňový orgán nebol povinný splnenie uvedených podmienok pri zápise záznamu odôvodňovať. 116. Pokiaľ ide o rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžrk/1/2017 zo dňa 18.10.2018 tak k uvedenému správny súd uvádza, že v posudzovanom prípade išlo o namietanú nečinnosť orgánu katastra pri zápise zákonného záložného práva, čo znamená, že nejde o skutkovo a právne obdobnú vec v porovnaní s prejednávanou vecou. 117. Správny súd upriamuje pozornosť žalobkyne, a to s poukazom na jej vyjadrenia ohľadom všeobecného vyjadrenia žalovaného a ďalšej účastníčky konania, že správny súd preskúmava napadnuté rozhodnutie v rozsahu uplatnených žalobných bodov, pričom aj samotná skutočnosť, že by bol žalovaný v konaní pred správnym súdom v rámci všeobecne správnej žaloby nečinný, nemá automaticky za následok kasáciu napadnutého rozhodnutia. V správnom súdnom konaní sa neuplatňuje ustanovenie § 151 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva, že skutkové tvrdenia, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Je potrebné si uvedomiť, že v správnom súdnom konaní správny súd preskúmava zákonnosť už vydaného rozhodnutia orgánu verejnej správy, teda tu už existuje určitý skutkový stav, pričom správny súd vyhodnocuje v rozsahu žalobných bodov, či bol tento existujúci skutkový stav dostačujúci na právne posúdenie veci. 118. Záverom správny súd dodáva, že preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu uplatnených žalobných bodov, pričom zohľadňoval žalobné body vrátane rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a správnych súdov, ktoré boli relevantné vo vzťahu k právnemu posúdeniu veci, ktorý ustálil. Uvedené znamená, že neposudzoval námietky týkajúce sa vzniku pohľadávky ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov predmetného bytu a existenciu, respektíve neexistenciu záložného práva vrátane relevancie predloženého výkazu nedoplatkov a výsledku dobrovoľnej dražby, ktorá sa konala v roku 2014. Rovnako podľa názoru správneho súdu napadnuté rozhodnutie spĺňa atribúty zákonnosti a poskytuje žalobkyni jasné dôvody, pre ktoré bolo záložné právo, registrované ako druhé v poradí, zrušené. Pokiaľ aj žalovaný v závere svojho rozhodnutia skonštatoval, že sa v plnej miere stotožňuje so závermi Okresného úradu Dunajská Streda, ktoré však možno označiť sčasti za zmätočné, keď tento najskôr po opise jednotlivých úkonov vykonaných za účelom zistenia, kedy pohľadávka vznikla uviedol, že pohľadávka vznikla od mesiaca máj 2001 a následne odkázal na poradie zápisov záložných práv s odkazom na ustanovenie § 151k ods. 1 Občianskeho zákonníka, čo mu žalobkyňa v správnej žalobe aj vytkla, tak táto skutočnosť nemá za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. 119. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, preto správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 Správneho súdneho poriadku zamietol. 120. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, nakoľko v správnom súdnom konaní orgánu štátnej správy, ktorým žalovaný nepochybne je, možno priznať trovy konania iba výnimočne. 121. O trovách konania ďalšej účastníčky konania rozhodol správny súd podľa § 169 SSP, podľa ktorého ďalší účastníci konania majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil. Správny súd ďalšej účastníčke konania vyslovene žiadne povinnosti neukladal. Hoci svoje právo vyjadriť sa v správnom súdnom konaní využila, nárok na náhradu trov konania jej nevzniklo, pretože za splnenie povinnosti nemožno považovať splnenie výzvy správneho súdu na vyjadrenie sa k správnej žalobe (pozri bližšie rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžrk/20/2018 z 25. septembra 2019). 122. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.