Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 20S/19/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2019200040 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2019200040.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobcu: AT - log, s.r.o., Železničná 1119/16, 926 01 Sereď, IČO: 46 759 221, zastúpeného advokátom JUDr. Ondrejom Krempaským, Račianska 66, Bratislava proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo 102600890/2018 zo dňa 14.12.2018 takto r o z h o d o l : I. Súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 102600890/2018 zo dňa 14.12.2018 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. II. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. 102600890/2018 zo dňa 14.12.2018, ktorým žalovaný ako odvolací orgán postupom podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava (správca dane) č. 319026/2018 zo dňa 5.6.2018 vyrubujúce mu podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku rozdiel dane v sume 6 934,39 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2015 na základe neuznania nároku na odpočítanie dane zo zjednodušených faktúr dodávateľa WIKING STAV s.r.o. ( dodávky pohonných hmôt) a dodávateľa MONUMENT MAGNUS, s.r.o. ( dodávky tovaru - olej, pneumatiky, toner, dodávka služby - servis vozidiel). 2. Žalobca namietal nezákonnosť rozhodnutí správnych orgánov vo veci ako spôsobenú nesprávnym vyhodnotením skutkového stavu daňovými orgánmi oboch stupňov, ako aj nesprávnym právnym posúdením veci. Poukazoval na to, že správca dane preniesol zodpovednosť a povinnosti predávajúceho na daňový subjekt, čo považoval za nezákonné, nakoľko z jeho strany nebola porušená žiadna povinnosť, ktorá by správcu dane oprávňovala vyrubiť mu už raz zaplatenú DPH (ako súčasť kúpnej ceny). Má za to, že všetky ním predložené pokladničné doklady obsahovali povinné údaje vyžadované ustanovením § 8 ods. 1 zák. č. 289/2008 Z. z. a tiež údaje, ktoré sú obsahom vzoru umiestneného v predajni, v zmysle § 8 ods. 5 zák. č. 289/2008 Z. z. . V tejto súvislosti zdôraznil, že nemohol mať pochybnosti o pravosti pokladničného dokladu, ktorý obsahoval všetky zákonom ustanovené údaje a za stavu, keď kúpna cena dodaného tovaru zodpovedala jednotkovej cene a množstvu dodaného tovaru. Namietal, že nemôže niesť zodpovednosť za to, ak pokladničné doklady vydané predávajúcim majú odlišné interné číselné kódy, ktorých správnosť si žiaden kupujúci nemôže overiť. Mal za to, že zo strany správcu dane mu bez existencie hmotnoprávneho dôvodu bola vyrubená DPH, ktorá mala byť vyrubená obchodnej spoločnosti WIKING STAV, s.r.o., a to z dôvodu, že pokladničné doklady, ktoré táto spoločnosť vydala a na základe ktorých si v súlade so zákonom odpočítal DPH, preukazujú vznik daňovej povinnosti tejto obchodnej spoločnosti. Uvádzal, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané dodanie motorovej nafty, ako to vyplýva z pokladničných dokladov, ktorých obsah sa v celom rozsahu stotožňoval s údajmi, ktoré boli v registračnej pokladnici dodávateľa. Podľa žalobcu správca dane neprihliadol na to, že bolo predložených cca 1 800 pokladničných dokladov, ktorých údaje boli zhodné s povinnými údajmi v zmysle § 8 ods. 1 zák.č. 289/2008 Z.z. a o ktorých mal vedomosť podnikateľ prevádzkujúci registračnú pokladnicu. Správca dane „overil“ za celé kontrolované obdobie mesiacov 1-5 a 7-12/2015 5-6 jázd motorových vozidiel a na základe toho prijal záver, že knihy jázd sú nedôveryhodné, čo platí aj v ďalších 1 755 prípadoch. Žalobca mal ďalej za to, že správca dane nevykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, vykonal ho len v takom rozsahu, resp. len také dôkazy, ktoré svedčili v neprospech žalobcu. Za tohto stavu závery správcu dane považoval za svojvoľné, nemajúce oporu vo vykonanom dokazovaní. Zdôrazňoval, že ním predložené pokladničné doklady sú zhodné s údajmi, ktorými disponovala výlučne dodávateľská spoločnosť, z čoho vyplýva, že táto spoločnosť, resp. jej zamestnanec vystavoval doklady, ktorých jediný údaj, a to nepovinný číselný kód, sa nezhodoval s dokladmi predloženými žalobcom. Postup žalovaného považoval žalobca za účelový, o čom podľa neho svedčí tiež skutočnosť, že nesúlad údajov v niekoľkých zanedbateľných prípadoch má byť dôkazom aj v tých prípadoch, kde sa preukázala zhoda medzi údajmi v knihe o prevádzke motorových vozidiel s pokladničným dokladom. V tejto súvislosti zdôrazňoval, že každé dodanie je samostatným dodaním a musí sa posudzovať a preukazovať vždy samostatne. Tvrdil, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že ním predložené pokladničné doklady nepreukazovali nárok na odpočet DPH. Podľa jeho názoru v predmetnej veci nie je rozhodujúcou skutočnosťou, akým spôsobom platil žalobca, zásadnou skutkovou a právnou otázkou sú pokladničné doklady, ktoré boli pri dodaní vystavené subjektom, ktorý ako jediný disponoval s cca 5 000 údajmi v registračnej pokladnici, ktoré boli na predložených pokladničných dokladoch. Vzhľadom k tomu, že daň nebola zaplatená, jediný, komu mohla byť za tejto dôkaznej situácie vymeraná, bola spoločnosť WIKING STAV, s.r.o., ktorá je ako platiteľ povinná daň podľa § 69 ods. 1 v spojení s § 8 ods. 13 zákona o DPH, pretože jej vznikla daňová povinnosť podľa § 19 tohto zákona, uhradiť alebo preukázať, že tieto doklady nevystavila, na základe týchto dokladov nedodala žalobcovi tovar. Ďalej uviedol, že skutočnosť, že spoločnosť Slovnaft, a.s. má evidenciu v poriadku, nie je dôkazom o správnosti konania spoločností WIKING STAV, s.r.o. (táto predložila aj záznamy bez evidenčných čísel), čo len potvrdzuje to, že úprava dokladov a evidencií je možná. Poukázal ďalej na to, že žalovanému ako aj správcovi dane musí byť za tejto dôkaznej situácie zrejmé, že predmetom dodania boli dvojnásobné dodania, a to dodania, ktoré boli uskutočnené na základe pokladničných dokladov, ktoré majú iné evidenčné čísla, ako sú na pokladničných dokladoch predložených žalobcom, aj keď na rozdiel od pokladničných dokladov predložených žalobcom, tie s číslami, ktoré by mali byť zhodné s evidenčnými číslami v pokladni nikto nestotožnil. Za tohto stavu odvodzovať závery od evidencie Slovnaftu, a.s. znamená zakrývať skutočnosti, ktoré z dokazovania vyplynuli, t.j., že okrem nafty vedenej v evidencii Slovnaftu, a.s. bola predmetom dodania aj ďalšia motorová nafta, ktorej dodávanie je preukázané pokladničnými dokladmi predloženými žalobcom. Žalobca predložil listiny vystavené na registračnej pokladnici dodávateľa, za dodaný tovar zaplatil kúpnu cenu, dodanie tovaru a aj vznik daňovej povinnosti potvrdil dodávateľ. Podľa jeho názoru to bola práve obchodná spoločnosť MONUMENT MAGNUS, s.r.o., ktorá si nesplnila daňovú povinnosť, nemala zaregistrovanú daňovú pokladnicu a ktorá bola povinná daň na vstupe uhradiť. Právny záver, že obchodnej spoločnosti MONUMENT MAGNUS, s.r.o. vznikla daňová povinnosť podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH, nemá oporu v zákone a táto obchodná spoločnosť bola povinná zaplatiť DPH, pretože v okamihu dodania tovaru žalobcovi jej vznikla daňová povinnosť a v tom istom okamihu vznikol žalobcovi nárok na odpočet. 3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k veci žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 4. Poukazoval na to, že pokiaľ si žalobca uplatňuje nárok na odpočítanie dane na základe dokladov vystavených ERP, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený, a to dodávateľom uvedeným na dokladoch vystavených touto pokladnicou. Mal za to, že predložené pokladničné doklady zo strany žalobcu neboli pravé a nebolo preukázané ani dodanie tovaru žalobcovi podľa predložených dokladov, a preto nevznikla žalobcovmu dodávateľovi v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť (daň z týchto obchodov ani nebola dodávateľom odvedená) a žalobca preto nemal právo na odpočítanie dane podľa § 49 v spojení s § 51 zákona o DPH. Tvrdil, že žalobca si nesplnil dôkaznú povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia § 24 ods. 1 daňového poriadku a nepreukázal vierohodnosť predložených pokladničných dokladov. Vzhľadom k tomu, že neboli predložené pravé doklady, neexistujú faktúry od platiteľa vyhotovené podľa § 71 zákona o DPH. Pokiaľ ide o žalobcom predložené pokladničné doklady uhradené platobnou kartou, tieto obsahovali rovnaké kontrolné kódy ako sú uvedené na kontrolných záznamoch servisnej organizácie a spoločností SLOVNAFT, a.s., nezrovnalosti sa vyskytli v kontrolných kódoch v prípadoch pokladničných dokladov uhradených v hotovosti. Podľa názoru žalovaného sa žalobca týmto spôsobom (realizácia úhrad v hotovosti) sám zbavil možnosti dokladovania tejto okolnosti z hľadiska dôkaznej sily preukaznejším výpisom z peňažného ústavu, resp. potvrdením peňažného ústavu, nakoľko technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie reálne poskytnuté bolo, resp. či bolo poskytnuté v deklarovanom rozsahu a dodávateľom uvedeným na doklade. Uviedol, že predmetom plnenia dodávateľov nemalo byť len dodanie tovaru, ale aj dodanie služieb , konkrétne v septembri 2015 servis vozidiel, pričom k dodaniu týchto služieb sa žalobca ako ani ďalšie zúčastnené osoby žiadnym spôsobom nevyjadrili. V tejto súvislosti poukázal na to, že žalobca nepredložil žiadny dôkaz o prijatí tovaru a služby od dodávateľa, pričom sa obmedzil len na navrhnutie vypočutia svedka - konateľa dodávateľa, ktorý sa vyjadril len vo všeobecnej rovine, ktorá je zrejmá len z predložených dokladov z ERP ( elektronickej registračnej pokladnice ), pričom ani kontrolné záznamy z ERP nepredložil. Ďalej uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že dodávateľ MONUMENT MAGNUS, s.r.o. pri svojej podnikateľskej činnosti používal pokladnicu ERP, ktorá nebola aktivovaná a servisovaná v zmysle platných právnych predpisov. V rámci miestneho zisťovania na prevádzke servisnej organizácie VAROS TRADE, s.r.o., ktorú dodávateľ označil ako servisnú organizáciu, zistil, že táto organizácia ERP s DKP č. 1002023550386003 neaktivovala a ani neservisovala. Mal za to, že zo strany žalobcu predložené zjednodušené faktúry sú nedôveryhodné, nakoľko sa na registrovanej adrese ERP s týmto DKP nachádzala predajňa obuvi, avšak žalobca deklaroval nadobudnutie iného druhu tovaru. Naviac z predloženej zmluvy o nájme nebytových priestoroch uzatvorenou medzi MLYNY, a.s. a dodávateľom ako prenajímateľom vyplýva, že predmet nájmu bude nájomca užívať výhradne za účelom prevádzkovania predajne obuvi - spoločenských a extravagantných topánok a módnych doplnkov, v súlade s registrovaným predmetom činnosti nájomcu. Taktiež zdôraznil, že predmetom konania nebolo preverovanie dodržiavania ustanovení zákona o ERP, ale uplatnenie nároku žalobcu na odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH. Poukázal tiež na to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie splnenia zákonom o DPH stanovených podmienok na uplatnenie odpočítania dane, pretože žalobcom predložené doklady nespĺňajú zákonné kritérium dostatočnej preukaznosti oprávnenosti odpočítania dane. Okrem toho nebolo preukázané, že by sa deklarované zdaniteľné obchody uskutočnili v zmysle predložených pokladničných dokladov, keď tovar a služby neboli dodané tak ako to deklaroval žalobca predloženými dokladmi. 5. V súvislosti s deklarovaným nadobudnutím pohonných hmôt na základe zjednodušených faktúr vyhotovených dodávateľom obchodnou spoločnosťou WIKING STAV, s.r.o. žalovaný uviedol, že bolo zistené, že kontrolné kódy na žalobcom predložených faktúrach sú rozdielne ako kontrolné kódy na kontrolných záznamoch predložených servisnou organizáciou Datapac, s.r.o. a spoločnosťou SLOVNAFT, a.s., u ktorých sa kontrolné kódy zhodujú. Ďalej poukázal na to, že údaje zapísané v knihe jázd sa vo viacerých prípadoch nezhodujú s údajmi zaslanými Národnou diaľničnou spoločnosťou, a.s., t.j. neboli zohľadnené reálne jazdy vozidiel, pretože knihy jázd predložené žalobcom ako dôkaz k nadobudnutiu pohonných hmôt, sú vytvorené externou spoločnosťou. V tejto súvislosti poukázal na to, že časové údaje uvádzané žalobcom v podanom daňovom priznaní k dani z motorových vozidiel v súvislosti so vznikom daňovej povinnosti (používanie motorových vozidiel na podnikateľské účely od určitého dátumu) nekorešpondujú s knihou jázd jednotlivých vozidiel, pretože tieto vozidlá už boli žalobcom používané skôr, resp. podľa detailného výpisu mýtnych transakcií niektoré motorové vozidlá neprešli žiadnou mýtnou bránou, pričom v knihe jázd sú záznamy o tom, že tieto vozidlá jazdili. Poukázal tiež na to, že žalobca neuviedol ani príkladmo konkrétne jazdy vykonané konkrétnymi vozidlami zaznamenané v knihách jázd, ktoré by boli v súlade s údajmi zaslanými Národnou diaľničnou spoločnosťou, a.s. . Mal za to, že žalobcom predložené pokladničné doklady neboli pravé (ich pravosť nebola spochybnená zovšeobecnením 4-5 prípadov na základe nezrovnalostí v knihe jázd), z ktorých by vyplývalo, že si žalobca oprávnene odpočítal DPH. Okrem toho poukázal na to, že pokladničné doklady predložené žalobcom uhradené platobnou kartou obsahovali rovnaké kontrolné kódy ako sú uvedené na kontrolných záznamoch servisnej organizácie a spoločnosti SLOVNAFT, a.s., a rozdielne v kontrolných kódoch boli pokladničné doklady predložené žalobcom uhradené v hotovosti. Uvádzal, že podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet, pričom žalovaný predložené účtovné doklady zo strany žalobcu považoval za nevierohodné, ktoré dostatočným spôsobom nepreukazovali vznik uplatneného nároku na odpočítanie dane. 6. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci. Podľa § 120 SSP správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci, b) rozhoduje v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j) alebo c) rozhoduje podľa § 192. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada. Podľa § 24 ods. 1 písm. a) až c) daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. Podľa § 19 ods. 1 prvej a druhej vety zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. Podľa § 71 ods. 1 písm. c) zákona o DPH na účely tohto zákona vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru. Podľa § 74 ods. 3 písm. b) zákona o DPH zjednodušenou faktúrou je doklad vyhotovený elektronickou registračnou pokladnicou podľa osobitného predpisu, ak cena tovaru alebo služby vrátane dane uhradená v hotovosti nie je viac ako 1 000 eur alebo uhradená inými platobnými prostriedkami nahradzujúcimi hotovosť nie je viac ako 1 600 eur a doklad vyhotovený tankovacím automatom pre bezobslužné čerpanie pohonných látok, ak cena tovaru vrátane dane uhradená elektronickým platobným prostriedkom nie je viac ako 1 600 eur; doklad nemusí obsahovať údaje podľa odseku 1 písm. b) a jednotkovú cenu podľa odseku 1 písm. g). Podľa § 2 písm. i) zákona č 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice ( o ERP) na účely tohto zákona sa rozumie tržbou platba prijatá z predaja tovaru alebo z poskytovania služby na predajnom mieste v hotovosti alebo inými platobnými prostriedkami nahrádzajúcimi hotovosť, najmä elektronickými platobnými prostriedkami alebo poukážkou oprávňujúcou na nákup tovaru alebo poskytnutie služby, okrem platby prijatej bezhotovostne prevodom na účet podnikateľa; tržbou je aj platba prijatá ako preddavok. Podľa § 2 písm. j) zákona o ERP na účely tohto zákona sa rozumie tovarom akýkoľvek výrobok, polotovar, materiál, alebo surovina predávaný podnikateľom. Podľa § 2 písm. k) zákona o ERP na účely tohto zákona sa rozumie službou služba označená v štatistickej klasifikácii ekonomických činností uvedená v prílohe č. 1. Podľa § 2 písm. l) zákona o ERP na účely tohto zákona sa rozumie predajným miestom miesto, kde sa prijíma tržba. Podľa § 4 písm. a) bod 8 zákona o ERP sa do fiškálnej pamäte nezameniteľne a neodstrániteľne zaznamenáva kontrolný kód na účely overenia pravosti kontrolného záznamu. Podľa § 8 ods. 1 zákona o ERP podnikateľ je povinný po zaevidovaní tržby v elektronickej registračnej pokladnici alebo vo virtuálnej registračnej pokladnici odovzdať kupujúcemu pokladničný doklad okrem kópie pokladničného dokladu ihneď po jeho vytlačení v elektronickej registračnej pokladnici alebo vo virtuálnej registračnej pokladnici; iný doklad vyhotovený elektronickou registračnou pokladnicou alebo virtuálnou registračnou pokladnicou o prijatí tržby podnikateľ nesmie kupujúcemu odovzdať. Pokladničný doklad obsahuje najmenej tieto povinné údaje: a) daňový kód elektronickej registračnej pokladnice, alebo kód virtuálnej registračnej pokladnice, b) daňové identifikačné číslo, ak podnikateľ nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty, c) identifikačné číslo pre daň z pridanej hodnoty, ak podnikateľ je platiteľom dane z pridanej hodnoty, d) ochranný znak, e) poradové číslo od poslednej dennej uzávierky, f) dátum a čas vyhotovenia pokladničného dokladu, g) označenie tovaru alebo označenie služby, množstvo tovaru alebo rozsah služby a priradenie sadzby dane z pridanej hodnoty, okrem prípadu, ak platiteľ dane z pridanej hodnoty uplatňuje osobitnú úpravu uplatňovania dane podľa osobitného predpisu, h) cenu tovaru alebo cenu služby, i) obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania podnikateľa a predajné miesto, ak je odlišné od sídla alebo miesta podnikania, j) základ dane z pridanej hodnoty, ak podnikateľ je platiteľom dane z pridanej hodnoty v členení podľa sadzieb, okrem prípadu, ak platiteľ dane z pridanej hodnoty uplatňuje osobitnú úpravu uplatňovania dane podľa osobitného predpisu, k) sadzbu dane z pridanej hodnoty alebo údaj o oslobodení od dane z pridanej hodnoty, ak podnikateľ je platiteľom dane z pridanej hodnoty v členení podľa sadzieb, okrem prípadu, ak platiteľ dane z pridanej hodnoty uplatňuje osobitnú úpravu uplatňovania dane podľa osobitného predpisu, l) výšku dane z pridanej hodnoty spolu, ak podnikateľ je platiteľom dane z pridanej hodnoty v členení podľa sadzieb, okrem prípadu, ak platiteľ dane z pridanej hodnoty uplatňuje osobitnú úpravu uplatňovania dane podľa osobitného predpisu, m) zaokrúhlenie ceny, n) celkovú sumu platenej ceny, o) ďalšie údaje, ktorých uvedenie vyplýva z osobitného predpisu. 7. Za splnenia procesných podmienok súd prejednal vec v neprítomnosti riadne a včas predvolaného žalobcu, vypočul žalovaného, ktorý zotrval na argumentácii uvedenej v jeho písomných podaniach vo veci, a po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu, dospel k záveru o dôvodnosti žaloby, hoci nie všetkých jej žalobných dôvodov. 8. Úlohou súdu v konaní bolo preveriť žalobcom namietanú nezákonnosť aplikácie hmotnoprávnych ustanovení zákona o DPH v spojení so zákonom č. 289/2008 Z.z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice v nadväznosti na vyhodnotenie zisteného skutkového stavu, správnosť ich aplikácie pri posudzovaní splnenia zákonných podmienok na nepriznanie žalobcom uplatneného nároku na odpočet dane z prijatého zdaniteľného plnenia podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH, so zameraním sa na posúdenie miery prenosu dôkazného bremena na žalobcu vzhľadom na zistený skutkový stav pri preverovaní oprávnenosti uvedených v uplatnení nárokov, resp. pri určení daňovej povinnosti za kontrolované zdaňovacie obdobie september 2015. 9. V danom prípade si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane zo zjednodušených faktúr vyhotovených spoločnosťou WIKING STAV, s.r.o. a dodávateľom - spoločnosťou MONUMENT MAGNUS, s.r.o., keď žalobca deklaroval nadobudnutie pohonných hmôt dodaných spoločnosťou WIKING STAV, s.r.o. z prevádzok čerpacích staníc ČS Slovnaft Dolná Streda a ČS Slovnaft Sereď používajúcich elektronické registračné pokladnice. Z pokladničných dokladov ERP ako aj zapožičaných elektronických žurnálov zaznamenaných na CD nosiči správca dane zistil, že údaje na pokladničných dokladoch sa zhodujú s údajmi uvedenými v elektronických žurnáloch, avšak bolo zistené, že rovnaký pokladničný doklad mal iný kontrolný kód v kontrolnom zázname a iný kontrolný kód na vytlačenom pokladničnom doklade. Na základe takto zisteného skutkového stavu správca dane ako aj žalovaný mal za to, že neboli splnené zákonné podmienky na odpočítanie dane žalobcom z preverovaných pokladničných dokladov, resp. faktúr. 10. Účelom zákona o DPH, ktorý transponoval Smernicu Rady EÚ č. 2006/112/ES zo dňa 28.11.2006, bolo upraviť vzťah daňového subjektu ako registrovaného platcu DPH k štátu stanovením povinnosti daňovému subjektu, ale určil i jasné pravidlá pri uplatnení si nároku na odpočet dane zo zdaniteľných plnení ako základ tohto práva, teda stanovil hmotnoprávne podmienky podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH a zamedziť tak ľahkému zneužitiu tohto práva. Zákon o DPH vyžaduje preukázanie pôvodu a účel zdaniteľného plnenia dodaného v zmysle vystavenej faktúry pre odberateľa, ktorý si na základe nej uplatňuje nárok na odpočítanie dane vo vzťahu k štátu v zmysle zákona o DPH. Správca dane nie je povinný preukázať existenciu daňovej transakcie, ale v rámci daňovej kontroly overuje, či daňový subjekt deklarovanú daňovú transakciu podľa predložených daňových dokladov zrealizoval. 11. Oprávnenie správcu dane v zmysle § 24 v spojení s § 3 ods. 2 veta prvá (zásada súčinnosti daňového subjektu) a odseku 3 (hodnotenie dôkazov) Daňového poriadku preverovať skutkový stav tvrdený daňovým subjektom a následne hodnotiť dôkazy predkladané daňovým subjektom je limitovaná na prvom mieste zásadou zákonnosti (§ 3 ods. 1 Daňového poriadku v spojení s čl. 2 ods. 2 ústavy Slovenskej republiky). Preto správca dane musí konať aj v zmysle vyhľadávacej zásady, t.j. má právomoc zistiť čo najúplnejšie skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti žalobcu aj bez súčinnosti žalobcu, s tým, že nikto nemôže viazať správcu dane povinnosťou vykonávať dokazovanie iba v rámci dôkazných prostriedkov navrhnutých žalobcom ako daňovým subjektom (viď rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 5Sž-o-KS/29/2005 zo dňa 16. novembra 2005). 12. Formulácia dôvodných pochybností správcom dane a ich oznámenie daňovému subjektu postupom podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, ktoré sleduje ako dôsledok prenos dôkazného bremena na daňový subjekt, musí splniť nielen podmienku preukázateľného spochybnenia (obdobne aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 401/09 zo 16. decembra 2009 ) ale je podmienené aj vyslovením hodnotiacich úsudkov, ktorými pomenuje svoje pochybnosti dostatočne jasne, aby daňový subjekt poznal rozsah svojho dôkazného bremena a na základe informácií od správcu dane vedel, aké skutočnosti má doložiť ďalšími dôkazmi. Dôvodnosť pochybností, že listinné dôkazy predložené žalobcom svedčiace v jeho prospech nie sú vierohodné, resp. že správca dane má pochybnosť o tom, či dôkazy zodpovedajú realite, sa presúva na správcu dane (viď rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 4 Sžf/7/2011 zo dňa 31. marca 2011). 13. V danom prípade jednotlivé zdaniteľné plnenia spoločnosti WIKING STAV s.r.o., resp. účtovné prípady boli zdokumentované príjmovými ako aj výdavkovými pokladničnými dokladmi, pričom na týchto pokladničných dokladoch neboli zistené odchýlky, na základe ktorých by bolo možné prijať jednoznačný záver, že predložené zjednodušené daňové doklady nie sú dôkazom o nadobudnutí tovaru zo strany žalobcu. Z protokolu z daňovej kontroly vyplýva, že povinné údaje na pokladničných dokladoch, ktoré predložil žalobca, sú identické s údajmi, ktoré majú kontrolné záznamy, zhodným nie je nepovinný údaj - číselný kód na pokladničných dokladoch so záznamom v evidencii, resp. registračnej pokladnice. Vykonaným dokazovaním teda bola zistená zhodnosť povinných údajov na dokladoch predložených žalobcom s údajmi na dokladoch predložených spoločnosťou SLOVNAFT, a.s. ako aj servisnou organizáciou Datapac, s.r.o. 14. Podľa obsahu spisového materiálu správca dane, s argumentáciou ktorého sa žalovaný ako odvolací orgán stotožnil, posúdil žalobcom predložené pokladničné doklady ako nedôveryhodné , nakoľko podľa neho nie je možné, aby rovnaký pokladničný doklad mal iný kontrolný kód v kontrolnom zázname a iný kontrolný kód na vytlačenom pokladničnom doklade. Z tohto dôvodu pokladničné doklady nepovažoval za faktúry vystavené v zmysle § 71 zákona o DPH a označil ich za falošné. Súčasne správca dane považoval za preukázané, že k deklarovanému nadobudnutiu pohonných hmôt daňovým subjektom nedošlo, pričom vychádzal zo svojich zistení týkajúcich sa nezrovnalostí záznamov v knihe jázd žalobcu a poznatkov o reálnom pohybe vozidiel, ktoré čerpal z údajov poskytnutých mu Národnou diaľničnou spoločnosťou, a.s. 15. Argumentácia správnych orgánov zistenými nezrovnalosťami v záznamoch o pohybe vozidiel, pri činnosti ktorých mali byť pohonné hmoty zakupované ( čerpané), je pritom zjavne nedôvodná nakoľko žiadna zo sporných jázd vozidiel sa netýka zdaňovacieho obdobia september 2015, za ktoré bol žalovaným potvrdeným rozhodnutím správcu dane rozdiel dane žalobcovi určený. Nemôže byť sporným, že hoci zistené nezrovnalosti nevrhajú na činnosť žalobcu „ dobré svetlo“, nemožno ich zovšeobecňovať do takej miery, aby boli dôvodnou pochybnosťou a prekážkou priznania odpočtu dane aj za obdobia, v ktorých nezrovnalosti zistené neboli. 16. Potom odhliadnuc od stručného konštatovania správcu dane o vyhodnotení pokladničných dokladov z ERP ako dodatočne vyhotovených z dôvodu ich nepoškodenosti a uhladenosti, ktoré pre nedostatok objasnenia úvah správneho orgánu v tomto smere je nepreskúmateľným a ktorým sa žalovaný v obsahu svojho rozhodnutia ani nezaoberal, je jediným relevantným dôvodom vzniku pochybností správcu dane nezrovnalosť v kontrolných kódoch pokladničných dokladov. Pokiaľ v tejto súvislosti správne orgány pokladničné doklady označili za falošné alebo nepravé, neozrejmili dôsledne, čo a na základe akých dôkazov a úvah tým mali na mysli, či podľa ich názoru doklady neboli vystavené deklarovaným dodávateľom WIKING STAV s.r.o. alebo „iba“ neboli vystavené na deklarovanej elektronickej registračnej pokladnici, alebo niečo iné (?), a akú to má priamu súvislosť s uplatneným nárokom na odpočet dane, či to popiera dodanie pohonných hmôt deklarovaným dodávateľom žalobcovi alebo naplnenie inej konkrétnej podmienky priznania odpočtu dane. Konštatovanie, že predložené pokladničné doklady preto nemožno považovať za faktúry vystavené v zmysle § 71 zákona o DPH v tomto smere nič neobjasňuje ( z dôvodu, že neboli vystavené dodávateľom ?, neobsahujú niektorú zo zákonom stanovených náležitostí ?, iné ?). 17. V súvislosti s nezrovnalosťou v kontrolných kódoch pokladničných dokladov ako jediným relevantným dôvodom pochybností správcu dane nemožno opomenúť, že túto skutočnosť žalovaný vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí vo veci č. 100225915/2018 zo dňa 25.1.2018, ktorým zrušil rozhodnutie správcu dane zo dňa 5.10.2017, označil za nie dostatočný dôvod pre neuznanie odpočítania od dane. V následných zisteniach správcu dane vo veci súd nezistil dôvod pre ústup od uvádzaného právneho názoru žalovaného nakoľko preukázaná nebola žiadna okolnosť odôvodňujúca záver o zodpovednosti žalobcu za obsahové nedostatky pokladničných dokladov ( v nepovinných údajoch). V zmysle ustálenej súdnej praxe i právnej teórie by takýto záver s následkom nepriznania nároku na odpočítanie dane mohlo privodiť iba preukázanie nekalého zámeru, podvodného konania žalobcu či jeho účasť na podvodnom konaní inej osoby, resp. jeho vedomosť o takomto konaní či skutočnosť, že pri dodržaní všetkých rozumných opatrení pri výkone podnikateľskej činnosti, ktoré od neho možno vzhľadom na okolnosti prípadu vyžadovať, o takomto konaní iných osôb vedieť mohol a mal. Dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje vo veci rozhodujúci správny orgán. 18. Z vyššie uvádzaných dôvodov súd napadnuté rozhodnutie žalovaného ako čiastočne nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a súčasne vydané bez dostatočne zisteného skutkového stavu veci podľa § 191 ods. 1 písm. d) a písm. e) SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, výsledkom ktorého musí byť rozhodnutie so všetkými náležitosťami vyžadovanými zákonom, vydané po doplnení dokazovania vo vyššie naznačenom smere, t.j. vo vzťahu k stotožneniu záznamov v knihe jázd predloženej žalobcom a záznamov Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. s deklarovanými odbermi pohonných hmôt, z ktorých si žalobca nárok na odpočet dane uplatnil v zdaňovacom období september 2015, prípadne vykonaním iného dokazovania súvisiaceho s realizáciou deklarovaných odberov pohonných hmôt alebo zodpovednosťou žalobcu za obsahové nedostatky pokladničných dokladov, pri ktorom správny orgán v zmysle § 24 ods. 2 daňového poriadku nie je viazaný návrhmi daňového subjektu. 19. Vzhľadom na kompetencie žalovaného ako odvolacieho orgánu pri náprave pochybení správcu dane, súd z hľadiska dosiahnutia účelu tohto súdneho konania nepovažoval za potrebné navrhované zrušenie rozhodnutia Daňového úradu Trnava zo dňa 5.6.2018. 20. V konaní úspešnému žalobcovi priznal súd právo na náhradu trov konania v celom rozsahu podľa § 167 ods. 1 SSP s tým, že v zmysle § 175 ods. 2 SSP o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. 21. Dôvody zrušenia rozhodnutia žalovaného sa nevzťahujú na nepriznanie odpočtu dane vo výške 704,43 eur z plnení deklarovaného dodávateľa MONUMENT MAGNUS, s.r.o., v súvislosti s ktorým sa súd stotožnil so závermi správnych orgánov vychádzajúcimi zo skutočnosti, že žalobca neodstránil zásadné pochybnosti správcu dane vyplývajúce z deklarovania nadobudnutia tovarov (pneumatiky, olej, toner ) a dodanie služby servisu vozidiel na obchodnom mieste, na ktorom tieto tovary a služby bez pochybností nemohli byť dodané, nakoľko sa na tomto mieste v obchodnom centre MLYNY v Nitre v tvrdenom čase realizácie obchodných prípadov nachádzala predajňa obuvi. V tomto smere nepreukazným bolo ústne potvrdenie realizácie obchodov zástupcom dodávateľskej spoločnosti, hodnovernosť tvrdenia ktorého naviac bola spochybnená zisteniami správcu dane týkajúcimi sa elektronickej registračnej pokladnice, na ktorej boli daňové doklady vystavené (jej dodanie na iné ako tvrdené obchodné miesto, neaktivácia a neservisovanie tvrdenou servisnou organizáciou). 22. Závery prijaté správnymi orgánmi vychádzajúce z týchto zistení sú výsledkom ich objektívneho a rozumného posúdenia vo vzájomných súvislostiach. Zo strany daňových orgánov nejde o nezákonné zaťažovanie daňového subjektu dôkazným bremenom, ktoré mu neprislúcha, ale o zotrvanie na legitímnej požiadavke preukázania skutočností majúcich vplyv na správne určenie dane v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku daňovým subjektom, ktorý si odpočítanie dane uplatnil a ktorý pri primeranej obozretnosti a konaní s odbornou starostlivosťou predpokladanou pri výkone podnikateľskej činnosti má priestor na zabezpečenie hodnoverných dôkazov súvisiacich s deklarovaným plnením a zabraňujúcich spochybnenia jeho reálneho uskutočnenia. 23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. Podanie kasačnej sťažnosti má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a/ SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci. Odo dňa 27. marca do 30. apríla 2020 neplynie lehota na podanie kasačnej sťažnosti (§ 1 písm. a/ v spojení s § 2 ods. 1 zákona č. 62/2020 Z.z. o niektorých opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID - 19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony).