Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23Co/210/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317200744 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2317200744.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a sudkýň: JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci žalobcov: 1/ M. N., nar. X.X.XXXX, bytom D. XXXX/XX, S., a 2/ C. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, S., obaja zastúpení: JUDr. Eva Szikorová, advokátka, so sídlom Hollého 1854/9, Šaľa, proti žalovaným: 1/ CARACAL INVEST a. s., so sídlom Karpatské námestie 10A, Bratislava, IČO: 43 797 903 a 2/ Invia.sk, s. r. o., so sídlom Dunajská 4, Bratislava, IČO: 35 884 797, žalovaný 2/ zastúpený: JUDr. Milada Koukalová, advokátka, so sídlom Špitálska 10, Bratislava, o zaplatenie 1.512,44 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného súdu Galanta, č. k. 15Csp/17/2017-174 zo dňa 19. apríla 2018, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok súdu I. inštancie sa m e n í tak, že žalovaný 1/ je povinný zaplatiť žalobcom sumu 1.512,44 eur spolu s 8 % ročným úrokom z omeškania od 3.9.2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žaloba sa v časti smerujúcej proti žalovanému 2/ z a m i e t a . Žalobcovia majú právo na náhradu trov prvoinštančného konania od žalovaného 1/ v rozsahu 100 %. Žalovanému 2/ sa voči žalobcom 1/ a 2/ priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %. II. Žalovanému 2/ sa voči žalobcom 1/ a 2/ priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. III. O výške náhrady trov prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodne súd I. inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd I. inštancie rozhodol rozsudkom vo výroku I. tak, že žalovaní 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom sumu 1.512,44 eur spolu s 8 % ročným úrokom z omeškania od 3.9.2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením ktoréhokoľvek so žalovaných voči ktorémukoľvek so žalobcov zaniká povinnosť plniť druhému zo žalovaných v rozsahu tohto plnenia a vo výroku II. tak, že žalobcom priznáva plné právo na náhradu trov konania. 2. Svoje rozhodnutie súd I. inštancie po právnej stránke odôvodnil aplikáciou § 3 ods. 1, § 451 ods. 2, § 517 ods. 2, § 741a, § 741h ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o zájazde zo dňa 16.12.2015 (ďalej len „OZ“), § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z. z., § 4 ods. 1 zákona č. 281/2001 Z. z. o zájazdoch, podmienkach podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr a o zmene a doplnení Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov ku dňu uzatvorenia zmluvy o zájazde zo dňa 16.12.2015 (ďalej len „Zákon o zájazdoch“) a § 2a ods. 1 a § 8 ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa a vecne tým, že v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení má súd za preukázané, že právo uplatnené žalobcami proti žalovanému 1/ je dané. Žalovaný 1/ si svoju zmluvnú povinnosť obstarať pre žalobcov vopred dohodnutú kombináciu služieb nesplnil a neposkytol žalobcom dohodnuté protiplnenie k ich realizovanému finančnému plneniu. Na základe toho žalobcovia od uzatvorenej zmluvy platne odstúpili v dôsledku čoho došlo k zrušeniu zmluvy od počiatku a žalovaný 1/ bol povinný vrátiť ako cestovná kancelária plnenie poskytnuté tretej osobe v jeho prospech. Keďže v danom prípade žalobcovia v prospech žalovaného 1/ plnili prostredníctvom žalovaného 2/ z právneho titulu, ktorý v dôsledku ich odstúpenia od zmluvy o zájazde odpadol došlo na strane žalovaného 1/ k vzniku bezdôvodného obohatenia a to aj napriek tomu, že mu finančné prostriedky v skutočnosti vyplatené žalovaným 2/ neboli. Pre rozhodnutie súdu bolo v tomto prípade podstatné, že žalobcovia plnili na platobnom mieste, ktoré vyplývalo zo vzájomnej dohody žalovaných. Obchodnoprávne záväzkové vzťahy žalovaných pritom nemôžu mať vzhľadom na to, že žalobcovia do právneho vzťahu vstupovali ako spotrebitelia vplyv na oslabenie práva žalobcov na vydanie bezdôvodného obohatenia a to aj s prihliadnutím na to, že k zhoršeniu právneho postavenia žalobcov došlo v dôsledku neplnení vzájomných zmluvných povinností žalovaných. 3. Na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení súd pri rozhodovaní vychádzal z toho, že právo žalobcov na vydanie nimi poskytnutého plnenia je potrebné priznať aj proti žalovanému 2/, a to aj napriek tomu, že žalovaný 2/ nevstúpil priamo do zmluvného vzťahu so žalobcami a pri svojej činnosti vystupoval voči žalobcom ako obchodný zástupca žalovaného 1/. Súd taktiež vychádzal z názoru, že aj obchodný zástupca, ktorý pri vykonávaní svojej činnosti pri obchodnom zastúpení zastúpenej osoby prichádza do styku so spotrebiteľmi a v mene zastúpenej osoby uzatvára zmluvy v mene zastúpeného musí rešpektovať všetky práva vyplývajúce spotrebiteľom z právnych predpisov. Z konania žalovaného 2/, tak ako to vyplynulo z vykonaného dokazovania však bolo zistené, že žalovaný 2/ síce platbu od žalobcov prijal, túto však neodviedol žalovanému 1/ a to práve vzhľadom na to, že zo svojej činnosti vedel, že žalovaný 1/ nemal od 1.1.2016 uzavreté poistenie a stratil tým aj oprávnenie poskytovať služby cestovnej kancelárie. O následkoch tejto skutočnosti žalovaný 2/, vzhľadom na to, že v oblasti cestovného ruchu pôsobí dlhú dobu, musel byť uzrozumený. Žalovaný 2/ teda musel vedieť, že aj vymoženie pohľadávok jeho samotného proti žalovanému v 1/ rade sa výrazne sťaží a práve z tohto dôvodu vykonal zápočet ním prijatých platieb za zájazdy organizované žalovaným v 1/ rade oproti svojim pohľadávkam voči žalovanému 1/. Žalovaný 1/ musel mať vzhľadom na svoje dlhoročné pôsobenie na trhu už tesne po 1.1.2016 vedomosť, že zájazdy, ktoré sprostredkoval pre žalovaného 1/ sa z najväčšou pravdepodobnosťou neuskutočnia. Svojim postupom teda žalovaný 2/ porušil právo žalobcov, ako spotrebiteľov na ochranu ich ekonomických záujmov pred svojim vlastným záujmom. Takýto postup, keď žalovaný 2/ použil na započítanie voči žalovanému 1/ prijaté platby za zájazdy o ktorých vedel, že by mali byť vrátené spotrebiteľom je jednoznačne konaním v rozpore s dobrými mravmi a konaním porušujúcim práva spotrebiteľov. Z tohto dôvodu, keďže v prípade započítania išlo o konanie v rozpore s dobrými mravmi na úkor práv spotrebiteľov nemôže byť započítanie pohľadávok žalovaného 2/ zo dňa 26.04.2016 platné. Súd taktiež poukazuje na to, že žalovaný v rade svojím nekonaním voči spotrebiteľom, ktorých finančné prostriedky mal k dispozícii porušil ich právo na informácie a zamlčal im dôležitý údaj, že žalovaný 1/ od 1.1.2016 stratil oprávnenie poskytovať služby cestovnej kancelárie. Túto informáciu žalovaný 2/ sprostredkoval až dňa 17.5.2016, teda až po tom, čo vykonal jednostranný zápočet. Takýto postup považuje súd za postup porušujúci právo spotrebiteľov na včasné a komplexné informácie. V dôsledku vyššie uvádzaných porušení zákona na ochranu spotrebiteľa dospel súd k názoru, že žalovaný 2/ vykonával svoje práva na úkor práv spotrebiteľov v rozpore s dobrými mravmi a preto nemôže takýto jeho vyššie opísaný spôsob požívať právnu ochranu. V dôsledku toho, že žalovaný si ponechal finančné prostriedky vyplatené žalobcami došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia žalovaného 2/ na úkor žalobcov, pretože v rozpore s právami žalobcov použil ich finančné prostriedky na vyrovnanie časti svojich pohľadávok voči žalovanému v 1/ rade. Keďže právo na vrátenie jedného plnenia žalobcov smeruje voči dvom rozdielnym povinným subjektom uložil súd žalovaným povinnosť plniť spoločne a nerozdielne. Súd žalobcom teda priznal taktiež právo na zaplatenia úroku z omeškania vo výške 8 % od 3.9.2016, odo dňa, ktorý nasledoval po dni, kedy žalobcovia doručili odstúpenie od zmluvy o zájazde. 4. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého nárok na náhradu trov konania vznikol žalobcovi, ktorý bol v danej veci stopercentne úspešný, trovy konania mu vznikli a ich náhradu si riadne uplatnil. O výške priznaných trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po ako toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť. 5. Proti vyššie uvedenému rozsudku podal odvolanie žalovaný 2/ prostredníctvom právneho zástupcu. Žalovaný 2/ je toho názoru, že súd I. inštancie vec právne vadne posúdil a dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým záverom, nakoľko sa nevysporiadal s pasívnou legitimáciou žalovaného 2/, ktorú žalovaný 2/ v celom rozsahu namietol, nakoľko zmluva o obstaraní zájazdu bola uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným 1/, prostredníctvom žalovaného 2/ ako obchodného zástupcu, ktorý zmluvu o obstaraní zájazdu uzatvoril v mene a na účet žalovaného 1/. Žalovaný 2/ ako obchodný zástupca uzatvoril dňa 1.1.2015 so žalovaným 1/ ako zastúpeným zmluvu o obchodnom zastúpení, predmetom ktorej je záväzok obchodného zástupcu ponúkať a predávať na území Slovenskej republiky za províziu v mene zastúpeného a na jeho účet zájazdy a služby cestovného ruchu organizované zastúpeným v tuzemsku a v zahraničí a záväzok zastúpeného za činnosť obchodného zástupcu zaplatiť obchodnému zástupcovi províziu. Prílohou č. 4 k zmluve o obchodnom zastúpení je plnomocenstvo, ktorým žalovaný 1/ splnomocňuje žalovaného 2/ v jeho mene uzatvárať s klientmi zmluvy o obstarní zájazdov, vydávať potvrdenia o zájazdoch, prijímať finančné plnenie zo zmlúv o obstaraní zájazdov a na účet splnomocniteľa poukazovať úhrady za služby, zasielať výzvy/upomienky, prípadne podnikať ďalšie kroky s vedomím splnomocniteľa v prípade nedodržania povinností zo strany klienta vyplývajúce z obchodných podmienok splnomocniteľa. Vzťah medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ sa riadi právnou úpravou § 652 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, keď sa zmluvou o obchodnom zastúpení obchodný zástupca zaväzuje pre zastúpeného vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatvoreniu určitého druhu zmlúv alebo dojednávať a uzatvárať obchody v mene zastúpeného a na jeho účet a zastúpený sa zaväzuje zaplatiť obchodnému zástupcovi províziu. Z dôvodu, že žalovaný 2/ nie je zmluvnou stranou zmluvy o obstaraní zájazdu, nemôže byť zodpovedný za následky porušenia povinností žalovaného 1/, ktorý je zmluvnou stranou zmluvy o obstaraní zájazdu ako organizátor zájazdu. 6. Aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 7. júla 2016, sp. zn. I. ÚS 75/2016-53 jednoznačne stanovil, že zmluvným partnerom spotrebiteľa (objednávateľa) v zmluve o zájazde je cestovná kancelária ako organizátor zájazdu, nie cestovná agentúra (provízny predajca), zodpovednostný vzťah preto existuje medzi cestovnou kanceláriou a objednávateľom. Pokiaľ má provízny predajca riadne oprávnenie, resp. splnomocnenie uzatvárať zmluvy o obstaraní zájazdu v mene a na účet cestovnej kancelárie, zodpovednostný vzťah vzniká medzi spotrebiteľom a cestovnou kanceláriou. Odstúpením od zmluvy o obstaraní zájazdu zo strany žalobcu právny dôvod, ktorý pôvodne existoval (zmluva o obstaraní zájazdu), dodatočne odpadol a vadné plnenie, resp. nesplnenie (neposkytnutie) dojednaných služieb je potrebné pričítať na ťarchu cestovnej kancelárie, na ktorú sa vzťahujú všetky povinnosti a obmedzenia. Finančné operácie medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/, najmä jednostranný zápočet, sú obchodné vzťahy medzi dvomi vzájomne obchodujúcimi podnikateľmi, ktoré nemajú žiadny vplyv na povinnosti žalovaného 1/ ako organizátora zájazdu vyplývajúce zo zmluvy o zájazde voči žalobcovi. Žalovaný 2/ poukazuje na skutočnosť, že súd I. inštancie rozhodol, že žalovaní 1/ a 2/ majú spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi istinu spolu s úrokom z omeškania od 03.09.2016 do zaplatenia. Úrok z omeškania si žalobca uplatnil od 03.09.2016 z dôvodu, že žalovanému 1/ bolo dňa 02.09.2016 doručené písomné odstúpenie od zmluvy. Písomné odstúpenie od zmluvy nebolo nikdy doručené žalovanému 2/. Doručením písomného odstúpenia od zmluvy žalovanému 1/ sa zmluva o obstaraní zájazdu zrušila a žalobcovi vznikol nárok na vrátenie finančných prostriedkov od žalovaného 1/, ktorý bol zmluvnou stranou zmluvy o obstaraní zájazdu. Žalovaný 2/ nebol v žiadnom prípade v omeškaní s úhradou ceny zájazdu na účet žalovaného 1/. 7. Neporušil ani žiadnu inú povinnosť. V súlade s § 7 ods. 1 písm. a) Zákona o zájazdoch, povinnosťou cestovnej kancelárie je po celý čas predaja zájazdov mať uzavretú zmluvu o poistení zájazdu pre prípad jej úpadku. Toto poistenie sa má vzťahovať aj na zájazdy, ktoré sa potenciálne uskutočnia až po skončení poistenia cestovnej kancelárie. Obsah poistných podmienok závisí od jednotlivých poisťovní. Zákon pri tom stanovuje iba povinnosť mať platné poistenie v čase predaja zájazdu, nie ako tvrdia žalobcovia, že poistenie proti úpadku musí byť dojednané na obdobie zájazdu. Žalovaný 2/ neporušil povinnosť predávať zájazdy cestovných kancelárií, ktoré majú platné zákonné poistenie proti insolventnosti. Žalovaný 2/ neporušil žiadnu povinnosť, ktorá by spôsobila, že žalobcom nevzniklo právo na poistné plnenie. Cestovná kancelária nevyhlásila úpadok podľa podmienok poisťovne. Žalovaný 2/ konal po celý čas s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere. Značne skreslené tvrdenia žalobcov a jednostranne subjektívne hodnotené okolnosti v neprospech žalovaného 2/ smerujú k vyvodeniu zodpovednosti za vzniknutú situáciu žalovaným 2/, ktorý však svoje povinnosti neporušil ani nezanedbal a ani sa na úkor žalobcov neobohatil, nakoľko s nimi nebol v právnom vzťahu. Na základe vyššie uvedeného a v súlade s ustanovením § 741 h) ods. 2) OZ je podľa žalovaného 2/ preukázané, že povinnosť vrátiť platbu uhradenú klientmi za zájazd má žalovaný 1/ ako obstarávateľ zájazdu, ktorý porušil svoje zákonné povinnosti. Žalovaný 2/ nemôže zodpovedať za vrátenie prijatej platby spolu so žalovaným 1/, nakoľko neporušil žiadnu z povinností vo vzťahu ku klientovi ako objednávateľovi zájazdu, ani vo vzťahu k žalovanému 1/ ako obstarávateľovi zájazdu, celý čas konal s odbornou starostlivosťou. Zákonnú povinnosť vrátiť žalobcom uhradené finančné prostriedky za zájazd v prípade platného odstúpenia od zmluvy zo strany žalobcov z dôvodu porušenia povinností žalovaného 1/ má výlučne žalovaný 1/. 8. Žalovaný 2/ sa nestotožňuje s nasledujúcim záverom súdu, že obchodnoprávne záväzkové vzťahy žalovaných 1/ a 2/ nemôžu mať vzhľadom na to, že žalobca do právneho vzťahu vstupoval ako spotrebiteľ, vplyv na oslabenie práva žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia a to aj s prihliadnutím na to, že k zhoršeniu právneho postavenia žalobcu došlo v dôsledku neplnení vzájomných zmluvných povinností žalovaných. Obchodnoprávne záväzkové vzťahy žalovaných nemajú absolútne žiadny vplyv na žalobcu a na oslabenie práva žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobcovi vzniklo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia výlučne od žalovaného 1/. Taktiež nie je pravdivé tvrdenie, že k zhoršeniu právneho postavenia žalobcu došlo v dôsledku neplnenia si vzájomných zmluvných povinností žalovaných 1/ a 2/. Dôvodom bola výlučne skutočnosť, že žalovaný 1/ porušil svoje povinnosti zo zmluvy o zájazde a nezorganizoval zájazd. 9. Žalovaný 2/ sa nestotožňuje so záverom súdu I. inštancie, že právo žalobcu na vydanie plnenia je možné priznať aj proti žalovanému 2/ aj napriek skutočnosti, že žalovaný 2/ nevstúpil priamo do zmluvného vzťahu so žalobcom. Súd túto skutočnosť odôvodňuje tým, že žalovaný 2/ platbu od žalobcu prijal, ale ju neodviedol žalovanému 1/, avšak žalovaný 2/ neporušil žiadnu povinnosť, nakoľko nebol v omeškaní s úhradou platby žalovanému 1/, úhradu vykonal prostredníctvom zápočtu v súlade so zmluvou o obchodnom zastúpení a rovnako v súlade so zmluvou o obchodnom zastúpení nebol oprávnený platbu vrátiť žalobcovi. Samotný žalovaný 2/ nemohol porušiť právo žalobcu ako spotrebiteľa na ochranu jeho ekonomických záujmov pred svojimi vlastnými záujmami, nakoľko so žalobcom spotrebiteľskú zmluvu neuzavrel. Vecná, či už aktívna alebo pasívna, legitimácia je stav plynúci z hmotného práva, podľa ktorého účastník je subjektom práv či povinností, ktoré sú predmetom konania. Nedostatok aktívnej či pasívnej legitimácie účastníkov je vždy dôvodom pre zamietnutie žaloby. Procesnú zodpovednosť za označenie účastníkov v žalobe vždy nesie žalobca v tom zmysle, že zodpovedá za nesprávne označenie vecne nelegitimovaných účastníkov. Vzhľadom na skutočnosť, že žaloba smeruje aj proti žalovanému 2/, ktorý nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (t.j. záväzku), žaloba by mala byť voči nemu zamietnutá. Žalovaný 2/ na záver navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu I. inštancie v celom rozsahu zmenil tak, že žalobu voči žalovanému 2/ zamietne a žalovaného 1/ zaviaže zaplatiť žalobcom sumu 1.512,44 eura spolu s 8 % ročným úrokom z omeškania od 03.09.2016 do zaplatenia a prizná žalovanému 2/ náhradu trov konania. 10. K odvolaniu žalovaného 2/ sa vyjadrili žalobcovia 1/ a 2/ prostredníctvom právneho zástupcu. Žalobcovia 1/ a 2/ majú za to, že súd I. inštancie rozhodol vecne správne a za daných okolností správne a spravodlivo zohľadnil všetky relevantné ustanovenia súkromnoprávnych predpisov s ohľadom na naplnenie znakov konania contra fides mores na strane žalovaného 2/. Zodpovednosť žalovaného 1/ za vrátenie platby za vopred v celom rozsahu zaplatený a neuskutočnený zájazd vyplýva zo zákona. Dôvodom prečo si žalobcovia 1/ a 2/ uplatnili nárok titulom zodpovednosti za škodu aj na žalovanom 2/ je ten, že zmluva bola uzavretá prostredníctvom žalovaného 2/ ako obchodného zástupcu žalovaného 1/ a tiež z dôvodu, že platba za zájazd, zinkasovaná od žalobcov 1/ a 2/ fyzicky zostala na zástupcu základe jednostranného právneho úkonu - zápočtu vzájomných pohľadávok u žalovaného 2/ v plnej výške , čo napokon medzi stranami sporu ani nebolo sporné. Čiže žalovaný 2/ zohral podstatnú úlohu ako pri uzatváraní kontraktu, tak aj vo fáze, kedy žalovaný 1/ stratil oprávnenie na vykonávanie činnosti cestovnej kancelárie a o tejto faktickej a právnej nemožnosti plnenia, ktorá nastala 1.1.2016 mal žalovaný 2/ vedomosť a napriek tejto vedomosti, ktorú ani nepopieral počas súdneho konania, konal ohľadom informovania klientov, a tiež ohľadom vysporiadania prijatých a v tom čase ešte nezúčtovaných platieb od klientov tak ako konal - tieto platby si v plnom rozsahu ponechal titulom zápočtu a zároveň klientov informoval o strate oprávnenia žalovaného 1/ až s odstupom niekoľkých mesiacov. 11. Hoci išlo o spotrebiteľské zmluvy, ktorých bol aktívnou súčasťou ako obchodný zástupca žalovaného 1/, žalovaný 2/ neposkytol žalobcom včasné a korektné informácie a ani žiadnu súčinnosť, aby ochránil oprávnené záujmy klientov alebo aby im vo vzniknutej situácii vo vzťahu k cestovnej kancelárii, s ktorou bol v dlhoročnom obchodnom styku pomohol. Podľa prílohy č. 3 zmluvy o obchodnej spolupráci, ktorú predložil žalovaný 2/ súdu ako dôkaz absencie svojej zodpovednosti za vrátenie zinkasovanej platby, splatnosť prijatej (zinkasovanej) platby bola striktne dohodnutá na jeden deň pred odjazdom/ odletom klienta (okrem ultra last minute, čo nebol tento prípad), rovnako ako aj splatnosť provízie (podľa výpovede konateľky žalovaného 2/), takže jednostranný zápočet zo dňa 26.4.2016 je absolútne neplatným právnym úkonom, a to jednak z dôvodu, že vzájomné pohľadávky označených strán neboli v čase zápočtu splatné (ani provízia, ani zinkasovaná platba) a zároveň aj z dôvodu, že za danej skutkovej situácie, ktorú žalovaný 2/ nepopiera išlo z jeho strany za konanie v rozpore s dobrými mravmi, keď uprednostnil vlastné ekonomické záujmy pred oprávnenými záujmami žalobcov 1/ a 2/ v postavení spotrebiteľov. Žalovaný 2/ ako cestovná agentúra neponúka vlastné produkty, ale výlučne iba produkty zastúpených cestovných kancelárii. Hoci sám na svojej internetovej stránke a vo svojich obchodných podmienkach deklaroval, že klienti nemusia mať žiadne obavy o svoje peniaze, neponúkol žalobcom žiadnu pomoc, neinformoval ich o možnostiach postúpenia pohľadávky svojej poisťovni, ale v tichosti si vyriešil aspoň časť svojich pohľadávok zápočtom a potom odkázal žalobcov s uplatnením nárokov na žalovaného 1/. Z uvedených dôvodov žalobcovia 1/ a 2/ považujú napadnutý rozsudok súdu I. inštancie za vecne správny. 12. K vyjadreniu žalobcov 1/ a 2/ sa vyjadril žalovaný 2/, ktorý uviedol, že trvá na odvolacích dôvodoch. Žalovaný 2/ je toho názoru, že v odvolaní dostatočne konkretizuje, ktoré skutkové zistenia súd I. inštancie zistil nesprávne. Súd I. inštancie v rozsudku konštatuje, že obchodnoprávne záväzkové vzťahy žalovaných nemôžu mať vzhľadom na to, že žalobcovia 1/ a 2/ do právneho vzťahu vstupovali ako spotrebitelia vplyv na oslabenie práva žalobcov 1/ a 2/ na vydanie bezdôvodného obohatenia a to aj s prihliadnutím na to, že k zhoršeniu právneho postavenia žalobcov 1/ a 2/ došlo v dôsledku neplnení vzájomných zmluvných povinností žalovaných. Nie je pritom pravda, že by v rámci súdneho konania bolo preukázané akékoľvek porušenie povinnosti žalovaného 2/ vyplývajúce mu zo zmluvy o obchodnej spolupráci, ktorá upravuje podmienky obchodnoprávneho vzťahu medzi žalovanými. Žalovaný 2/ rovnako neporušil povinnosti vyplývajúce mu ako obchodnému zástupcovi zo zmluvy o obstaraní zájazdu a všeobecných obchodných podmienok vo vzťahu k žalobcom. Žalovaný 2/ namieta skutkové zistenie súdu I. inštancie, že k zhoršeniu právneho postavenia žalobcov došlo v dôsledku neplnenia zmluvných povinností žalovaným 2/. Na druhej strane žalovaný 1/ porušil svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy o obstaraní zájazdu zorganizovať zájazd voči žalobcom a zodpovednosť za to bola vyvodená aj voči žalovanému 2/, ktorý si svoje povinnosti splnil. 13. Žalovaný 2/ bol oprávnený zinkasovanú platbu za zájazd od žalobcov uhradiť žalovanému 1/ prostredníctvom zápočtu, pričom toto nemôže zakladať jeho spoluzodpovednosť za škodu spôsobenú žalobcom. Žalovaný 2/ nebol oprávnený platbu vrátiť žalobcom, nakoľko by to bol úkon nad rámec jemu udeleného plnomocenstva a od žalovaného 1/ takýto pokyn nedostal. Ak by účtovné oddelenie nezúčtovalo pohľadávky a záväzky medzi žalobcami zápočtom, žalovaný 2/ by najneskôr jeden deň pre dňom odletu previedol finančné prostriedky na účet žalovaného 1/. Je zrejmé, že ani v takomto prípade by sa žalobcovia k svojim peniazom nedostali. Žalovaný 2/ preto nemohol svojim postupom porušiť právo žalobcov na ochranu ich ekonomických záujmov pred svojim vlastným záujmom. 14. Zároveň nie je pravdivé tvrdenie žalobcov 1/ a 2/, že žalovaný 2/ im neposkytol žiadnu súčinnosť, aby chránil záujmy klientov alebo aby im vo vzniknutej situácii vo vzťahu k cestovnej kancelárii pomohol. Žalovaný 2/ bol po celú dobu plne nápomocný ako právnemu zástupcovi žalobcov 1/ a 2/, tak aj Slovenskej obchodnej inšpekcii, ktorým poskytoval všetky relevantné informácie, doklady a vyjadrenia. Skutočnosť, že žalovaný 1/ prestal plniť svoje povinnosti aj voči žalovanému 2/ vyústila k ukončeniu obchodnej spolupráce medzi nimi, pričom žalovaný 1/ prestal komunikovať a reagovať na podnety žalovaného 2/. Žalovaný 2/ ďalej namieta skutočnosť, že aj v prípade neplatnosti jednostranného zápočtu zo dňa 26.04.2016 by bol povinný finančné prostriedky zinkasované od žalobcov im vrátiť. Zmluva o obstaraní zájazdu bola uzatvorená medzi žalobcami a žalovaným 1/, prostredníctvom žalovaného 2/ ako obchodného zástupcu. Podľa ustanovenia § 741h ods. 2 OZ, ak je dôvodom odstúpenia objednávateľa od zmluvy porušenie povinností cestovnej kancelárie určené zmluvou alebo týmto zákonom alebo ak nedôjde k uzatvoreniu novej zmluvy podľa § 741g ods. 2, je cestovná kancelária povinná bezodkladne vrátiť objednávateľovi celú sumu, ktorú od neho dostala na úhradu ceny zájazdu podľa zrušenej zmluvy, pričom objednávateľ nie je povinný zaplatiť cestovnej kancelárii zmluvné pokuty. Právo objednávateľa na náhradu škody týmto nie je dotknuté. V súlade s ustanoveniami zmluvy o obchodnej spolupráci uzatvorenej medzi žalovanými by si žalovaný 1/ ako zastúpený vymáhal úhradu tejto pohľadávky od žalovaného 2/ ako obchodného zástupcu. Taktiež nie je pravdou tvrdenie, že žalovaný 2/ vzniknutú situáciu neriešil s poisťovňou poskytujúcou produkt Faktor 100, ktorá však poistné plnenie na vzniknutú situáciu poskytnúť zamietla z dôvodu nenaplnenia poistných podmienok. Naopak boli to žalobcovia 1/ a 2/, ktorí preukázateľne odmietli možnosť náhradného zájazdu ponúknutému im zo strany žalovaného 1/ prostredníctvom inej cestovnej kancelárie, prostredníctvom ktorej do dnešného dňa štatutárni zástupcovia žalovaného 1/ služby cestovného ruchu predávajú, pričom im bolo známe, že jedine žalovaný 2/ je riadne fungujúca spoločnosť, od ktorej si ako obchodného zástupcu, napriek absencie pasívnej súdnej legitimácie, svoj nárok súdne vymáhajú. 15. K vyjadreniu žalovaného 2/ sa vyjadrili žalobcovia 1/ a 2/, ktorí uviedli, že nie je sporné, že zinkasované platby v plnom rozsahu zostali v rukách žalovaného 2/, čo bol napokon aj dôvod, prečo okrem žalovaného / žalovali aj žalovaného 2/. Argumentácia žalovaného 2/ podľa názoru žalobcov 1/ a 2/ právne neobstojí aj z dôvodu, že žalovaný 2/ už v januári 2016 vedel, že žalovaný 1/ stratil oprávnenie na činnosť cestovnej kancelárie a plnenie (zájazd) sa tak stalo aj právne nemožným. Zároveň v tom čase nebola pohľadávka žalovaného 1/ na úhradu zinkasovanej sumy žalovaným 2/ splatná. Za daného skutkového a právneho stavu žalovaný 2/ zodpovedá za vrátenie od žalobcov zinkasovanej platby v plnej výške. Táto povinnosť vrátiť platbu žalobcom 1/ a 2/ vznikla už momentom, kedy žalovanému 2/ muselo byť zrejmé, že žalovaný 1/ nemôže zájazd uskutočniť. Od tohto momentu konal žalovaný 2/ vo vzťahu k žalobcom v rozpore s dobrými mravmi, bez odbornej starostlivosti a preferujúc obchodné a finančné záujmy pred ochranou klientov - spotrebiteľov. 16. Následne žalobcovia 1/ a 2/ zrekapitulovali skutkový stav vyplývajúci zo spisu a uviedli, že tvrdenie o tom, že poisťovňa im zamietla plnenie je v rozpore s výpoveďou konateľky žalovaného 2/, pretože táto viedla, že žalobcov o možnosti využiť poistenie neinformovali vôbec, neuviedla, že by vôbec nejakú poistnú udalosť v súvislosti s poisťovňou riešili a keďže mechanizmus poistenia spočíva v prevzatí pohľadávky klienta voči cestovnej kancelárii v úpadku žalovaným 2/, ktorý poskytne klientovi náhradný zájazd a prevzatú pohľadávku si vyrieši s cestovnou kanceláriou cez poistenie, je nepreukázaným a nepravdepodobným aj tvrdenie o tom, že poisťovňu a riešenie poistnej udalosti cez Faktor100 žalovaný 2/ žiadal, keď tak podľa podmienok poistenia ani nemohol bez prevzatia pohľadávky od klientov ani urobiť. Na druhej strane ak tvrdí, že nenesie žiadnu zodpovednosť za vrátenie platby, prečo by tak aj robil? Žalobcov 1/ a 2/ žalovaný 2/ nikdy neinformoval o existencii poistenia Faktor100 a ani im žiadny náhradný zájazd či prevzatie pohľadávky voči žalovanému 1/ neponúkol. 17. Žalobcovia 1/ a 2/ ďalej uviedli, že celý pokus o alternatívne riešenie sporu mimosúdnou cestou prostredníctvom SOI poslúžil výlučne žalovanému 1/, aby sa zbavil majetkových práv a zodpovednosti za vzniknuté záväzky. To, že bývalý štatutárny zástupca žalovaného 1/ do dnešného dňa predáva prostredníctvom inej cestovnej kancelárie služby cestovného ruchu, nemá žiadnu právnu relevanciu k meritu veci, pretože žiadna cestovná kancelária, v ktorej je bývalý štatutár žalovaného 1/ spoločníkom alebo členom štatutárneho orgánu, nie je právnym nástupcom žalovaného 1/. Žalovaný 1/ ponúkol možnosť absolvovania náhradného zájazdu jednak neskoro a tiež nedostatočne, pretože zájazd mal byť až v sezóne 2017 a tiež v návrhu nešpecifikoval cez ktorú cestovnú kanceláriu y sa mal uskutočniť. Žalobcovia 1/ a 2/ považujú rovnako za nevhodné vyjadrenie o tom, že túto možnosť odmietli za situácie, kedy im bolo známe, že jedine žalovaný 2/ je riadne fungujúca spoločnosť, od ktorej si napriek absencii pasívnej legitimácie vymáhajú svoj nárok. Žalovaný 2/ je ten, kto si ponechal na základe absolútne neplatného zápočtu celú platbu za zájazd, ktorú žalobcovia zaplatili, hoci vedel, že od 1.1.2016 sa žalovaný 1/ zmenil na neaktívnu spoločnosť a prvýkrát informoval o problémoch v spoločnosti žalovaného 1/ až po zápočte. Žalovaný 2/ je ten, kto im žiadnu relevantnú súčinnosť v situácii neposkytol, a preto je absolútne nevhodné stavať svoju obranu na tvrdení o preukázateľnom odmietnutí náhradného zájazdu spôsobom, že motívom konania žalobcov mohla byť vedomosť o tom, že jediným fungujúcim subjektom je žalovaný 2/. Dôvody, prečo žalobcovia 1/ a 2/ náhradný zájazd odmietli, sú súčasťou spisu a aj žaloby. Z uvedených dôvodov žalobcovia 1/ a 2/ žiadali napadnutý rozsudok súdu I. inštancie potvrdiť a žiadali si priznať náhradu trov odvolacieho konania. 18. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu I. inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 2/ je dôvodné. 19. Predmetom tohto odvolacieho konania bolo posúdiť, či súd I. inštancie správne rozhodol, keď zaviazal na zaplatenie žalovanej pohľadávky žalovaného 2/ spoločne so žalovaným 1/. 20. Žalobcovia 1/ a 2/ sa svojou žalobou zo dňa 10.01.2017 domáhali zaplatenia istiny 1.512,44 eur s príslušenstvom voči žalovaným 1/ a 2/ z dôvodu, že žalobcovia 1/ a 2/ uzatvorili so žalovaným 1/ Zmluvu o zájazde zo dňa 16.12.2015 (ďalej len „zmluva o zájazde“), na základe ktorej mali žalobcovia 1/ a 2/ v termíne od 16.7.2016 do 30.7.2016 zúčastniť leteckého pobytového zájazdu v Egypte. Žalovaný 2/ v prípade uzatvorenia predmetnej zmluvy o zájazde vystupoval ako obchodný zástupca žalovaného 1/. Žalovaný 2/ tak v mene žalovaného 1/ uzatvoril zmluvu o zájazde s žalobcami 1/ a 2/ a zároveň od žalobcov 1/ a 2/ prevzal dohodnutú cenu zájazdu vo výške 1.512,44 eura spolu s cestovným poistením vo výške 42,- eur. Zo strany žalovaného 1/ však nedošlo k plneniu svojho záväzku zaobstarať letecký pobytový zájazd v Egypte žalobcom 1/ a 2/, pretože žalovaný 1/ nemal uzatvorenú zmluvu o poistení proti úpadku na rok 2016. O tejto skutočnosti sa žalobcovia 1/ a 2/ dozvedeli od žalovaného 2/ dňa 17.5.2016. Žalobcovia 1/ a 2/ preto žalovali žalovaného 1/ z dôvodu nesplnenia svojho záväzku a žalovaného 2/ z dôvodu, že nesplnil povinnosť odovzdať žalovanému 1/ dohodnutú cenu zájazdu a že nekonal s odbornou starostlivosťou, keď žalobcov bezodkladne neinformoval o nemožnosti splnenia záväzku zo strany žalovaného 1/. Žalobcovia 1/ a 2/ podaním zo dňa 25.8.2016 odstúpili od zmluvy o zájazde. 21. Podľa § 741a OZ zmluvou o obstaraní zájazdu sa obstarávateľ (cestovná kancelária) zaväzuje, že objednávateľovi obstará vopred ponúkanú kombináciu služieb cestovného ruchu (zájazd), a objednávateľ sa zaväzuje, že zaplatí dohodnutú cenu. 22. Podľa § 741i ods. 1 OZ cestovná kancelária zodpovedá objednávateľovi za porušenie záväzkov vyplývajúcich z uzatvorenej zmluvy bez ohľadu na to, či tieto záväzky má splniť cestovná kancelária, alebo iní dodávatelia služieb, ktoré sa poskytujú v rámci zájazdu. Objednávateľ uplatní právo na odstránenie chybne poskytnutej služby bezodkladne, a to u dodávateľa služby alebo u povereného zástupcu cestovnej kancelárie. O uplatnení tohto práva je potrebné urobiť písomný záznam v spolupráci so zástupcom cestovnej kancelárie. 23. Podľa § 741k ods. 1 OZ ak po začatí zájazdu cestovná kancelária neposkytne objednávateľovi služby alebo ich podstatnú časť riadne a včas alebo zistí, že mu ich nebude môcť poskytnúť, aj keď ju k tomu zmluva zaviazala, je povinná bezodkladne urobiť také opatrenia, aby mohol zájazd pokračovať. 24. Podľa § 3 ods. 1 Zákona o zájazdoch cestovná kancelária je podnikateľ, ktorý na základe živnostenského oprávnenia <. organizuje, ponúka a predáva zájazdy a uzatvára zmluvu o obstaraní zájazdu (ďalej len „zmluva o zájazde“). 25. Podľa § 4 ods. 1 Zákona o zájazdoch cestovná agentúra je podnikateľ, ktorý na základe živnostenského oprávnenia <. vykonáva služby podľa § 3 ods. 2. 26. Podľa § 5 Zákona o zájazdoch objednávateľ je a) osoba, ktorá uzatvorí s cestovnou kanceláriou zmluvu o zájazde, b) osoba, v ktorej prospech sa zmluva o zájazde uzatvorila, c) osoba, na ktorú sa zájazd previedol za podmienok podľa Občianskeho zákonníka. 27. Podľa § 655 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka obchodný zástupca je povinný uskutočňovať činnosť podľa § 652 ods. 1 s vynaložením odbornej starostlivosti a v dobrej viere, je povinný dbať na záujmy zastúpeného, konať v súlade s jeho poverením a rozumnými pokynmi zastúpeného a poskytovať zastúpenému potrebné a dostupné informácie. 28. K zásadnej námietke sťažovateľky o nesprávnom právnom posúdení uplatneného nároku žalobcu vyplývajúceho z právneho vzťahu medzi objednávateľom zájazdu (žalobcom) a sťažovateľkou (žalovanou cestovnou kanceláriou) založenom zmluvou o zájazde uzatvorenou prostredníctvom provízneho predajcu je podľa názoru ústavného súdu určujúce, že v zmysle § 741a OZ zmluvou o obstaraní zájazdu sa obstarávateľ zaväzuje, že objednávateľovi obstará vopred ponúkanú kombináciu služieb cestovného ruchu (zájazd), a objednávateľ sa zaväzuje, že zaplatí dohodnutú cenu. Podľa § 741i Občianskeho zákonníka cestovná kancelária zodpovedá objednávateľovi za porušenie záväzkov vyplývajúcich z uzatvorenej zmluvy bez ohľadu na to, či tieto záväzky má splniť cestovná kancelária alebo iní dodávatelia služieb, ktoré sa poskytujú v rámci zájazdu. Podľa § 3 ods. 2 písm. d) zákona o zájazdoch cestovná kancelária v rámci živnostenského oprávnenia podľa odseku 1 ďalej sprostredkúva predaj zájazdov pre inú cestovnú kanceláriu; zmluva o zájazde sa v týchto prípadoch musí uzatvoriť v mene cestovnej kancelárie, pre ktorú sa zájazd sprostredkúva, a táto zodpovedá za plnenie zmluvy o zájazde. Z povahy veci, z vymedzenia obsahu zmluvy o obstaraní zájazdu podľa názoru ústavného súdu teda vyplýva, že vadné plnenie, resp. nesplnenie (neposkytnutie) dojednaných služieb zabezpečovaných aj iným subjektom (napr. na základe zmluvy o províznom predaji) je potrebné pričítať na ťarchu cestovnej kancelárii, na ktorú sa vzťahujú všetky povinnosti a obmedzenia. Zákonodarca týmto do zákona o zájazdoch premietol zodpovednostný princíp vyplývajúci z čl. 5 ods. 1 smernice Rady č. 90/314/EHS z 13. júna 1990 o balíku cestovných, dovolenkových a výletných služieb, ktorá bola implementovaná do slovenského právneho poriadku zákonom o zájazdoch a Občianskym zákonníkom. V uvedenej súvislosti ústavný súd zdôrazňuje, že § 6 zákona o zájazdoch s odkazom na § 52 až 60 a § 741a až 741k Občianskeho zákonníka jednoznačne deklaruje zmluvu o zájazde za spotrebiteľskú zmluvu, ktorú nie je cestovná agentúra (provízny predajca) oprávnená uzatvoriť vo svojom mene, ale iba v mene cestovnej kancelárie (sťažovateľky), pre ktorú v danom prípade zájazd sprostredkovala, a to bez ohľadu na práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvného vzťahu založeného zmluvou o províznom predaji (ktoré ani nie sú objednávateľovi známe). Zmluvným partnerom spotrebiteľa (objednávateľa) je tak cestovná kancelária ako organizátor zájazdu, zodpovednostný vzťah preto existuje medzi cestovnou kanceláriou a objednávateľom. Poukazujúc na argumentáciu sťažovateľky ústavný súd dodáva, že nemožno opomenúť ani právnu úpravu zodpovednosti za škodu spôsobenú cestovnou kanceláriou, ktorá sa tejto zodpovednosti môže zbaviť len z dôvodov výslovne uvedených v § 741j Občianskeho zákonníka. ... (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 75/2016 zo dňa 7. júla 2016) 29. V zmysle vyššie uvedených ustanovení OZ a Zákona o zájazde vyplýva, že v predmetnom konaní bol predmetom spotrebiteľský spor na základe právneho vzťahu založeného medzi žalobcami 1/ a 2/ a žalovaným 1/. Žalovaný 2/ neuzatvoril žiadnu spotrebiteľskú zmluvu so žalobcami 1/ a 2/, pretože pri uzatváraní zmluvy o zájazde konal iba ako zástupca žalovaného 1/. Z tohto dôvodu bol žalovaný 2/ oprávnený prijať dohodnutú cenu zájazdu od žalobcov 1/ a 2/. Žalobcovia 1/ a 2/ si boli vedomí, že zmluvu o zájazde uzatvárajú iba so žalovaným 1/ a nie aj žalovaným 2/. K plneniu dohodnutého zo zmluvy o zájazde zo strany žalovaného 1/ napokon nedošlo v dôsledku konania/opomenutia konania žalovaného 1/, keď neuzatvoril zmluvu o poistení proti úpadku na rok 2016, kedy malo dôjsť k uskutočneniu zájazdu. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný 1/ porušil svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy bez zavinenia žalovaného 2/. Žalovanému 2/ by voči žalobcom 1/ a 2/ mohol vzniknúť zodpovednostný vzťah napríklad v prípade, ak by nebol oprávneným zástupcom žalovaného 1/, prípadne ak by žalovaný 2/ v úmysle získať prospech od žalobcov 1/ a 2/ týchto vedome zavádzal a uviedol nepravdivé údaje. V tomto prípade však zmluva o zájazde bola uzatvorená v čase, keď žalovaný 1/ bol v zmysle platných právnych predpisov oprávnený na poskytovanie služieb cestovnej kancelárie. 30. Prijatie dohodnutej ceny zájazdu žalovaným 2/ od žalobcov 1/ a 2/ taktiež nezakladá právny vzťah medzi týmito stranami. Žalovaný 2/ prijal dohodnutú cenu zájazdu ako zástupca žalovaného 1/. Žalovaný 1/ ako cestovná kancelária bol zaviazaný zo zmluvy o zájazde a v prípade, ak by neobdržal dohodnutú cenu zájazdu o žalovaného 2/, nemohlo dôjsť k zrušeniu rezervácie, ale žalovanému 1/ by vznikol nárok na vydanie bezdôvodné obohatenie zo strany voči žalovanému 2/. V tomto prípade bolo dôležité, že žalovaný 1/ nespochybnil, že žalovaný 2/ je jeho zástupcom, spochybnil iba nezaplatenie dohodnutej ceny zájazdu žalovaným 2/ žalovanému 1/. Ako vyplýva aj z vyššie uvedeného nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 75/2016 zo dňa 7. júla 2016, zo zmluvy o zájazde vznikajú práva a povinnosti priamo cestovnej kancelárii ako organizátorovi zájazdu. Žalovaný 1/ ani vo svojom emaily zo dňa 17. mája 2016 (č. l. 13 v súdnom spise) nenapadol platnosť zmluvy o zájazde, prípadne porušenie povinnosti žalobcami 1/ a 2/ zaplatiť dohodnutú cenu. Zároveň ani žalobcovia 1/ a 2/ sa nedomáhali neplatnosti zmluvy o zájazde. Z porušenia zmluvy o zájazde v tomto prípade nevzniklo žalobcom 1/ a 2/ právo na zaplatenie dohodnutej ceny zájazdu od žalovaného 2/. 31. V danej veci z vyššie uvedených dôvodov neboli splnené podmienky pre potvrdenie, ani pre zrušenie napadnutého uznesenia, odvolací súd preto podľa § 388 CSP napadnutý rozsudok súdu I. inštancie zmenil výrok I. v časti voči žalovanému 2/ spôsobom uvedeným vo výroku I. 32. Podľa výsledku konania majú tak žalobcovia 1/ a 2/ právo na náhradu trov prvoinštančného konania voči žalovanému 1/, pretože boli úspešní v celom žalovanom nároku. Žalovaný 2/ má voči žalobcom 1/ a 2/ podľa § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu a podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, vzhľadom na to, že žalovaný 2/ bol v konaní pred súdom I. inštancie a odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný. O výške náhrady trov prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd I. inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 33. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde I. inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).