KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
UznesenieKrajský súd Trnava19. 8. 2019plný text

Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 5CoE/265/2018 z 19. 8. 2019

CitáciaUznesenie Krajského súdu Trnava z 19. augusta 2019, sp. zn. 5CoE/265/2018, ECLI:SK:KSTT:2019:2316215928.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5CoE/265/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316215928
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kristína Ferencziová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2316215928.2

Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov
JUDr. Martina Žovinca a JUDr. Jozefa Piknu, v exekučnej veci v prospech oprávneného: PROFI CREDIT
Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpený: Advokátska kancelária
JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, proti povinnému:
Ing. B. D., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom V. B. XXX/X, B., vedenej súdny
exekútorom: JUDr. Patricius Baďura, Exekútorský úrad so sídlom Štefana Rosívala 2, 841 06 Bratislava,
pod sp. zn. EX 575/16, o vymoženie 813,83 Eur s prísl, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Galanta č. k. 12Er/1175/2016-68 zo dňa 25.05.2017, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd z r u š u j e uznesenie súdu prvej inštancie a exekučné konanie z a s t a v u j e.

II. Odvolací súd n e p r i z n á v a súdnemu exekútorovi náhradu trov exekučného konania.

III. Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Galanta (ďalej len „súd prvej inštancie“) zamietol žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor žiadal o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku vydaným
Stálym rozhodcovským súdom Victoria Arbiter, sp. zn. RK-PC-629/15-MK zo dňa 11.12.2015.

2. Zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na základe tohto exekučného titulu odôvodnil
ustanoveniami § 44 ods. 2,4 a § 45 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Exekučný poriadok“), § 2 písm. a), b), d), § 25 ods. 1, 2 zák č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch,
§ 1 ods. 1, ods. 2, § 2 písm. a), b), § 3 ods. 1, ods. 2 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, §
3 ods. 1, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, , § 53 ods. 1, 4 psím. r), ods. 5, § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka.

3. Oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu napadol uznesenie súdu prvej inštancie odvolaním
podaným v zákonnej lehote, pričom napadnuté uznesenie žiadal v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo alternatívne, aby odvolací súd vydal súdnemu exekútorovi
poverenie na vykonanie exekúcie.

4. V odvolaní zdôraznil, že exekučný súd sa z hľadiska platnej právnej úpravy nedôsledne zaoberal
povahou rozhodcovskej zmluvy, v tom smere či ide o individuálne dohodnutú zmluvu alebo nie.
Rozhodcovská zmluva nikdy nebola podmienkou uzavretia zmluvy o úvere, čo vyplýva aj z bodu 2.
rozhodcovskej zmluvy, ale aj z práva na jednostranné odstúpenie od nej. Ide o samostatný právny
úkon, ktorého uzavretie je možnosťou, nie povinnosťou. Ďalej uvádza, že rozhodcovská zmluva nie je
súčasťou všeobecných podmienok a zároveň povinný ju mohol odmietnuť a bez akýchkoľvek dôsledkov



uzavrieť zmluvu o úvere. Popri tom, že rozhodcovská zmluva je individuálnym dojednaním, nespĺňala
by ani definíciu neprijateľnej podmienky podľa § 53 ods. 1 a ods. 4 písm. r) OZ, nakoľko nevyžaduje od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.. Následne poukázal na
rozhodnutie NS SR sp. zn. 1M Obdo V 16/2006 zo dňa 26.03.2009, uznesenie Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 4CoE/37/2017 zo dňa 07.06.2017, sp. zn. 17CoE/919/2015, uznesenie Krajského súdu v
Prešove sp. zn. 13CoE/52/2015 zo dňa 30.09.2015, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa
21.11.2013 sp. zn. 43CoE/372/2013, 1CoE/328/2013 zo dňa 10.12.2013, sp. zn. 15 CoE/439/2015 zo
dňa 28.07.2015 a uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8CoE/4/2014 zo dňa 31.01.2014. Zároveň
zdôrazňuje, že exekučný titul bol vydaný v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, podľa podmienok
stanovených zák. č. 355/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

5. Povinný odvolací návrh nepodal, k odvolaniu oprávneného sa písomne nevyjadril

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací podľa ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“) skôr, než pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutého uznesenia skúmal, či
v konaní boli dané podmienky, za splnenia ktorých môže vo veci konať a dospel k záveru, že predmetné
uznesenie je potrebné zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP a exekučné konanie podľa § 161, § 62,
§ 63 CSP v spojení s ust. § 9a ods.1 Exekučného poriadku zastaviť.

7. Podľa ust. § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o
predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,
ak by boli v neprospech strany.

8. Podľa ust. § 9b ods. 4 Exekučného poriadku v konaní podľa tohto zákona rozhoduje súd uznesením.

9. Podľa ust. § 9a ods. 4 Exekučného poriadku, na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú
ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

10. Odvolací súd na základe oznámenia súdneho exekútora zo dňa 13.03.2019 a lustráciou v registri
obyvateľov zistil, že povinný zomrel dňa 15.12.2018, pričom dedičské konanie po nebohom bolo
uznesením Notára ako súdneho komisára Okresného súdu Galanta, sp. zn. 18D/10/2019, D not.
38/2019 zo dňa 19.03.2019 bolo podľa § 188 ods. 1 C.m.p. zastavené. Predmetné uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 17.04.2019.

11. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú
účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o
trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

12. Podľa § 37 ods. 3 veta prvá Exekučného poriadku proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený
ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno
vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu
podľa § 41.

13. Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

14. Podľa § 161 ods. 2 a 3 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť,
súd konanie zastaví. Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí
vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať
rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd
konanie zastaví

15. Podľa § 61 CSP procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten,
komu ju zákon priznáva. 20. Podľa § 62 CSP ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.



16. Podľa § 63 ods. 1 CSP ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí,
súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.

17. Podľa § 63 ods. 2 CSP v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne,
že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania
prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.

18. Prihliadať na splnenie podmienok konania je úlohou súdu v každom štádiu konania. Súd je povinný
skúmať, či konkrétny subjekt je nositeľom práva, aby s ním mohol ako s účastníkom konať. Ak súd túto
otázku posúdi nesprávne, a koná s niekým, kto nie je účastníkom konania, pôjde o zrejmú vadu konania,
ktorú je potrebné odstrániť.

19. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný po začatí exekučného konania zomrel, odvolací súd skúmal,
či je dôvodné exekučné konanie zastaviť alebo či je v ňom dôvodné pokračovať. Povinnosti vyplývajúce
z exekučných vzťahov smrťou povinného v zásade nezanikajú (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku), ale
prechádzajú na jeho dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektmi jeho práv a povinností
a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva.
Predmetom tohto konania bolo zároveň vymoženie dlžnej istiny s príslušenstvom vzniknutej na základe
exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok. Z uvedeného je zrejmé, že exekučné konanie má
majetkovú povahu, ktorá umožňuje pokračovať v konaní s dedičmi účastníka, prípadne s tými, ktorí podľa
výsledku dedičského konania prevzali právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide. V posudzovanom
prípade však súd dedičské konanie podľa § 188 ods. 1 C.m.p. zastavil, nakoľko majetok poručiteľa
nedosahoval ani výšku primeraných nákladov spojených s pohrebom.

20. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že v prípade právoplatného zastavenia dedičského
konania, neprichádza do úvahy procesné nástupníctvo podľa § 63 ods. 2 CSP v spojení s § 37 ods. 3
Exekučného poriadku, teda súd nemá na strane povinnej osoby účastníka (stranu), s ktorým by mohol
v konaní pokračovať. Táto skutočnosť, na ktorej existenciu musí súd prihliadať ex offo kedykoľvek v
priebehu konania, predstavuje neodstrániteľnú prekážku konania v ďalšom postupe súdu.

21. Keďže povinný počas odvolacieho konania zomrel a dedičské konanie bolo zastavené a majetok
poručiteľ bol nepatrnej hodnoty, ktorý nedosahoval ani výšku primeraných nákladov spojených s
pohrebom poručiteľa je zrejmé, že povinnosť vyplývajúca z exekučného titulu v predmetnom konaní
neprešla na jeho právnych nástupcov (dedičov alebo iné osoby podľa výsledku dedičského konania),
odvolací súd preto vo veci nemá ďalej s kým pokračovať.

22. Na základe uvedeného odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods.
1 písm. a) CSP, lebo neboli splnené procesné podmienky (ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,
nemal spôsobilosť byť účastníkom) a exekučné konanie zastavil.

23. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
256 ods. 1 CSP, vychádzajúc zo situácie, že zákonným dôvodom zastavenia exekučného konania bola
objektívna skutočnosť, smrť povinného, ku ktorej právnej skutočnosti došlo až v prebiehajúcom konaní
(odvolacom konaní), čím potom žiadnemu z účastníkov konania z procesného hľadiska nemožno pričítať
zavinenie na zastavení exekučného konania, preto potom ani žiaden z účastníkov konania nemôže mať
právo na náhradu trov konania.

24. O trovách exekučného konania odvolací súd rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov
exekučného konania nepriznal, nakoľko súdny exekútor výslovne oznámil, že trovy exekúcie v tomto
konaní nežiada priznať.

25. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).



Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).



Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 12Er/1175/2016

    zrušené

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje