Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 5To/149/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118011035 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2118011035.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov JUDr. Kataríny Batisovej a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci obžalovaného R. E., pre zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní prokurátora a obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 4.9.2018, č.k. 1T/31/2018, na verejnom zasadnutí konanom dňa 17.1.2019, takto r o z h o d o l : I. Podľa § 321 ods. 1 písm. b), d) Trestného poriadku, z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku obžalovaný R. E., nar. XX.XX.XXXX v Q., Česká republika, trvale bytom W. - F., F. XXX/XX, t. č. vo výkone väzby v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov, sa uznáva za vinného, že: dňa 22.10.2017 v čase asi 21:00 hod. v meste W. pri poliklinike v S. záhrade, na asfaltovom chodníku rýchlym krokom pristúpil k poškodenej Ing. L. L., ktorá sa k nemu tvárou otočila, túto pravou rukou chytil za ruku a súčasne v ľavej ruke držal mobilný telefón, na ktorom jej ukazoval porno video a pokojným hlasom jej hovoril „poď, užijeme si“, na to ju otočil k sebe a chytil ju za krk jednou rukou a druhou rukou za ruku, na čo poškodená začala kričať o pomoc, držiac ju stále za krk jej pokojným hlasom povedal „to ti nepomôže“, takto ju odtiahol z osvetleného asfaltového chodníka ku kríkom, kde jej opäť ukazoval v mobilnom telefóne porno video a povedal jej „poď, tu si to užijeme“, následne poškodená prestala kričať, nakoľko jej dal ruku na ústa a snažil sa sťahovať z nej veci, odopnúť jej nohavice a dával jej pri tom ruku pod nohavice a keď mu nešla rozopnúť jej mikina, tak jej začal dávať ruku na prsia zvrchu mikiny a druhou rukou ju aj obchytkával na bruchu, aj v rozkroku a na prsiach, na čo sa mu poškodená snažila vytrhnúť, ale on si ju potom dal k sebe a chytil ju za krk, vtedy poškodená začala opäť kričať, na čo jej povedal opätovne pokojným hlasom „to ti nepomôže“, potom sa ju snažil dať k zemi s použitím sily, chytil ju aj za ústa a krk, aby išla dolu, poškodená sa mu však aktívne bránila, mykala sa, a nepodarilo sa mu ju dostať na zem, poškodená si následne čupla na zem, jednou nohou sa opierala zeme, začala opäť kričať, na čo jej dal na tvár mokré listy s hlinou, následne poškodená prestala kričať a nakoniec využila tú skutočnosť, že ju na moment pustil s tým, že sa oprela o ruky, nohou ho kopla do rozkroku, rýchlo sa otočila a z miesta utiekla na zastávku k Poliklinike, odkiaľ mobilným telefónom vec oznámila rodičom, pričom uvedeným konaním poškodenej Ing. L. L. spôsobil rôzne škrabance a modriny na celom tele, pre ktoré však nevyhľadala lekárske ošetrenie, t e d a násilím donútil iného k iným sexuálnym praktikám, č í m s p á c h a l zločin sexuálneho násilia podľa § 200 odsek 1 Trestného zákona Z a t o s a o d s u d z u j e : Podľa § 200 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 37 písmeno m) Trestného zákona, § 47 ods. 2 Trestného zákona k trestu odňatia slobody vo výmere 25 (dvadsaťpäť) rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona sa obžalovanému ukladá aj ochranné sexuologické liečenie ústavnou formou. Podľa § 76 ods. 2 Trestného zákona a § 78 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá aj ochranný dohľad na 3 (tri) roky. Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci, a to mobilného telefónu zn. Samsung, čiernobielej farby, model: GT-S5830, IMEI:XXXXXX/XX/XXXXXX/X, vrátane pamäťovej karty zn. P. na číslo XXXX XXX XXX. II. Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného R. E., nar. XX.XX.XXXX, zamieta. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný R. E. uznaný za vinného zo zločinu znásilnenia v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 k § 199 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že dňa 22.10.2017 v čase asi 21:00 hod. v meste W. pri poliklinike v S. záhrade, na asfaltovom chodníku rýchlym krokom pristúpil k poškodenej Ing. L. L., ktorá sa k nemu tvárou otočila, túto pravou rukou chytil za ruku a súčasne v ľavej ruke držal mobilný telefón, na ktorom jej ukazoval porno video a pokojným hlasom jej hovoril „poď, užijeme si“, na to ju otočil k sebe a chytil ju za krk jednou rukou a druhou rukou za ruku, na čo poškodená začala kričať o pomoc, držiac ju stále za krk jej pokojným hlasom povedal „to ti nepomôže“, takto ju odtiahol z osvetleného asfaltového chodníka ku kríkom, kde jej opäť ukazoval v mobilnom telefóne porno video a povedal jej „poď, tu si to užijeme“, následne poškodená prestala kričať, nakoľko jej dal ruku na ústa a snažil sa sťahovať z nej veci, odopnúť jej nohavice a dával jej pri tom ruku pod nohavice a keď mu nešla rozopnúť jej mikina, tak jej začal dávať ruku na prsia zvrchu mikiny a druhou rukou ju aj obchytkával na bruchu, na čo sa mu poškodená snažila vytrhnúť, ale on si ju potom dal k sebe a chytil ju za krk, vtedy poškodená začala opäť kričať, na čo jej povedal opätovne pokojným hlasom „to ti nepomôže“, potom sa ju snažil dať k zemi s použitím sily, chytil ju aj za ústa a krk, aby išla dolu, poškodená sa mu však aktívne bránila, mykala sa, a nepodarilo sa mu ju dostať na zem, poškodená si následne čupla na zem, jednou nohou sa opierala zeme, začala opäť kričať, na čo jej dal na tvár mokré listy s hlinou, následne poškodená prestala kričať a nakoniec využila tú skutočnosť, že ju na moment pustil s tým, že sa oprela o ruky, nohou ho kopla do rozkroku, rýchlo sa otočila a z miesta utiekla na zastávku k Poliklinike, odkiaľ mobilným telefónom vec oznámila rodičom, pričom uvedeným konaním poškodenej Ing. L. L. spôsobil rôzne škrabance a modriny na celom tele, pre ktoré však nevyhľadala lekárske ošetrenie, Za to súd obžalovanému podľa § 199 odsek 1 Trestného zákona, § 37 písm. m) a § 38 odsek 5 Trestného zákona uložil trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona súd obžalovanému uložil ochranné sexuologické liečenie ústavnou formou. Podľa § 76 ods. 2 Tr. zák. a § 78 ods. 1 Trestného zákona obžalovanému uložil ochranný dohľad na 3 (tri) roky. Podľa § 77 ods. 1 Trestného zákona uložil súd obžalovanému povinnosti po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody: a) oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať, b) osobne sa hlásiť jedenkrát za kalendárny mesiac u probačného a mediačného úradníka Okresného súdu Trnava, a c) vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska uvedeného v rozhodnutí súdu. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie tak prokurátor, ako aj obžalovaný, a to proti výroku o vine aj treste. Prokurátor následne odôvodnil podané odvolanie tým, že skutkový stav považujú za dostatočne preukázaný a usvedčujúci obžalovaného zo spáchania skutku vykazujúceho zákonné znaky trestného činu, s čím sa stotožnil aj súd, avšak zistené skutočnosti a okolnosti súd na hlavnom pojednávaní nesprávne vyhodnotil, keď zmenil právnu kvalifikáciu stíhaného skutku a tento právne kvalifikoval ako zločin znásilnenia v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1, § 199 ods. 1 Trestného zákona. Má za to, že konaním obžalovaného došlo k naplneniu všetkých znakov dokonaného zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 47 ods. 2 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, ako je uvedené v obžalobnom návrhu. Súd tiež opomenul uložiť obžalovanému trest prepadnutia veci podľa § 60 ods. 1 Trestného zákona, konkrétne mobilného telefónu zn. Samsung, ktorý patril obžalovanému a bol použitý na spáchanie trestného činu, keď na tomto mobilnom telefóne mal pustené porno, resp. video so sexuálnou tematikou. Zo zabezpečených dôkazov nevyplynula tá skutočnosť, že by obžalovaný svojim protiprávnym konaním konal v úmysle poškodenú donútiť k vykonaniu súlože alebo sa o takéto konanie pokúsil. Obžalovaný mal v úmysle sa dopustiť voči poškodenej sexuálneho konania, ktorého sa voči nej aj fakticky dopustil. Žiadne skutočnosti tomu nenasvedčovali - že by si obžalovaný napr. stiahol nohavice s úmyslom vykonať súlož proti vôli poškodenej, žeby poškodenej stiahol nohavice a spodné prádlo s úmyslom vykonať súlož proti jej vôli. Práve naopak, konanie a úmysel obžalovaného od prvého momentu smerovali k vykonaniu iných sexuálnych praktík za účelom uspokojenia sa, pričom k dokonaniu tohto trestného činu aj došlo, a to v podobe obchytkávania pohlavných orgánov a intímnych miest poškodenej, nevylučujúc pri tom, že jeho konanie mohlo tiež smerovať k orálnemu alebo análnemu styku, ako to predpokladá ustanovenie § 200 Trestného zákona, avšak k tomuto následne nedošlo, keďže poškodenej sa aktívnym bránením podarilo z miesta činu utiecť. Obžalovaný prvotne slovne a fyzicky napadol a následne pokračoval v ďalšom násilnom konaní s tým, že poškodenú násilím stiahol na zem, kde ju obchytkával po celom tele, snažil sa jej odopnúť nohavice, dával jej ruky pod nohavice a pod mikinu, kde jej obchytkával prsia, pričom sa aktívne bránila a po chvíli sa jej podarilo kopnúť obžalovaného do rozkroku a utiecť. Konanie obžalovaného smerovalo k snahe sa sexuálne uspokojiť s tým, že jeho útoky smerovali na intímne miesta poškodenej už od samotného začiatku- keď sa poškodenej snažil odopnúť nohavice, čo sa mu nepodarilo, začal ju rukou obchytkávať na in intímnych miestach v rozkroku pod nohavicami a v tomto konaní ďalej pokračoval ohmatávaním na prsiach. Prokurátor poukázal aj na vyjadrenie znalkyne MUDr. Dany Šedivej, ktorá okrem iného u obžalovaného identifikovala aj sadistické prvky - zavádzanie predmetov do genitálu a análneho otvoru obete u viacerých obetí), ktoré v minulosti skončili vážnym poranením orgánov s hemoragickým šokom (aj u predchádzajúcich prípadoch išlo o iné sexuálne praktiky), s tým, že uvedené nemožno hodnotiť ako dôsledok opitosti, resp. nedostatočnej sociokultúrnej úrovne obžalovaného, ale ide o vrodenú poruchu sexuálne motivačného systému v rámci sexuálnej deviácie, ktorú nemožno vysvetľovať psychologickými mechanizmami. Z uvedených dôvodov s názorom súdu ohľadom zmeny právnej kvalifikácie stíhaného skutku, teda zmeny z dokonaného zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Trestného zákona na zločin znásilnenie v štádiu pokusu sa nemožno stotožniť. Má za to, že obžalovaného treba uznať za vinného zo spáchania dokonaného zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 47 ods. 2 Trestnéh zákona, za čo mu mal byť uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní minimálne 25 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, uložiť mu ochranné liečenie sexuologické ústavnou formou, ochranný dohľad v trvaní 3 rokov a súčasne mu uložiť trest prepadnutia veci-mobilného telefónu zn. Samsung. Obžalovaný odôvodnil podané odvolanie sám, aj prostredníctvom obhajcu. Obžalovaný poukazoval na výpoveď poškodenej, ktorá mala tvrdiť o svojom odchode z domu o 21,00 hod., s čím má potom súvisieť, že sa nemohli stretnúť v rovnakom čase na jednom mieste. Ďalej poukázal na to, že časy odchodu poškodenej z domu aj odchodu obžalovaného z krčmy sú len odhadované. Namietal záznamy z kamier, a to že boli stiahnuté od súkromníka, že je záznam nekvalitný, že nebol prehratý na HP a že on smeroval na inú ulicu ako muž na zázname. Uviedol, že sa nedotýkal poškodenej, lebo sa nenašli stopy DNA. Policajti nepriniesli nič z prehliadky z jeho domu v deň jeho zaistenia. Namieta, že je absurdné, čo sa tvrdilo v uznesení o začatí trestného stíhania, a to, že jeho družka jeho sexuálne návrhy odmietla a preto si mal vybrať poškodenú. Poukázal na to, že poškodená dvakrát, a to až na 99% opoznala iného ako páchateľa trestného činu. Namieta, že mal v mobile lesbické video, kde nik nestonal. Namietal tiež, že poškodená nevedela popísať svoje oblečenie. Obžalovanému nie je zrejmé, prečo by mal zobrať poškodenej z vrecka mobil. Ďalej namieta, že súd nemôže poukazovať na to, že sa obžalovaný preriekol, keď vypovedal kadiaľ išiel cez U. záhradu, pretože on netvrdil, že tadiaľ šiel, ale tvrdil a tvrdí, že šiel inou cestou. Obžalovaný uvádza, že potrebuje na prečítanie mobilu okuliare a pri zločine ich nemal mať. Nezrovnalosti vo výpovediach nie sú len mierne, tak ako to tvrdí súd. Poukázal tiež na to, že svedok N. uvádzal iný čas odchodu obžalovaného z krčmy. Obhajca obžalovaného doplnil odôvodnenie odvolania námietkami, že záver, ku ktorému dospel súd, nezodpovedá výsledkom dokazovania, kvôli časovým nezrovnalostiam, že opis poškodenej nezodpovedá obžalovanému, poukázal na nezrovnalosti v tvare perí, či úzke či mäsité, či farba bundy a šiltovky bola bledšia či tmavšia, poukázal na to, že nebolo zistené DNA obžalovaného na vetrovke ani na vôdzke psa. Súd nemohol spochybňovať obranu obžalovaného tým, že aj v minulosti sa v prípade odsúdení za trestné činy bránil obdobne, teda popieral ich spáchanie. Poukázal na to, že súd nezabezpečil kamerové záznamy z mestských kamier, tak aby sa dalo zistiť, kadiaľ a kedy prechádzali obžalovaný a poškodená. V konaní nebol vypočutý ako svedok vrátnik, s ktorým mala poškodený hovoriť cestou do parku. Na týchto odvolacích dôvodoch zotrvali prokurátor aj obžalovaný aj na verejnom zasadnutí, ktoré tunajší súd nariadil na rozhodnutie o podaných odvolaniach. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku: 1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. 3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby, b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy, d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona, e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom. Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3, odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolaní v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku. Odvolanie podali prokurátor a obžalovaný ako oprávnené osoby, v zákonnej lehote a proti výroku o vine a treste, proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a tak zistil, že odvolanie prokurátora je dôvodné. Okresný súd skutok opísaný v obžalobnom návrhu prejednal v celej šírke v súlade s ustanovením § 278 Trestného poriadku. Z vykonaných dôkazov po ich vecnom vyhodnotení vyvodil správne skutkové závery, s výnimkou opomenutia uvedenia popisu časti konania obžalovaného v skutkovej vete napadnutého rozsudku. Okresný súd po vykonanom dokazovaní upravil časť skutkovej vety v zmysle podanej obžaloby, keď doplnil bližší popis konania obžalovaného počas útoku, s presnejším popisom akým spôsobom chytil krk, ruky poškodenej a v ktorom okamihu reagoval na jej kričanie o pomoc slovami „to ti nepomôže“ a následne namiesto formulácie skutkovej vety v podanej obžalobe: „následne ju začal jednou rukou obchytkávať v rozkroku a taktiež druhou rukou ju obchytkával pod bundou na holé telo, pričom sa jej najprv snažil rozopnúť bundu a nohavice, čo sa mu však nepodarilo“, upravil túto časť skutkovej vety takto: “a snažil sa sťahovať z nej veci, odopnúť jej nohavice a dával jej pri tom ruku pod nohavice a keď mu nešla rozopnúť jej mikina, tak jej začal dávať ruku na prsia zvrchu mikiny a druhou rukou ju aj obchytkával na bruchu.“. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia bližšie nevysvetlil, prečo skutkovú vetu upravoval. Krajský súd po preštudovaní vyšetrovacieho spisu, na základe výsledkov vykonaného dokazovania pred okresným súdom, zistil, že okresný súd pri zmene skutkovej vety vychádzal z popisu skutku poškodenou na hlavnom pojednávaní. Krajský súd považuje takýto postup za správny a zákonný. Táto okolnosť nebola ani odvolaniami dotknutá. Krajský súd však dospel k záveru, že táto úprava skutkovej vety nebola vykonaná v dostatočnom rozsahu. Výsledkom dokazovania vykonaného okresným súdom zodpovedá také znenie skutkovej vety, ako ju upravil krajský súd v odvolacom konaní, a to pri zachovaní totožnosti skutku oproti podanej obžalobe. Keďže boli splnené podmienky uvedené v § 322 ods. 3 Trestného poriadku, krajský súd rozhodol sám, keď zohľadnil jednak výpoveď poškodenej ohľadom priebehu skutku (spontánnu výpoveď bez doplňujúcich otázok a bez porovnávania so zápisnicou z prípravného konania), jednak okolnosti zistené rekonštrukciou (tento dôkazný prostriedok bol na hlavnom pojednávaní zákonným spôsobom vykonaný a to oboznámením obrazovozvukového záznamu z rekonštrukcie a prečítaním zápisnice o priebehu rekonštrukcie). V zmysle právnej úvahy, že konzistentnou súčasťou výpovede poškodenej osoby je tak jej výpoveď na hlavnom pojednávaní, ako aj výpoveď v prípravnom konaní, ak rozdiely vo výpovediach nie sú podstatného charakteru, krajský súd tak doplnil skutkovú vetu (už v pozmenenom znení podľa úpravy okresného súdu), a to v časti nasledujúcej po: „druhou rukou ju aj obchytkával na bruchu“, doplnením slov: „aj v rozkroku a na prsiach“, čím rozšíril a detailnejšie popísal konanie obžalovaného pri útoku na poškodenú. Okresný súd z výsledkov vykonaného dokazovania teda dospel k záveru, že obžalovaný sa dopustil skutku tak, ako mu je kladený za vinu obžalobou, po úprave skutkovej vety pri zachovaní totožnosti skutku. Okresný súd v otázke viny obžalovaného, v súlade s požiadavkou zákonodarcu v písomnom odôvodnení napadnutého rozsudku jasne a zrozumiteľne a veľmi podrobne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia je taktiež zrejmé, akými právnymi úvahami sa okresný súd spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a tiež ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného. Všetky vo veci vykonané dôkazy okresný súd v dôvodoch napadnutého rozsudku veľmi podrobne rozoberá, preto krajský súd v podrobnostiach na tieto dôkazy len poukazuje. Okresný súd sa správne vysporiadal s obranou obžalovaného, ktorý popieral, že sa dopustil skutku, ktorý poukazoval na to, že ho poškodená označila za páchateľa len z dôvodu, že sa už predtým náhodne stretli, namietal nezrovnalosti vo výpovediach, namietal časové údaje. Okresný súd správne poukázal na ucelenú výpoveď poškodenej, ktorá opakovane v rámci svojich výpovedí detailne popísala výzor osoby muža, ktorý ju v inkriminovaný deň vo večerných hodinách fyzicky napadol. Okresný súd poukázal na to, že jej popis sa zhoduje s popisom obžalovaného R. E., vrátane jeho oblečenia a doplnkov. Podľa názoru okresného súdu je výpoveď poškodenej Ing. L. L. podporená výpoveďami svedkov a to jednak jej rodičov - T. P. a L. P., príslušníkov Mestskej polície W. - U. Y. a U. G., ako aj ďalšími dôkazmi. Záver o vierohodnosti výpovede poškodenej, ku ktorému dospel okresný súd, je správny a krajský súd sa s ním stotožňuje. V kontexte ostatných dôkazov sa okresný súd vysporiadal aj s obranou obžalovaného uplatnenou už v konaní pred súdom, a smerujúcou k nesprávnemu opoznaniu obžalovaného poškodenou, k nezrovnalostiam k časovým údajom odchodu obžalovaného z hostinca, k časovým údajom odchodu poškodenej z domu a možného výskytu poškodenej a obžalovaného na mieste činu. K jednotlivým odvolacím námietkam, predneseným v rámci podaného odvolania odôvodneného tak obžalovaným, ako aj jeho obhajcom, možno skonštatovať, že sú vo veľkej miere totožné s obranou obhajoby uplatnenou už v konaní v prvom stupni. Tieto námietky nie sú dôvodné, a krajský súd k jednotlivým námietkam uvádza nasledovné. Odvolacie námietky obžalovaného: - poukazovanie na výpoveď poškodenej, ktorá podľa obžalovaného tvrdila o odchode z domu, že to bolo o 21,00 hod., s čím má potom súvisieť, že sa nemohli stretnúť v rovnakom čase na jednom mieste. Odvolací súd k tejto námietke uvádza, že poškodená v skutočnosti uviedla, že odišla z domu medzi 20.20 až 20.30 hod., preto sú následné úvahy obžalovaného v tomto smere irelevantné. - tvrdenie, že časy odchodu poškodenej z domu aj odchodu obžalovaného z krčmy sú len odhadované. Táto námietka nie je relevantná, pretože odchod obžalovaného je zaznamenaný aj kamerou, pohyb aj odchod poškodenej z domu je potvrdený aj výpoveďou svedkyne P., matky poškodenej, takže sa nejedná o „špekulatívne, alebo hypotetické úvahy“, ale o fakty podložené zákonnými a v konaní pred súdom vykonanými dôkazmi. - námietky k záznamom z kamier, že boli stiahnuté od súkromníka, že je záznam nekvalitný, že nebol prehratý na HP a že obžalovaný smeroval na inú ulicu ako muž na zázname. Námietka obžalovaného nie je dôvodná. Oboznámenie kamerových záznamov obžalovaný, ani jeho obhajca nežiadali, nežiadali doplnenie dokazovania v tomto smere; v konaní pred súdom sa oboznámila fotodokumentácia urobená z videozáznamu z kamerových záznamov, a to v dostatočnej kvalite na zistenie, že na zázname je osoba zhodná s opisom poškodenej. Nie je podstatnou okolnosťou, že boli záznamy z budovy vyžiadané aj od súkromnej osoby. Obžalovaný koniec koncov nepoprel vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní, že vychádzal z hostinca v približne v tom čase, ako to mala zachytiť aj kamera - námietka obžalovaného, že sa nedotýkal poškodenej, lebo sa nenašli žiadne stopy DNA. Odvolací súd k tejto námietke uvádza, že nie je dôvodná. Nie je totiž vylúčené, že obžalovaný sa mohol dotýkať poškodenej (a aj sa dotýkal ) bez zanechania stôp. Dotýkanie sa poškodenej je preukázané dostatočným spôsobom jej výpoveďou, ktorú odvolací súd považuje v plnej miere za dôveryhodnú. - námietka obžalovaného, že je absurdné, čo sa tvrdilo v uznesení o začatí trestného stíhania, a to, že jeho družka jeho sexuálne návrhy odmietla a preto si mal vybrať poškodenú. Odvolací súd v tomto smere uvádza, že takýto motív, pohnútku konania obžalovaného okresný súd v rozsudku nespomína, o takéto skutočnosti (družka obžalovaného, sexuálne návrhy, odmietnutie obžalovaného) okresný súd svoje rozhodnutie o vine obžalovaného ani neoprel. - poukazovanie na to, že poškodená dvakrát, a to až na 99% opoznala iného ako páchateľa trestného činu. Ani táto odvolacia námietka obžalovaného nie je dôvodná. Poškodená objasnila dôvody, prečo najprv označila G. I. a následne hodnoverne objasnila aj to, prečo neskôr s istotou ako páchateľa označila obžalovaného, a to aj priamo na hlavnom pojednávaní. - námietka obžalovaného, že mal v mobile lesbické video, kde nik nestonal. Táto námietka obžalovaného nemôže spochybniť závery o zistenom skutkovom stave, ani o dôveryhodnosti usvedčujúcich dôkazov, pretože ako sám obžalovaný uviedol, nejaké porno videá zo svojho mobilu aj zmazal. - námietka obžalovaného, že poškodená nevedela popísať svoje oblečenie. Tvrdenie obžalovaného je irelevantné. Krajskému súdu nie je zrejmé, z čoho pri tejto námietke obžalovaný vychádza. Poškodená totiž presne popísala, čo mala oblečené, aj vydala bundu, ktorú mala mať v inkriminovanom čase oblečenú. - námietka, že obžalovanému nie je zrejmé, prečo by mal zobrať poškodenej z vrecka mobil Krajskému súdu ani v prípade tohto tvrdenia nie je zrejmé, z čoho pri tejto námietke obžalovaný vychádza. - námietka, že súd nemôže poukazovať na to, že sa obžalovaný preriekol, keď vypovedal kadiaľ išiel cez U. záhradu, pretože on netvrdil, že tadiaľ šiel, ale tvrdil a tvrdí, že šiel inou cestou. Okresný súd svoje rozhodnutie o vine obžalovaného neopiera o „prerieknutie sa“ obžalovaného, ale o iné, zákonným spôsobom vykonané a vyhodnotené dôkazy. - námietka, že obžalovaný potrebuje na prečítanie mobilu okuliare a pri spáchaní činu ich nemal mať. Táto odvolacia námietka je nedôvodná, pretože nie je vylúčené, aby si obžalovaný púšťal porno na videu aj bez toho, aby si dal okuliare. - námietka, že nezrovnalosti vo výpovedi poškodenej nie sú len mierne. Krajský súd konštatuje, že tak okresný súd správne uviedol, mierne nezrovnalosti (rozpory) v prípade výpovedí poškodenej Ing. L. L. boli dané okolnosťami spáchania skutku, keď tento bol spáchaný formou náhleho útoku obžalovaného na jej osobu vo večerných hodinách, teda za tmy, počas niekoľkých pár minút a na mieste, kde poškodená nemohla vyhľadať rýchlu pomoc inej osoby. Krajský súd dodáva, že ide o mierne nezrovnalosti, nevýznamné v kontexte relevantnosti ostatných dôkazov. - námietka, že svedok N. uvádzal iný čas odchodu obžalovaného z krčmy. Ani táto odvolacia námietka nie je relevantná, už okresný súd sa s výpoveďou svedka dostatočne vysporiadal, kamera potvrdzuje iný čas ako pôvodne uvádzal obžalovaný. V neposlednom rade, na hlavnom pojednávaní obžalovaný vypovedal už o čase približne zhodnom ako čas na kamere, a nie ako čas odchodu obžalovaného tak, ako to pôvodne uviedol svedok N. Odvolacie námietky obhajcu obžalovaného: - záver súdu nezodpovedá výsledkom dokazovania, kvôli časovým nezrovnalostiam. Táto námietka nie je dôvodná. Krajský súd konštatuje, že viacerými dôkazmi boli bez závažných pochybností preukázané časy odchodu obžalovaného z hostinca a poškodenej z domu. Výsledky vyšetrovacích pokusov a previerok k času, za aký sa obaja mohli dostať na miesto činu, dokazujú, že obžalovaný aj poškodená sa mohli nachádzať na rovnakom mieste a v rovnakom čase, pričom krajský súd poukazuje na to, že obhajca okrem iného uviedol v námietke nesprávny údaj o zistenom čase potrebnom na presun poškodenej z domu (nie 20 minút a 40 sekúnd, ale 27 minút a 40 sekúnd). - opis poškodenej nezodpovedá výzoru obžalovaného, vrátane vecí, ktoré mal mať pri sebe. K tejto námietke krajský súd uvádza, že je nedôvodná. Z vecí obžalovaného bola vydaná len ladvinka, o ktorej síce úplne v prvotnej výpovedi pri podaní trestného oznámenia poškodená vypovedala ako o viacfarebnej, ale možno pripustiť, že to bolo ešte v rozrušení po útoku, neskôr už poškodená o ladvinke vypovedala ako o čiernej a najmä verne opísala typ a tvar ladvinky; O ostatných, obhajcom uvádzaných veciach, sa nemáme ako presvedčiť, či zodpovedajú opisu poškodenej alebo obžalovaného. Nezrovnalosti v opise tvaru perí, či boli úzke či mäsité, ďalej či farba bundy a šiltovky bola bledšia či tmavšia, sú zanedbateľné v porovnaní s ostatnými znakmi, ktorými poškodený opísala a pomocou ktorých opoznala obžalovaného; opoznala ho opätovne aj na hlavnom pojednávaní; tak, ako už krajský súd uviedol vyššie (pri vysporiadaní sa s odvolacími námietkami obžalovaného) okresný súd sa správne vysporiadal s tým, že menšie nezrovnalosti vo výpovedi poškodenej sa dajú pripísať aj okolnostiam spáchania trestného činu, teda že išlo o náhly útok, vo večernom čase. - nebolo zistené DNA obžalovaného na vetrovke ani na vôdzke psa. Irelevantná je aj táto námietka a to z dôvodu, pretože takéto stopy sa ani ako dostať na vetrovku, ani na iné miesto, vec, obžalovaný totiž nebol ani zranený, ani sa nedostal k praktikám, ktorými by sa mohli preniesť a zanechať takéto stopy (neprišlo nielen k poraneniu, ale ani k bozkávaniu, ejakulácii). - námietka, že súd nemohol spochybňovať obranu obžalovaného tým, že aj v minulosti sa v prípade odsúdení za trestné činy bránil obdobne, teda že popieral ich spáchanie Krajský súd uvádza, že okresný súd mohol poukázať na to, že ani v minulosti sa obžalovaný nepriznal k trestnej činnosti (konštatuje to aj znalecké dokazovanie v súvislosti so znaleckým skúmaním jeho osobnosti), ak to nie je jediné východisko, jediná skutočnosť, o ktorú by oprel rozhodnutie o vine. - námietka, že súd nezabezpečil kamerové záznamy z mestských kamier, tak aby sa dalo zistiť, kadiaľ a kedy prechádzali obžalovaný a poškodená. Táto odvolacia námietka nie je relevantná, pretože obhajcom uvádzané kamerové záznamy boli zabezpečené v prípravnom konaní. Z predloženého spisového materiálu je zistiteľné, že na č.l. 209 sa nachádza zápisnica o vydaní veci a to kamerového záznamu z Mestskej polície W. k záznamu z kamery na L. ulici, záznam z 22.10.2017 od 12.00 do 16.00 hod. a od 19.00 hod. do 22.00 hod. a z kamery na ulici U. Q. a W., záznam z 22.10.2017 od 19.30 hod. do 22.00 hod. a tiež o vydaní kamerového záznamu z U. budovy na ulici U. smerujúcej na ulicu L., záznam z 22.10.2017 od 12.00 hod. do 16.00 hod., a od 19.00 hod. do 22.00 hod.. Tieto záznamy sa síce v konaní pred súdom neprehrávali, ale je z nich vyhotovená fotodokumentácia (z videozáznamu), ktorá bola oboznámené a ďalej bol v konaní pred súdom oboznámený úradný záznam, ktorý vypovedá o tom, že polícia preverovala či existujú záznamy z kamier Mestskej polície, a prípadne aj iné, ktoré by mohli zachytiť pohyb poškodenej a obžalovaného. Tie záznamy, kde bol pohyb uvedených osôb zachytený, sa zabezpečili do spisu a na ostatných kamerách pohyb obžalovaného ani poškodenej zachytený nebol. Je preto neúčelné oboznamovať v konaní pred súdom obrazovozvukový záznam z kamier, kde nie je zachytená relevantná osoba. Nie je žiaden dôvod spochybňovať príslušníka polície, keď úradne zaznamenal previerku zabezpečených kamerových záznamov, a nie je ani dôvod pochybovať o tom, čo je zo zabezpečených záznamov zistiteľné. - námietka k tomu, že nebol vypočutý ako svedok vrátnik, s ktorým mala poškodený hovoriť cestou do parku Rovnako táto odvolacia námietka je nedôvodná, pretože takýto dôkaz, ktorý by slúžil k potvrdeniu skutočnosti v akom čase a ktorou trasou šla poškodená z domu do parku, by bol nadbytočný. Nie je totiž dôvod pochybovať o tej skutočnosti, že poškodená odišla z domu venčiť psov a že bola v U. záhrade, pričom nie je spochybňované kadiaľ šla, a nie je žiaden dôvod, pre ktorý by poškodená krivo vypovedala o trase svojej cesty. Naopak, obžalovaný na jednej strane nenamieta trasu poškodenej, keď používa ako argument (previerkou výpovede získaný) časový údaj o trvaní cesty poškodenej do parku na spochybňovanie ich možného stretnutia, na druhej strane tú trasu poškodenej spochybňuje. Krajský súd záverom k odvolacím námietkam obhajoby uvádza, že v konaní pred súdom obžalovaný ani jeho obhajca nežiadali doplniť dokazovanie, žiadne návrhy na doplnenie dokazovania nemali. Nežiadali ani zabezpečiť ďalšie kamerové záznamy, nemali pripomienky k ich prehrávaniu, nemali ani návrh na vypočutie svedka - vrátnika. Aj podľa krajského súdu bolo teda bez najmenších pochybností preukázané, že obžalovaný sa dopustil konania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku s úpravou skutkovej vety - doplnenie o bližší popis konania obžalovaného počas útoku. Krajský súd sa však nestotožnil so záverom okresného súdu o tom, že uvedeným konaním obžalovaného prišlo k spáchaniu trestného činu znásilnenia v štádiu pokusu. Podľa okresného súdu vykonané dôkazy na hlavnom pojednávaní vo svojom súhrne poskytovali logickú reťaz dôkazov usvedčujúcich obžalovaného R. E. z konania ustáleného súdom vo výrokovej časti rozsudku. Okresný súd však mal oproti podanej obžalobe z výpovede poškodenej Ing. L. L. preukázané, že obžalovaný R. E. nemal v úmysle dopustiť sa voči nej sexuálneho násilia (teda donútiť ju k orálnemu styku, análnemu styku alebo iným sexuálnym praktikám), ale mal v úmysle násilím ju donútiť k súloži, čo sa mu však nepodarilo (dokonať) možno len z dôvodu aktívnej obrany a úteku poškodenej z miesta činu. Ako uviedol okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia, súd mohol vychádzať len z výpovede poškodenej Ing. L. L.. Dospel k názoru, že pornovideo s mužskými i ženskými zvukmi, ktoré obžalovaný ukazoval poškodenej na mobilnom telefóne, ako aj s tým súvisiace jeho vyjadrenia adresované poškodenej pri tom („poď, užijeme si to“ alebo „poď, tu si to užijeme“), v spojení s jeho aktívnymi pokusmi poškodenú fyzicky premôcť, zabrániť tomu, aby kričala, vyzliecť jej oblečenie, obchytkávaním jej tela na intímnych partiách a v závere jeho útoku poškodenú dostať silou na zem, svedčilo o tom, že obžalovaný chcel poškodenú násilím donútiť k súloži a svoje násilie použil za účelom prekonania vážne mieneného odporu poškodenej a dosiahnutia súlože proti jej vôli. Podľa okresného súdu sa tak obžalovaný R. E. dopustil konania, ktoré bezprostredne smerovalo k spáchaniu trestného činu, ktorého sa dopustil v úmysle násilím donútiť ženu (poškodenú Ing. L. L. k súloži, ale k dokonaniu trestného činu nedošlo, a preto ho okresný súd uznal vinným zo spáchania zločinu znásilnenia v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 k § 199 ods. 1 Tr. zák., keď boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty tohto trestného činu. Krajský súd považuje odvolanie prokurátora k tomu, či konanie obžalovaného naplnilo všetky zákonné znaky dokonaného zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Trestného zákona, za dôvodné. Skutok je podľa názoru krajského súdu kvalifikovať ako dokonaný trestný čin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Trestného zákona. Podľa § 199 ods. 1 Trestného zákona kto násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia donúti ženu k súloži alebo kto na taký čin zneužije jej bezbrannosť, potrestá sa odňatím slobody na päť rokov až desať rokov. Podľa § 200 ods. 1 kto násilím alebo hrozbou násilia donúti iného k orálnemu styku, análnemu styku alebo k iným sexuálnym praktikám alebo kto na taký čin zneužije jej bezbrannosť, potrestá sa odňatím slobody na päť rokov až desať rokov. Pri porovnaní trestného činu znásilnenia a trestného činu sexuálneho násilia, dospejeme k záveru, že objektom trestných činov je v prípade trestného činu znásilnenia právo ženy, slobodne rozhodovať o svojom pohlavnom živote, v prípade trestného činu sexuálneho násilia ide o právo ženy aj muža. Predmetom útoku je pri prvom z uvedených trestných činov osoba ženského pohlavia, pri druhom žena aj muž. V prípade trestného činu sexuálneho násilia ide o iné sexuálne praktiky ako súlož. Za násilie v zmysle § 200 ods. 1 treba považovať použitie fyzickej sily zo strany páchateľa za účelom prekonania alebo zamedzenia vážne mieneného odporu iného a dosiahnutia orálneho styku, análneho styku alebo vykonania iných sexuálnych praktík (napr. sadomasochistických) proti jeho vôli. Otázkou pre správne právne posúdenie teda je to, o (kvalitatívne) aké zásahy do sexuálnej sféry poškodenej osoby sa jedná. Pri trestnom čine znásilnenia ide o donútenie ženy k súloži, resp. zneužitie jej bezbrannosti na taký čin. Súložou sa rozumie spojenie pohlavných orgánov muža a ženy, pričom stačí, ak došlo len k čiastočnému vsunutiu pohlavného údu muža do pošvy ženy. Nemusí dôjsť k porušeniu panenskej blany. Spojením pohlavných orgánov je znásilnenie dokonané bez ohľadu na to, či došlo k pohlavnému ukojeniu. Ak by došlo len k dotyku (vonkajšiemu) pohlavných orgánov, išlo by iba o pokus trestného činu znásilnenia. Pri trestnom čine sexuálneho násilia ide o iné sexuálne praktiky ako súlož, a to o orálny styk, análny styk alebo vykonanie iných sexuálnych praktík (napr. sadomasochistických). Krajský súd sa stotožňuje s názorom prokuratúry vyjadrenom v podanom odvolaní, že obžalovaný slovne a fyzicky napadol poškodenú, pokračoval v násilnom konaní tým, že poškodenú obchytkával na celom tele, snažil sa jej odopnúť nohavice, dával jej ruky pod nohavice, pod mikinu, obchytkával jej prsia, v rozkroku aj na bruchu, po čom sa však poškodenej podarilo ubrániť a utiecť. Aj krajský súd je názoru, že konanie obžalovaného smerovalo k snahe sexuálne sa uspokojiť, jeho útoky smerovali na intímne miesta poškodenej od samého začiatku, pričom však z vykonaného dokazovania nevyplynula skutočnosť, že by obžalovaný konal v úmysle donútiť poškodenú k vykonaniu súlože, ani že by sa o to pokúsil. Správne možno poukázať na to, že obžalovaný sa nepokúšal stiahnuť nohavice ani sebe, ani poškodenej, ani jej spodné prádlo, neprišlo k vykonaniu súlože, ani k čiastočnému vsunutiu pohlavného údu muža do pošvy ženy. Krajský súd dospel k záveru, že konaním obžalovaného došlo k naplneniu skutkových znakov trestného činu sexuálneho násilia podľa § 200 Trestného zákona. Z konania obžalovaného možno usúdiť, že jeho úmysel bol od počiatku sexuálne sa uspokojiť obchytávaním pohlavných orgánov a intímnych miest poškodenej. Tak, ako to vyplynulo z výsluchu poškodenej, aj z vykonanej rekonštrukcie, obžalovaný síce pri útoku použil slová „ poď užijeme si“, sprevádzané zvukmi porna prehrávaného v mobilnom telefóne, avšak jeho konanie smerovalo (a aj sa reálne uskutočnilo) k donúteniu k sexuálnym praktikám, teda k zameraniu na vlastné sexuálne uspokojenie obchytávaním pohlavných orgánov a intímnych miest poškodenej. Ako bolo uvedené vyššie, znásilnenie a sexuálne násilie je rovnorodým, motivačne homogónnym konaním páchateľa, zameraným na vlastné sexuálne uspokojenie, ktoré zasahuje do slobody rozhodovania poškodenej osoby o svojom sexuálnom živote, a to prostredníctvom jej prinútenia k sexuálnej praktike alebo prostredníctvom zneužitia bezbrannosti na tento účel. K otázke, či skutočne možno považovať preukázané konanie obžalovaného za sexuálne násilie, teda za sexuálne praktiky, je podľa názoru krajského súdu potrebné zohľadniť priebeh skutku, konkrétne úkony obžalovaného, aj jeho osobu. Je jednoznačné, že obžalovaný sa správal násilne, teda s použitím sily (chytením poškodenej za ruku, krk, jej odtiahnutie z chodníka, položenie ruky na ústa, dávanie listov s hlinou na tvár poškodenej) ohmatával rozkrok poškodenej, prsníky, brucho. Takéto intenzívne zásahy do pohlavnej sféry poškodenej, možno považovať za iný spôsob sexuálneho zneužitia, resp. iné sexuálne praktiky v zmysle § 200 ods. 1 Trestného zákona. Pre zosilnenie argumentácie v prospech tohto tvrdenia možno poukázať aj na trestný čin sexuálneho zneužívania podľa § 201 Trestného zákona, ktorého objektívna stránka podľa prvého odseku rozlišuje dva prípady a to vykonanie súlože a iný spôsob sexuálneho zneužívania, spočívajúci v intenzívnejších zásahoch do pohlavnej sféry poškodeného, a to napríklad ohmatávanie prsníkov alebo pohlavných orgánov, bozkávanie erotogénnych zón, ktoré smerujú k vzrušeniu páchateľa. Iný spôsob sexuálneho zneužívania tak podľa názoru krajského súdu predstavuje a zahŕňa v sebe totožné konanie, ako spadá pod objektívnu stránku trestného činu sexuálneho násilia, konkrétne aké napĺňa pojem iné sexuálne praktiky. Opakovane tak možno skonštatovať, že násilím dosiahnuté ohmatávanie prsníkov a pohlavných orgánov, ohmatávanie brucha - v konkrétnom prípade obžalovaného E. a poškodenej L. išlo o obchytkávanie na bruchu, v rozkroku, na prsiach - ako spôsob zásahu do pohlavnej sféry poškodenej osoby, sa dá podradiť pod sexuálne násilie, vo forme iných sexuálnych praktík. V zhode s obžalobou a s odvolaním prokurátora možno dospieť k záveru, že konanie obžalovaného smerovalo k vykonaniu iných sexuálnych praktík za účelom uspokojenia sa a k ich vykonaniu aj došlo, teda došlo k dokonaniu trestného činu v podobe obchytkávania pohlavných orgánov a intímnych miest poškodenej; obžalovaný násilím donútil poškodenú k spomenutým iným sexuálnym praktikám, jeho konanie smerovalo k dosiahnutiu sexuálneho uspokojenia. Podľa názoru krajského súdu, konanie obžalovaného možno považovať za inú sexuálnu praktiku, a to aj v kontexte toho, že jeho konanie (chytanie pŕs poškodenej, ohmatávanie rozkroku, brucha) bolo sprevádzané oslovením poškodenej slovami „poď užijeme si“, ktoré bolo obžalovaným aj zopakované. Aj použitie mobilného telefónu s prehrávaním porna jednoznačne preukazuje, že obžalovaný konal so zámerom uspokojiť svoje pohlavné vzrušenie. Na tomto mieste treba zdôrazniť, že tu sa nevyžaduje, aby došlo k pohlavnému ukojeniu. Zároveň je nespochybniteľné, že vyššie uvedené praktiky (chytanie pŕs poškodenej, ohmatávanie rozkroku, brucha) sú takým konaním, ktoré smeruje k vzrušeniu páchateľa. Dôležitou okolnosťou potvrdzujúcou toto tvrdenie, sú aj výsledky znaleckého dokazovania z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria a sexuológia. Znalecké závery tak môžu napomôcť k posúdeniu, či násilím dosiahnuté ohmatávanie prsníkov a pohlavných orgánov, ohmatávanie brucha - v našom konkrétnom prípade obchytkávanie na bruchu, v rozkroku, na prsiach (ako spôsob zásahu do pohlavnej sféry poškodenej osoby) možno subsumovať pod sexuálne násilie, vo forme iných sexuálnych praktík. U obžalovaného bola konštatovaná sexuálna odchýlka a deviácia - patologická sexuálna agresivita, kedy najväčšie sexuálne vzrušenie a uspokojenie je dosahované náhlym útokom na neznámu ženu s loveckým priblížením sa k obeti, hrubé zaobchádzanie, ohmatávanie obete, smerované ku koitu, zrazenie k zemi s pokusom o penetráciu, pokus o znehybnenie obete. Správanie spočíva vo vyhliadnutí obete, prenasledovaní, prepadnutí na opustenom mieste, prípadne mieste, ktoré obeť nemôže opustiť. Niekedy môže od obete vyžadovať vaginálnu či análnu súlož, inokedy orálne dráždenie či masturbáciu. Je teda zrejmé, že u obžalovaného E. konanie spočívajúce v popísaných praktikách (ohmatávanie pohlavných orgánov), v kombinácii s násilným konaním, a to prepadnutím ženy vo večerných hodinách, na opustenom mieste, možno jednoznačne kvalifikovať ako sexuálne praktiky, teda o konanie smerujúce k jeho vzrušeniu a uspokojeniu. Obdobného konania sa obžalovaný dopustil už aj v minulosti, keď v jeho predchádzajúcich odsúdeniach išlo tiež o iné sexuálne praktiky, a to dokonca so sadistickými prvkami - zavádzanie predmetov do genitálu a análneho otvoru obete. Keďže boli splnené podmienky uvedené v § 322 ods. 3 Trestného poriadku, krajský súd rozhodol vo veci sám. Tak ako je vyššie uvedené, po úprave skutkovej vety, na podklade výsledkov dokazovania vykonanej pred súdom prvého stupňa, pozmenil skutkovú vetu pri zachovaní totožnosti skutku a následne skutok právne kvalifikoval v súlade s odvolacou námietkou prokurátora ako dokonaný zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Trestného zákona, teda mal za to, že obžalovaný násilím donútil poškodenú k iným sexuálnym praktikám. Pri určovaní druhu a výmery trestu krajský súd prihliadal na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie a jeho mieru, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má taktiež postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Krajský súd zvážil vyššie uvedené rozhodné skutočnosti dôležité pre určenie druhu a výmery trestu, a v súlade s úvahou okresného súdu v tomto smere nezistil u obžalovaného žiadne poľahčujúce okolnosti, iba jednu priťažujúcu okolnosť (§ 37 písm. m) Trestného zákona - bol už za viaceré trestné činy v minulosti odsúdený tak, ako to vyplynulo z odpisu registra trestov). K aplikácií sprísňujúceho ustanovenia podľa § 38 ods. 4 ani ods. 5 Trestného zákona (zvyšovanie dolnej hranice trestnej sadzby v dôsledku prevahy pomeru priťažujúcich okolností, resp. zvyšovanie dolnej hranice trestnej sadzby o jednu polovicu pri opätovnom spáchaní zločinu) však nemožno pristúpiť, pretože u obžalovaného je nevyhnutné postupovať v zmysle ustanovenia § 47 ods. 2 Trestného zákona, nakoľko obžalovaný bol už dvakrát potrestaný za trestné činy (hoci aj v štádiu pokusu) uvedené v ustanovení § 47 ods. 2 Trestného zákona. Podľa § 47 Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa (okrem iných) za dokonaný trestný čin sexuálneho násilia § 200 Trestného zákona, ktorý už bol takéto trestné činy, hoci aj v štádiu pokusu, dvakrát potrestaný nepodmienečným trestom odňatia slobody, uloží mu trest odňatia slobody na doživotie, ak sú splnené podmienky uvedené v odseku 1 písm. a) a b); inak mu uloží trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov, ak tomu nebránia okolnosti hodné osobitného zreteľa. Súd však nemôže takému páchateľovi uložiť trest odňatia slobody pod dvadsať rokov. Obžalovaný R. E. je aktuálne stíhaný a odsudzovaný za trestný čin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Trestného zákona. V minulosti bol R. E. sedemkrát súdne trestaný, pričom jeho doposiaľ nezahladené odsúdenia (2 odsúdenia má už zahladené) sú nasledovné: - rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 26.03.1980 sp. zn. 6T/116/80 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22.05.1980 sp. zn. 6To/250/80, právoplatným dňa 22.05.1980, bol uznaný vinným zo spáchania dvojnásobného pokusu trestného činu znásilnenia podľa § 8 ods. 1 k § 241 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného do 01.01.2006, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky so zaradením do II. nápravnovýchovnej skupiny, ktorý vykonal dňa 12.06.1983, - rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 19.01.1984 sp. zn. 7T/985/83 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.02.1984 sp. zn. 7To/99/84, právoplatným dňa 27.02.1984, bol uznaný vinným zo spáchania trestného činu pohlavného zneužívania podľa § 242 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného do 01.01.2006 a trestného činu vydierania podľa § 235 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného do 01.01.2006 ako obzvlášť nebezpečný recidivista podľa § 41 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného do 01.01.2006, za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov so zaradením do III. nápravnovýchovnej skupiny, ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou a ochranný dohľad na 2 (dva) roky, - rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 13.09.1990 sp. zn. 6T/29/90 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19.10.1990 sp. zn. 2To/261/90, právoplatným dňa 19.10.1990, bol uznaný vinným zo spáchania trestného činu pohlavného zneužívania podľa § 242 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného do 01.01.2006 s použitím § 41 písm. a/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného do 01.01.2006 a iné, za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov so zaradením do III. nápravnovýchovnej skupiny, z výkonu ktorého bol podmienečne prepustený dňa 27.06.1989, a ochranné sexuologické liečenie ústavnou formou, - rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 23.10.2003 sp. zn. 6T/228/02, právoplatným dňa 13.11.2003, bol uznaný vinným zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného do 01.01.2006, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov so zaradením do II. nápravnovýchovnej skupiny a ochranné sexuologické liečenie ústavnou formou, - rozsudkom Okresného súdu Piešťany zo dňa 06.06.2008 sp. zn. 2T/136/2008, právoplatným dňa 06.06.2008, bol uznaný vinným zo spáchania zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov a 4 (štyri) mesiace so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. Z uvedeného vyplýva, že obžalovaný E. už bol v minulosti dvakrát potrestaný nepodmienečným trestom odňatia slobody za trestné činy uvedené v ustanovení § 47 ods. 2 Trestného zákona. V prvom prípade bol za trestný čin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona odsúdený Okresným súdom Piešťany zo dňa 06.06.2008 sp. zn. 2T/136/2008, právoplatným dňa 06.06.2008 k trestu odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov a 4 (štyri) mesiace so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. V druhom prípade bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 26.03.1980 sp. zn. 6T/116/80 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22.05.1980 sp. zn. 6To/250/80, právoplatným dňa 22.05.1980, za pokus trestného činu znásilnenia podľa § 8 ods. 1 k § 241 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného do 01.01.2006, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky so zaradením do II. nápravnovýchovnej skupiny. Podľa prechodného ustanovenia § 437 ods. 5 Trestného zákona sa ustanovenie § 47 ods. 2 vzťahuje aj na osobu, ktorá bola potrestaná za niektorý z trestných činov uvedených v § 43 ods. 1 z. č. 140/1961 Zb. Trestný zákon, ak osoba spáchala ďalší trestný čin uvedený v § 47 ods. 2 po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. Z ustanovenia § 43 ods. 1 z. č. 140/1961 Zb. Trestný zákon vyplýva, že je v ňom uvedený okrem iných aj trestný čin znásilnenia podľa 241 Trestného zákona. U obžalovaného E. tak prišlo k naplnenia podmienok na obligatórny postup podľa ustanovenia § 47 ods. 2 Trestného zákona. Ide totiž o páchateľa, ktorý sa po tretí raz dopustil jedného z taxatívne vymenovaných trestných činov v ustanovení § 47 ods. 2 Trestného zákona, pričom tento, v poradí už tretí trestný čin, je dokonaným trestným činom. Pri úvahách o uložení trestu tak krajský súd potom v prvom rade skúmal, či sú splnené podmienky uvedené v odseku 1 písm. a) a b) ustanovenia § 47 Trestného zákona. Podľa tohto ustanovenia, trest odňatia slobody na doživotie možno uložiť za podmienok, že uloženie takého trestu vyžaduje účinná ochrana spoločnosti a zároveň nie je nádej, že by páchateľa bolo možné napraviť trestom odňatia slobody na dobu do dvadsaťpäť rokov. Krajský súd dospel k záveru, že podmienka podľa § 47 ods. 1 písm. a) Trestného zákona nie je naplnená. K tomu, či uloženie takéhoto trestu vyžaduje účinná ochrana spoločnosti, krajský súd poukazuje na závery znaleckého dokazovania z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých. Znalkyňa Mgr. Mariana Ťapušíková ( znalecký posudok č. 22/2018 zo dňa 21.7.2018, č.l. 1543 až 1585) u obžalovaného E. konštatovala, že negatívne rysy jeho osobnosti majú tendenciu sa v starobe zmierňovať, porucha (disociálna, čiže asociálna porucha osobnosti) je menej manifestná navonok, čo môže súvisieť s úbytkom fyzickej sily. Návrat obžalovaného do spoločnosti by podmieňovali postpenitenciárne opatrenia a dlhodobá sexuologická liečba. Pri treste 20 až 25 rokov už bude páchateľ v ôsmom decéniu (80r), páchanie takejto trestnej činnosti je skôr raritné v takom vysokom veku, čo súvisí s atrofiou svalových komponentov, nižšou hladinou testosterónu. Z uvedeného vyplýva, že pravdepodobnosť páchania sexuálne motivovanej násilnej trestnej činnosti je z pohľadu vývoja jedinca nižšia (nie však z pohľadu možnej prevýchovy). K druhej podmienke uvedenej v ustanovení § 47 ods. 1 písm. b) Trestného zákona je potom pre úplnosť potrebné uviesť, že táto u obžalovaného E. splnená je. V prípade jeho osoby nie je nádej, že by páchateľa bolo možné napraviť trestom odňatia slobody na dobu do 25 rokov. V zmysle uvedeného znaleckého posudku je predikcia resocializácie obžalovaného je negatívna, obžalovaný doposiaľ nebol schopný sa z predošlých trestov poučiť, vzhľadom na poruchu osobnosti nie je predpoklad, že by sa mohlo prebudovať jeho svedomie; sú prítomné všetky 3 okruhy prediktorov negatívnej resocializácie - chorý nástup delikventného správania vo veľmi mladom veku; napriek liečeniam (protialkoholickému, sexuologickému) sa dopúšťal trestnej činnosti pod vplyvom alkoholu, ktorý bol odbrzďovačom takého správania; závažnosť trestnej činnosti u neho gradovala, veľa pokusov o prevýchovu zlyhalo. Obžalovaný neprejavuje ľútosť nad spáchanou trestnou činnosťou, v diagnostikovanej sexuálnej deviácii tvorí agresivita nezanedbateľnú súčasť realizovanej sexuálnej satisfakcie. Patologické črty osobnosti obžalovaného sú závislosť od alkoholu a sexuálna deviácia, to je motivácia trestnej činnosti obžalovaného, predpoklad zmeny je v jeho prípade vysoko nepravdepodobný. Keďže však všetky uvedené podmienky musia byť splnené kumulatívne (spáchanie niektorého z taxatívne vymenovaných trestných činov v § 47 ods. 2 Trestného zákona, páchateľ dopúšťajúci sa po tretí raz niektorého z uvedených trestných činov, potrestanie za predchádzajúce trestné činy nepodmienečným trestom odňatia slobody, v poradí tretí trestný čin musí byť dokonaný, a podmienky v § 47 ods. 1 Trestného zákona uvedené v písm. a) a b) ), u obžalovaného neprichádza do úvahy uloženie trestu odňatia slobody na doživotie, a to z dôvodu nesplnenia podmienky podľa ustanovenia § 47 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Zároveň je potrebné konštatovať, že uloženiu trestu odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov, nebránia u obžalovaného žiadne okolnosti hodné osobitného zreteľa. Obžalovaný nemá dobrú prognózu vychovateľnosti, má výrazne negatívnu trestnú minulosť, keďže bol opakovane vo výkone trestu odňatia slobody pre skôr spáchanú úmyselnú a závažnú trestnú činnosť násilného a najmä sexuálneho charakteru, nie sú tu žiadne osobitné okolnosti viažuce sa na spáchaný trestný čin. Obžalovanému R. E. je tak potrebné uložiť v zmysle § 47 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 25 rokov (dvadsaťpäť) rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona, nakoľko bol v posledných 10 rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin. Na rozdiel od okresného súdu, dospel krajský súd k záveru, že na hlavnom pojednávaní oboznámený vecný dôkaz, a to zaistený mobilný telefón zn. Samsung, ku ktorému sa obžalovaný vyjadril obžalovaný, že je jeho vlastníkom, je vecou, ktorá bola použitá na spáchanie trestného činu. Preto bolo potrebné uložiť obžalovanému trest prepadnutia veci podľa § 60 ods. 1 Trestného zákona. V súlade s postupom okresného súdu je potrebné uložiť obžalovanému aj ochranné sexuologické liečenie ústavnou formou, a to s poukazom na závery znaleckého posudku znalkyne MUDr. Dany Šedivej č. 11/2018 súd v zmysle § 73 ods. 2 písm. a) Trestného zákona. Obžalovaný spáchal trestný čin v stave zmenšenej príčetnosti a jeho pobyt na slobode je nebezpečný. Tak ako správne uviedol aj okresný súd, obžalovaný R. E. v predmetnej trestnej veci spáchal úmyselný trestný čin a v minulosti už bol viac ako dvakrát vo výkone trestu odňatia slobody za takýto trestný čin (či povahovo podobný), a keďže mu súd opätovne ako v minulosti uložil nepodmienečný trest odňatia slobody a vzhľadom k jeho osobe, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší spôsob života, na prostredie, v ktorom žil (bezdomovec), a na povahu spáchanej trestnej činnosti (sexuálne motivovaný trestný čin s použitím násilia), u obžalovaného R. E. nie je možné očakávať, že po výkone trestu povedie riadny život. Na základe týchto skutočností a úvah dospel preto aj krajský súd k záveru, že u obžalovaného boli splnené zákonné podmienky na uloženie ochranného opatrenia, v zmysle § 76 ods. 2 Trestného zákona a to ochranného dohľadu v trvaní troch rokov. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.