Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 5To/149/2018 z 16. 1. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 16. januára 2019, sp. zn. 5To/149/2018, ECLI:SK:KSTT:2019:2118011035.2 Krajský súd Trnava | 5To/149/2018 | ECLI:SK:KSTT:2019:2118011035.2 | 2019-01-16 | Rozsudok Oblasť práva: Trestné právo – Sloboda a ľudská dôstojnosť Citované ustanovenia: § 200 ods. 1 TZ, TZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/cbbbbbb8-592e-4846-a429-ac4404ce2f81 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2019:2118011035.2 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/149/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118011035
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2118011035.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov JUDr.
Kataríny Batisovej a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci obžalovaného R. E., pre zločin sexuálneho
násilia podľa § 200 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní prokurátora a obžalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Trnava zo dňa 4.9.2018, č.k. 1T/31/2018, na verejnom zasadnutí konanom dňa 17.1.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. b), d) Trestného poriadku, z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom
rozsahu.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku

obžalovaný R. E., nar. XX.XX.XXXX v Q., Česká republika, trvale bytom W. - F., F. XXX/XX, t. č. vo
výkone väzby v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov,

sa uznáva za vinného, že:

dňa 22.10.2017 v čase asi 21:00 hod. v meste W. pri poliklinike v S. záhrade, na asfaltovom chodníku
rýchlym krokom pristúpil k poškodenej Ing. L. L., ktorá sa k nemu tvárou otočila, túto pravou rukou chytil
za ruku a súčasne v ľavej ruke držal mobilný telefón, na ktorom jej ukazoval porno video a pokojným
hlasom jej hovoril „poď, užijeme si“, na to ju otočil k sebe a chytil ju za krk jednou rukou a druhou rukou
za ruku, na čo poškodená začala kričať o pomoc, držiac ju stále za krk jej pokojným hlasom povedal „to
ti nepomôže“, takto ju odtiahol z osvetleného asfaltového chodníka ku kríkom, kde jej opäť ukazoval v
mobilnom telefóne porno video a povedal jej „poď, tu si to užijeme“, následne poškodená prestala kričať,
nakoľko jej dal ruku na ústa a snažil sa sťahovať z nej veci, odopnúť jej nohavice a dával jej pri tom
ruku pod nohavice a keď mu nešla rozopnúť jej mikina, tak jej začal dávať ruku na prsia zvrchu mikiny
a druhou rukou ju aj obchytkával na bruchu, aj v rozkroku a na prsiach, na čo sa mu poškodená snažila
vytrhnúť, ale on si ju potom dal k sebe a chytil ju za krk, vtedy poškodená začala opäť kričať, na čo jej
povedal opätovne pokojným hlasom „to ti nepomôže“, potom sa ju snažil dať k zemi s použitím sily, chytil
ju aj za ústa a krk, aby išla dolu, poškodená sa mu však aktívne bránila, mykala sa, a nepodarilo sa mu
ju dostať na zem, poškodená si následne čupla na zem, jednou nohou sa opierala zeme, začala opäť
kričať, na čo jej dal na tvár mokré listy s hlinou, následne poškodená prestala kričať a nakoniec využila
tú skutočnosť, že ju na moment pustil s tým, že sa oprela o ruky, nohou ho kopla do rozkroku, rýchlo sa
otočila a z miesta utiekla na zastávku k Poliklinike, odkiaľ mobilným telefónom vec oznámila rodičom,
pričom uvedeným konaním poškodenej Ing. L. L. spôsobil rôzne škrabance a modriny na celom tele,
pre ktoré však nevyhľadala lekárske ošetrenie,

t e d a

násilím donútil iného k iným sexuálnym praktikám,

č í m s p á c h a l



zločin sexuálneho násilia podľa § 200 odsek 1 Trestného zákona

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 200 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 37 písmeno m) Trestného zákona, § 47 ods. 2
Trestného zákona k trestu odňatia slobody vo výmere 25 (dvadsaťpäť) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona sa obžalovanému ukladá aj ochranné sexuologické liečenie
ústavnou formou.

Podľa § 76 ods. 2 Trestného zákona a § 78 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá aj
ochranný dohľad na 3 (tri) roky.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci, a to
mobilného telefónu zn. Samsung, čiernobielej farby, model: GT-S5830, IMEI:XXXXXX/XX/XXXXXX/X,
vrátane pamäťovej karty zn. P. na číslo XXXX XXX XXX.

II. Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného R. E., nar. XX.XX.XXXX, zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný R. E. uznaný za vinného zo zločinu znásilnenia v štádiu pokusu
podľa § 14 ods. 1 k § 199 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe,
že
dňa 22.10.2017 v čase asi 21:00 hod. v meste W. pri poliklinike v S. záhrade, na asfaltovom chodníku
rýchlym krokom pristúpil k poškodenej Ing. L. L., ktorá sa k nemu tvárou otočila, túto pravou rukou chytil
za ruku a súčasne v ľavej ruke držal mobilný telefón, na ktorom jej ukazoval porno video a pokojným
hlasom jej hovoril „poď, užijeme si“, na to ju otočil k sebe a chytil ju za krk jednou rukou a druhou rukou
za ruku, na čo poškodená začala kričať o pomoc, držiac ju stále za krk jej pokojným hlasom povedal
„to ti nepomôže“, takto ju odtiahol z osvetleného asfaltového chodníka ku kríkom, kde jej opäť ukazoval
v mobilnom telefóne porno video a povedal jej „poď, tu si to užijeme“, následne poškodená prestala
kričať, nakoľko jej dal ruku na ústa a snažil sa sťahovať z nej veci, odopnúť jej nohavice a dával jej pri
tom ruku pod nohavice a keď mu nešla rozopnúť jej mikina, tak jej začal dávať ruku na prsia zvrchu
mikiny a druhou rukou ju aj obchytkával na bruchu, na čo sa mu poškodená snažila vytrhnúť, ale on si
ju potom dal k sebe a chytil ju za krk, vtedy poškodená začala opäť kričať, na čo jej povedal opätovne
pokojným hlasom „to ti nepomôže“, potom sa ju snažil dať k zemi s použitím sily, chytil ju aj za ústa a
krk, aby išla dolu, poškodená sa mu však aktívne bránila, mykala sa, a nepodarilo sa mu ju dostať na
zem, poškodená si následne čupla na zem, jednou nohou sa opierala zeme, začala opäť kričať, na čo
jej dal na tvár mokré listy s hlinou, následne poškodená prestala kričať a nakoniec využila tú skutočnosť,
že ju na moment pustil s tým, že sa oprela o ruky, nohou ho kopla do rozkroku, rýchlo sa otočila a
z miesta utiekla na zastávku k Poliklinike, odkiaľ mobilným telefónom vec oznámila rodičom, pričom
uvedeným konaním poškodenej Ing. L. L. spôsobil rôzne škrabance a modriny na celom tele, pre ktoré
však nevyhľadala lekárske ošetrenie,
Za to súd obžalovanému podľa § 199 odsek 1 Trestného zákona, § 37 písm. m) a § 38 odsek 5 Trestného
zákona uložil trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona súd obžalovanému uložil ochranné sexuologické liečenie
ústavnou formou.
Podľa § 76 ods. 2 Tr. zák. a § 78 ods. 1 Trestného zákona obžalovanému uložil ochranný dohľad na
3 (tri) roky.



Podľa § 77 ods. 1 Trestného zákona uložil súd obžalovanému povinnosti po prepustení z výkonu trestu
odňatia slobody:
a) oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať,
b) osobne sa hlásiť jedenkrát za kalendárny mesiac u probačného a mediačného úradníka Okresného
súdu Trnava, a
c) vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska uvedeného v rozhodnutí súdu.
Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie tak prokurátor, ako aj obžalovaný, a to proti
výroku o vine aj treste.
Prokurátor následne odôvodnil podané odvolanie tým, že skutkový stav považujú za dostatočne
preukázaný a usvedčujúci obžalovaného zo spáchania skutku vykazujúceho zákonné znaky trestného
činu, s čím sa stotožnil aj súd, avšak zistené skutočnosti a okolnosti súd na hlavnom pojednávaní
nesprávne vyhodnotil, keď zmenil právnu kvalifikáciu stíhaného skutku a tento právne kvalifikoval
ako zločin znásilnenia v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1, § 199 ods. 1 Trestného zákona. Má za
to, že konaním obžalovaného došlo k naplneniu všetkých znakov dokonaného zločinu sexuálneho
násilia podľa § 200 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 47 ods. 2 Trestného zákona, na tom
skutkovom základe, ako je uvedené v obžalobnom návrhu. Súd tiež opomenul uložiť obžalovanému trest
prepadnutia veci podľa § 60 ods. 1 Trestného zákona, konkrétne mobilného telefónu zn. Samsung,
ktorý patril obžalovanému a bol použitý na spáchanie trestného činu, keď na tomto mobilnom telefóne
mal pustené porno, resp. video so sexuálnou tematikou. Zo zabezpečených dôkazov nevyplynula
tá skutočnosť, že by obžalovaný svojim protiprávnym konaním konal v úmysle poškodenú donútiť
k vykonaniu súlože alebo sa o takéto konanie pokúsil. Obžalovaný mal v úmysle sa dopustiť voči
poškodenej sexuálneho konania, ktorého sa voči nej aj fakticky dopustil. Žiadne skutočnosti tomu
nenasvedčovali - že by si obžalovaný napr. stiahol nohavice s úmyslom vykonať súlož proti vôli
poškodenej, žeby poškodenej stiahol nohavice a spodné prádlo s úmyslom vykonať súlož proti jej
vôli. Práve naopak, konanie a úmysel obžalovaného od prvého momentu smerovali k vykonaniu iných
sexuálnych praktík za účelom uspokojenia sa, pričom k dokonaniu tohto trestného činu aj došlo, a to
v podobe obchytkávania pohlavných orgánov a intímnych miest poškodenej, nevylučujúc pri tom, že
jeho konanie mohlo tiež smerovať k orálnemu alebo análnemu styku, ako to predpokladá ustanovenie
§ 200 Trestného zákona, avšak k tomuto následne nedošlo, keďže poškodenej sa aktívnym bránením
podarilo z miesta činu utiecť. Obžalovaný prvotne slovne a fyzicky napadol a následne pokračoval v
ďalšom násilnom konaní s tým, že poškodenú násilím stiahol na zem, kde ju obchytkával po celom
tele, snažil sa jej odopnúť nohavice, dával jej ruky pod nohavice a pod mikinu, kde jej obchytkával
prsia, pričom sa aktívne bránila a po chvíli sa jej podarilo kopnúť obžalovaného do rozkroku a utiecť.
Konanie obžalovaného smerovalo k snahe sa sexuálne uspokojiť s tým, že jeho útoky smerovali na
intímne miesta poškodenej už od samotného začiatku- keď sa poškodenej snažil odopnúť nohavice,
čo sa mu nepodarilo, začal ju rukou obchytkávať na in intímnych miestach v rozkroku pod nohavicami
a v tomto konaní ďalej pokračoval ohmatávaním na prsiach. Prokurátor poukázal aj na vyjadrenie
znalkyne MUDr. Dany Šedivej, ktorá okrem iného u obžalovaného identifikovala aj sadistické prvky
- zavádzanie predmetov do genitálu a análneho otvoru obete u viacerých obetí), ktoré v minulosti
skončili vážnym poranením orgánov s hemoragickým šokom (aj u predchádzajúcich prípadoch išlo o
iné sexuálne praktiky), s tým, že uvedené nemožno hodnotiť ako dôsledok opitosti, resp. nedostatočnej
sociokultúrnej úrovne obžalovaného, ale ide o vrodenú poruchu sexuálne motivačného systému v rámci
sexuálnej deviácie, ktorú nemožno vysvetľovať psychologickými mechanizmami. Z uvedených dôvodov
s názorom súdu ohľadom zmeny právnej kvalifikácie stíhaného skutku, teda zmeny z dokonaného
zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Trestného zákona na zločin znásilnenie v štádiu pokusu
sa nemožno stotožniť. Má za to, že obžalovaného treba uznať za vinného zo spáchania dokonaného
zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 47 ods. 2 Trestnéh
zákona, za čo mu mal byť uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní minimálne 25 rokov
so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, uložiť mu ochranné liečenie
sexuologické ústavnou formou, ochranný dohľad v trvaní 3 rokov a súčasne mu uložiť trest prepadnutia
veci-mobilného telefónu zn. Samsung.
Obžalovaný odôvodnil podané odvolanie sám, aj prostredníctvom obhajcu. Obžalovaný poukazoval na
výpoveď poškodenej, ktorá mala tvrdiť o svojom odchode z domu o 21,00 hod., s čím má potom súvisieť,
že sa nemohli stretnúť v rovnakom čase na jednom mieste. Ďalej poukázal na to, že časy odchodu
poškodenej z domu aj odchodu obžalovaného z krčmy sú len odhadované. Namietal záznamy z kamier,
a to že boli stiahnuté od súkromníka, že je záznam nekvalitný, že nebol prehratý na HP a že on smeroval
na inú ulicu ako muž na zázname. Uviedol, že sa nedotýkal poškodenej, lebo sa nenašli stopy DNA.
Policajti nepriniesli nič z prehliadky z jeho domu v deň jeho zaistenia. Namieta, že je absurdné, čo sa



tvrdilo v uznesení o začatí trestného stíhania, a to, že jeho družka jeho sexuálne návrhy odmietla a
preto si mal vybrať poškodenú. Poukázal na to, že poškodená dvakrát, a to až na 99% opoznala iného
ako páchateľa trestného činu. Namieta, že mal v mobile lesbické video, kde nik nestonal. Namietal tiež,
že poškodená nevedela popísať svoje oblečenie. Obžalovanému nie je zrejmé, prečo by mal zobrať
poškodenej z vrecka mobil. Ďalej namieta, že súd nemôže poukazovať na to, že sa obžalovaný preriekol,
keď vypovedal kadiaľ išiel cez U. záhradu, pretože on netvrdil, že tadiaľ šiel, ale tvrdil a tvrdí, že šiel
inou cestou. Obžalovaný uvádza, že potrebuje na prečítanie mobilu okuliare a pri zločine ich nemal mať.
Nezrovnalosti vo výpovediach nie sú len mierne, tak ako to tvrdí súd. Poukázal tiež na to, že svedok N.
uvádzal iný čas odchodu obžalovaného z krčmy.
Obhajca obžalovaného doplnil odôvodnenie odvolania námietkami, že záver, ku ktorému dospel
súd, nezodpovedá výsledkom dokazovania, kvôli časovým nezrovnalostiam, že opis poškodenej
nezodpovedá obžalovanému, poukázal na nezrovnalosti v tvare perí, či úzke či mäsité, či farba bundy
a šiltovky bola bledšia či tmavšia, poukázal na to, že nebolo zistené DNA obžalovaného na vetrovke
ani na vôdzke psa. Súd nemohol spochybňovať obranu obžalovaného tým, že aj v minulosti sa v
prípade odsúdení za trestné činy bránil obdobne, teda popieral ich spáchanie. Poukázal na to, že súd
nezabezpečil kamerové záznamy z mestských kamier, tak aby sa dalo zistiť, kadiaľ a kedy prechádzali
obžalovaný a poškodená. V konaní nebol vypočutý ako svedok vrátnik, s ktorým mala poškodený hovoriť
cestou do parku.
Na týchto odvolacích dôvodoch zotrvali prokurátor aj obžalovaný aj na verejnom zasadnutí, ktoré tunajší
súd nariadil na rozhodnutie o podaných odvolaniach.
Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3,
odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací
súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré
majú vo výroku o vine svoj podklad.
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.



Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok
v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolaní v zmysle § 316 ods.
1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku.
Odvolanie podali prokurátor a obžalovaný ako oprávnené osoby, v zákonnej lehote a proti výroku o vine
a treste, proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku
odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo a tak zistil, že odvolanie prokurátora je dôvodné.
Okresný súd skutok opísaný v obžalobnom návrhu prejednal v celej šírke v súlade s ustanovením
§ 278 Trestného poriadku. Z vykonaných dôkazov po ich vecnom vyhodnotení vyvodil správne
skutkové závery, s výnimkou opomenutia uvedenia popisu časti konania obžalovaného v skutkovej vete
napadnutého rozsudku.
Okresný súd po vykonanom dokazovaní upravil časť skutkovej vety v zmysle podanej obžaloby, keď
doplnil bližší popis konania obžalovaného počas útoku, s presnejším popisom akým spôsobom chytil
krk, ruky poškodenej a v ktorom okamihu reagoval na jej kričanie o pomoc slovami „to ti nepomôže“
a následne namiesto formulácie skutkovej vety v podanej obžalobe: „následne ju začal jednou rukou
obchytkávať v rozkroku a taktiež druhou rukou ju obchytkával pod bundou na holé telo, pričom sa jej
najprv snažil rozopnúť bundu a nohavice, čo sa mu však nepodarilo“, upravil túto časť skutkovej vety
takto: “a snažil sa sťahovať z nej veci, odopnúť jej nohavice a dával jej pri tom ruku pod nohavice a
keď mu nešla rozopnúť jej mikina, tak jej začal dávať ruku na prsia zvrchu mikiny a druhou rukou ju aj
obchytkával na bruchu.“.
Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia bližšie nevysvetlil, prečo skutkovú vetu upravoval.
Krajský súd po preštudovaní vyšetrovacieho spisu, na základe výsledkov vykonaného dokazovania pred
okresným súdom, zistil, že okresný súd pri zmene skutkovej vety vychádzal z popisu skutku poškodenou
na hlavnom pojednávaní. Krajský súd považuje takýto postup za správny a zákonný. Táto okolnosť
nebola ani odvolaniami dotknutá.
Krajský súd však dospel k záveru, že táto úprava skutkovej vety nebola vykonaná v dostatočnom
rozsahu. Výsledkom dokazovania vykonaného okresným súdom zodpovedá také znenie skutkovej vety,
ako ju upravil krajský súd v odvolacom konaní, a to pri zachovaní totožnosti skutku oproti podanej
obžalobe. Keďže boli splnené podmienky uvedené v § 322 ods. 3 Trestného poriadku, krajský súd
rozhodol sám, keď zohľadnil jednak výpoveď poškodenej ohľadom priebehu skutku (spontánnu výpoveď
bez doplňujúcich otázok a bez porovnávania so zápisnicou z prípravného konania), jednak okolnosti
zistené rekonštrukciou (tento dôkazný prostriedok bol na hlavnom pojednávaní zákonným spôsobom
vykonaný a to oboznámením obrazovozvukového záznamu z rekonštrukcie a prečítaním zápisnice o
priebehu rekonštrukcie). V zmysle právnej úvahy, že konzistentnou súčasťou výpovede poškodenej
osoby je tak jej výpoveď na hlavnom pojednávaní, ako aj výpoveď v prípravnom konaní, ak rozdiely vo
výpovediach nie sú podstatného charakteru, krajský súd tak doplnil skutkovú vetu (už v pozmenenom
znení podľa úpravy okresného súdu), a to v časti nasledujúcej po: „druhou rukou ju aj obchytkával
na bruchu“, doplnením slov: „aj v rozkroku a na prsiach“, čím rozšíril a detailnejšie popísal konanie
obžalovaného pri útoku na poškodenú.
Okresný súd z výsledkov vykonaného dokazovania teda dospel k záveru, že obžalovaný sa dopustil
skutku tak, ako mu je kladený za vinu obžalobou, po úprave skutkovej vety pri zachovaní totožnosti
skutku. Okresný súd v otázke viny obžalovaného, v súlade s požiadavkou zákonodarcu v písomnom
odôvodnení napadnutého rozsudku jasne a zrozumiteľne a veľmi podrobne vyložil, ktoré skutočnosti
vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, a akými úvahami sa spravoval pri
hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia je taktiež zrejmé, akými právnymi úvahami sa okresný
súd spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke
viny a tiež ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného. Všetky vo veci vykonané dôkazy okresný súd
v dôvodoch napadnutého rozsudku veľmi podrobne rozoberá, preto krajský súd v podrobnostiach na
tieto dôkazy len poukazuje.
Okresný súd sa správne vysporiadal s obranou obžalovaného, ktorý popieral, že sa dopustil skutku,
ktorý poukazoval na to, že ho poškodená označila za páchateľa len z dôvodu, že sa už predtým náhodne
stretli, namietal nezrovnalosti vo výpovediach, namietal časové údaje. Okresný súd správne poukázal
na ucelenú výpoveď poškodenej, ktorá opakovane v rámci svojich výpovedí detailne popísala výzor
osoby muža, ktorý ju v inkriminovaný deň vo večerných hodinách fyzicky napadol. Okresný súd poukázal
na to, že jej popis sa zhoduje s popisom obžalovaného R. E., vrátane jeho oblečenia a doplnkov.
Podľa názoru okresného súdu je výpoveď poškodenej Ing. L. L. podporená výpoveďami svedkov a
to jednak jej rodičov - T. P. a L. P., príslušníkov Mestskej polície W. - U. Y. a U. G., ako aj ďalšími
dôkazmi. Záver o vierohodnosti výpovede poškodenej, ku ktorému dospel okresný súd, je správny



a krajský súd sa s ním stotožňuje. V kontexte ostatných dôkazov sa okresný súd vysporiadal aj s
obranou obžalovaného uplatnenou už v konaní pred súdom, a smerujúcou k nesprávnemu opoznaniu
obžalovaného poškodenou, k nezrovnalostiam k časovým údajom odchodu obžalovaného z hostinca,
k časovým údajom odchodu poškodenej z domu a možného výskytu poškodenej a obžalovaného na
mieste činu.
K jednotlivým odvolacím námietkam, predneseným v rámci podaného odvolania odôvodneného tak
obžalovaným, ako aj jeho obhajcom, možno skonštatovať, že sú vo veľkej miere totožné s obranou
obhajoby uplatnenou už v konaní v prvom stupni. Tieto námietky nie sú dôvodné, a krajský súd k
jednotlivým námietkam uvádza nasledovné.

Odvolacie námietky obžalovaného:
- poukazovanie na výpoveď poškodenej, ktorá podľa obžalovaného tvrdila o odchode z domu, že to bolo
o 21,00 hod., s čím má potom súvisieť, že sa nemohli stretnúť v rovnakom čase na jednom mieste.
Odvolací súd k tejto námietke uvádza, že poškodená v skutočnosti uviedla, že odišla z domu medzi
20.20 až 20.30 hod., preto sú následné úvahy obžalovaného v tomto smere irelevantné.
- tvrdenie, že časy odchodu poškodenej z domu aj odchodu obžalovaného z krčmy sú len odhadované.
Táto námietka nie je relevantná, pretože odchod obžalovaného je zaznamenaný aj kamerou, pohyb
aj odchod poškodenej z domu je potvrdený aj výpoveďou svedkyne P., matky poškodenej, takže sa
nejedná o „špekulatívne, alebo hypotetické úvahy“, ale o fakty podložené zákonnými a v konaní pred
súdom vykonanými dôkazmi.
- námietky k záznamom z kamier, že boli stiahnuté od súkromníka, že je záznam nekvalitný, že nebol
prehratý na HP a že obžalovaný smeroval na inú ulicu ako muž na zázname.
Námietka obžalovaného nie je dôvodná. Oboznámenie kamerových záznamov obžalovaný, ani jeho
obhajca nežiadali, nežiadali doplnenie dokazovania v tomto smere; v konaní pred súdom sa oboznámila
fotodokumentácia urobená z videozáznamu z kamerových záznamov, a to v dostatočnej kvalite na
zistenie, že na zázname je osoba zhodná s opisom poškodenej. Nie je podstatnou okolnosťou, že boli
záznamy z budovy vyžiadané aj od súkromnej osoby. Obžalovaný koniec koncov nepoprel vo svojej
výpovedi na hlavnom pojednávaní, že vychádzal z hostinca v približne v tom čase, ako to mala zachytiť
aj kamera
- námietka obžalovaného, že sa nedotýkal poškodenej, lebo sa nenašli žiadne stopy DNA.
Odvolací súd k tejto námietke uvádza, že nie je dôvodná. Nie je totiž vylúčené, že obžalovaný sa mohol
dotýkať poškodenej (a aj sa dotýkal ) bez zanechania stôp. Dotýkanie sa poškodenej je preukázané
dostatočným spôsobom jej výpoveďou, ktorú odvolací súd považuje v plnej miere za dôveryhodnú.
- námietka obžalovaného, že je absurdné, čo sa tvrdilo v uznesení o začatí trestného stíhania, a to, že
jeho družka jeho sexuálne návrhy odmietla a preto si mal vybrať poškodenú.
Odvolací súd v tomto smere uvádza, že takýto motív, pohnútku konania obžalovaného okresný súd
v rozsudku nespomína, o takéto skutočnosti (družka obžalovaného, sexuálne návrhy, odmietnutie
obžalovaného) okresný súd svoje rozhodnutie o vine obžalovaného ani neoprel.
- poukazovanie na to, že poškodená dvakrát, a to až na 99% opoznala iného ako páchateľa trestného
činu.
Ani táto odvolacia námietka obžalovaného nie je dôvodná. Poškodená objasnila dôvody, prečo najprv
označila G. I. a následne hodnoverne objasnila aj to, prečo neskôr s istotou ako páchateľa označila
obžalovaného, a to aj priamo na hlavnom pojednávaní.
- námietka obžalovaného, že mal v mobile lesbické video, kde nik nestonal.
Táto námietka obžalovaného nemôže spochybniť závery o zistenom skutkovom stave, ani o
dôveryhodnosti usvedčujúcich dôkazov, pretože ako sám obžalovaný uviedol, nejaké porno videá zo
svojho mobilu aj zmazal.
- námietka obžalovaného, že poškodená nevedela popísať svoje oblečenie.
Tvrdenie obžalovaného je irelevantné. Krajskému súdu nie je zrejmé, z čoho pri tejto námietke
obžalovaný vychádza. Poškodená totiž presne popísala, čo mala oblečené, aj vydala bundu, ktorú mala
mať v inkriminovanom čase oblečenú.
- námietka, že obžalovanému nie je zrejmé, prečo by mal zobrať poškodenej z vrecka mobil
Krajskému súdu ani v prípade tohto tvrdenia nie je zrejmé, z čoho pri tejto námietke obžalovaný
vychádza.
- námietka, že súd nemôže poukazovať na to, že sa obžalovaný preriekol, keď vypovedal kadiaľ išiel
cez U. záhradu, pretože on netvrdil, že tadiaľ šiel, ale tvrdil a tvrdí, že šiel inou cestou.
Okresný súd svoje rozhodnutie o vine obžalovaného neopiera o „prerieknutie sa“ obžalovaného, ale o
iné, zákonným spôsobom vykonané a vyhodnotené dôkazy.



- námietka, že obžalovaný potrebuje na prečítanie mobilu okuliare a pri spáchaní činu ich nemal mať.
Táto odvolacia námietka je nedôvodná, pretože nie je vylúčené, aby si obžalovaný púšťal porno na videu
aj bez toho, aby si dal okuliare.
- námietka, že nezrovnalosti vo výpovedi poškodenej nie sú len mierne.
Krajský súd konštatuje, že tak okresný súd správne uviedol, mierne nezrovnalosti (rozpory) v prípade
výpovedí poškodenej Ing. L. L. boli dané okolnosťami spáchania skutku, keď tento bol spáchaný formou
náhleho útoku obžalovaného na jej osobu vo večerných hodinách, teda za tmy, počas niekoľkých pár
minút a na mieste, kde poškodená nemohla vyhľadať rýchlu pomoc inej osoby. Krajský súd dodáva, že
ide o mierne nezrovnalosti, nevýznamné v kontexte relevantnosti ostatných dôkazov.
- námietka, že svedok N. uvádzal iný čas odchodu obžalovaného z krčmy.
Ani táto odvolacia námietka nie je relevantná, už okresný súd sa s výpoveďou svedka dostatočne
vysporiadal, kamera potvrdzuje iný čas ako pôvodne uvádzal obžalovaný. V neposlednom rade, na
hlavnom pojednávaní obžalovaný vypovedal už o čase približne zhodnom ako čas na kamere, a nie ako
čas odchodu obžalovaného tak, ako to pôvodne uviedol svedok N.

Odvolacie námietky obhajcu obžalovaného:
- záver súdu nezodpovedá výsledkom dokazovania, kvôli časovým nezrovnalostiam.
Táto námietka nie je dôvodná. Krajský súd konštatuje, že viacerými dôkazmi boli bez závažných
pochybností preukázané časy odchodu obžalovaného z hostinca a poškodenej z domu. Výsledky
vyšetrovacích pokusov a previerok k času, za aký sa obaja mohli dostať na miesto činu, dokazujú, že
obžalovaný aj poškodená sa mohli nachádzať na rovnakom mieste a v rovnakom čase, pričom krajský
súd poukazuje na to, že obhajca okrem iného uviedol v námietke nesprávny údaj o zistenom čase
potrebnom na presun poškodenej z domu (nie 20 minút a 40 sekúnd, ale 27 minút a 40 sekúnd).
- opis poškodenej nezodpovedá výzoru obžalovaného, vrátane vecí, ktoré mal mať pri sebe.
K tejto námietke krajský súd uvádza, že je nedôvodná. Z vecí obžalovaného bola vydaná len ladvinka,
o ktorej síce úplne v prvotnej výpovedi pri podaní trestného oznámenia poškodená vypovedala ako
o viacfarebnej, ale možno pripustiť, že to bolo ešte v rozrušení po útoku, neskôr už poškodená
o ladvinke vypovedala ako o čiernej a najmä verne opísala typ a tvar ladvinky; O ostatných,
obhajcom uvádzaných veciach, sa nemáme ako presvedčiť, či zodpovedajú opisu poškodenej alebo
obžalovaného. Nezrovnalosti v opise tvaru perí, či boli úzke či mäsité, ďalej či farba bundy a šiltovky
bola bledšia či tmavšia, sú zanedbateľné v porovnaní s ostatnými znakmi, ktorými poškodený opísala
a pomocou ktorých opoznala obžalovaného; opoznala ho opätovne aj na hlavnom pojednávaní; tak,
ako už krajský súd uviedol vyššie (pri vysporiadaní sa s odvolacími námietkami obžalovaného) okresný
súd sa správne vysporiadal s tým, že menšie nezrovnalosti vo výpovedi poškodenej sa dajú pripísať aj
okolnostiam spáchania trestného činu, teda že išlo o náhly útok, vo večernom čase.
- nebolo zistené DNA obžalovaného na vetrovke ani na vôdzke psa.
Irelevantná je aj táto námietka a to z dôvodu, pretože takéto stopy sa ani ako dostať na vetrovku, ani
na iné miesto, vec, obžalovaný totiž nebol ani zranený, ani sa nedostal k praktikám, ktorými by sa mohli
preniesť a zanechať takéto stopy (neprišlo nielen k poraneniu, ale ani k bozkávaniu, ejakulácii).
- námietka, že súd nemohol spochybňovať obranu obžalovaného tým, že aj v minulosti sa v prípade
odsúdení za trestné činy bránil obdobne, teda že popieral ich spáchanie
Krajský súd uvádza, že okresný súd mohol poukázať na to, že ani v minulosti sa obžalovaný nepriznal
k trestnej činnosti (konštatuje to aj znalecké dokazovanie v súvislosti so znaleckým skúmaním jeho
osobnosti), ak to nie je jediné východisko, jediná skutočnosť, o ktorú by oprel rozhodnutie o vine.
- námietka, že súd nezabezpečil kamerové záznamy z mestských kamier, tak aby sa dalo zistiť, kadiaľ
a kedy prechádzali obžalovaný a poškodená.
Táto odvolacia námietka nie je relevantná, pretože obhajcom uvádzané kamerové záznamy boli
zabezpečené v prípravnom konaní. Z predloženého spisového materiálu je zistiteľné, že na č.l. 209 sa
nachádza zápisnica o vydaní veci a to kamerového záznamu z Mestskej polície W. k záznamu z kamery
na L. ulici, záznam z 22.10.2017 od 12.00 do 16.00 hod. a od 19.00 hod. do 22.00 hod. a z kamery
na ulici U. Q. a W., záznam z 22.10.2017 od 19.30 hod. do 22.00 hod. a tiež o vydaní kamerového
záznamu z U. budovy na ulici U. smerujúcej na ulicu L., záznam z 22.10.2017 od 12.00 hod. do 16.00
hod., a od 19.00 hod. do 22.00 hod.. Tieto záznamy sa síce v konaní pred súdom neprehrávali, ale je z
nich vyhotovená fotodokumentácia (z videozáznamu), ktorá bola oboznámené a ďalej bol v konaní pred
súdom oboznámený úradný záznam, ktorý vypovedá o tom, že polícia preverovala či existujú záznamy z
kamier Mestskej polície, a prípadne aj iné, ktoré by mohli zachytiť pohyb poškodenej a obžalovaného. Tie
záznamy, kde bol pohyb uvedených osôb zachytený, sa zabezpečili do spisu a na ostatných kamerách
pohyb obžalovaného ani poškodenej zachytený nebol. Je preto neúčelné oboznamovať v konaní pred



súdom obrazovozvukový záznam z kamier, kde nie je zachytená relevantná osoba. Nie je žiaden
dôvod spochybňovať príslušníka polície, keď úradne zaznamenal previerku zabezpečených kamerových
záznamov, a nie je ani dôvod pochybovať o tom, čo je zo zabezpečených záznamov zistiteľné.
- námietka k tomu, že nebol vypočutý ako svedok vrátnik, s ktorým mala poškodený hovoriť cestou do
parku
Rovnako táto odvolacia námietka je nedôvodná, pretože takýto dôkaz, ktorý by slúžil k potvrdeniu
skutočnosti v akom čase a ktorou trasou šla poškodená z domu do parku, by bol nadbytočný. Nie
je totiž dôvod pochybovať o tej skutočnosti, že poškodená odišla z domu venčiť psov a že bola v U.
záhrade, pričom nie je spochybňované kadiaľ šla, a nie je žiaden dôvod, pre ktorý by poškodená krivo
vypovedala o trase svojej cesty. Naopak, obžalovaný na jednej strane nenamieta trasu poškodenej, keď
používa ako argument (previerkou výpovede získaný) časový údaj o trvaní cesty poškodenej do parku
na spochybňovanie ich možného stretnutia, na druhej strane tú trasu poškodenej spochybňuje.
Krajský súd záverom k odvolacím námietkam obhajoby uvádza, že v konaní pred súdom obžalovaný ani
jeho obhajca nežiadali doplniť dokazovanie, žiadne návrhy na doplnenie dokazovania nemali. Nežiadali
ani zabezpečiť ďalšie kamerové záznamy, nemali pripomienky k ich prehrávaniu, nemali ani návrh na
vypočutie svedka - vrátnika.
Aj podľa krajského súdu bolo teda bez najmenších pochybností preukázané, že obžalovaný sa dopustil
konania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku s úpravou skutkovej vety -
doplnenie o bližší popis konania obžalovaného počas útoku.
Krajský súd sa však nestotožnil so záverom okresného súdu o tom, že uvedeným konaním obžalovaného
prišlo k spáchaniu trestného činu znásilnenia v štádiu pokusu.
Podľa okresného súdu vykonané dôkazy na hlavnom pojednávaní vo svojom súhrne poskytovali logickú
reťaz dôkazov usvedčujúcich obžalovaného R. E. z konania ustáleného súdom vo výrokovej časti
rozsudku. Okresný súd však mal oproti podanej obžalobe z výpovede poškodenej Ing. L. L. preukázané,
že obžalovaný R. E. nemal v úmysle dopustiť sa voči nej sexuálneho násilia (teda donútiť ju k orálnemu
styku, análnemu styku alebo iným sexuálnym praktikám), ale mal v úmysle násilím ju donútiť k súloži, čo
sa mu však nepodarilo (dokonať) možno len z dôvodu aktívnej obrany a úteku poškodenej z miesta činu.
Ako uviedol okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia, súd mohol vychádzať len z výpovede
poškodenej Ing. L. L.. Dospel k názoru, že pornovideo s mužskými i ženskými zvukmi, ktoré obžalovaný
ukazoval poškodenej na mobilnom telefóne, ako aj s tým súvisiace jeho vyjadrenia adresované
poškodenej pri tom („poď, užijeme si to“ alebo „poď, tu si to užijeme“), v spojení s jeho aktívnymi pokusmi
poškodenú fyzicky premôcť, zabrániť tomu, aby kričala, vyzliecť jej oblečenie, obchytkávaním jej tela na
intímnych partiách a v závere jeho útoku poškodenú dostať silou na zem, svedčilo o tom, že obžalovaný
chcel poškodenú násilím donútiť k súloži a svoje násilie použil za účelom prekonania vážne mieneného
odporu poškodenej a dosiahnutia súlože proti jej vôli. Podľa okresného súdu sa tak obžalovaný R.
E. dopustil konania, ktoré bezprostredne smerovalo k spáchaniu trestného činu, ktorého sa dopustil v
úmysle násilím donútiť ženu (poškodenú Ing. L. L. k súloži, ale k dokonaniu trestného činu nedošlo, a
preto ho okresný súd uznal vinným zo spáchania zločinu znásilnenia v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1
k § 199 ods. 1 Tr. zák., keď boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty tohto trestného činu.
Krajský súd považuje odvolanie prokurátora k tomu, či konanie obžalovaného naplnilo všetky zákonné
znaky dokonaného zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Trestného zákona, za dôvodné. Skutok
je podľa názoru krajského súdu kvalifikovať ako dokonaný trestný čin sexuálneho násilia podľa § 200
ods. 1 Trestného zákona.
Podľa § 199 ods. 1 Trestného zákona kto násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia donúti ženu
k súloži alebo kto na taký čin zneužije jej bezbrannosť, potrestá sa odňatím slobody na päť rokov až
desať rokov.
Podľa § 200 ods. 1 kto násilím alebo hrozbou násilia donúti iného k orálnemu styku, análnemu styku
alebo k iným sexuálnym praktikám alebo kto na taký čin zneužije jej bezbrannosť, potrestá sa odňatím
slobody na päť rokov až desať rokov.
Pri porovnaní trestného činu znásilnenia a trestného činu sexuálneho násilia, dospejeme k záveru,
že objektom trestných činov je v prípade trestného činu znásilnenia právo ženy, slobodne rozhodovať
o svojom pohlavnom živote, v prípade trestného činu sexuálneho násilia ide o právo ženy aj muža.
Predmetom útoku je pri prvom z uvedených trestných činov osoba ženského pohlavia, pri druhom žena
aj muž. V prípade trestného činu sexuálneho násilia ide o iné sexuálne praktiky ako súlož. Za násilie v
zmysle § 200 ods. 1 treba považovať použitie fyzickej sily zo strany páchateľa za účelom prekonania
alebo zamedzenia vážne mieneného odporu iného a dosiahnutia orálneho styku, análneho styku alebo
vykonania iných sexuálnych praktík (napr. sadomasochistických) proti jeho vôli. Otázkou pre správne
právne posúdenie teda je to, o (kvalitatívne) aké zásahy do sexuálnej sféry poškodenej osoby sa jedná.



Pri trestnom čine znásilnenia ide o donútenie ženy k súloži, resp. zneužitie jej bezbrannosti na taký čin.
Súložou sa rozumie spojenie pohlavných orgánov muža a ženy, pričom stačí, ak došlo len k čiastočnému
vsunutiu pohlavného údu muža do pošvy ženy. Nemusí dôjsť k porušeniu panenskej blany. Spojením
pohlavných orgánov je znásilnenie dokonané bez ohľadu na to, či došlo k pohlavnému ukojeniu. Ak by
došlo len k dotyku (vonkajšiemu) pohlavných orgánov, išlo by iba o pokus trestného činu znásilnenia.
Pri trestnom čine sexuálneho násilia ide o iné sexuálne praktiky ako súlož, a to o orálny styk, análny
styk alebo vykonanie iných sexuálnych praktík (napr. sadomasochistických).
Krajský súd sa stotožňuje s názorom prokuratúry vyjadrenom v podanom odvolaní, že obžalovaný slovne
a fyzicky napadol poškodenú, pokračoval v násilnom konaní tým, že poškodenú obchytkával na celom
tele, snažil sa jej odopnúť nohavice, dával jej ruky pod nohavice, pod mikinu, obchytkával jej prsia, v
rozkroku aj na bruchu, po čom sa však poškodenej podarilo ubrániť a utiecť. Aj krajský súd je názoru, že
konanie obžalovaného smerovalo k snahe sexuálne sa uspokojiť, jeho útoky smerovali na intímne miesta
poškodenej od samého začiatku, pričom však z vykonaného dokazovania nevyplynula skutočnosť, že
by obžalovaný konal v úmysle donútiť poškodenú k vykonaniu súlože, ani že by sa o to pokúsil. Správne
možno poukázať na to, že obžalovaný sa nepokúšal stiahnuť nohavice ani sebe, ani poškodenej, ani
jej spodné prádlo, neprišlo k vykonaniu súlože, ani k čiastočnému vsunutiu pohlavného údu muža do
pošvy ženy.
Krajský súd dospel k záveru, že konaním obžalovaného došlo k naplneniu skutkových znakov trestného
činu sexuálneho násilia podľa § 200 Trestného zákona. Z konania obžalovaného možno usúdiť, že jeho
úmysel bol od počiatku sexuálne sa uspokojiť obchytávaním pohlavných orgánov a intímnych miest
poškodenej. Tak, ako to vyplynulo z výsluchu poškodenej, aj z vykonanej rekonštrukcie, obžalovaný síce
pri útoku použil slová „ poď užijeme si“, sprevádzané zvukmi porna prehrávaného v mobilnom telefóne,
avšak jeho konanie smerovalo (a aj sa reálne uskutočnilo) k donúteniu k sexuálnym praktikám, teda
k zameraniu na vlastné sexuálne uspokojenie obchytávaním pohlavných orgánov a intímnych miest
poškodenej.
Ako bolo uvedené vyššie, znásilnenie a sexuálne násilie je rovnorodým, motivačne homogónnym
konaním páchateľa, zameraným na vlastné sexuálne uspokojenie, ktoré zasahuje do slobody
rozhodovania poškodenej osoby o svojom sexuálnom živote, a to prostredníctvom jej prinútenia k
sexuálnej praktike alebo prostredníctvom zneužitia bezbrannosti na tento účel.
K otázke, či skutočne možno považovať preukázané konanie obžalovaného za sexuálne násilie, teda za
sexuálne praktiky, je podľa názoru krajského súdu potrebné zohľadniť priebeh skutku, konkrétne úkony
obžalovaného, aj jeho osobu. Je jednoznačné, že obžalovaný sa správal násilne, teda s použitím sily
(chytením poškodenej za ruku, krk, jej odtiahnutie z chodníka, položenie ruky na ústa, dávanie listov s
hlinou na tvár poškodenej) ohmatával rozkrok poškodenej, prsníky, brucho. Takéto intenzívne zásahy do
pohlavnej sféry poškodenej, možno považovať za iný spôsob sexuálneho zneužitia, resp. iné sexuálne
praktiky v zmysle § 200 ods. 1 Trestného zákona.
Pre zosilnenie argumentácie v prospech tohto tvrdenia možno poukázať aj na trestný čin sexuálneho
zneužívania podľa § 201 Trestného zákona, ktorého objektívna stránka podľa prvého odseku rozlišuje
dva prípady a to vykonanie súlože a iný spôsob sexuálneho zneužívania, spočívajúci v intenzívnejších
zásahoch do pohlavnej sféry poškodeného, a to napríklad ohmatávanie prsníkov alebo pohlavných
orgánov, bozkávanie erotogénnych zón, ktoré smerujú k vzrušeniu páchateľa. Iný spôsob sexuálneho
zneužívania tak podľa názoru krajského súdu predstavuje a zahŕňa v sebe totožné konanie, ako
spadá pod objektívnu stránku trestného činu sexuálneho násilia, konkrétne aké napĺňa pojem iné
sexuálne praktiky. Opakovane tak možno skonštatovať, že násilím dosiahnuté ohmatávanie prsníkov a
pohlavných orgánov, ohmatávanie brucha - v konkrétnom prípade obžalovaného E. a poškodenej L. išlo
o obchytkávanie na bruchu, v rozkroku, na prsiach - ako spôsob zásahu do pohlavnej sféry poškodenej
osoby, sa dá podradiť pod sexuálne násilie, vo forme iných sexuálnych praktík.
V zhode s obžalobou a s odvolaním prokurátora možno dospieť k záveru, že konanie obžalovaného
smerovalo k vykonaniu iných sexuálnych praktík za účelom uspokojenia sa a k ich vykonaniu aj došlo,
teda došlo k dokonaniu trestného činu v podobe obchytkávania pohlavných orgánov a intímnych miest
poškodenej; obžalovaný násilím donútil poškodenú k spomenutým iným sexuálnym praktikám, jeho
konanie smerovalo k dosiahnutiu sexuálneho uspokojenia.
Podľa názoru krajského súdu, konanie obžalovaného možno považovať za inú sexuálnu praktiku, a
to aj v kontexte toho, že jeho konanie (chytanie pŕs poškodenej, ohmatávanie rozkroku, brucha) bolo
sprevádzané oslovením poškodenej slovami „poď užijeme si“, ktoré bolo obžalovaným aj zopakované.
Aj použitie mobilného telefónu s prehrávaním porna jednoznačne preukazuje, že obžalovaný konal so
zámerom uspokojiť svoje pohlavné vzrušenie. Na tomto mieste treba zdôrazniť, že tu sa nevyžaduje, aby
došlo k pohlavnému ukojeniu. Zároveň je nespochybniteľné, že vyššie uvedené praktiky (chytanie pŕs



poškodenej, ohmatávanie rozkroku, brucha) sú takým konaním, ktoré smeruje k vzrušeniu páchateľa.
Dôležitou okolnosťou potvrdzujúcou toto tvrdenie, sú aj výsledky znaleckého dokazovania z odboru
zdravotníctvo, odvetvie psychiatria a sexuológia. Znalecké závery tak môžu napomôcť k posúdeniu,
či násilím dosiahnuté ohmatávanie prsníkov a pohlavných orgánov, ohmatávanie brucha - v našom
konkrétnom prípade obchytkávanie na bruchu, v rozkroku, na prsiach (ako spôsob zásahu do pohlavnej
sféry poškodenej osoby) možno subsumovať pod sexuálne násilie, vo forme iných sexuálnych praktík.
U obžalovaného bola konštatovaná sexuálna odchýlka a deviácia - patologická sexuálna agresivita,
kedy najväčšie sexuálne vzrušenie a uspokojenie je dosahované náhlym útokom na neznámu ženu
s loveckým priblížením sa k obeti, hrubé zaobchádzanie, ohmatávanie obete, smerované ku koitu,
zrazenie k zemi s pokusom o penetráciu, pokus o znehybnenie obete. Správanie spočíva vo vyhliadnutí
obete, prenasledovaní, prepadnutí na opustenom mieste, prípadne mieste, ktoré obeť nemôže opustiť.
Niekedy môže od obete vyžadovať vaginálnu či análnu súlož, inokedy orálne dráždenie či masturbáciu.
Je teda zrejmé, že u obžalovaného E. konanie spočívajúce v popísaných praktikách (ohmatávanie
pohlavných orgánov), v kombinácii s násilným konaním, a to prepadnutím ženy vo večerných hodinách,
na opustenom mieste, možno jednoznačne kvalifikovať ako sexuálne praktiky, teda o konanie smerujúce
k jeho vzrušeniu a uspokojeniu. Obdobného konania sa obžalovaný dopustil už aj v minulosti, keď v jeho
predchádzajúcich odsúdeniach išlo tiež o iné sexuálne praktiky, a to dokonca so sadistickými prvkami -
zavádzanie predmetov do genitálu a análneho otvoru obete.
Keďže boli splnené podmienky uvedené v § 322 ods. 3 Trestného poriadku, krajský súd rozhodol vo
veci sám. Tak ako je vyššie uvedené, po úprave skutkovej vety, na podklade výsledkov dokazovania
vykonanej pred súdom prvého stupňa, pozmenil skutkovú vetu pri zachovaní totožnosti skutku a
následne skutok právne kvalifikoval v súlade s odvolacou námietkou prokurátora ako dokonaný zločin
sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Trestného zákona, teda mal za to, že obžalovaný násilím donútil
poškodenú k iným sexuálnym praktikám.
Pri určovaní druhu a výmery trestu krajský súd prihliadal na spôsob spáchania trestného činu a jeho
následok, zavinenie a jeho mieru, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu
obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k
tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má taktiež postihovať iba páchateľa, tak aby bol
zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Krajský súd zvážil vyššie uvedené rozhodné skutočnosti dôležité pre určenie druhu a výmery trestu,
a v súlade s úvahou okresného súdu v tomto smere nezistil u obžalovaného žiadne poľahčujúce
okolnosti, iba jednu priťažujúcu okolnosť (§ 37 písm. m) Trestného zákona - bol už za viaceré trestné
činy v minulosti odsúdený tak, ako to vyplynulo z odpisu registra trestov). K aplikácií sprísňujúceho
ustanovenia podľa § 38 ods. 4 ani ods. 5 Trestného zákona (zvyšovanie dolnej hranice trestnej sadzby
v dôsledku prevahy pomeru priťažujúcich okolností, resp. zvyšovanie dolnej hranice trestnej sadzby o
jednu polovicu pri opätovnom spáchaní zločinu) však nemožno pristúpiť, pretože u obžalovaného je
nevyhnutné postupovať v zmysle ustanovenia § 47 ods. 2 Trestného zákona, nakoľko obžalovaný bol už
dvakrát potrestaný za trestné činy (hoci aj v štádiu pokusu) uvedené v ustanovení § 47 ods. 2 Trestného
zákona.
Podľa § 47 Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa (okrem iných) za dokonaný trestný čin
sexuálneho násilia § 200 Trestného zákona, ktorý už bol takéto trestné činy, hoci aj v štádiu pokusu,
dvakrát potrestaný nepodmienečným trestom odňatia slobody, uloží mu trest odňatia slobody na
doživotie, ak sú splnené podmienky uvedené v odseku 1 písm. a) a b); inak mu uloží trest odňatia slobody
na dvadsaťpäť rokov, ak tomu nebránia okolnosti hodné osobitného zreteľa. Súd však nemôže takému
páchateľovi uložiť trest odňatia slobody pod dvadsať rokov.
Obžalovaný R. E. je aktuálne stíhaný a odsudzovaný za trestný čin sexuálneho násilia podľa § 200 ods.
1 Trestného zákona.
V minulosti bol R. E. sedemkrát súdne trestaný, pričom jeho doposiaľ nezahladené odsúdenia (2
odsúdenia má už zahladené) sú nasledovné:
- rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 26.03.1980 sp. zn. 6T/116/80 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22.05.1980 sp. zn. 6To/250/80, právoplatným dňa 22.05.1980, bol
uznaný vinným zo spáchania dvojnásobného pokusu trestného činu znásilnenia podľa § 8 ods. 1 k §
241 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného do 01.01.2006, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody
vo výmere 4 (štyri) roky so zaradením do II. nápravnovýchovnej skupiny, ktorý vykonal dňa 12.06.1983,
- rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 19.01.1984 sp. zn. 7T/985/83 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.02.1984 sp. zn. 7To/99/84, právoplatným dňa 27.02.1984, bol



uznaný vinným zo spáchania trestného činu pohlavného zneužívania podľa § 242 ods. 1 Tr. zák. č.
140/1961 Zb. účinného do 01.01.2006 a trestného činu vydierania podľa § 235 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961
Zb. účinného do 01.01.2006 ako obzvlášť nebezpečný recidivista podľa § 41 Tr. zák. č. 140/1961 Zb.
účinného do 01.01.2006, za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov so
zaradením do III. nápravnovýchovnej skupiny, ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou
a ochranný dohľad na 2 (dva) roky,
- rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 13.09.1990 sp. zn. 6T/29/90 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19.10.1990 sp. zn. 2To/261/90, právoplatným dňa 19.10.1990, bol
uznaný vinným zo spáchania trestného činu pohlavného zneužívania podľa § 242 ods. 1 Tr. zák. č.
140/1961 Zb. účinného do 01.01.2006 s použitím § 41 písm. a/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného
do 01.01.2006 a iné, za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov
so zaradením do III. nápravnovýchovnej skupiny, z výkonu ktorého bol podmienečne prepustený dňa
27.06.1989, a ochranné sexuologické liečenie ústavnou formou,
- rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 23.10.2003 sp. zn. 6T/228/02, právoplatným dňa
13.11.2003, bol uznaný vinným zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1, ods.
3 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného do 01.01.2006, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere
16 (šestnásť) mesiacov so zaradením do II. nápravnovýchovnej skupiny a ochranné sexuologické
liečenie ústavnou formou,
- rozsudkom Okresného súdu Piešťany zo dňa 06.06.2008 sp. zn. 2T/136/2008, právoplatným dňa
06.06.2008, bol uznaný vinným zo spáchania zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm.
a/ Tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov a 4 (štyri) mesiace
so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a ochranné protialkoholické
liečenie ústavnou formou.
Z uvedeného vyplýva, že obžalovaný E. už bol v minulosti dvakrát potrestaný nepodmienečným trestom
odňatia slobody za trestné činy uvedené v ustanovení § 47 ods. 2 Trestného zákona.
V prvom prípade bol za trestný čin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona
odsúdený Okresným súdom Piešťany zo dňa 06.06.2008 sp. zn. 2T/136/2008, právoplatným dňa
06.06.2008 k trestu odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov a 4 (štyri) mesiace so zaradením do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
V druhom prípade bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 26.03.1980 sp. zn.
6T/116/80 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22.05.1980 sp. zn. 6To/250/80,
právoplatným dňa 22.05.1980, za pokus trestného činu znásilnenia podľa § 8 ods. 1 k § 241 ods. 1 Tr.
zák. č. 140/1961 Zb. účinného do 01.01.2006, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 4
(štyri) roky so zaradením do II. nápravnovýchovnej skupiny.
Podľa prechodného ustanovenia § 437 ods. 5 Trestného zákona sa ustanovenie § 47 ods. 2 vzťahuje
aj na osobu, ktorá bola potrestaná za niektorý z trestných činov uvedených v § 43 ods. 1 z. č. 140/1961
Zb. Trestný zákon, ak osoba spáchala ďalší trestný čin uvedený v § 47 ods. 2 po nadobudnutí účinnosti
tohto zákona.
Z ustanovenia § 43 ods. 1 z. č. 140/1961 Zb. Trestný zákon vyplýva, že je v ňom uvedený okrem iných
aj trestný čin znásilnenia podľa 241 Trestného zákona.
U obžalovaného E. tak prišlo k naplnenia podmienok na obligatórny postup podľa ustanovenia § 47 ods. 2
Trestného zákona. Ide totiž o páchateľa, ktorý sa po tretí raz dopustil jedného z taxatívne vymenovaných
trestných činov v ustanovení § 47 ods. 2 Trestného zákona, pričom tento, v poradí už tretí trestný čin,
je dokonaným trestným činom.
Pri úvahách o uložení trestu tak krajský súd potom v prvom rade skúmal, či sú splnené podmienky
uvedené v odseku 1 písm. a) a b) ustanovenia § 47 Trestného zákona. Podľa tohto ustanovenia, trest
odňatia slobody na doživotie možno uložiť za podmienok, že uloženie takého trestu vyžaduje účinná
ochrana spoločnosti a zároveň nie je nádej, že by páchateľa bolo možné napraviť trestom odňatia
slobody na dobu do dvadsaťpäť rokov.
Krajský súd dospel k záveru, že podmienka podľa § 47 ods. 1 písm. a) Trestného zákona nie je
naplnená. K tomu, či uloženie takéhoto trestu vyžaduje účinná ochrana spoločnosti, krajský súd
poukazuje na závery znaleckého dokazovania z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia
dospelých. Znalkyňa Mgr. Mariana Ťapušíková ( znalecký posudok č. 22/2018 zo dňa 21.7.2018, č.l.
1543 až 1585) u obžalovaného E. konštatovala, že negatívne rysy jeho osobnosti majú tendenciu sa
v starobe zmierňovať, porucha (disociálna, čiže asociálna porucha osobnosti) je menej manifestná
navonok, čo môže súvisieť s úbytkom fyzickej sily. Návrat obžalovaného do spoločnosti by podmieňovali
postpenitenciárne opatrenia a dlhodobá sexuologická liečba. Pri treste 20 až 25 rokov už bude páchateľ
v ôsmom decéniu (80r), páchanie takejto trestnej činnosti je skôr raritné v takom vysokom veku,



čo súvisí s atrofiou svalových komponentov, nižšou hladinou testosterónu. Z uvedeného vyplýva, že
pravdepodobnosť páchania sexuálne motivovanej násilnej trestnej činnosti je z pohľadu vývoja jedinca
nižšia (nie však z pohľadu možnej prevýchovy).
K druhej podmienke uvedenej v ustanovení § 47 ods. 1 písm. b) Trestného zákona je potom pre úplnosť
potrebné uviesť, že táto u obžalovaného E. splnená je. V prípade jeho osoby nie je nádej, že by
páchateľa bolo možné napraviť trestom odňatia slobody na dobu do 25 rokov. V zmysle uvedeného
znaleckého posudku je predikcia resocializácie obžalovaného je negatívna, obžalovaný doposiaľ nebol
schopný sa z predošlých trestov poučiť, vzhľadom na poruchu osobnosti nie je predpoklad, že by sa
mohlo prebudovať jeho svedomie; sú prítomné všetky 3 okruhy prediktorov negatívnej resocializácie -
chorý nástup delikventného správania vo veľmi mladom veku; napriek liečeniam (protialkoholickému,
sexuologickému) sa dopúšťal trestnej činnosti pod vplyvom alkoholu, ktorý bol odbrzďovačom takého
správania; závažnosť trestnej činnosti u neho gradovala, veľa pokusov o prevýchovu zlyhalo.
Obžalovaný neprejavuje ľútosť nad spáchanou trestnou činnosťou, v diagnostikovanej sexuálnej
deviácii tvorí agresivita nezanedbateľnú súčasť realizovanej sexuálnej satisfakcie. Patologické črty
osobnosti obžalovaného sú závislosť od alkoholu a sexuálna deviácia, to je motivácia trestnej činnosti
obžalovaného, predpoklad zmeny je v jeho prípade vysoko nepravdepodobný.
Keďže však všetky uvedené podmienky musia byť splnené kumulatívne (spáchanie niektorého z
taxatívne vymenovaných trestných činov v § 47 ods. 2 Trestného zákona, páchateľ dopúšťajúci
sa po tretí raz niektorého z uvedených trestných činov, potrestanie za predchádzajúce trestné činy
nepodmienečným trestom odňatia slobody, v poradí tretí trestný čin musí byť dokonaný, a podmienky v
§ 47 ods. 1 Trestného zákona uvedené v písm. a) a b) ), u obžalovaného neprichádza do úvahy uloženie
trestu odňatia slobody na doživotie, a to z dôvodu nesplnenia podmienky podľa ustanovenia § 47 ods.
1 písm. a) Trestného zákona.
Zároveň je potrebné konštatovať, že uloženiu trestu odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov, nebránia
u obžalovaného žiadne okolnosti hodné osobitného zreteľa. Obžalovaný nemá dobrú prognózu
vychovateľnosti, má výrazne negatívnu trestnú minulosť, keďže bol opakovane vo výkone trestu
odňatia slobody pre skôr spáchanú úmyselnú a závažnú trestnú činnosť násilného a najmä sexuálneho
charakteru, nie sú tu žiadne osobitné okolnosti viažuce sa na spáchaný trestný čin.
Obžalovanému R. E. je tak potrebné uložiť v zmysle § 47 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody
vo výmere 25 rokov (dvadsaťpäť) rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona, nakoľko bol v posledných 10 rokoch pred
spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin.
Na rozdiel od okresného súdu, dospel krajský súd k záveru, že na hlavnom pojednávaní oboznámený
vecný dôkaz, a to zaistený mobilný telefón zn. Samsung, ku ktorému sa obžalovaný vyjadril obžalovaný,
že je jeho vlastníkom, je vecou, ktorá bola použitá na spáchanie trestného činu. Preto bolo potrebné
uložiť obžalovanému trest prepadnutia veci podľa § 60 ods. 1 Trestného zákona.
V súlade s postupom okresného súdu je potrebné uložiť obžalovanému aj ochranné sexuologické
liečenie ústavnou formou, a to s poukazom na závery znaleckého posudku znalkyne MUDr. Dany Šedivej
č. 11/2018 súd v zmysle § 73 ods. 2 písm. a) Trestného zákona. Obžalovaný spáchal trestný čin v stave
zmenšenej príčetnosti a jeho pobyt na slobode je nebezpečný.
Tak ako správne uviedol aj okresný súd, obžalovaný R. E. v predmetnej trestnej veci spáchal úmyselný
trestný čin a v minulosti už bol viac ako dvakrát vo výkone trestu odňatia slobody za takýto trestný čin
(či povahovo podobný), a keďže mu súd opätovne ako v minulosti uložil nepodmienečný trest odňatia
slobody a vzhľadom k jeho osobe, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší spôsob života, na prostredie,
v ktorom žil (bezdomovec), a na povahu spáchanej trestnej činnosti (sexuálne motivovaný trestný čin
s použitím násilia), u obžalovaného R. E. nie je možné očakávať, že po výkone trestu povedie riadny
život. Na základe týchto skutočností a úvah dospel preto aj krajský súd k záveru, že u obžalovaného
boli splnené zákonné podmienky na uloženie ochranného opatrenia, v zmysle § 76 ods. 2 Trestného
zákona a to ochranného dohľadu v trvaní troch rokov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.