Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23Co/164/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117213475 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2117213475.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a sudkýň: JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s. r. o., so sídlom Martinčekova 13, Bratislava, IČO: 50 361 368, proti žalovanému: J. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. P. XXXX/XX, P., o zaplatenie 934,77 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava, č. k. 22Csp/117/2017-65 zo dňa 28. marca 2018, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu I. inštancie sa r u š í v časti zamietnutia a trov konania a v tejto časti sa mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd I. inštancie zamietol žalobu, ktorou sa pôvodný žalobca Poštová banka, a. s. domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť 934,77 Eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 05.06.2012 bola medzi stranami sporu uzavretá zmluva o úvere č. 7176714212, súčasťou ktorej sú Všeobecné obchodné podmienky a Obchodné podmienky pre úver. Na základe Zmluvy bol žalovanému poskytnutý zo strany žalobcu úver, a to vo výške 1.000,-Eur. Žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v splátkach vo výške podľa zmluvy o úvere. Žalovaný splatil svoj záväzok len čiastočne, pričom jednotlivé platby a spôsob ich započítania sú uvedené v časti „Zaplatené splátky“ listiny „Aktuálny stav úveru“. Výrokom II. rozhodol o trovách konania, že priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd I. inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. 2. Súd I. inštancie pri rozhodnutí aplikoval ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) v znení účinnom v čase rozhodovania súdu (orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával). 3. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bol uzavretou Zmluvou č. 7176714312 o úvere, dostupná pôžička zo dňa 05.06.2012 založený spotrebiteľský vzťah, v ktorom žalovaný vystupuje ako spotrebiteľ a žalobca ako dodávateľ. Žalobca poskytol žalovanému spotrebný úver. Z Aktuálneho stavu úveru ku dňu 24.04.2017 vyplýva, že žalovaný čerpal dňa 05.06.2012 sumu 1.000,- Eur. Prvýkrát vznikla žalovanému povinnosť uhradiť splátku ku dňu 05.07.2012. Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou splátky číslo 10 ku dňu 05.04.2013, kedy uhradil z dojednanej mesačnej splátky vo výške 30,-Eur sumu 13,32 Eur a následne žiadnu ďalšiu splátku neuhradil. Z upozornenia zo dňa 29.04.2014 vyplýva, že veriteľ postupoval v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, keď vo výzve uviedol, že pohľadávka banky vyplývajúca zo zmluvy o úvere je viac ako tri mesiace po lehote splatnosti vo výške 412,64 Eur, z toho omeškané splátky sú vo výške 376,68 Eur. Z Výzvy zo dňa 16.05.2014 vyplýva, že dňa 16.05.2014 žalobca pristúpil v súlade s § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka k mimoriadnemu zosplatneniu všetkých splátok splatných do budúcnosti. Z uvedeného má súd za to, že premlčacia doba pre celý zvyšok dlhu začala plynúť najneskôr dňa 05.01.2014, a po uplynutí troch mesiacov od splatnosti januárovej splátky do splatnosti júnovej splátky pristúpil veriteľ k uplatneniu dojednaného práva predčasného zosplatnenia úveru. Preto odo dňa zročnosti splátky splatnej dňa 05.01.2014, pre nesplnenie ktorej sa stal zročným celý dlh, plynula trojročná premlčacia doba na uplatnenie si práva na súde. Premlčacia doba tak uplynula dňa 05.01.2017. Žaloba bola na súd podaná dňa 19.05.2017, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Z výzvy zo dňa 16.05.2014 nevyplýva, pre omeškania s úhradou v poradí ktorej splátky žalovaným žalobca pristúpil k predčasnému zosplatneniu úveru. Ak by žalobca pristúpil k predčasnému zosplatneniu úveru aj pre splátku splatnú neskôr (napr. dňa 05.02.2014), s poukazom na dátum doručenia žaloby na súd dňa 19.05.2017, t. j. viac ako tri roky od predčasného zosplatnenia úveru dňa 16.05.2014, zostáva žalobcom uplatnený nárok v celom rozsahu premlčaný. 4. Odvolanie žalobcu: Podávané odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, dôvodí podľa ustanovenia § 365 odsek 1 písmeno a) b), c),d) ,e), f),g) h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") II. Súd v bode 23. a 24. napadnutého rozhodnutia uviedol, že "Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bol uzavretou Zmluvou č. 7176714312 o úvere, dostupná pôžička zo dňa 05.06.2012 založený spotrebiteľsky vzťah, v ktorom žalovaný vystupuje ako spotrebiteľ a žalobca ako dodávateľ. Žalobca poskytol žalovanému spotrebný úver. Z Aktuálneho stavu úveru ku dňu 24.04.2017 vyplýva, že žalovaný čerpal dňa 05.06.2012 sumu 1.000,- Eur. Prvýkrát vznikla žalovanému povinnosť uhradiť splátku ku dňu 05.07.2012. Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou splátky číslo 10 ku dňu 05.04.2013, kedy uhradil z dojednanej mesačnej splátky vo výške 30,-Eur sumu 13,32 Eur a následne žiadnu ďalšiu splátku neuhradil. Z upozornenia zo dňa 29.04.2014 vyplýva, že veriteľ postupoval v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, keď vo výzve uviedol, že pohľadávka banky vyplývajúca zo zmluvy o úvere je viac ako tri mesiace po lehote splatnosti vo výške 412,64 Eur, z toho omeškané splátky sú vo výške 376,68 Eur. Z výzvy zo dňa 16.05.2014 vyplýva, že dňa 16.05.2014 žalobca pristúpil v súlade s § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka k mimoriadnemu zosplatneniu všetkých splátok splatných do budúcnosti. Z uvedeného má súd za to, že premlčacia doba pre celý zvyšok dlhu začala plynúť najneskôr dňa 05.01.2014, a po uplynutí troch mesiacov od splatnosti januárovej splátky do splatnosti júnovej splátky pristúpil veriteľ k uplatneniu dojednaného práva predčasného zosplatnenia úveru. Preto odo dňa zročnosti splátky splatnej dňa 05.01.2014, pre nesplnenie ktorej sa stal zročným celý dlh, plynula trojročná premlčacia doba na uplatnenie si práva na súde. Premlčacia doba tak uplynula dňa 05.01.2017. Žaloba bola na súd podaná dňa 19.05.2017, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Z výzvy zo dňa 16.05.2014 nevyplýva, pre omeškania s úhradou v poradí ktorej splátky žalovaným žalobca pristúpil k predčasnému zosplatneniu úveru. Ak by žalobca pristúpil k predčasnému zosplatneniu úveru aj pre splátku splatnú neskôr (napr. dňa 05.02.2014), s poukazom na dátum doručenia žaloby na súd dňa 19.05.2017, t. j. viac ako tri roky od predčasného zosplatnenia úveru dňa 16.05.2014, zostáva žalobcom uplatnený nárok v celom rozsahu premlčaný. 24. Súd z úradnej povinnosti prihliadol (toho času platné a účinné ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z.) na oslabený nárok žalobcu uplatnený proti žalovanému spotrebiteľovi a žalobný návrh spočívajúci v uplatnenom dlhu na istine úveru, kapitalizovaných úrokoch z úveru do zosplatnenia úveru, kapitalizovaných úrokoch z úveru zo zostatku po zosplatnení úveru do vyhotovenia listiny Aktuálny stav úveru, t. j. od 16.05.2014 do 24.04.2017, v úrokoch z úveru po vyhotovení listiny Aktuálny stav úveru zo dňa 24.04.2017, t. j. od 25.04.2017 do zaplatenia, v poplatkoch spočívajúcich v upomienkach zo dňa 14.10.2013 (9,96 Eur) a zo dňa 25.11.2013 (24,90 Eur), v poplatkoch za upozornenie na možnosť zosplatnenia zo dňa 29.04.2014 (1,10 Eur) a v poplatku za výzvu na splatenie úveru (3,32 Eur), spolu s úrokom z omeškania ako nedôvodný zamietol z dôvodu jeho premlčania a v to v každej časti zo žalobcom uplatňovaného nároku.“ Žalobcovi nie je zrejmé, na základe akých skutočností súd uvádza, že je povinný v zmysle ust,. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. ex offo prihliadnuť na premlčanie. Je zrejmé, že súd a akýkoľvek štátny orgán v SR má postupovať na základe a v medziach zákona, čo zaujatím takéhoto právneho názoru súdu bez podpory právnym predpisom zjavné naplnené nebolo. V tomto žalobca dáva súdu do pozornosti, že Ústavný súd Slovenskej republiky pod vedením predsedníčky Ivetty Macejkovej na verejnom zasadnutí pléna 7. februára 2018 rozhodol, že ustanovenie § 5h zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. V čase vyhotovenia tohto rozsudku už bolo uvedené rozhodnutie Ústavného súdu SR všeobecne známe, preto nie je zrejmé, na základe akých skutočností sa súd o predmetné ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa opieral, keď mal mať a mohol mať vedomosť o skutočnosti, že predmetné ustanovenie zákona nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Zosplatnenie úveru vo svojej podstate znamená zmenu termínu splatnosti všetkých nesplatených splátok. na ktoré má veriteľ nárok. V uvedenom prípade teda nejde o odstúpenie od zmluvy, nakoľko zmluva ostáva i naďalej v platnosti, avšak v dôsledku využitia veriteľovho práva dôjde k zmene termínu splatnosti splátok úveru, a to všetkých tých, ktoré ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti neboli uhradené, či už minulých, alebo budúcich. V zmysle ust. § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonníka v znení neskorších predpisov "Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.“ Z dikcie ustanovenia § 565 je zrejmé, že v danom prípade zo strany žalobcu nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, ale k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, čo vo svojej podstate predstavuje stratu výhody splátok pre dlžníka, nie však zánik, resp. zrušenie samotnej zmluvy. Žalobca uzatvoril so žalovaným zmluvu o úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému finančné prostriedky, ktoré sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach. Vzhľadom na skutočnosť, že zo strany žalovaného došlo k podstatnému porušeniu zmluvných povinností vyhlásil žalobca úver za predčasne splatný, a to v súlade s Obchodnými podmienkami. Na základe vyššie uvedeného má za to, že v danom prípade nedošlo k zániku zmluvy odstúpením, naopak, zmluva je naďalej platná a účinná avšak žalovaný svojím konaním, resp. nekonaním stratil výhodu splátok, na základe čoho si žalobca uplatňuje svoje práva na súde. Navyše, vyhlásením predčasnej splatnosti úveru sa premlčuje celý úverový vzťah naraz, tzn. v jednotnej premlčacej dobe, a to odo dňa vyhlásenia predčasnej splatnosti Úveru. V tomto dáva do pozornosti skutočnosť, že premlčacia doba nezačala plynúť dňa 05.01.2014, ako si to nesprávne ustálil súd, ale až dňa 02.06.2014. Predčasná splatnosť úveru síce nastala dňa 16.05.2014, avšak, v zmysle článku 3., II. Časti Všeobecných obchodných podmienok, bod 3.4.sa pri doručovaní v poštovom styku považujú písomnosti za doručené v tretí deň po ich odoslaní. Z predloženej poštovej obálky vyplýva, že výzva na splatenie úveru s príslušenstvom bola zo strany právneho predchodcu žalobcu daná na poštovú prepravu dňa 19.05.2014, čím sa dňa 22.05.2014 považovala výzva na splatenie úveru s príslušenstvom za doručenú. V samotnej výzve na splatenie dlžnej istiny s príslušenstvom je žalovanému daná paričná lehota na plnenie, a to 10 kalendárnych dní odo dňa doručenia uvedenej výzvy. Lehota na plnenie žalobcovi zo strany žalovaného uplynula dňa 01.06.2014. Z uvedeného vyplýva, že žalobca mohol prvýkrát uplatniť svoje právo na súde až dňa 02.06.2014, teda deň nasledujúci po dni márneho uplynutia lehoty na dobrovoľné plnenie. Nárok žalobcu tak nemôže byť premlčaný, nakoľko k jeho premlčaniu by došlo až dňa 03.06.2017, t.j. po 3 rokoch odo dňa, kedy si žalobca mohol prvýkrát uplatniť svoj nárok voči žalovanému na súde. Dáva do pozornosti skutočnosť, že žalovaný doposiaľ nevrátil ani len istinu poskytnutého úveru, pričom má žalobca za to, že ak by bol býval uplatnil svoj nárok na súde v dodatočnej lehote 10 dní odo dňa doručenia výzvy na splatenie úveru s príslušenstvom, túto by mohol súd považovať za žalobu, ktorá bola podaná predčasne. Podľa právneho názoru žalobcu je predmetné rozhodnutie vo svojom odôvodnení nepreskúmateľné. Základom odôvodnenia súdneho rozhodnutia sú tie tvrdenia, ktorými súd podopiera svoj záver. Požiadavky na odôvodnenie rozhodnutia súdu sú požiadavky na argumentáciu v odôvodnení, pričom ide o také pravidlá argumentácie, ktoré musia byť dodržané v každom súdnom rozhodnutí. Má za to, že nedostatočným odôvodnením súdneho rozhodnutia porušil súd práva žalobcu vychádzajúce z čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky rozhodnutia Ústavného súdu SR II. ÚS 117/07, III. ÚS 311/01, III. ÚS 107/07, IV. ÚS 14/07, III. ÚS 311/07, l. ÚS 265/05, l. ÚS 33/2012, III. ÚS 199/09 aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí, sp. zn.: 4Cdo/25/2007, obdobne Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.: l. ÚS 114/08, Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp zn.: II. ÚS 85/06. V zmysle Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.: II. ÚS 380/2013. Správna interpretácia a aplikácia ustanovení procesného práva je jednou zo záruk ústavne konformného poskytovania súdnej ochrany. Ak preto odvolací súd nesprávne posúdi procesný úkon žalovaného ako započítaciu námietku v zmysle § 98 Občianskeho súdneho poriadku, hoci v skutočnosti pri správnej interpretácii a aplikácii má ísť o vzájomný návrh v zmysle § 97 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v dôsledku čoho sa Žalovanému nedostane súdnej ochrany, keďže o ním uplatnenom nároku súdy meritórne vôbec nerozhodnú, potom zaťaží konanie vadou spočívajúcou v tom, že v dôsledku jeho postupu bola Žalovanému ako účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom. Z ústavnoprávneho hľadiska je takýmto vadným postupom súdu Žalovanému znemožnený samotný prístup k súdnej ochrane.“ Na ustanovenie § 52 odsek 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, sa vzťahuje zákaz retroaktivity, a teda nie je možné toto ustanovenie aplikovať na vzťahy, ktoré vznikli pred 1.4.2015, v opačnom prípade by došlo k porušeniu základných princípov nášho právneho poriadku. Pokiaľ by zákonodarca mal v úmysle aplikovať toto ustanovenie na právne vzťahy, ktoré boli založené pred 1.4.2015, nič mu nebránilo výslovne to uviesť v intertemporálnej norme § 879p, v ktorej sú explicitne uvedené ustanovenia, na ktoré sa nepravá retroaktivita vzťahuje. Argumentum a contrarjo je možné dospieť k záveru, že úmysel zákonodarcu je ten, že § 52 odsek 2 v novelizovanom znení sa vzťahuje výlučne na právne vzťahy založené po 1.4.2015. Pri svojvoľnej retroaktívnej aplikácii tohto ustanovenia súdom na právne vzťahy založené pred 1.4.2015 dôjde k porušeniu článku 2 Ústavy SR a zásahu základných práva slobôd občanov. Na všetky úverové vzťahy, ktoré vznikli pred 1.4.2015 je nevyhnutné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže zákonodarca až s účinnosťou 1.4.2015 určil výnimku, že spotrebiteľské úverové vzťahy sa spravujú ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Toto tvrdenie nachádza oporu aj v Uznesení Najvyššieho súdu SR z 27. marca 2013, sp. zn. 6MCdo/4/2012, kde NSSR skonštatoval, že zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom, čo znamená, že sa tento právny vzťah bez ohľadu na povahu jeho účastníkov spravuje Obchodným zákonníkom rovnako aj akcesorické záväzky spravujú režimom Obchodného zákonníka, pokiaľ je tomuto režimu podriadený hlavný záväzok. Argumentum a contrario, pokiaľ by sa na takýto vzťah vzťahoval Občiansky zákonník aj pred touto novelizáciou, zákonodarca by to nenovelizoval predmetné ustanovenie. Vzhľadom na to, že upravil tieto vzťahy teraz novelou, v kombináciu s Uznesením Najvyššieho súdu SR z 27. marca 2013, sp. zn. 6MCdo/4/2012, je nepochybné, že všetky úverové právne vzťahy, ktoré vznikli pred 1.4.2015 sa spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka. Žiada, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Trnava zo dňa 28.03.2018, č. k. 22Csp/117 /2017 - 65 zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie alternatívne žiadame, aby odvolací súd žalobe vyhovel v celom rozsahu a žalovaného zaviazal na náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom, stranou v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu I. inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania a zistil, že je potrebné v napadnutej v časti zamietnutia a úroku a súvisiacej časti výroku o nároku na náhradu trov bolo potrebné rozhodnutie zrušiť. 6. Žalobou doručenou súdu dňa 19.05.2017 sa pôvodný žalobca Poštová banka, a. s. domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť 934,77 Eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 05.06.2012 bola medzi stranami sporu uzavretá zmluva o úvere č. 7176714212, súčasťou ktorej sú Všeobecné obchodné podmienky a Obchodné podmienky pre úver. Na základe Zmluvy bol žalovanému poskytnutý zo strany žalobcu úver, a to vo výške 1.000,-Eur. Žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v splátkach vo výške podľa zmluvy o úvere. Žalovaný splatil svoj záväzok len čiastočne, pričom jednotlivé platby a spôsob ich započítania sú uvedené v časti „Zaplatené splátky“ listiny „Aktuálny stav úveru“. V zmysle Obchodných podmienok pre úver, ak je klient v omeškaní s platením čo i len jednej splátky, veriteľovi vzniká nárok požadovať predčasné splatenie úveru vrátane príslušenstva. Žalobca pred zosplatnením úveru aplikoval postup podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka a zaslal žalovanému upozornenie pred zosplatnením úveru. Vzhľadom na to, že žalovaný úhradu pohľadávky nevykonal do 15 kalendárnych dní od doručenia upozornenia banky, žalobca pristúpil k zosplatnenie úveru listom - Výzva na úhradu dlžnej sumy. Žalovaný napriek výzve nezaplatil dlžnú pohľadávku. 7. Zo Zmluvy o úvere - dostupná pôžička č. 7176714312 zo dňa 05.06.2012 vyplýva, že ju uzavrel žalovaný vymedzený identifikačnými údajmi fyzickej osoby ako klient/dlžník s právnym predchodcom žalobcu, bankou ako veriteľom. Predmetom zmluvy bolo dojednanie úveru vo výške 1.000,-Eur, s mesačnou splátkou 30,-Eur, dátum prvej platby do 05.07.2012, počet mesačných splátok 60, celková výška nákladov 759,05 Eur, dátum konečnej splatnosti 05.06.2017, priemerná RPMN na trhu 46,52 %, RPMN banky 28,70 %, úroková sadzba 25,50 %, dátum každej ďalšej platby k 05.dňu v mesiaci, bez poistenia úveru. 8. Súd I. inštancie aplikoval ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) v znení účinnom v čase rozhodovania súdu, v zmysle ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. 9. Pri rozhodnutí zamietnutia nároku žalobcu ho posudzoval súd I. inštancie za premlčaný v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a prihliadol na to aj bez návrhu, musel odvolací súd prihliadnuť na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL ÚS 11/2016 zo dňa 7.2.2018. Nález bol vyhlásený 27.9.2018 od kedy je záväzný. (účinnosť vyhlásená Nálezom č. 271/2018 Z. z.) 10. Pod sp. zn. 271/2018 Z. z. Ústavný súd SR uviedla časovú verziu predpisu účinnú od 27.9.2018 : Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL ÚS 11/2016 zo 7. februára 2018. Ústavný súd rozhodol, že ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Dňom vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov SR stráca § 5b zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov účinnosť. 11. Súd I. inštancie pri rozhodnutí zamietnutia nároku zdôvodnil, že z aktuálneho stavu úveru ku dňu 24.04.2017 vyplýva, že žalovaný čerpal dňa 05.06.2012 sumu 1.000,- Eur. Prvýkrát vznikla žalovanému povinnosť uhradiť splátku ku dňu 05.07.2012. Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou splátky číslo 10 ku dňu 05.04.2013, kedy uhradil z dojednanej mesačnej splátky vo výške 30,-Eur sumu 13,32 Eur a následne žiadnu ďalšiu splátku neuhradil. Z upozornenia zo dňa 29.04.2014 vyplýva, že veriteľ postupoval v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, keď vo výzve uviedol, že pohľadávka banky vyplývajúca zo zmluvy o úvere je viac ako tri mesiace po lehote splatnosti vo výške 412,64 Eur, z toho omeškané splátky sú vo výške 376,68 Eur. Z Výzvy zo dňa 16.05.2014 vyplýva, že dňa 16.05.2014 žalobca pristúpil v súlade s § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka k mimoriadnemu zosplatneniu všetkých splátok splatných do budúcnosti. Z uvedeného má súd za to, že premlčacia doba pre celý zvyšok dlhu začala plynúť najneskôr dňa 05.01.2014, a po uplynutí troch mesiacov od splatnosti januárovej splátky do splatnosti júnovej splátky pristúpil veriteľ k uplatneniu dojednaného práva predčasného zosplatnenia úveru. Preto odo dňa zročnosti splátky splatnej dňa 05.01.2014, pre nesplnenie ktorej sa stal zročným celý dlh, plynula trojročná premlčacia doba na uplatnenie si práva na súde. Premlčacia doba tak uplynula dňa 05.01.2017. Žaloba bola na súd podaná dňa 19.05.2017, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby. 12. Odvolací súd však rozhodujúc o odvolaní musel prihliadnuť na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL ÚS 11/2016 zo dňa 7.2.2018. Nález bol vyhlásený 27.9.2018 od kedy je záväzný (účinnosť vyhlásená Nálezom č. 271/2018 Z. z.). Keďže Ústavný súd SR rozhodol, že ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a dňom vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov SR stráca § 5b zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov účinnosť, rozhodnutie pri aplikácii uvedeného § 5b je protiústavné. 13. Odvolací súd preto podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP rozhodnutie o zamietnutí nároku spolu s úrokom z omeškania zrušil a vec vrátil v tejto časti súdu I. inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 14. Úlohou súdu I. inštancie preto bude v ďalšom konaní posúdiť nárok žalobcu spolu s úrokom z omeškania, pritom zistiť, či došlo za toto obdobie k úhrade časti uplatnenej sumy, ak áno treba ju v prospech žalovanej zarátať. Zároveň v zmysle ust. § 396 ods. 1 CSP rozhodne súd I. inštancie aj o nároku na náhradu trov konania v novom rozhodnutí o veci. 15. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde I. inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).