Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 25Co/268/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115224762 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2115224762.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudcov: JUDr. Martina Valentová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci žalobcu: Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi a.v. na Slovensku Trnava, IČO: 35 594 527, so sídlom Trnava, Nám. SNP 7, zastúpeného advokátkou: JUDr. Ružena Bubenčíková, so sídlom Trnava, Kollárova 8, proti žalovaným: 1. Ing. F. M., nar. X.XX.XXXX a 2. Ing. K. M., nar. XX.X.XXXX, obaja adresa: C., S. XX/XX, obaja žalovaní zastúpení advokátom: JUDr. Vladimír Gembický, so sídlom Piešťany, E. Belluša 6752/8, o zaplatenie 555,53 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaných 1. a 2. proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 37C/454/2015-95 zo dňa 12.7.2017 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. 37C/454/2015-107 zo dňa 16.8.2017, voči vyhovujúcemu výroku a výroku o trovách, t a k t o r o z h o d o l : I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom v časti napadnutého vyhovujúceho výroku, ktorým bola žalovaným 1. a 2. uložená povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi sumu 11,17 Eur s poplatkom z omeškania vo výške 0,5 promile denne zo sumy 11,17 Eur od 27.3.2015 do zaplatenia a poplatok z omeškania zo sumy 4,31 Eur vo výške 0,83 Eur za každý i začatý mesiac omeškania od 26.1.2015 do zaplatenia, poplatok z omeškania zo sumy 4,31 Eur vo výške 0,83 Eur za každý i začatý mesiac omeškania od 26.2.2015 do zaplatenia, poplatok z omeškania zo sumy 4,31 Eur vo výške 0,83 Eur za každý i začatý mesiac omeškania od 26.3.2015 do zaplatenia, poplatok z omeškania zo sumy 4,31 Eur vo výške 0,83 Eur za každý i začatý mesiac omeškania od 26.4.2015 do zaplatenia, poplatok z omeškania zo sumy 4,31 Eur vo výške 0,83 Eur za každý i začatý mesiac omeškania od 26.5.2015 do zaplatenia, poplatok z omeškania zo sumy 4,31 Eur vo výške 0,83 Eur za každý i začatý mesiac omeškania od 26.6.2015 do zaplatenia, poplatok z omeškania zo sumy 4,31 Eur vo výške 0,83 Eur za každý i začatý mesiac omeškania od 26.7.2015 do zaplatenia, poplatok z omeškania zo sumy 4,31 Eur vo výške 0,83 Eur za každý i začatý mesiac omeškania od 26.8.2015 do zaplatenia, poplatok z omeškania zo sumy 7,06 Eur vo výške 0,83 Eur za každý i začatý mesiac omeškania od 26.9.2015 do zaplatenia, p o t v r d z u j e. II. Vo zvyšnej vyhovujúcej časti o zaplatenie sumy 351,10 Eur spolu s poplatkom z omeškania vo výške 0,5 promile denne zo sumy 351,10 Eur od 27.3.2015 do zaplatenia, vrátane závislého výroku o trovách konania, napadnutý rozsudok r u š í a vec v zrušenom rozsahu v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvou výrokovou vetou uložil žalovaným 1. a 2. povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 362,27 Eur, poplatok z omeškania vo výške 0,5 promile denne zo sumy 362,27 Eur od 27.3.2015 do zaplatenia, poplatok z omeškania zo sumy 4,31 Eur vo výške 0,83 Eur za každý i začatý mesiac omeškania od 26.1.2015 do zaplatenia, poplatok z omeškania zo sumy 4,31 Eur vo výške 0,83 Eur za každý i začatý mesiac omeškania od 26.2.2015 do zaplatenia, poplatok z omeškania zo sumy 4,31 Eur vo výške 0,83 Eur za každý i začatý mesiac omeškania od 26.3.2015 do zaplatenia, poplatok z omeškania zo sumy 4,31 Eur vo výške 0,83 Eur za každý i začatý mesiac omeškania od 26.4.2015 do zaplatenia, poplatok z omeškania zo sumy 4,31 Eur vo výške 0,83 Eur za každý i začatý mesiac omeškania od 26.5.2015 do zaplatenia, poplatok z omeškania zo sumy 4,31 Eur vo výške 0,83 Eur za každý i začatý mesiac omeškania od 26.6.2015 do zaplatenia, poplatok z omeškania zo sumy 4,31 Eur vo výške 0,83 Eur za každý i začatý mesiac omeškania od 26.7.2015 do zaplatenia, poplatok z omeškania zo sumy 4,31 Eur vo výške 0,83 Eur za každý i začatý mesiac omeškania od 26.8.2015 do zaplatenia, poplatok z omeškania zo sumy 7,06 Eur vo výške 0,83 Eur za každý i začatý mesiac omeškania od 26.9.2015 do zaplatenia, to všetko do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Druhou výrokovou vetou priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 488, § 489, § 517 ods. 1 a 2, § 696, § 697 Občianskeho zákonníka (ďalej tiež len „OZ"), § 4 ods. 3, § 28 ods. 1 a 3, § 29 ods. 1 zák. č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach, § 3 ods. 1, 2, 3 a 7 prvá veta vyhl. č. 397/2003 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o meraní množstva vody dodanej verejným vodovodom a množstva vypúšťaných vôd, o spôsobe výpočtu množstva vypúšťaných odpadových vôd a vôd z povrchového odtoku a o smerných číslach spotreby vody, ako aj ust. § 4 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. 3. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že žaloba bola podaná (po jej čiastočnom späťvzatí) dôvodne (keď predmetom sporu ostala suma 362,27 Eur, ako nedoplatok na ročnom vyúčtovaní za poskytnuté služby v roku 2014 a poplatok z omeškania z tejto sumy, a poplatok z omeškania z titulu platby časti nájomného za obdobie január až september 2015). Súd zistil, že žalovaní (spolu s ďalšou jednou osobou) sú nájomníkmi a užívateľmi bytu č. XX nachádzajúceho sa vo vchode č. X na ulici S. XX/XX v C.; výlučným vlastníkom predmetného bytového domu / bytu je žalobca. Podľa ročného vyúčtovania za služby za rok 2014 náklady (za obdobie od 1.1.2014 do 31.12.2014) predstavovali sumu 499,67 Eur - z uvedenej sumy žalovaní zaplatili 137,40 Eur, k úhrade zostáva rozdiel - vymáhaná čiastka 362,27 Eur. Táto je rozdielom medzi žalobcom účtovanou sumou (386,234 Eur) a žalovanými zaplatenou sumou (35,14 Eur) položky 16. „vodné - stočné", teda rozdiel vo výške 351,094 Eur, a rozdielom medzi žalobcom účtovanou sumou (18,593 Eur) a žalovanými zaplatenou sumou (7,42 Eur) položky 19. „elektrina spoločných priestorov", teda rozdiel vo výške 11,173 Eur; spolu teda rozdiel vo výške 362,27 Eur, čo predstavuje žalovanú sumu. 4. Pokiaľ ide o položku 16. „vodné - stočné," súd zistil, že množstvo vody dodávané do jednotlivých domácností nachádzajúcich sa v bytovom dome (vrátane bytu užívaného žalovanými) je merané určeným meradlom (vodomerom) umiestneným na vstupe do domu (na tzv. päte domu), pričom v jednotlivých bytoch nie sú inštalované merače vody (keď užívatelia bytov / nájomníci si ich namontovať nedali, vlastník bytu takúto povinnosť nemá). Keďže meranie dodávky vody do všetkých bytov bytového domu je vykonávané riadnym fakturačným meracím zariadením, a na základe nameraných hodnôt spotreby je dodávateľom vody fakturované žalobcovi (následne je odberateľom / vlastníkom bytového domu / žalobcom rozpočítané na úhradu konečným spotrebiteľom / nájomcom bytov / žalovaným), nemôže byť fakturovaná spotreba vody podľa smerných čísiel (ako to požadovali žalovaní) - tak ako je to uvedené celkom zrejme v § 28 ods. 3 druhá veta zák. č. 442/2002 Z. z., podľa ktorého v prípade, že odberateľ (t.j. žalobca) nie je konečný spotrebiteľ, vzniká konečnému spotrebiteľovi (t.j. žalovaní) povinnosť, aby za odobraté množstvo vody zaplatil odberateľovi rozpočítanú čiastku. Fakturácia spotreby vody nájomcom bytov / žalovaným podľa tzv. smerných čísiel by bola použiteľná iba v prípade, ak by dodávka vody nebola meraná určeným meradlom, o čo však v danom prípade nejde (aj vzhľadom na znenie § 3 vyhl. č. 397/2003 Z. z., podľa ktorej množstvo vody dodanej verejným vodovodom sa určuje smernými číslami spotreby vody, ak množstvo vody dodávanej verejným vodovodom nie je merané; ak sa meranie množstva vody dodávanej verejným vodovodom zabezpečuje určeným meradlom, určí sa množstvo odoberanej vody z verejného vodovodu odpočtom z tohto meradla; ak množstvo vody dodanej verejným vodovodom nie je merané určeným meradlom, množstvo odoberanej vody sa určí smernými číslami spotreby vody na jednotlivé druhy spotreby vody alebo ich kombináciou). Súd preto považoval nedoplatok na tejto položke (č. 16. „vodné - stočné") za preukázaný, nakoľko žalobca fakturované mu množstvo vody (na základe hodnôt odobratej vody určeným meradlom) rozpočítal (spotrebu vody za všetky byty v bytovom dome) na počet osôb v domácnosti (ktorý nebol sporný), a tým vznikla povinnosť žalovaných zaplatiť sumu vo výške 386,234 Eur, z ktorej však žalovaní zaplatili iba sumu 35,14 Eur, čím vznikol nedoplatok vo výške 351,094 Eur. 5. Čo sa týka položky 19. „elektrina spoločných priestorov" súd zistil, že pri určení spotreby elektriny v spoločných priestoroch žalobca vychádza z nameranej spotreby celého bytového domu, ktorá je fakturovaná žalobcovi dodávateľom elektriny - táto je následne rozpočítaná počtom členov domácností (u žalovaných tri osoby). K výhrade žalovaných o nepriaznivej tarife v ktorej je spotreba elektriny fakturovaná, súd poukázal na skutočnosť, že žalobca opakovane dodávateľa elektriny žiadal o zmenu distribučnej sadzby (čo sa týka spoločných priestorov), požiadavke však nebolo vyhovené, preto nemohol žalovaným účtovať elektriku v spoločných priestoroch v nižšej sadzbe než v akej ju sám platil. Preto súd považoval aj nedoplatok na položke č. 19. „elektrina spoločných priestorov" za preukázaný, nakoľko žalobca fakturovanú mu spotrebu elektrickej energie v spoločných priestoroch rozpočítal na počet osôb v domácnosti v rámci bytového domu, a tým vznikla povinnosť žalovaných zaplatiť sumu vo výške 18,593 Eur, z ktorej však žalovaní zaplatili iba sumu 7,42 Eur, čím vznikol nedoplatok vo výške 11,173 Eur. 6. Vzhľadom na uvedené závery, uložil súd žalovaným povinnosť na istine zaplatiť žalobcovi z titulu nedoplatku na vyúčtovaní za služby za rok 2014 sumu 362,27 Eur (351,094 Eur + 11,173 Eur). Žalobcovi priznal tiež nárok na poplatok z omeškania vo výške 0,5 promile denne zo sumy 362,27 Eur od 27.3.2015 do zaplatenia, nakoľko žalovaní sú v omeškaní s úhradou vyúčtovania za služby spojené s nájmom bytu (§ 697 OZ), keď vyúčtovanie bolo splatné do 15 dní od doručenia, teda dňa 21.3.2015 (vyúčtovanie bolo žalovanými prevzaté dňa 6.3.2015), pričom žalobca poplatok o omeškania žiada priznať až od 27.3.2015 (teda za kratšie obdobie než na aké v skutočnosti mal nárok - v tomto smere však súd jeho návrh nemohol prekročiť). Súd žalobcovi priznal tiež nárok na poplatok z omeškania zo sumy 4,31 Eur vo výške 0,83 Eur za každý i začatý mesiac omeškania od 26.1.2015 do zaplatenia, poplatok z omeškania zo sumy 4,31 Eur vo výške 0,83 Eur za každý i začatý mesiac omeškania od 26.2.2015 do zaplatenia, poplatok z omeškania zo sumy 4,31 Eur vo výške 0,83 Eur za každý i začatý mesiac omeškania od 26.3.2015 do zaplatenia, poplatok z omeškania zo sumy 4,31 Eur vo výške 0,83 eur za každý i začatý mesiac omeškania od 26.4.2015 do zaplatenia, poplatok z omeškania zo sumy 4,31 Eur vo výške 0,83 Eur za každý i začatý mesiac omeškania od 26.5.2015 do zaplatenia, poplatok z omeškania zo sumy 4,31 Eur vo výške 0,83 Eur za každý i začatý mesiac omeškania od 26.6.2015 do zaplatenia, poplatok z omeškania zo sumy 4,31 Eur vo výške 0,83 Eur za každý i začatý mesiac omeškania od 26.7.2015 do zaplatenia, poplatok z omeškania zo sumy 4,31 Eur vo výške 0,83 Eur za každý i začatý mesiac omeškania od 26.8.2015 do zaplatenia, poplatok z omeškania zo sumy 7,06 Eur vo výške 0,83 Eur za každý i začatý mesiac omeškania od 26.9.2015 do zaplatenia - nakoľko žalovaní boli povinní platiť platby za nájomné nimi užívaného bytu mesačne vo výške 25,85 Eur za obdobie január až august 2015, platili však iba sumu 21,54 Eur, za každý mesiac bol ich dlh na nájomnom vo výške 4,31 Eur, a za september 2015 boli povinní platiť platby za nájomné nimi užívaného bytu vo výške 28,60 Eur, zaplatili však iba sumu 21,54 Eur, za september 2015 bol teda ich dlh na nájomnom vo výške 7,06 Eur. Súd preto žalobcovi priznal nárok na poplatok z omeškania v súvislosti s omeškaním platenia nájomného (§ 697 OZ) z jednotlivých dlžných súm odo dňa nasledujúceho po ich splatnosti. 7. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP") a v spore plne úspešnému žalobcovi (keď čiastočné späťvzatie žaloby bolo spôsobené žalovanými, ktorí až v priebehu konania uhradili časť pôvodne žalovanej sumy) priznal náhradu trov v rozsahu 100%. 8. Prvoinštančný súd následne dopĺňacím rozsudkom č. k. 37C/454/2015-107 zo dňa 16.8.2017, doplnil rozsudok Okresného súdu Trnava č. 37C/454/2015-95 zo dňa 12.7.2015 výrokom, ktorým zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy 193,26 Eur, a v časti úroku z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 27,63 Eur od 21.1.2015 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 2,15 Eur od 21.2.2015 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 2,15 Eur od 21.3.2015 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 2,15 Eur od 21.4.2015 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 12,91 Eur od 21.5.2015 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 12,91 Eur od 21.6.2015 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 12,91 Eur od 12.7.2015 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 12,91 Eur od 21.8.2015 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 14,28 Eur od 21.9.2015 do zaplatenia. Dopĺňací rozsudok odôvodnil súd právne aplikáciou ust. § 255 CSP a vecne tým, že pri rozhodovaní o predmete konania opomenul rozhodnúť o čiastočnom zastavení konania, na základe návrhu žalobcu, ktorý vzal žalobu (vzhľadom na čiastočné plnenie žalovaných v dobe po podaní žaloby) v časti o zaplatenie sumy 193,26 Eur (51,72 Eur ako nedoplatok na nájomnom za rok 2014 + 41,54 Eur ako nedoplatok na nájomnom za január až september 2014 + 100,- Eur ako nedoplatok na službách za obdobie január až september 2015), a ďalej vzal späť žalobu v časti úroku z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 27,63 Eur od 21.1.2015 do zaplatenia, vo výške 5,05% ročne zo sumy 2,15 Eur od 21.2.2015 do zaplatenia, vo výške 5,05% ročne zo sumy 2,15 Eur od 21.3.2015 do zaplatenia, vo výške 5,05% ročne zo sumy 2,15 eur od 21.4.2015 do zaplatenia, vo výške 5,05% ročne zo sumy 12,91 Eur od 21.5.2015 do zaplatenia, vo výške 5,05% ročne zo sumy 12,91 Eur od 21.6.2015 do zaplatenia, vo výške 5,05% ročne zo sumy 12,91 Eur od 12.7.2015 do zaplatenia, vo výške 5,05% ročne zo sumy 12,91 Eur od 21.8.2015 do zaplatenia, vo výške 5,05% ročne zo sumy 14,28 Eur od 21.9.2015 do zaplatenia. Súd preto dopĺňacím rozsudkom vydal výrok o zastavení konania v časti, v ktorej vzal žalobca podanú žalobu späť. 9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie č. k. 37C/454/2015-95 zo dňa 12.7.2017 podali žalovaní 1. a 2. prostredníctvom svojho právneho zastúpenia v celom rozsahu odvolanie, a to z dôvodov, že súd neúplne zistil skutkový stav veci, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zo dňa 12.7.2017 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a zaviazal žalobcu k náhrade trov odvolacieho konania, prípadne aby odvolací súd sám rozhodol tak, že návrh zamieta. Uviedol, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovanými v časti vyúčtovania vodného a stočného je vzťahom medzi odberateľom vody z verejného vodovodu (žalobca) a konečným spotrebiteľom (žalovaní). Spotreba vody pre konečných spotrebiteľov v tomto prípade nie je meranou spotrebou, t. j. pre potrebu vyúčtovania vodného a stočného nie je možný odpočet z meracieho zariadenia pre byt č. XX, nachádzajúci sa na prvom poschodí, vchod č. X, súpisné číslo XX, na ulici S. XX/XX, kat. od. OÚ Trnava, LV č. XXXX, ktorý je vo vlastníctve žalobcu a užívajú ho žalovaní a ktorého vyúčtovanie je súčasťou žalovanej sumy. Podľa žalovaných súd pri rozhodovaní dostatočne nezohľadnil ust. § 28 ods. 4 zák. č. 442/2002 Z. z. V ust. § 28 ods. 3 zák. č. 442/2002 Z. z. zákon stanovuje povinnosť konečného spotrebiteľa zaplatiť odberateľovi rozpočítanú čiastku za spotrebovanú vodu. Spôsob rozpočítania je upravený v § 28 ods. 4 zák. č. 442/2002 Z. z. , kde je jasne stanovené, že ak sa odberateľ s konečnými spotrebiteľmi nedohodne inak, odberateľ rozpočíta konečným spotrebiteľom odobraté množstvo vody podľa smerných čísel spotreby vody. Počas konania nebola preukázaná žiadna dohoda medzi žalobcom (odberateľom) a žalovanými (konečný spotrebiteľ), ktorá by upravovala spôsob rozpočítania odobratej vody. Súd napriek neexistencii dohody medzi žalobcom a žalovanými o spôsobe rozpočítania odobratého množstva vody rozhodol tak, že pre rozpočet použil žalobcom jednostranne určený aritmetický priemer spotrebovanej vody pre jednotlivých konečných spotrebiteľov. To je však v priamom rozpore s postupom určeným v ust. § 28 ods. 4 zák. č. 442/2002 Z. z. Žalovaní poukázali na znenie ust. § 4 ods. 3, § 28 ods. 1 a § 29 zák. č. 442/2002 Z. z. a uviedli, že súd nesprávne aplikoval ust. § 29 ods. 1 zák. č. 442/2002 Z. z. na vzťah žalobcu a žalovaného. Toto ust. upravuje vzťah medzi vlastníkom vodovodu (prípadne prevádzkovateľom), čo je v tomto prípade Trnavská vodárenská spoločnosť, a.s. a žalobcom ako odberateľom vody. Spôsob rozpočítania spotrebovanej vody pre vzťah medzi odberateľom vody (žalobca) a konečným spotrebiteľom vody (žalovaný) je explicitne upravený v ust. § 28 ods. 4 zák. č. 442/2002 Z. z. ust. § 28 ods. 3 zák. č. 442/2002 Z. z. Súd teda nesprávne aplikoval ust. § 29 ods. 1 zák. č. 442/2002 Z. z. upravujúce vzťah medzi vlastníkom (prípadne prevádzkovateľom) vodovodu a odberateľom vody na vzťah medzi odberateľom vody a konečným užívateľom, čo bolo zjavne kľúčové pre vydanie rozsudku zo dňa 12.7.2017. Žalovaní pritom opakovane upozorňovali na skutočnosti, že v bytovom dome dochádzalo k haváriám na vodovodných rozvodoch, ktoré sú v zlom technickom stave a aj v neobývaných bytoch dochádzalo k nepretržitým únikom vody (kvapkajúce potrubia, vodovodné batérie, tečúce toalety). Žalobca spravuje svoju nehnuteľnosť s mimoriadnou neodbornosťou. Všetky časti nehnuteľnosti (vrátane vodovodných rozvodov) vyžadujú rekonštrukciu. Žalovaní uvádzali v priebehu konania mimoriadne veľké rozdiely medzi fakturovanou vysokou spotrebou vody, smernými číslami spotreby vody ale aj priemernou spotrebou vody v Trnavskom kraji. Žalovaní sú presvedčení, že žalobca presunul finančné bremeno (úhrada vodného a stočného dodávateľovi vody) vzniknuté jeho neodbornou správou vlastného majetku na žalovaných. Rovnako si nesplnil povinnosť predchádzať možným škodám a ani sa im nesnažil zabrániť, a preto je povinný škodu takto spôsobenú znášať sám. 10. V časti položky 19. „elektrina spoločných priestorov" si súd bez ďalšieho osvojil tvrdenia žalobcu, že vyfakturované čiastky za dodávku elektrickej energie do spoločných priestorov v uvedenej výške je dôvodné. V spoločných priestoroch (chodba bytového domu) sa nachádzajú len bytové jednotky, čo bolo v konaní preukázané. Napriek tomu je v týchto nebytových priestoroch istič a vedená sadzba za istič ako za podnikateľské priestory. Výška fakturovanej čiastky nie je ovplyvnená ani tak skutočne spotrebovanou el. energiou, ako hlavne vyšším poplatkom za istič (podnikateľská sadzba). Žalobca argumentoval, že už žiadal zmeniť tarifnú sadzbu, ale jeho žiadosti nebolo vyhovené. Avšak spôsob, akým bola žiadosť žalobcu vyhodnotená javí známky značnej neodbornosti, neinformovanosti a nesprávneho úsudku. Žiadosť bola zamietnutá z dôvodu, že pre priznanie danej distribučnej sadzby môže požiadať právnická osoba, ktorá uvádza v predmete činnosti správu nehnuteľnosti a ktorá má s vlastníkmi bytov uzatvorenú zmluvu o výkone správy. Predmetný byt je vo výlučnom vlastníctve žalobcu, nehnuteľnosť teda spravuje žalobca ako výlučný vlastník sám. V tomto prípade neexistuje spoločenstvo vlastníkov bytov, preto je zrejmé, že zamietavá odpoveď spoločnosti Západoslovenská energetika, a.s. je vydaná na základe nesprávneho posúdenia skutkového stavu veci, nakoľko všetky „nesplnené podmienky" uvádzané v rozhodnutí zo dňa 2.11.2012 sú absolútne irelevantné. Žalovaní na toto žalobcu opakovane upozorňovali, ten napriek tomu, že sú mu vlastnícke vzťahy jeho nehnuteľnosti nepochybne zrejmé, nechal naďalej v spoločných priestoroch účtovať sadzby ako pre podnikateľské subjekty. Žalovaní sú presvedčení, že týmto svojim neodborným konaním, spôsobil sám žalobca neprimerané náklady na osvetlenie spoločných častí domu a takto vzniknuté neprimerané náklady len prefakturoval nájomcom. Konanie žalobcu vykazuje charakter neekonomického a nezodpovedného nakladania s vlastným majetkom. Rovnako si nesplnil povinnosti uložené mu v ust. § 687 ods. 1 OZ, zabezpečiť nájomcovi plný a nerušený výkon práv spojených s užívaním bytu, ako i povinnosť predchádzať škodám (§ 514 OZ) a hroziacu škodu odvrátiť (§417 ods. 1 OZ). 11. Žalobca podal k odvolaniu žalovaných 1. a 2 písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že napadnutý rozsudok navrhuje v celom rozsahu potvrdiť. Súd vykonal navrhnuté dôkazy, na základe ktorých dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Dôvodil, že žalovanými aplikované právne posúdenie veci uvádzané v podanom odvolaní nie je správne. V prejednávanom prípade sa totiž nemôže aplikovať ust. § 28 ods. 4 zák. č. 442/2002 Z. z., pretože toto sa aplikuje iba v prípade, ak množstvo vody dodávanej verejným vodovodom nie je merané určeným meradlom. Odberateľom vody je žalobca, čo vyplýva zo zmluvy o dodávke vody z verejného vodovodu, ktorú uzatvoril s dodávateľom Trnavská vodárenská spoločnosť, a.s. Žalovaní sú konečnými spotrebiteľmi vody, ktorá skutočnosť vyplýva z nájomného vzťahu medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovanými ako nájomcami. Podrobnosti o meraní množstva vody dodanej verejným vodovodom a množstva vypúšťaných vôd, o spôsobe výpočtu množstva vypúšťaných odpadových vôd a vôd z povrchového odtoku a smerné čísla spotreby vody ustanovuje vyhláška č. 397/2003 Z. z., ktorá bola vydaná Ministerstvom životného prostredia SR na základe § 29 ods. 9 zák. č. 442/2002 Z. z. Z ust. § 3 vyhl. č. 397/2003 Z. z. je jasné, že množstvo vody dodanej verejným vodovodom sa určuje smernými číslami spotreby vody iba v prípade, ak množstvo vody dodávanej verejným vodovodom nie je merané. Ďalej z predmetného ustanovenia je nepochybné, že množstvo odobratej vody sa určí odpočtom z určeného meradla a že na účely spoplatnenia bolo meranie množstva vody zabezpečené určeným meradlom vlastníka verejného vodovodu Trnavskou vodárenskou spoločnosťou a.s. Týmto dôkazom je zmluva o dodávke vody z verejného vodovodu, v ktorej čl. IV bod 5 je uvedené: „Spôsob merania dodávanej vody: fakturačným meracím zariadením - vodomerom." V čl. IV bod 6 je uvedené: „Vykonávanie odpočtov: štvrťrok." Ďalším dôkazom sú faktúry dodávateľa vody, v ktorých je uvedené množstvo dodanej a odobratej vody odpočtom na príslušnom odbernom mieste za príslušné obdobie. Ďalším dôkazom je montážny list o namontovaní vodomeru. Keďže množstvo vody dodanej verejným vodovodom bolo určené určeným meradlom (§ 3 ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 397/2003 Z. z.), žalobca postupoval správne, keď dodanú vodu rozpočítal konečným spotrebiteľom podľa počtu osôb v domácnosti. Iba v prípade, že by dodaná voda nebola meraná určeným meradlom, žalobca by mal postupovať podľa § 28 ods. 4 zák. č. 442/2002 Z. z., t. j. mal by sa dohodnúť s konečnými spotrebiteľmi na spôsobe rozpočítania odobratého množstva vody a v prípade, že by k dohode nedošlo, mal by odobraté množstvo vody rozpočítať podľa smerných čísel spotreby vody. Keďže však bola voda meraná určeným meradlom, ust. § 28 ods. 4 zák. č. 442/2002 Z. z. nie je možné aplikovať. Tvrdenie žalovaných, že v bytovom dome dochádzalo k haváriám na vodovodných rozvodoch je nepravdivé, žalobca nemá vedomosť o tom, že by v roku 2014 došlo k nejakej havárii, v dôsledku ktorej by unikla voda. Pokiaľ žalovaní poukazujú na kvapkajúce potrubia, vodovodné batérie, tečúce toalety, žalobca neeviduje oznámenie žalovaných o uvedených závadách (§ 692 ods. 1 OZ). Bez ohľadu na to, závady na ktoré poukazujú žalovaní sú drobnými opravami podľa prílohy č. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktoré je nájomca povinný uhrádzať sám (§ 687 ods. 2 OZ). Žalobca nesúhlasí s tvrdením žalovaných, že žalobca presunul finančné bremeno úhrady vodného a stočného na nich. Dodávanú vodu totiž spotrebovali nájomcovia bytov v dome na S. ulici, preto sú povinní za odobratú vodu aj zaplatiť. Neexistuje žiaden dôvod, aby náklady vzniknuté s dodanou vodou znášal čo i len sčasti zo svojho žalobca. Čo sa týka elektriny spoločných priestorov, žalobca žiadnym spôsobom nemôže ovplyvniť sadzby súvisiace s dodávkou elektriny na osvetlenie spoločných priestorov. Cenu za dodávku elektriny určuje dodávateľ elektriny na podklade rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Preto žalobca nesúhlasí s tvrdením žalovaných, že žalobca zapríčinil vznik neopodstatnených nákladov (škodu) za osvetlenie spoločných častí domu. Tvrdenie žalovaných, že žalobca nezabezpečil plný a nerušený výkon práv spojených s užívaním bytu žalovaní nijakým spôsobom nepreukázali. 12. Žalovaní 1. a 2. sa k doručenému vyjadreniu žalobcu písomne nevyjadrili. Dňa 7.3.2018, t. j. po uplynutí lehoty na podanie odvolania, doručili súdu podanie, ktorého prílohou bolo stanovisko Ministerstva životného prostredia a Trnavskej vodárenskej spoločnosti. Odvolací súd zistil, že predmetné listiny neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, a tieto prostriedky procesnej obrany už nie je možné v odvolacom konaní ako prípadné novoty v zmysle ust. § 366 CSP použiť, nakoľko boli predložené odvolateľom po uplynutí zákonnej odvolacej lehoty, čo je v rozpore s princípom koncentrácie civilného sporového konania. Vzhľadom na to odvolací súd na tieto listiny neprihliadal. 13. Ďalšie podania strany v odvolacom konaní do spisu nepodali. 14. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie v ňou napadnutých častiach vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 365 CSP) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných je iba čiastočne dôvodné, v dôsledku čoho bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti o zaplatenie sumy 11,17 Eur s príslušenstvom ako nedoplatku na elektrine, ako aj v časti poplatku z omeškania za oneskorené platby nájomného ako vecne správny podľa § 387 CSP potvrdiť a v napadnutej vyhovujúcej časti o zaplatenie sumy 351,10 Eur s príslušenstvom ako nedoplatku na vodnom a stočnom, vrátane závislého výroku o trovách konania, bolo dôvodné rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 15. Nakoľko výrok dopĺňacieho rozsudku o čiastočnom zastavení konania nebol napadnutý odvolaním, je v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s jeho dopĺňacím rozsudkom právoplatný a v tejto časti nie je predmetom odvolacieho prieskumu. 16. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody a na odôvodnenie preskúmavaného rozsudku bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, pokiaľ žalobe v časti o zaplatenie sumy 362,27 Eur s príslušenstvom titulom nedoplatku na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu na vodnom a stočnom a elektrine spoločných priestorov a v časti o zaplatenie poplatkov z omeškania za oneskorené úhrady nájomného vyhovel, včítane závislého výroku o trovách konania. 17. Pokiaľ ide o nedoplatok na úhradách spojených s užívaním bytu v položke 19. vyúčtovania za rok 2014 - elektrina spoločných priestorov vo výške 11,173 Eur, odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu dospel k záveru, že v tejto časti predmetu konania sú závery súdu prvej inštancie správne, súd zistený skutkový stav správne vyhodnotil a vec aj správne právne posúdil. Medzi stranami pritom nebolo sporné, že v rozhodnom období (1.1.2014 - 31.12.2014) bola dodávateľom elektriny do spoločných priestorov daného bytového domu spoločnosť ZSE Energia, a.s. a že žalobca pri vyúčtovaní elektriny spoločných priestorov postupoval tak, že sumu mu vyúčtovanú týmto dodávateľom za dané obdobie a žalobcom dodávateľovi skutočne uhradenú, rozpočítal na jednotlivé byty podľa počtu členov domácností, pričom za byt žalovaných mala byť takýmto postupom za obdobie roku 2014 zaplatená suma celkom 18,593 Eur, z ktorej však žalovaní zaplatili len sumu 7,42 Eur, na základe čoho sa žalobca domáha zaplatenia rozdielu, t. j. sumy presne 11,173 Eur, po zaokrúhlení 11,17 Eur. Žalobca má jednoznačne ako prenajímateľ predmetného bytu nárok na zaplatenie úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu v zmysle § 686 ods. 1 OZ. Voči žalovaným sa domáha zaplatenia iba pomernej časti uhradenej elektriny pripadajúcej na byt žalovaných. Nepochybne pritom ide o elektrinu spotrebovanú nájomcami príslušného bytového domu. Žalovaní s takto určenou sumou nesúhlasili z dôvodu, že za elektrinu spotrebovanú v spoločných priestoroch tohto bytového domu je dodávateľom nesprávne účtovaná vyššia distribučná sadzba, ako by išlo o podnikateľské priestory, keď v daných spoločných priestoroch sa nachádzajú len bytové jednotky. Táto argumentácia žalovaných však neobstojí, pretože elektrina bola dodávaná do daných nebytových priestorov na základe zmluvy o jej dodávke uzavretej medzi žalobcom a spoločnosťou ZSE Energia a.s., preto je žalobca povinný platiť za túto elektrinu cenu stanovenú na základe zmluvného vzťahu medzi ním a dodávateľom elektriny. Žalovaným ako nájomcom neprináleží hodnotiť, či žalobcom uzavretá zmluva je alebo nie je výhodná, prípadne, či žalobca nemal uzavrieť zmluvu s iným dodávateľom elektriny. Žalobca v danom prípade uhradil jemu vyúčtovanú cenu elektriny. Vzhľadom na to, že ide o elektrinu slúžiacu na osvetlenie spoločných priestorov, kedy sa nedá presne určiť, ktorý z nájomcov koľko tejto elektriny skutočne spotreboval, jediným logickým spôsobom rozpočítania ceny spotrebovanej elektriny, je jej rozúčtovanie podľa počtu osôb bývajúcich v jednotlivých prenajatých bytoch. Ako správne poukázal aj prvoinštančný súd, v konaní bolo preukázané, že žalobca požiadal dodávateľa elektriny o zmenu distribučnej sadzby, ktorej žiadosti však nebolo vyhovené. Vzhľadom na to, mu nezostávalo iné, ako za príslušné obdobie roku 2014 uhradiť cenu elektriny, ako mu bola vyúčtovaná jej dodávateľom. Takéto konanie žalobcu nemožno hodnotiť ako v rozpore s jeho odbornou starostlivosťou, nakoľko je z neho zrejmá snaha dosiahnuť nižšiu cenu elektriny. Žalobca postupoval v rámci svojich možností, avšak dodávateľom elektriny mu vyhovené nebolo. Pokiaľ ide o stanovisko Západoslovenskej energetiky a.s. zo dňa 2.11.2012, žalovaní namietali, že je to nesprávne rozhodnutie. Avšak rozhodnutie tohto súkromného podnikateľského subjektu, nepodlieha súdnemu prieskumu. Vychádza však zrejme z toho, že predmetné spoločné priestory sú spoločné pre celý objekt, v ktorom sa nachádzajú nielen byty, ale aj nebytové priestory slúžiace na podnikanie, preto nie je rozhodujúce, že sú užívané len nájomcami bytov. Nakoľko si žalobca voči žalovaným na základe rozúčtovania podľa počtu osôb uplatňuje len zaplatenie ceny elektriny spoločných priestorov, ktorú skutočne zaplatil, je jeho nárok v celom rozsahu oprávnený. Konštatovanie žalovaných v podanom odvolaní, že žalobca si nesplnil povinnosť zabezpečiť nájomcom plný a nerušený výkon práv, že porušil svoju povinnosť predchádzať škodám a hroziacu škodu odvrátiť je pritom len všeobecné, nekonkretizované, a teda nespôsobilé privodiť žalovaným úspech. 18. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v časti napadnutého vyhovujúceho výroku, ktorým bola žalovaným 1. a 2. uložená povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi sumu 11,17 Eur, spolu s poplatkom z omeškania vo výške 0,5 promile denne zo sumy 11,17 Eur od 27.3.2015 do zaplatenia, ktorá výška poplatku z omeškania ani stanovenie dátumu jeho počiatku osobitnými odvolacími dôvodmi napadnuté neboli, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Zároveň potvrdil napadnutý rozsudok aj v časti, ktorou bolo žalovaným uložené zaplatiť poplatky z omeškania z jednotlivých dlžných súm nájomného, t. j. poplatok z omeškania zo sumy 4,31 Eur vo výške 0,83 Eur za každý i začatý mesiac omeškania od 26.1.2015 do zaplatenia, poplatok z omeškania zo sumy 4,31 Eur vo výške 0,83 Eur za každý i začatý mesiac omeškania od 26.2.2015 do zaplatenia, poplatok z omeškania zo sumy 4,31 Eur vo výške 0,83 Eur za každý i začatý mesiac omeškania od 26.3.2015 do zaplatenia, poplatok z omeškania zo sumy 4,31 Eur vo výške 0,83 Eur za každý i začatý mesiac omeškania od 26.4.2015 do zaplatenia, poplatok z omeškania zo sumy 4,31 Eur vo výške 0,83 Eur za každý i začatý mesiac omeškania od 26.5.2015 do zaplatenia, poplatok z omeškania zo sumy 4,31 Eur vo výške 0,83 Eur za každý i začatý mesiac omeškania od 26.6.2015 do zaplatenia, poplatok z omeškania zo sumy 4,31 Eur vo výške 0,83 Eur za každý i začatý mesiac omeškania od 26.7.2015 do zaplatenia, poplatok z omeškania zo sumy 4,31 Eur vo výške 0,83 Eur za každý i začatý mesiac omeškania od 26.8.2015 do zaplatenia, poplatok z omeškania zo sumy 7,06 Eur vo výške 0,83 Eur za každý i začatý mesiac omeškania od 26.9.2015 do zaplatenia; ktorá časť rovnako nebola napadnutá osobitnými odvolacími dôvodmi žalovaných. 19. Pokiaľ však ide o položku 16. vyúčtovania za rok 2014 - vodné a stočné uplatneného nedoplatku na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu, tu dospel odvolací súd k záveru, že prvoinštančný súd vec v tejto časti nesprávne právne posúdil, keď uzavrel, že podstatné je, že množstvo vody dodávané do domu prevádzkovateľom verejného vodovodu, je merané určeným meradlom (vodomerom) na päte domu, preto sú žalovaní - koneční spotrebitelia povinní platiť žalobcovi ako odberateľovi vody rozpočítanú čiastku podľa počtu osôb v domácnosti v súlade s ust. § 28 ods. 3 zák. č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach. Žalobca sa pritom takýmto postupom domáhal od žalovaných zaplatenia sumy 351,094 Eur, po zaokrúhlení 351,10 Eur, ako rozdielu medzi vyúčtovanou sumou 386,234 Eur a žalovanými zaplatenou sumou 34,14 Eur, spolu s príslušným poplatkom z omeškania. 20. Právne posudzovanie veci je činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či právo prizná alebo neprizná. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu, a to buď v tom, že na správne zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný právny predpis nesprávne interpretoval. Interpretácia, resp. výklad právnej normy je integrálnou súčasťou procesu aplikácie práva, čo sa najzreteľnejšie prejavuje v súdnej aplikácii práva. Úlohou výkladu je konkretizácia zákona v danom prípade, teda úloha aplikácie práva. Cieľom interpretácie právnych noriem je zisťovať a objasňovať ich obsah, často aj nad rámec gramatického výkladu. Nemožno lipnúť na formalistickom výklade bez prihliadnutia na právne princípy, ktoré sú výrazom hodnôt. Právny výklad je racionálna činnosť, ktorá dáva zmysel právnemu textu, pričom požiadavka racionality je kľúčová. Teleologický výklad právnej normy postihuje zmysel resp. cieľ právnej normy v súvislosti s najvšeobecnejšími podmienkami, v ktorých sa má norma realizovať. Ide o hľadanie účelu zákonného ustanovenia a to v kontexte spoločenských podmienok v okamžiku interpretácie. Pre výklad právneho predpisu je rozhodujúca v ňom vyjadrená vôľa zákonodarcu, ktorú možno objektivizovať tak, ako to vyplýva zo znenia zákonného ustanovenia a významových súvislostí, do ktorých je zaradené. Sudca sa pritom nemusí zastaviť u doslovného znenia normy. Viazanosť zákonom neznamená viazanosť písmenami spolu s nutnosťou doslovného výkladu, ale väzbu na zmysel a účel zákona. 21. V danom prípade bolo pritom podstatné správne právne posúdiť, či sa v danom prípade na spotrebu vody žalovanými, má aplikovať súdom prvej inštancie použité ust. § 28 ods. 3 zák. č. 442/2002 Z. z., pretože by malo ísť o meranú spotrebu vody v zmysle § 29 ods. 1 cit. zák., ako aj s odkazom na ust. § 3 ods. 1 a 2 vyhl. č. 397/2003 Z. z.; alebo naopak sa má aplikovať ust. § 28 ods. 4 cit. zákona. 22. Z hľadiska systematického členenia zákona č. 442/2002 Z. z., je pritom úhrada vodného a stočného pre konečných spotrebiteľov, výslovne predmetom úpravy ust. § 28 zák. č. 442/2002 Z. z. Ust. § 29 cit. zákona potom upravuje určenie množstva vody dodanej verejným vodovodom príslušnému odberateľovi. Znamená to, že kým ust. § 28 cit. zák. je potrebné aplikovať na vzťah medzi odberateľom a konečným spotrebiteľom, ust. § 29 cit. zák. sa aplikuje na vzťah medzi vlastníkom verejného vodovodu a odberateľom. Na určenie vodného a stočného pre žalovaných, ako konečných spotrebiteľov, je tak potrebné aplikovať ust. § 28, a to konkrétne jeho ods. 4, v zmysle ktorého, ak sa odberateľ (tu žalobca) s konečnými spotrebiteľmi (tu žalovaní 1. a 2.) nedohodne inak, odberateľ rozpočíta konečným spotrebiteľom odobraté množstvo vody podľa smerných čísel spotreby vody. Pre vzájomný vzťah medzi odberateľom a konečným spotrebiteľom pritom nie je rozhodujúce, či je množstvo dodávanej vody merané alebo nie, nakoľko ust. § 29 ods. 1 cit. zákona, na ktoré opakovane poukazoval žalobca, sa týka právneho vzťahu len medzi vlastníkom verejného vodovodu a odberateľom, teda sa aplikuje iba na množstvo vody dodanej do príslušného bytového domu, ktoré je odmerané meradlom na päte domu a je možné ho použiť na vyúčtovanie vodného odberateľovi vody (tu žalobcovi). Avšak pre právny vzťah medzi odberateľom a konečným spotrebiteľom treba jednoznačne aplikovať ust. § 28 ods. 4 cit. zákona. V jeho zmysle by sa mal odberateľ s konečným spotrebiteľom predovšetkým dohodnúť na spôsobe rozpočítavania odobratého množstva vody a pre prípad, že k dohode nedôjde, má sa podľa tohto ustanovenia rozpočítať konečným spotrebiteľom odobraté množstvo vody podľa smerných čísel spotreby vody, ktoré sú potom upravené v prílohe č. 1 vyhl. MŽP SR č. 397/2003 Z.z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o meraní množstva vody dodanej verejným vodovodom a množstva vypúšťaných vôd, o spôsobe výpočtu množstva vypúšťaných odpadových vôd a vôd z povrchového odtoku a o smerných číslach spotreby vody. Pokiaľ žalobcovia poukazovali na znenie ust. § 3 ods. 1, 2 a 7 cit. vyhl., odvolací súd uvádza, že aj tieto ustanovenia sa vyslovene vzťahujú na množstvo vody dodanej verejným vodovodom, t. j. vody dodanej do daného domu, teda sa aplikuje len na vzťah medzi vlastníkom resp. prevádzkovateľom verejného vodovodu a odberateľom vody. Platí teda, že skutočnosť, že je merané množstvo vody dodávané do daného domu, má význam pre určenie množstva vody dodanej odberateľovi, ktorý odber, ak je meraný, určí sa odpočtom z tohto meradla (§ 3 ods. 2 cit. vyhl.) a ak nie je meraný, určí sa smernými číslami spotreby vody (§ 3 ods. 7 cit. vyhl.). V danom prípade, je množstvo vody dodané do domu merané vodomerom na päte domu, preto sa odberateľovi - žalobcovi určilo odpočtom z tohto meradla. Neznamená to však, že odberateľ následne môže takto určené množstvo vody automaticky rozpočítať konečným spotrebiteľom podľa svojho uváženia (tu vychádzajúc z počtu osôb bývajúcich v jednotlivých bytoch). Odberateľ musí následne postupovať v zmysle ust. § 28, ktoré ohľadom rozpočítavania spotrebovaného množstva vody konečnému spotrebiteľovi obsahuje výslovnú úpravu v jeho ods. 4. Za týmto účelom upravuje tiež ust. § 3 ods. 4 vyhl. č. 397/2003 Z. z. možnosť odberateľa osadiť na svojom vnútornom vodovode meradlá spotreby vody, ktoré môžu slúžiť na určenie časti množstva odobratej vody konečným spotrebiteľom. Takýto postup je pritom pre odberateľa podstatný v prípadoch, keď je množstvo vody dodávané do daného domu merané (teda ak sám neplatí vlastníkovi verejného vodovodu za spotrebu vody podľa smerných čísel spotreby vody - § 29 ods. 1 cit. zákona). Vtedy je predpoklad, že množstvo vody dodané do domu, by malo súhlasiť s množstvom vody dodaným jednotlivým konečným spotrebiteľom, pričom je vhodné, aby sa dodávateľ dohodol so spotrebiteľmi aj na spôsobe rozpočítavania prípadných strát vody, ku ktorým môže dôjsť medzi vodomerom na päte domu a vodomermi konečných spotrebiteľov. V každom prípade je potrebné na rozpočítavanie spotreby vody konečným spotrebiteľom aplikovať ust. § 28 ods. 4 zák. č. 442/2002 Z. z., ktoré v priorizuje dohodu medzi dodávateľom a konečným spotrebiteľom a iba ak tejto dohody niet, platí pravidlo, že odberateľ rozpočíta konečným spotrebiteľom odobraté množstvo vody podľa smerných čísel spotreby vody. Je zrejmé, že ak je množstvo vody dodávané odberateľovi merané, je predovšetkým v jeho záujme, aby sa s konečnými spotrebiteľmi dohodol na takom spôsobe rozpočítavania spotreby vody, aby tým bolo pokryté všetko množstvo vody namerané odberateľovi. V opačnom prípade odberateľ riskuje, že sám zaplatí prevádzkovateľovi verejného vodovodu celkové namerané množstvo vody dodané do daného objektu, avšak koneční spotrebitelia budú povinný hradiť mu spotrebu vody iba na základe smerných čísel spotreby vody, čo nemusí pokryť všetku spotrebu vody v danom objekte. 23. Prvoinštančný súd v predmetnej veci uzavrel že nakoľko je množstvo vody merané na päte domu, majú koneční spotrebitelia platiť príslušnú čiastku za množstvo vody rozpočítané žalobcom podľa počtu obyvateľov jednotlivých bytov. V konaní však dosiaľ nebolo preukázané, že práve na takomto spôsobe rozpočítavania spotreby vody by sa žalobca a žalovaní dohodli. Pre určenie množstva vody konečnému spotrebiteľovi pritom v zmysle ust. § 28 nie je podstatné, či je merané množstvo vody dodané odberateľovi. Podstatné je, či sa odberateľ dohodol s konečným spotrebiteľom na spôsobe rozpočítavania spotrebovanej vody, pretože ak sa nedohodli, má konečný spotrebiteľ platiť za spotrebu vody podľa smerných čísel spotreby vody. Meranie spotreby vody vodomermi v jednotlivých bytoch, má potom význam pre obsah dohody o rozpočítavaní spotrebovanej vody medzi odberateľom a konečným spotrebiteľom. V danom prípade uzavretie dohody v zmysle § 28 ods. 4 zák. č. 442/2002 Z. z. medzi odberateľom (žalobcom) a konečnými spotrebiteľmi (žalovaní) v konaní nikto netvrdil. Žalobca však rozpočítal spotrebovanú vodu svojim nájomcom podľa počtu osôb v jednotlivých bytoch. Nie je pritom vylúčené, že k takejto dohode medzi prenajímateľom a jeho nájomcami mohlo dôjsť aj konkludentne (§ 35 ods. 1 OZ) tým, že žalobca obvykle takýmto spôsobom dlhodobo v predchádzajúcich obdobiach spotrebu vody svojim nájomcom rozúčtovával a títo takto rozpočítanúp spotrebu hradili, proti tomu nenamietali, čiže uvedený spôsob určenia spotreby vody akceptovali. V tomto smere však prvoinštančný súd predmetnú právnu vec neposudzoval. Pokiaľ však súd uzavrel, že bolo správne rozpočítanie spotrebovanej vody podľa počtu osôb v byte, neuviedol, na základe čoho k takémuto záveru dospel, či a na základe akých konkrétnych skutočností mal za preukázanú existenciu práve takejto dohody medzi žalobcom a žalovanými. Tento svoj záver súd prvej inštancie nijako neodôvodnil, čo robí jeho rozhodnutie v tejto otázke nepreskúmateľné. 24. Povinnosť súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka; porušením uvedeného práva strany na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane sa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (i v rovine polemiky s jeho dôvodmi) v rámci využitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. 25. Odôvodnenie rozsudku súdu (§ 234 ods. 2 CSP) musí mať náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky kompaktným a bez rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Účelom odôvodnenia je logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Ak rozhodnutie súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 je nepreskúmateľné. 26. Spravodlivým prejednaním veci je také súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady a princípy, ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd. Podľa nálezu Ústavného súdu I.ÚS 26/94 obsah práva na súdnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva na súdnu ochranu alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom je potom porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba potom rozumieť závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. K odňatiu práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy preto dochádza aj vtedy, ak sa niekto domáha svojho práva na súde, ale súdna ochrana tomuto právu nie je priznaná, alebo nemôže byť priznaná v dôsledku konania súdu, ktoré je v rozpore so zákonom (porovnaj III. ÚS 7/08). 27. S poukazom na uvedené potom možno uzavrieť, že nedostatočným odôvodnením napadnutého rozhodnutia v časti uplatneného nedoplatku na vodnom a stočnom (§ 220 ods. 2 CSP) súd prvej inštancie svojim nesprávnym procesným postupom znemožnil strane (žalovaným), aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nie je napraviteľný v odvolacom konaní, pretože by ním došlo k vykonávaniu základného dokazovania na rozhodujúce otázky až na súde druhej inštancie a tým znemožneniu stranám plnej realizácie ich procesných práv, keďže by im bola odopretá možnosť odvolacieho prieskumu nových, z pohľadu doterajších záverov súdu prvej inštancie dosiaľ bezvýznamných skutočností, čím by stranám bola odňatá možnosť konať pred súdom. 28. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti o zaplatenie sumy 351,10 Eur spolu s poplatkom z omeškania vo výške 0,5 promile denne zo sumy 351,10 Eur od 27.3.2015 do zaplatenia, ako i v závislom výroku o trovách konania, s použitím ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP v zrušenom rozsahu vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 29. Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní v právoplatne neskončenej vrátenej časti bude opätovne vec preskúmať, zaoberať sa pritom vecnou aj právnou správnosťou a dôvodnosťou žalobcom uplatneného nároku, za tým účelom v súlade s ust. § 185 a § 191 CSP opätovne komplexne zhodnotiť výsledky vykonaného dokazovania, posúdiť podľa príslušných hmotnoprávnych ustanovení a následne v právoplatne neskončenej časti znova vo veci rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP odôvodniť. V novom rozhodnutí pritom prvoinštančný súd rozhodne zároveň aj o náhrade trov konania včítane trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP). 30. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).