Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 48Sa/26/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2018200357 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anita Filová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2018200357.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave, ako súd správny, sudkyňou JUDr. Anitou Filovou, v právnej veci žalobkyne: K. W., dátum narodenia XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu C. P. XX, XXX XX T., právne zastúpenej: JUDr. Darina Kurňavová, advokátka, so sídlom AK, Kapitulská 5, 917 01 Trnava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej číslo : 61683-3/2018-BA z 13. novembra 2018 takto r o z h o d o l : I. Správny súd rozhodnutie žalovanej Sociálnej poisťovne - ústredie číslo : 61683-3/2018-BA z 13. novembra 2018 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava číslo : 58315-6/2018-TT z 12. apríla 2018 z r u š u j e a vec v r a c i a Sociálnej poisťovni, pobočka Trnava na ďalšie konanie. II. Žalobkyňa má proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava (ďalej aj ako len „orgán verejnej správy nižšieho stupňa“) rozhodnutím číslo : 58315-6/2018-TT z 12. apríla 2018 (ďalej aj ako len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 178 ods. 1 písm. a) prvý bod zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 461/2003 Z. z.“ alebo „zákon o sociálnom poistení“) rozhodla, že samostatne zárobkovo činnej osobe K. W. vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 1. júla 2005. 2. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že dôvodom jeho vydania bola skutočnosť podľa údajov z registra daňových subjektov mala K. W. príjem z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou za rok 2004 vo výške 687 755 SKK (22 829,28 eur), čo je suma vyššia ako 78 000 SKK (2 589,13 eur), t.j. za rok 2004 mala príjem v sume vyššej ako zákonom stanovená hranica príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného zákona alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou pre posúdenie vzniku povinného poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby (ďalej aj ako „SZČO“) k 1. júlu 2005. Preto Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava s poukazom na ustanovenie § 21 ods. 1 v znení účinnom od 1. januára 2005 do 31. decembra 2007 ustálila, že K. W. vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO dňa 1. júla 2005. 3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom poukázala na to, že v daňovom priznaní za rok 2004 (ďalej len „DP za rok 2004“) boli uvedené na strane 3, v VI. oddiele - výpočet základu dane z príjmov z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu, v riadu „2“ - ako príjmy „zo živnosti“ 687 755 SKK (22 829,28 eur), avšak tieto údaje nezodpovedali reálnej skutočnosti, nakoľko jej skutočné príjmy „zo živnosti“ - kaderníctva predstavovali len sumu 15 300 SKK (507,87 eur) a výdavky predstavovali sumu 9 180 SKK (304,72 eur), tak ako to uviedla vo výpise z DP k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2004 podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 595/2003 Z. z.“), teda vo výpise, ktorý slúžil na účely posúdenia vzniku povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a na účely stanovenia vymeriavacieho základu na určenie poistného na zdravotné poistenie, nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie. Súčasne uviedla, že k pochybeniu došlo tým, že pri vyplnení DP sa pri uvedení týchto údajov pomýlila, keď okrem príjmov zo živnosti chybne uviedla aj príjmy z prenájmu nehnuteľnosti, ktorú v roku 2004 vlastnila spolu s manželom, pričom túto skutočnosť zistila až po doručení prvostupňového rozhodnutia. Ďalej poukázala na to, že predmetnú nehnuteľnosť nenadobudli ako podnikatelia, nevyužívali ju na podnikania a túto, ako jej vlastníci prenajímali ako fyzické osoby s tým, že popri nájomnom neposkytovali iné než základné služby spojené s prenájmom, teda tento prenájom nebol živnosťou podľa § 4 ods. 1 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Rovnako uviedla, že dodatočné daňové priznanie už podať nemohla, pretože lehota na jeho podanie uplynula dňa 31.12.2010, zdôrazniac, že základ dane ani daň by sa jeho podaním nezmenili a tiež poukázala na to, že účtovníctvo za rok 2004 už nemá k dispozícii, nakoľko po zákonnej 10 ročnej lehote požiadala Ministerstvo vnútra SR o vyradenie registratúrnych záznamov, vrátane účtovných a daňových dokladov za rok 2004. Vychádzajúc z ustanovenia § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.01.2005 do 31.12.2007 mala za to, že v jej prípade sa za príjem, ktorý sa posudzuje na účely jej účasti na povinnom nemocenskom a dôchodkovom poistení mal posudzovať len príjem zo živnosti a nie aj príjem z prenájmu nehnuteľnosti. Preto uzavrela, že jej príjem z prevádzkovania kaderníctva vo výške 15 300 SKK (507,82 eur) nedosiahol výšku 12-násobku minimálneho vymeriavacieho základu, ktorý bol v roku 2004 vo výške 78 000 SKK ( 2 589,13 eur) a preto jej nemohlo dňa 1. júla 2005 vzniknúť povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie. Rovnako poukázala na to, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané až po 13 rokoch dodajúc, že časovo neobmedzené konania Sociálnej poisťovne, ako orgánu verejnej moci, ktorým prichádza k zakladaniu, rušeniu alebo zmene práv a povinností individuálnym osobám nemôže byť akceptovateľné, pretože je v rozpore s princípom právnej istoty a ochrany dôvery subjektov v právny poriadok. Rovnako s poukazom na ustanovenie § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení argumentovala, že rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti, pričom tieto atribúty prvostupňové rozhodnutie nespĺňa dodajúc, že ako účastníčka, ktorej sa konanie bezprostredne dotýka nemala možnosť sa pred vydaním rozhodnutia k veci vyjadriť, uviesť tvrdenia a dôkazy, ktoré sú v jej prospech, čo je v právnom štáte neakceptovateľné. K odvolaniu doložila žalobkyňa listinné dôkazy, ktorými preukazovala svoje tvrdenia. 4. Žalovaná rozhodnutím číslo : 61683-3/2018-BA z 13. novembra 2018 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“) odvolanie K. W. (žalobkyne) postupom podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení zamietla v celom rozsahu a napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava potvrdila. V odôvodnení rozhodnutia poukázala na to, že účastníčka konania, ako SZČO, bola od 1. júla 2005 povinne nemocensky a dôchodkovo poistená, pretože splnila zákonom ustanovené podmienky pre vznik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia, t.j. mala právne postavenie SZČO (od 9. septembra 1992 mala oprávnenie prevádzkovať živnosť na základe živnostenského listu č. ŽO-1992/3173) a zároveň jej príjem zo samostatne zárobkovej činnosti za rok 2004 presiahol zákonom ustanovenú hranicu príjmu zo samostatnej zárobkovej činnosti. Uviedla, že účastníčka konania dňa 5. mája 2005, ako SZČO, predložila Sociálnej poisťovni, pobočka Trnava výpis z daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2004, v ktorom uviedla príjmy zo živnosti v sume 15 300 SKK (507,87 eur) a výdavky zo živnosti v sume 9 180 SKK (304,72 eur), pričom podľa údajov z Daňového riaditeľstva SR (od 1. januára 2012 Finančné riaditeľstvo SR) účastníčka konania ako SZČO dosiahla príjem zo živnosti za rok 2004 v sume 687 755 SKK (22 829,28 eur). V súvislosti s tvrdením účastníčky konania, že nesprávne uviedla v DP v roku 2004 príjem z podnikania poukázala na to, že účastníčka konania je zodpovedná za správnosť vyplnenia daňového priznania, ako aj za právne dôsledky, keď prípadné nesprávne údaje neopraví v primeranej lehote doplniac, že údaje uvedené v daňovom priznaní sú právne záväzné pre Sociálnu poisťovňu, ktorá je povinná postupovať tak, ako je to ukladá zákon. Žalovaná s poukazom na ustanovenie § 228 ods. 3 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.01.2004 do 31.12.2010 uzavrela, že účastníčka konania, ako SZČO, si nesplnila povinnosť prihlásiť sa na nemocenské a dôchodkové poistenie najneskôr do ôsmich dní od vzniku týchto poistení, hoci jej povinné nemocenské a dôchodkové poistenie vzniklo dňa 1. júla 2005, teda táto nepodala Registračný list fyzickej osoby - prihlášku a preto Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava rozhodla, že účastníčke konania, ako SZČO, povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie vzniklo dňa 1. júla 2005 s tým, že prvostupňové rozhodnutie je deklaratórnym rozhodnutím, t.j. rozhodnutím, ktoré len deklaruje (potvrdzuje), že povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkového poistenie účastníčky konania, ako SZČO, vzniklo zo zákona dňom 1. júla 2005. Tiež poukázala na to, že konanie, ktoré sa začína na podnet organizačnej zložky, je začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka urobila voči účastníkovi konania prvý úkon (§ 185 ods. 4 zákona), pričom zákon nekonkretizuje o aký úkon má ísť a preto je za prvý úkon možné považovať aj doručenie rozhodnutia, pokiaľ Sociálna poisťovňa disponovala potrebnými a dostatočnými podkladmi pre rozhodnutie s tým, že Sociálna poisťovňa nemá v danej veci podľa zákona ani povinnosť, aby o začatí konania upovedomila všetkých známych účastníkov konania, tak ako to ukladá zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) a taktiež nemá povinnosť pred vydaním rozhodnutia dať možnosť účastníčke konania sa vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípade navrhnúť jeho doplnenie (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžso/20/2010 z 24. februára 2011). Záverom s odkazom na § 209 ods. 1, 3 až 5 zákona o sociálnom poistení skonštatovala, že napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava pred vydaním svojho rozhodnutia spoľahlivo zistila skutočný stav veci, obstarala si všetky podklady potrebné na vydanie napadnutého rozhodnutia a preto odvolanie účastníčky konania zamietla a napadnuté rozhodnutie potvrdila. II. Rozsah a dôvody správnej žaloby (žalobné body) 5. Včas podanou správnou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovanej navrhnúc správnemu jeho zrušenie, pričom súčasne navrhla zrušiť aj prvostupňové rozhodnutie a to z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“). V správnej žalobe po priebehu administratívneho konania a dôvodoch odvolania poukázala na to, že žalovaná sa vôbec nevysporiadala so skutočnosťami uvedenými v odvolaní, ale len formálne popísala skutkový stav, z ktorého vychádzala Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava a striktne skonštatovala, že ako účastníčka konania som zodpovedná za správnosť vyplnenia daňového priznania, ako aj za právne dôsledky, keď som prípadné nesprávne údaje neopravila v primeranej lehote s tým, že pre Sociálnu poisťovňu sú údaje uvedené v daňovom priznaní právne záväzné a táto musí postupovať tak, ako jej to ukladá zákon. Rovnako namietala, že žalovaná opomenula uviesť, čo je to primeraná lehota, keďže táto v zákone o sociálnom poistení nie je ustanovená. 6. Žalobkyňa nesúhlasila so záverom žalovanej, že napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti a že výrok prvostupňového rozhodnutia je dostatočne určitý a presný, pretože v ňom nie je uvedené, na základe ktorého ustanovenia zákona bolo rozhodnutie vydané. V tejto súvislosti namietala, že napadnuté rozhodnutie žalovanej neobsahuje zákonom predpísané náležitosti, najmä v časti odôvodnenia a absencia predpísaných náležitostí zakladá jeho nepreskúmateľnosť a nezákonnosť. Poukázala na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR a rezolúciu č. 77/31 Výboru ministrov Rady Európy o správnom konaní, v zmysle ktorých sa majú zásady správneho konania aplikovať aj na tie správne procesy, na ktoré sa správny poriadok nevzťahuje a citujúc ustanovenie § 3 ods. 2 uzavrela, že prvostupňový orgán, ako aj žalovaná v zmysle tohto ustanovenia nepostupovali, čím ju ukrátili na jej právach. 7. Žalobkyňa vzhliadla nezákonnosti a nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia v tom, že v nich bol porušený princíp právnej istoty, súvisiaci s porušením princípu spoluúčasti, ktorý zaručuje realizáciu všeobecného práva osoby, t.j. občana zúčastňovať sa na rozhodovacej činnosti orgánov pôsobiacich vo sfére verejnej správy. Mala za to, že aj keď sa podľa zákona o sociálnom poistení na konania nevzťahujú ustanovenia správneho poriadku neznamená to, že na konanie orgánov, ktoré rozhodujú o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy sa nevzťahujú ústavné princípy vlastné právnemu štátu a všeobecné zásady vzťahujúce sa na konanie orgánov verejnej správy v zmysle Rezolúcie č. 77/31 Výboru ministrov Rady Európy o správnom konaní, v zmysle ktorých sa majú zásady správneho konania aplikovať aj na tie správne procesy, na ktoré sa správny poriadok nevzťahuje dodajúc, že aj v konaní vo veciach podľa zákona o sociálnom poistení musí byť garantované právo na prerokovanie veci v prítomnosti účastníka, ako základné právo vyplývajúce z článku 48 ods. 2 Ústavy SR, pričom poukázala na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 83/93. Tiež zdôraznila, že Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava jej vôbec neoznámila začatie konania, pričom vzhľadom na časový odstup medzi skutočnosťami, z ktorých žalovaný vychádzal a vydaním preskúmavaného rozhodnutie, ide o absolútne nepredvídateľne začaté konanie. 8. Tvrdila, že jej ako účastníkovi na sociálnom poistení nesporne zanikla účasť na sociálnom poistení dňa 30.06.2004, teda sa jedná o sporný prípad a preto nemožno v právnom štáte akceptovať, ak orgán sporné veci rozhoduje bez účastníka, ktorého sa spor týka. Tvrdila, že žalovaná okrem porušenia jej ústavného práva na právnu ochranu v štádiu administratívneho konania podľa článku 48 ods. 2 Ústavy SR porušila aj postupy konania dané ustanovením §§ 195 a 196 zákona o sociálnom poistení najmä tým, že jej nedala možnosť vyjadriť sa vo veci, nemala možnosť vyjadriť sa k zadováženým písomnostiam a uviesť tvrdenia, ktoré by boli v jej prospech, pričom žalovaná je povinná aj z úradnej moci objasňovať rovnako a dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia alebo nesvedčia v jej prospech ako účastníka konania. Uvedenú skutočnosť považovala za dôvod zrušenia rozhodnutia žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. d), e) a g) Správneho súdneho poriadku. 9. Nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia vzhliadla aj v tom, že žalovaná sa vôbec nevysporiadala s časťami jej dosiahnutého príjmu za rok 2004, resp. s jednotlivými zdrojmi jej príjmu, ktoré by zakladali jej účasť na sociálnom poistení a nevylúčila príjmy z prenájmu nehnuteľnosti, ktoré nepatria do príjmov, ktoré by založili účasť na sociálnom poistení. Zastala názor, že Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava mala ako príjem pre účasť na sociálnom poistení hodnotiť len príjem dosiahnutý zo živnosti a nie aj príjem z prenájmu nehnuteľnosti. Namietala, že k odvolaniu pripojila právne relevantné dôkazy, ktoré neboli žalovanou zhodnotené, nakoľko sa nimi vôbec nezaoberala. 10. Žalobkyňa ďalej poukázala na to, že hoci zákon o sociálnom poistení neuvádza lehoty, je povinná v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru rozhodnúť o vzniku, zániku resp. o zmene sociálneho poistenia v primeranej lehote doplniac, že v právnom štáte by nemala existovať situácia, pri ktorej by postup orgánov verejnej správy nebol ohraničený žiadnou lehotou na vybavenie veci, resp. by mala existovať aspoň rámcová zákonná požiadavka na vybavenie veci včas a bez zbytočných prieťahov. S poukazom na uvedené nesúhlasila s tým, že Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava rozhodovala v predmetnej veci v primeranej lehote, keďže sa nemožno odvolávať na zložitosť prípadu, ani na množstvo adresátov, ktorých sa rozhodnutie týka. 11. Žalobkyňa navrhla správnemu súdu zrušenie napadnutého rozhodnutia bez toho, aby sa vec vrátila žalovanej na ďalšie konanie, nakoľko vrátením veci na ďalšie konanie by boli vyvrátené vyššie uvedené dôvody o neprimeranej lehote a správny súd by uložil žalovanej opätovne vo veci konať a rozhodovať po 15-tich rokoch. 12. Žalobkyňa navrhla priznanie odkladného účinku správnej žalobe a taktiež požiadala o nariadenie pojednávania. III. Vyjadrenie žalovanej, replika žalobkyne, duplika žalovanej 13. Žalovaná vo vyjadrení k správnej žalobe poukázala na to, že podľa výpisu zo živnostenského registra Okresného úradu Trnava, číslo živnostenského registra : 207-1932 bola žalobkyňa držiteľkou živnostenského listu sp. č. ŽO-1992/3173 s dátumom vzniku oprávnenia 9. septembra 1992 a s dátumom zániku oprávnenia 31.12.2006 s tým, že toto živnostenské oprávnenie žalobkyňu oprávňovalo na vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti a práve na základe daného živnostenského listu mal žalobkyňa v období do 31.12.2006 na účely sociálneho poistenia právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 5 písm. b) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010. Ďalej poukázala na to, že samotné nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia však automaticky nezakladá SZČO povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, pričom ich vznik závisí od výšky príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 595/2003 Z. z.) alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ktorý táto osoba dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok. 14. Ďalej žalovaná argumentovala, že s účinnosťou do 31.12.2010 bola SZČO v zmysle § 228 ods. 1 zákona o sociálnom poistení povinná predložiť príslušnej pobočke do 30. júna kalendárneho roka výpis z daňového priznania vrátane výpisu z opravného daňového priznania za predchádzajúci kalendárny rok a ak výška príjmov dosiahnutých podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. uvedených v predloženom výpise z daňového priznania za konkrétny kalendárny rok presiahla zákonom o sociálnom poistení ustanovenú hranicu príjmu, vyplynula samostatne zárobkovo činnej osobe ďalšia zákonná povinnosť a to povinnosť prihlásiť sa na povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie a to v lehote osem dní odo dňa vzniku povinného poistenia (§ 228 ods. 3 zákona o sociálnom poistení). V tejto súvislosti uviedla, že žalobkyňa si svoju povinnosť splnila, keď dňa 5. mája 2005 predložila Sociálnej poisťovni, pobočka Trnava výpis z daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2004 a dňa 26. februára 2006 predložila výpis z daňového priznania za rok 2005, pričom na základe tam uvedených výšok príjmu zo živnosti (za rok 2004 výška príjmu 15 300 SK a za rok 2005 výška príjmu 17 875 SK) žalobkyni, ako SZČO, nevzniklo podľa § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie ani v období od 1. júla 2005 do 30. júna 2006 a ani v období od 1. júla 2006. 15. Žalovaná poukázala na to, že z údajov, ktoré neskôr poskytlo Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky (od 1. januára 2012 Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky) vyplynulo, že príjmy žalobkyne zo živnosti za rok 2004 predstavovali sumu 687 755 SKK a teda boli vyššie ako zákonom stanovená suma 78 000 SK a preto žalobkyni od 1. júla 2005 do 30. júna 2006 vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie a rovnako príjmy žalobkyne zo živnosti za rok 2005 predstavovali podľa poskytnutých údajov sumu 679 328 SKK, ktorý príjem presiahol zákonom stanovenú sumu 82 800 SKK a preto žalobkyni, ako samostatne zárobkovo činnej osoby trvalo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie aj od 1. júla 2006. V súvislosti so skutočnosťou, že výška príjmov za rok 2004 a 2005 sa nezhodovala, vyzvala Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava Daňový úrad Trnava o zaslanie výpisov z daňového priznania k dani z príjmov žalobkyne za roky 2004 a 2005, pričom z predložených výpisov bolo zrejmé, že žalobkyňa dosiahla za rok 2004 príjmy zo živnosti vo výške 687 755 SKK a za rok 2005 dosiahla príjmy zo živnosti vo výške 679 328 SKK. Teda po potvrdení výšky príjmu žalobkyne za roky 2004 a 2005 Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava disponovala všetkými podkladmi potrebnými pre rozhodnutie, že žalobkyni ako SZČO, vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 1. júla 2005, pričom žalovaná dodala, že Sociálna poisťovňa vychádza vždy z údajov Finančného riaditeľstva SR, ktoré sú poskytované príslušným pobočkám Sociálnej poisťovne a Sociálna poisťovňa nie je oprávnená spochybňovať pravdivosť údajov, ktoré sú jej poskytované inými inštitúciami. V tejto súvislosti dodala, že daňový subjekt je sám zodpovedný za správnosť vyplnenia daňového priznania. 16. Vo vzťahu k neprimeranej lehote, v ktorej bolo rozhodnuté žalovaná uviedla, že zákon o sociálnom poistení neukladá Sociálnej poisťovni lehotu na vydanie rozhodnutia vo veci vzniku, resp. zániku povinného poistenia SZČO, pričom ak by žalobkyňa v predložených výpisoch z daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za roky 2004 a 2005 uviedla totožné údaje ako v daňových priznaniach za roky 2004 a 2005 mohla Sociálna poisťovňa konať skôr doplniac, že v zmysle § 227 ods. 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení bola práve žalobkyňa povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik, trvanie, prerušenie a na zánik sociálneho poistenia a teda na strane Sociálnej poisťovne existovali objektívne príčiny, prečo nekonala v prípade vzniku a zániku povinného poistenia skôr. 17. Vo vzťahu k námietke žalobkyne, že jej nebolo umožnené vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, nakoľko jej nebolo oznámené začatie konania žalovaná uviedla, že žalobkyňa mala možnosť „obhájiť svoje práva, prípadne povinnosti a záujmy“ v rámci odvolacieho konania a zároveň mala podľa § 190 ods. 1 zákona o sociálnom poistení právo nazerať do spisov a robiť si z nich výpisy, odpisy a na požiadanie aj vyhotoviť fotokópie. Rovnako nesúhlasila s námietkou, ktorou žalobkyňa namietala, že jej nebolo oznámené začatie konania vo veci vzniku, resp. zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO a v tejto súvislosti poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžso/20/2010 zo dňa 24.02.2011, ako aj rozsudok sp. zn. 1Sžsk/22/2017 zo dňa 21.08.2018. 18. V súvislosti s námietkou, že sa nevysporiadala so všetkými odvolacími námietkami poukázala na rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 11S/225/2015 zo dňa 19.10.2016 a sp. zn. 11S/159/2015 zo dňa 07.12.2016, v zmysle ktorých nie je potrebné, aby odôvodnenie rozhodnutia dávalo odpoveď na každú vznesenú námietku, ale vyžaduje sa, aby konajúci orgán v odôvodnení rozhodnutia zhodnotil skutkový a právny stav prejednávanej veci, a aby uviedol, na podklade ktorých skutočností rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. 19. Vychádzajúc z uvedeného preto navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 20. Žalobkyňa v replike zotrvala na dôvodoch správnej žaloby. Nesúhlasila s tvrdením žalovanej, že nie je oprávnená spochybňovať pravdivosť údajov, ktoré sú jej poskytnuté inými inštitúciami. V tejto súvislosti poukázala na to, že údaj Finančného riaditeľstva SR je jeden z údajov, ktorý mal byť hodnotený pre rozhodnutie o vzniku sociálneho poistenia, pričom na podporu svojich tvrdení predložila v rámci odvolacieho konania relevantné dôkazy vrátane čestného prehlásenia, ktoré žalovaná nevyhodnotila, bagatelizovala ich, avšak pokiaľ by skutočné príjmy zo živnosti skúmala, zistila by, že boli nižšie ako zákonom stanovené príjmy pre roky 2004 a 2005. Rovnako nesúhlasila s obranou žalovanej, ktorá sa opierala o rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžso/20/2010 zo dňa 24.02.2011 a sp. zn. 1Sžsk/22/2017 zo dňa 21.08.2018. 21. Žalovaná v duplike zotrvala na dôvodoch uvedených vo vyjadrení k správnej žalobe, pričom vo vzťahu k argumentácii žalobkyne, že mala v úmysle podať dodatočné daňové priznanie poukázala na ustanovenie § 21 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, z ktorého vyplýva, že na základe dodatočného daňového priznania je možné vykonať zmenu poistenia len od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo predložené dodatočné daňové priznanie správcovi dane, teda zmenu poistenia by bolo možné v prípade žalobkyne vykonať len, ak by bolo dodatočné daňové priznanie za rok 2004 predložené správcovi dane do dňa 30. júna 2005, pričom v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžso/1/2012 zo dňa 27.03.2013. 22. Dňa 9. mája 2019 bolo správnemu súdu doručené ďalšie vyjadrenie žalobkyne, v ktorom žalobkyňa poukázala na právne významnú skutočnosť, že v jej prípade boli porušené princípy a zásady konania orgánu verejnej správy v súvislosti s riešením otázky ohľadom skončenia sociálneho poistenia. Dôrazne poukázala na to, že ak by jej bolo zo strany žalovanej umožnené vykonať všetky práva, najmä v rámci dokazovania, Sociálna poisťovňa by bola zistila z čoho dosiahla príjem a že túto výšku nesprávne uviedla do daňového priznania omylom vyplnením jednotlivých riadkov. V ostatnom zotrvala na všetkých svojich vyjadreniach. 23. Žalovanej bolo ďalšie vyjadrenie žalobkyne zaslané na vedomie (č.l. 97 súdneho spisu). IV. Relevantná právna úprava 24. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 25. Podľa § 202 ods. 2 vety prvej SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. 26. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 27. Podľa § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.decembra 2007 Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 10, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 10, ak tento zákon neustanovuje inak. 28. Podľa § 184 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, nedávkové konanie sa začína na základe písomnej žiadosti účastníka konania alebo z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne. 29. Podľa § 185 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, konanie, ktoré sa začína na podnet organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, je začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi konania prvý úkon. 30. Podľa § 195 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. 31. Podľa § 195 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. 32. Podľa § 195 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania. 33. Podľa § 228 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. júla 2006, samostatne zárobkovo činná osoba je povinná, ak tento zákon neustanovuje inak, predložiť príslušnej pobočke do 30. júna kalendárneho roka výpis z daňového priznania vrátane výpisu z opravného daňového priznania za predchádzajúci kalendárny rok; dodatočné daňové priznanie, ktoré má vplyv na vznik a zánik jej nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia v bežnom roku, je povinná predložiť do ôsmich dní od jeho predloženia správcovi dane. V. Konania na správnom súde, právne posúdenie veci správnym súdom 34. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovanej vrátane administratívneho spisu orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i priebeh administratívneho konania predchádzajúceho jeho vydaniu, neviazanúc žalobnými bodmi, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP) vec prejednal na nariadenom pojednávaní dňa 22. júla 2019, v neprítomnosti žalovanej (§ 114 SSP), ktorá svoju neúčasť ospravedlnila a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. 35. Správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok a to uznesením č. k. 48Sa/26/2018-70 zo dňa 20.02.2019. 36. Právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní navrhla rozhodnúť v zmysle petitu správnej žaloby a v celom rozsahu sa pridržala dôvodov uvedených v správnej žalobe, ako aj v podaniach, ktoré boli správnemu súdu predložené. Rovnako poukázala na to, že tunajší správny súd vo veci sp. zn. 20Sa/26/2018 rozhodoval o zániku poistenia žalobkyne, pričom rozhodol tak, že zrušil napadnuté rozhodnutie žalovanej a vec jej vrátil na ďalšie konanie. V prípade úspechu si uplatnila nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. 37. V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa mala od 9. septembra 1992 do 31.12.2006, kedy ukončila svoju živnosť, postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby. Rovnako nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že na vznik povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia sa v zmysle § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.01.2005 do 31.12.2007 okrem statusu SZČO vyžadoval resp. vyžaduje príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu (týmto predpisom je zákon o dani z príjmov) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ktorý bol resp. je vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 10 zákona, pričom rozhodujúcim obdobím je predchádzajúci kalendárny rok s tým, že povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý bol tento príjem vyšší a zaniká k 30. júnu kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý bol príjem z podnikania nižší ako 12-násobok vymeriavacieho základu. 38. V danom konaní bola spornou otázka vzniku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia dňom 1. júla 2005, keď dôvodom vydania prvostupňového rozhodnutia, potvrdeného napadnutým rozhodnutím žalovanej bola skutočnosť, že z daňového priznania žalobkyne za rok 2004 vyplýva iný príjem zo živnosti, zahŕňajúci podľa tvrdenia žalobkyne aj príjem z prenájmu nehnuteľnosti, v porovnaní s príjmom zo živnosti uvedenom vo výpise z daňového priznania za rok 2004, ktorý žalobkyňa predložila Sociálnej poisťovni, pobočka Trnava podľa § 228 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Ďalšie sporné tvrdenia sa týkali dodržania procesných práv žalobkyne, ako oznámenie o začatí konania, možnosť vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia, vydanie rozhodnutia v primeranom čase. 39. Z obsahu administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že z výpisu z daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby z rok 2004 príjmy zo živnosti predstavovali sumu 15 300 SKK (507,87 eur) a výdavky 9180 SKK (304,75 eur), teda čistý príjem predstavoval sumu 6120 SKK (203,15 eur). Z DP za rok 2004 vyplýva, že príjmy zo živnosti predstavovali sumu 687 755 SKK (22 829,28 eur), pričom ako príjmy z prenájmu nehnuteľností je uvedené 0,00 SKK. 40. Žalobkyňa v odvolaní tvrdila, že pri podaní daňového priznania k dani z príjmov FO za rok 2004 a 2005 urobila chybu, keď do príjmu zo živnosti započítala aj príjem z prenájmu nehnuteľnosti, ktorú s manželom do roku 2006 vlastnili, pričom túto nevyužívala na podnikateľskú činnosť. V súvislosti s podaným DP správny súd uvádza, že na určenie dane z príjmu fyzickej osoby nemala táto skutočnosť žiadny vplyv, inak povedané daň bola určená v správnej výške. 41. Správny súd poukazuje na to, že vo vzťahu k povinnému nemocenskému a dôchodkovému poisteniu a rovnako aj vo vzťahu k zdravotnému poisteniu bol v rokoch 2004 a 2005 relevantný výpis z daňového priznania, z ktorých vyplývajú skutočnosti uvedené žalobkyňou. Na strane druhej sú tu údaje poskytnuté Finančným riaditeľstvom SR (potvrdené Daňovým úradom Trnava), ktoré nezodpovedajú údajom uvedených v predložených výpisoch z daňového priznania. Túto skutočnosť žalobkyňa nerozporovala, avšak tvrdila, že údaje uvedené v DP za rok 2004 a 2005 týkajúce sa príjmov zo živnosti sú nesprávne, nakoľko zahŕňajú aj príjmy z prenájmu nehnuteľnosti, pričom tieto svoje tvrdenia podoprela aj predloženými listinnými dôkazmi. K tejto, z pohľadu správneho súdu relevantnej skutočnosti, však žalovaná zaujala jednoduchý záver, že údaje uvedené Finančným riaditeľstvom SR sú pre ňu záväzné a tiež, že za správnosť vyplnenia daňového priznania zodpovedá daňový subjekt. Inak povedané, žalovaná vôbec nezohľadnila tvrdenia žalobkyne, ktoré bolo okrem iného potvrdené aj knihou pokladnice a tržieb, ktorou je preukázaný príjem zo živnosti vo výške tvrdenej žalobkyňou a len zotrvala na právnych záveroch Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava, ktorá týmito dôkazmi nedisponovala (ani nemohla, nakoľko konala bez účasti žalobkyne). Žalovaná teda automaticky bez pripustenia chyby uvedenej v daňovom priznaní, ktorá nemala vplyv na určenie dane a ktorá tiež nemala za následok uvedenie v súhrne nesprávne určenej sumy príjmu fyzickej osoby, čo znamená, že žalobkyňa neuviedla menej v porovnaní so skutočným jej príjmom za roky 2004 a 2005, automaticky bez zohľadnenia dôsledkov v majetkovej sfére žalobkyne, potvrdila prvostupňové rozhodnutie, náležite sa nevysporiadajúc s rozporuplnými listinnými dôkazmi a to podaným DP za rok 2004 a výpisom z DP za rok 2004 slúžiacim na účely povinného sociálneho poistenia, s predloženou knihou pokladnice a tržieb, ktorá mimochodom preukazuje, že príjem zo živnosti za rok 2004 predstavoval práve sumu 15 300 SKK (507,87 eur), pričom rovnako bolo preukázané, že K. W. spolu s manželom vlastnili v bezpodielovom spoluvlastníctve nehnuteľnosť nachádzajúcu sa na C. ulici, súp. č. XXX (táto skutočnosť vyplýva z predloženej kúpnej zmluvy zo dňa 21.11.2006). V tejto súvislosti je rovnako potrebné zdôrazniť, že prenájom nehnuteľností, pokiaľ nie je prevádzkovaný ako živnosť, sa nepovažuje za príjem z podnikania ani z inej samostatne zárobkovej činnosti a preto sa na účely povinného nemocenského a dôchodkového poistenia nezohľadňuje. S poukazom na uvedené, správny súd zastáva názor, že len chyba vo vyplnení daňového priznania spočívajúca v zahrnutí príjmu z prenájmu nehnuteľnosti do príjmu zo živnosti, nemôže mať za následok vznik povinného sociálneho poistenia. 42. Z pohľadu správneho súdu žalovaná tým, že sa nezaoberala tvrdeniami a dôkazmi, ktoré žalobkyňa predložila, poňala vec príliš formalisticky, pričom je potrebné súčasne uviesť, že takýto formalistický prístup nie je namieste zvlášť za situácie, keď prvostupňové rozhodnutie bolo vydané po 13 rokoch odo dňa, keď malo povinné sociálne poistenie u žalobkyni vzniknúť. Takýto postup orgánu verejnej správy je v právnom štáte neakceptovateľný. 43. V súvislosti s námietkou, ktorou žalobkyňa poukazovala na samotný priebeh administratívneho konania správny súd odkazuje na rozhodnutie veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Vs 1/2019, ktoré sa týka práve tvrdenia žalovanej, že nie je povinná konať v súčinnosti s účastníkom konania v prípade, ak je začaté konanie z podnetu Sociálnej poisťovne a že prvým úkonom môže byť aj vydané rozhodnutie. V danom prípade je potrebné si uvedomiť zásadnú skutočnosť a to, že rozhodnutie bolo vydané po takmer 13 rokoch od predloženia výpisu z DP za rok 2004 a preto bolo pre žalobkyňu viac ako prekvapivé. V právnom štáte je takýto postup neprípustný, žalobkyňa práve v takomto konaní musí mať možnosť vyjadriť sa k veci, vedieť z akého dôvodu má byť vydané rozhodnutie a musí mať možnosť sa proti rozhodnutiu brániť. Tieto možnosti však boli žalobkyni odňaté. Veľký senát v uznesení sp. zn. 1Vs 1/2019 z 30. apríla 2019 práve k nastolenej procesnej otázke uviedol, že : „Konanie podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov začaté z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne v zmysle § 184 ods. 8 v spojení s § 185 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. nezbavuje Sociálnu poisťovňu povinnosti zabezpečiť účastníkovi konania ochranu jeho oprávnení, ktoré sú konkretizáciou základného práva na inú právnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, prípadne i základného práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a ktoré mu priznávajú aj medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky.“ 44. Správny súd musí rovnako priznať relevanciu námietke žalobkyne, ktorou poukazovala na skutočnosť, že žalovaná sa náležite nevysporiadala s odvolacími námietkami. Je pravdou, že tak súd, ako aj orgán verejnej správy nie je povinný zodpovedať všetky uplatnené námietky, avšak jeho rozhodnutie musí odpovedať na námietky relevantné k skutkovému a právnemu stavu veci. Konkrétne sa v danom prípade žalovaná vôbec nevyjadrila k predloženým listinným dôkazom a len, ako už bolo vyššie uvedené, stroho odkázala na zodpovednosť žalobkyne za vyplnenie daňového priznania. 45. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovanej a rovnako tiež prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava a to z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, pokiaľ ide o sporné príjmy žalobkyne (§ 191 ods. 1 písm. e/ SSP), ďalej z dôvodu nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d/ SSP) a rovnako z dôvodu, že konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej (§ 191 ods. 1 písm. g/ SSP), keď konajúce orgány verejnej správy so žalobkyňou vôbec nekonali. Správny súd považoval za dôvodné zrušiť aj prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP a vec jej podľa § 191 ods. 4 SSP vrátil na ďalšie konanie. 46. Úlohou Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava po vrátení veci na ďalšie konanie bude vyhodnotiť tvrdenia a dôkazy, ktorými žalobkyňa preukazuje, že príjem vo výške 672 455 SKK (22 321,41 eur) je príjmom z prenájmu nehnuteľnosti, pričom správny súd zastáva právny názor, že listinné dôkazy sú dostatočné na prijatie záveru, že žalobkyňa dosiahla z podnikania príjem vo výške 15 300 SKK (507,87 eur), ktorý nedosiahol zákonom stanovenú hranicu (§ 21 ods. 1 ), čo súčasne znamená, že nebol dôvod na vydanie prvostupňového rozhodnutia. Tento záver má súčasne za následok zastavenie konania podľa § 194 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení, nakoľko odpadol dôvod konania začatého na podnet organizačnej zložky sociálnej poisťovne, pričom týmto dôvodom bude práve skutočnosť, že príjem žalobkyne v roku 2004 nedosiahol zákonom stanovenú hranicu na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia. 47. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je konajúci orgán verejnej správy viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu (§ 191 ods. 6 SSP). 48. V správnom súdnom konaní úspešnej žalobkyni priznal správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.