Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 43Sa/21/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2018200293 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2018200293.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Bundzelom v právnej veci žalobkyne: Ing. F. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom A. O. XX/XX, XXX XX X., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, vo veci žaloby o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovanej číslo: 34088-6/2018-BA zo dňa 31. júla 2018 takto r o z h o d o l : I. Súd opatrenie žalovanej Sociálnej poisťovne - ústredie č. 34088-6/2018-BA zo dňa 31. júla 2018 z r u š u j e a vec jej vracia na ďalšie konanie. II. Žalobkyni sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou doručenou súdu dňa 9.10.2018 sa žalobkyňa domáhala preskúmania opatrenia žalovanej Sociálnej poisťovne - ústredie č. 34088-6/2018-BA zo dňa 31. júla 2018 označeného ako „Vyjadrenie k oneskorene podanému odvolaniu“, ktorým sa žalovaná vyjadrila k žalobkyňou podanému odvolaniu, ktoré považovala za oneskorene podané, a z toho dôvodu sa odvolaním nezaoberala a nevydala o ňom rozhodnutie. 2. Odvolanie, ktorého včasnosť, resp. oneskorenosť je predmetom napadnutého opatrenia, podala žalobkyňa proti rozhodnutiu žalovanej č. 34088-4/2018-BA zo dňa 9. mája 2018, pričom týmto rozhodnutím žalovaná zamietla návrh na obnovu konania ukončeného právoplatným rozhodnutím č. 56135-2/2016-BA zo dňa 10. novembra 2016. V samotnom konaní Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava predpísala žalobkyni, ako samostatne zárobkovo činnej osobe, za obdobie júl 2009 - jún 2010 poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistné na invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity. Žalobkyňa v žalobe opísala spôsob doručovania rozhodnutia č. 34088-4/2018-BA zo dňa 9. mája 2018 a uviedla, že žalovaná predmetné rozhodnutie doručovala prostredníctvom pošty a poštového doručovateľa, pričom na oznámení o uložení zásielky bolo uvedené, že odberná lehota na vyzdvihnutie zásielky je 18 kalendárnych dní. K faktickému prevzatiu zásielky žalobkyňou prišlo dňa 22. mája 2018, teda v rámci 18 dňovej odbernej lehoty. Proti rozhodnutiu, ktoré tvorilo obsah zásielky podala odvolanie dňa 21. júna 2018. Nakoľko žalovaná výkladom ustanovenia § 212 ods. 4 posledná veta zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej ako „zákon o sociálnom poistení“) považovala za deň doručenia rozhodnutia 21. mája 2018, odvolanie žalobkyne posúdila ako oneskorene podané, čo jej oznámila napadnutým opatrením. 3. Žalobkyňa v žalobe poukazuje na konkurenciu spôsobov doručovania rozhodnutia, a to faktického prevzatia zásielky v odbernej lehote a náhradného doručovania podľa § 212 ods. 4 posledná veta zákona o sociálnom poistení. Žalovaná uprednostnila náhradné doručenie, čím podľa žalobkyne konala v rozpore s princípom právnej istoty a ústavne nekonformným spôsobom. Žalobkyňa poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/101/2015 zo dňa 30.3.2016, ktoré konkurenciu faktického a fiktívneho doručovania rieši. S ohľadom na argumentáciu v žalobe navrhla žalobkyňa napadnuté opatrenie žalovanej zrušiť a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie. 4. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 27.11.2018 zopakovala svoju argumentáciu použitú už v napadnutom opatrení, keď uviedla, že rozhodnutie č. 34088-4/2018-BA zo dňa 9. mája 2018 bolo žalobkyni zaslané do vlastných rúk na adresu trvalého pobytu. Žalovaná poukázala na ustanovenie § 212 ods. 4 posledná veta zákona o sociálnom poistení, z ktorého vyvodila, že účinky doručenia nastanú na tretí deň od uloženia písomnosti na pošte bez ohľadu na skutočnosť, či si adresát uloženú písomnosť vyzdvihne po uplynutí troch dní alebo nevyzdvihne vôbec, t.j. vyzdvihnutie zásielky adresátom po troch dňoch od uloženia už nemá vplyv na účinky doručenia. Žalovaná poukázala na rozhodnutia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 25Sa/7/2018 zo dňa 24.4.2018, potvrdené rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/76/2018 zo dňa 26.9.2018, podľa ktorého sa zásielka považuje za doručenú dňom, kedy prišlo k fikcii doručenia a následné prevzatie zásielky je bez právneho významu. Podľa žalovanej je doručenka relevantným dôkazom, ktorým sa preukazuje doručenie písomnosti, pričom Sociálna poisťovňa vychádza z údajov v nej uvedených. Z doručenky rozhodnutia č. 34088-4/2018-BA zo dňa 9. mája 2018 vyplývajú dva neúspešné pokusy o doručenie rozhodnutia - dňa 17. mája 2018 a 18. mája 2018, následné uloženie na pošte a prevzatie písomnosti dňa 22. mája 2018. Podľa žalovanej bol však pre začatie plynutia lehoty na podanie odvolania rozhodujúci deň 21. mája 2018, t.j. dátum doručenia v súlade § 212 ods. 4 posledná veta zákona o sociálnom poistení. Nakoľko pri počítaní lehoty na podanie odvolania postupovala žalovaná použijúc fikciu doručenia, považovala odvolanie žalobkyne za oneskorene podané a také odvolanie nie je povinná preskúmať. Preto iba listom oznámila žalobkyni, že odvolaním napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a generálny riaditeľ nie je oprávnený rozhodnúť o oneskorene podanom odvolaní. Žalovaná zároveň namietla, že list označený ako „Vyjadrenie k oneskorene podanému odvolaniu“ nemožno považovať za rozhodnutie, ktoré by bolo preskúmateľné súdom. Svoj názor podporila rozhodnutiami súdov, napr. rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžso/24/2015 zo dňa 17.9.2015, podľa ktorého sa oznámenie, ktorým Sociálna poisťovňa iba informuje žalobcu, že na oneskorene podané odvolanie nebude prihliadať, nemožno považovať za rozhodnutie, nakoľko sa ním nemenia ani nerušia práva a povinnosti žalobcu, ani sa nedotýka jeho práv a právom chránených záujmov. Aj z toho podľa žalovanej vyplýva, že napadnutá písomnosť - list označený ako „Vyjadrenie k oneskorene podanému odvolaniu“ nepodlieha správnemu súdnemu prieskumu. Naviac žalovaná namieta, že s ohľadom na § 7 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej ako „SSP“), predmetom súdneho prieskumu nemôže byť ani rozhodnutie č. 34088-4/2018-BA zo dňa 9. mája 2018, nakoľko ide o rozhodnutie orgánu, ktorý rozhodol v prvom stupni a nebolo voči nemu podané riadne odvolanie. Vzhľadom na argumenty žalovanej zhrnuté vyššie navrhla žalovaná, aby správny súd žalobu odmietol. 5. K vyjadreniu žalovanej podala žalobkyňa repliku, ktorá bola tunajšiemu súdu doručená dňa 24.1.2019, kde zopakovala svoju argumentáciu zo žaloby, opätovne poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/101/2015 zo dňa 30.3.2016 a označila aj ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktoré konkurenciu fiktívneho a reálneho doručenia riešili v tom zmysle, že treba dať prednosť doručeniu faktickému, teda reálnemu - rozhodnutia sp. zn. 3Sžf/29/2016 zo dňa 23.11.2017; 6Sžo/81/2015 zo dňa 21.1.2017. K námietke žalovanej, že napadnutá písomnosť nie je rozhodnutím, ktorá by podliehala prieskumu správneho súdu, žalobkyňa uviedla, že napadnutú písomnosť označila ako opatrenie, pričom v zmysle § 3ods. 1 písm. c) SSP ide o taký správny akt, ktorý správnemu prieskumu podlieha. 6. Žalovaná sa k replike, ktorá jej bola doručená s výzvou na vyjadrenie dňa 12.2.2019, nevyjadrila. 7. Krajský súd v Trnave prejednal vec bez nariadenia pojednávania, keď účastníci konania nepožiadali o nariadenie pojednávania a správny súd nepovažoval nariadenie pojednávania za potrebné postupom podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s ust. § 107 ods. 2 SSP, keď vo veci verejne vyhlásil rozsudok dňa 21.10.2019, pričom zistil, že žaloba bola podaná dôvodne. 8. Správny súd upozorňuje, že ustanovenie, ktoré je predmetom konania, teda ustanovenie § 212 ods. 4 posledná veta zákona o sociálnom poistení, bolo počas konania na správnom súde zmenené zákonom č. 317/2018 Z. z. S účinnosťou od 1.1.2019 je teda účinná iná právna úprava uvedeného ustanovenia. Kde sa v rozhodnutí odkazuje na ustanovenie § 212 ods. 4 posledná veta zákona o sociálnom poistení, má sa na mysli právna úprava účinná v čase rozhodovania žalovanej. 9. Podľa § 2 ods. 1 ods. 2 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 10. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 11. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 12. Podľa § 134 ods. 2 písm. d) SSP správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba. 13. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 14. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. 15. Podľa § 212 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručením rozhodnutia, ak tento zákon neustanovuje inak. Deň doručenia rozhodnutia je deň jeho oznámenia. 16. Podľa § 212 ods. 3 prvá veta zákona o sociálnom poistení, rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručením rozhodnutia do vlastných rúk alebo poštou ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou "do vlastných rúk". 17. Podľa § 212 ods. 4 zákona o sociálnom poistení účinného v čase vydania napadnutého opatrenia - do 31.12.2018, ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel. 18. Medzi účastníkmi konania je sporným začiatok plynutia lehoty na podanie odvolania. Pokiaľ žalovaná počítala začiatok plynutia lehoty podľa uplatnenej fikcie doručenia, teda použila ustanovenie § 212 ods. 4 posledná veta zákona o sociálnom poistení, žalobkyňa odvodzuje začiatok plynutia odvolacej lehoty odo dňa, kedy rozhodnutie skutočne prevzala. Pri uplatnení fikcie doručenia pritom lehota na podanie odvolanie uplynula dňa 20. júna 2018, a nakoľko žalobkyňa podala odvolanie dňa 21. júna 2018, žalovaná ho posúdila ako podané oneskorene. 19. Predtým, ako správny súd posúdil konkurenciu reálneho a fiktívneho doručovania, zaoberal sa námietkou žalovanej, podľa ktorej napadnutá písomnosť - list s označením „Vyjadrenie k oneskorene podanému odvolaniu“ č. 34088-6/2018-BA zo dňa 31.7.2018, nie je predmetom správneho súdneho prieskumu, nakoľko sa nejedná o rozhodnutie, ktoré by spôsobovalo dotyk na právach a právom chránených záujmoch žalobkyne, alebo jej ukladalo povinnosti. K tomu správny súd jednoznačne uvádza, že napadnutá písomnosť spĺňa požiadavky kladené na akt správneho orgánu nazvaný „opatrenie orgánu verejnej správy“ v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) SSP. Práve zavedenie tohto pojmu je reakciou na to, že v právnom poriadku existuje viacero administratívnych konaní, ktorých výsledkom nie je rozhodnutie, ale opatrenie orgánu verejnej správy. Pokiaľ ide o formu opatrení orgánov verejnej správy, možno použiť negatívne vymedzenie a za tieto považovať všetky individuálne správne akty vydané v administratívnom konaní, ktoré nie sú pomenované ani považované za rozhodnutie. Samotná formálna štruktúra opatrení je v aplikačnej praxi rôznorodá, pretože nie je vo všeobecnosti normatívne upravená. Právne účinky opatrení orgánov verejnej správy môžu byť rôzne a podobajú sa na právne účinky rozhodnutí, pričom pri nevyhovujúcich opatreniach, ako je v tomto prípade, je ich právnym následkom nemožnosť navrhovateľa participovať na právnom stave spojenom s vykonaním predmetného opatrenia. Ak teda listom správny orgán oznámil žalobkyni, že jej odvolanie bolo podané oneskorene, možno jednoznačne identifikovať dotyk na jej právach - o jej odvolaní sa nebude rozhodovať. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ktorým žalovaná podporila svoju argumentáciu v tomto smere, je zo dňa 17. septembra 2015, teda bolo vydané v čase inej právnej úpravy - Občianskeho súdneho poriadku, pričom pôvodná právna úprava bola v tomto smere terminologicky nejednotná. Zatiaľ čo v čl. 142 ods. 1 Ústavy SR a v § 7 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku sa uvádzalo ako predmet prieskumu správneho súdnictva aj opatrenie orgánu verejnej správy, v § 244 ods. 2, resp. ďalších ustanoveniach piatej časti Občianskeho súdneho poriadku pojem opatrenie absentoval a použil sa termín „postup správneho orgánu“, ktorý sa v súdnej praxi vykladal rôzne, i keď sčasti aj ako ekvivalent pre opatrenie orgánu verejnej správy. Toto rozhodnutie Najvyššieho súdu SR teda nebolo na podporu názoru žalovanej použiteľné. Právna úprava Správneho súdneho poriadku, ktorý nahradil Občiansky súdny poriadok, celkom jasne definuje, ktoré správne akty sa považujú za opatrenia. Napokon, nie je ani rozhodujúce, ako správny orgán svoj akt označil alebo či vec vybavil neformálnym prípisom v domnienke, že nie je jeho povinnosťou vydať rozhodnutie v určitej procesnej forme. Podľa názoru správneho súdu môže byť takýto akt tiež podrobený súdnemu prieskumu. Preto sa správny súd nestotožnil s námietkou žalovanej, že napadnutá písomnosť nie je predmetom správneho súdneho prieskumu a prikročil k skúmaniu podstaty veci. 20. Právna úprava doručovania písomností týkajúcich sa sociálneho poistenia účastníkom konania je upravená v ustanovení § 212 zákona o sociálnom poistení (v znení účinnom v čase napadnutého opatrenia). Zásadnou právnou otázkou v konaní je vzájomný vzťah ustanovenia o doručovaní písomností do vlastných rúk (reálne prevzatie zásielky z adries) podľa § 212 ods. 3 zákona o sociálnom poistení k ustanoveniu o náhradnom doručení zásielky (fikcia doručenia) podľa § 212 ods. 4 zákona o sociálnom poistení. 21. Uvedenou otázkou sa zaoberal aj Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí II ÚS 65/2010 k náhradnému doručovaniu uviedol, že v prípade náhradného doručovania je konštruovaná právna fikcia, že účinky doručenia písomností nastanú ex lege po uplynutí stanovenej doby aj voči tomu, kto písomnosť fakticky neprevzal. Právna fikcia je právno-technický postup, pomocou ktorého sa považuje za existujúcu situácia, ktorá je zjavne v rozpore s realitou a ktorá dovoľuje, aby z nej boli vyvodené odlišné právne dôsledky než tie, ktoré by plynuli iba z konštatovania faktu. Účelom fikcie v práve je posilniť právnu istotu. Právna fikcia, ako nástroj odmietnutia reality právom, je nástrojom výnimočným, striktne určeným pre naplnenie tohto jedného z hlavných ústavných postulátov právneho poriadku v podmienkach právneho štátu. Aby mohla právna fikcia svoj účel naplniť (dosiahnutie právnej istoty), musí rešpektovať všetky náležitosti, ktoré s ňou zákon spája. Ak nie sú všetky právne náležitosti splnené, súd nie je oprávnený naplnenie fikcie konštatovať. 22. K aplikácii ustanovení náhradného doručenia môže teda dôjsť iba v prípade, že nedošlo k reálnemu doručeniu. Doručenie je skutkovou otázkou. V danom prípade doručenie, a to náhradné doručenie a aj reálne doručenie preukazuje jedna a tá istá doručenka. Z doručenky je zrejmé, že došlo ku konkurencii spôsobov doručovania zásielky tým, že v priebehu odbernej lehoty si adresát zásielku reálne prevzal. Pokiaľ doručenka, z ktorej správny orgán vychádza, preukazuje súčasne reálne doručenie, správny orgán skutočnosti týkajúce sa náhradného doručenia neskúma. Náhradné doručenie je iba subsidiárnym prostriedkom doručovania písomností, jeho okolnosti musia byť vždy riadne preukázané, spravidla vyžaduje ďalšie dokazovanie. Uprednostnenie náhradného doručenia na základe toho istého dôkazného prostriedku nemožno považovať za ústavne konformné podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. 23. Aj žalovaná vo svojom vyjadrení potvrdzuje, že doručenka je relevantným dôkazom a preukazuje doručenie písomnosti. Zároveň tiež vo vyjadrení deklaruje, že z doručenky je zrejmé, že žalobkyňa si rozhodnutie prevzala dňa 22. mája 2018. Tieto skutočnosti vyplývajú aj priamo z doručenky, ktorú má správny súd k dispozícii spolu s celým spisovým materiálom vzťahujúcim sa na vec. Aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 109/2011 zo dňa 23.6.2011, ktoré na účely svojej argumentácie použila žalovaná, vyplýva, že „pri doručovaní poštou sa miesto, deň a spôsob doručenia preukazuje zásadne doručenkou, ktorú pošta vracia späť odosielateľovi. Príslušnou poštou vystavená doručenka zachytávajúca postup pri doručení, vrátane údajov vyžadovaných ustanovením § 47 ods. 2 O.s.p., potvrdzuje to, čo je v nej uvedené, pričom v zmysle ustanovenia § 45 ods. 2 O.s.p. údaje uvedené na doručenke sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak“ (podľa súčasnej právnej úpravy ide o ustanovenie § 111 Civilného sporového poriadku). Aj z toho je teda zrejmé, že žalovaná mala odvodzovať lehotu na podanie odvolania žalobkyňou od údajov, ktoré boli vyznačené na doručenke - teda od dátumu skutočného prevzatia rozhodnutia. 24. Ustanovenie § 212 ods. 4 zákona o sociálnom poistení (v znení účinnom v čase vydania napadnutého opatrenia) o náhradnom doručovaní je teda iba systematickým doplnkom aplikácie ustanovenia § 212 ods. 3 zákona o sociálnom poistení o reálnom doručení. V prípade, že adresát zásielky, v tomto prípade žalobkyňa, si zásielku osobne prevezme na pošte, je vylúčené aplikovať inštitút náhradného doručenia. Takýto postup by bol v rozpore s účelom a zmyslom ustanovenia upravujúceho inštitút náhradného doručenia, ako aj v rozpore s princípom právnej istoty. 25. Keďže žalobkyňa rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. 34088-4/2018-BA zo dňa 31. júla 2018 fyzicky prebrala dňa 22. mája 2018, pričom odvolanie proti tomuto rozhodnutiu podala na poštovú prepravu dňa 21. júna 2018, z uvedeného možno vyvodiť, že odvolanie bolo podané v lehote 30 dní od jej fyzického doručenia žalobkyni, a teda v lehote uvedenej aj v poučení rozhodnutia Sociálnej poisťovne. Poučenie pritom znie nasledovne: „Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 30 dní odo dňa jeho oznámenia. Odvolanie sa podáva na organizačnej zložke Sociálnej poisťovne, ktorá napadnuté rozhodnutie vydala (ustanovenie § 215 ods. 1 a ods. 2 zákona).“ 26. O problematickosti použitia ustanovenia § 212 ods. 4 posledná veta zákona o sociálnom poistení svedčí aj skutočnosť, že toto ustanovenie bolo zmenené a podľa aktuálnej právnej úpravy znie posledná veta nasledovne: „Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť počas uloženia na pošte, deň vrátenia nedoručenej písomnosti organizačnej zložke Sociálnej poisťovne sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.“ Rozdiel s predchádzajúcou právnou úpravou, ktorá bola účinná v čase rozhodovania žalovanej, spočíva v tom, že je expressis verbis stanovené, že fikcia doručenia nastáva až v prípade, ak si adresát nevyzdvihne písomnosť počas uloženia na pošte. Záujmom zákonodarcu (a spoločnosti) je, aby v prípadoch, akým je aj prejednávaný prípad, neprichádzalo k pochybnostiam o tom, či treba použiť fikciu doručenia alebo uprednostniť reálne doručenie písomnosti. Zmenou vykonanou zákonom č. 317/2018 Z. z. prišlo od 1.1.2019 k vyššie spomenutej právnej úprave, ktorá zabezpečuje, aby ku kolízii reálneho a fiktívneho doručovania nedochádzalo. Uprednostňuje sa teda reálne doručovanie. 27. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP zrušil opatrenie žalovanej - vyjadrenie k odvolaniu č. 34088-6/2018-BA zo dňa 31. júla 2018 a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. 28. Podľa § 139 ods. 2 druhá veta SSP, ak správny súd zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vráti mu vec na ďalšie konanie, je povinný v odôvodnení rozsudku uviesť aj to, ako má orgán verejnej správy vo veci ďalej postupovať. 29. Po vrátení veci bude úlohou žalovanej rozhodnúť o odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne - ústredie č. 34088-4/2018-BA zo dňa 9. mája 2018. Právnym názorom správneho súdu je žalovaná v ďalšom konaní viazaná (§ 191 ods. 6 SSP). 30. O náhrade trov konania správny súd rozhodol tak, že žalobkyni náhradu trov nepriznal, hoci podľa § 167 ods. 1 SSP má právo na náhradu trov konania, keďže mala vo veci celkom úspech, avšak zo súdneho spisu vyplýva, že jej žiadne trovy nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.