Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 20S/62/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2018200155 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2018200155.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudkýň JUDr. Anity Filovej a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobkyne Adriány Karovičovej - SIBI, Sídlisko 462/17, Jaslovské Bohunice, IČO: 460 450 40, zastúpenej advokátkou JUDr. Barborou Petrovič, Hlavná 44, Trnava, proti žalovanému Okresnému úradu Trnava, odbor opravných prostriedkov, Vajanského 2, Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TT-OOP3-2018/010045 zo dňa 14.03.2018, takto r o z h o d o l : I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobkyňa sa v konaní domáhala preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. OU-TT- OOP3-2018/010045 zo dňa 14.03.2018, ktorým žalovaný ako odvolací orgán zamietol jej odvolanie a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Trnava, odbor starostlivosti o životné prostredie č. OU- TT-OSZP3-2017/026404/ŠSOPaK/Bo zo dňa 19.12.2017, podľa ktorého sa dopustila nasledovných protiprávnych konaní (iných správnych deliktov): a) podľa § 90 ods. 1 písm. a) zákona o ochrane prírody, pretože v dňoch 17.06.2017, 30.06.2017, 15.07.2017, 29.07.2017, 04.08.2017 a 12.08.2017 organizovala bez súhlasu OSŽP Trnava, verejnosti prístupné spoločenské podujatia na pozemkoch parc. č. 5309/1, 5309/7, 5309/63 v katastrálnom území U.; týmto G. X. porušila § 13 ods. 2 písm. k) zákona o ochrane prírody, v zmysle ktorého sa na území, na ktorom platí druhý stupeň ochrany, vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody na organizovanie verejných telovýchovných, športových a turistických podujatí, ako aj iných verejnosti prístupných spoločenských podujatí za hranicami zastavaného územia obce alebo mimo športových a rekreačných areálov na to určených; b) podľa § 90 ods. 1 písm. a) zákona o ochrane prírody, pretože počas vyššie uvedených spoločenských podujatí umiestnila bez súhlasu OSŽP Trnava, krátkodobé prenosné zariadenia - predajné stánky, skákací hrad, prístrešky na pozemkoch parč. 5309/1, 5309/7, 5309/63 v katastrálnom území U.; týmto G. X. porušila § 13 ods. 2 písm. l) zákona o ochrane prírody, v zmysle ktorého sa na území, na ktorom platí druhý stupeň ochrany, vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody na umiestnenie krátkodobého prenosného zariadenia ako je predajný stánok, prístrešok, konštrukcia alebo zariadenie na slávnostnú výzdobu a osvetlenie budov, scénickej stavby pre film alebo televíziu, za hranicami zastavaného územia obce; c) podľa § 90 ods. 1 písm. a) zákona o ochrane prírody, pretože počas vyššie uvedených spoločenských podujatí používala bez súhlasu OSŽP Trnava, zariadenia spôsobujúce svetelné a hlukové efekty mimo uzavretých stavieb na pozemkoch parc. č. 5309/1, 5309/7, 5309/63 v katastrálnom území U.; týmto G. X. porušila § 13 ods. 2 písm. n) zákona o ochrane prírody, v zmysle ktorého sa na území, na ktorom platí druhý stupeň ochrany, vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody na použitie zariadenia spôsobujúceho svetelné a hlukové efekty, najmä ohňostroj, laserové zariadenie, reprodukovanú hudbu, mimo uzavretých stavieb, a za uvedené protiprávne konania jej podľa § 90 ods. 1, § 91 ods. 1 a ods. 14 zákona o ochrane prírody bola uložená pokuta vo výške 4500 eur. 2. Namietala, že už rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu je postihnuté vadami, pre ktoré je nezákonné, nepreskúmateľne arbitrárne, a ktoré sa žalovanému nepodarilo odstrániť. 3. Poukazovala na to, že podľa obsahu rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov spolu so žalobkyňou o povolenie výnimky žiadal J. X., ktorý je jej druhom, pričom nebytový priestor využívaný na výkon činnosti žalobkyne majú na základe nájomnej zmluvy prenajatý obaja. Žalovaný sa v tejto súvislosti nevysporiadal s otázkou, kto akou mierou a v akom rozsahu konal, nie je zrejmé, kto sa mal protiprávneho konania dopustiť, v akom rozsahu a prečo správne orgány za vinnú zo spáchania správneho deliktu uznali iba žalobkyňu, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia. 4. V tejto súvislosti podľa žalobkyne nemôže byť postačujúci iba odkaz na adresu jej prevádzkarne zapísanú v živnostenskom registri, najmä s ohľadom na skutočnosť, že žiadosť vo vzťahu k tej istej nehnuteľnosti podávali ako dva samostatné právne subjekty. Žalobkyňa bola naviac v rozhodnutí nesprávne označená IČO-m, ktoré jej nebolo pridelené. 5. Za nesprávny považuje žalobkyňa aj spôsob rozhodnutia žalovaného, z ktorého podľa nej nie je zrejmé, či potvrdil všetky tri výroky prvostupňového rozhodnutia alebo len niektorý z nich. 6. Najzávažnejším nedostatkom podľa žalobkyne trpí rozhodnutie o uložení pokuty vo výške 4500 eur a jeho odôvodnenie, z ktorého nie je zrejmé, prečo jej bola uložená pokuta vo výške 4500 eur, ktorá je pre ňu likvidačná a znamená nutnosť ukončenia jej podnikateľských aktivít. Za nepostačujúce považuje konštatovanie na str. 6 a 7 napadnutého rozhodnutia predstavujúce opis ustanovenia § 91 ods. 1 zák. č. 543/2002 Z.z., ktoré bez špecifikácie okolností a následkov porušenia spôsobuje podľa konštantnej judikatúry nepreskúmať rozhodnutia (rozsudok NS SR 2 Sžp/16/2011). 7. Žalovaný sa v rozhodnutí nezaoberal otázkou, či pre žalobkyňu výška pokuty nie je likvidačná, úvaha prvostupňového orgánu vo vzťahu k výške pokuty je obsiahlejšia, ale tiež nepreskúmateľná. Žalobkyni nie je zrejmé, prečo je pokuta taká vysoká, keď činnosti, za ktoré je sankcionovaná, jej boli v minulosti povolené. Ak tieto činnosti je možné vykonávať na základe súhlasu, zrejme nejde o tak závažné porušenie povinností a postup správnych orgánov vo veci je prehnane formalistický a neprimerane represívny. 8. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 9. K námietke žalobkyne týkajúcej sa skutočnosti, že o výnimku spolu s ňou žiadala aj M. X., uviedol, že Adriana Karovičová - SIBI , ako živnostník, poskytuje podľa výpisu zo živnostenského registra rýchle občerstvenie v spojení s predajom na priamu konzumáciu v prevádzkarni T. nádrž F. XXX, U., ako aj organizuje kultúrne a spoločenské podujatia. K protiprávnemu konaniu prišlo vo vonkajších priestoroch bufetu a jeho bezprostrednom okolí počas verejných podujatí, ktoré boli organizované predmetnou prevádzkou a nie fyzickou osobou pánom J. X., nakoľko jeho meno sa na pozvánkach na akcie (uverejnené na facebookovej stránke LÁŽO - PLÁŽO) vôbec neuvádza. V priebehu prvostupňového konania ani v podanom odvolaní, nebola pripomienka ohľadne zodpovedného subjektu, resp. subjektov vôbec vznesená. 10. Adriana Karovičová - SIBI teda prevádzkuje bufet LÁŽO PLÁŽO, pán J. X., s ktorým požiadala o výnimku zo zakázaných činností a o súhlas na organizovanie spoločenských podujatí, nie je zodpovedný za prevádzkovanie tohto zariadenia. Z uvedeného vyplýva, že protiprávneho konania (správneho deliktu v zmysle § 90 ods. 1 písm. a) sa dopustila Adriana Karovičová - SIBI. 11. Má za to, že výrok rozhodnutia je jednoznačný a nevyvoláva pochybnosti o tom, že sa zamieta celé odvolanie a potvrdzuje celé rozhodnutie, pričom nesprávnosť v označení žalobkyne (jej IČO) žalovaný v zmysle § 47 ods. 6 Správneho poriadku opravil listom č. OU-TT-OOP3-2018/010045 zo dňa 16.07.2018. 12. Poukazoval na to, že prvostupňový správny orgán výšky uloženej sankcie v rozhodnutí riadne odôvodnil tým, že: · prišlo k viacnásobnému porušeniu viacerých ustanovení zákona o ochrane prírody (záznam z Obvodného oddelenia PZ Trstín - hliadka 29.07.2017 v čase 23,30 a z facebookovej stránky bufetu LÁŽO - PLÁŽO - pozvánky na rôzne spoločenské akcie, fotodokumentácie a videozáznamy jednotlivých spoločenských podujatí) na území CHKO Malé Karpat a zároveň v CHVÚ Malé Karpaty. Počas týchto akcií boli umiestňované krátkodobé prenosné zariadenia - predajné stránky, skákacie hrady, prístrešky a boli používané zariadenia spôsobujúce svetelné a hlukové efekty, · priťažujúcou okolnosťou sa stala skutočnosť, že spoločenské akcie boli organizované na južnej strane VN Buková, ktorá územným plánom obce nie je určená na rekreačné aktivity na rozdiel od severnej časti; svetlenými a hlukovými efektmi v nočných hodinách prichádzalo k rušeniu živočíchov v CHKO Malé Karpaty a CHVÚ Malé Karpaty, · G. X. vedela o povinnosti mať na organizovanie na predmetnom území zabezpečené potrebné súhlasy, nakoľko v roku 2016 ich mala vydané OÚ Trnava, odborom starostlivosti o ŽP kraja (rozhodnutím č. OU- TT-OSZP1-2016/014752/Ps zo dňa 03.06.2016) · už rozhodnutím č. OU-TT-OSZP3-2015/001445/ŠSOPaK/Bo zo dňa 09.01.2015 bola Adriana Karovičová - SIBI za tie isté správne delikty uznaná vinnou - porušenie § 13 ods. 2 písm. k) a písm. n) zákona o ochrane prírody v dňoch 01.08.2014 a 17.08.2014, na tej istej lokalite, za čo jej bola uložená sankcia - pokuta vo výške 400 eur. 13. Nakoľko právny zástupca žalobkyne v odvolaní výšku pokuty nenamietal, odvolací orgán sa v rozhodnutí zaoberal inou jeho argumentáciou. Na základe odôvodnenia prvostupňového orgánu sa žalovaný s výškou pokuty stotožnil, považoval ju za primeranú a v súvislosti s ňou uviedol iba to, k akým okolnostiam sa pri jej ukladaní prihliada (§ 91 ods. 1 zákona o ochrane prírody) a že jej výška bola uložená aj na základe opakovaného protiprávneho konania a vedomosti odvolateľky o tom, že sa dopúšťa protiprávneho konania, keďže výnimka ani súhlas jej neboli udelené. 14. Žalovaný zdôrazňoval, že žalobkyni nebol udelený súhlas na organizovanie verejnosti prístupných spoločenských podujatí alebo športových podujatí, krátkodobého prenosného zariadenia na použitie zariadení spôsobujúcich svetelné efekty, ani jej nebola udelená výnimka na vjazd a státie motorovým vozidlom z dôvodu, že počas platnosti rozhodnutia č. OU-TT-OSZP1-2016/014752/Pt zo dňa 03.06.2016, s platnosťou do 23.09.2018, ako uviedla vo svojom odbornom stanovisku Štátna ochrana prírody SR, Správa CHKO Malé Karpaty v Modre, ktorá spravuje dané územie, dochádzalo k častému porušovaniu podmienok vydaného rozhodnutia. 15. Vo svojom stanovisku k vyjadreniu žalovaného žalobkyňa zotrvala na argumentácii uvedenej v žalobe. Rozhodnutie považuje za nezrozumiteľné pre absenciu vysvetlenia, prečo sa deliktu mala dopustiť iba žalobkyňa, keď žiadosť o udelenie výnimky podávala s M. X. a tento je aj v zázname z vykonanej hliadkovej služby OR PZ v Trnave zo dňa 29.07.2017 uvedený ako majiteľ podniku. Považuje za neprípustné, aby žalovaný nedostatky napadnutého rozhodnutia naprával vo vyjadrení k žalobe, a pokiaľ jej chcel uložiť pokutu, správnu úvahu, na základe ktorej dospel k jej výške, mal vysvetliť v rozhodnutí. 16. V súvislosti s namietanou nepreskúmatelnosťou rozhodnutia poukazovala na rozhodnutia NS SR sp. zn. 2 Sžp/16/2011, 3 Sžo/253/2010 a 2 Sžo/258/2015, namietala tiež, že správny orgán doposiaľ nerozhodol o udelení výnimky a napriek tomu jej uložil pokutu. 17. Súd prejednal vec za účasti oboch účastníkov konania, ktorí zotrvali na argumentácii uvedenej v ich písomných podaniach, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu, a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby. 18. Žalobkyňa v konaní uvádzala, že nemala záujem vykonávať pre oblasť škodlivé aktivity, naopak, snažila sa vytvoriť prospešný program, prostredie upravujú, na vlastné náklady vykonávajú zber odpadkov, na rozdiel od rybárov, ktorí podobné povolenie dostali a hoci nemajú k dispozícii ani WC, organizujú si tam zábavy, púšťajú hudbu z áut. Podujatie organizovali po tom, čo podali žiadosť o udelenie súhlasu nakoľko predpokladali, že súhlas bude vydaný. Hlučnosť pri podujatí nepovažuje za vysokú, má za to, že mohlo byť vykonané aj jej meranie, počuť je aj hudba chatárov z druhej strany priehrady, a čo sa týka prostredia, v blízkosti bufetu sa nachádzajú iba staré topole, ktoré už mali byť vyrúbané, a na mieste bufetu bol v minulosti (možno 10 rokov spätne) autocamping. 19. Netvrdí, že za porušenia je zodpovedný M. X., ktorý s ňou žiadal o povolenie a ktorý je prevádzkovateľom facebookových stránok, na ktorých boli informácie o podujatiach zverejnené, ale namietala iba to, že sa žalovaný určením zodpovednej osoby dôslednejšie nezaoberal. 20. Žalobkyňa predložila súdu vyjadrenie Obce Buková zo dňa 13.06.2013 a 25.07.2013, ktorými jej bolo organizovanie kultúrneho podujatia pri vodnej nádrži povolené súhlasné stanovisko Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p. zo dňa 11.06.2013, ako aj rozhodnutie Okresného úradu Trnava zo dňa 01.06.2018, ktorým bolo konanie o priestupku voči J. X., ktorý sa mal priestupku dopustiť na rovnakom mieste a rovnakou činnosťou ako žalobkyňa, zastavené. 21. Žalovaný v konaní potvrdil, že v predchádzajúcom období bolo žalobkyni povolenie vydané, avšak s tým, že podľa zistenia úradu podmienky povolenia porušovala a za dobrý delikt jej už v minulosti bola uložená pokuta, keď podujatie organizovala bez súhlasu úradu. Poukazoval na to, že podujatia boli organizované na južnej strane priehrady, ktorá nie je určená na rekreačné využitie, a že k rušeniu dochádzalo v nočných hodinách, keď je hluk zreteľnejší a rušenie vtáctva je intenzívnejšie. 22. Podľa § 90 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny Orgán ochrany prírody môže uložiť pokutu do 9 958,17 eura a prepadnutie veci podnikateľovi alebo právnickej osobe, ktorá sa dopustí protiprávneho konania tým, že a) vykonáva činnosť uvedenú v § 6 ods. 2 a 4, § 7 ods. 3, § 13 až 16, § 24 alebo § 38 ods. 2 bez súhlasu príslušného orgánu ochrany prírody, b) vykonáva činnosť zakázanú podľa § 13 ods. 1, § 14 ods. 1, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1 alebo § 24 ods. 4, 6, 9 a 11, c) nedodržuje obmedzenie alebo zákaz vyhlásený podľa § 4 ods. 2, d) porušuje podmienky vykonávania činnosti určené príslušným orgánom ochrany prírody v rozhodnutí o súhlase alebo vo výnimke podľa § 82 ods. 12 alebo podmienky určené podľa § 50 ods. 6, e) porušuje návštevný poriadok národného parku alebo jaskyne ( § 20 a 24), f) neoznámi výrub dreviny ( § 47 ods. 6) alebo nález chráneného nerastu alebo chránenej skameneliny ( § 38 ods. 3), g) nesplní povinnosť uloženú orgánom ochrany prírody podľa § 4 ods. 5 a 7 alebo § 47 ods. 2, h) nesplní oznamovaciu povinnosť podľa § 50 ods. 6 alebo § 104 ods. 10, i) nevedie evidenciu o chránenom druhu ( § 41 ods. 1), j) vykonáva výskum osobitne chránených častí prírody a krajiny bez súhlasu orgánu ochrany prírody ( § 56 ods. 2) alebo neoznámi začatie alebo ukončenie výskumu osobitne chránenej časti prírody a krajiny, alebo nepodá správu o jeho výsledku v určenej lehote ( § 56 ods. 4), k) neumožní osobám oprávneným podľa § 59, 71, 73 a 79 vstup na pozemky alebo do iných nehnuteľností, ktoré vlastní alebo užíva, l) nesplní povinnosť podľa § 4 ods. 6, § 7 ods. 2, § 35 ods. 7, § 41 ods. 12 a 14, § 47 ods. 2 a 7, § 57 ods. 3, § 71 ods. 7 až 9 alebo § 104 ods. 1, 5 až 9, 13 a 14, m) uvedie nesprávne údaje v žiadosti o vydanie rozhodnutia podľa tohto zákona, n) použije falzifikované alebo neplatné rozhodnutie ako podklad na vydanie iného rozhodnutia alebo na akýkoľvek iný úradný účel v súvislosti s týmto zákonom, o) použije rozhodnutie, ktoré bolo zmenené, bez súhlasu vydávajúceho orgánu ochrany prírody ako podklad na vydanie iného rozhodnutia alebo na akýkoľvek iný úradný účel v súvislosti s týmto zákonom, p) sfalšuje alebo zmení rozhodnutie alebo si nechá vykonať neoprávnené zmeny v rozhodnutí vydanom podľa tohto zákona, q) neoznámi nález chráneného druhu živočícha ( § 35 ods. 6). Podľa § 91 ods. 1 zák. č. 534/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny Pri určení výšky pokuty za iný správny delikt sa prihliadne na jeho závažnosť, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky vrátane vzniknutej ujmy, na rozsah a mieru hroziacej ujmy alebo ohrozenej spoločenskej hodnoty ( § 95) a na okolnosti, za ktorých bol spáchaný. Podľa § 13 ods. 2 písm. k) zák. č. 534/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny Na území, na ktorom platí druhý stupeň ochrany, sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody na organizovanie verejných telovýchovných, športových a turistických podujatí, 53) ako aj iných verejnosti prístupných spoločenských podujatí za hranicami zastavaného územia obce alebo mimo športových a rekreačných areálov na to určených. Podľa § 13 ods. 2 písm. l) zák. č. 534/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny Na území, na ktorom platí druhý stupeň ochrany, sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody na umiestnenie krátkodobého prenosného zariadenia, ako je predajný stánok, prístrešok, konštrukcia alebo zariadenie na slávnostnú výzdobu a osvetlenie budov, scénickej stavby pre film alebo televíziu za hranicami zastavaného územia obce. Podľa § 13 ods. 2 písm. n) zák. č. 534/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny Na území, na ktorom platí druhý stupeň ochrany, sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody na použitie zariadenia spôsobujúceho svetelné a hlukové efekty, najmä ohňostroj, laserové zariadenie, reprodukovanú hudbu mimo uzavretých stavieb. 23. V danom prípade podľa zistenia súdu konajúce a rozhodujúce orgány vykonali dokazovanie v potrebnom rozsahu (žalobkyňa nedostatočnosť dokazovania ani nenamietala, neuviedla žiaden dôkaz, ktorý by napriek jej návrhu nebol vykonaný, resp. vykonanie ktorého by prichádzalo do úvahy z úradnej povinnosti správneho orgánu), vykonané dôkazy vyhodnotili vecne správne a v súlade s ich logickým významom, v konaní sa nedopustili procesných pochybení, ktorých následkom by mohlo byť vydanie nezákonného rozhodnutia, a v obsahu svojich rozhodnutí, v ktorých zrozumiteľne vysvetlili dôvody prijatých záverov, sa vysporiadali s celým rozsahom argumentácie žalobkyne. 24. Nezákonnosť rozhodnutia s následkom naplnenia podmienok pre jeho zrušenie nespôsobuje nesprávnosť identifikačného čísla žalobkyne uvedená v rozhodnutí odvolacieho orgánu (prvostupňový orgán sa takejto chyby v rozhodnutí nedopustil), ktoré inak poskytuje dostatok údajov pre identifikáciu účastníčky tak, aby táto nebola zameniteľná s inou osobou. Tento nedostatok rozhodnutia bol podľa obsahu spisu odstránený opravou zo dňa 16.07.2018 vykonanou bez vydania opravného rozhodnutia v súlade s ustanovením § 47 ods. 6 Správneho poriadku, ako to žalovaný uviedol vo svojom písomnom vyjadrení k veci. 25. Obsah výroku rozhodnutia a jeho odôvodnenia je súčasne jasný a určitý, rozhodnutie dostatočne identifikuje odvolanie, o ktorom bolo rozhodované, ako aj potvrdzované rozhodnutie Okresného úradu, odboru starostlivosti o životné prostredie, pričom formulácia výroku i odôvodnenia a samotná absencia údaju o tom, že sa odvolanie zamieta a rozhodnutie potvrdzuje iba v niektorej jeho časti (aj absencia rozhodnutia o zvyšnej časti odvolania a prvostupňového rozhodnutia), neposkytujú žiaden priestor pre pochybnosti o tom, že odvolanie bolo zamietnuté a prvostupňové rozhodnutie bolo potvrdené v celom rozsahu, aj keď slová „v celom rozsahu“ v ňom výslovne uvedené nie sú. 26. Nedostatkom rozhodnutia nie je nezoberanie sa úlohou J. X. pri porušeniach zákona kladených za vinu žalobkyni, resp. pri jej podnikateľskej činnosti, v rámci realizácie ktorej k porušeniu zákona došlo, najmä keď žalobkyňa akýkoľvek podiel menovaného na pokutovanej činnosti netvrdila v priebehu konania pred správnym orgánom, ani v konaní pred súdom, a ani v odvolaní, o ktorom rozhodoval žalovaný, nenamietala, že by sa správny orgán prvého stupňa mal vysporiadať a nevysporiadal s úlohou J. X.. Ak účastníčka konania netvrdila, že sa protiprávnej činnosti dopustili (aj) iné osoby, nemožno za náležitosť rozhodnutia považovať vysvetlenie, prečo sa podľa správneho orgánu tejto činnosti mala dopustiť iba žalobkyňa, ale vysvetlenie, ako a čím sa tejto činnosti dopustila žalobkyňa. 27. Hoci žalovaný ako odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, jeho primárnou povinnosťou bolo vysporiadať sa vo svojom rozhodnutí s odvolacími námietkami žalobkyne (namietala výlučne, že sa žalobkyňa odvolala voči rozhodnutiu zo dňa 13.07.2017, ktorým jej úrad nedal súhlas potrebný na činnosti podľa § 13 ods. 2 písm. k), l), a h) zákona o ochrane prírody, a že o jej odvolaní ešte nebolo rozhodnuté), nie opakovať všetky úvahy a závery prvostupňového orgánu, s ktorými sa stotožnil, a to aj v súvislosti s výškou uloženej pokuty, ku ktorej, napriek tomu, že žalobkyňa voči nej nevzniesla žiadne námietky, uviedol, že jej výšku považoval za primerané, pričom hodnotil, že za porušenie zákazov vyplývajúcich z ustanovenia § 13 ods. 2 písm. k) a písm. h) zákona už bola žalobkyni v roku 2015 uložená pokuta vo výške 400 eur a že odvolateľka si musela byť vedomá toho, že sa dopúšťa protiprávneho konania. 28. Okolnosti, ktoré boli v súvislosti s výškou pokuty hodnotené, podrobnejšie vo svojom rozhodnutí ozrejmil prvostupňový správny orgán, patrila k nim, okrem samotného spôsobu spáchania deliktu opísaného vo výrokovej časti rozhodnutia, skutočnosť, že v tomto prípade došlo k viacnásobnému porušeniu viacerých ustanovení zákona o ochrane prírody, skutočnosť, že spoločenské akcie boli organizované na južnej strane vodnej nádrže Buková, ktorá územným plánom obce nie je určená na rekreačné aktivity na rozdiel od jej severnej časti, a že svetelnými a hlukovými efektmi, v nočných hodinách prichádzalo k rušeniu živočíchov v chránenej krajinnej oblasti a v chránenom vtáčom území. Rušenie živočíchov tu nepochybne predstavuje následok deliktu (§ 91 ods. 1), ktorý vzhľadom na jeho charakter objektívne nie je možné podrobnejšie špecifikovať. 29. Závažnosť deliktu či zákonom chráneného záujmu štátu nie je v rozpore s právnym názorom žalobkyne dôvodné znižovať odkazom na skutočnosť, že v súčasnosti pokutovaná činnosť bola žalobkyni v minulosti správnym orgánom povolená. 30. Je nepochybné, že výkon činností špecifikovaných v ustanovení § 13 ods. 2 písm. k), l) a h) zák. č. 543/2002 Z.z. na území v druhom stupni ochrany možný je, avšak štát si ustanoveniami zákona o potrebe súhlasu orgánu ochrany prírody vyhradil kompetenciu regulovania frekvencie a intenzity týchto zásahov do prírodného prostredia, pričom závažnosť porušenia tejto kompetencie zohľadnil pri stanovení pokuty do 9.958,17 eur (§ 90 ods. 1). Formulácia ani logika zákona súčasne pri zohľadnení akéhokoľvek jeho výkladu neposkytuje dôvod pre legitímnosť očakávania osoby, ktorej súhlas na vykonanie niektorej z takto regulovaných činností na určité obdobne udelený bol, že jej bude udelený aj na iné obdobie alebo na inú zákonom upravenú činnosť, prípadne na domnienku, že pre výkon týchto činností postačuje podanie žiadosti o udelenie súhlasu kompetentného orgánu, odhliadnuc už od skutočnosti, že skúsenosť žalobkyne v tomto smere má aj iný rozmer vyplývajúci z predchádzajúceho pokutovania za porušenie zákona o ochrane prírody v ustanovení § 13 ods. 2 písm. k) a písm. h), ako aj z vyjadrenia obce Buková č. 159/2013 zo dňa 25.07.2013, predloženého na pojednávaní vo veci, podľa obsahu ktorého žiadosti žalobkyne o udelenie súhlasu na organizovanie kultúrnospoločenského podujatia v neskorších večerných a nočných hodinách vyhovené nebolo. 31. Na strane druhej skutočnosť, že žalobkyni takýto súhlas v minulosti vydaný bol a že o jeho vydanie opätovne požiadala, nepochybne svedčí o tom, že si potreby súhlasu bola vedomá a že regulované činnosti vedome vykonávala (ich vykonávanie obsahom žaloby nebolo spochybnené, rovnako ako odvolaním žalobkyne proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu) aj v období, na ktoré súhlas nemala. 32. Dôvod pre zrušenie rozhodnutia či pre jeho zmenu v časti výšky pokuty neposkytuje ani skutočnosť, že sa žalovaný a prvostupňový správny orgán nezaoberali likvidačným charakterom výšky uloženej pokuty, ako to žalobkyňa namietala, a tento postup správnych orgánov má aj svoje logické opodstatnenie - zákon o ochrane prírody a krajiny ekonomický dopad pokuty na porušovateľa predpisu v ustanovení § 91 ods. 1 nezahŕňa medzi základné okolnosti, ktorých skúmanie je pri určení výšky pokuty správnemu orgánu uložené, pričom žalobkyňa sama v správnom konaní vo svojich podaniach, vrátane odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu o uložení pokuty, takéto skúmanie nenavrhla a svoje príjmové a majetkové pomery nedokladovala, rovnako ako v tomto súdnom konaní, v ktorom preto súd nemal dôvod usudzovať o neprimeranosti výšky pokuty z tohto pohľadu. 33. V tejto súvislosti neobstojí argumentácia žalobkyne právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveným v žalobkyňou uvádzaných rozhodnutiach, ktorého zovšeobecnenie nie je dôvodné nakoľko sa týka iných právnych vecí vyplývajúcich z porušenia predpisov stavebného konania, inej výšky pokuty a najmä iného skutkového stavu a to aj z pohľadu stavu odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu. 34. Ako vyplýva už z vyššie uvedeného, súd v postupe správnych orgánov vo veci a v primárne preskúmavanom rozhodnutí žalovaného zo dňa 14.03.2018 nezistil pochybenia odôvodňujúce vyhovenie žalobe a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 35. O trovách konania rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že v tomto konaní úspešný žalovaný sa práva na ich náhradu vzdal. 36. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR a to v lehote 30 dní od jeho doručenia. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.