Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 20Sa/27/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2016200498 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2016200498.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave sudcom JUDr. Róbertom Foltánom v právnej veci žalobkyne Y. K., bytom S. XX/XX, M., proti žalovanému Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Špitálska 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/SSVOPHNSSD/ BEZ/2016/13468-0002Zv zo dňa 13.5.2016, takto r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a . Žalovanému sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobkyňa sa v konaní domáhala preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia zo dňa 13.5.2016, ktorým žalovaný čiastočne zmenil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, odbor sociálnych vecí a rodiny, č. DS1/OHNNVaŠSD/SOC/2016/40617-0013 zo dňa 29.2.2016, ktorým jej správny orgán podľa § 25 ods. 6 zák. č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi uložil povinnosť vrátiť pomoc v hmotnej núdzi poskytnutú neprávom za obdobie od 1.1.2016 do 31.1.2016 v sume 117,40 eur zvýšenej o 10%, t.j. celkom 129,14 eur, do 15 dní po právoplatnosti rozhodnutia. Podľa odôvodnenia rozhodnutia sa žalovaný v súvislosti s posudzovaním oprávnenosti poberania pomoci v hmotnej núdzi žalobkyňou za mesiac január 2016 stotožnil s argumentáciou správneho orgánu prvého stupňa, keď konštatoval, že účastníčke bola v tomto mesiaci pomoc v hmotnej núdzi poskytnutá neprávom, nakoľko za toto obdobie mala vyplatený peňažný príspevok za osobnú asistenciu v sume 126,96 eur a tento príjem je vyšší ako suma nárokov pomoci v hmotnej núdzi. Odvolací orgán sa nestotožnil iba s názorom prvostupňového orgánu, že poskytnutie pomoci v hmotnej núdzi neprávom spôsobila účastníčka konania a je preto povinná vrátiť poskytnuté prostriedky zvýšené o 10%, a rozhodnutie zmenil tak, že povinnosť vrátenia sa vzťahuje iba na prijatú čiastku pomoci 117,40 eur. 2. Žalobkyňa namietala, že pred podaním žiadosti o pomoc v hmotnej núdzi niekoľkokrát navštívila úrad práce, kde sa informovala o podmienkach poskytnutia pomoci a možnosť jej poberania popri príspevku na osobnú asistenciu, pričom viacerými pracovníčkami úradu bola informovaná o tom, že môže poberať obe dávky, pokiaľ príspevok na osobnú asistenciu neprevyšuje sumu životného minima. Na základe tejto informácie podala žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi a predložila všetky potrebné doklady, dňa 16.12.2015 aj zmluvu o vykonávaní osobnej asistencie, príspevok za ktorú je jej jediným príjmom. Rozhodnutím zo dňa 25.1.2016 jej dávka v hmotnej núdzi bola priznaná a následne rozhodnutím odňatá, čím sa dostala do ešte väčšej núdze, než v akej pôvodne bola. Nemá prostriedky a nie je ochotná prijatú čiastku vrátiť, nakoľko ona bola poškodená konaním úradu a jeho zamestnancov, ktorí za vzniknutú situáciu zodpovedajú. 3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 4. Uvádzal, že pri preskúmaní spisovej dokumentácie ako odvolací orgán dospel k záveru, že pomoc v hmotnej núdzi bola žalobkyni poskytnutá neprávom, nakoľko v mesiaci január 2016 jej bol vyplatený peňažný príspevok za osobnú asistenciu v sume 126,96 eur, ktorý je vyšší ako suma nárokov pomoci v hmotnej núdzi. Vrátiť neprávom prijatú pomoc v hmotnej núdzi je povinná každá fyzická osoba, v súvislosti s čím je nerelevantné tvrdenie navrhovateľky, že tento stav nespôsobila Pripustil, že žalobkyňa dňa 16.12.2016 (správne zrejme 2015) úradu práce predložila zmluvu o výkone osobnej asistencie, avšak s tým, že táto bola predložená oddeleniu peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a posudkových činností a pracovníčka rozhodujúca o priznaní pomoci v hmotnej núdzi o tejto skutočnosti nevedela. 5. Krajský súd v Trnave rozsudkom č.k. 20Sa/10/2016 zo dňa 2.6.2017 žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 13.5.2016 v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu zo dňa 29.2.2016 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, v súvislosti s čím konštatoval, že z odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa nevyplýva, ktorú povinnosť obsiahnutú v poučení tlačiva žiadosti o pomoc v hmotnej núdzi mala žiadateľka tvrdeným neoboznámením o prebiehajúcom konaní vo veci žiadosti o peňažný príspevok na osobnú asistenciu porušiť a aký význam prípadne toto porušenie povinnosti pre rozhodnutie malo, pričom odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov v predmetnej veci neobsahujú z hľadiska vzniku povinnosti vrátiť vyplatenú dávku zásadné /zrozumiteľné/ vysvetlenie, ktorú podmienku priznania pomoci v hmotnej núdzi a podľa ktorého konkrétneho ustanovenia zákona žiadateľka v súvislosti s vyplatením príspevku na osobnú asistenciu nespĺňala, resp. prestala spĺňať. Záhlavie primárne preskúmavaného rozhodnutia odporcu naviac obsahuje konštatovanie, že rozhodujúci orgán vyhovuje odvolaniu účastníčky konania, čo v rozpore so skutočnosťou naznačuje, že účastníčka odvolaním napadla iba rozhodnutie v časti o zvýšení sumy na vrátenie o 10 % z dôvodu zavinenia poskytnutia dávky neprávom, a súčasne vyvoláva pochybnosti o tom, či odvolací orgán rozhodol o celom predmete odvolacieho konania vyplývajúceho z odvolania, ktorým žalobkyňa napadla rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda zo dňa 24.2.2016 v celom rozsahu. 6. Tento rozsudok zrušil Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného rozsudkom sp. zn. 9Sžsk/11/2018 zo dňa 28.11.2018. Kasačný súd vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie, s tým, že sa nestotožňuje s názorom, že odôvodnenia oboch rozhodnutí nespĺňajú náležitosti vyžadované ustanovením § 47 ods.3 Správneho poriadku a sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Podľa jeho názoru je z rozhodnutia žalovaného zrejmé, že žalobkyňa je povinná vrátiť pomoc v hmotnej núdzi z dôvodu, že jej bola poskytnutá neprávom, nakoľko v mesiaci január 2016 mala príjem, ktorý je vyšší ako suma poskytnutej pomoci v hmotnej núdzi, a z rozhodnutia vyplýva aj ustanovenie právneho predpisu (§ 25 ods. 6 zákona o pomoci v hmotnej núdzi), na základe ktorého jej povinnosť vrátiť neoprávnene poskytnutú pomoc v hmotnej núdzi vzniká. Súd konštatoval, že na vznik povinnosti vrátiť neoprávnene poskytnutú pomoc nemá vplyv skutočnosť, či žalobkyňa nejakú povinnosť porušila alebo nie. Takáto povinnosť vzniká aj napriek tomu, že pomoc v hmotnej núdzi bola neoprávnene poskytnutá z dôvodu pochybenia na strane prvostupňového orgánu, pričom od zavinenia neoprávneného poskytnutia pomoci, a teda porušenia povinnosti (§ 25 ods. 6) závisí iba povinnosť uhradiť okrem vyplatenej dávky aj 10% zvýšenie, ktoré si však správny orgán rozhodnutím neuplatňoval. 7. Po vrátení veci na konanie tunajšiemu súdu prejednal súd vec bez nariadenia pojednávania, opätovne sa oboznámil s celým obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu, a riadiac sa právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorým je v zmysle § 469 SSP viazaný, dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby. 8. Podstatou argumentácie žalobkyne bolo tvrdenie ( v skratke ), že neoprávnené vyplatenie dávky pomoci v hmotnej núdzi nezavinila, prvostupňový orgán mal k dispozícii všetky údaje potrebné k vyplácaniu dávky a k pochybeniu došlo na strane jeho zamestnankyne. 9. Ako v tejto súvislosti konštatoval už kasačný súd, v zmysle § 25 ods. 6 zákona č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi porušenie či neporušenie povinnosti prijímateľom pomoci v hmotnej núdzi nemá vplyv na povinnosť vrátiť neoprávnene vyplatenú dávku, takáto okolnosť môže byť zohľadňovaná iba pri rozhodovaní o navýšení sumy požadovanej k vráteniu o 10%, ktoré v danom prípade uplatnené nebolo. 10. Súd preto pri posudzovaní žalobných dôvodov nezistil existenciu žiadnej okolnosti relevantnej z hľadiska možnosti posudzovania napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného ako trpiaceho nedostatkami odôvodňujúcimi zrušenie napadnutého rozhodnutia a žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 11. O náhrade trov konania rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že v tomto konaní úspešnému žalovanému žiadne trovy nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Trnave a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.