{"guid": "c20d4ab3-2bbb-4dee-bd11-2a69c5a8167f:596121d5-07a0-4edc-b732-75676d56867b", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2019:2016200498.1", "spisova_znacka": "20Sa/27/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 20Sa/27/2018 z 28. 2. 2019", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 28. februára 2019, sp. zn. 20Sa/27/2018, ECLI:SK:KSTT:2019:2016200498.1", "identifikacne_cislo": "2016200498", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Beata Jurgošová", "sudca_id": 103, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-beata-jurgosova-103", "datum_vydania": "2019-02-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2013/417/#paragraf-25.odsek-6", "nazov": "§ 25 ods. 6 zákona č. 417/2013 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/417/#paragraf-25.odsek-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/417-2013/paragraf-25"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2013/417#paragraf-25"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/596121d5-07a0-4edc-b732-75676d56867b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2019:2016200498.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2019:2016200498.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2019:2016200498.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 20Sa/27/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2016200498
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2016200498.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave sudcom JUDr. Róbertom Foltánom v právnej veci žalobkyne Y. K., bytom
S. XX/XX, M., proti žalovanému Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Špitálska
8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/SSVOPHNSSD/
BEZ/2016/13468-0002Zv zo dňa 13.5.2016, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu   z a m i e t a .

Žalovanému sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa v konaní domáhala preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia zo dňa 13.5.2016,
ktorým žalovaný čiastočne zmenil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda,
odbor sociálnych vecí a rodiny, č. DS1/OHNNVaŠSD/SOC/2016/40617-0013 zo dňa 29.2.2016, ktorým
jej správny orgán podľa § 25 ods. 6  zák. č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi uložil povinnosť
vrátiť pomoc v hmotnej núdzi poskytnutú neprávom za obdobie od 1.1.2016 do 31.1.2016 v sume 117,40
eur zvýšenej o 10%, t.j. celkom 129,14 eur, do 15 dní po právoplatnosti rozhodnutia. Podľa odôvodnenia
rozhodnutia sa žalovaný v súvislosti s posudzovaním oprávnenosti poberania pomoci v hmotnej núdzi
žalobkyňou za mesiac január 2016 stotožnil s argumentáciou správneho orgánu prvého stupňa, keď
konštatoval, že účastníčke bola v tomto mesiaci pomoc v hmotnej núdzi poskytnutá neprávom, nakoľko
za toto obdobie mala vyplatený peňažný príspevok za osobnú asistenciu v sume 126,96 eur a tento
príjem je vyšší ako suma nárokov pomoci v hmotnej núdzi. Odvolací orgán sa nestotožnil iba s názorom
prvostupňového orgánu, že poskytnutie pomoci v hmotnej núdzi neprávom spôsobila účastníčka konania
a je preto povinná vrátiť poskytnuté prostriedky zvýšené o 10%, a rozhodnutie zmenil tak, že povinnosť
vrátenia sa vzťahuje iba na prijatú čiastku pomoci 117,40 eur.

2. Žalobkyňa namietala, že pred podaním žiadosti o pomoc v hmotnej núdzi niekoľkokrát navštívila úrad
práce, kde sa informovala o podmienkach poskytnutia pomoci a možnosť jej poberania popri príspevku
na osobnú asistenciu, pričom viacerými pracovníčkami úradu bola informovaná o tom, že môže poberať
obe dávky, pokiaľ príspevok na osobnú asistenciu neprevyšuje sumu životného minima. Na základe
tejto informácie podala žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi a predložila všetky potrebné doklady, dňa
16.12.2015 aj zmluvu o vykonávaní osobnej asistencie, príspevok za ktorú je jej jediným príjmom.
Rozhodnutím zo dňa 25.1.2016 jej dávka v hmotnej núdzi bola priznaná a následne rozhodnutím odňatá,
čím sa dostala do ešte väčšej núdze, než v akej pôvodne bola. Nemá prostriedky a nie je ochotná prijatú
čiastku vrátiť, nakoľko ona bola poškodená konaním úradu a jeho zamestnancov, ktorí za vzniknutú
situáciu zodpovedajú.

3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.



4. Uvádzal, že pri preskúmaní spisovej dokumentácie ako odvolací orgán dospel k záveru, že pomoc
v hmotnej núdzi bola žalobkyni poskytnutá neprávom, nakoľko v mesiaci január 2016 jej bol vyplatený
peňažný príspevok za osobnú asistenciu v sume 126,96 eur, ktorý je vyšší ako suma nárokov pomoci
v hmotnej núdzi. Vrátiť neprávom prijatú pomoc v hmotnej núdzi je povinná každá fyzická osoba, v
súvislosti s čím je nerelevantné tvrdenie navrhovateľky, že tento stav nespôsobila Pripustil, že žalobkyňa
dňa 16.12.2016 (správne zrejme 2015) úradu práce predložila zmluvu o výkone osobnej asistencie,
avšak s tým, že táto bola predložená oddeleniu peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého
zdravotného postihnutia a posudkových činností a pracovníčka rozhodujúca o priznaní pomoci v hmotnej
núdzi o tejto skutočnosti nevedela.

5. Krajský súd v Trnave rozsudkom č.k. 20Sa/10/2016 zo dňa 2.6.2017 žalobou napadnuté rozhodnutie
žalovaného zo dňa 13.5.2016 v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu zo dňa
29.2.2016 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia podľa
§ 191 ods. 1 písm. d) SSP, v súvislosti s čím konštatoval, že z odôvodnenia rozhodnutia správneho
orgánu prvého stupňa nevyplýva, ktorú povinnosť obsiahnutú v poučení tlačiva žiadosti o pomoc v
hmotnej núdzi mala žiadateľka tvrdeným neoboznámením o prebiehajúcom konaní vo veci žiadosti o
peňažný príspevok na osobnú asistenciu porušiť a aký význam prípadne toto porušenie povinnosti pre
rozhodnutie malo, pričom odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov v predmetnej veci
neobsahujú z hľadiska vzniku povinnosti vrátiť vyplatenú dávku zásadné /zrozumiteľné/ vysvetlenie,
ktorú podmienku priznania pomoci v hmotnej núdzi a podľa ktorého konkrétneho ustanovenia
zákona žiadateľka v súvislosti s vyplatením príspevku na osobnú asistenciu nespĺňala, resp. prestala
spĺňať. Záhlavie primárne preskúmavaného rozhodnutia odporcu naviac obsahuje konštatovanie, že
rozhodujúci orgán vyhovuje odvolaniu účastníčky konania, čo v rozpore so skutočnosťou naznačuje, že
účastníčka odvolaním napadla iba rozhodnutie v časti o zvýšení sumy na vrátenie o 10 % z dôvodu
zavinenia poskytnutia dávky neprávom, a súčasne vyvoláva pochybnosti o tom, či odvolací orgán
rozhodol o celom predmete odvolacieho konania vyplývajúceho z odvolania, ktorým žalobkyňa napadla
rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda zo dňa 24.2.2016 v celom rozsahu.

6. Tento rozsudok zrušil Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného
rozsudkom sp. zn. 9Sžsk/11/2018 zo dňa 28.11.2018.
Kasačný súd vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie, s tým, že sa nestotožňuje s názorom, že
odôvodnenia oboch rozhodnutí nespĺňajú náležitosti vyžadované ustanovením § 47 ods.3 Správneho
poriadku a sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Podľa jeho názoru je z rozhodnutia žalovaného
zrejmé, že žalobkyňa je povinná vrátiť pomoc v hmotnej núdzi z dôvodu, že jej bola poskytnutá neprávom,
nakoľko v mesiaci január 2016 mala príjem, ktorý je vyšší ako suma poskytnutej pomoci v hmotnej núdzi,
a z rozhodnutia vyplýva aj ustanovenie právneho predpisu (§ 25 ods. 6 zákona o pomoci v hmotnej
núdzi), na základe ktorého jej povinnosť vrátiť neoprávnene poskytnutú pomoc v hmotnej núdzi vzniká.
Súd konštatoval, že na vznik povinnosti vrátiť neoprávnene poskytnutú pomoc nemá vplyv skutočnosť,
či žalobkyňa nejakú povinnosť porušila alebo nie. Takáto povinnosť vzniká aj napriek tomu, že pomoc
v hmotnej núdzi bola neoprávnene poskytnutá z dôvodu pochybenia na strane prvostupňového orgánu,
pričom od zavinenia neoprávneného poskytnutia pomoci, a teda porušenia povinnosti (§ 25 ods. 6) závisí
iba povinnosť uhradiť okrem vyplatenej dávky aj 10% zvýšenie, ktoré si však správny orgán rozhodnutím
neuplatňoval.

7. Po vrátení veci na konanie tunajšiemu súdu prejednal súd vec bez nariadenia pojednávania, opätovne
sa oboznámil s celým obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného
správneho orgánu, a riadiac sa právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorým je v
zmysle § 469 SSP viazaný, dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.

8. Podstatou argumentácie žalobkyne bolo tvrdenie ( v skratke ), že neoprávnené vyplatenie dávky
pomoci v hmotnej núdzi nezavinila, prvostupňový orgán mal k dispozícii všetky údaje potrebné k
vyplácaniu dávky a k pochybeniu došlo na strane jeho zamestnankyne.

9. Ako v tejto súvislosti konštatoval už kasačný súd, v zmysle § 25 ods. 6 zákona č. 417/2013 Z.z. o
pomoci v hmotnej núdzi porušenie či neporušenie povinnosti prijímateľom pomoci v hmotnej núdzi nemá
vplyv na povinnosť vrátiť neoprávnene vyplatenú dávku, takáto okolnosť môže byť zohľadňovaná iba pri
rozhodovaní o navýšení sumy požadovanej k vráteniu o 10%, ktoré v danom prípade uplatnené nebolo.



10. Súd preto pri posudzovaní žalobných dôvodov nezistil existenciu žiadnej okolnosti relevantnej
z hľadiska možnosti posudzovania napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného ako trpiaceho
nedostatkami odôvodňujúcimi zrušenie napadnutého rozhodnutia a žalobu ako nedôvodnú podľa § 190
SSP zamietol.

11.  O náhrade trov konania rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že v tomto konaní úspešnému
žalovanému žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v
Trnave a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len \"sťažnostné body\"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d);
je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "35789ad4-a73e-49fc-a65a-dd7e22cd9555:5076356c-ba8c-4902-88b6-d749650a7cbb", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2017:6016200751.1", "spisova_znacka": "20Sa/10/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 20Sa/10/2016 z 30. 5. 2017", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2017-05-30", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6016200751.1"}], "citovane_v": []}