Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 26Co/237/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2213209701 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2213209701.2 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom zo sudcov: JUDr. Daniel Ilavský ako predseda senátu a Mgr. Jozef Mačej a Mgr. Michal Novotný ako členovia senátu v sporovej veci žalobcu: Allianz Slovenská poisťovňa, a.s., IČO: 00 151 700, Dostojevského rad 4, Bratislava, proti žalovanému: V. A., nar. XX. F. XXXX, L. XXX/XX, V., t. č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov, o 150,57 € s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 9 C 138/2015-97 z 26. novembra 2015 v znení opravného uznesenia č. k. 9 C 138/2015-116 a jeho dopĺňaciemu rozsudku č. k. 9 C 138/2015-126 z 23. júna 2016, ako aj o čiastočnom späťvzatí žaloby takto r o z h o d o l : I. Pripúšťa sa späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie 9 % ročného úroku z omeškania zo sumy 150,57 € od 28. novembra 2010, v tejto časti sa napadnutý rozsudok zrušuje a konanie sa zastavuje. II. V časti o zaplatenie istiny 150,57 € sa napadnutý rozsudok v znení opravného uznesenia, ako aj napadnutý dopĺňací rozsudok zrušujú a vec sa v tomto rozsahu vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom č. k. 9 C 138/2015-97 súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 150,57 € s 9 % ročným úrokom z omeškania od 28. novembra 2010. Vyšiel zo zistenia, že žalobca a žalovaný uzavreli 27. mája 2009 poistnú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu so začiatkom poistenia v ten istý a dohodnutým ročným poistným 257,10 € splatným v dvoch polročných splátkach k 27. máju a 27. novembru. Žalovaný nezaplatil už poistné za obdobie 27. mája 2010 až 26. mája 2011. Súd prvej inštancie uzavrel, že poistenie podľa § 9 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z. z. zanikla 27. decembrom 2010 a žalobca má podľa § 803 Obč. zák. nárok na poistné za obdobie do zániku poistenia v priznanej výške. Uznesením č. k. 9 C 138/2015-116 súd prvej inštancie opravil v záhlaví rozsudku chybne uvedené priezvisko žalovaného. 2. Dopĺňacím rozsudkom č. k. 9 C 138/2015-126 súd prvej inštancie podľa § 166 O. s. p. doplnil skorší rozsudok o výrok o náhrade trov konania, keďže o nich nebolo rozhodnuté. 3. Včas podaným odvolaním sa žalovaný domáha zrušenia rozsudku č. k. 9 C 138/2015-97 a vrátenia veci na ďalšie konanie. Vytkol súdu prvej inštancie, že porušil jeho procesné práva garantované Ústavou SR, Listinou a Dohovorom. Súd prvej inštancie nerozhodol o žiadosti žalovaného o oslobodenie od súdnych poplatkov. Ďalej namietol odňatie zákonnému sudcovi, pretože vo veci už rozhodovala sudkyňa JUDr. Antónia Salayová, kým rozsudok vydala sudkyňa JUDr. Alica Vörösová. Ak bola vec pridelená konkrétnemu sudcovi, nie je možné ju prideliť inému okrem prípadov uvedených v zákona č. 757/2004 Z. z. Súd prvej inštancie sa vôbec nevyrovnal s námietkami žalovaného, že poistná zmluva obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, na ktorú poukázal v odpore a vyjadrení k výzve. Súd len prevzal argumentáciu žalobcu a neposkytol ochranu žalovanému ako spotrebiteľovi. 4. Ďalším včas podaným odvolaním sa žalovaný domáha aj zrušenia dopĺňacieho rozsudku. Súd nerozhodol o návrhu žalobcu na doplnenie rozsudku do 30 dní podľa § 166 ods. 2 O. s. p., takže rozhodnutie vydané po uplynutí tejto lehoty je nezákonné. 5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu proti prvému rozsudku žiadal tento rozsudok potvrdiť. Zopakoval svoju argumentáciu, že predĺženie lehoty pre zánik poistenia podľa § 9 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z. z. vo všeobecných poistných podmienkach nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože takéto predĺženie zákon výslovne dovoľuje. Poistník a poistený majú počas celého trvania zmluvy zaručenú poistnú ochranu, preto je takáto podmienka aj v záujme poistníkov (spotrebiteľov). V ďalšom vyjadrení žiadal potvrdiť aj dopĺňací rozsudok, keďže súd o doplnení mohol rozhodnúť kedykoľvek, kým rozsudok nenadobudol právoplatnosť, teda aj po uplynutí zákonnej 30-dňovej lehoty. 6. Žalovaný v odvolacej replike zotrval na svojom názore, že predĺženie lehoty pre zánik poistenia je neprijateľnou zmluvou podmienkou. § 9 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z. z. sa týka len predĺženia lehoty pre zánik poistenia, nie lehoty na platenie poistného. Ustanovenie čl. VIII ods. 6 všeobecných poistných podmienok žalobcu je v rozpore s týmto ustanovením, ako aj s ustanovením § 801 ods. 2 Obč. zák. 7. Žalobca v odvolacej duplike zopakoval svoju argumentáciu. Zároveň vzal svoju žalobu späť v časti o zaplatenie úroku z omeškania a žiadal v tejto časti konanie zastaviť, vo zvyšku napadnuté rozsudky potvrdiť. 8. Napadnutý rozsudok bol vydaný pred 1. júlom 2016, teda za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. Podľa § 470 ods. 2 C. s. p. účinky úkonov vykonaných pred 1. júlom 2016 zostávajú zachované. V dôsledku toho treba na účinky odvolania oboch strán (vrátane prípustných odvolacích dôvodov a rozsahu odvolacieho prieskumu) použiť ustanovenia O. s. p. účinné do 30. júna 2016. 9. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu, ktorým vzal svoju žalobu čiastočne späť, a absentujúci nesúhlas žalovaného Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 370 ods. 3 v spojení s ods. 1 a 2 C. s. p. rozhodol o pripustení čiastočného späťvzatia žaloby, zrušení napadnutého rozsudku a zastavení konania v zodpovedajúcom rozsahu (výrok I). 10. Následne odvolací súd po zistení, že odvolanie je podané včas a oprávnenou osobou proti rozsudku (§ 355 ods. 1 C. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok vo zvyšnej časti bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) v medziach odvolacích dôvodov a vád, na ktoré je potrebné prihliadať z úradnej povinnosti (§ 212 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že ho treba zrušiť. 11. Podľa § 212 ods. 2 O. s. p. účinného v čase vydania napadnutého rozsudku mal odvolací súd aj bez návrhu prihliadať na vady konania pred súdom prvého stupňa, ak mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie veci. Medzi také vady sa v každom prípade zaraďovali vady zmätočnosti vymenované v § 221 ods. 1 písm. a) až g) O. s. p., ktoré boli zároveň aj vadami, kvôli ktorým bolo vždy prípustné aj dovolanie (§ 237 O. s. p.). Podľa § 221 ods. 1 písm. g) O. s. p. pritom platilo, že odvolací súd zruší napadnuté rozhodnutie, ak bol súd nesprávne obsadený, ledaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Podľa pôvodnej judikatúry NS SR k totožne znejúcemu ustanoveniu § 237 písm. g) O. s. p. (porov. judikát R 11/2003) sa obsadením súdu nerozumelo určenie konkrétnej osoby sudcu, ale rozlíšenie pôsobnosti medzi senátom a samosudcom. Táto judikatúra však bola neskoršou rozhodovacou praxou NS SR prekonaná, pretože NS SR pri skúmaní uvedeného dovolacieho dôvodu už skúma okrem iného aj to, či vo veci rozhodovali zákonní sudcovia (porov. napríklad 3 Cdo 62/2011, 6 Cdo 12/2011, 2 Cdo 230/2010, 5 Cdo 169/2010, 1 Cdo 130/2009, 4 Cdo 23/2009, 1 ObdoV 75/2008, 1 ObdoV 14/2009, pozri aj „Zo súdnej praxe“, rozhodnutie č. 30/2013). Podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky totiž nemožno nikoho odňať jeho zákonnému sudcovi. V súlade s čl. 152 ods. 4 Ústavy SR sú potom súdy povinné aj ostatné zákony, medzi nimi aj O. s. p. a C. s. p., vykladať v zhode s ústavou. Všeobecné súdy sú teda povinné prostredníctvom výkladu odvolacích a dovolacích dôvodov zabezpečiť okrem iného aj ochranu práva účastníka (strany) konania na jej zákonného sudcu. 12. Podľa judikatúry Ústavného súdu SR (porov. z posledného obdobia nález I. ÚS 448/2016, č. 27/2017 ZNaU) za zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy SR treba považovať sudcu, ktorý bol určený na prejednanie a rozhodovanie veci v súlade s rozvrhom práce súdu, a tiež sudcu, ktorému boli veci pridelené z dôvodu vylúčenia iného sudcu. Zákonným sudcom je sudca, ktorý spĺňa zákonom určené predpoklady pre funkciu sudcu. Na určenie totožnosti zákonného sudcu právne významná je podmienka § 3 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z., podľa ktorej za zákonného sudcu treba pokladať sudcu určeného v súlade s rozvrhom práce. Výnimku tvorí len prípad, ktorý je upravený § 3 ods. 4 cit. zákona. Podľa § 50 zákona č. 757/2004 Z. z. sa rozdelenie práce na súdoch určuje na kalendárny rok rozvrhom práce, pričom prerozdelenie už pridelených vecí je upravené v § 41 ods. 4 cit. zák. Predseda súdu nemôže na základe vlastnej úvahy, vychádzajúc v ústrety niektorému účastníkovi konania, odňať vec zákonnému sudcovi v rozpore so zákonom a prideliť ju inému bez uvedenia presného dôvodu. Rozvrh práce podľa právnych názorov ústavného súdu má kľúčový význam pre uplatnenie práva na zákonného sudcu. Zákonným sudcom môže byť ľubovoľný sudca, ktorý sa podľa rozvrhu práce má stať sudcom v danej veci. Podmienkou však musí byť, aby sa vec pridelila v súlade s rozvrhom práce ustanoveným pre kalendárny rok, v ktorom sa vec má prideliť podľa času doručenia žaloby na súd. Účelom tohto základného práva je poskytnúť osobe, ktorá sa pred súdom uchádza o ochranu svojho práva, záruku, že o jej spore o právo rozhodne nestranný sudca. Prípadným manipuláciám pri prideľovaní veci na zabezpečenie nestrannosti sudcu slúži princíp náhodného výberu sudcu, ktorý bude o veci konať a rozhodovať. Vo vzťahu ku konkrétnej osobe ako „personálnemu substrátu“ práva na zákonného sudcu prichádza do úvahy kritérium času pred pridelením veci a po pridelení veci. Do pridelenia veci ktorákoľvek fyzická osoba, ktorá „spĺňa zákonom určené predpoklady na výkon funkcie sudcu, bola natrvalo alebo dočasne pridelená na výkon funkcie k určitému súdu, jej funkcia nezanikla a bola určená v súlade s rozvrhom práce súdu“, je zákonným sudcom. Inak povedané, do pridelenia veci sú rovnocennými zákonnými sudcami všetci sudcovia z množiny sudcov na vecne a miestne príslušnom súde. Po pridelení veci sa stav mení. Zákonným sudcom sa stáva individualizovaná konkrétna osoba sudca, ktorému bola vec ? pridelená na rozhodnutie. Odňať pridelenú vec jednému sudcovi a dať ju rozhodovať inému sudcovi možno iba zákonom ustanoveným postupom po splnení zákonom určených podmienok pre odňatie veci. Iná výmena sudcu nepredstavuje zmenu v osobe, ktorá je v súlade so zákonom. Má povahu porušenia základného práva „nebyť odňatý zákonnému sudcovi“. Ochrana základného práva na zákonného sudcu plní účel základného práva, dokiaľ subjektu práva zaručuje, že o jeho spore bude rozhodovať a rozhodne sudca, ktorý spĺňa podmienky pre pridelenie veci na rozhodnutie v právnom postavení sudcu určeného na rozhodnutie danej záležitosti. Obsahom základného práva na zákonného sudcu je aj ochrana pred neústavnými zmenami zákonného sudcu po pridelení veci na rozhodnutie, ktorá zahŕňa celé konanie až do jej skončenia na danom stupni súdnictva. Zmena v osobe zákonného sudcu po pridelení veci nie je vylúčená, no musí sa udiať jedine v súlade so zákonom ustanovenými podmienkami a pri dodržaní zákonom ustanoveného postupu. 13. Podľa už cit. § 3 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. je zákonným sudcom sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci. V prerokúvanej veci súd prvej inštancie konal obsadený samosudcom v súlade s § 36 O. s. p. Určenie samosudcov poverených vybavovaním jednotlivých druhov vecí je podľa § 50 ods. 2 písm. a) zákona č. 757/2004 Z. z. obsahom rozvrhu práce. Podľa § 51 ods. 1 cit. zák. sa veci určené podľa predmetu konania v súlade s rozvrhom práce prideľujú jednotlivým samosudcom náhodným výberom. Podľa § 51 ods. 4 cit. zákona možno v určitých prípadoch náhodným výberom prerozdeliť už pridelené veci podľa rozvrhu práce. Vo všetkých prípadoch je teda podmienkou riadneho a zákonného pridelenia a prerozdelenia veci sudcovi to, aby sa tak udialo v súlade s rozvrhom práce na príslušný rok. Od pridelenia a prerozdelenia veci zákonnému sudcovi potom treba odlišovať tzv. zápis veci do určitého registra, ktorý je upravený v § 148 a nasl. Spravovacieho a rokovacieho poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy (vyhláška č. 543/2005 Z. z. v znení účinnom k 10. marcu 2015). Podľa § 148 ods. 1 Spr. por. je súdny register zoznam všetkých vecí patriacich podľa rozvrhu práce príslušnému samosudcovi. Podľa § 148 ods. 5 Spr. por. súdy vedú registre ustanovené v prílohe tejto vyhlášky (§ 3 ods. 3). Podľa § 150 ods. 1 Spr. por. sa do súdneho registra príslušnému sudcovi zapisuje každé podanie, ktorým sa dáva podnet na začatie konania. Z citovaných ustanovení je zrejmé, že súdny register je naviazaný na príslušné oddelenie, teda na určitého samosudcu resp. senát. Samotný prevod veci z jedného registra do druhého teda nie je sám osobe dôvodom pre zmenu zákonného sudcu, pokiaľ to priamo nevyplýva z rozvrhu práce, teda pokiaľ rozvrh práce neustanovoval, že pri takomto prepise sa podanie zapisuje do súdneho registra, ako keby išlo o nové podanie v zmysle § 150 ods. 1 Spr. por. Tento záver podporuje aj ustanovenie § 152 ods. 7 Spr. por., podľa ktorého sa veci zapísané do nesprávneho registra prevedú do správneho registra, pričom podľa ods. 8 sa inému sudcovi môžu prideliť len vtedy, ak pôvodnému sudcovi nemôžu byť prideľované. 14. V prerokúvanej veci žaloba žalobkyne napadla na súd 15. mája 2013. Podľa § 150 ods. 1 Spr. por. bola pridelená zákonnej sudkyni JUDr. Antónii Salayovej a zapísaná do registra Ro (potvrdenie č. l. 14). Táto sudkyňa vo veci aj konala a uznesením č. k. 8 Ro 240/2013-47 rozhodla o odvolaní žalovaného proti uzneseniu, ktorým bol odmietnutý jeho odpor. Dňa 18. novembra 2014 vyššia súdna úradníčka dala pokyn na prevod veci do registra C, ktorý zopakovala 9. marca 2015. Následne bola vec 10. marca 2015 prevedená do registra C a pridelená na prejednanie sudkyni JUDr. Alici Vörösovej. Odvolací súd sa oboznámil s rozvrhom práce súdu prvej inštancie na rok 2015 v znení účinnom k uvedenému. Pravidlá prideľovania vecí zákonným sudcom sú obsiahnuté v časti I/A a I/B. Podľa časti I/A ods. 1 sa veci určené podľa predmetu konania prideľujú jednotlivých sudcom náhodným výberom. V ods. 2 tejto časti sú upravené prípady, kedy je možné prerozdeliť veci už pridelené náhodným výberom. V časti I/B sú potom upravené výnimky z náhodného výberu a prideľovania vecí. Z týchto častí rozvrhu práce nevyplýva, že by veci zapísané v registri Ro prevádzané do registra C mohli byť pridelené inému zákonnému sudcovi než tomu, ktorému už boli pridelené pri začatí konania (§ 150 ods. 1 Spr. por.). V dôsledku toho nemožno určiť ani pravidlo, podľa ktorého došlo 10. marca 2015 k prideleniu prerokúvanej veci JUDr. Alici Vörösovej, keď už predtým bola vec pridelená JUDr. Antónii Salayovej. 15. Na základe uvedeného tak treba dospieť k záveru, že pridelenie sudkyni JUDr. Alici Vörösovej sa neudialo v súlade s rozvrhom práce. V dôsledku toho nemožno JUDr. Alicu Vörösovú považovať za zákonnú sudkyňu v zmysle § 3 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. Naopak, za zákonnú sudkyňu treba v prerokúvanej veci považovať JUDr. Antóniu Salayovú, ktorej bola vec pridelená pri jej dôjdení na súd podľa § 150 ods. 1 Spr. por. a § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. v súlade s rozvrhom práce. Pridelením veci JUDr. Alici Vörösovej tak v rozpore s čl. 48 ods. 1 Ústavy SR došlo k odňatiu žalovaného jeho zákonnému sudcovi. Týmto procesným postupom došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 221 ods. 1 písm. g) O. s. p. účinného v čase vydania napadnutého rozsudku aj dopĺňacieho rozsudku tak, ako tento odvolací dôvod treba vykladať podľa citovanej judikatúry Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR. Vzhľadom na to odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. b) C. s. p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 C. s. p. vec mu vrátil na ďalšie konanie (výrok II). 16. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní predovšetkým (§ 391 ods. 2 C. s. p.) podľa § 152 ods. 2 Spr. por. zapíše vec do registra C nie JUDr. Alici Vörösovej, ale JUDr. Antónii Salayovej ako zákonnej sudkyni určenej v súlade s rozvrhom práce, pokiaľ na súde prvej inštancie stále pôsobí. Inak zabezpečí jej zápis inému sudcovi náhodným výborom (§ 152 ods. 10 Spr. por.). Po takomto zápise vec opätovne prejedná touto zákonnou sudkyňou a rozhodne o žalobe žalobcu v rozsahu, v akom zostala predmetom konania po čiastočnom späťvzatí. Svoje závery potom v novom rozsudku odôvodní spôsobom súladným s § 220 ods. 2 C. s. p. Pritom sa vyrovná najmä s námietkou žalovaného, že ustanovenie všeobecných poistných podmienok predlžujúce lehotu podľa § 9 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z. z. je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorou sa súd prvej inštancie v napadnutých rozsudkoch nezaoberal. Zároveň rozhodne aj o trovách prvoinštančného aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C. s. p.). 17. Toto uznesenie prijal senát jednomyseľne (3 : 0). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné dovolanie (§ 419 a 420 C. s. p. a contrario).