Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23Co/249/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115226110 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2115226110.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Ľubica Bundzelová, v spore žalobkyne: C. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. č. XXX, zastúpená: Mgr. Gabriela Hornáčková, advokátka so sídlom Ivánska cesta 30/B, Bratislava, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, zastúpený: ČERNEJOVÁ & HRBEK, s.r.o., so sídlom Kýčerského 7, Bratislava, o zaplatenie 55,75 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava, č. k. 19C/483/2015-107 zo dňa 30. novembra 2016, vo všetkých častiach okrem výroku II., takto r o z h o d o l : I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e . II. Žalobkyňa má právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom, výrokom I. súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 55,75 eura s 5% úrokom z omeškania ročne od 4.11.2016 do zaplatenia, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Výrokom II. vo zvyšku súd žalobu zamietol, výrokom III. žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% a výrokom IV. žalovaného zaviazal zaplatiť súdny poplatok za návrh Okresnému súdu Trnava sumu 16,50 eura do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. 2. Rozsudok súd prvej inštancie po citácii § 9 ods. 1 písm. f), j) a k), § 11 ods. 1 písm. a) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZoSÚ), § 52 ods. 1, 2, § 497, § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) vecne odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že zmluva o úvere (revolvingovom) uzatvorená medzi stranami 12.7.2013 je zmluvou spotrebiteľskou, keďže žalovaný ako právnická osoba poskytol v rámci svojho podnikania úver žalobkyni ako fyzickej osobe, ktorá nekonala v rámci predmetu svojho povolania alebo podnikania. Z formy a obsahu zmluvy je zrejmé, že sa jedná o tzv. „formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač formulára mal žalovaný už pripravenú a dopisoval do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa žalobkyne, ktorá obsah tejto zmluvy žiadnym podstatným spôsobom nemohla ovplyvniť ani neovplyvnila. Spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a pokiaľ zmluva obsahuje takéto neprijateľné podmienky, tak tieto sú neplatné. Okrem tohto v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Súd pristúpil k skúmaniu jednotlivých obsahovaných náležitostí zmluvy a zistil, že zmluva neobsahuje údaj o konečnej splatnosti úveru, čo je náležitosťou zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ. Účelom zavedenia uvedenej náležitosti zmluvy o úvere bolo docieliť to, aby spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy informovaný v akých termínoch, kedy a v akej výške a ako dlho je povinný si plniť svoje povinnosti. Uvedené nemôže plniť údaj o výške splátky a počte splátok bez uvedenia splatnosti ani prvej splátky. Konečná splatnosť musí byť určená konkrétne tak, aby si mohol spotrebiteľ už na začiatku urobiť obraz o dĺžke trvania úveru a tým zvoliť aj najvhodnejšiu voľbu medzi viacerými úverovými produktmi. V zmluve tiež nie je v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) presne uvedená výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve sa uvádza len výška splátok bez bližšej špecifikácie, t.j. nie je uvedená výška splátky istiny, úroku a ani aká časť je započítaná na poplatky. Priamo v zmluve nie je uvedená ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) v zmysle § 9 ods. 2, písm. j) ZoSÚ. Vzhľadom na uvedené, keďže zmluva neobsahuje základné náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f), j), k) je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške 600 eur, žalobkyňa celkove uhradila žalovanému sumu 655,75 eura, poslednú splátku uhradila dňa 17.9.2015. Nakoľko súd určil, že zmluva je bezúročná a bez poplatku, bola povinná žalovanému uhradiť iba sumu skutočne poskytnutého úveru vo výške 600 eur. Bezdôvodne tak žalovanému navyše uhradila sumu 55,75 eura, keď súd skonštatoval, že o uvedenú sumu sa žalovaný bezdôvodne obohatil a z tohto dôvodu v zmysle § 451 OZ súd zaviazal žalovaného toto bezdôvodné obohatenie žalobkyni vrátiť. 3. Zároveň súd priznal žalobkyni úrok z omeškania z dlžnej sumy a to od 4.11.2016, kedy bol žalovaný už v omeškaní s plnením, keď žalovanému bola doručená výzva (návrh na zmenu žaloby) na zaplatenie sumy 55,75 eura na pojednávaní dňa 2.11.2016, v zmysle § 563 OZ zákonníka, žalovaný mal plniť nasledujúci deň t.j. 3.11.2016 a dňa 4.11.2016 bol v omeškaní. Žalobkyňa má právo v zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a § 517 ods. 2 OZ na úrok z omeškania, ktorý jej súd priznal vo výške 5%, keď výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky ku dňu 4.11.2016 bola 0,00 %. Vo zvyšku uplatneného úroku z omeškania (5% ročný úrok zo sumy 55,75 eur od 2.11.2016 do 4.11.2016) súd žalobu vzhľadom na vyššie uvedené zamietol. 4. Podľa § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov súd zaviazal žalovaného zaplatiť na účet tunajšieho súdu sumu 16,50 eura z titulu súdneho poplatku za návrh podľa položky 1 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho príloha citovaného zákona z dôvodu, že žalobkyňa je od poplatku v tomto konaní oslobodená a súd jej návrhu vyhovel. 5. Žalobkyňa bola v konaní plne úspešná (neúspech mala len v nepatrnej časti úroku z omeškania), preto jej súd v zmysle § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu (vo všetkých jeho častiach okrem výroku II.) z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. l písm. f) CSP; rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP), konanie pred súdom prvej inštancie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. l písm. d) CSP). 7. Podľa názoru žalovaného súd prvej inštancie sa neriadil § 220 ods. 2 CSP, v stručnom odôvodnení rozsudku sa súd vôbec nevysporiadal s kľúčovými právnymi otázkami, ktoré v tomto konaní vyvstali, išlo najmä o otázky týkajúce sa obsahu zmluvy o úvere uzavretej medzi žalobcom a žalovanou. Rozsudok tak pôsobí dojmom nedostatočnosti a nepresvedčivosti, súd sa nijako nevysporiadal s osobitnou právnou úpravou upravujúcou daný zmluvný vzťah. Žalovaný sa nestotožňuje s argumentáciou súdu, že zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f), j) a k), pretože na ich prítomnosť žalovaný jasne poukázal nie len v písomnom podaní zo dňa 9.3.2016, ale aj na pojednávaní konanom dňa 2.11.2016. Je skutočne pravdou, že súd nenašiel predmetné náležitosti v zmluve o úvere, aj napriek tomu, že žalovaný jasne poukázal na konkrétne miesta, kde sa tieto náležitosti nachádzajú. Súd sa nevysporiadal žiadnym spôsobom prečo neakceptoval vyjadrenie žalovaného. Vo vzťahu k údajnému neuvedeniu RPMN v zmysle § 9 ods. 2, písm. j) ZoSÚ v zmluve o úvere, sa žalovaný vyjadril v časti 2.2 - 2.3 (2-3str.) vyjadrenia, ktoré bolo doručené súdu prvej inštancie. Žalovaný podrobne ozrejmil dôvody pre uvádzanie údaju RPMN v podobe indikatívneho výpočtu, tieto sú výlučne objektívneho charakteru a vyplývajú z povahy revolvingového úveru. Je matematicky absolútne nemožné vyjadriť RPMN konkrétnym číslom, čo potvrdzuje aj rozhodovacia prax súdov. V súvislosti s uvedeným žalovaný poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 10.12.2013, sp. zn. 9Co/94/2013, ako aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.1.2011, sp. zn. 6Co 95/2010, v ktorom je konštatované, že RPMN predstavuje údaj dôležitý pre vyjadrenie nákladov na úver a spotrebiteľom pomáha tento údaj spoznať, aké všetky náklady budú spojené so spotrebiteľským úverom .... Nie vždy je však možné tento údaj v zmluve uviesť, pretože pre jeho vyčíslenie je potrebné mat' zastabilizované vstupné údaje o výške úveru, obdobie, splátky úveru a úroky s poplatkami. Revolvingový úver je však typický tým, že veriteľ ho dopĺňa a úverový vzťah tak môže fungovať neurčitú dobu. Dlžník stále platí, pretože veriteľ mu stále dopĺňa úver a časť splátky sa používa na splatenie poskytnutých úverových prostriedkov a časť na odplatu. Úver je odplatný právny úkon. Žalovaný na podporu svojho názoru cituje aj z rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 23.11.2015, sp. zn. 6C/38/2015: „RPMN predstavuje údaj, ktorý spotrebiteľovi napomáha porovnať výhodnosť jednotlivých produktov u rôznych dodávateľov a spoznať, aké všetky náklady bude mať spotrebiteľ s úverom. Na určenie výšky tohto údaju je však potrebné mať k dispozícii údaje o výške úveru, obdobie, splátky úveru a úroky s poplatkami. Revolvingový úver je však typický tým, že veriteľ ho dopĺňa, dlžník čerpá a môže tak trvať po neurčitý čas. Údaje relevantné pre výpočet RPMN sa tak v priebehu revolvingu menia. Z uvedených dôvodov nie je objektívne možné určiť ani konečnú splatnosť úveru. Neuvedenie konkrétnej RPMN v zmluve o revolvingovom úvere vzhľadom na charakter tohto úveru nemôže mat' za následok, že úver bude bezúročný a bez poplatkov. V zmluve je možné uviesť akúsi vzorovú RPMN s uvedením údajov, ak by spotrebiteľ čerpal úverový rámec naraz a následne len splácal dohodnuté splátky bez ďalšieho opakovaného čerpania. Takýmto spôsobom postupoval aj odporca v predmetnej zmluve." 8. Žalovaný napriek tejto objektívnej prekážke uviedol predmetný údaj priamo do žiadosti o aktiváciu Bankomatky Quatro (ďalej ako žiadosť) v podobe indikatívneho výpočtu, za použitia výšky úverového rámca, ktorý bol schválený žalobkyni. Je teda zrejmé, že indikatívny výpočet RPMN je uvedený priamo na dokumente, ktorý žalobkyňa podpísala a bola s ním oboznámená pred tým, než podpísala zmluvu úvere. Je potom veľmi ťažko pochopiť a prijať názor súdu prvej inštancie o absencii údaju o RPMN v zmluve o úvere, nakoľko súd nijakým spôsobom neozrejmil absenciu tohto údaju (žalovaný nevie, či tento údaj súd nevidel fyzicky, či ho prehliadol, alebo ho našiel a nestotožňuje sa s ním z nejakého konkrétneho dôvodu). Súd iba stroho skonštatoval, že priamo v zmluve nie je uvedená RPMN v zmysle § 9 ods. 2, písm. j) ZoSÚ. Takýto záver súdu nekorešponduje so skutočnosťou, ale hlavne je absolútne nepreskúmateľný. 9. Súd prvej inštancie vo svojom veľmi stručnom odôvodnení rozsudku ďalej uvádza, že v zmluve tiež nie je v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) presne uvedená výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve sa uvádza len výška splátok bez bližšej špecifikácie, t.j. nie je uvedená výška splátky istiny, úroku a ani aká časť je započítaná na poplatky. Žalovaný sa k uvedenej náležitosti zmluvy vyjadril v časti 3) svojho vyjadrenia k žalobe. V tejto súvislosti žalovaný poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ z 9.11.2016 vo veci C-42/15, ktorý jasne potvrdzuje doposiaľ uvedenú argumentáciu žalovaného. V predmetnom konaní SD EÚ skúmal práve otázku, či je potrebné splátky pri takýchto úveroch rozčleniť na ich jednotlivé zložky (istinu, úroky, poplatky ... ) a dospel k záveru, že článok 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice 2008/48 sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. Z uvedeného dôvodu je záver súdu o absencii uvedenej náležitosti nesprávny. 10. Podľa názoru žalovaného súd v konaní postupoval v rozpore so zásadou CSP, predvídateľnosti rozhodnutí súdu, čo má za následok, že rozsudok je v zásadnej časti nepredvídateľným a prekvapivým rozhodnutím (uznesenie NS SR, sp. zn.7Cdo/42/2010). Pokiaľ súd konštatuje, že zmluva neobsahuje údaj o konečnej splatnosti úveru, čo je náležitosťou podľa § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ, tak k uvedenému sa žalovaný nemal možnosť vyjadriť. Zákon ustanovuje, že účastníci by nemali byť zaskočení možným iným právnym posúdením veci súdom bez toho, aby im bolo umožnené tvrdiť skutočnosti významné z hľadiska sudcovho právneho názoru a navrhnúť na ich preukázanie dôkazy. Rovnako by nemali byť zaskočení takým postupom súdu, ktorý nemá oporu v predvídateľnom právnom postupe súdu, ktorý nie je v súlade s procesným právom a jeho pravidlami. Súd skúmal ex offo obsahovú náležitosť zmluvy, ktorá nebola žalobkyňou v konaní ani pomenovaná, žalovaný berie na vedomie, že spotrebiteľ sa pokladá za slabšiu stranu v konaní. No za vážnu prekážku v konaní sa považuje fakt, že žalovanému nebolo umožnené sa k danej téme počas prvostupňového konania vyjadriť. Žalovaný však poukazuje na fakt, že revolvingový úver sa uzatvára na dobu neurčitú, čo pokladá za notorietu, pričom už z charakteru úveru vyplýva, že nie je možné ho časovo ohraničiť. Žalovaný a ani žalobkyňa nedokáže predvídať ani predpovedať, kedy sa rozhodne zo zmluvy prestať čerpať, resp. kedy splatí dlžný zostatok predmetného úveru. No práve pre takýto prípad sa v obchodných podmienkach (ako súčasti zmluvy o úvere) v čl. X bod 60-61 uvádza spôsob skončenia zmluvného vzťahu (zmluva, ktorej súčasťou sú tieto obchodné podmienky sa uzatvára na dobu neurčitú, zmluva zaniká: a) odstúpením od zmluvy, b) dohodou zmluvných strán, c) výpoveďou ktorejkoľvek z nich). Nemožnosť určenia konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru pri revolvingovom type úveru potvrdzuje aj rozhodovacia prax súdov. V rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 26.5.2016, sp. zn. 15C/26/2016 sa uvádza, že údaje relevantné pre výpočet RPMN sa v priebehu revolvingu menia. Z uvedených dôvodov nie je objektívne možné uviesť ani konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru. V rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 8.1.2016, sp. zn. 15C/544/2015 je konštatované, že údaj, uvedenie počtu splátok nie je možné objektívne určiť, keďže revolvingový úver sa poskytuje na neurčitý čas, obnovuje sa vždy každou uhradenou splátkou a rozsah jeho čerpania tak nie je možné predpokladať. Z uvedeného dôvodu nie je objektívne možné uviesť ani konečnú splatnosť úveru a celkové náklady úveru. 11. Všetky vyššie uvedené nedostatky konania prvostupňového súdu spôsobujú porušenia práva žalovaného na spravodlivé súdne konanie (napr. sp. zn. Ústavného súdu SR IV. ÚS 115/03, III. ÚS119/03, III. ÚS 209/04). Aby bolo zachované právo na spravodlivý súdny proces, zákon kladie okrem iného aj požiadavky na obsahovú náplň rozhodnutia vo veci konajúceho súdu. V záujme výchovného pôsobenia rozsudku musí súd dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a zaoberalo sa aj príčinami sporu. Odôvodnenie rozsudku preto musí byť v súlade so základnou požiadavkou, podľa ktorej rozsudok má byť preskúmateľný. Dôvodom na jeho zrušenie v odvolacom konaní je aj nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Rozsudok z vyššie uvedených dôvodov je nepreskúmateľný, keďže predmetné, prvostupňovým súdom prezentované odôvodnenie rozsudku podľa názoru žalovaného nekorešponduje s základnými požiadavkami na presvedčivosť a riadne odôvodnenie súdnych rozhodnutí. Žalovaný má za to, že bez riadneho, dostatočného a presvedčivého zodpovedania otázok uvedených v odvolaní v súlade so zákonom a nosnými zásadami súkromného práva je absolútne neakceptovateľné vysloviť záver o bezpoplatkovosti a bezúročnosti poskytnutého úveru a s tým súvisiaceho vzniku bezdôvodného obohatenia. Stručné skutkové a právne závery prvostupňového súdu sú podľa názoru žalovaného právne nepodložené; zo skutkového a právneho hľadiska ich nepovažuje za správne. Z uvedených dôvodov žalovaný navrhol, aby po prejednaní veci v odvolacom konaní odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, a žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanému náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania, alebo aby napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu odvolania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 12. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa prostredníctvom právnej zástupkyne. Žalobkyňa sa stotožňuje s rozsudkom súdu prvej inštancie a podľa jej názoru zmluva o spotrebiteľských úveroch má zákonom stanovené náležitosti a má byť zrozumiteľná pre široké spektrum spotrebiteľov s rôznym stupňom vzdelania a všeobecného povedomia preto nemôže byť akceptovateľné, aby dodávateľ až v súdnom konaní uvádzal niektoré skutočnosti týkajúce sa podmienok zmlúv spotrebiteľských úverov alebo dokonca podával vyjadrenia k jednotlivým ustanoveniam týchto zmlúv. V zmluve o spotrebiteľskom úvere chýbajú podstatné náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, čoho dôsledkom je to, že zákonodarca absenciu takýchto podstatných náležitostí sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalobca poukazuje na jedno z najnovších súdnych rozhodnutí, a to na rozsudok Krajského súdu Žilina, sp. zn. 11Co/270/2016 zo dňa 13.09.2016, podľa ktorého pokiaľ' žalobca namieta nesúlad § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ, odvolací súd k tejto námietke udáva, že smernica upravuje minimum ochrany spotrebiteľa, ktoré je členský štát povinný zabezpečiť. Nič však členskému štátu nebráni zabezpečiť spotrebiteľovi vyšší štandard ochrany pred neprijateľnými podmienkami. Úpravou, akú zákonodarca obsiahol v § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ sa podľa názoru súdu nedostal do rozporu s čl. 22 ods. l Smernice č. 2008/48/ES, ako na to poukazuje žalobca. Žalobca poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 17Co/296/2015 zo dňa 21.04.2016. Vzhľadom na vyššie uvedené je žalobca toho názoru, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere je vzhľadom na absenciu jej podstatných náležitostí bezúročná a bez poplatkov a argumentáciu žalobcu poukazujúca na Rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 9.11.2016 vo veci C-42/15 považuje za irelevantnú. Žalobca trvá na tom, že zmluva obsahuje nesprávnu ročnú percentuálnu mieru nákladov a preto považuje spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov. Žalobca trvá na tom, že kumulácia vyššie uvedených neprijateľných podmienok neobstojí ako celok, pretože jednotlivé neprijateľné podmienky v nej uvedené, predstavujú taký podstatný zásah do práv žalobcu, ktorý možno odstrániť jedine určením neplatnosti celej zmluvy a uznaním, že zmluva je bezúročná a bezpoplatková a priznať žalobcovi nárok na bezdôvodné obohatenie žalovaného vo výške 55,75 eura. Z rozhodnutí predložených žalovaným tiež vyplýva, že súdy v Slovenskej republike v obdobných konaniach rozhodujú rovnakým spôsobom. Vzhľadom na predvídateľnosť súdnych rozhodnutí v danej veci by sa konajúci súd nemal odchyľovať od konštantnej súdnej praxe a podľa názoru žalobcu by mal rozhodnúť obdobným rozhodnutím ako ustálená súdna prax a teda potvrdiť rozhodnutie Okresného súdu Trnava. 13. V doplňujúcom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaný uviedol, že ak žalobkyňa tvrdí, že súdy v Slovenskej republike v obdobných konaniach rozhodujú spôsobom ako v tomto prípade, žalovaný uvádza rozhodnutia, v ktorých sa súdy pridržiavali opačnej argumentácie, t.j. argumentácie žalovaného. Konajúce súdy vyslovili, že zmluva o úvere sa môže skladať z viacerých dokumentov/listín a toto neodporuje žiadnemu zákonu, RPMN pri revolvingovom úvere nie je možné vyčísliť konkrétnym údajom práve vzhľadom na charakter tohto úveru, absencia konkrétneho údaju o RPMN pri revolvingovom úvere určite nespôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru konečná splatnosť revolvingového úveru sa práve vzhľadom na jeho povahu určiť nedá (rozsudok OS Levice zo dňa 08.01.2016, č. k. 15C/544/2015, OS Zvolen zo dňa 10.5.2016, č. k. 18C/398/2015, OS Zvolen zo dňa 26.5.2016, č. k. 15C/26/2016, OS Levice zo dňa 23.11.2015, č. k. 6C/38/2015, OS Brezno zo dňa 24.10.2016, č. k. 1C/45/2016. Zmluvná dokumentácia obsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti v čase uzatvárania zmluvy a žalobkyňa, vzhľadom na dištančný spôsob uzatvárania tejto zmluvy, mala dostatok časového priestoru sa oboznámiť so zmluvnou dokumentáciou a v prípade, že by jej niečo nebolo jasné, mohla sa kedykoľvek dopytovať u niektorého zo zamestnancov žalovaného. Nakoľko zmluva bola uzavretá v roku 2013, teda takmer štyri roky dozadu a žalobkyňa za celý čas trvania zmluvného vzťahu ani raz nenamietala, že by jej niečo na zmluve vadilo alebo chýbalo, žalovaný má dôvodné podozrenie, že takouto žalobou sa dopúšťa zneužívania zákonných inštitútov ochrany spotrebiteľa. 14. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou stranou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 CSP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného dôvodné nebolo. 15. Predmetom nároku žalobkyne po pripustení zmeny žaloby uznesením na pojednávaní 2.11.2016 (č.l. 85) bolo zaplatenie 55,75 eura s príslušenstvom žalovaným. Žalobkyňa sa nároku na zaplatenie dlžnej sumy domáhal na základe skutočnosti, že dňa 28.6.2013 podpísala žiadosť o aktiváciu Bankomatky Quatro, ktorú následne 12.7.2013 podpísal žalovaný. V žiadosti žalobkyňa požiadala o úver vo výške 600 eur, ktorý by splácala v mesačných splátkach 20 eur, predpokladaná RPMN bola vo výške 25,69% a ročná úroková sadzba úveru 22,80%. Následne bola žalobkyni doručená žiadosť o aktiváciu Bankomatky Quatro, ktorú žalovaný podpísal 12.7.2013, v zmluve nie je RPMN, výška úveru je 600 eur, počet splátok je 12, výška splátok 1-11 je 50 eur a výška poslednej splátky je 137,42 eura. Žalobkyňa mesačnými splátkami v rôznej výške (bližšie špecifikovanými v žalobe) zaplatila žalovanému 655,75 eura a z zistila, že žalovanému má doplatiť ešte 683,66 eura. Trvala na tom, že zmluva o úvere neobsahuje podstatné náležitosti a výška žiadaného úroku žalovaným je neprimerane vysoká, odporuje dobrým mravom. 16. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie 55,75 eura s 5% ročným úrokom z omeškania od 4.11.2016 do zaplatenia a vo zvyšnej časti žalobu zamietol (v nepatrnej časti žiadaného úroku z omeškania za 2 dni) s odôvodnením, že úverová zmluva neobsahovala náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f), j) a k) ZoSÚ platného v čase uzavretia úverovej zmluvy. S prihliadnutím k rozsahu odvolania žalovaného nebola predmetom prieskumu odvolacieho súdu časť výroku prvoinštančného súdu v zamietajúcej časti, v ktorej súd žalobcovi nepriznal žalobou uplatnený nárok v časti príslušenstva pohľadávky. 17. Žalovaný v odvolaní trval na tom, že zmluva o úvere bola uzavretá platne a obsahovala všetky zákonné náležitosti. 18. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z., v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (12.7.2013), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. 19. Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ účinnom v čase uzatvorenia zmluvy poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y). 20. V danej veci poskytol žalovaný žalobkyni na základe jej žiadosti o aktiváciu Bankomatky Quatro spotrebiteľský úver vo výške 600 eur. Žalobkyňa postupne úver splácala a za obdobie od poskytnutia úveru do 17.9.2015 spolu zaplatila 655,75 eura a mala žalovanému zaplatiť ešte 683,66 eura (čo vyplynulo z výpisov z bankomatky Quatro na čl.l. 10-17) a čo nebolo medzi stranami sporné (žalovaný tvrdil, že zvyšnej časti dlžnej sumy 683,66 eura sa nedomáhal). 21. Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne obsahové náležitosti (vrátane zmluva o poskytnutí revolvingového úveru formou kreditnej karty). Cieľom takejto právnej úpravy je ochrana spotrebiteľa ako slabšej strany záväzkovo-právneho vzťahu zo spotrebiteľského úveru. Ustanovenie § 9 ods. 2 ZoSÚ stanovuje podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ (účinnom v čase uzatvorenia úverovej zmluvy medzi stranami sporu), zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, teda s rozčlenením jednotlivých čiastok, nestačí uviesť len celkovú výšku splátok. Zo základného gramatického výkladu § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ je zrejmé, že požiadavka na to, aby v zmluve o spotrebiteľskom úvere bola ako náležitosť uvedená výška, počet a termíny splátok sa vzťahuje osobitne ako k istine, tak k úrokom, ako aj k iným poplatkom. Zmluva o spotrebiteľskom úvere v zmysle citovaného ustanovenia musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok ako istiny, tak aj úrokov, ako aj iných poplatkov, aby bolo zrejmé, koľko z každej splátky sa započítava na istinu, koľko na úroky a koľko na poplatky. Podľa názoru súdu zákonodarca pristúpil k prijatej právnej úprave po predchádzajúcich skúsenostiach, kedy bolo bežné, že veriteľ si započítaval splátky najprv na úroky, poplatky a rôzne sankcie a až naposledy na istinu (nebolo to v rozpore s ustanoveniami Obchodného zákonníka), čo ale spôsobovalo neprimerané zadlžovanie spotrebiteľov a narastanie ich dlhu. Pre spotrebiteľa (dlžníka) je dôležité, aby sa splátka započítava proporcionálne na všetky zložky, t.j. istinu a aj úroky a nie v prevažnej miere najprv na úroky a poplatky a až neskôr na istinu, pretože takýto spôsob započítavania splátky zvyšuje celkovú cenu plnenia. Predložené schválenie žiadosti o Bankomatku Quatro z 15.7.2013 (č.l.36) takýto konkrétny splátkový kalendár neobsahovala. Takáto informácia je významná pre spotrebiteľa, najmä pokiaľ ide o jeho možnosť zhodnotiť na základe predloženého splátkového kalendára výhodnosť poskytnutého úveru, posúdenie, či požadovaný úrok za úver je pre neho prijateľný, resp. aby spotrebiteľ bol schopný posúdiť celkovú výšku odplaty požadovanej žalobcu za poskytnutý úver. Podstatným v danom prípade je to, že pokiaľ zákon kladie dôraz na to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa OZ musí obsahovať aj ďalšie náležitosti - výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, musí to obsahovať samotná zmluva Rovnaký právny názor vyslovil aj NS SR v svojom rozsudku zo dňa 29.11.2017 sp. zn. 7Cdo 128/2016 a 7Sžo 61/2015 z 28.6.2016. 22. Je pravdou, ako na to poukazuje žalovaný v odvolaní, že v rozhodnutí Súdneho dvora z 9.11.2016 vo veci C-42/15 o návrhu na začatie prejudiciálne v konania podľa článku 267 ZFEÚ, ktorý podal Okresný súd Dunajská Streda rozhodnutím z 19.12.2014 a ktorý súvisí s konaním žalobcu proti Kláre Bíróovej súdny dvor uviedol, že článok 10 ods. 2 písm. h) a i) Smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú ustanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení z článku 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. 23. Otázka priameho účinku právnych noriem EÚ sa vo všeobecnosti týka vymedzenia podmienok, za ktorých vnútroštátne orgány môžu určitú právnu normu práva Únie aplikovať priamo, bezprostredne na prípad, ktorý riešia. Vzhľadom na existenciu ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ na otázku priameho účinku Smerníc v spore medzi jednotlivcami (v tomto prípade veriteľ proti spotrebiteľovi) v zásade platí zákaz priameho (horizontálneho) účinku spočívajúceho v tom, že žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe jednotlivci. 24. Uznané vnútroštátne výkladové metódy vytvárajú právny rámec pre realizáciu povinností súladného výkladu vnútroštátnych noriem s právom EÚ. To ale neznamená, že tieto metódy môžu viesť k akémukoľvek výsledku, len aby bol dosiahnutý cieľ smernice. Súdny dvor už sám stanovil medze, ktoré súladný výklad má, hoci by sa opieral o uznanú vnútroštátnu metódu. Súdny dvor tieto medze prehľadne zhrnul vo veci C-212/04 rozsudok Súdneho dvora z 4.7.2006 keď uviedol, že povinnosť vnútroštátneho sudcu odvolávať sa na obsah smernice pri výklade a uplatňovaní relevantných ustanovení vnútroštátneho práva je obmedzená všeobecnými zásadami práva, najmä právnou istotou a zákazom retroaktivity a nemôže slúžiť ako základ pre výklad contra legem (proti zákonu) vnútroštátneho práva (aj rozsudok C-105/03 zo 16.6.2005, C-268/06 z 15.4.2008). Vzhľadom na explicitné znenie zákona v časti členenia splátok na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov by súdy, ak by vyložili toto ustanovenie eurokonformne tak, že zmluva nemusí obsahovať členenie splátok na splátky istiny a úrokov a iných poplatkov, prípadne v otázke, kedy je zmluva o úvere bezúročná bez poplatkov doslova „zlomili“ vnútroštátne právo a toto vnútroštátne právo by nahradili Smernicou (čo je postup typický pre priamy účinok). Nakoľko ale nejde o priamy účinok Smernice, ale účinok nepriamy, takýto postup nie je možný preto, lebo by išlo o výklad práva contra legem. Na to, aby bolo možné vykladať zákon v súlade so Smernicou je potrebné ZoSÚ novelizovať zosúladiť s textom Smernice, inak by bola porušená zásada právnej istoty (výkladom contra legem). Následkom citovaného rozhodnutia Súdneho dvora EÚ je nová legislatívna zmena od 1.5.2018 (vykonaná novelou zák. č. 279/2017 Z.z., ktorým sa mení zákon o bankách), kde sa uvádza, že vzhľadom na toto rozhodnutie sa upravuje náležitosť zmluvy tak, že sa nahrádza rozčlenenie pojmom frekvencia. Je teda evidentné, že zákonodarca pristúpil k legislatívnej zmene a súd nemôže vykladať sporné ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch rovnako v prípade dvoch rôznych znení zákona len z dôvodu, aby vyhovel požiadavke žalovaného. Požadovaný výklad sporného ustanovenia bude možný pri posudzovaní zmlúv uzavretých po účinnosti spomenutej novely (aby neodporoval princípu zákazu retroaktivity). Podstatným je, že znenie zákona č. 129/2010 Z.z. v dotknutom ustanovení sa dostalo do konfliktu so smernicou, čo sa zistilo až po vydaní uvedeného rozsudku Súdneho dvora EÚ. Eurokomforný výklad nemôže nahradiť znenie zákona a správne na takúto situáciu zareagoval zákonodarca a prijal novelu sporného ustanovenia. 25. S ďalšími odvolacími argumentami žalovaného sa odvolací súd podrobne nezaoberal (či zmluva obsahuje RPMN, resp. správnu výšku RPMN a termín konečnej splatnosti úveru), pretože to nepovažoval pre rozhodnutie vo veci samej za podstatné. Posúdenie aj týchto sporných otázok vzhľadom na prijaté závery uvedené vyššie by nemali za následok priaznivejšie rozhodnutie pre žalovaného. Odvolací súd sa nestotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, že zmluva neobsahovala RPMN, napokon žalobkyňa uvedené ani netvrdila, poukazovala na to, že RPMN bola uvádzaná v nesprávne výške, lebo vychádzala neprimerane vysokých ročných úrokov (ako odplaty), ktoré boli v rozpore s dobrými mravmi. Žalobkyňa z uvedeného vyvodila záver, že z takéhoto dôvodu bola zmluva o úvere absolútne neplatná podľa § 39 OZ. Odvolací súd sa ale s takou argumentáciou žalobkyne nestotožňuje s poukazom na § 41 OZ (dôvod absolútnej neplatnosti by sa týkal len časti právneho úkonu, ktorú možno oddeliť nad úrok obvyklý) a žalovaný by mal mať právo na úroky, ako odplatu v obvyklej výške v prípade, ak by bola zmluva o úvere platne uzavretá. Podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade však zmluva o úvere platne uzavretá nebola. 26. Vzhľadom na spôsob, ako malo v danom prípade dôjsť k uzavretiu úverovej zmluvy, bolo potrebné na vec aplikovať § 43 a nasledujúce Občianskeho zákonníka upravujúce uzatváranie zmlúv, ako na to poukazovala žalobkyňa. 27. Podľa § 43a ods. 1 OZ prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia. 28. Podľa § 44 ods. 1, 2 OZ zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu. 29. Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy. 30. V dôkaznej situácii (ktorá nebola medzi stranami sporná), ak žalobkyňa doručila žalovanému žiadosť z 28.6.2013 o aktiváciu Bankomatky Quatro, kde uviedla, že má záujem o uzavretie úverovej zmluvy s úverom 600 eur, ktorý by splácala po 20 eur v neuvedenom počte splátok, s RPMN 25,69% eura (č.l.37) a žalovaný schválil žiadosť žalobkyne dňa 15.7.2013 (č.l. 36) a poskytol žalobkyni úverový rámec 600 eur, ktorý mala splatiť v 11-tich splátkach po 50 eur a 12-tej splátke 147,20 eura, s RPMN 25,90 %, nešlo o akceptáciu návrhu zmluvy žalobkyne, ale o nový návrh zmluvy podľa § 44 ods. 2 OZ (hlavne z dôvodu úplne iného návrhu žalovaného na splácanie úveru). Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by takýto nový návrh zmluvy žalobkyňa písomne akceptovala (písomná forma zmluvy je nevyhnutná podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ). Z uvedeného dôvodu k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere nedošlo a preto bolo povinnosťou žalobkyne vrátiť len poskytnutú sumu istiny úveru s úrokom z omeškania (titulom bezdôvodného obohatenia podľa § 451 OZ s poukazom na § 456 OZ). V tomto smere právny názor žalovaného vo vyjadrení k žalobe správny nebol, ak tvrdil, že k uzavretiu zmluvy došlo platne. 31. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom žalovaného, že rozsudok súdu prvej inštancie bol odôvodnený príliš stručne a nedával odpovede na všetky podstatné sporné otázky strán sporu, súd sa nevysporiadal s argumentráciou žalovaného. Ak však súd prvej inštancie vyhovel žalobe žalobkyne aj z dôvodu, že považoval poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu absencie náležitosti zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ, táto časť rozsudku bola preskúmateľná a zrozumiteľná pre odvolací súd a bola aj v súlade s väčšinovým názorom odvolacích senátov tunajšieho odvolacieho súdu a tento jediný dôvod postačoval na to, aby bolo žalobe vyhovené. Aj z obsahu spisu vyplýva, že v prípade posudzovania spotrebiteľských zmlúv sa súdy pri výklade ich ustanovení nezhodujú, z čoho následne vyplýva nejednotnosť rozhodovania. Z § 54 ods. 2 OZ vyplýva, že v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Pri aplikovaní uvedeného ustanovenia, vychádzajúc zo skutočnosti, že v danom prípade ide o výklad spotrebiteľskej zmluvy v nadväznosti na jej podstatné obsahové náležitosti, ktoré upravuje osobitný zákon, súd dospel k záveru, že žalobe je potrebné vyhovieť. 32. Nebolo by hospodárne aj vzhľadom k predmetu konania 55,75 eura rušiť rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vracať na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súd prvej inštancie by bol viazaný právnym názorom odvolacieho súdu a aj nové rozhodnutie by bolo opäť rovnaké, preto odvolací súd s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s § 387 ods. 1 CSP v rozsahu napadnutom v odvolaní potvrdil. 33. Žalobkyňa má voči žalovanému podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, vzhľadom na to, že bola v konaní v celom rozsahu úspešná a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne náhradu trov konania jej nepriznať (§ 257 CSP). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 34. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie 0spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).