{"guid": "550d5300-7ee3-46e9-8009-b604fbd66ad7:b487d717-7170-44e7-a4ba-97b7399a1b87", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2018:2115226110.1", "spisova_znacka": "23Co/249/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co/249/2017 z 27. 5. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 27. mája 2018, sp. zn. 23Co/249/2017, ECLI:SK:KSTT:2018:2115226110.1", "identifikacne_cislo": "2115226110", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Daša Kontríková", "sudca_id": 1312, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-dasa-kontrikova-1312", "datum_vydania": "2018-05-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-9.odsek-2.pismeno-k", "nazov": "§ 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-9.odsek-2.pismeno-k", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-11.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 11 ods. 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-11.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-44.odsek-1", "nazov": "§ 44 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-44.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-44"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-43a.odsek-1", "nazov": "§ 43a ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-43a.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-43a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-44.odsek-2", "nazov": "§ 44 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-44.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-44"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2010/129#paragraf-9", "/SK/ZZ/2010/129#paragraf-11", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-44", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-43a", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b487d717-7170-44e7-a4ba-97b7399a1b87", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2115226110.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2018:2115226110.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2018:2115226110.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/249/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115226110
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2115226110.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: JUDr.
Iveta Jankovičová a JUDr. Ľubica Bundzelová, v spore žalobkyne: C. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. č.
XXX, zastúpená: Mgr. Gabriela Hornáčková, advokátka so sídlom Ivánska cesta 30/B, Bratislava, proti
žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155,
zastúpený: ČERNEJOVÁ & HRBEK, s.r.o., so sídlom Kýčerského 7, Bratislava, o zaplatenie 55,75 eura s
príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava, č. k. 19C/483/2015-107
zo dňa 30. novembra 2016, vo všetkých častiach okrem výroku II., takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti  p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyňa má právo na náhradu trov odvolacieho konania  v plnom rozsahu. O výške náhrady trov
odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom, výrokom I. súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu
55,75 eura s 5% úrokom z omeškania ročne od 4.11.2016 do zaplatenia,  do troch dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku. Výrokom II. vo zvyšku súd žalobu zamietol, výrokom III. žalobkyni priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% a výrokom IV. žalovaného zaviazal zaplatiť súdny
poplatok za návrh Okresnému súdu Trnava sumu 16,50 eura do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.

2. Rozsudok súd prvej inštancie po citácii   § 9 ods. 1 písm. f), j) a k), § 11 ods. 1 písm. a)   zák.
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZoSÚ), § 52 ods. 1, 2, § 497, § 451 ods. 1,
2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) vecne odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním mal súd
preukázané, že  zmluva o úvere (revolvingovom) uzatvorená medzi stranami 12.7.2013 je zmluvou
spotrebiteľskou, keďže žalovaný ako právnická osoba poskytol v rámci svojho podnikania úver žalobkyni
ako fyzickej osobe, ktorá nekonala v rámci predmetu svojho povolania alebo podnikania. Z formy a
obsahu zmluvy je zrejmé, že sa jedná o tzv. „formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač formulára mal žalovaný
už pripravenú a dopisoval do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa žalobkyne, ktorá obsah tejto zmluvy
žiadnym podstatným spôsobom nemohla ovplyvniť ani neovplyvnila. Spotrebiteľská zmluva nesmie
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa a pokiaľ zmluva obsahuje takéto neprijateľné podmienky, tak tieto sú
neplatné. Okrem tohto v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší. Súd pristúpil k skúmaniu jednotlivých obsahovaných náležitostí zmluvy a zistil,
že zmluva neobsahuje údaj o konečnej splatnosti úveru, čo je náležitosťou zmluvy podľa § 9 ods. 2
písm. f)  ZoSÚ. Účelom zavedenia uvedenej náležitosti zmluvy o úvere bolo docieliť to, aby spotrebiteľ



bol už pri podpise zmluvy informovaný v akých termínoch, kedy a v akej výške a ako dlho je povinný
si plniť svoje povinnosti. Uvedené nemôže plniť údaj o výške splátky a počte splátok bez uvedenia
splatnosti ani prvej splátky. Konečná splatnosť musí byť určená konkrétne tak, aby si mohol spotrebiteľ
už na začiatku urobiť obraz o dĺžke trvania úveru a tým zvoliť aj najvhodnejšiu voľbu medzi viacerými
úverovými produktmi. V zmluve tiež nie je v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) presne uvedená  výška, počet
a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve sa uvádza len výška splátok bez bližšej
špecifikácie, t.j. nie je uvedená výška splátky istiny, úroku a ani aká časť je započítaná na poplatky.
Priamo v zmluve nie je uvedená ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) v zmysle § 9 ods. 2, písm.
j) ZoSÚ. Vzhľadom na uvedené, keďže zmluva neobsahuje základné náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm.
f), j),  k) je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ.
Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške 600 eur, žalobkyňa
celkove uhradila žalovanému sumu 655,75 eura, poslednú splátku uhradila dňa 17.9.2015. Nakoľko
súd určil, že zmluva je bezúročná a bez poplatku, bola povinná žalovanému uhradiť iba sumu skutočne
poskytnutého úveru vo výške 600 eur. Bezdôvodne tak žalovanému navyše uhradila sumu 55,75 eura,
keď súd skonštatoval, že o uvedenú sumu sa žalovaný bezdôvodne obohatil a z tohto dôvodu v zmysle
§ 451 OZ súd zaviazal žalovaného toto bezdôvodné obohatenie žalobkyni vrátiť.

3. Zároveň súd priznal žalobkyni úrok z omeškania z dlžnej sumy a to od 4.11.2016, kedy bol žalovaný
už v omeškaní s plnením, keď žalovanému bola doručená výzva (návrh na zmenu žaloby) na zaplatenie
sumy 55,75 eura na pojednávaní dňa 2.11.2016, v zmysle  § 563 OZ zákonníka, žalovaný mal plniť
nasledujúci deň t.j. 3.11.2016 a dňa 4.11.2016 bol v omeškaní. Žalobkyňa má právo v zmysle § 369 ods.
1 Obchodného zákonníka a § 517 ods. 2 OZ na úrok z omeškania, ktorý jej súd priznal vo výške 5%,
keď výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky  ku dňu 4.11.2016 bola 0,00 %. Vo
zvyšku uplatneného úroku z omeškania (5% ročný úrok zo sumy 55,75 eur od 2.11.2016 do 4.11.2016)
súd žalobu vzhľadom na vyššie uvedené zamietol.

4. Podľa § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov súd zaviazal
žalovaného zaplatiť na účet tunajšieho súdu sumu 16,50 eura z titulu súdneho poplatku za návrh podľa
položky 1 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho príloha citovaného zákona z dôvodu, že
žalobkyňa je od poplatku v tomto konaní oslobodená a súd jej návrhu vyhovel.

5. Žalobkyňa bola v konaní plne úspešná (neúspech mala len v nepatrnej časti úroku z omeškania),
preto jej súd v zmysle § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP)
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu (vo
všetkých jeho častiach okrem výroku II.) z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. l písm. f) CSP; rozhodnutie súdu  vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP), konanie pred súdom prvej inštancie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. l písm. d) CSP).

7. Podľa názoru žalovaného  súd prvej inštancie sa neriadil § 220 ods. 2 CSP, v  stručnom odôvodnení
rozsudku sa súd vôbec nevysporiadal s kľúčovými právnymi otázkami, ktoré v tomto konaní vyvstali, išlo
najmä o otázky týkajúce sa obsahu zmluvy o úvere uzavretej medzi žalobcom a žalovanou. Rozsudok tak
pôsobí dojmom nedostatočnosti a nepresvedčivosti,  súd sa nijako nevysporiadal s osobitnou právnou
úpravou upravujúcou daný zmluvný vzťah. Žalovaný sa nestotožňuje s argumentáciou súdu, že zmluva
neobsahuje náležitosti  podľa § 9 ods. 2 písm. f), j) a k), pretože na ich prítomnosť žalovaný jasne
poukázal nie len v  písomnom podaní zo dňa 9.3.2016, ale aj na pojednávaní konanom dňa 2.11.2016. Je
skutočne pravdou, že  súd nenašiel predmetné náležitosti v zmluve o úvere, aj napriek tomu, že žalovaný
jasne poukázal na konkrétne miesta, kde sa tieto náležitosti nachádzajú. Súd sa nevysporiadal žiadnym
spôsobom prečo neakceptoval vyjadrenie žalovaného. Vo vzťahu k údajnému neuvedeniu RPMN v
zmysle § 9 ods. 2, písm. j) ZoSÚ v zmluve o úvere, sa žalovaný vyjadril  v časti 2.2 - 2.3 (2-3str.)
vyjadrenia, ktoré bolo doručené súdu prvej inštancie. Žalovaný podrobne ozrejmil dôvody pre uvádzanie
údaju RPMN v podobe indikatívneho výpočtu, tieto sú výlučne objektívneho charakteru a vyplývajú z
povahy revolvingového úveru. Je matematicky absolútne nemožné vyjadriť RPMN konkrétnym číslom,
čo potvrdzuje aj rozhodovacia prax súdov. V súvislosti s uvedeným žalovaný poukázal na rozsudok
Krajského súdu v Trnave zo dňa 10.12.2013, sp. zn. 9Co/94/2013, ako aj na  rozsudok Krajského súdu
v Prešove zo dňa 27.1.2011, sp. zn. 6Co 95/2010, v ktorom je konštatované, že RPMN predstavuje



údaj dôležitý pre vyjadrenie nákladov na úver a spotrebiteľom pomáha tento údaj spoznať, aké všetky
náklady budú spojené so spotrebiteľským úverom .... Nie vždy je však možné tento údaj v zmluve uviesť,
pretože pre jeho vyčíslenie je potrebné mat' zastabilizované vstupné údaje o výške úveru, obdobie,
splátky úveru a úroky s poplatkami. Revolvingový úver je však typický tým, že veriteľ ho dopĺňa a
úverový vzťah tak môže fungovať neurčitú dobu. Dlžník stále platí, pretože veriteľ mu stále dopĺňa úver
a časť splátky sa používa na splatenie poskytnutých úverových prostriedkov a časť na odplatu. Úver
je odplatný právny úkon. Žalovaný na podporu svojho názoru cituje aj z rozsudku Okresného súdu
Levice zo dňa 23.11.2015, sp. zn. 6C/38/2015: „RPMN predstavuje údaj, ktorý spotrebiteľovi napomáha
porovnať výhodnosť jednotlivých produktov u rôznych dodávateľov a spoznať, aké všetky náklady bude
mať spotrebiteľ s úverom. Na určenie výšky tohto údaju je však potrebné mať k dispozícii údaje o výške
úveru, obdobie, splátky úveru a úroky s poplatkami. Revolvingový úver je však typický tým, že veriteľ
ho dopĺňa, dlžník čerpá a môže tak trvať po neurčitý čas. Údaje relevantné pre výpočet RPMN sa tak v
priebehu revolvingu menia. Z uvedených dôvodov nie je objektívne možné určiť ani konečnú splatnosť
úveru. Neuvedenie konkrétnej RPMN v zmluve o revolvingovom úvere vzhľadom na charakter tohto
úveru nemôže mat' za následok, že úver bude bezúročný a bez poplatkov. V zmluve je možné uviesť
akúsi vzorovú RPMN s uvedením údajov, ak by spotrebiteľ čerpal úverový rámec naraz a následne
len splácal dohodnuté splátky bez ďalšieho opakovaného čerpania. Takýmto spôsobom postupoval aj
odporca v predmetnej zmluve.\"

8. Žalovaný napriek tejto objektívnej prekážke uviedol predmetný údaj priamo do žiadosti o aktiváciu
Bankomatky Quatro (ďalej ako žiadosť) v podobe indikatívneho výpočtu, za použitia výšky úverového
rámca, ktorý bol schválený žalobkyni. Je teda zrejmé, že indikatívny výpočet RPMN je uvedený priamo
na dokumente, ktorý žalobkyňa podpísala a bola s ním oboznámená pred tým, než podpísala zmluvu
úvere. Je potom veľmi ťažko pochopiť a prijať názor  súdu prvej inštancie o absencii údaju o RPMN
v zmluve o úvere, nakoľko súd nijakým spôsobom neozrejmil absenciu tohto údaju (žalovaný nevie,
či tento údaj súd nevidel fyzicky, či ho prehliadol, alebo ho našiel a nestotožňuje sa s ním z nejakého
konkrétneho dôvodu). Súd iba stroho skonštatoval, že priamo v zmluve nie je uvedená RPMN v zmysle
§ 9 ods. 2, písm. j) ZoSÚ. Takýto záver súdu nekorešponduje so skutočnosťou, ale hlavne je absolútne
nepreskúmateľný.

9. Súd prvej inštancie vo svojom veľmi stručnom odôvodnení rozsudku ďalej uvádza, že v zmluve tiež
nie je v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) presne uvedená výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov. V zmluve sa uvádza len výška splátok bez bližšej špecifikácie, t.j. nie je uvedená výška splátky
istiny, úroku a ani aká časť je započítaná na poplatky. Žalovaný sa k uvedenej náležitosti zmluvy vyjadril
v časti 3) svojho vyjadrenia k žalobe. V tejto súvislosti žalovaný poukazuje na rozsudok Súdneho dvora
EÚ z 9.11.2016 vo veci C-42/15, ktorý jasne potvrdzuje  doposiaľ uvedenú argumentáciu žalovaného. V
predmetnom konaní SD EÚ skúmal práve otázku, či je potrebné splátky pri takýchto úveroch rozčleniť
na ich jednotlivé zložky (istinu, úroky, poplatky ... ) a dospel k záveru, že článok 10 ods. 2 písm. h) a
i) smernice 2008/48 sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca
amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať,
aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom
22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej
právnej úprave. Z uvedeného dôvodu je záver súdu o absencii uvedenej náležitosti nesprávny.

10. Podľa názoru žalovaného súd v konaní postupoval v rozpore so zásadou CSP, predvídateľnosti
rozhodnutí súdu, čo má za následok, že rozsudok je v zásadnej časti nepredvídateľným a prekvapivým
rozhodnutím (uznesenie NS SR, sp. zn.7Cdo/42/2010). Pokiaľ súd konštatuje, že zmluva neobsahuje
údaj o konečnej splatnosti úveru, čo je náležitosťou podľa § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ, tak k uvedenému
sa žalovaný nemal možnosť  vyjadriť.  Zákon ustanovuje, že účastníci by nemali byť zaskočení možným
iným právnym posúdením veci súdom bez toho, aby im bolo umožnené tvrdiť skutočnosti významné
z hľadiska sudcovho právneho názoru a navrhnúť na ich preukázanie dôkazy. Rovnako by nemali byť
zaskočení takým postupom súdu, ktorý nemá oporu v predvídateľnom právnom postupe súdu, ktorý nie
je v súlade s procesným právom a jeho pravidlami. Súd skúmal ex offo obsahovú náležitosť zmluvy,
ktorá nebola žalobkyňou v konaní ani pomenovaná, žalovaný berie na vedomie, že spotrebiteľ sa
pokladá za slabšiu stranu v konaní. No za vážnu prekážku v konaní sa považuje fakt, že žalovanému
nebolo umožnené sa k danej téme počas prvostupňového konania vyjadriť. Žalovaný však poukazuje
na fakt, že revolvingový úver sa uzatvára na dobu neurčitú, čo pokladá za notorietu, pričom už z
charakteru úveru vyplýva, že nie je možné ho časovo ohraničiť. Žalovaný a ani žalobkyňa  nedokáže



predvídať ani predpovedať, kedy sa rozhodne zo zmluvy prestať čerpať, resp. kedy splatí dlžný zostatok
predmetného úveru. No práve pre takýto prípad sa v obchodných podmienkach (ako  súčasti zmluvy
o úvere) v čl. X bod 60-61 uvádza spôsob skončenia zmluvného vzťahu (zmluva, ktorej súčasťou sú
tieto obchodné podmienky sa uzatvára na dobu neurčitú, zmluva zaniká: a) odstúpením od zmluvy, b)
dohodou zmluvných strán, c) výpoveďou ktorejkoľvek z nich). Nemožnosť určenia konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru pri revolvingovom type úveru potvrdzuje aj rozhodovacia prax súdov. V rozsudku
Okresného súdu Zvolen zo dňa 26.5.2016, sp. zn. 15C/26/2016 sa uvádza, že údaje relevantné pre
výpočet RPMN sa v priebehu revolvingu menia. Z uvedených dôvodov nie je objektívne možné uviesť
ani konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru. V rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 8.1.2016,
sp. zn. 15C/544/2015 je konštatované, že  údaj, uvedenie počtu splátok nie je možné objektívne určiť,
keďže revolvingový úver sa poskytuje na neurčitý čas, obnovuje sa vždy každou uhradenou splátkou
a rozsah jeho čerpania tak nie je možné predpokladať. Z uvedeného dôvodu nie je objektívne možné
uviesť ani konečnú splatnosť úveru a celkové náklady úveru.

11. Všetky vyššie uvedené nedostatky konania prvostupňového súdu spôsobujú porušenia práva
žalovaného na spravodlivé súdne konanie (napr. sp. zn. Ústavného súdu SR IV. ÚS 115/03, III.
ÚS119/03, III. ÚS 209/04). Aby bolo zachované právo na spravodlivý súdny proces, zákon kladie okrem
iného aj požiadavky na obsahovú náplň rozhodnutia vo veci konajúceho súdu. V záujme výchovného
pôsobenia rozsudku musí súd dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a zaoberalo
sa aj príčinami sporu. Odôvodnenie rozsudku preto musí byť v súlade so základnou požiadavkou,
podľa ktorej rozsudok má byť preskúmateľný. Dôvodom na jeho zrušenie v odvolacom konaní je aj
nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Rozsudok z vyššie uvedených
dôvodov je  nepreskúmateľný, keďže predmetné, prvostupňovým súdom prezentované odôvodnenie
rozsudku podľa názoru žalovaného nekorešponduje s základnými požiadavkami na presvedčivosť
a riadne odôvodnenie súdnych rozhodnutí. Žalovaný má za to, že bez riadneho, dostatočného a
presvedčivého zodpovedania otázok uvedených v odvolaní v súlade so zákonom a nosnými zásadami
súkromného práva je absolútne neakceptovateľné vysloviť záver o bezpoplatkovosti a bezúročnosti
poskytnutého úveru a s tým súvisiaceho vzniku bezdôvodného obohatenia. Stručné skutkové a právne
závery prvostupňového súdu sú podľa názoru žalovaného právne nepodložené; zo skutkového a
právneho hľadiska ich nepovažuje za správne. Z uvedených dôvodov žalovaný navrhol, aby po
prejednaní veci v odvolacom konaní  odvolací súd zmenil  napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa,
a  žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanému náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho
konania, alebo aby    napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu  odvolania zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie.

12. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa prostredníctvom právnej zástupkyne. Žalobkyňa sa
stotožňuje s rozsudkom súdu prvej inštancie a podľa jej názoru zmluva o spotrebiteľských úveroch
má  zákonom stanovené náležitosti a má byť zrozumiteľná pre široké spektrum spotrebiteľov s rôznym
stupňom vzdelania a všeobecného povedomia preto nemôže byť akceptovateľné, aby dodávateľ
až v súdnom konaní uvádzal niektoré skutočnosti týkajúce sa podmienok zmlúv spotrebiteľských
úverov alebo dokonca podával vyjadrenia k jednotlivým ustanoveniam týchto zmlúv. V zmluve o
spotrebiteľskom úvere chýbajú podstatné náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch,  čoho
dôsledkom je to, že zákonodarca absenciu takýchto podstatných náležitostí sankcionuje bezúročnosťou
a bezpoplatkovosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalobca poukazuje na jedno z najnovších
súdnych rozhodnutí, a to na rozsudok Krajského súdu Žilina, sp. zn. 11Co/270/2016 zo dňa 13.09.2016,
podľa ktorého pokiaľ' žalobca namieta nesúlad § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ, odvolací súd k tejto námietke
udáva, že smernica upravuje minimum ochrany spotrebiteľa, ktoré je členský štát povinný zabezpečiť.
Nič však členskému štátu nebráni zabezpečiť spotrebiteľovi vyšší štandard ochrany pred neprijateľnými
podmienkami. Úpravou, akú zákonodarca obsiahol v  § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ sa podľa názoru súdu
nedostal do rozporu s čl. 22 ods. l Smernice č. 2008/48/ES, ako na to poukazuje žalobca. Žalobca
poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 17Co/296/2015 zo dňa 21.04.2016.
Vzhľadom na vyššie uvedené je žalobca toho názoru, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere
je vzhľadom na absenciu jej podstatných náležitostí bezúročná a bez poplatkov a argumentáciu
žalobcu poukazujúca na Rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 9.11.2016 vo veci C-42/15 považuje za
irelevantnú. Žalobca trvá na tom, že zmluva obsahuje nesprávnu ročnú percentuálnu mieru nákladov a
preto považuje spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov. Žalobca trvá na tom, že kumulácia vyššie
uvedených neprijateľných podmienok neobstojí ako celok, pretože jednotlivé neprijateľné podmienky v
nej uvedené, predstavujú taký podstatný zásah do práv žalobcu, ktorý možno odstrániť jedine určením



neplatnosti celej zmluvy a uznaním, že zmluva je bezúročná a bezpoplatková a priznať žalobcovi nárok
na bezdôvodné obohatenie žalovaného vo výške 55,75 eura. Z rozhodnutí predložených žalovaným
tiež vyplýva, že súdy v Slovenskej republike v obdobných konaniach rozhodujú rovnakým spôsobom.
Vzhľadom na predvídateľnosť súdnych rozhodnutí v danej veci by sa konajúci súd nemal odchyľovať
od konštantnej súdnej praxe a podľa názoru žalobcu by mal rozhodnúť obdobným rozhodnutím ako
ustálená súdna prax a teda potvrdiť rozhodnutie Okresného súdu Trnava.

13. V doplňujúcom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaný uviedol, že ak žalobkyňa tvrdí, že
súdy v Slovenskej republike v obdobných konaniach rozhodujú spôsobom ako v tomto prípade, žalovaný
uvádza rozhodnutia, v ktorých sa súdy pridržiavali opačnej argumentácie, t.j.  argumentácie žalovaného.
Konajúce súdy  vyslovili, že zmluva o úvere sa môže skladať z viacerých dokumentov/listín a toto
neodporuje žiadnemu zákonu, RPMN pri revolvingovom úvere nie je možné vyčísliť konkrétnym údajom
práve vzhľadom na charakter tohto úveru, absencia konkrétneho údaju o RPMN pri revolvingovom
úvere určite nespôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru konečná splatnosť revolvingového
úveru sa práve vzhľadom na jeho povahu určiť nedá (rozsudok OS Levice zo dňa 08.01.2016, č.
k. 15C/544/2015, OS Zvolen zo dňa 10.5.2016, č. k. 18C/398/2015, OS Zvolen zo dňa 26.5.2016,
č. k. 15C/26/2016, OS Levice zo dňa 23.11.2015, č. k. 6C/38/2015, OS Brezno zo dňa 24.10.2016,
č. k. 1C/45/2016. Zmluvná dokumentácia obsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti v čase
uzatvárania zmluvy a žalobkyňa, vzhľadom na dištančný spôsob uzatvárania tejto zmluvy, mala dostatok
časového priestoru sa oboznámiť so zmluvnou dokumentáciou a v prípade, že by jej niečo nebolo
jasné, mohla sa kedykoľvek dopytovať u niektorého zo zamestnancov žalovaného. Nakoľko zmluva bola
uzavretá v roku 2013, teda takmer štyri roky dozadu a žalobkyňa za celý čas trvania zmluvného vzťahu
ani raz nenamietala, že by jej niečo na zmluve vadilo alebo chýbalo, žalovaný má dôvodné podozrenie,
že takouto žalobou sa dopúšťa zneužívania zákonných inštitútov ochrany spotrebiteľa.

14. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou stranou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3
CSP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či
doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného  dôvodné nebolo.

15. Predmetom nároku žalobkyne po pripustení zmeny žaloby uznesením na pojednávaní 2.11.2016 (č.l.
85) bolo zaplatenie  55,75 eura  s príslušenstvom  žalovaným. Žalobkyňa sa nároku na zaplatenie dlžnej
sumy domáhal na základe skutočnosti, že dňa 28.6.2013 podpísala žiadosť o aktiváciu Bankomatky
Quatro, ktorú následne 12.7.2013 podpísal žalovaný. V žiadosti žalobkyňa požiadala o úver vo výške
600 eur, ktorý by splácala v mesačných splátkach 20 eur, predpokladaná RPMN bola vo výške 25,69% a
ročná úroková sadzba úveru 22,80%. Následne bola žalobkyni doručená žiadosť o aktiváciu Bankomatky
Quatro, ktorú žalovaný podpísal 12.7.2013, v zmluve nie je RPMN, výška úveru je 600 eur, počet splátok
je 12, výška splátok 1-11 je 50 eur a výška poslednej splátky je 137,42 eura. Žalobkyňa mesačnými
splátkami v rôznej výške (bližšie špecifikovanými v žalobe) zaplatila žalovanému 655,75 eura a z zistila,
že žalovanému má doplatiť ešte 683,66 eura. Trvala na tom, že zmluva o úvere neobsahuje podstatné
náležitosti a výška žiadaného úroku žalovaným je neprimerane vysoká, odporuje dobrým mravom.

16. Súd prvej inštancie žalobe  vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie 55,75 eura  s 5% ročným
úrokom z omeškania  od 4.11.2016 do zaplatenia a vo zvyšnej časti žalobu zamietol (v nepatrnej
časti žiadaného úroku z omeškania za 2 dni) s odôvodnením, že úverová zmluva neobsahovala
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f), j) a k) ZoSÚ platného v čase uzavretia úverovej zmluvy. S
prihliadnutím k rozsahu odvolania žalovaného nebola predmetom prieskumu odvolacieho súdu časť
výroku prvoinštančného súdu v zamietajúcej časti, v ktorej súd žalobcovi nepriznal žalobou uplatnený
nárok v časti príslušenstva pohľadávky.

17. Žalovaný v odvolaní trval na tom, že zmluva o úvere bola uzavretá platne a obsahovala všetky
zákonné náležitosti.



18. Podľa  § 9 ods. 2 písm.  k) zák. č. 129/2010 Z.z., v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (12.7.2013),
zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

19. Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ účinnom v čase uzatvorenia zmluvy  poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r)  a y).

20. V danej veci poskytol žalovaný žalobkyni na základe jej žiadosti o aktiváciu Bankomatky Quatro
spotrebiteľský úver vo výške 600 eur. Žalobkyňa postupne úver splácala a za obdobie od poskytnutia
úveru do 17.9.2015 spolu zaplatila 655,75 eura a mala žalovanému zaplatiť ešte 683,66 eura (čo
vyplynulo z výpisov z bankomatky Quatro na čl.l. 10-17) a čo nebolo medzi stranami sporné (žalovaný
tvrdil, že zvyšnej časti dlžnej sumy 683,66 eura sa nedomáhal).

21. Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne
obsahové náležitosti (vrátane zmluva o poskytnutí revolvingového úveru formou kreditnej karty).
Cieľom takejto právnej úpravy je ochrana spotrebiteľa ako slabšej strany záväzkovo-právneho vzťahu
zo spotrebiteľského úveru. Ustanovenie § 9 ods. 2 ZoSÚ stanovuje podstatné náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, pričom podľa  § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ (účinnom v čase uzatvorenia úverovej
zmluvy medzi stranami sporu), zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, teda s
rozčlenením jednotlivých čiastok, nestačí uviesť len celkovú výšku splátok. Zo základného gramatického
výkladu § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ je zrejmé, že požiadavka na to, aby v zmluve o spotrebiteľskom úvere
bola ako náležitosť uvedená výška, počet a termíny splátok sa vzťahuje osobitne ako k istine, tak k
úrokom, ako aj k iným poplatkom. Zmluva o spotrebiteľskom úvere  v zmysle citovaného ustanovenia
musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok ako istiny, tak aj úrokov, ako aj iných poplatkov, aby
bolo zrejmé, koľko z každej splátky sa započítava na istinu, koľko na úroky a koľko na poplatky. Podľa
názoru súdu zákonodarca pristúpil k prijatej právnej úprave po predchádzajúcich skúsenostiach, kedy
bolo bežné, že veriteľ si započítaval splátky najprv na úroky, poplatky a rôzne sankcie a až naposledy na
istinu (nebolo to v rozpore s ustanoveniami Obchodného zákonníka), čo ale spôsobovalo neprimerané
zadlžovanie spotrebiteľov a narastanie ich dlhu. Pre spotrebiteľa (dlžníka) je dôležité, aby sa splátka
započítava proporcionálne na všetky zložky, t.j. istinu a aj úroky a nie  v prevažnej miere najprv na
úroky a poplatky a až neskôr na istinu, pretože takýto spôsob započítavania splátky zvyšuje celkovú
cenu plnenia. Predložené schválenie žiadosti o Bankomatku Quatro z 15.7.2013 (č.l.36) takýto konkrétny
splátkový kalendár neobsahovala. Takáto informácia je významná pre spotrebiteľa, najmä pokiaľ ide
o jeho možnosť zhodnotiť na základe predloženého splátkového kalendára výhodnosť poskytnutého
úveru, posúdenie, či požadovaný úrok za úver je pre neho prijateľný, resp. aby spotrebiteľ bol schopný
posúdiť celkovú výšku odplaty požadovanej žalobcu za poskytnutý úver. Podstatným v danom prípade je
to, že pokiaľ zákon kladie dôraz na to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa OZ musí obsahovať aj ďalšie náležitosti - výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom
s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, musí to obsahovať
samotná zmluva Rovnaký právny názor vyslovil aj NS SR v svojom  rozsudku zo dňa 29.11.2017 sp.
zn. 7Cdo 128/2016 a 7Sžo 61/2015 z 28.6.2016.

22. Je pravdou, ako na to poukazuje žalovaný v odvolaní, že v rozhodnutí Súdneho dvora z 9.11.2016 vo
veci C-42/15 o návrhu na začatie prejudiciálne v konania podľa článku 267 ZFEÚ, ktorý podal Okresný
súd Dunajská Streda rozhodnutím z 19.12.2014  a ktorý súvisí s konaním žalobcu proti Kláre Bíróovej
súdny dvor uviedol, že článok 10 ods. 2 písm. h) a i) Smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že
zmluva o úvere na dobu určitú ustanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí
vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto
istiny. Tieto ustanovenia v spojení z článku 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil
takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave.



23. Otázka priameho účinku právnych noriem EÚ sa vo všeobecnosti týka vymedzenia podmienok, za
ktorých vnútroštátne orgány môžu určitú právnu normu práva Únie aplikovať priamo, bezprostredne na
prípad, ktorý riešia. Vzhľadom na existenciu ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ na otázku priameho
účinku Smerníc v spore medzi jednotlivcami (v tomto prípade veriteľ proti spotrebiteľovi) v zásade
platí zákaz priameho (horizontálneho) účinku spočívajúceho v tom, že žiadne ustanovenie smernice
zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu,
v ktorom stoja proti sebe jednotlivci.

24. Uznané vnútroštátne výkladové metódy vytvárajú právny rámec pre realizáciu povinností súladného
výkladu vnútroštátnych noriem s právom EÚ. To ale neznamená, že tieto metódy môžu viesť k
akémukoľvek výsledku, len aby bol dosiahnutý cieľ smernice. Súdny dvor  už sám stanovil medze,
ktoré súladný výklad má, hoci by sa opieral o uznanú vnútroštátnu metódu. Súdny dvor tieto medze
prehľadne zhrnul vo veci C-212/04 rozsudok Súdneho dvora z 4.7.2006 keď uviedol, že povinnosť
vnútroštátneho sudcu odvolávať sa na obsah smernice pri výklade a uplatňovaní relevantných
ustanovení vnútroštátneho práva je obmedzená všeobecnými zásadami práva, najmä právnou istotou a
zákazom retroaktivity a nemôže slúžiť ako základ pre výklad contra legem (proti zákonu) vnútroštátneho
práva (aj rozsudok C-105/03 zo 16.6.2005, C-268/06 z 15.4.2008). Vzhľadom na explicitné znenie
zákona v časti členenia splátok na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov by súdy, ak by vyložili
toto ustanovenie  eurokonformne tak, že zmluva nemusí obsahovať členenie splátok na splátky istiny a
úrokov a iných poplatkov, prípadne v otázke, kedy je zmluva o úvere bezúročná bez poplatkov doslova
„zlomili“ vnútroštátne právo a toto vnútroštátne právo by nahradili Smernicou (čo je postup typický pre
priamy účinok). Nakoľko ale nejde o priamy účinok Smernice, ale účinok nepriamy, takýto postup nie
je  možný preto, lebo by išlo o výklad práva contra legem. Na to, aby bolo možné vykladať zákon v
súlade so Smernicou je potrebné ZoSÚ novelizovať zosúladiť s textom Smernice, inak  by bola porušená
zásada právnej istoty (výkladom contra legem). Následkom citovaného rozhodnutia Súdneho dvora EÚ
je nová legislatívna zmena od 1.5.2018 (vykonaná novelou zák. č. 279/2017 Z.z., ktorým sa mení zákon
o bankách), kde sa uvádza, že vzhľadom na toto rozhodnutie sa upravuje náležitosť zmluvy tak, že sa
nahrádza rozčlenenie pojmom frekvencia. Je teda evidentné, že zákonodarca pristúpil k legislatívnej
zmene a súd nemôže vykladať  sporné ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch rovnako  v
prípade dvoch rôznych znení zákona len z dôvodu, aby vyhovel požiadavke žalovaného. Požadovaný
výklad sporného ustanovenia bude  možný pri posudzovaní zmlúv uzavretých po účinnosti spomenutej
novely (aby neodporoval princípu zákazu retroaktivity). Podstatným je, že znenie zákona č. 129/2010
Z.z. v dotknutom ustanovení sa dostalo do konfliktu so smernicou, čo sa zistilo až po vydaní uvedeného
rozsudku Súdneho dvora EÚ. Eurokomforný výklad nemôže nahradiť znenie zákona a správne na takúto
situáciu zareagoval zákonodarca a prijal novelu sporného ustanovenia.

25. S ďalšími odvolacími argumentami žalovaného sa odvolací súd podrobne nezaoberal (či zmluva
obsahuje  RPMN, resp. správnu výšku RPMN a termín konečnej splatnosti úveru), pretože to
nepovažoval pre rozhodnutie vo veci samej  za podstatné. Posúdenie aj týchto sporných otázok
vzhľadom na prijaté závery uvedené vyššie by nemali za následok priaznivejšie rozhodnutie pre
žalovaného. Odvolací súd sa nestotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, že zmluva
neobsahovala RPMN, napokon žalobkyňa uvedené ani netvrdila, poukazovala na to, že RPMN bola
uvádzaná v nesprávne výške, lebo vychádzala neprimerane vysokých ročných úrokov (ako odplaty),
ktoré boli v rozpore s dobrými mravmi. Žalobkyňa z uvedeného vyvodila záver, že z takéhoto dôvodu
bola zmluva o úvere absolútne neplatná podľa § 39 OZ. Odvolací súd sa ale s takou argumentáciou
žalobkyne nestotožňuje s poukazom na § 41 OZ (dôvod absolútnej neplatnosti by sa týkal len  časti
právneho úkonu, ktorú možno oddeliť nad úrok obvyklý) a žalovaný by mal mať právo na úroky, ako
odplatu v obvyklej výške v prípade, ak by bola zmluva o úvere platne uzavretá. Podľa názoru odvolacieho
súdu v danom prípade však zmluva o úvere platne uzavretá nebola.

26. Vzhľadom na spôsob, ako malo v danom prípade dôjsť k uzavretiu úverovej zmluvy, bolo potrebné
na vec aplikovať § 43 a nasledujúce Občianskeho zákonníka upravujúce uzatváranie zmlúv, ako na to
poukazovala žalobkyňa.

27. Podľa § 43a ods. 1 OZ prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým
určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je dostatočne určitý a vyplýva z
neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.



28. Podľa § 44 ods. 1, 2 OZ zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy
nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.

29. Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím
návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah
navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.

30. V dôkaznej situácii (ktorá nebola medzi stranami sporná), ak žalobkyňa doručila žalovanému žiadosť
z 28.6.2013 o aktiváciu Bankomatky Quatro, kde uviedla, že má záujem o uzavretie úverovej zmluvy s
úverom 600 eur, ktorý by splácala po 20 eur v  neuvedenom počte splátok, s RPMN 25,69% eura (č.l.37)
a žalovaný  schválil žiadosť žalobkyne dňa 15.7.2013 (č.l. 36) a poskytol žalobkyni úverový rámec 600
eur, ktorý mala splatiť v 11-tich splátkach po 50 eur a 12-tej splátke 147,20 eura, s RPMN 25,90 %,
nešlo o akceptáciu návrhu zmluvy žalobkyne, ale o nový návrh zmluvy podľa § 44 ods. 2 OZ (hlavne z
dôvodu úplne iného návrhu žalovaného na splácanie úveru). Z vykonaného dokazovania nevyplynulo,
že by takýto nový návrh zmluvy žalobkyňa písomne akceptovala (písomná forma zmluvy je nevyhnutná
podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ). Z uvedeného dôvodu k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere nedošlo  a
preto bolo povinnosťou žalobkyne vrátiť len poskytnutú sumu istiny úveru s úrokom z omeškania (titulom
bezdôvodného obohatenia podľa § 451 OZ s poukazom na § 456 OZ). V tomto smere právny názor
žalovaného vo vyjadrení k žalobe správny nebol, ak tvrdil, že k uzavretiu zmluvy došlo platne.

31. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom žalovaného, že rozsudok súdu prvej inštancie bol odôvodnený
príliš stručne a nedával odpovede na všetky podstatné sporné otázky strán sporu, súd sa nevysporiadal
s argumentráciou žalovaného. Ak však súd prvej inštancie vyhovel žalobe žalobkyne aj z dôvodu,
že považoval poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu absencie náležitosti zmluvy
podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ, táto časť rozsudku bola preskúmateľná a zrozumiteľná pre odvolací
súd a bola aj v súlade s väčšinovým názorom odvolacích senátov tunajšieho odvolacieho súdu a
tento jediný dôvod postačoval na to, aby bolo žalobe vyhovené. Aj z obsahu spisu vyplýva, že v
prípade posudzovania spotrebiteľských zmlúv sa súdy pri výklade ich ustanovení nezhodujú, z čoho
následne vyplýva nejednotnosť rozhodovania. Z § 54 ods. 2 OZ vyplýva, že v pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Pri aplikovaní uvedeného
ustanovenia, vychádzajúc zo skutočnosti, že v danom prípade ide o výklad spotrebiteľskej zmluvy v
nadväznosti na jej podstatné obsahové náležitosti, ktoré upravuje osobitný zákon, súd dospel k záveru,
že žalobe je potrebné vyhovieť.

32. Nebolo by hospodárne aj vzhľadom k predmetu konania 55,75 eura rušiť rozsudok súdu prvej
inštancie a vec mu vracať na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súd prvej inštancie by bol viazaný
právnym názorom odvolacieho súdu a aj nové rozhodnutie by bolo opäť rovnaké, preto odvolací súd s
poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu,   napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie  v súlade s  §
387 ods. 1 CSP  v rozsahu napadnutom v odvolaní potvrdil.

33. Žalobkyňa má voči žalovanému podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov
odvolacieho  konania v plnom rozsahu, vzhľadom na to, že  bola v konaní v celom rozsahu úspešná
a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne náhradu
trov konania jej nepriznať (§ 257 CSP). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa §
262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

34. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,



c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa  už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie 0spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).



Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "19C/483/2015", "guid": "35e0e0cc-a11c-48d7-8688-e2bfb0bca57f:1c497869-9076-4f7a-8724-47761a9af238", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 119/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 119/03 z 16. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-16", "citacie_n": 3589, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ab9e538e-e18e-4ec4-90dd-cf19dd407161:b0200f7d-70a2-445e-8ce4-8aa6bde8d223", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2016:6413215400.2", "spisova_znacka": "17Co/296/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/296/2015 z 8. 11. 2016", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2016-11-08", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6413215400.2"}, {"guid": "799e9d99-fdef-4f28-acc5-cfece994a50d:62e5bdc5-c0ce-49cc-9630-258c276ba782", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2016:5114236069.1", "spisova_znacka": "11Co/270/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 11Co/270/2016 z 12. 9. 2016", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2016-09-12", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2016:5114236069.1"}, {"guid": "b117baa6-0573-419b-ba9e-aab16565b658:aab3b18c-34f4-4212-9395-50638f013caf", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2013:8313203911.1", "spisova_znacka": "9Co/94/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 9Co/94/2013 z 4. 9. 2013", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2013-09-04", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8313203911.1"}], "citovane_v": [{"guid": "3f98a97c-e197-48a0-8180-3ec7d1a43c7e:41569587-30cc-4470-b742-dd487f4ad878", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:6120294145.1", "spisova_znacka": "7CoCsp/34/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7CoCsp/34/2022 z 30. 4. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-04-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:6120294145.1"}]}