Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 31Cob/40/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115224694 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Vyskočová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2115224694.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a sudcov JUDr. Pavla Laczu a Mgr. Moniky Kadlicovej, v právnej veci žalobcu: SPP Distribúcia, a.s., Mlynské Nivy 44/b, 825 11 Bratislava, IČO: 35 910 739, právne zastúpený: Advokátska kancelária SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, proti žalovanej: R. F., s miestom podnikania Mlynárska 4685/11, 919 35 Hrnčiarovce nad Parnou, právne zastúpená: JUDr. Jana Hreňová, advokátka, so sídlom Krížna 14, 811 07 Bratislava, o zaplatenie 3.934,90 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 27.01.2017, č.k. 36Cb/493/2015 -155, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 6.10.2015 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.934,90 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,15% p.a. od 27.6.2014 do zaplatenia. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že na odbernom mieste žalovanej: Potraviny BaJanka, Cíferská 57, Hrnčiarovce nad Parnou, v období od 19.6.2013 do 27.3.2014 dochádzalo k odberu zemného plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Takýto odber zemného plynu je podľa ust. § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike (ďalej len zákon o energetike) považovaný za neoprávnený odber. Porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii (plomby) bolo potvrdené aj znaleckým posudkom znalca Ing. Petra Leška. V prípade neoprávneného odberu zemného plynu zákon o energetike ukladá odberateľovi povinnosť uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu. Konaním žalovaného vznikla žalobcovi škoda vo výške 3.934,90 eur, ktorá bola vyčíslená v súlade s vyhláškou Ministerstva Hospodárstva Slovenskej Republiky č. 449/2012 Z.z. ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu a vyfakturovaná žalovanému - faktúra č. 9000181152 zo dňa 12.6.2014, splatná dňa 26.6.2014, znejúca na sumu vo výške 3.934,90 eur. Žalobca listom vyzval žalovanú na úhradu vyfakturovanej sumy za neoprávnený odber zemného plynu v rozhodnom období v súlade s ust. § 82 ods. 1 zákona o energetike. Žalovaná na výzvu nereagovala a faktúru za neoprávnený odber neuhradila. 2. Súd prvej inštancie v skrátenom konaní vyhovel žalobe v plnom rozsahu a vydal dňa 6.4.2016 platobný rozkaz č.k. 36Cb/493/2015-22, proti ktorému žalovaná podala včas odpor s odôvodnením, a preto súd v zmysle § 267 ods. 3 C.s.p. uznesením č.k. 36Cb/493/2015-34 zo dňa 4.8.2016 platobný rozkaz v celom rozsahu zrušil a vo veci bolo nariadené pojednávanie. 3. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 27.1.2017 č.k. 36Cb/493/2015-155 žalobu zamietol a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 373, § 378 Obchodného zákonníka, § 64 ods. 1 písm. b), § 82 ods. 1 písm. d), § 82 ods. 2, 3 zákona o energetike, § 1 ods. 14 vyhlášky MH SR č. 449/2012 Z.z. ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu. Súd prvej inštancie mal za to, že v danej veci nemožno ustáliť splnenie podmienok vzniku zodpovednosti žalovanej za škodu, nakoľko žalobca nepreukázal jeden zo základných predpokladov zodpovednosti a to vznik škody. Žalobca v konaní tvrdil, že znaleckým dokazovaním (ktorého závery v konaní žalovaný spochybňoval) bolo preukázané poškodenie zabezpečovacích značiek plynomeru. Ak by aj súd prijal záver o poškodený zabezpečovacích značiek plynomeru a v takomto prípade by v zmysle § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike išlo o oprávnený odber, tak táto skutočnosť ešte sama osebe naplnenie predpokladov zodpovednosti za vznik škody nepreukazuje. Vznik škody nemožno vyvodzovať zo samotného poškodenia overovacej značky plynomeru, ale iba zo zásahu do plynomeru, následkom ktorého by plynomer nezaznamenával alebo neprávne zaznamenával množstvo odobratého plynu. Žalobcom uvádzané porušenie zabezpečovacej/overovacej značky nespôsobilo nesprávnu funkčnosť plynomeru. Nie každý neoprávnený odber plynu, za ktorý sa považuje odber s meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii má za následok vznik škody. Vznik škody nemožno vyvodzovať zo samotného poškodenia overovacej značky plynomeru, ale iba zo zásahu do plynomeru, následkom ktorého by plynomer nezaznamenával alebo nesprávne zaznamenával množstvo odobratého plynu. Je preto dôvodné sa domnievať, že meradlo meralo správne a teda k žiadnemu pochybeniu alebo nepresnosti pri určení množstva spotrebovaného plynu nemohlo dôjsť. Súd na rozdiel od žalobcu nevidel prekážku, aby údaje z plynomeru, ktorý nebol preukázateľne poškodený (nebolo do neho zasiahnuté), nemohli byť použité v obchodnom styku. Samotný zánik platnosti meradla (podľa zákona o metronómii) je skutočnosťou, ktorá má význam ale sama o sebe nemôže brániť v tom, aby hodnoty namerané na správne merajúcom plynomery (aj keď so zaniknutou platnosťou overenia) nemohli byť použité pre zistenie množstva odobratého plynu. Zánik platnosti overenia určeného meradla nemôže negovať a popierať reálnu skutočnosť - reálne namerané hodnoty spotreby plynu na meradle. Je pravdou, že porušením plomby počítadla je možné s týmto počítadlom manipulovať a ovplyvniť tak údaj o spotrebovanom množstve plynu, avšak opäť táto „možnosť“ ešte sama o sebe nie je rozhodujúca. V danom prípade nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že s počítadlom plynomeru bolo aj skutočne manipulované (napr. stočením na nižšie hodnoty) alebo inak manipulované. Nemožno bez ďalšieho (akéhokoľvek dôkazu) dospieť k predpokladu, že s plynomerom, jeho číselníkom bolo manipulované v prospech žalovanej a neprospech žalobcu a prezumovať protiprávne konanie žalovanej spočívajúce v zásahu do plynomeru aby nemeral správne hodnoty. Aj keď v danom prípade zaisťovacie zariadenie (plomba) bolo poškodené a neplnilo svoj účel, umožňovalo manipuláciu s číselníkom meradla, tak žiadna manipulácia s číselníkom meradla preukázaná (a dokonca ani tvrdená zo strany žalobcu) nebola, čo je zásadné. Samotné poškodenie overovacej značky plynomeru neznamená, že tento plynomer reálne prestane zaznamenávať správnu (reálnu) spotrebu plynu meranú týmto meradlom. Nemožno vychádzať pri vyvodzovaní zodpovednosti za škodu z hypotetického tvrdenia, že je tu možnosť takéhoto zásadu (v podobe „pretočenia“ plynomeru), na ťarchu odberateľa plynu, keď možno in contrario vyvodiť ten záver, že takýto plynomer správne zaznamenával skutočný odber plynu. Vznik škody nie je možné vyvodzovať z každého porušenia meradla, ale iba z takého zásahu do meradla, následkom ktorého by meradlo nezaznamenávalo alebo nesprávne zaznamenávalo množstvo odobratého plynu. Vznik škody nemožno vyvodzovať z každého poškodenia plomby meradla ( a povinnosť nahradiť škodu nemôže byť zamieňaná s povinnosťou zaplatiť sankciu za porušenie bomby), ale iba zo zásahu do meradla, následkom ktorého by meradlo nezaznamenávalo alebo nesprávne zaznamenávalo množstvo odobratého plynu. Odber plynu žalovanou pred zistením poškodenia plomby v období od predchádzajúcej kontroly bol vykonávaný na základe zmluvného vzťahu s dodávateľom plynu a nie je preto dôvod považovať ho za škodu, ktorá by bola v príčinnej súvislosti t.j. vo vzťahu príčiny a následku, s porušením povinnosti odoberať plyn iba s meradlom s nepoškodenou overovacou značkou. Výšku škody žalobca vyčíslil ako škodu za neoprávnený odber vypočítanú v zmysle vyhlášky MH SR č. 449/2012 Z.z. Na základe ustanovení predmetného všeobecne záväzného predpisu možno vyčísliť škodu len pre prípad nemožnosti vyčíslenia skutočne vzniknutej škody, pričom žalobca v tomto konaní ani nepreukázal, že mu škoda skutočne vznikla a už vôbec nie, že by ju nebolo možné vyčísliť, preto daný predpis nie je možné na určenie, výpočet škody použiť. Povinnosť nahradiť škodu nemôže byť zamieňaná s povinnosťou zaplatiť sankciu za poškodenie plomby. Vyššie citované ustanovenie Vyhlášky je možné aplikovať iba pre prípad nemožnosti vyčíslenia skutočne vzniknutej škody, nie pre prípad nemožnosti zistenia, či škoda v skutočnosti vznikla. Žalovaná ako odberateľ mala riadne uzavretú zmluvu a v dobrej viere platila za dodávaný plyn riadne a včas všetky zálohové platby a to aj v dobe od 19.6.2013 do 27.3.2014. Skutočnosť, že žalovanej nebola za predmetné obdobie fakturovaná spotreba zemného plynu (resp. bola fakturovaná 0), nakoľko podľa názoru žalobcu v prípade poškodenia zabezpečovacieho prvku nie je možné akceptovať údaje na meradle, je na ťarchu žalobcu. Podľa názoru súdu plynomerom namerané hodnoty bolo možné akceptovať (žiadnym spôsobom nebola preukázaná nefunkčnosť plynomeru) a žalovanej vystaviť riadnu vyúčtovaciu faktúru, v ktorej by sa zohľadnili ako zálohy riadne platené žalovanou, tak riadne namerané hodnoty množstva dodaného plynu. Znalecký posudok predložený žalobcom nesmeruje k preukázaniu škody, ale sa zaoberá len analýzou poškodenia zabezpečovacieho zariadenia. 4. Súd prvej inštancie námietku žalovanej ohľadom aktívnej legitimácie žalobcu v danom spore súd posúdil ako nedôvodnú a dospel k záveru, že žalobca je aktívne legitimovaný. S poukazom na ustanovenie § 82 zákona o energetike, podľa ktorého sa náhrada škody hradí prevádzkovateľovi distribučnej siete, ktorým je žalobca, ako to mal súd preukázané z výpisu Obchodného registra žalobcu a z predložených listinných dôkazov zo strany žalobcu, z ktorých súd zistil, že žalobca je distribútorom zemného plynu v jeho vlastníctve a v rozhodnom čase uzatváral s dodávateľmi zemného plynu napr. spoločnosťou VEMEX ENERGO, s.r.o., Zmluvy o dodávke zemného plynu, na základe ktorých je plyn v distribučnej sieti majetkom, vlastníctvom žalobcu. Vzhľadom na tieto skutočnosti je žalobca ako vlastník zemného plynu, v súvislosti s ktorým neoprávneným odberom si uplatňuje náhradu škody aktívne legitimovaný v predmetnom spore. Spoločnosť VEMEX ENERGO, s.r.o., je len dodávateľ plynu, nie je distribútorom plynu. 5. Súd prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu trov konania v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že procesne plne úspešnej žalovanej priznal náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd až po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 6. Žalobca podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe vyhovel, resp. aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolateľ svoje odvolanie odôvodnil tým, že podľa ust. § 15 ods. 6 písm. d) Zákona č. 142/2000 Z.z. o metrológii (ďalej len zákon o meteorológii), platnosť overenia určeného meradla zaniká, ak bola poškodená, pozmenená, odstránená alebo inak porušená overovacia značka alebo zabezpečovacia značka. Porušením zabezpečovacieho zariadenia oproti neoprávnenej manipulácií (plomby) platnosť overenia meradla zanikla, nie je potrebné preukazovať, či meradlo meria správne a teda údaj uvedený na číselníku nie je možné akceptovať. Ak z akéhokoľvek dôvodu stanoveného v ust. § 15 ods. 6 zákona o metrológii, zanikla platnosť úradného overenia meradla, nemožno tieto údaje použiť. Aj v danom prípade meradlo za rozhodné obdobie vykázalo určité množstvo spotrebovaného plynu, avšak vzhľadom na charakter porušenia zabezpečenia meradla, nie je možné toto množstvo plynu použiť na účely vyfakturovania odobraného množstva plynu. Ak by dodávateľ na základe takto poškodeného meradla vyfakturoval plyn, mohla by byť voči nemu uplatnená sankcia za porušenie ustanovení zákona o metrológií. Z tohto zákona však vyplýva, že údaje o spotrebe meradla, ktorého platnosť úradného overenia zanikla, nesmú byť použité v obchodnom styku a teda takýto údaj nemôže akceptovať ani prevádzkovateľ distribučnej siete, ktorému by rovnako hrozila sankcia za porušenie ustanovení zákona o metrológii. Navyše v prípadoch, kedy bolo pozmenené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, za ktoré sa považuje plomba počítadla, nie je zrejmé, či údaj o spotrebe zemného plynu, ktorý takýto plynomer indikuje, predstavuje skutočne odobrené množstvo plynu. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že žalovanej nebola za predmetné obdobie fakturovaná spotreba zemného plynu jeho dodávateľom, nakoľko v prípade zistenia poškodenia zabezpečovacieho prvku nie je možné akceptovať údaje na číselníku meradla a plyn, ktorý žalovaná odobrala, bolo potrebné určiť vzhľadom na vyššie uvedené v zmysle zákona. Odvolateľ namietal, že z rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je zrejmé, z akých právnych predpisov vychádzal súd ak svojvoľne v rozpore s právnymi predpismi uvádzal ako by mal žalobca postupovať aj napriek skutočnosti, že bolo zistené porušenie overovacej/zabezpečovacej značky, čim platnosť overenia zanikla. Súd prvej inštancie svojvoľne bez zákonného podloženia, uviedol, že plynomerom namerané hodnoty v prípade poškodenia zabezpečovacieho zariadenia mohol žalobca použiť. V tejto súvislosti zdôraznil, že porušením plomby počítadla je možné s týmto počítadlom manipulovať a ovplyvniť tak údaj o spotrebovanom množstve plynu. Zaisťovacie zariadenie (plomba) bolo v tomto prípade poškodené a neplnilo svoj účel, teda manipulácia s číselníkom meradla bola možná. V prípade ak je zistené porušenie plomby alebo akákoľvek iná skutočnosť, ktorá má za následok zánik platnosti overenia daného meradla, žalobca nemôže do tohto systému zadať ako fakturačný odpočet stav z takto poškodeného meradla a dodávateľ zemného plynu z dôvodu zániku platnosti jeho overenia nemôže tento stav vyfakturovať. Do daného systému sa teda pre účely fakturácie zadáva stav totožný so stavom, ktorý bol zistený pri poslednom fyzickom odpočte predchádzajúcom zisteniu poškodenia meradla, keďže musí vychádzať z fikcie stanovenej v príslušnom VZPP a to vyhláške MH č. 449/2012 Z.Z., na základe ktorej sa za obdobie neoprávneného odberu považuje obdobie len od posledného fyzického odpočtu meradla, hoci toto meradlo, resp. jeho zabezpečenie mohlo byť poškodené aj pred týmto posledným fyzickým odpočtom. V zmysle ust. § 1 ods. 9 vyhlášky MH SR č. 449/2012 Z.z., ak v prípadoch neoprávneného odberu plynu s meradlom, ktoré nesprávne zaznamenávalo alebo nezaznamenávalo odber plynu alebo na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií, nemožno zistiť dobu trvania neoprávneného odberu plynu, odber plynu sa účtuje odo dňa, ku ktorému bol na predmetnom mieste prevádzkovateľom siete vykonaný posledný fyzický odpočet určeného meradla predchádzajúci dňu zistenia neoprávneného odberu plynu, nie však viac ako 12 mesiacov odo dňa zistenia neoprávneného odberu plynu. Podľa ust. § 82 ods. 1 písm. d) Zákona o energetike: „Neoprávneným odberom plynu je odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete." Z dikcie citovaného ustanovenia vyplýva, že skutková podstata neoprávneného odberu zemného plynu je v danom prípade naplnená odberom plynu, ktorý je realizovaný meradlom s poškodeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii (plomby). Vzhľadom na toto striktné definovanie formy neoprávneného odberu zemného plynu nie je potrebné skúmať či meradlo meria správne hodnoty plynu alebo správne tieto hodnoty nemeria. V súvislosti s realizáciou znaleckého posudku je potrebné zaoberať sa len skutočnosťou, či bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii meradla. Úlohou znalca bolo posúdiť, či došlo k poškodeniu zabezpečovacieho prvku meradla. V prípade, že bol zabezpečovací prvok meradla poškodený a odoberal sa takýmto meradlom plyn, je splnený zákonný predpoklad neoprávneného odberu zemného plynu. Odvolateľ zdôraznil, že skutočnosť, že ide o neoprávnený odber plynu, nie je podmienená prípadnou funkčnosťou meradla, ale či má dané meradlo poškodené zabezpečovacie prvky, ktorých poškodenie umožňuje následnú optimalizáciu nameraných hodnôt plynu na ľubovoľnú hodnotu. Je teda irelevantné, či meradlo meria hodnoty správne, ak vzhľadom na porušenie jeho zabezpečenia, možno tieto hodnoty bez poškodenia meradla optimalizovať podľa vlastného uváženia (pretáča na ľubovoľnú hodnotu). Argumenty ohľadom toho, že žalobca neskúmal skutočnosť, či meradlo meria hodnoty správne je vo svetle uvedených skutočností bezpredmetné a žiadnym spôsobom nespochybňuje nárok žalobcu, znalec sa vecou zaoberal v rozsahu, ktorý vyžaduje zákon o energetike (ust. § 82 ods. 1 písm. d) na posúdenie skutočnosti, či je porušené zabezpečenie meradla, ktorým sa plyn meria, alebo nie je porušené zabezpečenie meradla, ktorým sa plyn meria, t.j. či je naplnená skutková podstata neoprávneného odberu plynu alebo nie je. Ďalšie skúmanie vzhľadom na dikciu zákona nie je pre posúdenie tejto skutočnosti podstatné. Z uvedeného je zrejmé, že znalec ako odborník na mechanoskopiu je schopný preskúmať okrem tvarovej a rozmerovej zhody / nezhody špecifických znakov porovnávaných plomb aj samotnú metodiku a spôsob výroby plomb. Skúma teda aj zhodu spôsobu výroby a opravovania nástroja, ktorý otlačok vyhotovil. V tejto súvislosti odvolateľ poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5Co/169/2012 zo dňa 17.5.2016, v ktorom sa vysporiadal i s hodnovernosťou znaleckého posudku: „Porušenie zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií bolo bez akýchkoľvek pochybností výpoveďou zamestnanca navrhovateľa, svedka O. G. ako aj žalobcom predloženým posudkom znalca L A. U., ktorý nevykazuje žiadne vady, pre ktoré by ho nebolo možno považovať za hodnoverný dôkaz. Samotná skutočnosť, že znalec vykonáva posudkovú činnosť pre navrhovateľa opakovane, záver o nehodnovernosti posudku neopodstatňuje." Znalec v znaleckom posudku skúmaním potvrdil, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií bolo odstránené a nahradené inou plombou. Tým, že bolo preukázané, že bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií, každý takýto odber sa v zmysle ust. § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike považuje za neoprávnený odber a nie je potrebné preukazovať, či odberateľ sám porušil zabezpečovacie zariadenie, stačí len samotná skutočnosť, že bolo poškodené zabezpečovacie zariadenia. V takomto prípade zákon predpokladá objektívnu zodpovednosť. Ust. § 82 ods. 1 psím. d) zákona o energetike ( neoprávneným odberom plynu je odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií alebo meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete) vypláva, že za neoprávnený odber sa považuje odber vykonaný meradlom, na ktorom bol porušený čo aj len jeden zo zabezpečovacích prvkoví plomba) nie je podstatné, o aký veľký zásah bol do meradla vykonaný, či došlo k jeho úplnému znefunkčneniu, alebo či sa zásah vykonaný do meradla jeho funkcie nedotkol. Zákon jednoznačne uvádza, že v prípade akéhokoľvek porušenia zabezpečenia meradla ide o neoprávnený odber plynu, nakoľko nie je možné objektívne vylúčiť, že hodnoty ním namerané neboli cudzím zásahom manipulované. Tým, že bolo v konaní preukázané, že došlo k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácií (čo súd prvej inštancie v rozhodnutí nespochybnil), každý takýto odber sa v zmysle 8 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike považuje bez ďalšieho za neoprávnený odber, a nie je potrebné preukazovať, či odberateľ sám porušil zabezpečovacie zariadenie, stačí len samotná skutočnosť, že bolo poškodené zabezpečovacie zariadenie, v takomto prípade zákon predpokladá objektívnu zodpovednosť. Pre vznik objektívnej zodpovednosti sa nevyžaduje preukázanie zavinenia. Pôvodná myšlienka vzniku objektívnej zodpovedností je, že dôkaz o zavinenom protiprávnom úkone z niektorých činností zodpovednej osoby, a niekedy i dôkaz o príčine vzniknutej škody, by bol pre poškodené osoby veľmi obtiažny alebo úplne nemožný. Poškodení sú v týchto prípadoch považovaní za stranu, ktorú je treba chrániť a vzniknutú škodu spravodlivo alokovať. Preto v takýchto zákonom definovaných prípadoch zodpovednosť vzniká nezávisle na zavinení a na protiprávnom konaní. Odvolateľ uviedol, že nárokmi vyplývajúcimi z neoprávneného odberu plynu a objektívnou zodpovednosťou sa zaoberal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutiach, na ktoré poukázal: Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, spis. zn. 4Cdo/102/2010 zo dňa 29.11.2011, Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, spis. zn. 3Cdo/ 99/2012 zo dňa 12.03.2015, Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, spis. zn. lCdo/107/2008 zo dňa 27.10.2009, Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, spis. zn. 4Cdo/30/2009 zo dňa 28.10.2009. Tvrdenia žalobcu potvrdzuje tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 99/2012 zo dňa 12.3.2015, v ktorom súd konštatuje, že „V prípade objektívnej zodpovednosti odberateľ zodpovedá (už len) za to, že odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, pričom porušenie tohto zabezpečenia mohol spôsobiť ktokoľvek. Zodpovednosť odberateľa plynu za odber s meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, mala teda charakter objektívnej zodpovednosti (bez zreteľa na zavlnenie) aj v zmysle zákona č. 70/1998 Z.z." Odvolateľ ďalej poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5CO/169/2012 zo dňa 17.05.2016, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, a v ktorom poukázal na objektívnu zodpovednosť: „Podľa názoru odvolacieho súdu povaha veci vylučuje. aby zodpovednosť za škodu, ktorá vznikne prevádzkovateľovi distribučnej siete v súvislosti s neoprávneným odberom plynu, bolo možné založiť na subjektívnom princípe, t.j. na preukazovaní zavlnenia odberateľa prevádzkovateľom distribučnej siete. Takáto požiadavka by podľa názoru odvolacieho súdu predovšetkým so zreteľom na početnosť odberných miest vybavených meradlom celkom paralyzovala činnosť navrhovateľa, vykonávanú nepochybne i vo verejnom záujme. Okrem toho je všeobecne známe, že bez poškodenia overovacej značky nemožno manipulovať s číselníkom meradla. Ťažko si potom predstaviť situáciu, ku ktorej došlo i v tomto prípade, aby celkom nezainteresovaná osoba len nepoškodila, ale zisteným sofistikovaným spôsobom vymenila zabezpečenie na meradle na odbernom mieste odporcu. Žalobca takouto osobou byť nemohol, keďže meradlá proti manipulácii nijakým spôsobom sám nezabezpečuje.'' Tvrdenia žalobcu podporuje uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 107/2008 zo dňa 27.10.2009. V súvislosti s posledne uvedeným prípadom (o ktorý ide aj v prejednávanej vecí) je potrebné zdôrazniť fakt, na ktorý poukázal aj dovolateľ vo svojom dovolaní, že odberateľ zodpovedá (už len) za to, že odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, pričom porušenie tohto zabezpečenia mohol spôsobiť ktokoľvek, teda porušenie zabezpečenia meradla proti neoprávnenej manipulácii nie je viazané len na odberateľa samotného, prípadne na iné osoby, ktoré či už na podnet odberateľa plynu alebo s jeho vedomím toto zabezpečenie meradla porušili. Žalobca si ďalej poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 102/2010 zo dňa 29.11.2011. Odvolateľ zdôraznil, že žalovaná mala na riadnej vyúčtovanej faktúre za predmetné obdobie od svojho dodávateľa zemného plynu spotrebu plynu vo výške 0 m3. V prípade ak žalovaná uhrádzala zálohové platby, dodávateľ zemného plynu žalovanej vrátil vzniknutý preplatok za predmetné obdobie neoprávneného odberu žalovanej. Nulová spotreba na faktúre resp. na vyúčtovaní žalovaného je vedená kvôli skutočnosti, že porušením plomby platnosť overenia meradla zanikla, a teda údaj uvedený na číselníku nebolo možné akceptovať a množstvo spotrebovaného plynu bolo určené prostredníctvom zákona resp. vyhlášky. Z uvedeného vyplýva, že žalovaná v čase neoprávneného odberu zemného plynu za spotrebovaný plyn neplatila (dodávateľ v týchto situáciách buď vystavuje žalovanému faktúry na sumu 0.00 eur, prípadne žalovanému vznikne preplatok, ktorý dodávateľ vráti odberateľovi. Žalovaná tak plyn odoberala de facto zadarmo, čo malo za následok, že jej konaním skutočne došlo k nespoplatňovanému znižovaniu množstva plynu v distribučnej sieti žalobcu. Majetok žalobcu sa v tomto prípade znížil o spotrebu zemného plynu žalovanej. Nakoľko medzi žalobcom a žalovanou neexistuje zmluvný vzťah, je potrebné, aby si žalobca tento úbytok majetku uplatnil ako škodu spôsobenú neoprávneným odberom. Túto skutočnosť predpokladá aj zákon o energetike, ktorý s pojmom škoda za neoprávnený odber plynu pracuje. V rozhodnom období žalovaná odoberala plyn priamo z plynovej sústavy a teda plyn odoberala, čo potvrdil aj právny zástupca žalovanej. Odvolateľ súhlasí s argumentáciou súdu, že nie každé poškodenie plomby má za následok vznik škody. V prípade, ak by sa zistilo poškodenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii na odbernom mieste napr. neobývaná nehnuteľnosť, do ktorej by neprúdil plyn z distribučnej siete, t.j. meradlo by nezaznamenávalo vyššie a vyššie hodnoty odberov, v takom prípade by poškodenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii nemalo za následok vznik škody. V tomto prípade však žalobca preukázal, že žalovaná v spornom období plyn na jej odbernom mieste reálne odoberala, a je to práve žalovaná, kto nesie zodpovednosť za skutočnosť, že takýmto meradlom odoberala plyn. Podľa ust. § 76 ods. 11 zákona o energetike, odberateľ plynu je povinný prevádzkovať odberné plynové zariadenie tak, aby nepoškodil určené meradlo. Akýkoľvek zásah do určeného meradla v rozpore s osobitným predpisom je zakázaný. Podľa ust. § 82 ods. 3 zákona o energetike, ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l)“. Odvolateľ poukázal na skutočnosť, že meradlo žalovanej sa nenachádza na verejne prístupnom mieste. Meradlo sa nachádza v uzamknutej skrini so zámkom na pozemku žalovanej, teda na mieste neprístupnom pre tretie osoby. Vzhľadom na vyššie uvedené má žalobca za to, že škoda na strane žalobcu reálne vznikla a jej výška bola vypočítaná v zmysle vyhlášky správne. V tomto prípade skutočne vzniknutú škodu nie je možné vyčísliť na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, a preto musel žalobca použiť výpočet škody podľa všeobecne záväzného nariadenia a to vyhlášky MH SR č. 449/2012 Z.z., tak ako mu ukladá citované ustanovenie zákona o energetike. Odvolateľ poukázal na skutočnosť, že v konaní bolo nepochybne preukázané, že žalovaná v spornom období plyn na jej odbernom mieste reálne odoberala a tiež bolo nepochybne preukázané, že meradlo žalovanej sa nenachádza na verejne prístupnom mieste. Tvrdenie súdu prvej inštancie sú sami o sebe protichodné a v rozpore s platným právnym stavom. Odvolateľ má za to, že k skutočne vzniknutej škode reálne došlo, avšak túto škodu nie je možné vyčísliť na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov. Žalobca nemohol určiť cenu neoprávnene odobratého množstva plynu na základe ust. 82 ods. 4 zákona o energetike, v súvislosti s čím bola cena neoprávnene odobratého plynu určená na základe ust. § 1 Vyhlášky správne. Žalobca má za to, že povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť uplatnenia princípov právneho štátu. Dodržiavanie princípov právneho štátu v rozhodovacej činnosti súdov Slovenskej republiky je súčasťou práva na súdnu ochranu, zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavného zákona č, 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky (ďalej ako „Ústava S/T'), ale aj práva na spravodlivé súdne konanie. Ústavný súd vo svojej judikatúre konštatuje, že súčasťou princípu právnej istoty je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď, teda to, že obdobné situácie musia byť rovnakým spôsobom právne posudzované, pretože inak dochádza aj k porušeniu zásady právnej Istoty a zákonom ustanovenej povinnosti pri zabezpečovaní jednoty rozhodovania. Ďalej podľa názoru ústavného súdu za diskriminačný možno považovať taký postup, ktorý rovnaké alebo analogické situácie rieši odchylným spôsobom, pričom ho nemožno objektívne a rozumne odôvodniť. Žalobca má za to, že súd svoje odôvodnenie rozsudku opiera v značnej miere o svoje hypotézy, ktoré nemalú oporu vo vykonanom dokazovaní. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca zastáva názor, že súd nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 7. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, k odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne, ktoré spĺňa podľa jej názoru všetky zákonné požiadavky, ktoré sú na rozhodnutia vo veci samej kladené v zmysle § 220 C.s.p.. Súd zo zisteného skutkového stavu a z vykonaného dokazovania správne dospel k záveru, že žalobca nepreukázal vznik skutočnej škody tak, ako to vyžaduje § 82 ods. 2 zákona o energetike. Súd pokračoval v prevažujúcej rozhodovacej praxi slovenských súdov, ktorú považujeme za ustálenú v zmysle § 220 ods. 2 C.s.p. (jej prehľad je súčasťou súdneho spisu), keď uviedol, že „vznik škody nemožno vyvodzovať zo samotného poškodenia overovacej značky plynomeru, ale iba zo zásahu do plynomeru, následkom ktorého by plynomer zaznamenával alebo nesprávne zaznamenával množstvo odobratého plynu. Je tomu tak preto, že zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii (zabezpečovacia alebo overovacia značka - plomba) nemá samo o sebe vplyv na prietok plynu, množstvo spotrebovaného plynu. Ako už zo samotného pomenovania vyplýva, takéto zabezpečenie má zabrániť neoprávnenej manipulácii, ktorá je práve zásahom do meradla, v dôsledku ktorého meradlo nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber plynu. Poškodené zabezpečenie síce neoprávnený zásah umožňuje, ale nepotvrdzuje a ani samo o sebe nepreukazuje. Ide o dve samostatné konania s rozdielnymi následkami. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie Okresného súdu Piešťany v rozhodnutí zo dňa 14.05.2015, spis. zn. 10C/7/2013, v ktorom súd uviedol, že „Nemožno vychádzať pri vyvodzovaní zodpovednosti za škodu z hypotetického tvrdenia, že je tu možnosť takéhoto zásahu (v podobe „pretočenia" plynomeru), na ťarchu odberateľa plynu, keď možno in contrario vyvodiť ten záver, že takýto plynomer správne zaznamenával skutočný odber plynu." Takýmto zásahom vznikne rozdiel medzi skutočne spotrebovaným množstvom plynu na odbernom mieste a množstvom plynu, za ktoré odberateľ zaplatí svojmu dodávateľovi. Tento rozdiel potom predstavuje škodu, ktorá vzniká v priamej príčinnej súvislosti s takýmto neoprávneným zásahom. Žalobca nielen že takýto zásah nepreukázal on ho ani nepreukazoval a netvrdil, že takýto neoprávnený zásah mal byť na odbernom mieste žalovaného vykonaný. V tejto súvislosti súd prvého stupňa tiež správne uviedol, že „znalecký posudok predložený žalobcom nesmeruje k preukázaniu škody, ale sa zaoberá len analýzou poškodenia zabezpečovacieho zariadenia." Nakoľko sa žalobca domáhal náhrady škody, ktorá predstavuje množstvo plynu, vznik takejto skutočnej škody nepreukázal a v žalobe ani neuvádzal tvrdenia, opis rozhodujúcich skutkových okolností, z ktorých by takáto škoda predstavujúca množstvo plynu vôbec mohla vzniknúť. Podľa názoru žalovanej, súd prvej inštancie vo vzťahu k § 82 ods. 3 zákona o energetike a postupu žalobcu správne uviedol, že žalobca nepreukázal, že by škodu nebolo možné vyčísliť a plynomerom namerané hodnoty bolo možné akceptovať. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Žilina zo dňa 13.03.2013, spis. zn. 11Cb/136/2012 „Žalobca rovnako nepreukázal predpoklad uvedený v § 59 ods. 3 tohto zákona a síce, že v tomto prípade nie je možné vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov. Tvrdenie žalobcu, že túto škodu nebolo možné vyčísliť, považuje súd za nedôvodné najmä preto, že podľa protokolu o skúške meradla toto meradlo bolo plne funkčné a meralo spotrebu plynu v rámci stanovených odchýlok. Ak meradlo spotrebu zaznamenávalo správne, ako to vyplýva z protokolu o jeho skúške, je z takto zaznamenanej spotreby možné vyčísliť skutočnú škodu spôsobenú neoprávneným odberom. Takýto nárok však žalobca v konaní neuplatnil a požadoval náhradu škody vyčíslenej podľa vyhlášky." Žalovaná považuje odvolanie za zmätočné, nakoľko žalobca v odvolaní síce formálne uviedol odvolacie dôvody, avšak z odvolania nie je možné zistiť, ktorými ďalej uvádzanými tvrdeniami odôvodňuje naplnenie toho ktorého konkrétneho odvolacieho dôvodu. Žalobca ďalej v odvolaní neuvádza žiadne nové skutočnosti a tvrdenia oproti tým, ktoré uvádzal počas konania pred súdom prvej inštancie. Žalobca tvrdí, že nemôže údaje z meradla, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii použiť a akceptovať a to z dôvodu zániku platnosti overenia určeného meradla v zmysle § 15 ods. 6 písm. d) zákona o metrológii. Túto skutočnosť žalobca preukazuje vo vzťahu a) k vyúčtovaniu odberateľa (aké údaje môže žalobca poskytovať dodávateľovi za účelom vydania vyúčtovania), b) k uplatneniu § 82 ods. 3 zákona o energetike (či sú údaje na takomto meradle objektívnym a spoľahlivým podkladov pre výpočet výšky škody). Vyúčtovanie, na ktoré poukazuje žalobca, sa týka zmluvného vzťahu medzi žalovaným a jeho dodávateľom, pričom žalobca nie je účastníkom tohto zmluvného vzťahu. Súd riadnym spôsobom vysvetlil, prečo takéto vyúčtovanie nemôže preukazovať vznik škody, ktorej sa žalobca domáhal. Medzi konaním, ktoré žalobca vymedzil v žalobe, teda konaním poškodzujúcim zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a vyúčtovaním žalovaného, ktoré vydáva jeho dodávateľ, nie je daná priama príčinná súvislosť. Inak povedané, konanie poškodzujúce zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bezprostredne nespôsobuje následok v podobe vydania vyúčtovania so spotrebou plynu vo výške 0 m3. Tvrdenia žalobcu o zániku platnosti overenia určeného meradla sú sporné a to z dôvodu, či jednak vôbec žalobca môže rozhodnúť o zániku platnosti overenia určeného meradla, nakoľko nie je oprávnený subjekt podľa § 9 ods. 5, resp. § 15 ods. 1 zákona o energetike a potom, či deň takéhoto zániku, ktorý žalobca určil v spojení s vyhláškou č. 449/2012 Z.Z. je určený správne. Tieto skutočnosti však vzhľadom na vyššie uvedené nie sú relevantné v konaní o náhradu škody. Záver žalobcu, že údaje na meradle v prípade zániku platnosti overenia určeného meradla nemožno použiť na účely určenia výšky škody, nemá oporu v právnom poriadku. V tejto súvislosti opätovne poukazujeme na rozhodnutie Okresného súdu Žilina zo dňa 13.03.2013, spis. zn.: 11Cb/136/2012. K skúmaniu výšky škody možno prikročiť až v prípade, pokiaľ je preukázaný jej samotný vznik, čo zo strany žalobcu preukázané nebolo. Žalobca v odvolaní správne uvádza, že v prípade neoprávneného odberu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike nie je potrebné skúmať, či meradlo meria správne hodnoty plynu alebo správne tieto hodnoty zaznamenáva. Domáha sa však náhrady škody, ktorá neoprávneným odberom podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike vzniknúť ani nemôže, pretože môže vzniknúť len zásahom do meradla, v dôsledku, ktorého meradlo nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber plynu (§ 82 ods. 1 písm. c) zákona o energetike). Túto skutočnosť potvrdzuje aj žalobca, keď poukazuje na možnosť neoprávnenej manipulácie, pretáčania hodnôt, stáčanie, a uvádza príklad o stáčaní kilometrov na motorovom vozidle. Opätovne však zdôrazňujeme, že žalobca takýto neoprávnený zásah nepreukázal a ani v podanej žalobe netvrdil, že takýto zásah mal byť na odbernom mieste vykonaný, teda že niekto ním uvedenú možnosť aj využil. Žalobca na viacerých miestach rozsiahlo a opakovane poukazuje na objektívnu zodpovednosť v prípade neoprávneného odberu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike. S uplatňovaním tohto princípu žalovaná nesúhlasí a v konaní uvádzali rozsiahlu argumentáciu, podľa ktorej sa má uplatňovať princíp subjektívnej zodpovednosti. Nakoniec aj žalobca poukazuje na § 76 ods. 11 zákona o energetike, ktorý upravuje jasný zákaz, ktorého adresátom je odberateľ, pričom následkom porušenia tohto zákazu je práve poškodené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Táto skutočnosť spochybňuje princíp objektívnej zodpovednosti a žalovaná má za to, že odberateľ môže byť zodpovedný za poškodenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii len v prípade, pokiaľ je preukázané ním zavinené porušenie zákazu uvedeného v § 76 ods. 11 zákona o energetike. Smerom k napadnutému rozhodnutiu je však otázka zodpovednosti (a jej druhu) relevantnou a namieste až vtedy, pokiaľ sú splnené tri základné podmienky náhrady škody. Pokiaľ žalobca nepreukázal vznik skutočnej škody, nebolo potrebné skúmať otázku zodpovednosti, pretože bez škody neexistuje povinnosť zodpovedať za škodu. Objektívnou zodpovednosťou, a celkovo druhom zodpovednosti, nemožno preukazovať porušenie právnej povinnosti, vznik skutočnej škody a priamu príčinnú súvislosť. Žalovaná žiadala, aby odvolací súd podľa § 387 ods. 1 C.s.p. rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil a priznal žalovanej náhradu trov konania v celom rozsahu. 8. Žalovaná v podaní označenom ako predloženie prehľadu rozhodovacej činnosti uviedla, že predmetný rozsudok považuje za vydaný v súlade s rozhodovacou činnosťou okresných a krajských súdov a prehľad tejto rozhodovacej činnosti týkajúci sa právnej otázky - podmienky uplatňovania nároku na náhradu škody (vznik škody) a súvisiaceho výkladu 4 82 ods. 2 zákona o energetike v spojení s § 82 ods. 1 písm. d ) zákona o energetike predložila ako prílohu k podaniu. Podstatnú argumentáciu uvedenú v prezentovaných súdnych rozhodnutiach zhrnula nasledovne: „Zákonná úprava zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka predpokladá pre vznik zodpovednosti za škodu porušenie právnej povinnosti, existenciu škody a príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou. Z iných predpokladov nemôže vychádzať ani zákon o energetike. Je povinnosťou žalobcu preukázať, že v dôsledku neoprávneného odberu plynu zo strany žalovaného mu vznikla škoda, pretože nie je možné súhlasiť s tvrdením žalobcu, že škoda mu vznikne ak odberateľ odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, nakoľko zákon vyslovene uvádza, že odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť škodu dodávateľovi, ak táto vznikla. Samotná skutočnosť, že došlo k neoprávnenému odberu plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike, však nepostačuje k tomu, aby súd mohol zaviazať odberateľa na náhradu škody bez preukázania toho, že žalobcovi škoda skutočne aj vznikla. Zo samotného znaleckého posudku je možné zistiť iba to, že existuje predpoklad porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, ale z tohto znaleckého posudku nie je možné jednoznačným spôsobom vyvodiť záver, že v dôsledku porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii na meradle došlo na strane žalobcu ku vzniku škody a to už neoprávnenou manipuláciou so samotným meradlom prípadne iným spôsobom. Pri vyvodzovaní zodpovednosti za škodu nemožno vychádzať z hypotetického tvrdenia, že je tu možnosť takéhoto zásahu (v podobe „pretočenie" plynomeru), na ťarchu odberateľa plynu, keď možno in contrario vyvodiť ten záver, že takýto plynomer správne zaznamenával skutočný odber plynu. Vznik škody nemožno vyvodzovať z každého poškodenia plomby meradla, ale iba z takého zásahu do meradla, následkom ktorého by meradlo nezaznamenávalo alebo nesprávne zaznamenávalo množstvo odobratého plynu. To znamená, že nie každý neoprávnený odber plynu, za ktorý sa považuje aj odber plynu s meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií, má za následok vznik škody predstavujúcej množstvo plynu a povinnosť nahradiť škodu, nemôže byť zamieňaná s povinnosťou zaplatiť sankciu za poškodenie plomby. Iba zo samotného zásahu do meradla, následkom ktorého by meradle nezaznamenávalo, alebo nesprávne zaznamenávalo množstvo odobratého plynu možno vyvodzovať vznik škody. Ustanovenie § 82 ods. 3 zákona o energetike a následne vyhlášku MH SR č. 449/2012 Z. z. alebo typový diagram dodávky je možné aplikovať iba pre prípad nemožnosti vyčíslenia výšky skutočne vzniknutej škody, nie pre prípad nemožnosti zistenia, že škoda v skutočnosti vznikla. Žalovaná má za to, že samotným poškodením zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii nevzniká žiadna škoda predstavujúca množstvo plynu, nakoľko samotné zabezpečenie nemá žiadny vplyv na prietok plynu alebo na určenie množstva odobratého plynu. Až samotnou neoprávnenou manipuláciou, teda neoprávneným zásahom do meradla, v dôsledku ktorého meradlo nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva množstvo odobratého plynu, vzniká škoda predstavujúca množstvo plynu, pretože ňou vzniká rozdiel medzi skutočne spotrebovaným množstvom plynu a množstvom plynu, ktoré zaznamenalo meradlo a práve tento rozdiel je škodou. 9. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) účinného od 1. júla 2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p., pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods.1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, v dôsledku čoho je namieste rozhodnutie súdu prvej inštancie s použitím § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p., vrátane závislého výroku o trovách konania zrušiť, vrátiť mu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 11. Žalobca sa domáhal žalobným návrhom voči žalovanej zaplatenia sumy 3.934,90 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca nepreukázal jeden zo základných predpokladov zodpovednosti za škodu a to vznik škody. Odvolací súd posúdil za opodstatnenú námietku odvolateľa, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.). V súvislosti s uvedenou námietkou odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Súd prvej inštancie síce aplikoval na zistený skutkový stav správny právny predpis, avšak ho nesprávne aplikoval. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom odvolateľa, že zákon o energetike je založený na princípe objektívnej zodpovednosti a je v súlade aj s rozhodnutím NS SR sp. zn. 6 Cdo 76/2010 zo dňa 3.10.2011 a s rozhodnutím NS SR sp. zn. 3 Cdo 99/2012 zo dňa 12.3.2015, ktoré síce posudzovali situáciu za platnosti zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov, avšak nelíšili sa v podstate od úpravy objektívnej zodpovednosti odberateľa v prípade, ak je zistený odber plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Z uvedených rozhodnutí NS SR vyplýva, že v právnej úprave je konkretizovaných niekoľko skutkových podstát, ktoré sú označované za neoprávnený odber plynu, pričom z hľadiska posúdenia druhu zodpovednosti odberateľa plynu za škodu spôsobenú dodávateľovi plynu neoprávneným odberom treba dôsledne rozlišovať, od ktorej skutkovej podstaty (z viacerých možných) neoprávneného odberu dodávateľ plynu odvíja uplatnený nárok na náhradu škody. Prichádza totiž do úvahy tak subjektívna zodpovednosť odberateľa plynu (napr. pri neoprávnenom odbere plynu spojenom s neoprávneným zásahom odberateľa do meradla), ako aj objektívna zodpovednosť, teda zodpovednosť bez zreteľa na zavinenie, ako je tomu pri neoprávnenom odbere plynu s meradlom, na ktorom bol porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. V prípade objektívnej zodpovednosti odberateľ zodpovedá už len za to, že odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, pričom porušenie tohto zabezpečenia mohol spôsobiť ktokoľvek. Pokiaľ súd prvej inštancie v preskúmavanej veci vyslovil záver, že vznik škody nemožno vyvodzovať zo samotného poškodenia overovacej značky plynomeru, ale iba zo zásahu do plynomeru, následkom ktorého by plynomer nezaznamenával alebo nesprávne zaznamenával množstvo odobratého plynu, takýto názor je v rozpore so zákonnou úpravou objektívnej zodpovednosti za škodu ako vyplýva z ust. § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike. Naviac ako zdôraznil žalobca v odvolaní a čo vyplýva z vykonaného dokazovania, že meradlo žalovanej sa nenachádza na verejne prístupnom mieste a nachádza sa v uzamknutej skrini so zámkom na pozemku žalovanej. Odvolací súd dospel k záveru, že v prípade škody spôsobenej neoprávneným odberom, odberateľ zodpovedá za neporušenosť meracieho zariadenia bez ohľadu na zavinenie (je irelevantné, či neoprávnený odber zavinil). Táto legislatívna konštrukcia zvýhodňuje prevádzkovateľa, čo je odôvodnené predovšetkým ochranou proti neoprávneným odberom a verejným záujmom na celkovej stabilite rozvodovej sústavy. Pre ustálenie zodpovednosti žalovanej ako odberateľa za škodu je významné, že nastala niektorá zo skutočností uvedených v ustanovení § 82 ods. 1, konkrétne pod písm. d), teda išlo o odber s meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný v odvolaní opodstatnene namietal, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil zodpovednosť žalovanej ako odberateľa za neoprávnený odber plynu. Pokiaľ ide o záver súdu prvej inštancie, že žalobca v konaní nepreukázal vznik škody, odvolací súd uvádza, že náhrada škody za neoprávnený odber plynu má špeciálnu právnu úpravu uvedenú v zákone o energetike, ktorý zákon upravuje neoprávnený odber plynu a nároky prevádzkovateľa distribučnej siete voči odberateľovi z neho vyplývajúce. V súdenom spore bolo bezpochyby preukázané porušenie zabezpečenia na meradle proti neoprávnenej manipulácii, čo vyplýva z listinných dôkazov a to zápisu o vykonanej kontrole odberného miesta zo dňa 27.3.2014 ( č.l. 8) a znaleckého posudku č. 396/PL-2014 zo dňa 7.6.2014 (č.l. 10), pričom následkom porušenia zabezpečenia meradla proti neoprávnenej manipulácii je nemožnosť vykonanie riadneho vyúčtovania plynu dodávateľom. Odvolací súd nemal pochybnosti o tom, že v rozhodnom období bol plyn skutočne na odberné miesto žalovanej dodaný. Odber zemného plynu poškodeným meradlom je vždy neoprávneným odberom a v zmysle zákona o energetike neoprávnený odber sa rovná škode. V posudzovanej veci bol naplnený základný predpoklad zodpovednosti za škodu v zmysle ustanovenia § 82 ods. 2 zákona o energetike a to vznik škody, keď súd prvej inštancie naplnenie ďalších predpokladov zodpovednosti za škodu neskúmal, a preto odvolací súd posúdil ako opodstatnenú aj námietku odvolateľa, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav pre rozhodnutie o žalobnom návrhu. 12. Vzhľadom na vyššie uvedené je záver súdu prvej inštancie o nedôvodnosti žaloby predčasný, nakoľko nevyplýva z vykonaného dokazovania. 13. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS78/05). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07). 14. Neprichádzalo do úvahy, aby odvolací súd v celom rozsahu nahradzoval úlohu súdu prvej inštancie a tiež z dôvodu, že súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal dokazovanie pre účel rozhodnutia vo veci samej a z tohto dôvodu zároveň nedostatočne zistil skutkový stav veci, čím nesplnil ústavnú a zákonnú povinnosť garantovať obsah základného práva na súdnu ochranu s tým, že takýto chybný postup by nemal naprávať súd vyššej inštancie, a preto odvolaciemu súdu nezostala iná možnosť, ako napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 15. Odvolací súd nepreskúmaval napadnuté rozhodnutie v časti o trovách konania, keď v danom prípade pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd vychádzal zo zásady zodpovednosti za výsledok a odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil. 16. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude o nároku žalobcu opätovne rozhodnúť, v prípade potreby doplniť dokazovanie, vysporiadať sa so všetkými námietkami žalobcu uplatnenými v odvolacom konaní, pričom musí postupovať spôsobom uvedeným v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu v zmysle ust. § 391 ods. 3 C.s.p. s tým, že v zmysle § 391 ods. 2 C.s.p. je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. 17. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.). 18. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( Čl.I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien a doplnení). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyrsiešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).