Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/169/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1311204781 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1311204781.2 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Janky Richterovej a JUDr. Milana Chalupku, v právnej veci žalobcu: LEMIKON LIMITED, so sídlom Georgiou A, č. 83, Potamos Germasogeias, 4048 Limassol, Cyprus, reg. č.: HE 215643, zastúpeného JUDr. Peter Kubík, advokát, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Staré Grunty č. 162, proti žalovanému: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo financií Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova č. 5, o neúčinnosť právneho úkonu, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 7. marca 2012 č.k. 44C/72/2011-215 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Návrh na prerušenie konania z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : 1/Súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca ako veriteľ záložcu domáhal určenia neúčinnosti zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 06.10.2010 (spolu s jej dodatkami), uzavretej medzi jeho dlžníkom TIPOS, národná lotériová spoločnosť, a.s. a žalovaným (jeho jediným akcionárom). 2/Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že včas podanej odporovacej žalobe veriteľa, disponujúceho vymáhateľnou pohľadávkou voči dlžníkovi, smerujúcej proti osobe, ktorá mala z namietaného úkonu prospech, nemožno vyhovieť, keď žalobca v konaní nepreukázal, že zmluvou o zriadení záložného práva (aj keď na takmer celý majetok) došlo ku kvalifikovanému zmenšeniu majetku dlžníka. Dospel tiež k záveru, že žalobca nepreukázal, že k uzavretiu záložnej zmluvy došlo s úmyslom ukrátiť záložcovho veriteľa, keďže dlžník uzatvoril zmluvu na základe zákona (§ 37 ods. 20 zák. č. 161/2005 Z.z. v znení jeho novely zák.č. 374/2010 Z.z.). Možnosť splácať časť mimoriadneho odvodu v splátkach bola zo zákona podmienená zriadením záložného práva k svojmu majetku; pokiaľ by túto možnosť nevyužil, dostal by sa do úpadku. Záložnú zmluvu preto súd nepovažoval za úkon ukracujúci žalobcu, naopak, pri pravidelnom chode hospodárenia dlžníka má žalobca reálnu možnosť postupne vymôcť svoju pohľadávku /cca 74 mil. eur/. 3/Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, domáhajúc sa jeho zmeny a vyhovenia žalobe, resp. zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Súdu prvej inštancie predovšetkým vytýkal nesprávny výklad pojmu zmenšenie majetku dlžníka žalobcu. Mal za to, že v akejkoľvek predstaviteľnej právnej situácii je zrejmé, že zriadenie záložného práva uprednostňuje žalovaného a súčasne ukracuje žalobcu v uspokojovaní jeho pohľadávky. Poukazujúc na rozsah jeho pohľadávky i účtovnú závierku dlžníka považoval záver súdu prvej inštancie o tom, že jeho dlžník nie je v úpadku, za nesprávny. Rovnako považoval za nesprávny záver, že namietanou zmluvou sa predišlo úpadku jeho dlžníka, v dôsledku čoho bude mať možnosť vymôcť svoju pohľadávku. 4/Žalovaný navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Mal za to, že argumentácia žalobcu o uprednostnení jedného veriteľa na úkor ostatných veriteľov je neopodstatnená. Poukázal na skutočnosť, že uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva nebolo na vôli a rozhodnutí dlžníka žalobcu, ale išlo o právny úkon, ktorý bol povinný uzatvoriť priamo zo zákona. Domnieval sa preto, že ide o zákonné záložné právo sui generis, ktorého zriadenie nemožno odporovať. Uviedol tiež, že vo veci sa nejedná o vymáhateľnú pohľadávku žalobcu, keď Najvyšší súd SR (po zrušení jeho rozhodnutia Ústavným súdom SR) rozhodol o odklade vykonateľnosti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 7.8.2008 č. k. 29Cb1/00-1117. 5/Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu a z dôvodov ním vymedzených (§379, § 380 ods. 1 CSP) bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené. 6/Z dokazovania náležite vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že v čase jeho rozhodovania boli splnené základné predpoklady pre odporovateľnosť právneho úkonu, t.j. podanie žaloby veriteľom v zákonom stanovenej lehote od uzavretia namietaného právneho úkonu, žaloba smerujúca voči osobe, v prospech ktorej mal byť úkon uzatvorený. Žalobca disponoval tiež vymáhateľnou pohľadávkou na základe vyššie uvedeného rozhodnutia súdu; dlh žalobcovho dlžníka - záložcu z namietanej záložnej zmluvy - predstavoval viac než 70 mil. Eur. 7/Súd prvej inštancie dospel teda k správnym záverom o tom, že uvedené predpoklady pre uplatnenie odporovateľnosti právneho úkonu boli v zmysle § 42a a § 42b OZ naplnené. 8/Spornou zostala otázka, či záložnou zmluvou došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávky žalobcu. Odvolací súd sa v plnej miere stotožňuje s právnymi závermi súdu prvej inštancie, že záložnou zmluvou, uzatvorenou v súvislosti s poskytnutím splátky na mimoriadny odvod záložcu podľa zákona č. 171/2005 Z.z. o hazardných hrách, nedošlo k ukráteniu uspokojenia žalobcu ako veriteľa záložcu. 9/Občiansky zákonník bližšie neuvádza, ktorým právnym úkonom môže veriteľ žalobou podľa § 42a OZ odporovať. Odpoveď na otázku, či za úkon, ktorým dôjde k ukráteniu uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky veriteľa (ako jedného z predpokladov úspešnosti odporovacej žaloby), možno považovať i zmluvu o zriadení záložného práva, treba podľa názoru odvolacieho súdu hľadať v samotnom účele inštitútu odporovateľnosti právnych úkonov. 10/Účelom odporovacej žaloby je získať podklad k tomu, aby sa veriteľ mohol v rámci exekučného konania domáhať uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky i z majetku, ktorý odporovateľným, teda preň právne neúčinným, ale inak platným právnym úkonom, ušiel z majetku dlžníka. Ide teda o právny prostriedok, slúžiaci na uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní postihnutím vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, ktoré odporovateľným právnym úkonom ušli z dlžníkovho majetku (porovnaj rozsudok NS ČR sp. zn. 2Cdon 173/1996 zo dňa 27.05.1999); inak vyjadrené inštitútom odporovateľnosti (relatívnej neúčinnosti právneho úkonu) sa sleduje uspokojenie oprávneného z majetku, ktorý nie je vo vlastníctve povinného z dôvodu preň neúčinného právneho úkonu. 11/Právna neúčinnosť záložnej zmluvy nepredstavuje podklad pre exekučné konanie, ktorý by umožňoval žalobcovi domôcť sa v exekučnom konaní uspokojenia svojej pohľadávky z majetku, ktorý by ušiel dlžníkovi ako povinnému v dôsledku jeho odporovateľného úkonu, teda záložnej zmluvy. Nie je to možné práve z dôvodu, že na základe uvedenej záložnej zmluvy žalovaný nezískal od dlžníka žalobcu žiadny majetok, ktorý by mohol byť postihnutý v rámci exekúcie proti dlžníkovi žalobcu. Nemohlo preto dôjsť ani ku skráteniu uspokojenia veriteľovej pohľadávky (obdobne porovnaj rozsudok NS ČR zo dňa 21.12.2009 sp. zn. 30Cdo/366/2008). 12/Pokiaľ žalobca poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu zo dňa 30.11.2009 sp.zn. 1Obdo V14/2007, v prejednávanej veci naň nemožno prihliadnuť, keďže sa týka iného skutkového i právneho stavu. Neúčinnosť záložnej zmluvy sa posudzovala podľa § 15 zákona č. 328/1991 Zb., pričom na majetok žalobcovho dlžníka nebol vyhlásený konkurz. 13/Argumentácia žalobcu o následkoch uzavretia napadnutej zmluvy, spočívajúcich v tvrdenom uspokojení žalovaného na úkor žalobcu, svedčí skôr o neplatnosti zmluvy podľa § 39 OZ, čo však vylučuje úspešnosť odporovacej žaloby. Neplatnému úkonu nemožno odporovať (porovnaj rozsudok NS ČR z 26.4.2001 sp. zn. 21 Cdo 2088/2000). 14/Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP. 15/Vzhľadom na uvedené závery odvolací súd ako nedôvodný zamietol žalobcov návrh na prerušenie konania do právoplatného skončenia veci, vedenej na Krajskom súde pod sp. zn. 7Cbs/1/2011 (pôvodne sp. zn. 29Cb/1/2000). 16/Odvolací súd žalovanému, ktorý v konaní dosiahol plný úspech, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (§ 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP). 17/Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). V Bratislave, dňa 30. august 2016