Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 25Co/228/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113215283 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2113215283.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň: JUDr. Martina Valentová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci žalobcov: 1. Ing. X. F., nar. X.X.XXXX, 2. X. F., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom T., J. I. XX, zastúpení advokátom: JUDr. Dušan Slanina, so sídlom Trnava, Bradlanská 2, proti žalovanému: Mgr. Ing. Pavol Korytár, správca úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, IČO: 00 009 199, so sídlom Trnava, Sladovnícka 13, zastúpeného splnomocnencom: Advokátska kancelária Korytár, s.r.o., so sídlom Trnava, Sladovnícka 13, o nahradenie prejavu vôle žalovaného uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 18C/384/2013-255 zo dňa 1.3.2017, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Žalobcom p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku rozhodol nasledovne: „Nahrádza sa prejav vôle žalovaného, že ako predávajúci uzatvára so žalobcami 1/ a 2/ ako kupujúcimi Zmluvu o prevode vlastníctva bytu nasledovného znenia: ZMLUVA o prevode vlastníctva bytu uzavretá podľa zákona NR SR č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom znení (ďalej aj ako „zákon“), § 588 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení Predávajúci: Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze IČO: 00 009 199, sídlo: Trnava, zápis v OR Okresného súdu Trnava, oddiel Pš, vložka č. 23/T konajúce prostredníctvom: správcu konkurznej podstaty úpadcu Meno a priezvisko: Mgr. Ing. Pavol Korytár, rod. J. dátum narodenia: XX. X. XXXX rodné číslo: XXXXXX/XXXX bytom: C. XXXX/XX, XXX XX T. štátny občan SR so sídlom kancelárie: Sladovnícka 13, 917 01 Trnava (ďalej len ako „predávajúci “) a Kupujúci: Meno a priezvisko: Ing. X. F., rod. F. bytom: J. I. XX, XXX XX T. rodné číslo: XXXXXX/XXXX dátum narodenia: X. X. XXXX štátne občianstvo: SR a manželka: Meno a priezvisko: X. F., rod. S. bytom: J. I. XX, XXX XX T. rodné číslo: XXXXXX/XXXX dátum narodenia: XX. 7. XXXX štátne občianstvo: SR (ďalej spolu len ako „kupujúci“), ktorí sú podľa vlastného prehlásenia spôsobilí na právne úkony, uzatvárajú zmluvu o prevode vlastníctva bytu nasledovného znenia: Čl. I. Predmet zmluvy 1) Predávajúci je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXXX vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Trnava pre katastrálne územie T., obec T., okres Trnava ako · byt č. X na 2.p. bytového domu - 24 b.j. - J. I. XX, XX, XX so súp. č. XXXX, vchod č.: J. I. XX, postaveného na pozemku - parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape ako parc. č. 5671/71 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 543 m2 (právny vzťah k parcele evidovaný na LV č. XXXXX pre k. ú. T.), v podiele 1/1; · spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu prislúchajúci k bytu o veľkosti 648/15552. 2) Predávajúci je tiež výlučným vlastníkom spoluvlastníckeho podielu na pozemku - parcele registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape ako parc. č. 5671/71 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 543 m2 , na ktorom je dom postavený, prislúchajúci k bytu o veľkosti podielu 648/15552 k celku, ktorý je zapísaný na LV č. XXXXX vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Trnava pre katastrálne územie T., obec T., okres Trnava Čl. II. Popis a príslušenstvo bytu Prevádzaný byt č. X na 2. p. bytového domu pozostáva z troch obytných miestností a príslušenstva. Podlahová plocha miestností je nasledovná: I. Prvá obytná miestnosť má podlahovú plochu 19,72 m2. II. Druhá obytná miestnosť má podlahovú plochu 12,84 m2. III. Tretia obytná miestnosť má podlahovú plochu 11,88 m2. Príslušenstvom bytu je: kuchyňa o výmere 6,73 m2, chodba o výmere 2,80 m2, chodba o výmere 6,41 m2, kúpeľňa o výmere 3,13 m2 a WC o výmere 1,31 m2. K bytu patrí lodžia, ktorej veľkosť sa nezarátava do celkovej podlahovej plochy predmetného bytu. 3) Celková výmera podlahovej plochy bytu vrátane príslušenstva je 64,80 m2. Vybavením bytu je všetka jeho vnútorná inštalácia /potrubné rozvody vody, ústredného kúrenia, elektroinštalácie, kanalizácie/, vodovodné, kanalizačné, elektrické, telefónne a plynové bytové prípojky, okrem stúpacích vedení, ktoré sú určené na spoločné užívanie, poštová schránka a zvonček. Vlastníctvo bytu, vrátane jeho vybavenia a príslušenstva je ohraničené vstupnými dverami do bytu a do príslušenstva umiestneného mimo bytu, vrátane zárubní a hlavnými uzavieracími ventilmi prívodu teplej a studenej vody, plynu, vodomermi TÚV a SV a elektrickými poistkami pre byt. S vlastníctvom bytu je spojené spoluvlastníctvo spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva bytového domu, v ktorom sa byt nachádza, a spoluvlastníctvo pozemku, na ktorom je bytový dom postavený, pričom veľkosť spoluvlastníckeho podielu je určená ako podiel podlahovej plochy bytu k úhrnu podlahových plôch všetkých bytov a nebytových priestorov v bytovom dome a teda vo veľkosti 648/15552. Čl. III. Určenie a popis spoločných častí, spoločných zariadení bytového domu a príslušenstva 1) Spoločné časti domu sú časti domu nevyhnutné na jeho podstatu a bezpečnosť a sú určené pre spoločné užívanie. Spoločnými časťami domu sú najmä: základy domu, strecha, obvodové múry, vchody, schodištia, priečelia, chodby, pivničné priestory, vodorovné nosné a izolačné konštrukcie, zvislé nosné konštrukcie. 2) Spoločnými zariadeniami domu sú zariadenia, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne tomuto domu a sú to najmä: práčovne, sušiarne, kočikárne, STA, bleskozvod, vodovodné, teplonosné, kanalizačné, elektrické, telefónne a plynové prípojky, a to aj umiestnené mimo domu a slúžiace výlučne tomuto domu. Čl. IV. Technický stav domu a bytu Predávajúci vyhlasuje, že mu nie sú známe také vady a poškodenia bytu a jeho vybavenia, spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva domu, na ktoré by mal kupujúcich osobitne upozorniť. Kupujúci vyhlasujú, že im je technický stav bytu dobre známy a v tomto stave ho kupujú do svojho bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Čl. V. Prejav vôle Predávajúci predáva zo svojho výlučného vlastníctva kupujúcim a kupujúci kupujú do svojho bezpodielového spoluvlastníctva manželov nehnuteľnosti špecifikované v čl. I tejto zmluvy za kúpnu cenu uvedenú v čl. VI tejto zmluvy. Čl. VI. Kúpna cena 1) Kúpna cena za predmet prevodu špecifikovaný v čl. I tejto zmluvy predstavuje sumu 1.642,42 €. 2) Kúpna cena podľa čl. VI ods. 1 tejto zmluvy pozostáva: a) z ceny bytu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu špecifikovaných v čl. I ods. 1) tejto zmluvy určenej na základe §§ 18, 18a Zákona v celkovej výške 1.266,85 €, ktorý výpočet je prílohou tejto zmluvy, b) z ceny spoluvlastníckeho podielu na zastavanom pozemku špecifikovanom v čl. I tejto zmluvy určenej vo výške 375,57 €. 3) Zmluvné strany sa dohodli, že kúpna cena bude v celosti uhradená prevodom na bankový účet predávajúceho číslo: I a to najneskôr do 30 dní odo dňa podpisu tejto zmluvy /právoplatnosti tohto rozhodnutia/. Za deň úhrady sa považuje deň, keď bola predmetná kúpna cena pripísaná v prospech účtu predávajúceho. 4) Zmluvné strany vyhlasujú, že boli s platobnými podmienkami kúpnej ceny oboznámené a s nimi súhlasia. Čl. VII. Správa domu Predávajúci oboznámil kupujúcich so skutočnosťou, že správu bytového domu vykonáva správca: S. I. - Správa domových bytov, IČO: 40 908 747, s miestom podnikania: Spartakovská 6459/3. Kupujúci týmto vyhlasujú, že vkladom do katastra nehnuteľností pristupujú k už jestvujúcej Zmluve o výkone správy zo dňa 1. 4. 2009, čo potvrdzujú svojím vlastnoručným podpisom tejto zmluvy. Čl. VIII. Osobitné ustanovenia Predávajúci prehlasuje, že k nehnuteľnostiam špecifikovaným v čl. I. tejto zmluvy nezriadil žiadne práva tretích osôb (ako záložné práva, vecné bremená, resp. iné práva), ktoré by akýmkoľvek spôsobom obmedzovali kupujúcich vo výkone vlastníckeho práva k bytu a nebytovému priestoru a ani neurobí žiadne kroky k zriadeniu týchto práv. Zmluvné strany sú povinné zabezpečiť svoju súčinnosť s katastrálnym odborom Okresného úradu Trnava pri odstraňovaní prípadných nedostatkov tejto zmluvy alebo návrhu na vklad, brániacich vydaniu rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech kupujúcich. Správny poplatok za konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe tejto zmluvy uhradia kupujúci. Nakoľko sa jedná o prvý prevod vlastníctva bytu z vlastníctva štátneho podniku do vlastníctva nájomcu a predávajúci je prenajímateľom predmetu prevodu v zmysle Rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 27. 2. 2012 s č. k. 18C/64/2011-134 právoplatného dňa 5. 6. 2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 29. 4. 2013 s č. k. 23Co/155/2012-157, predávajúci ako prenajímateľ v zmysle § 5 ods. 2 Zákona prehlasuje, že kupujúci ako nájomcovia nemajú žiadne nedoplatky na nájomnom a na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu. Čl. IX. Nadobúdanie vlastníctva Kupujúci nadobudnú vlastnícke právo k prevádzaným nehnuteľnostiam dňom právoplatného rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva katastrálnym odborom Okresného úradu Trnava. Na podanie návrhu na vklad do katastra nehnuteľností sú oprávnení kupujúci bezprostredne po podpise tejto zmluvy. Čl. X. Záverečné ustanovenia Práva a povinnosti zmluvných strán neupravené touto zmluvou sa spravujú príslušnými ustanoveniami zákona NR SR č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom znení, Občianskeho zákonníka a ostatnými všeobecne záväznými predpismi platnými na území Slovenskej republiky. Ak sa stane niektoré ustanovenie tejto zmluvy celkom alebo sčasti neplatným, nemá táto skutočnosť vplyv na platnosť zostávajúcej časti zmluvy. Zmluvné strany sú povinné v tomto prípade nahradiť neplatné ustanovenie novým ustanovením, ktoré v čo najväčšej miere zodpovedá účelu neplatného ustanovenia. Táto zmluva je vyhotovená v piatich rovnopisoch. Dve vyhotovenia sú určené pre potreby príslušného katastrálneho odboru na konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva podľa tejto zmluvy a po jednom vyhotovení dostane každý účastník zmluvného vzťahu. Túto zmluvu je možné meniť a dopĺňať len vo forme písomných postupne očíslovaných dodatkov podpísaných všetkými účastníkmi zmluvného vzťahu. V Trnave, dňom právoplatnosti tohto rozsudku Predávajúci: Kupujúci: ----------------------- ---------------- -- Mgr. Ing. Pavol Korytár X. F. Správca konkurznej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, š. p. v konkurze ______________________ X. F. Príloha: výpočet ceny bytu Druhou výrokovou vetou súd vyslovil, že žalobcovia 1 a 2 majú nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnej výške. 2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 123, § 132 ods. 1 a 2, § 663, § 700, § 703 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj OZ), § 44 ods. 1, § 92 ods. 5 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj ZoKaR), § 4, § 5 ods. 1 až 8, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1, 3, § 18 ods. 1 a 4, § 23, § 29 ods. 2, § 29b ods. 3 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ZoVBaNP), tiež ust. § 32e ods. 3, 4 a 5 zák. č. 246/2015 Z.z. o správcoch bytových domov..., s použitím ust. § 229 zák. č. 160/2015 Z.z. - Civilného sporového poriadku (ďalej aj CSP). 3. Z vykonaného dokazovania súd ustálil skutkový stav podľa ktorého dňa 1.7.1998 bola uzatvorená zmluva o nájme sporného bytu medzi prenajímateľom TAZ SIPOX, a.s., Coburgova 84, Trnava a nájomcom X. F., r.č. XXXXXX/XXXX. V tento deň došlo k zámene bytov medzi predchádzajúcim nájomcom sporného bytu č. X na ulici J. I. XX v T. K. J. a žalobcom 1. K. J. sa stal nájomcom sporného bytu na základe „Rozhodnutia o pridelení bytu“ vydaného dňa 21.8.1989 Závodmi ťažkého strojárstva, kombinát, kombinátny podnik Trnava. Žalobca 1 predtým užíval byt č. XX na D. ulici X v T., ktorý mu „Rozhodnutím o pridelení bytu“ pridelil do užívania jeho zamestnávateľ Sklárske výskumné obchodné centrum Trenčín, pracovisko Trnava ako vlastník bytu a správca bytového domu. TAZ a.s. Trnava mu na základe tohto rozhodnutia vystavil dňa 22.12.1993 evidenčný list pre výpočet úhrady za užívanie bytu. Ešte predtým dňa 3.12.1993 TAZ a.s. oznámil Sklárskemu a obchodnému centru, že nemá pripomienky k prideleniu bytu na D. ulici v T. žalobcovi 1. Dňa 17.2.1995 vydal TAZ a.s. Trnava súhlas žalobcovi 1 k trvalému pobytu na D. X v T.. Po uzatvorení manželstva žalobcu 1 so žalobkyňou 2 dňa 19.7.1997 byt č. XX na D. ulici v T. užívali žalobcovia so súhlasom nového správcu TAZ, spol. s.r.o. do 1.7.1998, kedy došlo so súhlasom správcu oboch bytov (na D. ulici aj ulici J. I. v T.) TAZ SIPOX, a.s. k ich zámene. Od 14.9.1998 je žalobca 1 prihlásený na trvalý pobyt v T. na ulici J. I. XX. Žalobca 1 podal písomnú žiadosť o prevod sporného bytu do osobného vlastníctva dňa 7.10.2008, ktorú žalovaný prevzal dňa 15.10.2008. Dňa 26.11.2009 sa uskutočnila obhliadka sporného bytu spoločnosťou TAZ - správa a predaj bytov nájomcom, s.r.o. 4. Z pripojené spisu Okresného súdu Trnava č.k. 8C/64/2011 súd prvej inštancie zistil, že rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 18C/64/2011-134 zo dňa 27.2.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23Co/155/2012 zo dňa 29.4.2013, oboma právoplatnými 5.6.2013, bola žaloba žalovaného (v predmetnom konaní v postavení žalobcu) o vypratanie sporného bytu voči žalobcom (v predmetnom konaní v postavení žalovaných) zamietnutá z dôvodu, že medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu nájomnej zmluvy na dobu neurčitú konkludentne, keď v konaní bolo nepochybne preukázané, že žalovaný od novembra 2009 prijímal od žalobcov platby za užívanie sporného bytu, čím dal najavo, že rešpektuje ich užívacie právo k bytu, žiadnu platbu im nevrátil a nespochybnil (okrem podanej žaloby) nájomný vzťah žalobcov k spornému bytu, a to i napriek tomu, že vlastnícke právo spoločnosti TAZ, a.s. v likvidácii bolo spochybnené a následne vyvrátené v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 44Cbi/6/2007, právoplatnosťou rozhodnutia dňa 20.11.2008. Vlastnícke právo k spornému bytu bolo teda ustálené a určené (následne aj zapísané v katastri nehnuteľností) žalovanému týmto dňom. Následne bol sporný byt žalovaným prevedený na spoločnosť TAZ - správa a predaj bytov nájomcom, s.r.o., ktorá opätovne byt previedla na žalovaného. Dňa 29.9.2010 bola teda uzatvorená Dohoda o spätnom prevode nehnuteľností medzi žalovaným a spoločnosťou TAZ - správa a predaj bytov nájomcom, s.r.o., čím vlastníctvo sporného bytu nadobudla spoločnosť Trnavské automobilové závody, štátny podnik a vyhlásením konkurzu prešlo v zmysle § 44 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. oprávnenie konať za spoločnosť a nakladať s jej majetkom na správcu konkurznej podstaty úpadcu. Po tomto rozhodnutí žalovaný oznámil nájomcom (žalobcom), že nájomné a úhrady za služby spojené s užívaním sporného bytu majú poukazovať na jeho účet, teda vystupoval ako vlastník a prenajímateľ, ktorý akceptuje žalobcov ako nájomcov. I keď bolo preukázané, že žalovaný nie je právnym nástupcom pôvodného prenajímateľa sporného bytu TAZ, a.s. v likvidácii (s ktorým mali žalobcovia uzavretú nájomnú zmluvu), medzi žalobcami a žalovaným existuje nájomný vzťah titulom konkludentne uzatvorenej nájomnej zmluvy na dobu neurčitú. 5. Z čiastočného výpisu z LV č. XXXXX pre kat. úz. T. súd prvej inštancie zistil, že vlastníkom bytu č. X na 2.p. bytového domu - 24 b.j. súpisné číslo XXXX na ul. J. I. XX v T., postaveného na parcele č. 5671/71 v podiele 1/1 a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu prislúchajúceho k bytu o veľkosti 648/15552 sú Trnavské automobilové závody, štátny podnik v likvidácii, Trnava, pričom titulom nadobudnutia je Dohoda o spätnom prevode nehnuteľností právoplatná dňa 22.10.2010. Z čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXXXX pre k.ú. T. vyplýva, že vlastníkom spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 648/15552 na pozemku - parcele registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape ako parc. č. 5671/71 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 543 m2, na ktorom je stavba - bytový dom evidovaný na LV č. XXXXX postavený, sú Trnavské automobilové závody, štátny podnik v likvidácii, Coburgova 84, Trnava v uvedenom podiele, pričom titulom nadobudnutia je Kúpna zmluva, vklad povolený dňa 19.6.2014. 6. Súd skonštatoval, že predmetom tohto sporu je nahradenie prejavu vôle žalovaného uzatvoriť so žalobcami zmluvu o prevode vlastníctva sporného bytu za zvýhodnených podmienok podľa zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov za tzv. regulovanú kúpnu cenu vo výške určenej podľa § 17 ods. 3 písm. a) v spojení s § 18 zákona o vlastníctve bytov. Zákon o vlastníctve bytov upravuje okrem iného aj podmienky nadobudnutia vlastníctva bytov a v rámci nich i podmienky vzniku práva na prevod vlastníctva bytu. Súhrn týchto podmienok, v prípade ich splnenia, tvorí právnu skutočnosť majúcu za následok vznik právneho vzťahu medzi nájomcom bytu a vlastníkom bytového domu alebo subjektom spravujúcim bytový dom ako majetok štátu. Obsahom tohto právneho vzťahu je subjektívne právo nájomcu bytu na prevod vlastníctva bytu a tomuto právu zodpovedajúca povinnosť vlastníka bytového domu alebo subjektu spravujúceho bytový dom ako majetok štátu uzavrieť s nájomcom v určenej lehote zmluvu o prevode vlastníctva bytu. 7. Žalovaný vzniesol v konaní námietku premlčania nároku žalobcov podať žiadosť o prevod bytu za tzv. zostatkovú cenu, ktorú odôvodnil tým, že žalobcovia mohli od roku 1998 do roku 2008 kedykoľvek požiadať subjekt, ktorý vystupoval ako vlastník a prenajímateľ, o prevod bytu, pričom tak neurobili, čím sa premlčalo právo na uzatvorenie zmluvy o prevode vlastníckeho práva k bytu. 8. Žalovaný vzniesol i námietku nedostatku aktívnej legitimácie žalobcov na podanie žaloby, ktorú odvodzoval z neexistencie zachovanej kontinuity medzi prvonájomcom a žalobcami. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. 9. Prvoinštančný súd sa prioritne zaoberal dôvodnosťou na vznesených námietok, pričom dospel k záveru, že ani námietka premlčania, ani námietka nedostatku aktívnej legitimácie neboli vznesené dôvodne. 10. Jednou z podmienok, splnením ktorej sa završuje proces vzniku práva na prevod vlastníctva bytu, je žiadosť nájomcu o prevod vlastníctva bytu. Odo dňa podania tejto žiadosti začína plynúť povinnému subjektu dvojročná lehota na splnenie povinnosti uzavrieť s nájomcom zmluvu o prevode vlastníctva bytu. Novelou vykonanou zákonom č. 151/1995 Z.z. bolo v § 29 zákona o vlastníctve bytov výslovne ustanovené, že nájomca môže po uplynutí lehoty dvoch rokov od podania žiadosti o prevod vlastníctva bytu podať žalobu na súd, aby uložil splnenie tejto povinnosti. Žalobcovia podali žiadosť o prevod bytu do vlastníctva v roku 2008, žalovaný nesplnil povinnosť prevodu vlastníctva bytu v lehote, preto podali žalobcovia na súd vzájomnú žalobu v roku 2011 o splnenie tejto povinnosti v zmysle poslednej vety § 29 ods. 2 zákona o vlastníctve bytov, čím je daná ich aktívna vecná legitimácia domáhať sa tohto práva súdnou cestou voči žalovanému štátnemu podniku v likvidácii ako povinnému subjektu, v mene ktorého koná správca z dôvodu vyhláseného konkurzu na jeho majetok, čím je daná v zmysle § 29 ods. 2 prvej vety zákona o vlastníctve bytov jeho pasívna vecná legitimácia. Táto možnosť nájomcu nebola do 1.1.2016 obmedzená žiadnou lehotou. Novelou vykonanou zákonom č. 158/1998 Z.z. bol do zákona o vlastníctve bytov vložený § 29b, v ktorého odseku 3 je ustanovené, že nájomcovi bytu, ktorý požiadal o prevod vlastníctva bytu, nezaniká právo na prevod vlastníctva bytu, aj keď k prevodu bytu do vlastníctva nedošlo v lehote podľa tohto zákona, ak nájomca svoju žiadosť o prevod vlastníctva bytu písomne nevzal späť. Nájomcovia svoju žiadosť nevzali písomne späť, teda ich právo na podanie (prípadne i opakovanej) žiadosti sa nemohlo premlčať, lebo trvalo počas celej doby nájmu až do prijatia novely zákona o vlastníctve bytov č. 246/2015 Z.z., účinnej od 1.1.2016, z ktorej je zrejmé, že požiadať o prevod vlastníctva bytu bolo možné až do 31.12.2016. Teda až týmto dátumom došlo k časovému obmedzeniu práva nájomcov na podanie žiadosti o prevod bytu do vlastníctva za regulovanú cenu. Zmyslom tejto úpravy bolo zvýšenie právnej istoty a zvýšenie ochrany nájomcu bytu, ktorý požiadal o prevod vlastníctva bytu. Interpretácia uvedených ustanovení zákona o vlastníctve bytov vyžaduje použitie klasických i moderných výkladových metód. To znamená predovšetkým ich výklad vo vzájomných súvislostiach prihliadajúc na ich účel ako aj účel zákona ako celku, ktorým bola a stále je privatizácia bytového fondu, dotýkajúca sa tisícov občanov. Ďalej je potrebné zohľadniť aj skutočnosť, že tento proces (privatizácia bytového fondu) nebol ani po viacerých zmenách zákona časovo ohraničený a teda uzavretý (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo/37/2010 z 21.12.2010). K jeho uzatváraniu dochádza až novelou zákona o vlastníctve bytov účinnou od 1.1.2016. 11. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané (právoplatne v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 18C/64/2011), že medzi stranami sporu bola konkludentne v roku 2009 uzatvorená nájomná zmluva týkajúca sa sporného bytu na neurčitú dobu, lebo nebola dohodnutá dĺžka nájmu, keď nájomný vzťah žalobcu vznikol už predtým na základe rozhodnutia o pridelení bytu z decembra 1993 a následne došlo v roku 1998 len k zámene bytov s predchádzajúcim nájomcom sporného bytu, ktorému vznikol nájom v roku 1989. Uzatvorením manželstva vznikol žalobcom spoločný nájom sporného bytu. Žalobcovia podali žiadosť o prevod sporného bytu do vlastníctva v roku 2008, túto žiadosť nevzali späť, čo ani nebolo v konaní sporné, zmluva s nimi uzatvorená do dvoch rokov nebola, preto bola podaná na súd predmetná vzájomná žaloba o nahradenie prejavu vôle žalovaného. U žalovaného trvá povinnosť na základe tejto žiadosti odpredať byt do vlastníctva nájomcom, lebo sporný byt nebol predmetom privatizácie (čo vyplynulo z právoplatného rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 44Cbi/6/2007-653 zo dňa 26.3.2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 21CoKR/4/2008 zo dňa 23.9.2008), žiadny predchádzajúci nájomca nemal byt prevedený do svojho vlastníctva, čo tiež nebolo v konaní sporné a byt sa nachádza stále vo vlastníctve pôvodného vlastníka, preto ku skonzumovaniu práva na prevod bytu za regulovanú cenu do dnešného dňa nedošlo. Za účelom realizácie svojho práva na prevod vlastníctva bytu nemajú žalobcovia ako nájomcovia možnosť obrátiť sa na iný štátny orgán a nemali ani možnosť brániť sa v konkurznom konaní (vylučovacia žaloba je neaplikovateľná, keďže nie sú vlastníkmi), preto majú právo domáhať sa svojho práva žalobou v civilnom súdnom konaní, nie v rámci konkurzného konania ako tvrdil žalovaný. 12. Pojem doterajší nájomca si súd vyložil ako nájomca, ktorý má uzatvorenú nájomnú zmluvu na dobu neurčitú bez ohľadu na čas jej vzniku, keď jeho nájomný vzťah doteraz trvá a právo na prevod bytu do vlastníctva nebolo skonzumované. Rozhodnutia, na ktoré poukazoval v súvislosti výkladom pojmu žalovaný, neboli záväzné pre súd v tomto konaní, lebo sa netýkali sporného bytu ani prejednávanej veci a nie sú ani judikátmi. Podľa názoru súdu zákonodarca pojem doterajší nájomca neohraničil nadobudnutím účinnosti zákona o vlastníctve bytov, keď predmetné ustanovenie § 17 ods. 3 zákona je stále účinné a v praxi aplikované pri prevodoch bytov do vlastníctva doterajších nájomcov (s neurčitou dobou nájmu bez ohľadu na čas uzatvorenia zmluvy, ak sa jedná o prvý prevod bytu z vlastníctva vymedzených subjektov do vlastníctva nájomcu) za zvýhodnenú tzv. regulovanú cenu vypočítanú podľa § 18 zákona o vlastníctve bytov. Požiadať o prevod bytu do vlastníctva bolo možné do 31.12.2016, teda až novelou zákona o vlastníctve bytov účinnou od 1.1.2016 došlo k časovému ohraničeniu podávania žiadostí nájomcov o prevod bytu do vlastníctva za regulované ceny. Dovtedy nebolo podávanie žiadosti časovo obmedzené, ani nebol časovo obmedzený vznik nájmu dátumom do 1.9.1993. Ak by totiž zákonodarca mienil takto vymedziť nájomný vzťah, uviedol by túto podmienku výslovne v zákone (...nájomca, ktorý sa ním stal do nadobudnutia účinnosti tohto zákona...). Pojem „doterajší“ bez iného spresnenia, či obmedzenia, sa vzťahuje na súčasnosť, teda je aktuálne platný a znamená doteraz trvajúci, teda trvajúci stále, do súčasnosti, bez ohľadu na to kedy vznikol. Výklad, ktorý ponúka žalovaný, že doterajší nájomca znamená nájomca trvajúci do nadobudnutia účinnosti zákona, t.j. do 1.9.1993 by znamenal, že ním už nie je nájomca v súčasnosti (teraz), čo je však rozpore so zmyslom ustanovenia § 17 zákona. Úmyslom prijatia zákona č. 182/1993 Z.z. účinného od 1.9.1993 bolo poskytnutie možnosti nájomcom podieľať sa na privatizácii bytového fondu za výhodných cenových podmienok použitím regulovanej ceny. Z uvedených dôvodov sa od účinnosti zákona o vlastníctve bytov, t.j. od 1.9.1993 na území SR vykonávali prevody bytov do vlastníctva doterajším nájomcom za regulovanú cenu. Ak by zákonodarca nesúhlasil s praxou prevodu bytov za regulovanú cenu nájomcom, ktorých nájom vznikol po účinnosti zákona, novelou by takéto obmedzujúce ustanovenie do zákona určite poňal skôr. 13. Pokiaľ sa týka tzv. prvého prevodu bytu, kontinuita v subjekte musí byť zachovaná buď pri osobe oprávneného (nájomcu bytu) alebo osobe povinného (vlastníka bytu). Ak je konkrétny byt prevedený z vlastníctva pôvodného vlastníka domu do vlastníctva nájomcu, právna norma vylučujúca voľnú dispozíciu s bytom podľa § 16 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov je tým skonzumovaná. V prípade, ak sa nájomný vzťah skončí tak, že nájom neprechádza na žiadnu osobu, pôvodnému vlastníkovi domu sa obnoví dispozičné právo s bytom v plnom rozsahu. Pokiaľ by sa pôvodný vlastník domu po skončení nájomného vzťahu rozhodol opätovne byt prenajať fyzickej osobe na dobu neurčitú, na základe princípu kontinuity aspoň jedného subjektu, v takom prípade vlastníka domu ako povinného, sa obmedzenie z uvedeného zákonného ustanovenia znovu aktivuje. 14. S poukazom na uvedené skutočnosti a ustanovenia zákona, súd prvej inštancie žalobe vyhovel, lebo mal za to, že bola podaná dôvodne. Žalobcovia ako nájomcovia sporného bytu na dobu neurčitú, ktorých žiadosti o prevod bytu do vlastníctva nebolo vyhovené, pričom právo na prevod sporného bytu do vlastníctva za regulovanú cenu nebolo doposiaľ žiadnym nájomcom skonzumované, majú právo na uzatvorenie zmluvy o prevode vlastníctva bytu v znení obsiahnutom vo výroku tohto rozsudku za zvýhodnenú cenu (ktorej výška nebola v konaní sporná), vyrátanú žalovaným, vrátane ceny za pozemok vypočítanej žalobcom, ktorú žalovaný takisto nenamietal. 15. S poukazom na plný úspech žalobcov v spore prvostupňový súd s použitím § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP rozhodol, že majú nárok na náhradu trov konania voči protistrane v plnej výške, o ktorej bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia. 16. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie žalovaný, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a žalobcovi uloží povinnosť nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania, pričom ako odvolacie dôvody uviedol dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a § 365 ods. 1 písm. h) CSP, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 17. Pod bodom 1. odôvodnenia odvolania sa žalovaný vyjadril k nájomnej zmluve s TAZ, a.s., pričom skonštatoval, že predmetný nájomný vzťah vznikol na základe dohody o zámene bytov medzi žalobcami a p. K. J., pričom predmetom dohody bola zámena užívania bytu, ktorý bol pridelený p. J. na základe rozhodnutia o pridelení bytu zo strany ZŤS zo dňa 21.8.1989 a bytu žalobcov na D. X v T., prideleného zo strany Sklárskeho výskumného a obchodného centra Trenčín, ktorého správcom bol úpadca. Skutočnosť, že byt bol pridelený do užívania p. J. žalobcovia v konaní nepreukázali a nebola predložená ani dohoda o zámene, ktorá vlastníkmi zamieňaných bytov nebola odsúhlasená, napriek čomu sa jej obsah premietol do znenia nájomnej zmluvy. V čase uzavretia nájomnej zmluvy spoločnosť TAZ SIPOX, a.s., nebola v zmysle § 17 ods. 3 zák. č. 182/1993 Z.z. ZoVB povinnou osobou, ktorá mala previesť vlastnícke právo k bytu za tzv. zostatkovú cenu, právo na takýto prevod teda žalobcom nevznikol, ani vzniknúť nemohol. TAZ, a.s., v likvidácii nikdy nesvedčilo vlastnícke právo k bytu. Preto ak spoločnosť TAZ, a.s., uzavrela so žalobcami nájomnú zmluvu, takýto právny úkon je od počiatku absolútne neplatný pre nedostatok jej dispozičného oprávnenia nakladať s bytom ako s predmetnom nájomnej zmluvy v čase jej uzavretia a spoločnosť TAZ, a.s., nemohla v zmysle zásady „nemo plus iuris“ previesť na žalobcov viac práv, než sama mala. Nájomná zmluva je preto v zmysle § 39 OZ neplatná z dôvodu, že nájomný vzťah žalobcov k bytu, ku ktorému TAZ, a.s., nesvedčalo vlastnícke právo, platne nevznikol a teda neexistuje. 18. V bode 2. odôvodnenia odvolania žalovaný sa vyjadril k povinnosti previesť byt za tzv. zostatkovú cenu. S poukazom na znenie § 17 ods. 3 ZoVB vyslovil názor, že spoločnosť TAZ SIPOX, a.s., nie je obsiahnutá v taxatívnom výpočte subjektov podľa tohto ustanovenia, ktoré sú povinné prevádzať vlastnícke právo k bytom za tzv. zostatkovú cenu a teda nájomná zmluva, od ktorej žalobcovia odvodzujú svoje právo na prevod vlastníckeho práva k bytu za tzv. zostatkovú cenu nie je relevantným právnym titulom. Po citácii ust. § 18 ods. 1 ZoVB uviedol, že ustanovenia tohto zákona upravujú prevod vlastníckeho práva k bytu za tzv. zostatkovú cenu len pri prvom prevode na doterajšieho nájomcu, kedy musí byť zachovaná kontinuita tak na strane oprávneného, ako aj na strane povinného. V prípade, ak sa nájomný vzťah (p. J.) skončil bez toho, aby došlo k splneniu podmienok prechodu nájmu, má to za následok skutočnosť, že vlastníkovi bytu sa obnoví právo disponovať s týmto majetkom v plnom rozsahu a k uplatneniu ust. § 16 ods. 1 nedôjde. Odvolateľ v ďalšom zdôraznil, že na oprávnenie prevodu vlastníckeho práva k bytu za tzv. zostatkovú cenu je potreba zachovania kontinuity nájomného vzťahu. Bolo by v rozpore s právnou úpravou ZoVB, keby boli byty úpadcu pridelené tým osobám, s ktorými úpadca nemal nič spoločné a ktoré si nájom odvodzujú buď od tretej osoby, alebo od konania samotného žalovaného (prijímanie platieb nájomného). Užívacie právo, resp. nájomný vzťah p. J. k bytu zaniklo a žalobcovia si nemôžu nijakým spôsobom odvodzovať svoje právo užívať byt na základe dohody o zámene, nakoľko medzi žalobcami a p. J. nie je žiaden príbuzenský alebo obdobný vzťah, na základe ktorého by došlo k prechodu nájmu na žalobcov a ani žiadna iná právna skutočnosť, ktorá by zakladala kontinuitu užívania nájmu bytu. Ďalej odkázal na rozsudok Okresného súdu Trnava v obdobnej veci č.k. 26C/2/2011, podľa ktorého ustanovenia ZoVB ako podmienku ustanovujú existenciu nájomného vzťahu v rozhodnom období - v období od prvého pridelenia bytov úpadcom do osobného užívania doterajšiemu nájomcovi po rok 1992 a nie hocijaký nájomný vzťah v ľubovoľnom trvaní. Aj napriek tomu, že ku konkludentnému uzavretiu nájomnej zmluvy došlo, táto skutočnosť nemá žiaden význam na prechod práva osobného užívanie bytu a ku skutočnosti, že k zachovaniu kontinuity osobného užívania nedošlo. Žalobcovia podľa odvolateľa nie sú, ani neboli oprávnenými osobami na prevod bytu za zostatkovú cenu. Na základe rozhodnutia o pridelení bytu do užívania p. J. z dôvodu neexistencie príbuzenského alebo obdobného vzťahu, ktorý by zakladal právo prechodu osobného užívania k bytu, ani na základe nájomnej zmluvy uzavretej na strane prenajímateľa, ktorý nebol vlastníkom bytu, ani na základe nájomnej zmluvy uzavretej konkludentne, nakoľko sa žalobcovia nestali nájomcami bytu v rozhodnom období rokov 1973 až 1992, teda v období od prvého pridelenia bytu do osobného vlastníctva do privatizácie majetku úpadcu, pretože nie je zachovaná kontinuita. 19. Pod bodom 3. sa odvolateľ vyjadril, že sa nestotožňuje s výkladom pojmu doterajší nájomca tak, ako uvádzajú žalobcovia. Toto slovné spojenie je potrebné v zmysle účelu ZoVB, ktorý nadobudol účinnosť ku dňu 1.9.1993, vykladať tak, že za doterajšieho nájomcu treba považovať toho nájomcu, ktorý bol nájomcom do nadobudnutia účinnosti ZoVB a teda nemôže to byť hociktorý nájomca. Ide totiž o prvoprevod bytu, čo znamená, že ide o prevod bytu z vlastníka na doterajšieho nájomcu, teda na nájomcu, ktorý užíval byt pred 1.9.1993. 20. Pod bodom 4. žalovaný poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Trnava v rozsudku č.k. 26C/2/2011-252, z ktorého zdôraznil, že napriek tomu, že došlo k konkludentnému uzavretiu nájomnej zmluvy, na prevod vlastníckeho práva k bytu za regulovanú cenu je potrebné zachovať kontinuitu nájomného vzťahu medzi vlastníkom bytu na strane prenajímateľa prvého nájomcu, v opačnom prípade návrh na nahradenie prejavu vôle na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva bytu nie je zákonný a žalobcovi naň nevzniká právny nárok. Poukázal tiež na to, že tento rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23Co/154/2015 a Najvyšší súd SR odmietol dovolanie ako neprípustné, pretože v konaní pred NS SR pod sp. zn. 1Cdo 102/2016 sa nepotvrdila existencia dovolateľkou namietanej procesnej vady, ktorá mala spočívať v nesprávnom právnom posúdení veci, či odňatí možnosti konať pred súdom alebo že by rozhodnutie bolo nepreskúmateľné, prekvapivé a nepresvedčivé. 21. V závere odvolateľ zhrnul, že rozhodnutie o pridelení bytu p. J. žalobcom nezakladá vznik práva osobného užívania k bytu. K zániku práva osobného užívania bytu došlo na základe dohody o zámene, kedy vznikol nový nájomný právny vzťah. Žalobcovia neboli, ani nie sú oprávnenými osobami na prevod bytu za zostatkovú cenu, tak na základe rozhodnutia o pridelení bytu p. J. z dôvodu neexistencie príbuzenského alebo obdobného vzťahu, ktorý by zakladal právo prechodu osobného užívania k bytu, ani na základe nájomnej zmluvy uzavretej s prenajímateľom, ktorý nebol oprávnený dať byt do prenájmu z dôvodu, že nebol jeho vlastníkom, a ktorý ani nie je subjektom, ktorému vznikla povinnosť previesť vlastnícke právo k bytu za tzv. zostatkovú cenu. Obmedzenie tzv. prvého prevodu v zmysle ust. § 16 ods. 1 ZoVB nezvratne zaniká, pretože neexistuje nájomný vzťah, ktorý by zákaz aktivoval a nie je zachovaná požadovaná kontinuita v subjekte. Žalobcom nevzniklo právo na prevod vlastníckeho práva k bytu za tzv. zostatkovú cenu, pretože toto právo v zmysle § 18 ods. 1 ZoVB vzniká výlučne iba doterajšiemu nájomcovi, ktorý užíval byt v rozhodnom období, teda v rokoch 1973 až 1992 od prvého pridelenia bytu do privatizácie majetku úpadcu. Požiadavka žalobcov o nahradenie prejavu vôle na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva k bytu teda nie je zákonná a žalobcovia na ňu nemajú nárok. 22. Žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zastúpenia predložili písomné vyjadrenie k jednotlivým bodom odvolania. 23. K bodu 1. k nájomnej zmluve s TAZ, a.s., uviedli, že žalovaný sa v odvolaní z nepochopiteľných dôvodov zaoberá existenciou a platnosťou nájomnej zmluvy uzavretej medzi žalobcami a spoločnosťou TAZ SIPOX, a.s., čo žalobcovia považujú za ireleventné a neopodstatnené. Žalobcovia totiž neodvodzujú svoj nárok na prevod predmetného bytu od nájomnej zmluvy uzatvorenej so spoločnosťou TAZ SIPOX, a.s., ale od existencie nájomného vzťahu s Trnavskými automobilovými závodmi, š.p., v konkurze, ktorého správcom konkurznej podstaty je žalovaný. Existenciu tohto nájomného vzťahu nebol súd povinný ani oprávnený skúmať, nakoľko táto otázka už bola právoplatne posúdená v konaní pred Okresným súdom Trnava sp. zn. 18C/64/2011, kde súdy skonštatovali, že medzi účastníkmi existuje platne založený nájomný vzťah uzavretý na dobu neurčitú. Otázka pridelenie predmetného bytu p. J. bola predmetom označeného konania, kde súd skonštatoval, že k zámene bytov prišlo riadnym a zákonným spôsobom a že dňa 1.7.1998 došlo k uzatvoreniu nájomnej zmluvy medzi manželmi F. a spoločnosťou TAZ SIPOX, a.s., na predmetný byt na základe platnej zámeny bytov. 24. K bodu 2. odvolania - k povinnosti previesť byt za tzv. zostatkovú cenu, žalobcovia zdôraznili, že žalovaný absurdným spôsobom vkladá do dotknutých ustanovení Zákona o vlastníctve bytov vlastné slová a doplnky, ktoré často krát neprijateľným spôsobom prekrúcajú právnu normu, až sa stáva rozporná. Zákon nikde neuvádza žalovaným požadovanú „kontinuitu na strane oprávneného ako aj na strane povinného“, táto argumentácia žalovaného nemá oporu v texte zákona a nie je súladná ani s jeho účelom. Podľa žalobcov zákon vôbec nerieši otázku kedy nájomný vzťah vznikol, alebo či vznikol originálnym alebo derivatívnym spôsobom, rieši iba otázku, či v čase prvoprevodu existuje nájomný vzťah k bytu s fyzickou osobou na dobu neurčitú a či prevádzajúci subjekt patrí medzi subjekty taxatívne vymedzené v ust. § 17 ods. 3 ZoVB. Zákon nerieši ako a komu bol byt pôvodne pridelený, nevyžaduje kontinuitu užívania nájmu bytu od jeho pridelenia až po súčasnosť, hoci takýto výklad žalovaný účelovo aplikuje. Vo vzťahu štátny podnik a nájomca štátneho bytu je podľa žalobcov nepochybne slabšou stranou nájomca a preto by v pochybnostiach mal súd právnu normu aplikovať v jeho prospech. 25. K bodu 3. odvolania - k pojmu doterajší nájomca žalobcovia uviedli, že žalovaným uvedené výklady nielenže žalovaný nezabezpečil, ale sa ani nepokúsil o ich praktickú aplikáciu vo svojich vyjadreniach. Podľa nich pojem doterajší nájomca je vzhľadom na text zákona, dôvodovú správu, aplikačnú prax a historické súvislosti, nevyhnutné vykladať ako nájomca v čase aplikácie právnej normy, t.j. v čase prvého prevodu bytu z vlastníctva štátu do súkromného vlastníctva. Žalobcovia pritom v podaní zo dňa 1.12.2016 preukázali aplikačnú prax pri realizovaní prevodov bytov z ďalších povinných subjektov z hľadiska pojmu doterajší nájomca, bolo doručené vyjadrenie Ing. K. Q., likvidátora, š.p., vyjadrenie Katedry slovenského jazyka a literatúry Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave prostredníctvom doc. PhDr. S. H., PhD., z ktorého je zrejmé, že doterajším nájomcom je iba taký nájomca, ktorý má v reálnom čase platnosti, účinnosti alebo aplikovateľnosti jazykovej výpovede status nájomcu a to bez ohľadu na to, kedy text vznikol. 26. Pokiaľ žalovaný v bode 4. poukazuje na rozhodovanie v obdobných veciach zdôraznil, že zákon ani dôvodová správa pojem doterajší nájomca nevykladá a nepoužíva ani pojem rozhodné obdobie v zmysle obdobia od pridelenia bytu do roku 1992. Pokiaľ žalovaný odkazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo 102/2016, Najvyšší súd SR sa dovolaním vo vzťahu k veci samej pre neprípustnosť dovolania vôbec nezaoberal a teda rozhodnutie nemá žiadny právny význam pre danú vec. 27. V závere žalobcovia uviedli, že žalovaný v celom konaní, ani v odvolaní svoje tvrdenia nepreukázal žiadnym relevantným dôkazom, pohyboval sa len v úrovni špekulácii a fabulácii rôznych obmien, dôkazy predložené žalobcami nevyvrátil, ani nespochybnil a fakticky tak neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k vlastným tvrdeniam a výkladovým postupom. Naopak, žalobcovia ním tvrdené skutočnosti preukázali. Na základe toho navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne a právne dostatočne odôvodnené potvrdil a zaviazal žalovaného k náhrade trov odvolacieho konania žalobcom v celom rozsahu. 28. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zastúpenia využil oprávnenie podať písomné vyjadrenie aj k doručenému vyjadreniu žalobcov k jeho odvolaniu. 29. K bodu 1. - k nájomnej zmluve uviedol, že nesúhlasí s argumentáciou žalovaných (správne žalobcov) a poukazuje na rozpory v tvrdeniach žalobcov. Žalovaný zdôraznil, že v priebehu konania žalobcovia nijakým relevantným dôkazným prostriedkom nepreukázali skutočnosti, že došlo k riadnemu prideleniu bytu do užívania, rovnako ako nebola predložená ani dohoda o zámene bytov, ktorá nebola odsúhlasená, napriek čomu sa jej obsah premietol do znenia nájomnej zmluvy. V čase uzavretia nájomnej zmluvy spoločnosť TAZ SIPOX, a.s., nebola v zmysle § 17 ods. 3 ZoVB povinnou osobu na prevod bytu alebo na prevod tzv. zostatkovú cenu, teda žalobcom nevznikol, ani vzniknúť nemohol. Je tomu tak, pretože s prihliadnutím na právoplatný rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. 44Cbi/6/2007, jeho potvrdenie zo strany Krajského súdu v Trnave pod sp. zn. 21CoKr/4/2007 ako aj Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Obdo/38/2009 v spojení s uznesením Ústavného súdu č.k. II.ÚS 312/2010-19, bolo rozhodnuté, že byt patrí do konkurznej podstaty úpadcu. Obchodnej spoločnosti TAZ, a.s. v likvidácii, teda nikdy nesvedčilo vlastnícke právo k bytu. Ak teda spoločnosť TAZ, a.s., uzavrela so žalobcami nájomnú zmluvu, takýto právny úkon je od počiatku absolútne neplatný. 30. K bodu 2. - k povinnosti previesť byt do vlastníctva za tzv. zostatkovú cenu argumentoval v úvode obdobne ako v podanom odvolaní. Doplnil, že vo vzťahu k existencii práva žalobcov na prevod vlastníckeho práva k bytu za tzv. zostatkovú cenu je v zmysle rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zn. 26C/206/2010 a sp. zn. 26C/2/2011 daná potreba zachovania kontinuity nájomného vzťahu tak medzi vlastníkom bytu na strane prenajímateľa, ako aj na strane prvého nájomcu. 31. K bodu 3 - k pojmu doterajší nájomca opätovne zopakoval argumentáciu obsiahnutú v podanom odvolaní a dodal, že výklad tohto pojmu zo strany žalobcov je účelový, gramatický výklad tohto slova je každému známy, avšak na účely ZoVB je potreba posudzovať jeho význam s prihliadnutím na účel zákona, ktorý zákonodarca sleduje. Zákonodarca pojmom doterajší mal potrebu zdôrazniť, že sa logicky jedná o toho nájomcu, ktorý bol nájomcom predmetného bytu v čase do nadobudnutia účinnosti zákona. Keby to nemal v úmysle, nebolo by v texte zdôraznené, že sa jedná o doterajšieho nájomcu, ale zákonodarca by jednoducho použil pojem nájomca. Doterajším nájomcom je teda nájomca do okamihu nadobudnutia účinnosti ZoVB, čím dochádza k naplneniu jedného z účelu ZoVB. Žalovaný zastáva názor, že žalobcovia z uvedených dôvodov nie sú oprávnení na odkúpenie bytu za tzv. zostatkovú cenu na základe konkludentne uzavretej zmluvy so žalovaným v roku 2009, nakoľko žalobcovia sa nestali nájomcami bytu v rozhodnom období, teda v období rokov 1973 až 1992, teda v období od prvého pridelenia bytu do privatizácie majetku úpadcu, pretože nie je zachovaná kontinuita oprávneného a povinného z nájomného vzťahu. 32. V závere podania žalovaný uplatnil obdobnú argumentáciu ako v podanom odvolaní, pričom navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že sa žaloba zamietne a žalobcovi bude uložená povinnosť nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania. 33. Žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zastúpenia podali tiež vyjadrenie k replike. 34. K bodu 1. - k nájomnej zmluve s TAZ, a.s., poukázali na to, že žalovaný v rozpore so skutkovým stavom uvádza, že žalobcovia zmenili svoje tvrdenia o tom, že svoj nárok na prevod bytu už neodvodzujú od nájomnej zmluvy uzatvorenej s TAZ SIPOX, a.s., z 1.7.1998, ale od vzniku nájomného vzťahu vzniknutého konkludentne v roku 2009. Žalobcovia pritom svoj nárok odvodzujú od platne uzatvoreného nájomného vzťahu so žalovaným, ktorého existencia bola potvrdená právoplatným rozsudkom Okresného súdu Trnava pod č.k. 18C/64/2011, kde súdy zhodne konštatovali, že medzi účastníkmi existuje platne založený nájomný vzťah uzatvorený na dobu neurčitú. Práve od tohto nájomného vzťahu žalobcovia od začiatku konania odvodzovali a odvodzujú svoj zákonný nárok na prevod predmetného bytu od žalovaného. Žalovaný sa nedôvodne opakovane zaoberá okolnosťami zámeny bytov, ktoré nemajú a nemôžu mať žiaden súvis s týmto konaním, k tejto otázke sa už vyjadrili a nepovažujú za potrebné a hospodárne sa k nej opakovane vyjadrovať. 35. K bodu 2. - k povinnosti previesť byt za tzv. zostatkovú cenu, žalobcovia uviedli, že nikdy svoj nárok na prevod vlastníckeho práva k predmetnému bytu neodvodzovali od nájomnej zmluvy uzatvorenej s TAZ SIPOX, a.s. Žalovaný sa týmto svojím postupom iba snaží odpútať pozornosť od faktu, že ku konzumpcii práva na prevod vlastníctva bytu do vlastníctva nájomcu za zostatkovú cenu kvôli neplatnosti privatizácie časti majetku žalovaného do dnešného dňa nedošlo a že žalobcovia ako nájomcovia predmetného bytu v čase jeho prvoprevodu do súkromného vlastníctva teda majú nárok na jeho odkúpenie za tzv. zostatkovú cenu. Rovnako za nezmyselnú a účelovú označili argumentáciu žalovaného ohľadne prevodu bytu za zostatkovú cenu len tým nájomcom, ktorým boli byty pridelené úpadcom, na základe rozhodnutia o pridelení bytu a nie osobám, ktoré nemali s úpadcom nič spoločné. Tieto obdobné tvrdenia žalobcu nemajú žiadnu oporu v znení ZoVB. 36. K bodu 3. - k pojmu doterajší nájomca, opätovne žalobcovia poukázali na skutočnosť, že svoj výklad tohto pojmu plnohodnotne a kvalifikovane súdu preukázali odbornými vyjadreniami, naviac preukázali vyše 20-ročnú aplikačnú prax pri výklade tohto pojmu. Vyjadrením viacerých subjektov spadajúcich pod taxatívny výpočet § 17 ods. 3 ZoVB, ktorí dlhodobo od 1.9.1993 realizovali prevod vlastníctva bytu za zostatkovú cenu nájomcom, bez ohľadu na to, či sa stali nájomcami do 1.9.1993 alebo po tomto dátume, pričom akceptovali trvanie nájomného vzťahu na dobu neurčitú v čase prevodu, bez ohľadu na dátum jeho vzniku. Výklad pojmu doterajší nájomca žalobcovia doložili aj vyjadrením doc. PhDr. S. H.. Žalobcami uvádzanému výkladu pojmov doterajší nájomca nasvedčuje aj novela ZoVB zák. č. 246/2015 v § 32e ods. 4, kde zákonodarca už termín doterajší nájomca nepoužíva, teda je zrejmé, že tento nárok nepochybne má ktorýkoľvek nájomca bytu a teda nielen nájomca s nájomnou zmluvou uzatvorenou pred účinnosťou zákona. 37. V závere žalobcovia poukázali na to, že žalovaný stále zavádza nezmyselnou definíciou rozhodného obdobia rokmi 1973 až 1992 a to napriek neplatnosti privatizácie ex tunc, žiadnym spôsobom ale takúto definíciu nepodložil a to na rozdiel od žalobcov, ktorí všetky svoje tvrdenia aj preukazovali konkrétnymi dôkaznými prostriedkami. Z postavenia žalobcov ako riadnych nájomcov s nájomným vzťahom na dobu neurčitú so vznikom nájomného vzťahu najneskôr v roku 2009 vyplýva, že sú doterajšími nájomcami s plným právnym nárokom na prevod bytu do svojho osobného vlastníctva za tzv. zostatkovú cenu. Žalobcovia sa v plnom rozsahu pridržiavajú všetkých svojich doterajších písomných a ústnych vyjadrení a v ich zmysle navrhujú, aby súd druhej inštancie rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne a právne dostatočne odôvodnené potvrdil a zaviazal žalovaného k náhrade trov odvolacieho konania žalobcom v celom rozsahu. 38. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku - ďalej CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je nedôvodné a boli splnené podmienky pre potvrdenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 1 a 2 CSP). 39. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhajú nahradenia prejavu vôle žalovaného uzatvoriť ako predávajúci so žalobcami ako kupujúcimi Zmluvu o prevode vlastníctva bytu, s použitím § 229 CSP, v zmysle § 29 ods. 2 a ďalších ZoVB. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným odvolacou argumentáciou uplatnenou žalovaným bolo posúdiť, či súd prvej inštancie v preskúmavanom rozsudku dospel k správnym skutkovým aj právnym záverom odôvodňujúcim vyhovenie žalobe žalobcov v celom rozsahu. 40. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o zistené skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcami uplatneného nároku a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na výstižné, správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné: 41. Ako prvé odvolateľ namietal, že žalobcovia uzavreli 1.7.1998 nájomnú zmluvu k predmetnému bytu so spoločnosťou TAZ SIPOX, a.s., ktorá podľa neskorších rozhodnutí súdov nebola vlastníkom predmetného bytu a preto nájomná zmluva ako právny úkon je od počiatku absolútne neplatná pre nedostatok dispozičného oprávnenia nakladať s bytom. 42. V tejto súvislosti odvolací súd predovšetkým poukazuje na skutkové zistenia súdu prvej inštancie zhrnuté v ods. 7 odôvodnenia preskúmavaného rozsudku. Zo zmluvy o nájme bytu zo dňa 1.7.1998 uzavretej s nájomcom žalobcom 1 vyplýva, že ako prenajímateľ túto zmluvu uzavrel TAZ SIPOX, a.s., Trnava. Z dokazovania vykonaného pred prvoinštančným súdom ale vyplýva, že k uzavretiu predmetnej zmluvy došlo na základe zámeny bytov medzi p. J. a žalobcami, ktorú právne upravuje ust. § 715 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého so súhlasom prenajímateľov sa môžu nájomcovia dohodnúť o výmene bytu. Súhlas aj dohoda musia mať písomnú formu. Ak prenajímateľ odoprie bez závažných dôvodov súhlas s výmenou bytu, môže súd na návrh nájomcu rozhodnutím nahradiť prejav vôle prenajímateľa. 43. V danom prípade nebolo sporným, že správca oboch bytov dal písomný súhlas k zámene bytov, nebola spornou ani existencia písomnej dohody o ich zámene, táto skutočnosť nepriamo vyplýva aj z toho, že následne správca uzavrel písomne so žalobcom vyššie citovanú zmluvu o nájme bytu. Predmetom výmeny bytov podľa citovaného § 715 OZ nie sú vymieňané byty ako predmet vlastníckeho práva, ale práva a povinnosti nájomcov, ktoré sa viažu k týmto bytom - nájomný vzťah, ide tu o osobitný, hoci v zákone podrobnejšie neupravený, prípad zmeny v subjekte právneho vzťahu nájmu bytu na strane nájomcu, keď tento vzťah sa inak obsahovo nemení. Ku dňu splnenia dohody o výmene bytov vstupujú účastníci dohody (nájomcovia) vo výmenou získaných bytoch do nájomného pomeru založeného medzi prenajímateľom a pôvodnými nájomcami, v rovnakom čase (súčasne) im zaniká doterajší nájomný vzťah k vymieňanému (pôvodnému) bytu. Podmienkou vzniku nájomného vzťahu k výmenou získanému bytu ale nie je uzatvorenie novej nájomnej zmluvy, k takejto zmene nová nájomná zmluva nie je potrebná, túto zmenu nezakladá. Nájomný pomer medzi prenajímateľom a pôvodným nájomcom sa zmení len čo do osoby nájomcu a nie už v ďalších rozhodných znakoch. Podmienkou vzniku nájomného pomeru k výmenou získanému bytu preto nie je uzatvorenie novej nájomnej zmluvy (viď rozsudok NS SR sp. zn. 1 MCdo 4/2006 a obdobne aj rozsudok NS ČR sp. zn. 20 Cdo 1230/99). 44. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, skutočnosť, že predmetná zmluva o nájme vymeneného bytu bola uzavretá na strane prenajímateľa spoločnosťou TAZ SIPOX, a.s., Trnava, ktorá podľa odvolateľa nebola vlastníkom predmetného bytu, je právne bezvýznamná, keďže nájomný vzťah žalobcov vznikol ku dňu splnenia dohody o výmene bytov a uzavretá nová nájomná zmluva túto zmenu, resp. nový nájomný vzťah nezaložila. Keďže s poukazom na vyššie uvedené teoretické východiská, žalobcovia momentom splnenia dohody o výmene bytov vstúpili automaticky do právneho nájomného vzťahu s vlastníkom bytu, a bez ďalšieho sa stali nájomcami namiesto predchádzajúceho nájomcu p. J., čím vstúpili do všetkých jeho práv a povinností z predmetného nájomného vzťahu, je tiež zachovaná kontinuita na strane nájomcov, na ktorú poukazuje odvolateľ. Z tohto hľadiska je potom nutné nazerať na žalobcov ako na doterajších nájomcov v zmysle § 17 ods. 3 písm. a) ZoVB s nárokom na prevod bytu za tzv. zostatkovú cenu. V danom prípade ide totiž o prvý prevod bytu. 45. Zo žiadneho ustanovenia Zákona o vlastníctve bytov nie je možné vyvodiť podmienku tvrdenú žalovaným, že nájomcami bytu by sa žalobcovia museli stať v tzv. rozhodnom období od roku 1973 do roku 1992 (od prvého pridelenia bytu do privatizácie majetku úpadcu), resp. do účinnosti ZoVB k 1.9.1993. Pokiaľ žalovaný v tejto súvislosti odkazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave č.k. 23Co/154/2015 s opačným názorom, toto rozhodnutie nie je publikovaným judikátom, ktorý by bol pre súdy v iných veciach záväzný a rieši skutkovo odlišnú situáciu, kedy podľa odôvodnenia išlo už o opakovaný a nie o prvý prevod bytu, pričom v danom prípade, ako je uvedené vyššie, sa jedná o prvý prevod bytu. V uvedenej veci dokonca súdy skonštatovali, že došlo k zániku nájomného vzťahu žalobcu k bytu, nakoľko byt opustil, čo tiež nie je daný prípad. V ostatnom odvolací súd odkazuje na odôvodnenie preskúmavaného rozsudku súdu prvej inštancie. 46. Ďalšie odvolacie argumenty žalovaného odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi/stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi/stranami konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka/strany konania, ktorú nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov/strán konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, no už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou. 47. S poukazom na vyššie uvedené, súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že žalobe bolo potrebné vyhovieť, keďže bola podaná dôvodne, vzhľadom na to, že žalobcovia ako nájomcovia sporného bytu na dobu neurčitú, ktorých včas podanej žiadosti o prevod bytu do vlastníctva nebolo subjektom povinným v zmysle § 17 ods. 3 písm. a/ ZoVB vyhovené, pričom právo na prevod sporného bytu do vlastníctva za regulovanú cenu nebolo doposiaľ žiadnym nájomcom skonzumované, majú právo na uzatvorenie zmluvy o prevode vlastníctva bytu v znení obsiahnutom vo výroku prvoinštančného rozsudku (ktorej text - znenie nebolo v odvolaní namietané) za zvýhodnenú cenu (ktorej výška nebola v konaní sporná), vrátane ceny za pozemok, (ktorú žalovaný takisto nenamietal). S poukazom na vyššie uvedené potom odvolací súd, po vyčerpaní relevantných odvolacích dôvodov žalovaného, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vo výrokoch vecne správny s použitím § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. 48. V zmysle § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 49. V zmysle § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 50. V zmysle § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 51. V odvolacom konaní fakticky plne úspešným žalobcom vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP), o ktorom v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Plne úspešným žalobcom preto odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu. 52. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).