Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/83/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2017200388 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2017200388.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr. Anity Filovej a JUDr. Róberta Foltána, v právnej veci žalobcu: Záchranná zdravotná služba, so sídlom Antolská 11, 850 07 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 17 336 210, právne zastúpenej : Advokátska kancelária Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o., so sídlom Prievozská 4/B, Bratislava 821 09, IČO: 47 239 921, proti žalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, so sídlom Žellova 2, 829 24 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. k. ZS 204/00005/2017/R z 2. októbra 2017, takto r o z h o d o l : I. Správny súd žalobu z a m i e t a. II. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Napadnutým rozhodnutím č. ZS 204/00005/2017/R z 2. októbra 2017 (ďalej aj ako len „napadnuté rozhodnutie") predseda Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zamietol rozklad poskytovateľa zdravotnej starostlivosti - Záchranná zdravotná služba Bratislava (žalobcu) a potvrdil rozhodnutie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trnava č. ZS 204/00005/2017 z 21. apríla 2017, ktorým bola žalobcovi uložená podľa § 18 ods. 1 písm. b) bod 1, § 50 ods. 2 písm. a) a § 64 ods. 2 písm. b) a ods. 6 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 581/2004 Z. z.") pokuta vo výške 4 000 eur a to za porušenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 576/2004 Z. z."), t. j. za porušenie povinnosti poskytnúť zdravotnú starostlivosť správne. Porušenie bolo zistené dňa 27.01.2017 ukončeným výkonom dohľadu nad poskytnutím zdravotnej starostlivosti pani C. B., nar. XXXX, pričom porušenie spočívalo v tom, že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientke počas prvého aj druhého zásahu jeho posádky rýchlej lekárskej pomoci, stanica Zavar (ďalej len „RLP Zavar") dňa 26.02.2016 pochybil, pretože u pacientky nebol zabezpečený adekvátny monitoring jej zdravotného stavu, nebolo realizované EKG vyšetrenie, nebola správne stanovená diagnóza a následný liečebný postup. 2. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že správne konanie vo veci uloženia pokuty poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti za porušenie ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z., ktoré bolo zistené dňa 27.01.2017 ukončeným výkonom dohľadu, bolo začaté na základe vlastného podnetu. Orgán verejnej správy nižšieho stupňa počas výkonu dohľadu zistil, že pacientke bola dňa 26.02.2016 opakovane poskytovaná zdravotná starostlivosť posádkou RLP Zavar, pričom dôvodom prvého výjazdu podľa záznamu telefonických hovorov bola skutočnosť, že pacientka udáva bolesti na hrudníku, od rána sa sťažovala na závrate, užila nitrát, ale bol bez efektu, v minulosti mala pľúcnu embóliu a bola kardiologická pacientka. Zo záznamu o zhodnotení zdravotného stavu (ďalej aj ako len „záznam") vyplýva, že posádka RLP Zavar dôvod zásahu neuviedla, v anamnestickej časti bolo uvedené, že ide o pacientku s anamnézou ischemickej choroby srdca, pacientka v tom čase udávala sťažené dýchanie od noci a že má bolesti hlavy, bolesť na hrudníku neudávala, nauzeu nemala, nevracala, pričom vychádzajúc z chýbajúcich zápisov lieková ani alergická anamnéza neboli odobraté. Zo záznamu tiež vyplýva, že pacientka nebola zhodnotená z pohľadu bolesti, brucho nebolo vyšetrené, dýchacie cesty boli podľa záznamu priechodné, dýchanie bolo eupnoické, auskultačný nález obojstranne fyziologický, pulz na periférii a centrálne pravidelný, plný, pravidelná akcia srdca, ozvy ohraničené, koža ružová, neurologický nález bol v norme, kapilárny návrat bez vyšetrenia, možné poranenia a tak isto, výkony z pohľadu dýchania, či dýchacích ciest realizované neboli, bol zavedený periférny katéter, ostatné výkony neboli realizované, pri vitálnych funkciách nebol uvedený čas ich merania, krvný tlak bol 130/70 mmHg, srdcová frekvencia 74/min, dychová frekvencia 16/min, sat. O2 95%, glykémia a telesná teplota neboli vyšetrené, GCS bolo 15, EKG vyšetrenie realizované nebolo. V rámci terapie bol podaný Novalgin 1amp. intravenózne (s neuvedením času podania), pacientke bola stanovená diagnóza depresívny syndróm a cefalea. 3. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia ďalej vyplýva, že dôvodom druhého výjazdu dňa 26.02.216 o 14:57:40 h bolo, že pacientka, u ktorej už v ten deň zasahovali, nedokáže dýchať, dusí ju, nevie sa nadýchnuť a je bledá. Zo záznamu vyplýva, že RLP Zavar dôvod zásahu neuviedla, v anamnestickej časti bolo uvedené, že ide o pacientku s hypertenziou a ischemickou chorobou srdca, v tom čase udávala sťažené dýchanie, mala pocit, že sa nemôže nadýchnuť, v rámci osobnej anamnézy bola uvedená ischemická choroba srdca, hypertenzia, vertebrogénny algický syndróm, v liekovej anamnéze bol zaznamenaný Gerodorm, Caltrate, Alfa D3, Topamax, Vasopentol, alergická anamnéza nebola odobratá, v objektívnom náleze bolo poznamenané spontánne otváranie očí, pri verbálnom kontakte bola pacientka orientovaná, motorika na výzvu, fotoreakcia obojstranne prítomná, rubrika „Zrenice P/L" vyplnená nebola, pacientka bolesť neudávala, brucho bolo bez patológie, dýchacie cesty priechodné, dýchanie eupnoické, auskultačný nález obojstranne fyziologický, pulz na periférii a centrálne pravidelný, plný, akcia srdca pravidelný, ozvy ohraničené, koža ružová, pri vitálnych funkciách nebol uvedený čas ich merania, krvný tlak bol 130/80 mmHg, srdcová frekvencia 73/min, dychová frekvencia 16/min, sat. O2 93% ...83%, glykémia a telesná teplota bez záznamu, GCS 15, EKG realizované nebolo, pri poklese saturácie na 83% bola pacientke inhalačne podaná kyslíková liečba, v rámci terapie bol podaný Hydrocortison 100 mg, Apaurin 7,5 mg intravenózne, čas podania liečby uvedený nebol, pacientka bola s diagnózou neurastenický syndróm, ťažkosti s dýchaním a depresívny syndróm prevezená jednotke intenzívnej starostlivosti internej kliniky, kde dňa XX.XX.XXXX zomrela. 4. Ďalej z odôvodnenia vyplýva, že v záujme dôkladného posúdenia správnosti poskytnutej zdravotnej starostlivosti sa na posudzovaní zdravotnej starostlivosti v rámci výkonu dohľadu podieľal ako prizvaná osoba podľa § 43 zákon č. 581/2004 Z. z. MUDr. C. J., MPH, odborník z medicínskeho odboru urgentná medicína. Z jeho záverov vyplýva, že u pacientky neboli vykonané všetky potrebné vyšetrenia v rámci diferenciálneho diagnostického postupu sťaženého dýchania, nehľadiac na to, že pacientke s ischemickou chorobou srdca v rámci diferenciálnej diagnostiky nebolo ani pri prvom a ani pri druhom zásahu posádky RLP Zavar vykonané EKG vyšetrenie, pričom toto vyšetrenie bolo realizované až v ústavnom zdravotníckom zariadení. Ďalej sa MUDr. C. J. venoval dyspnoe - sťažené dýchanie, ktorým je subjektívny pocit nedostatku vzduchu. Uviedol, že príčin vzniku dyspnoe je veľa, no možno ich zaradiť do dvoch hlavných skupín - pľúcne a mimopľúcne. Vyšetrenie v teréne pozostáva z anamnézy a fyzikálneho vyšetrenia, na základe ktorého možno odlíšiť stavy ohrozujúce život od benígnych a začať včasnú liečbu. Poukázal na to, že celkové fyzikálne vyšetrenie sa zameriava nielen na srdce a pľúca, ale aj na ostatné orgány a hodnoty sa merajú dostupným prístrojovým vybavením (krvný tlak, SpO2, pulzová frekvencia, telesná teplota, EKG, glykémia). V danom prípade uzavrel, že na základe zle stanovenej diagnózy bol následne aj celý liečebný postup, jednak pri prvom a aj pri druhom výjazde nesprávny doplniac, že samotné podávanie benzodiazepínu u pacientky s hyposaturáciou muselo viesť k ešte ďalšej desaturácii, alebo ak bol podaný prvotne, ako liek na liečbu zle diagnostikovaného depresívneho syndrómu, sám o sebe spôsobil desaturáciu, pričom ak už došlo k desaturácii pacientky, mali byť lekárkou posádky RLP Zavar vykonané kroky k zabezpečeniu priechodnosti dýchacích ciest s následnou arteficiálnou pľúcnou ventiláciou. 5. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia bolo tiež poukázané na nedostatky vo vedení zdravotnej dokumentácie, pričom tieto boli oznámené listom zo dňa 31.01.2017 sekcii dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou úradu s cieľom ich postúpenia Ministerstvu zdravotníctva SR ako vecne príslušnému orgánu. 6. Rovnako bolo v odôvodnení poukázané na to, že v upovedomení o začatí správneho konania bol poskytovateľ v súlade s § 33 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „správny poriadok") upozornený na skutočnosť, že ako účastník konania má právo pred vydaním rozhodnutia, v úradom stanovenej lehote, vyjadriť sa k veci, k podkladom rozhodnutia, oboznámiť sa so spisom správneho konania, navrhovať dôkazy a ich doplnenia, ako aj realizovať ďalšie práva, ktoré mu ako účastníkovi správneho konania o uložení pokuty priznáva správny poriadok, pričom boli podrobne vymenované podklady rozhodnutia, avšak poskytovateľ v stanovenej lehote vyjadrenie vo veci nezaslal a ani nerealizoval žiadne zo svojich zákonných práv účastníka správneho konania. 7. Vo vzťahu k odôvodneniu výšky pokuty orgán verejnej správy nižšieho stupňa uviedol, že prihliadol na závažnosť zistených nedostatkov a ich následkov spočívajúcich v tom, že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti počas oboch zásahov jeho posádky RLP Zavar dňa 26.02.2016 u pacientky pochybil, pretože nezabezpečil adekvátny monitoring jej zdravotného stavu, nerealizoval EKG vyšetrenie, nestanovil správnu diagnózu a následný liečebný postup. Dôvodil ďalej, že u pacientky neboli vykonané všetky potrebné vyšetrenia v rámci diferenciálno - diagnostického postupu sťaženého dýchania, nehľadiac na to, že pacientke s ischemickou chorobou srdca v rámci diferenciálnej diagnostiky nebolo ani pri prvom a ani pri druhom zásahu vykonané EKG vyšetrenie, ktoré bolo zrealizované až v ústavnom zdravotníckom zariadení. Ďalej poukázal na to, že v pacientkinom prípade bol na základe zle stanovenej diagnózy, určený nesprávny celý liečebný postup tak pri prvom a aj pri druhom výjazde. Tiež uviedol, že samotné podávanie benzodiazepínu u pacientky s hyposaturáciou, muselo viesť k ešte ďalšej desaturácii alebo ak bol podaný prvotne, ako liek na liečbu zle diagnostikovaného depresívneho syndrómu, sám o sebe spôsobil desaturáciu a ak už došlo k desaturácii, mali byť lekárkou vykonané kroky k zabezpečeniu priechodnosti dýchacích ciest s následnou arteficiálnou pľúcnou ventiláciou. 8. Vychádzajúc z uvedeného preto uzavrel, že uvedené skutočnosti sú v rozpore s cieľom a povinnosťou vyžadovanou v ustanovení § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z., keď pacientovi má byť včas poskytnutá správna zdravotná starostlivosť, teda všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy a preto uložil poskytovateľovi pokutu na úrovni menej ako polovice z maximálnej sumy pokuty. 9. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal účastník konania rozklad, v ktorom namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu veci a s tým súvisiace nesprávne právne posúdenie veci, pričom mal za to, že pacientke poskytoval zdravotnú starostlivosť v súlade s § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. Rovnako namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia majúc za to, že toto trpí aj vadou nesprávnosti vzhľadom na neprimeranosť výšky uloženej pokuty. Vo vzťahu k nedostatočne zistenému skutkovému stavu poukázal na to, že tento bol prvostupňovým orgánom ustálený na základe domnienok, hypotéz a úvah, či už svojich alebo odborného konzultanta MUDr. J., MPH, pričom skutkový stav ním uvádzaný nebral vôbec do úvahy. Tento postup označil za porušenie ustanovenia § 3 ods. 5 správneho poriadku. Pokiaľ ide o výšku uloženej pokuty, vyhodnotiac ju z pohľadu závažnosti údajného pochybenia lekárky RLP Zavar za neprimerane vysokú dôvodil, že v danom prípade nebola rešpektovaná tzv. zásada materiálnej pravdy zakotvená v ustanovení § 3 ods. 5 správneho poriadku, ktorá sa uplatňuje aj v prípadoch, keď zo zákona vyplýva tzv. diskrečná právomoc správneho orgánu. V súvislosti s uvedenou zásadou poukázal na to, že jej uplatnenie v praxi znamená, že pri aplikácii noriem pripúšťajúcich správnu úvahu musí správny orgán vo všetkých skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch používať „rovnaký meter", pričom poukázal na analogický prípad pacientky C. O., číslo konania : ZS 102/00007/2011, v ktorom prvostupňový správny orgán pri obdobnom skutkovom stave, resp. takmer identickom, rozhodol o uložení pokuty vo výške 500 eur. Vo vzťahu k výške uloženej pokuty tiež dôvodil, že pokuta má okrem represívnej funkcie plniť aj funkciu výchovnú, pričom v prvostupňovom rozhodnutí sa zdôrazňuje najmä represívna úloha pokuty, čo je v rozpore s konštantnou judikatúrou Najvyššieho súdu SR (rozsudok sp. zn. 2Sžp/16/2011). Záverom namietal, že prvostupňové rozhodnutie nemá náležitosti v zmysle § 47 ods. 1 a 3 správneho poriadku, nakoľko v ňom absentujú úvahy pri hodnotení dôkazov, ďalej ako prvostupňový správny orgán použil správnu úvahu a najmä ako sa vyrovnal s uplatnenými námietkami a vyjadreniami. Z uvedených dôvodov preto navrhol odvolaciemu orgánu, aby napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu zrušil alebo alternatívne zmenil napadnuté rozhodnutie a rozkladu tak vyhovel v celom rozsahu. 10. Napadnutým rozhodnutím predseda Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou rozklad žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný mal za to, že prvostupňový správny orgán skutkový stav pred vydaním rozhodnutia dostatočne zistil a takto zistený stav bol spoľahlivým základom pre vydanie rozhodnutia o uložení pokuty. V tejto súvislosti poukázal na to, že ani samotný účastník konania pred vydaním napadnutého rozhodnutia zistený skutkový stav a podklady pre rozhodnutie nespochybnil a rovnako poukázal na to, že napriek doručenému upovedomeniu s uvedením dôvodu jeho začatia, ako aj dovtedy obstaraných podkladov pre vydanie rozhodnutia, účastník konania na doručené upovedomenie nereagoval a skutkový stav a zistené podklady pre vydanie rozhodnutia nespochybnil. Poukázal ďalej na to, že nedostatky v poskytnutej zdravotnej starostlivosti sú výslovne uvedené v závere protokolu a sú potvrdené aj záverom zápisnice zo dňa 27.01.2017, pričom z hľadiska ustálenia, či boli splnené znaky skutkovej podstaty správneho deliktu, teda porušenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z., t.j. či boli splnené zákonné predpoklady pre uloženie pokuty je rozhodujúce, či v danom prípade boli vykonané všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby, pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy uzatvoriac, že pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientke dňa 26.02.2016 tomu tak nebolo, pretože u pacientky nebol zabezpečený adekvátny monitoring jej zdravotného stavu, nebolo realizované EKG vyšetrenie, nebola správne stanovená diagnóza a následný liečebný postup. Žalovaný ďalej poukázal na to, že prvostupňový správny orgán pred vydaním meritórneho rozhodnutia vec náležite preskúmal a za účelom svojho rozhodnutia si obstaral v súlade s § 32 správneho poriadku potrebné podklady, ktorými boli vykonanie dohľadu nad poskytnutou zdravotnou starostlivosťou a ukončenie dohľadu protokolom č. 380/2016 zo dňa 31.10.2016, námietky poskytovateľa zdravotnej starostlivosti zo dňa 22.11.2016, stanovisko MUDr. C. J., MPH zo dňa 29.12.2016 k námietkam, zápisnica č. 380/2016 o prerokovaní námietok dohliadaného subjektu k protokolu o vykonanom dohľade zo dňa 27.01.2017, podklady pre vypracovanie protokolu o vykonanom dohľade, a to konkrétne zdravotná dokumentácia pacientky (záznam z oboch zásahov dňa 26.02.2016, zdravotná dokumentácia od pacientkinho všeobecného lekára a z následnej hospitalizácie vo Fakultnej nemocnici Trnava), vyjadrenie poskytovateľa zdravotnej starostlivosti zo dňa 22.04.2016, vyjadrenie pacientkinho všeobecného lekára zo dňa 02.05.2016, stanovisko MUDr. C. J., odborníka z medicínskeho odboru urgentná medicína zo dňa 09.09.2016 a upovedomenie o začatí správneho konania zo dňa 15.03.2017. V súvislosti s výškou uloženej pokuty s poukazom na § 50 ods. 2 písm. a) zákona č. 581/2004 Z. z. uviedol, že prvostupňový správny orgán pri ukladaní pokuty prihliadol na závažnosť zistených nedostatkov a ich následkov. Rovnako mal za to, že prvostupňový správny orgán pri vydávaní rozhodnutia postupoval v súlade s § 47 správneho poriadku. II. Rozsah a dôvody žaloby (žalobné body) 11. Žalobca sa správnou žalobou domáhal uplatnenia sankčnej moderácie vo vzťahu k rozhodnutiu predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. ZS 204/00005/2017/R z 2. októbra 2017, ktorým bol zamietnutý rozklad poskytovateľa zdravotnej starostlivosti - Záchranná zdravotná služba Bratislava a potvrdené rozhodnutie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trnava č. ZS 204/00005/2017 z 21. apríla 2017, ktorým mu bola uložená podľa § 18 ods. 1 písm. b) bod 1, § 50 ods. 2 písm. a) a § 64 ods. 2 písm. b) a ods. 6 zákona č. 581/2004 Z. z. pokuta vo výške 4 000 eur a to za porušenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. 12. Z dôvodu, že žalobca sa správnou žalobou domáhal výlučne sankčnej moderácie, ktorá skutočnosť je založená žalobným návrhom, správny súd poukazuje iba na žalobné body odôvodňujúce uplatnenie sankčnej moderácie. Žalobca v tejto súvislosti dôvodil, že uložená pokuta je neprimerane vysoká z pohľadu závažnosti údajného pochybenia pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. V tejto súvislosti žalobca zotrval na tvrdení, že zdravotná starostlivosť bola poskytnutá správne, keďže uskutočnenie EKG vyšetrenia nastáva na pokyn zasahujúceho lekára po vyhodnotení zdravotného stavu pacienta, pričom zasahujúci lekár vyhodnotil zdravotný stav pacientky na podklade v tom čase dostupných informácií, najmä symptómov uvádzaných samotnou pacientkou (bolesť hlavy a ťažkosti s dýchaním) s tým, že pacientka sa na bolesť v hrudníku nesťažovala a nič v tom čase nenasvedčovalo skutočnosti, že by stav pacientky vykazoval znaky choroby, kedy je potrebné uskutočniť EKG vyšetrenie. 13. Žalobca v súvislosti s výškou uloženej pokuty ďalej uviedol, že v podanom rozklade poukázal na prípad, v ktorom bol obdobný resp. až takmer identický skutkový stav, pričom úrad uložil v tomto prípade pokutu vo výške 1 200 eur pre porušenie ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z., pričom porušenie povinnosti nastalo na tom skutkovom základe, že v predmetnom prípade poskytovania zdravotnej starostlivosti nebolo žalobcom realizované EKG vyšetrenie, tak ako v prípade B. (na tomto mieste správny súd uvádza, že žalobca v rozklade neporovnával daný prípad s prípadom L., ale poukázal na prípad C. O.). V súvislosti s uvedeným prípadom (L.) dôvodil, že rozhodnutia správnych orgánov v právnom štáte musia byť predvídateľné tak, aby každý potenciálny účastník správneho konania vedel predvídať, pre prípad porušenia jeho zákonných povinností, aká sankcia mu bude príslušným správnym orgánom uložená, pričom uvedené platí o to viac, ak je konkrétna výška sankcie (pokuty) ponechaná na správnom uvážení správneho orgánu, pretože opačný záver by vnášal medzi účastníkov konania pocit neistoty a nepredvídateľnosti konania správnych orgánov argumentujúc ustanovením § 3 ods. 5 správneho poriadku. 14. Žalobca tiež poukázal na prípad, kde úrad právoplatne rozhodol o uložení pokuty tak, že túto uložil vo výške 500 eur (rozhodnutie vo veci pacienta C. O., č. k. ZS 102/00007/2011) za netransportovanie do ústavného zdravotníckeho zariadenia, čo však v prípade pacientky B. bolo pri druhom výjazde uskutočnené. 15. Žalobca v bode 50 žaloby poukázal na to, že s ohľadom na skutočnosť, že žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nezaoberal námietkami uvedenými v rozklade, pričom ide o podstatné námietky vo vzťahu ku skutočnostiam zásadným pre rozhodnutie, je nepochybné, že napadnuté rozhodnutie žalovaného trpí aj vadou nedostatočného odôvodnenia, a teda nepreskúmateľnosti, čo zakladá dôvod pre jeho zrušenie alebo využitie moderačného práva súdu a zníženie uloženej sankcie. Žalobca, tvrdiac, že uložená pokuta je neprimeraná povahe a závažnosti skutku, v zmysle zásady hospodárnosti konania navrhol správnemu súdu (bod 55 žaloby), aby využil svoje právo sankčnej moderácie a uloženú pokutu znížil na primeranú sumu vo výške 500 eur, pričom neprimeranosť výšky sankcie k povahe skutku má podľa názoru žalobcu spočívať v tom, že žalovaný v obdobných alebo identických prípadoch za porušenie obdobnej alebo dokonca aj identickej povinnosti ukladá sankcie v rádovo nižšej sume. 16. Vo vzťahu k závažnosti skutku poukázal na to, že skutok nedokazuje takú intenzitu, aby sa uložená pokuta javila aspoň ako primeraná. V tejto súvislosti dôvodil, že postup pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientky bol závislý na okamžitom posúdení situácie, pričom napadnuté rozhodnutie vychádzalo až zo stavu zisťovaného ex post, pričom v danom prípade sa nedá uvažovať o úmyselnom konaní, a preto absentuje subjektívna stránka zavinenia. 17. Z vyššie uvedených dôvodov preto navrhol správnemu súdu, aby v súlade s § 198 ods. 1 písm. a) SSP zmenil výšku sankcie zo 4000 eur na 500 eur. Žalobca v súlade s § 182 ods. 1 písm. g) SSP požiadal o nariadenie pojednávania. III. Vyjadrenie žalovaného, replika žalobcu, duplika žalovaného 18. Žalovaný vo svojom vyjadrení poukázal na to, že žalobca na rozdiel od rozkladu nespochybňuje správnosť a náležitosť zistenia skutkového stavu veci, neuvádza žiadne konkrétne skutočnosti s výnimkou konštatovania v bode 29 žaloby, kde uvádza, že uskutočnenie EKG vyšetrenia nastáva na pokyn zasahujúceho lekára po vyhodnotení zdravotného stavu pacienta, pričom tiež zdôraznil, že žalobca zvýraznil len jedno z viacerých pochybení, za ktoré bola voči nemu vyvodená sankčná zodpovednosť, avšak listiny spisovej dokumentácie potvrdzujú, že pokuta bola žalobcovi uložená za porušenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z., spočívajúce nielen v nerealizovaní EKG vyšetrenia, ale aj z dôvodu, že u pacientky nebol zabezpečený adekvátny monitoring zdravotného stavu, nebola správne stanovená diagnóza a následný liečebný postup. Ďalej poukázal na to, že žalobca v celej žalobe spochybňuje primeranosť pokuty z pohľadu závažnosti údajného pochybenia. Dôvodil, že z hľadiska ustálenia, či boli naplnené znaky skutkovej podstaty správneho deliktu, teda porušenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. je rozhodujúce, či v danom prípade boli vykonané všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby, pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy dodajúc, že pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientke dňa 26.02.2016 tomu tak nebolo. Poukázal tiež na to, že žalobca ani v podanom rozklade žiadnym medicínskym ani právne relevantným spôsobom nespochybnil zistenia vykonaného dohľadu a nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by svedčili v prospech tvrdenia žalobcu o správnom poskytnutí zdravotnej starostlivosti. 19. K výške uloženej sankcie žalovaný uviedol, že v konaní a rozhodovaní rešpektoval zásadu materiálnej pravdy a zásadu materiálnej rovnosti, pričom svoju diskrečnú právomoc použil v rámci zákonného limitu umožneného zákonom č. 581/2004 Z. z. V súvislosti s legitímnymi očakávaniami žalobcu, že o veci účastníka konania bude rozhodnuté obdobne ako vo veci skutkovo a práve podobnej, legitímne očakávania sa nedajú absolutizovať (rozsudok NS SR sp. zn. 8Sžo/163/2010 zo dňa 02.06.2011, R 90/2012). Odmietol tvrdenie, že by v prípade pacientky F., pacienta B. a pacientky B. išlo o obdobné, takmer identické prípady a naopak tvrdil, že každý z prípadov je iný, iné boli údaje o zdravotnom stave, s ktorými zasahujúce posádky pracovali a iné boli aj zistené pochybenia ako dôvody uloženia pokuty. Na strane druhej poukázal na konanie, ktoré bolo vedené na Krajskom súde v Bratislave sp. zn. 6S/140/2014, v ktorom žalobca nebol úspešný, za porušenie povinnosti podľa § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. mu bola uložená pokuta vo výške 8 300 eur, pričom obdobným spôsobom poukazoval na zásadu materiálnej pravdy. Žalovaný argumentoval, že pri určovaní výšky pokuty postupoval len v medziach zákonného limitu daného zákonom č. 581/2004 Z. z., z tohto rámca žiadnym spôsobom nevybočil, inštitút správnej úvahy nezneužil, uložená pokuta neprevyšuje zákonom ustanovený výšku a zákonu zodpovedá aj druh sankcie, ktorú možno za spáchaný správny delikt uložiť. Rovnako za riadne a dostatočné považoval odôvodnenie výšky pokuty. 20. K návrhu žalobcu na využitie moderačného práva, s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžso/94/2016 zo dňa 28.09.2016 uviedol, že žalobca v tomto návrhu neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, či už skutkového alebo právneho charakteru, o ktoré by sa mohol krajský súd oprieť pri zdôvodňovaní prípadného zníženia výšky uloženej pokuty. Z vyššie uvedených dôvodov mal žalovaný za to, že dôvody uloženia pokuty a jej výška sú v napadnutom rozhodnutí v spojení s prvostupňovom rozhodnutí dostatočné a preukázané, orgán verejnej správy nižšieho stupňa v rozhodnutí uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia a akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Preto navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Súčasne požiadal o nariadenie pojednávania vo veci. 21. Žalobca v podanej replike zotrval na dôvodoch správnej žaloby. K vyjadreniu žalovaného, že v danom prípade malo dôjsť, na rozdiel od obdobných prípadov, k viacerým pochybeniam uviedol, že celé žalovaným vytýkané nedostatky je potrebné posudzovať ako jeden vytýkaný nedostatok a to nerealizovanie EKG, nakoľko nesprávnosť stanovenia diagnózy a aj následného liečebného postupu je potrebné posudzovať práve s ohľadom na jeden a ten istý nedostatok. V tejto súvislosti tiež poukázal na zásadu ne bis in idem, v zmysle ktorej nemožno za rovnaký skutok trestať dva krát. 22. Žalovaný dupliku nepodal. IV. Relevantná právna úprava 23. Podľa § 2 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej aj ako „SSP") v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 24. Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. 25. Podľa § 194 ods. 2 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 26. Podľa § 198 ods. 1 SSP správny súd môže na základe výsledkov ním vykonaného dokazovania na návrh žalobcu rozsudkom a) zmeniť druh alebo výšku sankcie, aj keď orgán verejnej správy pri jej uložení nevybočil zo zákonného rámca správnej úvahy, ak táto sankcia je neprimeraná povahe skutku alebo by mala pre žalobcu likvidačný charakter, b) upustiť od uloženia sankcie, ak účel správneho trestania možno dosiahnuť aj samotným prejednaním veci. 27. Podľa § 198 ods. 2 SSP správny súd môže podľa odseku 1 rozhodnúť len tak, ako mohol podľa osobitného predpisu rozhodnúť orgán verejnej správy. 28. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 576/2004 Z. z. zdravotná starostlivosť je súbor pracovných činností, ktoré vykonávajú zdravotnícki pracovníci, vrátane poskytovania liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín s cieľom predĺženia života fyzickej osoby (ďalej len "osoba"), zvýšenia kvality jej života a zdravého vývoja budúcich generácií; zdravotná starostlivosť zahŕňa prevenciu, dispenzarizáciu, diagnostiku, liečbu, biomedicínsky výskum, ošetrovateľskú starostlivosť a pôrodnú asistenciu. 29. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 576/2004 Z. z. zdravotný výkon je ucelená činnosť zdravotníckeho pracovníka, ktorá predstavuje základnú jednotku poskytovania zdravotnej starostlivosti. 30. Podľa § 2 ods. 9 zákona č. 576/2004 Z. z. diagnostika je zisťovanie a hodnotenie zdravotného stavu osoby a v prípade zistenia poruchy zdravia alebo choroby určenie závažnosti poruchy zdravia alebo choroby; jej výsledkom je určenie choroby. 31. Podľa § 2 ods. 10 zákona č. 576/2004 Z. z. liečba je vedomé ovplyvnenie zdravotného stavu osoby s cieľom navrátiť jej zdravie, zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jej zdravotného stavu alebo zmierniť prejavy a dôsledky jej choroby. 32. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy a v súlade so štandardnými postupmi na výkon prevencie, štandardnými diagnostickými postupmi a štandardnými terapeutickými postupmi pri zohľadnení individuálneho stavu pacienta. 33. Podľa § 50 ods. 2 písm. a) zákona č. 581/2004 Z. z. ak úrad pri výkone dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti zistí, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne, alebo ak úrad zistí porušenie povinností ustanovených v § 46 ods. 1 podľa závažnosti zistených nedostatkov a ich následkov môže uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti pokutu ( § 64 ods. 2). 34. Podľa § 64 ods. 2 písm. b) zákona č. 581/2004 Z. z. úrad môže uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti za podmienok ustanovených v § 50 ods. 2 pokutu až do výšky 9 958 eur, ak ide o právnickú osobu. V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom 35. Krajský súd v Trnave, ako súd správny, preskúmal napadnuté rozhodnutie, priebeh administratívneho konania, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase jeho vydania (§ 135 ods. 1 SSP), pričom na prejednanie veci samej nariadil podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP pojednávanie, ktorého sa účastníci konania zúčastnili a dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná. 36. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní potvrdil, že žalobný návrh v podstate smeruje iba k sankčnej moderácii s tým, aby správny súd v danom prípade aplikoval moderačné oprávnenie. Poukázal na to, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné, pretože výška uloženej sankcie je neprimeraná, nakoľko žalovaný v obdobných prípadoch uložil nižšiu pokutu ako v danom prípade. V ostatnom poukázal na dôvody a argumentáciu uvedenú v žalobe. V prípade úspechu si uplatnil náhradu trov konania v celom rozsahu. 37. Poverená zástupkyňa žalovaného navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť označiac ju za účelovú. Poukázala na to, že ani samotný žalobca nespochybňuje správnosť zistenia skutkového stavu a zdôraznila, že v danom prípade pochybenie zo strany žalobcu spočívalo v tom, že u pacientky nebol zabezpečený adekvátny monitoring jej zdravotného stavu, nebolo realizované EKG vyšetrenie, nebola správne stanovená diagnóza, ako aj následný liečebný postup. Zdôraznila tiež, že tento prípad nemožno porovnávať s inými prípadmi, ktoré uvádzal žalobca vo svojich podaniach, pretože tieto prípady sú skutkovo odlišné, ide o tri rôzne prípady, ktoré sa nezhodujú v okolnostiach za akých došlo k poskytnutiu zdravotnej starostlivosti. Rovnako poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 9Sžsk/15/2017 z mája 2018, v ktorom bola uložená pokuta dokonca vo výške 8 300 eur, pričom okolnosti zásahu boli v tejto veci podobné, ako v tomto prípade. V ostatnom poukázala na dôvody a argumentáciu, ktoré uviedli v písomnom vyjadrení. Vo vzťahu k náhrade trov konania uviedla, že žalovaný si náhradu trov konania neuplatňuje. 38. V prvom rade považuje správny súd, vychádzajúc z obsahu žaloby a to konkrétne z čl. IV žaloby bod 54, 55 a 56, za potrebné uviesť, že žalobný návrh smeruje výlučne k uplatneniu sankčnej moderácie a preto správny súd súc viazaný uplatneným petitom sa výlučne zameral na to, či je dôvodné ku sankčnej moderácii v danom prípade pristúpiť. Správny súd posudzoval dôvodnosť sankčnej moderácie z pohľadu tvrdenia žalobcu, že uložená pokuta je neprimeraná povahe skutku a to s poukazom na skutkovo a právne obdobné veci, ktoré konkretizoval v podanej správnej žalobe. 39. Správny súd zastáva názor, že výška uloženej pokuty musí zodpovedať závažnosti spáchaného správneho deliktu, teda v danom prípade závažnosti porušenia povinnosti ustanovenej v § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. Pri posudzovaní závažnosti porušenia uvedeného ustanovenia vychádzal správny súd z obsahu administratívneho spisu, pričom mal preukázané, že dňa 26.02.2016 tá istá posádka poskytovateľa zdravotnej starostlivosti RLP Zavar uskutočnila v rozmedzí cca šiestich hodín (prvý zásah bol podľa záznamu ukončený o 8:58 a príchod posádky na druhý zásah v rovnaký deň bol uvedený o 15:17 hod) výjazd k pacientke C. B., pričom konkrétny priebeh zásahov a ich výsledky sú podrobne opísané v bode 2 a 3 tohto rozsudku. Kľúčová obrana žalobcu vo vzťahu k vytýkanému pochybeniu je založená na tom, že zasahujúci lekár vyhodnotil zdravotný stav pacientky na podklade symptómov uvádzaných samotnou pacientkou v čase zásahov (bolesť hlavy a ťažkosti s dýchaním), pričom tvrdil, že samotná pacientka sa na bolesť v hrudníku nesťažovala a preto nič v rozhodnom čase nenasvedčovalo skutočnosti, že by stav pacientky vykazoval choroby, kedy je potrebné uskutočniť EKG vyšetrenie. 40. Správny súd k obrane žalobcu uvádza, že záznamom o zásahu č. 1 (anamnestická časť) je preukázané, že ošetrujúci lekár mal vedomosť o tom, že sa jedná o pacientku s anamnézou ICHS (ischemická choroba srdca, ochorenie nedostatočného prekrvenia časti srdcového svalu), pričom sám žalobca tvrdí, že pacientka udávala sťažené dýchanie od noci a mala bolesti hlavy. Z obsahu záznamu č. 2 (anamnestická časť) vyplýva, že „Pacientka s anamnézou hypertenzie (vysokého krvného tlaku) a ICHS (ischemickej choroby srdca - nedostatočné prekrvenie časti srdcového svalu následkom poruchy vencovitých tepien, nedostatočné zásobenie kyslíkom) t. č. udáva sťažené dýchanie, pocit, že sa nemôže nadýchnuť". Zo záznamu č. 1 a č. 2 súčasne vyplýva, že pacientka neudávala „bolesť na hrudníku", pričom na základe tejto skutočnosti žalobca odôvodňoval neuskutočnenie EKG vyšetrenia. Pokiaľ ide o zásah č. 2 neuskutočnenie EKG vyšetrenia odôvodnil tým, že z dôvodu náhlej desaturácie a zhoršenia zdravotného stavu dala lekárka prednosť rýchlemu transportu do nemocnice pred realizovaním EKG. 41. Vo vzťahu k poskytnutiu zdravotnej starostlivosti pacientke C. B. bolo žalobcovi tiež vytknuté, že po náhlej desaturácii na 83 % bol indikovaný Hydrocortison 100 mg a Apaurin 7,5 mg s neznámym časom podania, pričom podanie danej terapie žalobca nevysvetlil a to ani prvotne, ani v námietkach k protokolu a ani v rozklade. Vo vzťahu k podanej terapii bol prijatý závažný záver, že podávanie benzodiazepínu u pacientky s hyposaturáciou muselo viesť k ešte ďalšej desaturácii alebo, ak bol podaný tento liek prvotne, ako liek na liečbu zle diagnostikovaného depresívneho syndrómu sám o sebe spôsobil desaturáciu. Rovnako so vzniknutou desaturáciou pacientky bolo uvedené, že lekárka RLP mala vykonať kroky k zabezpečeniu priechodnosti dýchacích ciest s následnou arteficiálnou pľúcnou ventiláciou. K uvedeným záverom sa žalobca v žiadnom smere nevyjadril, pričom z pohľadu správneho súdu ide o závažné tvrdenia vo vzťahu k poskytnutiu zdravotnej starostlivosti pani C. B.. 42. Z odborného stanoviska konzultanta z odboru urgentná medicína MUDr. C. J., MPH vyplýva, že ak pacientka s ischemickou chorobou srdca udávala lekárke, že má bolesti hlavy a sťažené dýchanie je zrejmé, že zo strany posádky RLP neboli vykonané všetky potrebné vyšetrenia v rámci diferenciálno- diagnostického postupu sťaženého dýchania, pacientka nebola štandardne vyšetrená, čo malo za následok nesprávne stanovenú diagnózu a následný liečebný postup. Z uvedeného pre správny súd vyplýva, že pre stanovenie liečebného postupu boli pre posádku RLP dominujúce tvrdenia pacientky, ktorá v čase zásahu mala 80 rokov, pričom nebolo zohľadnené, že pacientka mala anamnézu - ischemická choroba srdca. V tomto smere ide o závažné pochybenie, ktoré sa následne odrazilo v zle stanovenej diagnóze a v zlom liečebnom postupe. 43. Žalobca zníženie pokuty zo 4000 eur na 500 eur odôvodňuje s poukazom na iné prípady porušenia ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. tvrdiac, že ide o skutkovo a právne odborné prípady, ako v prípade pacientky C. B.. Rovnako tvrdí a to s odkazom na ustanovenie § 3 ods. 5 správneho poriadku, že rozhodnutia musia byť v právnom štáte predvídateľné tak, aby každý potenciálny účastník správneho konania vedel predvídať, pre prípad porušenia zákonných povinností, aká sankcia mu bude uložená, pričom uvedené má platiť o to viac, ak je konkrétna výška sankcie (pokuty) ponechaná na správnom uvážení správneho orgánu. 44. Žalobca v správnej žalobe poukazoval na dva prípady poskytovania zdravotnej starostlivosti, ktoré, podľa jeho názoru, sú skutkovo a právne obdobné s danou vecou. V prípade pacienta Ing. J. L. mu bola rozhodnutím Úradu pred dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Banská Bystrica č.k. ZS 602/00001/2014 z 27. februára 2014 uložená pokuta vo výške 1 200 eur za porušenie ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. a to z dôvodu, že pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti lekár posádky RLP, pri prvom výjazde k pacientovi nevykonal EKG vyšetrenie, ktoré by spresnilo diagnostiku a prispelo k správnemu rozhodnutiu o ďalšom postupe. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že sa jednalo o pacienta, ktorý bol doobeda na cyklistike a potom mu bolo zle, mal pocit na odpadnutie, mravenčenie po celom tele, aj na hrudníku, dýchal normálne, namerali mu nízky tlak a pulz, liečil sa na srdce a tlak. Na základe zistených anamnestických údajov a nálezov z vyšetrenia (rovnako nebolo vykonané EKG vyšetrenie) lekár uzavrel zdravotný stav pacienta ako predkolapsový stav a hypotenziu (zníženie tlaku v krvi), pacient bol ponechaný v domácom ošetrení. K pacientovi bola opätovne volaná RLP, pričom po príchode posádky RLP bol pacient v bezvedomí, bez dychu, bez merateľného tlaku a pulzu, bola zahájená cerebrálna resuscitácia, ktorá trvala 40-50 min, avšak bola neúspešná a pacient exitoval. Na základe pitvy bola stanovená ako hlavná príčina smrti infarkt myokardu bočnej a zadnej steny komory srdca. 45. Správny súd k prípadu pacienta Ing. J. L. uvádza, že sa nejedná o skutkovo obdobný prípad v porovnaní s prípadom pani C. B., pričom jediným spoločným indikátorom podobnosti bolo nevykonanie EKG vyšetrenia. V prípade C. B. bol však okrem nevykonania EKG vyšetrenia poskytovateľovi vytýkaný aj zlý liečebný postup pri druhom zásahu, na ktorý nemalo vplyv nevykonanie EKG vyšetrenia, ako sa domnieva žalobca. Konkrétne ide o postup po desaturácii pacientky, ku ktorému sa žalobca vôbec nevyjadril. Na tomto mieste považuje správny súd za potrebné uviesť, že sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že dôvodom pre vyvodenie zodpovednosti za porušenie ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. bolo len nevykonanie EKG vyšetrenia, ktoré následne viedlo k nesprávnemu stanoveniu diagnózy a zlému liečebnému postupu. Pravdepodobne, ak by bolo EKG vyšetrenie vykonané, pričom vzhľadom na diagnózu pacientky malo byť vykonané, bola by stanovená iná diagnóza a iný liečebný postup. V danom prípade však nie je vylúčené, že zle stanovená diagnóza (depresívny syndróm, cefalea (bolesť hlavy), práve pre nevykonanie EKG vyšetrenia, mohla vyvolať desaturáciu práve podaním benzodiazepínu, ktorá skutočnosť je pre správny súd relevantná pri porovnávaní oboch prípadov. 46. Pokiaľ ide o ďalší spomínaný prípad C. O., tak v danom prípade bolo žalobcovi vytýkané pochybenie, ktoré malo spočívať v tom, že táto pacientka nebola transportovaná do ústavného zariadenia, čo znamená, že nie je možné tieto prípady porovnávať v skutkových okolnostiach. 47. Žalobca videl analógiu medzi uvedenými prípadmi poskytovania zdravotnej starostlivosti v rozsahu, charaktere a závažnosti následkov pochybenia, nakoľko vo všetkých prípadoch bol konštatovaný postup non lege artis z dôvodu nedostatočného zhodnotenia stavu pacienta. Správny súd preto porovnával rozsah a závažnosť pochybenia, pričom z dôvodov uvedených v bodoch 44 až 46 dospel k záveru, že tieto nie sú podobné. Správny súd v súvislosti s obdobnosťou prípadov poskytovania zdravotnej starostlivosti žalobcom poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6S/140/2014 z 19. októbra 2016, ktorým bola zamietnutá žaloba o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia úradu, ktorým bola žalobcovi za porušenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z., z. uložená pokuta vo výške 8.300 eur, pričom rozsudok krajského súdu odobril aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý zamietol kasačnú sťažnosť rozhodnutím sp. zn. 9Sžsk/15/2017 z 30. mája 2018. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne venoval aj otázke legitímnych očakávaní účastníkov konania vo vzťahu k rozhodovacej činnosti správnych orgánov, pričom skonštatoval, že : „Absolútne vnímanie tzv. legitímnych očakávaní by totiž v rozpore so zásadou materiálnej rovnosti účastníkov viedlo k tomu, že by ukladané sankcie stratili individuálny rozmer, dochádzalo by k ich paušalizovanému ukladaniu a bez prihliadania na špecifiká toho-ktorého deliktu, resp. páchateľa deliktu. Aplikácia zásady materiálnej rovnosti účastníkov konania v kontexte správneho trestania môže byť riadna len vtedy, ak sa pritom súčasne zachová subjektivizácia sankcie. Legitímne očakávania v kontexte ukladanej sankcie je potom možné dôvodne mať len tam, kde je zhoda nielen v spáchanom delikte, ale aj v osobe a okolnostiach, za ktorých došlo k spáchaniu deliktu." V prípade, ktorý bol posudzovaný Krajským súdom v Bratislave a následne Najvyšším súdom Slovenskej republiky bola žalobcovi uložená pokuta za porušenie ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. z dôvodu, že ošetrujúca lekárka pacientku urýchlene neodoslala k špecialistovi alebo k hospitalizácii, aby mohli byť včas urobené nevyhnuté vyšetrenia (CT, MRI, livorologické vyšetrenie a ďalšie). 48. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa vo vyššie uvedenom rozsudku vyjadril aj k základnej funkcie správneho trestania, keď uviedol, že : „Základnou funkciou správneho trestania je funkcia ochranná, teda správnym trestaním sa chránia zákonom chránené záujmy a umožňuje sa ňou realizácia ostatnej správnej činnosti. Medzi ďalšie funkcie správneho trestania patrí funkcia preventívna, reparačná, represívna, satisfakčná a výchovná. Prakticky sa nedá určiť, ktorá z funkcií je hlavná, či najdôležitejšia. Jedná sa o systém, ktorý vychádza z princípu vzájomného dopĺňania sa a koexistencie. Preventívna úloha postihu nespočíva len v účinku voči žalobcovi. Postih musí mať silu odradiť od nezákonného postupu aj iných nositeľov rovnakých zákonných povinností. Tento účinok však môže vyvolať len postih zodpovedajúci významu chráneného záujmu, včas a vecne správne vyvodený. Ak ide o finančný postih, musí byť citeľný v majetkovej sfére delikventa, teda nesmie pre neho byť zanedbateľný, a teda musí obsahovať aj represívnu zložku. V opačnom prípade by postih nemal zmysel (rozsudok Mestského súdu v Prahe zo dňa 16.11.2004, č. j. 10 Ca 250/2003 - 48). 49. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností má správny súd za to, že výška uloženej pokuty zodpovedá závažnosti skutku a súčasne je aj citeľná v majetkovej sfére žalobcu. Správny súd preto nevyhovel moderačnému návrhu žalobcu a neznížil uloženú pokutu, pretože by práve vzhľadom na závažnosť porušenia jeho povinnosti ustanovenej v § 4 ods. 3 zákona č. 574/2004 Z. z. pokuta v nižšej výške ako 4 000 eur neplnila preventívnu funkciu. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že nie je viazaný moderačným návrhom vo vzťahu k výške pokuty, ktorú žalobca žiada uložiť, avšak rovnako podľa § 198 ods. 3 SSP nemôže uložiť pokutu vyššiu. Správny súd má rovnako v súvislosti s preventívnou funkciou, ktorú má sankcia plniť preukázané a to obsahom správnej žaloby, vyjadrenia žalovaného a citovaných rozsudkov správnych súdov, že žalobca sa správneho deliktu podľa § 50 ods. 2 písm. a) zákona č. 581/2004 Z. z. dopúšťa opakovane. Preto by sa malo ustáliť, tak ako žalobca navrhuje a to s poukazom na § 3 ods. 5 správneho poriadku, že za nevykonanie EKG vyšetrenia by bola v každom jednotlivom prípade ukladaná paušálna pokuta vo výške 500 eur, priečilo by sa to základným funkciách správneho trestania, ktoré opísal vo svojom rozhodnutí Najvyšší súd Slovenskej republiky (bod 48 rozsudku). 50. Z dôvodu, že správny súd bol v danom konaní viazaný moderačným návrhom námietky, ktoré by v prípade ich relevantnosti viedli k zrušeniu napadnutého rozhodnutia neposudzoval, nakoľko kasačný návrh žalobca svojou žalobou neuplatnil 51. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 52. O trovách konania rozhodol podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, nakoľko orgánu štátnej správy možno priznať náhradu trov konania iba výnimočne. Naviac žalovanému podľa obsahu súdneho spisu, ani žiadne trovy nevznikli. 53. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. Podanie kasačnej sťažnosti má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. c/ SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.