Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 20S/76/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2017200209 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2017200209.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr. Róberta Foltána a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobcu: AGRO - MATÚŠKOVO, s.r.o., so sídlom 773 Matúškovo 925 01, IČO: 34 103 864, zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária Mihalda, Valach, Kišac, s.r.o., so sídlom Gogoľova 18, 852 02 Bratislava, IČO: 36 663 051 proti žalovanému: Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, so sídlom Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava, za účasti zúčastnených osôb: 1. M. G., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XXX/X, XXX XX M., 2. Ing. W. E., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXX/XX, XXX XX M., 3. Y. J., nar. X.X.XXXX, bytom A. XXX, XXX XX A. a 4. K. P., nar. X.X.XXXX, bytom G. XXX, XXX XX A., všetky zúčastnené osoby 1. až 4. zastúpené advokátom JUDr. Norbertom Horváthom, so sídlom Slnečná 592/2, 924 01 Galanta, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 1246/2017-430 zo dňa 28.4.2017 jednohlasne takto r o z h o d o l : I. Súd rozhodnutie žalovaného Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, sekcia legislatívy, odbor pozemkový číslo: 1246/2017-430 zo dňa 28.4.2017 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. II. Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu. III. Zúčastneným osobám súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou doručenou súdu dňa 10.7.2017 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného - Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR v spojení s rozhodnutím Okresného úradu Trnava - odboru opravných prostriedkov, referátu pôdohospodárstva, sp.zn. OU-TT-00P4-2017/002671 zo dňa 10.1.2017, a to postupom podľa § 191 ods.1 písm. d), e) Správneho súdneho poriadku. Poukázal na to, že zo strany žalovaného došlo k zamietnutiu jeho odvolania a k potvrdeniu prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu - Okresného úradu Trnava, odboru opravných prostriedkov číslo: OU-TT-00P4-2017/002671 zo dňa 10.1.2017, keď námietkam žalobcu proti projektu pozemkových úprav v katastrálnom území A. a výpisu z rozdeľovacieho plánu vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu zo dňa 12.9.2016 a 15.9.2016 nebolo vyhovené. 2. V žalobných dôvodoch žalobca namietal, že výrok prvostupňového rozhodnutia obsahuje nesprávne ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté, ďalej neobsahuje riadne odôvodnenie tak ako je to vyžadované ustanovením § 47 ods. 2 a 3 Správneho poriadku, a preto ho považoval za nepreskúmateľné. Poukázal tiež na to, že prvostupňový správny orgán sa pri rozhodovaní v predmetnej veci riadil zákonom č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, avšak nie v znení platnom ku dňu 30.4.2014, v dôsledku čoho boli účastníci pozemkových úprav viackrát ukrátení na svojich právach. Poukázal ďalej na to, že účastníci pozemkových úprav boli ukrátení na svojich právach už v rámci postupu, ktorý predchádzal vyhotoveniu návrhu „Zásad umiestnenia nových pozemkov“, kedy si Okresný úrad Galanta, pozemkový a lesný odbor nesplnil svoju povinnosť uloženú mu ust. § 8 ods. 5 v spojení s ustanoveniami § 11 ods. 1 a ods. 2 zákona o pozemkových úpravách účinného ku dňu 30.4.2014 a nevyzval vlastníkov pozemkov, ktoré sú v nájme, aby mu oznámili svoj zámer ohľadne užívania týchto pozemkov. Uviedol, že bolo povinnosťou správneho orgánu s vlastníkmi pozemkov prerokovať ich návrhy a požiadavky na určenie nových pozemkov s prihliadnutím na prevádzkovo- ekonomické pomery všetkých účastníkov, na okolnosti, ktoré ovplyvňujú využívanie, zhodnocovanie a výnos pozemkov, a najmä na vhodnú organizáciu pôdneho fondu jednotlivých hospodárskych subjektov. V tejto súvislosti poukázal na to, že Okresný úrad Galanta, pozemkový a lesný odbor návrhy a požiadavky vlastníkov ohľadne užívania pozemkov zisťoval až na osobnom prerokovaní návrhu nového usporiadania pozemkov podľa § 13 ods. 6 zákona o pozemkových úpravách, avšak už iba v rámci vypracovaných „Zásad umiestnenia nových pozemkov“. Ďalej namietal, že projekt pozemkových úprav v kat. území A. neobsahoval obligatórnu náležitosť podľa § 12 ods. 2 zákona o pozemkových úpravách účinného ku dňu 30.4.2014, a to sprievodnú správu, ktorá mala obsahovať rekapituláciu konania o pozemkových úpravách, ktorá doposiaľ nebola vyhotovená. Ďalej uviedol, že účastníkom pozemkových úprav nebol zverejnený úplný projekt pozemkových úprav vrátane jeho textovej časti, účastníci boli tiež nesprávne poučení o ich práve podať námietky proti celému projektu ako celku, čo mohlo mať podstatný vplyv na ich rozhodnutie podať námietky. Tvrdil, že správne orgány sa nevyrovnali ani s námietkami žalobcu ohľadom procesných pochybení v rámci postupu, ktorý predchádzal vyhotoveniu návrhu „Zásad umiestnenia nových pozemkov“, a to v súvislosti s povinnosťou vyzvať vlastníkov pozemkov prerokovať ich návrhy a požiadavky na určenie nových pozemkov. Tiež poukázal na to, že vykonaním projektu pozemkových úprav majú byť vybudované vetrolamy v kat. území A., a to v rozpore so zákonom č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy ako aj so základnými požiadavkami STN 754 501, a najmä čl. 3,2, 3,3, 3.4 ako aj 3.7 uvedenej STN. Mal za to, že postup Okresného úradu Galanta, pozemkového a lesného odboru je v priamom rozpore s § 12 zák.č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy, Vyhláškou Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 508/2004 Z.z., ktorou sa vykonáva § 27 zák.č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Poukázal na to, že vykonaním projektu pozemkových úprav v kat. území A. bude odňatá poľnohospodárska pôda na účely vybudovania vetrolamov, čím bude spôsobený nenapraviteľný následok v rozpore s ust. § 12 zák.č. 220/2004 Z.z. . V tejto súvislosti poukázal na odborné vyjadrenie p.č. 3/2014 vypracované znalkyňou doc. Ing. Vierou Petrášovou, CSc., podľa ktorého práve rozčlenenie väčších pozemkových celkov vybudovaním vetrolamov na menšie celky narúša ekologickú stabilitu územného systému. Ďalej uviedol, že znalkyňa poukázala na skutočnosť, že predložené návrhy neobsahujú prepočítaný koeficient ekologickej stability pre novo navrhovaný stav, pričom bez tohto výpočtu nie je možné ani celkovo zhodnotiť účelnosť navrhovaných opatrení, avšak z čiastkových opatrení vyplýva práve znižovanie ekologickej stability územia pozemkových úprav v kat. území A.. Poukázal ďalej na to, že správne orgány sa náležitým spôsobom nevyrovnali ani s námietkami ohľadom nezákonného nedodržania kritérií vyrovnania uvedených v § 11 ods. 3 zákona o pozemkových úpravách a následného vyrovnania poskytnutím nových pozemkov v iných projekčných celkoch ako sa pôvodné pozemky nachádzali. Práve z ust. § 11 ods. 3 zákona o pozemkových úpravách účinného ku dňu 30.4.2014 vyplýva, že primeranosť nových a pôvodných pozemkov sa musí posudzovať nielen z hľadiska výmery, hodnoty a druhu, ale aj z hľadiska bonity, polohy a hospodárskeho stavu, pričom správne orgány tieto podmienky ustanovené v § 11 ods. 1 a 3 zákona o pozemkových úpravách účinného ku dňu 30.4.2014 nerešpektovali a nedošlo k porovnaniu druhu, bonity a polohy nových a pôvodných pozemkov. Za tohto stavu Okresný úrade Galanta, pozemkový a lesný odbor nesprávne určil hodnotu pôvodných pozemkov vo vlastníctve, resp. spoluvlastníctve žalobcu, nepostupoval v súlade s § 6 ods. 2 zákona o pozemkových úpravách účinného ku dňu 30.4.2014 a to tým, že určenie druhu pozemkov vykonal iba podľa platného stavu uvedeného v katastri nehnuteľností bez náležitého spresnenia komisionálnym zistením v rámci upresňovania druhov pozemkov v obvode pozemkových úprav a bez posúdenia bonitových pôdoekologických jednotiek. Taktiež nesprávne určil hodnotu pôvodných pozemkov vo vlastníctve, resp. spoluvlastníctve žalobcu, a to v tých prípadoch, keď nezachoval druh pôvodného pozemku a nový pozemok zmenil na ornú pôdu, pričom sa hodnota trvalých porastov neurčila v zmysle § 9 ods. 6 zákona o pozemkových úpravách účinného ku dňu 30.4.2014. Predovšetkým namietal, že žalovaný sa nevyrovnal s vyššie uvedenými námietkami, ktoré žalobca uviedol v rámci odvolacieho správneho konania a rozhodnutie náležitým spôsobom neodôvodnil. 3. Žalobca súčasne požiadal súd o odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia číslo: 1246/2017-430 zo dňa 28.4.2017, nakoľko vykonaním projektu pozemkových úprav v zmysle § 14 ods. 4 zákona o pozemkových úpravách účinného ku dňu 30.4.2014 sa nadobudne vlastníctvo k novým pozemkom, na základe čoho sa vykonajú zmeny aj v katastri, pričom tento následok už nebude možné napraviť. Uznesením č.k. 20S/76/2017-39 zo dňa 11.9.2017 súd priznal správnej žalobe odkladný účinok, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci vedenej na Krajskom súde v Trnave pod sp.zn. 20S/76/2017. Podľa názoru správneho súdu v danom prípade boli splnené podmienky pre priznanie odkladného účinku v správnej žalobe v zmysle ust. § 185 písm. a) SSP, nakoľko rozhodnutie žalovaného možno bez ďalšieho považovať za rozhodnutie, okamžitým výkonom ktorého by žalobcovi hrozila závažná ujma predpokladaná procesným predpisom. 4. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 21.8.2017 uviedol, že žalobu žiada ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že skutkový stav v predmetnej veci bol dostatočne a riadne zistený tak prvostupňovým správnym orgánom ako aj žalovaným. Mal za to, že napadnuté rozhodnutie je zákonné, bolo vydané v súlade s príslušnými právnymi predpismi a žalobcu neukracuje na jeho právach a právom chránených záujmoch. Poukázal na to, že pozemkové úpravy v kat. území A. boli nariadené rozhodnutím býv. Obvodného pozemkového úradu v Galante spisová značka GA 2009/00563 AL zo dňa 30.4.2009, a to s poukazom na ust. § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 330/1991 Zb., pričom k realizácii týchto pozemkových úprav došlo v súlade s týmto zákonom a to v znení účinnom ku dňu 30.4.2014. V tejto súvislosti poukázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia (strana 5 odstavec č. 3, 4 a 5 a tiež na strane 6 odstavec č. 5 až 9), v ktorých je odkaz na príslušnú právnu úpravu podľa ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané, vychádzajúc z citácie ustanovení § 11 ods. 3, 4 a 5 v znení zák.č. 330/1991 Zb. účinného ku dňu 30.4.2014, a to aj v súvislosti s podrobným vyhodnotením splnenia kritérií primeranosti v súlade so znením zák.č. 330/1991 Zb. v znení ku dňu 30.4.2014. Ďalej uviedol, že sprievodná správa, na ktorú žalobca poukazuje neabsentuje, bola dodaná k etape rozdeľovacieho plánu dňa 30.9.2016 podľa dodacích podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy o dielo č. 5/TT/2009 zo dňa 10.2.2009 pod názvom „Technická správa“, ktorá obsahuje štatistické údaje registra pôvodného a nového stavu ako aj opis priebehu spracovania rozdeľovacieho plánu. V tejto súvislosti ďalej uviedol, že sprievodná správa o rekapitulácii celého konania pozemkových úprav, na ktorú žalobca poukazuje, logicky nemôže byť v tejto etape spracovaná z dôvodu, že pozemkové úpravy ešte nie sú ukončené a bude vyhotovená posledná etapa - vykonanie pozemkových úprav. Pokiaľ ide o námietku žalobcu proti zaslanému výpisu rozdeľovacieho plánu projektu pozemkových úprav v kat. území A. zo dňa 12.9.2016 tak tento sa týka najmä nesúhlasu žalobcu so všeobecnými zásadami funkčného usporiadania územia, ktoré boli schválené rozhodnutím Okresného úradu Galanta, pozemkového a lesného odboru č. OU-GA- PLO-2014/001313-05 zo dňa 10.2.2014 a so zásadami umiestnenia nových pozemkov zo dňa 3.4.2014, ktorých platnosť bola vyhlásená verejnou vyhláškou - oznámením o platnosti zásad pre umiestnenie nových pozemkov projektu pozemkových úprav v kat. území A. č. OU-GA-PLO-2014/01313-17 zo dňa 21.7.2014. Uviedol, že sa jedná o etapy konania, ktoré boli ukončené a procesný postup ich zverejňovania a schvaľovania je upravený osobitnými ustanoveniami zákona č. 330/1991 Zb. (§ 9 ods. 4, § 10 ods. 4, 5, 6, § 11 ods. 18 a 23). Poukázal na to, že v priebehu procesu schvaľovania všeobecných zásad funkčného usporiadania územia a zásad umiestnenia nových pozemkov, že Okresný úrad Galanta v zmysle § 10 ods. 4 zák.č. 330/1991 Zb. zverejnil návrh všeobecných zásad funkčného usporiadania územia pod spisovou značkou OU-GA-PLO-2013/00012-27 zo dňa 25.11.2013 na správnom orgáne a v obci A. na dobu 30 dní a vyzval účastníkov konania, aby sa v lehote do 30 dní k návrhu vyjadrili, pričom žalobca svoje právo na vyjadrenie sa k návrhu všeobecných zásad funkčného usporiadania územia nevyužil a taktiež nevyužil ani možnosť podania opravného prostriedku voči rozhodnutiu Okresného úradu Galanta č. OU-GA-PLO-2014/001313-05 zo dňa 10.2.2014, ktorým boli všeobecné zásady funkčného usporiadania územia schválené. V tejto súvislosti ďalej uviedol, že Okresný úrad Galanta v súlade s ust. § 11 ods. 23 zák.č. 330/1991 Zb. zverejnil návrh zásad umiestnenia nových pozemkov verejnou vyhláškou č. OU-GA-PLO-2014/001313-07 zo dňa 8.4.2014 v obci A. a súčasne ho doručil každému účastníkovi konania, ktorého pobyt bol známy s poučením, že proti návrhu zásad umiestnenia nových pozemkov je možné podať námietku. Žalobca námietku voči návrhu zásad umiestnenia nových pozemkov podal, z jej obsahu však vyplývalo, že ju nepodáva voči zásadám umiestnenia nových pozemkov, ale voči všeobecným zásadám funkčného usporiadania územia, konkrétne proti navrhnutým spoločným zariadeniam a opatreniam a s nimi súvisiacim rozdelením obvodu projektu pozemkových úprav na pôdne celky. Tieto námietky podané proti zásadám umiestnenia nových pozemkov boli prerokované predstavenstvom združenia účastníkov pozemkových úprav dňa 22.5.2014. Vzhľadom k tomu, že Okresný úrad Galanta po vyhodnotení námietok účastníkov konania zistil, že s návrhom zásad umiestnenia nových pozemkov súhlasili účastníci pozemkových úprav, ktorí vlastnia viac ako 2/3 výmery pozemkov, na ktorých sú pozemkové úpravy nariadené (súhlasili účastníci vlastniaci výmeru 9 540 609 m2, čo predstavuje 97,96%), vyhlásil zásady umiestnenia nových pozemkov za platné. Ďalej zdôraznil, že zásady umiestnenia nových pozemkov sú predchádzajúcou a ukončenou etapou projektu pozemkových úprav a správny orgán sa preto v rozhodnutí o námietke nimi nezaoberal, avšak Okresný úrad Galanta v sprievodnom liste č. OU- GA-PLO-2014/001313-07 zo dňa 8.4.2014 zasielanom k návrhu zásad umiestnenia nových pozemkov informoval účastníkov konania, teda aj žalobcu, že je možné prerokovať ich návrhy a požiadavky v dňoch 11.4.2014 a 17.4.2014 v Kultúrnom dome v obci Matúškovo. Samotný návrh zásad umiestnenia nových pozemkov bol žalobcovi doručený dňa 8.7.2014, avšak žalobca sa prerokovania zásad umiestnenia nových pozemkov podľa § 11 ods. 18 zák.č. 330/1991 Zb. v stanovených termínoch nezúčastnil. Pokiaľ ide o námietku žalobcu týkajúcu sa budovania vetrolamov v kat. území A. uviedol, že návrh potreby vybudovania vetrolamov je spracovaný vo všeobecných zásadách funkčného usporiadania územia, pričom zhotoviteľ pri spracovaní všeobecných zásad funkčného usporiadania územia vychádzal z miestneho územného systému ekologickej stability spracovaného RNDr. P. Z., ktorá je odborne spôsobilou osobou na vypracovanie predmetnej dokumentácie v zmysle § 55 zák.č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. Vetrolamy ako súčasť spoločných zariadení a opatrení sú navrhnuté z dôvodu posilnenia nízkej ekologickej stability riešeného územia a zároveň aj ako ochrana pôdy pred veternou eróziou. Ich návrh bol čase spracovania všeobecných zásad funkčného usporiadania územia prerokovaný s komisiou životného prostredia a výstavby obecného zastupiteľstva obce Matúškovo a zároveň s predstavenstvom združenia účastníkov pozemkových úprav, ktorí s navrhovanými interakčnými prvkami súhlasili. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že spracovaný návrh vetrolamov je v nesúlade so zákonom č. 220/2004 Z.z. ako aj vyhláškou Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 508/2004, ktorou sa vykonáva § 27 zák.č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako aj základnými požiadavkami STN 754 501, a to najmä čl. 3.2, 3.3, 3.4 a 3.7. Pokiaľ ide o námietku žalobcu týkajúcu sa nezákonného nedodržania kritérií uvedených v § 11 ods. 3 zák.č. 330/1991 Zb. účinného ku dňu 30.4.2014 uviedol, že primeranosť nových pozemkov z hľadiska výmery, hodnoty a druhu pozemku bola podrobne vyhodnotená v napadnutom rozhodnutí žalovaného, pričom pri vyhodnocovaní primeranosti pozemkov vychádzal žalovaný z údajov registra pôvodného stavu, ktorý obsahuje súpis pozemkov, s ktorými vlastníci do pozemkových úprav vstupujú a z údajov registra nového stavu, ktorý obsahuje súpis pozemkov, s ktorými vlastníci po ukončení pozemkových úprav vystupujú. V oboch registroch je uvedená hodnota pozemkov stanovená podľa Vyhlášky č. 38/2005 Z.z. o určení hodnoty pozemkov a porastov na nich na účely pozemkových úprav. Poukázal tiež na to, že pri spracovaní projektu pozemkových úprav v kat. území A. pred samotným ohodnotením pozemkov v teréne boli prešetrené zmeny druhov pozemkov v súlade s § 6 ods. 2 zák.č. 330/1991 Zb., ktoré vykonávala komisia zriadená podľa § 3 ods. 3 zák.č. 330/1991 Zb., pričom zistené skutočnosti boli zapracované do údajov registra pôvodného stavu a na tento stav, vychádzajúc z aktualizovaných bonitovaných pôdnoekologických jednotiek, boli v súlade so zákonom č. 330/1991 Zb. účinným ku dňu 30.4.2014 určené hodnoty pozemkov. Hodnota lesných pozemkov sa v registri pôvodného stavu aj v registri nového stavu stanovila podľa znaleckého posudku č. 16/2012 vyhotoveného Ing. Ivanom Gregušom, znalcom v odbore lesníctvo a odvetvie hospodárska úprava lesov, pestovanie lesov, spracovanie dreva a odhad hodnoty lesov. Ďalej uviedol, že pri spracovaní projektu pozemkových úprav správny orgán musí dbať na požiadavky všetkých účastníkov konania tak, aby projekt bol vypracovaný nielen v súlade so zákonom a platnými zásadami umiestnenia nových pozemkov, ale aby aj spravodlivo a vyvážene riešil ich predložené nároky a požiadavky s ohľadom na výhody získané pozemkovými úpravami. Samotné konanie o pozemkových úpravách v kat. území A. má cca 900 účastníkov, z toho vlastníkov zo známym pobytom je 418. Poukázal tiež na to, že vykonávanie pozemkových úprav je mimoriadne zložitým konaním s veľkým počtom účastníkov konania, a preto ho zákonodarca rozdelil na samostatné etapy. Bez právoplatného ukončenia predchádzajúcej etapy nie je možné pokračovať v etape nasledujúcej. Do kompletného diela projektu pozemkových úprav patrí aj etapa vykonania projektu pozemkových úprav. Výklad žalobcu, že veta pre vypracovania rozdeľovacieho plánu je možné napadnúť ktorúkoľvek etapu pozemkových úprav by znamenal buď opätovné rozhodovanie v tej istej veci (ak boli jednotlivé etapy ukončené) alebo rozhodovanie o neexistujúcej časti - vykonaní projektu. Preto vysvetlenie možnosti podania námietky voči celému dielu projektu pozemkových úprav je nelogické a nevykonateľné. V tejto súvislosti ďalej poukázal na ust. § 13 ods. 6 zák.č. 330/1991 Zb., podľa ktorého správny orgán v rozhodnutí o námietke rozhoduje a vyhodnocuje len nedodržanie zásad pre umiestnenie nových pozemkov a podmienky primeranosti nových pozemkov. 5. Postupom podľa § 41 ods. 1, 2 SSP správny súd uznesením č.k. 20S/76/2017-65 zo dňa 20.12.2017 priznal M. G., Ing. W. E., Y. J. a K. P. postavenie osôb zúčastnených na konaní, nakoľko zrušením napadnutého rozhodnutia môžu byť tieto osoby priamo dotknuté na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. Správny súd týmto osobám nepriznal postavenie ďalších účastníkov, tak ako to požadovali podaním zo dňa 11.12.2017, nakoľko neboli účastníkmi administratívneho konania. 6. Právny zástupca zúčastnených osôb vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 9.3.2018 uviedol, že žalobné dôvody uvedené v správnej žalobe sú totožné s odvolacími dôvodmi uvedenými v odvolacom správnom konaní. Poukázal na to, že Okresný úrad Galanta v dôsledku požiadaviek žalobcu niekoľkokrát pristúpil k prepracovaniu rozdeľovacieho plánu podľa požiadaviek žalobcu ako najväčšieho vlastníka dotknutých pozemkov v kat. území A.. Mal za to, že tak prvostupňové správne rozhodnutie ako aj rozhodnutie žalovaného vychádza zo zákonného a spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, keď orgány verejnej správy venovali ochrane zákonných práv a právom chránených záujmov účastníkov administratívneho konania, vrátane žalobcu náležitú pozornosť. V tejto súvislosti poukázal na to, že bol dosiahnutý účel pozemkových úprav definovaný v ust. § 1 ods. 1 zák.č. 330/1991 Zb., keď žalobca pôvodne vlastnil 796 pozemkov, z toho 244 vo výlučnom vlastníctve a 552 v podielom spoluvlastníctve v rôznych spoluvlastníckych podieloch a po pozemkových úpravách má žalobca vlastniť 29 pozemkov, z ktorých 27 má byť v jeho výlučnom vlastníctve a 2 pozemky v podielovom spoluvlastníctve s inými subjektmi. Účel pozemkových úprav bol dosiahnutý aj tým, že spoločné zariadenia a opatrenia majú byť vybudované na pozemkoch vo vlastníctve štátu. Poukázal na to, že tak prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný sa riadili znením zákona o pozemkových úpravách v znení účinnom ku dňu 30.4.2014, keď žalobca konkretizoval pochybenie správnych orgánov v súvislosti s aplikáciou ust. § 13 ods. 1 zákona o pozemkových úpravách v znení účinnom do 30.4.2014, ktoré predpokladá zverejnenie projektu pozemkových úprav v obci na vhodnom mieste. V tejto súvislosti uviedol, že právna úprava teda nehovorí o zverejnení na úradnej tabuli obce, len o vhodnom mieste. V danom prípade administratívny orgán na úradnej tabuli obce len oznámil zverejnenie projektu pozemkových úprav, nakoľko zákon o pozemkových úpravách nehovorí o povinnosti zverejniť projekt pozemkových úprav na úradnej tabuli obce, ale o jeho zverejnení v obci na vhodnom mieste. Ďalej poukázal na jednotlivé legislatívne zmeny dotknutých ustanovení zákona o pozemkových úpravách. K ďalšej námietke žalobcu, že správne orgány neúplne poučili účastníkov o práve podať námietky uviedol, že z oznámenia o zverejnení projektu pozemkových úprav vyplýva, že Okresný úrad Galanta poučil účastníkov a združenie účastníkov o práve podať proti rozdeľovaciemu plánu a výpisu z rozdeľovacieho plánu námietky do 30 dní od ich zverejnenia alebo doručenia cestou Okresného úradu Galanta. Správne poučenie podľa právnej úpravy účinnej do 30.4.2014 malo znieť nasledovne: účastníci a združenie účastníkov môžu podať okresnému úradu proti projektu pozemkových úprav a výpisu z rozdeľovacieho plánu vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu námietky do 30 dní od ich zverejnenia alebo doručenia. Žalobca napriek „nesprávnemu poučeniu“ o práve podať námietky tieto dňa 12.9.2016 včas podal a tieto aj včas doplnil a to dňa 15.9.2016. Znamená to, že žalobca napriek „nesprávnemu poučeniu“ správne podal a sformuloval svoje námietky, pričom o týchto námietkach bolo príslušnými správnymi orgánmi rozhodnuté. 7. K žalobnému bodu, podľa ktorého Okresný úrad Galanta v rozpore s ust. § 8 ods. 5 zákona o pozemkových úpravách v znení účinnom do 30.4.2014 už v rozhodnutí o nariadení pozemkových úprav zo dňa 30.4.2009 nevyzval vlastníkov pozemkov, ktoré sú v nájme žalobcu, aby mu oznámili svoj zámer ohľadne užívania týchto pozemkov uviedol, že v danom prípade ide o argument nespôsobilý viesť k žalobcom želaným zmenám v jeho právnom postavení, a to preto, že v roku 2017 poukazuje na údajnú vadu rozhodnutia o nariadení pozemkových úprav, pochádzajúceho z roku 2009 a jednak preto, že podľa ust. § 8 ods. 8 zákona o pozemkových úpravách proti rozhodnutiu o nariadení pozemkových úprav podľa ust. § 2 ods. 2 nie je prípustný opravný prostriedok. 8. K námietke žalobcu, že projekt pozemkových úprav neobsahoval obligatórnu náležitosť podľa ust. § 12 ods. 2 zákona o pozemkových úpravách, a to sprievodnú správu uviedol, že s touto otázkou sa vysporiadal žalovaný na poslednej strane napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti uviedol, že neexistuje vykonávací predpis, či akýkoľvek iný všeobecne záväzný právny predpis, ktorý by obligatórnym spôsobom stanovil obsah tejto sprievodnej správy. 9. K námietke žalobcu, že vo veci konajúce orgány verejnej správy v odôvodnení svojich rozhodnutí sa nevyrovnali s námietkou, že budovanie vetrolamov je v rozpore so zákonom o ochrane poľnohospodárskej pôdy a s technickými požiadavkami podľa technickej normy uviedol, že ide o vysoko odbornú otázku, ku ktorej meritu je obtiažne z pohľadu práva zaujať stanovisko, pričom je otázne či budovanie vetrolamov je podstatnou náležitosťou pozemkových úprav alebo skôr pridruženou otázkou, s ktorou je potrebné sa zaoberať z dôvodu komplexnosti riešenia pozemkových úprav. V danom prípade konajúce orgány verejnej správy zhodne konštatovali, že spoločné zariadenia a opatrenia sú vybudované na pozemkoch vo vlastníctve štátu a už zo svojej povahy slúžia prospechu všetkých vlastníkov pozemkov v lokalite, v ktorej vetrolamy majú splniť svoje úlohy. 10. K žalobnému bodu týkajúcemu sa nedodržania kritérií vyrovnania podľa § 11 ods. 3 zákona o pozemkových úpravách uviedol, že právna úprava hovorí o primeranosti pôvodných a nových pozemkov, teda každý vlastník má právo na primerané nové pozemky a nie na rovnaké pozemky. V danom prípade žalobca nebol neprimerane zvýhodnený alebo znevýhodnený pri novom usporiadaní jeho pozemkov a výsledný stav zodpovedá zákonným hľadiskám vyrovnania, keď v pôvodnej skladbe pozemkov mal žalobca z celkového počtu 796 pozemkov ornú pôdu v počte 627 (78,77%), ostatnú plochu v počte 60 pozemkov (7,54%), zastavané plochy a nádvoria v počte 15 pozemkov (1,88%), vodné plochy v počte 45 pozemkov (5,65%) a lesné pozemky v počte 49 pozemkov (6,15%). V novej skladbe bude mať žalobca z celkového počtu 29 pozemkov ornú pôdu v počte 24 pozemkov (82,75%), ostatné plochy v počte 3 pozemky (12,5%) a po jednom ako zastavaný pozemok a lesný pozemok (2x4,16%). Vzhľadom k vyššie uvedeným dôvodom žiadal právny zástupca zúčastnených osôb žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 11. Krajský súd v Trnave prejednal vec na pojednávaní konanom dňa 13.6.2018 v zmysle § 107 ods. 1 SSP, oboznámil sa s obsahom pripojeného spisového materiálu ako aj administratívneho spisu, pričom zistil, že žaloba je dôvodná. 12. Na nariadenom pojednávaní konanom dňa 13.6.2018 sa právny zástupca žalobcu pridržiaval žalobných dôvodov uvedených v žalobe. Žiadal rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, a to predovšetkým z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného. Poukázal na to, že prvostupňový správny orgán pri rozhodovaní sa riadil aktuálnym znením zák.č. 330/1991 Zb. a nerozhodoval v predmetnej veci v znení tohto zákona účinného ku dňu 30.4.2014. Zdôraznil, že žalovaný sa vo svojom rozhodnutí riadne nevysporiadal s námietkami, ktoré boli vznesené zo strany žalobcu v rámci odvolacieho správneho konania. Taktiež poukázal na to, že zo strany správnych orgánov došlo k viacerým procesným pochybeniam, keď účastníci konania boli nesprávne poučení o tom, že môžu podávať námietky iba proti jednej časti projektu pozemkových úprav a nie proti celému projektu ako celku, čo mohlo mať zásadný vplyv na ich rozhodnutie podať námietky. Za nesprávny postup prvostupňového správneho orgánu považoval aj to, že tento jednotlivých vlastníkov nevyzýval k tomu, ako mienia nakladať s týmito pozemkami, pričom takéto procesné pochybenie považoval za závažné, nakoľko vlastníci pozemkov sa mali vyjadriť k tomu, či chcú tieto pozemky užívať, alebo či ich chcú dať napr. do prenájmu nejakému subjektu. V ostatnom poukázal na žalobné dôvody uvedené v žalobe ako aj vo vyjadreniach žalobcu, ktoré boli zaslané súdu. 13. Poverená zástupkyňa žalovaného žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázala na dôvody uvádzané v napadnutom rozhodnutí ako aj argumentáciu uvádzanú v písomnom vyjadrení zo dňa 21.8.2017, v ktorom sa žalovaný podrobne vyjadril k jednotlivým námietkam, ktoré žalobca uvádzal v žalobe ako aj v rámci odvolacieho správneho konania. Poukázala na to, že pozemkové úpravy v katastrálnom území A. boli nariadené rozhodnutím býv. Obvodného pozemkového úradu v Galante dňa 30.4.2009, a to z dôvodu uvedené v § 2 ods. 1 písm. a) zák.č. 330/1991 Zb., pričom k ich realizácii došlo v súlade s týmto zákonom a to v znení účinnom ku dňu 30.4.2014 a nie v aktuálnom znení ako to tvrdí žalobca. Tiež poukázala na argumentáciu uvádzanú právnym zástupcom zúčastnených osôb v jeho písomnom vyjadrení zo dňa 9.3.2018. Mala za to, že snahou žalobcu je iba oddialiť moment schválenia projektu pozemkových úprav. V tejto súvislosti poukázala na to, že z celkového počtu 1 451 vlastníkov s navrhnutým projektom pozemkových úprav súhlasilo, nesúhlas vyjadrilo iba 5 vlastníkov pozemkov vrátane žalobcu. 14. Právny zástupca zúčastnených osôb na pojednávaní uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava argumentácie uvedenej v jeho písomnom vyjadrení zo dňa 9.3.2018, v ktorom sa podrobne vyjadroval k jednotlivým žalobným dôvodom uvádzaných žalobcom v žalobe. Rozhodnutie žalovaného nepovažoval za nepreskúmateľné, pričom zdôraznil, že nie každá formálna vada, ktorá v priebehu správneho konania mohla nastať je dôvodom na zrušenie rozhodnutia. Zdôraznil, že proces pozemkových úprav sa riadi koncentračnou zásadou, čo znamená, že dôvody, ktoré žalobca uvádzal v tejto žalobe mal uplatniť voči čiastkovému rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu vydaného dňa 10.2.2014, ktoré už nadobudlo právoplatnosť. Za tohto stavu považoval podanú žalobu za účelovú a uviedol, že žalobcu nemožno považovať za subjekt, ktorý by bol v predmetnej veci ukrátený na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 15. Krajský súd v Trnave preskúmal rozhodnutie žalovaného ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, najmä z toho pohľadu, či sa žalovaný náležitým spôsobom vysporiadal so zásadnými námietkami žalobcu uvedenými v odvolacom správnom konaní. Správny súd rozhodnutie žalovaného preskúmal v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe postupom podľa § 27 SSP v spojení s ust. § 178 ods. 1 SSP, vo veci nariadil pojednávanie v súlade s ust. § 107 ods. 1 SSP a zistil, že žaloba je podaná dôvodne. 16. Podľa § 6 ods. 1 zák.č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (1). Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde (2). Podľa § 3 ods. 1 písm. b) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 47 ods. 1, 3 Správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 17. V preskúmavanom prípade prvostupňový orgán - Okresný úrad Trnava, odbor opravných prostriedkov vydal dňa 10.1.2017 pod číslom OU-TT-OOP4-2017/002671 rozhodnutie, ktorým námietke žalobcu zo dňa 12.9.2016 podanej na Okresný úrad Galanta, pozemkový a lesný odbor, doručenej dňa 14.9.2016 proti údajom uvedeným vo výpise z rozdeľovacieho plánu vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu, v ktorej žalobca namietal umiestnenie nových pozemkov v jednotlivých celkoch, v bodoch 1-14 vyčísluje výmeru, ktorá bola v jednotlivých celkoch v rámci nového usporiadania v porovnaní s pôvodným stavom scudzená, konanie o pozemkových úpravách prirovnáva k vyvlastneniu, požadoval prepracovať rozdeľovací plán vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu, nevyhovel. Taktiež nevyhovel podaniu žalobcu zo dňa 15.9.2016, doručenom Okresnému úradu Galanta, pozemkovému a lesnému odboru dňa 16.9.2016, označeného ako „doplnenie námietok proti projektu pozemkových úprav v katastrálnom území A. a výpisu z rozdeľovacieho plánu vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu zo dňa 12.9.2016“, z obsahu ktorého vyplýva, že účastník konania nesúhlasí so schválenými úvodnými podkladmi - rozhodnutím, ktorým boli schválené „všeobecné zásady funkčného usporiadania územia“ a namietal platné „zásady pre umiestnenie nových pozemkov“ v projekte pozemkových úprav v katastrálnom území A. tiež nevyhovel. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu bolo konštatované, že pozemkové úpravy v kat. území A. nariadil býv. Obvodný pozemkový úrad v Galante, a to rozhodnutím sp.zn. GA2009/00563 AL zo dňa 30.4.2009 v zmysle § 8 ods. 1 zák.č. 330/1991 Zb. z dôvodu uvedeného v § 2 ods. 1 písm. a) zák.č. 330/1991 Zb., pričom toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.5.2009. V rámci úvodných podkladov bol v zmysle § 10 ods. 1 zák.č. 330/1991 Zb. pod č. GA2013/00013-18 zo dňa 10.5.2013 v obci A. na dobu 30 dní zverejnený register pôvodného stavu, ktorý v súlade s § 10 ods. 3 vyššie uvedeného zákona bol dňa 16.7.2013 schválený. Ďalším rozhodnutím vydaným pod zn. OU-GA-PLO-2014/001313-05 zo dňa 10.2.2014 Okresný úrad Galanta - pozemkový a lesný odbor schválil všeobecné zásady funkčného usporiadania územia, vypracované pre katastrálne územie A., okres Galanta, a to v zmysle § 10 ods. 6 zák.č. 330/1991 Zb., pričom proti tomuto rozhodnutiu účastníci konania odvolanie nepodali, a toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.3.2014. Okresný úrad Galanta, pozemkový a lesný odbor ako formu prerokovania návrhov a požiadaviek na určenie nových pozemkov zvolil formu zaslania návrhu zásad umiestnenia nových pozemkov, ktorý bol s predstavenstvom združenia prerokovaný v dňoch 30.1.2014 a 20.2.2014 a ktorý sa spolu s dotazníkom (návratkou) zaslal všetkým známym účastníkom. Ďalšou formou prerokovania návrhov a požiadaviek na určenie nových pozemkov bola forma individuálneho prerokovania, keď v dňoch 11.4.2014 a 17.4.2014 zhotoviteľ projektu pozemkových úprav na základe listu Okresného úradu Galanta, pozemkového a lesného odboru pod č. OU-GA- PLO-2014/001313-07 zo dňa 7.4.2014 v Kultúrnom dome v Matúškove prerokoval prípadné nejasnosti ako aj individuálne návrhy a požiadavky vlastníkov na určenie nových pozemkov. V júli 2014 vyhodnotil Okresný úrad Galanta, pozemkový a lesný odbor stanoviská účastníkov konania k zásadám umiestnenia nových pozemkov a v správe z vyhodnotenia stanovísk správny orgán skonštatoval, že vzhľadom k tomu, že účastníci pozemkových úprav súhlasili so zásadami umiestnenia nových pozemkov, ktorí vlastnia viac ako 2/3 výmery pozemkov, na ktorých sú pozemkové úpravy nariadené (s týmto súhlasili účastníci vlastniaci výmeru 9 540 609 m2, čo predstavuje 97,96% výmery pozemkov, na ktorých sú pozemkové úpravy nariadené), v súlade s § 11 ods. 23 zák.č. 330/1991 Zb. boli vyhlásené za platné. V súvislosti so vznesenými námietkami zo strany žalobcu bolo v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu konštatované, že námietka žalobcu zo dňa 12.9.2016 bola s účastníkom konania spolu so združením účastníkov pozemkových úprav v súlade s § 13 ods. 4 zák.č. 330/1991 Zb. prerokovaná dňa 3.11.2016. Námietka žalobcu sa týkala jeho požiadavky umiestniť nové pozemky v každom projekčnom celku o výmere, ktorá zodpovedá výmere pôvodných pozemkov v tom ktorom celku. Počas prerokovania umiestnenia nových pozemkov bol žalobcovi predstavený grafický prehľad pôvodných pozemkov vo vlastníctve spoločnosti porovnaný s novým stavom. V zápisnici z prerokovania tejto námietky bolo ďalej uvedené, že nové pozemky zodpovedajú kritériám primeranosti a sú v súlade so zásadami umiestnenia nových pozemkov. Pokiaľ ide o doplňujúce námietky vznesené zo strany žalobcu tak v zápisnici z rokovania zo dňa 3.11.2016 správny orgán navrhol predstavenstvu združenia účastníkov pozemkových úprav na tieto doplnené námietky žalobcu zo dňa 15.9.2016 neprihliadať z dôvodu, že úvodné podklady boli právoplatne schválené, procesný postup konania o pozemkových úpravách preskúmala Okresná prokuratúra Galanta, Krajská prokuratúra Trnava ako aj Okresný úrad Trnava, odbor opravných prostriedkov. Vzhľadom k tomu, že námietku žalobcu Okresný úrad Galanta, pozemkový a lesný odbor nevybavil, táto bola v zmysle § 13 ods . 4 zák.č. 330/1991 Zb. postúpená Okresnému úradu Trnava, odboru opravných prostriedkov na rozhodnutie. Po preskúmaní námietky žalobcu ako aj jeho doplňujúcich námietok a prešetrení predloženého spisu Okresný úrad Trnava, odbor opravných prostriedkov dospel k záveru, že námietka spoločnosti ako aj jej doplňujúce námietky sú neopodstatnené. Okresný úrad Trnava, odbor opravných prostriedkov prešetril postup Okresného úradu Galanta, pozemkového a lesného odboru v konaní o pozemkových úpravách a konštatoval, že to bol práve žalobca, ktorý sa na rokovania členov predstavenstva združenia účastníkov pozemkových úprav zvolávaný správnym orgánom v Galante z dôvodu prerokovávania návrhu všeobecných zásad funkčného usporiadania územia a pravidiel pri umiestňovaní nových pozemkov obsiahnutých v zásadách umiestnenia nových pozemkov nedostavil a ani sa z neúčasti neospravedlnil. V rozhodnutí bolo poukázané aj na to, že okrem spoločnosti zhotoviteľ projektu umiestňoval nové pozemky pre ďalších cca 900 vlastníkov, s ktorými v mesiaci apríl až jún 2015 okresný úrad prostredníctvom zhotoviteľa podľa § 12 ods. 6 zák.č. 330/1991 Zb. prerokoval a zápisnične dohodol návrh nového usporiadania pozemkov. Požiadavky vlastníkov dohodnuté v zápisniciach sa následne pri dodržaní kritérií ustanovených v zákone č. 330/1991 Zb. a platných zásad umiestnenia nových pozemkov snažil zhotoviteľ zohľadniť pri umiestňovaní nových pozemkov v rozdeľovacom pláne. Pri umiestňovaní nových pozemkov boli dodržané schválené kritériá a dohodnuté zásady (pravidlá) stanovené v zásadách umiestnenia nových pozemkov. 18. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, pričom odvolacie dôvody uvádzané v odvolacom správnom konaní sú totožné so žalobnými dôvodmi uvádzanými v žalobe. 19. Rozhodnutím žalovaného číslo: 1246/2017-430 zo dňa 28.4.2017 bolo rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu - Okresného úradu Trnava, odboru opravných prostriedkov číslo: OU-TT- OOP4-2017/002671 zo dňa 10.1.2017 v zmysle § 59 ods. 2 Správneho poriadku potvrdené a odvolanie žalobcu zamietnuté. V odôvodnení rozhodnutia žalovaného bol popísaný priebeh prvostupňového správneho konania ako aj jednotlivé odvolacie dôvody, ktoré špecifikoval žalobca. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, doplnenú listom z 12.9.2016, tak táto nesmeruje k rozdeľovaciemu plánu, ale týka sa všeobecných zásad funkčného usporiadania územia a zásad umiestnenia nových pozemkov, pričom obsahovo rovnaké námietky žalobca podal ešte v čase zverejnenia elaborátov všeobecných zásad funkčného usporiadania pozemkov a zásad umiestnenia nových pozemkov, s ktorými sa Okresný úrad Galanta, pozemkový a lesný odbor riadne zaoberal v období ich schvaľovania. Po zverejnení zásad umiestnenia nových pozemkov a vyhodnotení podaných námietok Okresný úrad Galanta, pozemkový a lesný odbor zistil, že s návrhom zásad umiestnenia nových pozemkov súhlasia účastníci pozemkových úprav, ktorí vlastnia 97,96% výmery pozemkov, na ktorých sú pozemkové úpravy nariadené, nemal inú možnosť, ako ich vyhlásiť za platné v súlade s § 11 ods. 23 zák.č. 330/1991 Zb. . Prijatie zásad umiestnenia nových pozemkov je založené na väčšinovom princípe a správny orgán o ich prijatí, resp. o námietkach podaných voči nim nerozhoduje. V rozhodnutí bolo ďalej konštatované, že primeranosť pozemkov je vyhodnotená v zmysle zákona o pozemkových úpravách účinného do 1.5.2014 tak ako je to uvedené v samotnom odôvodnení prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu, s ktorým sa žalovaný v celom rozsahu stotožňuje. Bolo zistené, že nové pozemky žalobcu zodpovedajú výmere, hodnote, bonite, hospodárskym stavom a druhom pozemku, jeho pôvodným pozemkom a sú umiestnené v súlade s platnými zásadami umiestnenia nových pozemkov, pričom jeho nové pozemky majú výhodnejší tvar s vytvoreným prístupom. V závere konštatoval, že prvostupňový správny orgán presne a úplne zistil skutočný stav veci, prejednávanú vec správne posúdil, v súlade so zákonom a vysporiadal sa so skutkovou situáciou a svoj právny názor náležite odôvodnil. 20. Správny súd upriamuje pozornosť na to, že súd v procese súdneho prieskumu nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil zákonným spôsobom dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ktorými žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. Právna bezchybnosť rozhodnutia akéhokoľvek správneho orgánu, teda i žalovaného, spočíva okrem iného aj v tom, že obsahuje náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania i náležitosti ustanovené osobitnými právnymi predpismi. Odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu musí byť presvedčivé, keďže právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá ústavnému i zákonnému rámcu. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci porušenie Ústavou garantovaného základného práva. S uvedeným právom je v rozpore úplný alebo čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia. Problematike týkajúcej sa povinnosti náležite zdôvodniť rozhodnutie venoval značnú pozornosť vo svojej judikatúre aj Ústavný súd SR (napr. v Nálezoch sp.zn. IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 243/07, I. ÚS 114/08, III. ÚS 36/2010), pričom konštatoval, že nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov (týka sa aj rozhodovacej činnosti orgánov verejnej správy) sa uskutočňuje v ústavnom a zákonom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu; jedným z týchto princípov, predstavujúcim súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcim ľubovôľu pri rozhodovaní, je povinnosť súdov ako aj orgánov verejnej správy svoje rozhodnutia odôvodniť v súlade so zákonnou úpravou. Z odôvodnenia totiž musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Povinnosť súdu ako aj orgánu verejnej správy je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť, pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia rozhodnutia teda musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. 21. Správny súd konštatuje, že žalovaný sa riadnym spôsobom nezaoberal námietkami vznesenými zo strany žalobcu v odvolacom správnom konaní, ktoré sú totožné s dôvodmi uvádzanými žalobcom v žalobe. V rozhodnutí žalovaného bolo konkretizované čo žalobca namieta, avšak argumentáciu žalovaného uvedenú v súvislosti so vznesenými námietkami žalobcu nemožno považovať za dostatočnú, resp. takú, ktorá by zodpovedala vyššie uvedeným kritériám. Z rozhodnutia žalovaného totiž nevyplýva, že by tento reagoval na zásadné relevantné námietky vznesené zo strany žalobcu v odvolacom správnom konaní. Týmito sa zaoberal až v samotnom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 21.8.2017. Správny súd v tejto súvislosti konštatuje, že tieto dôvody a argumentácia mala byť uvedená v rozhodnutí žalovaného. Za tohto stavu je preto potrebné považovať žalobcom napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné. Skutočnosť, že rozhodnutie je zrozumiteľné pre orgán, ktorý ho vydal, nestačí, lebo rozhodnutie musí byť zrozumiteľné aj pre ostatných účastníkov konania, najmä ak sa ním účastníkovi ukladá konkrétna povinnosť (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4So 226/04 zo dňa 19.10.2005). Platí, že ak je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, bráni takýto nedostatok spravidla posúdeniu dôvodnosti ďalších meritórnych námietok. Správne konanie tvorí jeden celok, preto odvolací správny orgán, t.j. žalovaný podľa ust. § 46 zákona o správnom konaní, zodpovedá za to, že rozhodnutie o odvolaní je v súlade so zákonom a že vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Odvolací správny orgán je povinný preskúmať odvolaním napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, podľa ust. § 59 ods. 1 Správneho poriadku, zaoberať sa všetkými odvolacími dôvodmi vznesenými zo strany odvolateľa. Tiež je potrebné sa zaoberať vadami, ktoré namieta žalobca a ku ktorým došlo pri výklade a uplatnení predpisov hmotného práva, ale aj prípadnými vadami konania, ku ktorým došlo nesprávnym výkladom a uplatnením ustanovení práva procesného v konaní pred správnym orgánom. Pri preskúmaní rozhodnutia postupuje odvolací správny orgán nezávisle na konaní prvostupňového orgánu. Posudzuje vec samostatne z hľadiska tak skutkového ako aj právneho hodnotenia veci a nemôže iba konštatovať, že sa s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu v celom rozsahu stotožňuje, bez toho, že by sa zaoberal všetkými vznesenými námietkami zo strany odvolateľa, resp. žalobcu. 22. Správny súd na základe vyššie zistených skutočnosti konštatuje, že je preukázaný dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, a preto rozhodnutie žalovaného z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V novom rozhodnutí bude potrebné, aby sa žalovaný náležitým spôsobom zaoberal všetkými námietkami vznesenými zo strany žalobcu v odvolacom správnom konaní, a to aspoň v takom rozsahu ako boli zdôvodnené v písomnom vyjadrení žalovaného k žalobe zo dňa 21.8.2017. 23. Za nedôvodnú považuje správny súd námietku žalobcu vznesenú v súvislosti s výrokovou časťou napadnutého rozhodnutia a nemusí byť uvedená vo výrokovej časti rozhodnutia žalovaného, keď podľa názoru žalobcu žalovaný neaplikoval zákon o pozemkových úpravách v znení účinnom do 30.4.2014, pretože táto skutočnosť vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a nemusí byť uvedená vo výrokovej časti rozhodnutia žalovaného. Na druhej strane je však potrebné konštatovať, že niektoré ustanovenia zákona o pozemkových úpravách boli v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu nesprávne citované (§ 12 ods. 2), resp. neboli citované v úplnom znení. 24. O náhrade trov konania žalobcu rozhodol správny súd v zmysle ust. § 167 ods. 1 SSP, keď konaní plne úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 25. Zúčastneným osobám súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko títo neboli v konaní úspešní, pretože títo v konaní podporovali stranu žalovaného, ktorá v konaní nebola úspešná. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR a to v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.