Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 31Cob/20/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2516204910 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Vyskočová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2516204910.2 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a sudcov JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Ľuboslavy Vankovej v právnej veci žalobcu: Ing. M. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXX, proti žalovaným: 1. FOOD FARM, s.r.o., IČO31 442 226, so sídlom Duklianska 21, Hlohovec, 2. P. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. X, C., 3. H. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/ X, C., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaných 1., 2., 3. proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany zo dňa 04.10.2016 č.k. 4Cb/145/2016-87, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ruší a konanie o nariadenie neodkladného opatrenia zastavuje. Odvolací súd priznáva žalovaným 1., 2., 3. náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým nariadil žalovanej 2. a žalovanej 3. zákaz vykonávať akékoľvek konanie, v rámci ktorého by vystupovali ako konateľky spoločnosti FOOD FARM, s.r.o., IČO 31 442 226, so sídlom Duklianska 21, Hlohovec a zákaz vykonávať akékoľvek konanie v akejkoľvek forme, v rámce ktorého by vystupovali v mene a na účet spoločnosti FOOD FARM, s.r.o., IČO 31 442 226,so sídlom Duklianska 21, Hlohovec a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. 2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovenia § 324 ods. 1 až 3, § 327, § 325 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 až 3 C.s.p., vecne správnosťou a stotožnením sa so skutkovými a právnymi dôvodmi uvedenými v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorými sa žalobca domáhal jeho nariadenia s odôvodnením, že žalované 2. a 3. boli do funkcie konateľov spoločnosti FOOD FARM s.r.o. neplatne zvolené, keď existuje dôvodná obava, že tieto osoby budú v činnosti zameranej na vlastné záujmy pokračovať aj naďalej, čo môže znamenať hrozbu majetkovej ujmy tak pre ostatných spoločníkov spoločnosti, ako aj pre žalovanú 1. samotnú. I keď žalované 1. a 2. sa nestali konateľkami žalovanej 1. platne, tieto osoby naďalej v mene žalovanej 1. konajú voči fyzickým a právnickým osobám, súdom a iným orgánom štátnej správy a k svojim podpisom vždy pripájajú údaj o tom, že sú konateľkami žalovanej 1. a týmto titulom sú v jej mene oprávnene konať. K ich zápisu ako konateliek do obchodného registra však nikdy nedošlo, keď obchodný register Okresného súdu Trnava nevykonal zápis zmeny konateľov spoločnosti na žalovanú 2. a 3. z dôvodu, že nebolo preukázané, že tieto sa platne stali konateľkami žalovanej 1.. Žalobca je toho názoru, že najväčšia hrozba plynie z ich konania voči bankám, nakoľko môžu vykonávať finančné transakcie s prostriedkami spoločnosti neoprávnene a výlučne vo svoj prospech. Všetky podania žalovaných 2. a 3. na súd sú v rozpore so záujmami žalovanej 1., nakoľko znamenajú nehospodárne predlžovanie v konaní, alebo naťahovanie už skončených konaní. Aj vo vzťahu k zamestnancom spoločnosti tieto osoby konajú tak, že ukončujú pracovné pomery neoprávnene bez danosti zákonných dôvodov, čo pre žalovanú 1. znamená náklady na súdne trovy, v prípade žalôb zo strany zamestnancov. Nerešpektujú právoplatne a vykonateľné súdne rozhodnutie a to uznesenie Okresného súdu Piešťany spis. zn. 7Cb/46/2012 zo dňa 18.08.2012, ktorým súd nariadil predbežné opatrenie v zmysle ktorého namiesto spôsobu konania menom žalovanej 1. zapísaného v obchodnom registri je platným konanie, pri ktorom budú v mene spoločnosti vždy konať a podpisovať vo všetkých veciach spoločne S. O. a Ing. F.k. V prerokúvanej veci podľa názoru súdu prvej inštancie žalobca tvrdené skutočnosti hodnoverným spôsobom osvedčil, skutočnosti uvedené v jeho návrhu týkajúce sa uloženia povinností žalovaným 2. a 3. spočívajúcich v zákaze konať ako konateľky za žalovanú 1. ako aj povinností spočívajúcich vo výkone akéhokoľvek konania a v akejkoľvek forme, v rámci ktorých by vystupovali v mene a na účet žalovanej 1., sú na podklade žalobcom uvedených skutkových tvrdení osvedčených doloženými listinnými dôkazmi tak závažné na to, aby súd návrhu žalobcu na neodkladnú úpravu pomerov v navrhovanej forme medzi žalovanou 1. a žalovanými 2. a 3. vyhovel. Súd neuložil žalobcovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej, keď mal z uvedeného skutkového stavu za nepochybné, že nariadením neodkladného opatrenia v znení ako je uvedené vo výroku uznesenia možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalovaná 1. v zákonnej lehote a žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a konanie v celom rozsahu zastavil a žalovaným priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % a v prípade, ak by súd mal za to, že nie sú splnené podmienky na zrušenie napadnutého uznesenia a na zastavenie konania, žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol a žalovaným priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Odvolateľ v odvolaní poukázal na námietku miestnej príslušnosti Okresného súdu Piešťany, ktorú vzniesol podaním zo dňa 12.10.2016 doručeným súdu prvej inštancie dňa 14.10.2016, na ktorú sa v plnom rozsahu odvoláva a pridržiava sa jej. Odvolateľ v nadväznosti na vznesenú námietku miestnej nepríslušnosti poukazuje na ustálenú judikatúru slovenských súdov a to konkrétne nález Ústavného súdu Slovenskej republiky spis. zn. II. ÚS 510/2012-48 zo dňa 05.06.2013 v zmysle ktorého nedostatok procesnej podmienky miestnej príslušnosti je v zásade podľa platnej právnej úpravy odstrániteľným nedostatkom podmienok konania. Osobitnou kategóriou je však konanie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia (v súčasnosti neodkladného opatrenia podľa C.s.p.) v prípadoch, v ktorých nie je daná miestna príslušnosť podľa § 88 O.s.p. (§ 20 C.s.p.) a v prípadoch, ak navrhovateľ nevystupuje v rôznych veciach ako navrhovateľ (§ 105 ods. 1 O.s.p.), pričom odporca v odvolacom konaní námietku miestnej príslušnosti uplatnil. V uvedenej procesnoprávnej situácie treba nedostatok procesnej podmienky miestnej príslušnosti považovať za neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. Tento nedostatok podmienky konania znamená zároveň úplnú negáciu základného práva na zákonného sudcu. Ak navrhovateľ podal návrh na nariadenie predbežného opatrenia na miestne nepríslušný súd, hoci miestna príslušnosť nevyplýva z § 88 O.s.p. a navrhovateľ ani nevystupoval v rôznych veciach opätovne ako navrhovateľ, pričom odporca v odvolacom konaní námietku miestnej príslušnosti uplatnil, potom muselo byť konanie bez ďalšieho zastavené pre neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. Odvolateľ poukázal na to, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je podaný na miestne nepríslušný súd, v prejednávanej veci miestna príslušnosť nevyplýva z ustanovenia § 20 C.s.p. (nejde o vec, v ktorej by bola daná výlučná miestne príslušnosť) a žalovaná uplatnila v odvolacom konaní najneskôr pri jej prvom úkone, ktorý jej patrí námietku miestnej príslušnosti, a preto má za to, že sú splnené podmienky, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie podľa § 389 ods. 1 C.s.p. zrušil a konanie o nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 391 ods. 1 C.s.p. zastavil. Odvolateľ poukázal na to, že žalobca v návrhu neuviedol akému údajnému nároku sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana, čo neriešil ani súd prvej inštancie. Z napadnutého uznesenia ani nie je zrejmé, aké tvrdenia mal súd za preukázané, čím sú preukázané a prečo považuje súd takéto preukázanie za dostatočné. Súd prvej inštancie v odôvodnení opísal návrh žalobcu, keď skutkové a právne hodnotenie miery preukaznosti a dostatočnosti osvedčenia podstatných skutočností z odôvodnenia uznesenia nijako nevyplýva. Rozhodnutie je prejavom ľubovôle. Napadnuté uznesenie je nepreskúmateľné. Skutočnosti, o ktoré žalobca opiera svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sú vykonštruované a nezodpovedajú objektívnej skutočnosti. Odvolateľ poukázal na to, že samotný zápis žalovaných 2. a 3. ako konateliek do obchodného registra je z hľadiska ich oprávnenia konať v mene žalovanej 1. absolútne irelevantný, keďže v tomto prípade má zápis do obchodného registra len deklaratórne a nie konštitutívne účinky. Pravdou však je, že súčasnými konateľmi žalovanej 1. sú žalované 2. a 3. , tie totiž boli vymenované do funkcie konateľov žalovanej 1. na základe hlasovania spoločníkov žalovanej 1. formou per rollam s účinnosťou odo dňa 06.09.2012 a doteraz sa svojej funkcie nevzdali, neboli odvolané a neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by určovalo, že uznesenie o ich vymenovaní do funkcie je neplatné. Odvolateľ ďalej poukázal na to, že nesporne a nepochybne platí v podmienkach právneho poriadku SR, že nariadením neodkladného opatrenia nie je možné konateľovi zakázať, alebo obmedziť konanie v mene spoločnosti, lebo takéto obmedzenie možno platne a účinne vykonať len v rámci spoločenskej zmluvy spoločnosti, alebo rozhodnutím valného zhromaždenia. Súd nie je oprávnený zasiahnuť do výkonu konateľského oprávnenia za žiadnych okolností. Žalobca súdu nepredložil taký dôkaz, z ktorého by vyplynulo, že žalované 2. a 3. konali v mene žalovanej 1. s úmyslom jej alebo jej spoločníkom poškodiť, alebo že by žalované 2. alebo 3. poškodili žalovanú 1. resp. jej spoločníkov. 4. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalovaná 2. v zákonom stanovenej lehote a žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a konanie v celom rozsahu zastavil a žalovaným priznal náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu 100 % a v prípade, že by odvolací súd nemal za to, že sú splnené podmienky na zrušenie napadnutého uznesenia a zastavenia konania, navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietne a žalovaným prizná náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Odvolateľ upriamil pozornosť súdu na námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Piešťany, ktorú vzniesol podaním zo dňa 13.10.2016, na ktorú sa v plnom rozsahu týmto odvoláva, pridržiava sa jej a v tejto súvislosti poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky spis. zn. II.ÚS 510/2012-48 zo dňa 05.06.2013. Nakoľko návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný na miestne nepríslušný súd a v prejednávanej veci miestna príslušnosť nevyplýva z ustanovenia § 20 C.s.p. (nejde o vec, v ktorej by bola daná výlučná miestna príslušnosť), odporca uplatnil v odvolacom konaní najneskôr pri jeho prvom úkone, ktorý mu patril námietku miestnej nepríslušnosti, odvolateľ dospel k záveru, že sú splnené podmienky, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie podľa § 389 ods. 1 C.s.p. zrušil a konanie o nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 391 ods. 1 C.s.p. zastavil pre neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. Odvolateľ poukázal na to, že žalobca v návrhu vôbec neuviedol k akému údajnému nároku sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana, čo neriešil ani súd prvej inštancie. Z uznesenia nie je zrejmé aké tvrdenia mal súd za preukázané, čím sú preukázané a prečo považuje takéto preukázanie za dostatočné a preto je uznesenie nepreskúmateľné a malo by byť bez ďalšieho zrušené. Odvolateľ namietal, že neexistovali podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Tvrdenia, o ktoré žalobca oprel nárok na nariadenie neodkladného opatrenia sú vykonštruované, nezodpovedajú objektívnej skutočnosti. Je teda zrejmé, že základný predpoklad, pre ktorý podľa žalobcu aj súdu odôvodňoval žalobca potrebu nariadenia neodkladného opatrenia sa nezhodujú s objektívnou skutočnosťou, nebol vôbec osvedčený, nakoľko je nepravdivý a klamlivý. Súčasnými konateľkami žalovanej 1. sú žalované 2. a 3., ktoré boli vymenované do funkcie konateľov na základe hlasovania spoločníkov žalovanej 1. formou per rollam s účinnosťou od 06.09.2012, čo doposiaľ platí, nakoľko sa nevzdali svojej funkcie a neboli odvolané a neexistujú žiadne rozhodnutia, ktorými by sa určilo, že uznesenie o ich vymenovanie do funkcie je neplatné. Odvolateľ zároveň poukázal na to, že nariadením neodkladného opatrenia nie je možné konateľovi zakázať alebo obmedziť konanie v mene spoločnosti, lebo takéto obmedzenie možno platne a účinne vykonať len v rámci spoločenskej zmluvy spoločnosti alebo rozhodnutím valného zhromaždenia. Súd nie je oprávnený zasiahnuť do výkonu konateľského oprávnenia za žiadnych okolností. Žalobca nepredložil súdu taký dôkaz, z ktorého by vyplynulo, že by žalované 2. a 3. konali v mene žalovanej 1. s úmyslom jej poškodiť alebo poškodiť jej spoločníkom, alebo že by žalované 2. a 3. poškodili žalovanú 1. alebo jej spoločníkov. 5. Žalovaná v 3. rade podala proti uzneseniu odvolanie v zákonnej lehote a žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a konanie v celom rozsahu zastavil a žalovaným priznal náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu 100 % a v prípade, že by odvolací súd nemal za to, že sú splnené podmienky na zrušenie napadnutého uznesenia a zastavenia konania, navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietne a žalovaným prizná náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Odvolateľ upriamil pozornosť súdu na námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Piešťany, ktorú vzniesol podaním zo dňa 12.10.2016, na ktorú sa v plnom rozsahu týmto odvoláva, pridržiava sa jej a v tejto súvislosti poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky spis. zn. II.ÚS 510/2012-48 zo dňa 05.06.2013. Nakoľko návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný na miestne nepríslušný súd a v prejednávanej veci miestna príslušnosť nevyplýva z ustanovenia § 20 C.s.p. (nejde o vec, v ktorej by bola daná výlučná miestna príslušnosť), odporca uplatnil v odvolacom konaní najneskôr pri jeho prvom úkone, ktorý mu patril námietku miestnej nepríslušnosti, odvolateľ dospel k záveru, že sú splnené podmienky, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie podľa § 389 ods. 1 C.s.p. zrušil a konanie o nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 391 ods. 1 C.s.p. zastavil pre neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. Odvolateľ poukázal na to, že žalobca v návrhu vôbec neuviedol k akému údajnému nároku sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana, čo neriešil ani súd prvej inštancie. Z uznesenia nie je zrejmé aké tvrdenia mal súd za preukázané, čím sú preukázané a prečo považuje takéto preukázanie za dostatočné a preto je uznesenie nepreskúmateľné a malo by byť bez ďalšieho zrušené. Odvolateľ namietal, že neexistovali podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Tvrdenia, o ktoré žalobca oprel nárok na nariadenie neodkladného opatrenia sú vykonštruované, nezodpovedajú objektívnej skutočnosti. Je teda zrejmé, že základný predpoklad, pre ktorý podľa žalobcu aj súdu odôvodňoval žalobca potrebu nariadenia neodkladného opatrenia sa nezhodujú s objektívnou skutočnosťou, nebol vôbec osvedčený, nakoľko je nepravdivý a klamlivý. Súčasnými konateľkami žalovanej 1. sú žalované 2. a 3., ktoré boli vymenované do funkcie konateľov na základe hlasovania spoločníkov žalovanej 1. formou per rollam s účinnosťou od 06.09.2012, čo doposiaľ platí, nakoľko sa nevzdali svojej funkcie a neboli odvolané a neexistujú žiadne rozhodnutia, ktorými by sa určilo, že uznesenie o ich vymenovanie do funkcie je neplatné. Odvolateľ zároveň poukázal na to, že nariadením neodkladného opatrenia nie je možné konateľovi zakázať alebo obmedziť konanie v mene spoločnosti, lebo takéto obmedzenie možno platne a účinne vykonať len v rámci spoločenskej zmluvy spoločnosti alebo rozhodnutím valného zhromaždenia. Súd nie je oprávnený zasiahnuť do výkonu konateľského oprávnenia za žiadnych okolností. Žalobca nepredložil súdu taký dôkaz, z ktorého by vyplynulo, že by žalované 2. a 3. konali v mene žalovanej 1. s úmyslom jej poškodiť alebo poškodiť jej spoločníkom, alebo že by žalované 2. a 3. poškodili žalovanú 1. alebo jej spoločníkov. 6. Žalobca sa k odvolaniam žalovaných 1., 2., 3. nevyjadril. 7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie podali včas oprávnené osoby - strany, v neprospech ktorých bolo rozhodnutie vydané (§ 359 a § 362 ods. 1 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustný opravný prostriedok (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. d/ C.s.p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 C.s.p.), a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a),b),c),d),e),f),g),h) C.s.p.), v medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné podľa § 389 ods. 1písm. a) C.s.p. zrušiť. 8. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i argumenty žalovaných 1., 2. a 3. uvedené v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti neodkladným opatrením nariadiť žalovaným 2. a 3. zákaz vykonávať akékoľvek konanie, v rámci ktorého by vystupovali ako konateľky žalovanej 1. a akékoľvek konanie v akejkoľvek forme, v rámci ktorého by vystupovali v mene a na účet žalovanej 1. a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 9. Neodkladné opatrenie súd môže nariadiť v dvoch prípadoch a to pri potrebe bezodkladne upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. V konaní o prejednaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na včasné zabezpečenie neodkladnej úpravy má dokazovanie povahu osvedčovania a súd pri rozhodovaní vychádza z osvedčených skutočností, ktoré spĺňajú atribút vysokej pravdepodobnosti. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Zjavne nedôvodnému nároku nemožno poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia, pretože predbežná ochrana nedôvodného nároku by bola v rozpore s podstatou a účelom neodkladného opatrenia. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 10. Jednou zo zásadných odvolacích námietok žalovaných 1., 2. 3. rade bolo namietanie, že súd prvej inštancie nebol miestne príslušným na prejednanie a rozhodnutie veci a nedostatok tejto procesnej podmienky miestnej príslušnosti znamená úplnú negáciu základného práva na zákonného sudcu. 11. Podľa Čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon. Podľa Čl. 38 ods. 1 Listiny základných práva s slobôd nikoho nemožno odňať zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon. Podľa Čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa § 324 ods. 2 C.s.p., na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Podľa § 324 ods. 3 C.s.p., neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Podľa § 331 ods.1 veta prvá C.s.p., návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Podľa § 36 ods. 1 C.s.p., konanie sa uskutočňuje na súde, ktorý je na prejednanie príslušný. Podľa § 36 ods. 2 C.s.p., príslušnosť sa určuje podľa okolností v čase začatia konania; takto určená príslušnosť trvá až do skončenia konania. Podľa § 13 C.s.p., na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak. Podľa § 14 C.s.p., všeobecným súdom fyzickej osoby je súd, v ktorého obvode má fyzická osoba adresu trvalého pobytu. Podľa § 15 ods. 1 C.s.p., všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v ktorého obvode má právnická osoba adresu sídla. Podľa § 41 C.s.p., súd skúma miestnu príslušnosť iba na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí; výlučnú miestnu príslušnosť skúma aj bez námietky na začiatku konania. Podľa § 161 ods. 1 C.s.p., ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). Podľa § 161 ods. 2 C.s.p., ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Podľa § 161 ods. 3 C.s.p., ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví. 12. Ústavný princíp zákonného sudcu treba pokladať za celkom neopomenuteľnú podmienku výkonu súdnej moci, keďže totiž na jednej strane dotvára a upevňuje sudcovskú nezávislosť a na strane druhej predstavuje pre účastníka konania záruku, že na rozhodnutie o jeho veci sú povolané súdy a sudcovia podľa vopred ustanovených zásad tak, aby bola zachovaná zásada pevného a náhodného prideľovania súdnej agendy a aby bol vylúčený - pre rôzne dôvody a rozličné účely - výber súdov a sudcov „ad hoc“ (nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 239/04-149 zo dňa 26.9.2005). 13. Procesný postup, v ktorom o veci účastníka konania nerozhodol zákonný sudca, resp. súd zriadený v súlade so zákonom, je nezlučiteľný s garanciami vyplývajúcimi z čl. 48 ods. 1 ústavy, z čl. 38 ods. 1 listiny a napokon aj z čl. 6 ods. 1 dohovoru. Rozhodnutie vydané v takomto konaní nemôže byť ústavne akceptovateľné. Súčasťou základného práva na zákonného sudcu, resp. na súd zriadený zákonom je preto nevyhnutne požiadavka, aby prípadné námietky účastníka súdneho konania ohľadne porušenia uvedených práv boli náležite preskúmané a aby sa súd, príslušný o týchto námietkach rozhodovať, s nimi preskúmateľným spôsobom vysporiadal (nález ÚS SR sp. zn. III. ÚS 116/06 zo dňa 5.9.2006). 14. Samotná skutočnosť, že sudcovia konajúci na okresnom súde a krajskom súde boli ustálení ako zákonní sudcovia postupom podľa platného rozvrhu práce, nepostačuje na záver o tom, že naozaj konali ako zákonní sudcovia. Prvoradou podmienkou správneho ustálenia osoby zákonného sudcu je totiž správne ustálenie vecnej, resp. miestnej príslušnosti konajúceho súdu. Iba taký sudca, určený podľa rozvrhu práce, ktorý je sudcom vecne s miestne príslušného súdu ustanoveného zákonom, je zákonným sudcom v zmysle čl. 48 ods. 1 ústavy, resp. nezávislým a nestranným sudcom podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru (nález ÚS SR sp. zn. II. ÚS 283/09 zo dňa 29.11.2009). 15. Súd treba považovať za „nesprávne obsadený“ v zmysle § 237 písm. g) Občianskeho súdneho poriadku (ekvivalent podľa aktuálne účinného Civilného sporového poriadku je ustanovenie § 420 písm. e)) aj vtedy, ak nekoná zákonný sudca, resp. zákonní sudcovia (mutadis mutandis nález ÚS SR sp. zn. II. ÚS 136/08 zo dňa 5.11.2008). 16. Z obsahu spisu vyplýva, že súdu prvej inštancie bol doručený dňa 9.9.2016 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle ustanovenia § 324 C.s.p.. V prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bol podľa ustanovenia § 324 ods. 2 C.s.p. vecne príslušný na jeho nariadenie okresný súd. Miestna príslušnosť je upravená v ust. § 13 až 21 C.s.p. Na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak v zmysle ust. § 13 C.s.p.. C.s.p. v ust. § 20 určuje výlučnú miestnu príslušnosť, v ktorom ustanovení sú taxatívne stanovené prípady, keď bude príslušný iný súd namiesto všeobecného súdu žalovaného. V prejednávanej veci sa nejedná o prípad výlučnej miestnej príslušnosti uvedený v ustanovení § 20 C.s.p.. Súd prvej inštancie, ktorému bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručený, nemal možnosť v zmysle ustanovenia § 41 C.s.p. v čase začatia konania pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia skúmať miestnu príslušnosť podľa ustanovenia § 13 a nasl. C.s.p., pretože v danej veci nie je daná výlučná miestna príslušnosť iného súdu podľa ustanovenia § 20 C.s.p. a žalovaní 1., 2., 3. nenamietali miestnu príslušnosť, pričom tak ani nemohli urobiť, nakoľko sa o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dozvedeli až z doručeného rozhodnutia súdu prvej inštancie a k nemu pripojenému návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (§ 331 ods. 1 veta prvá C.s.p.). 17. Námietku miestnej nepríslušnosti z opatrnosti uplatnili žalovaní 1., 2., 3. potom, ako na základe telefonickej informácie z informačného centra súdu prvej inštancie zistili, že je proti nim vedené konanie pod spis. zn. 4Cb/145/2016, na ktorú námietku miestnej nepríslušnosti poukázali a potvrdili jej aktuálnosť v odvolaní proti uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia. Ak teda súd prvej inštancie pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 41 C.s.p. skúmal len miestnu príslušnosť podľa ustanovenia § 20 C.s.p. a zistil, že výlučná miestna príslušnosť iného okresného súdu nie je daná, nemal možnosť zaoberať sa námietkou miestnej príslušnosti, uplatnenou žalovanými 1., 2., 3. až po rozhodnutí o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v odvolacom konaní, keď odvolanie bolo prvým procesným úkonom, ktorý žalovaným 1., 2., 3. patril. 18. Súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Zákon však výslovne procesné podmienky neuvádza. Možno teda dôvodiť, že procesnými podmienkami musia byť také vlastnosti súdu a strán, ktoré jedine umožňujú dosiahnuť cieľ civilného sporového konania. K podmienkam konania potom nevyhnutne patrí tiež neexistencia vecných prekážok v konaní. Na strane súdu patria k podmienkam konania také vlastnosti, ktoré sú vymedzením jeho práv a povinností vykonávať ako orgán štátu civilné sporové konanie a na základe jeho výsledkov rozhodovať. K týmto vlastnostiam patrí jednak právomoc súdu, ale tiež jeho príslušnosť, a to tak vecná, ako aj funkčná a miestna. K podmienkam konania na strane strán patria také ich vlastnosti, ktoré im umožňujú vystupovať v konaní v postavení strán a ktoré im zároveň umožňujú mať subjektívne procesné práva a povinnosti a svojimi úkonmi ich nadobúdať. Ide o procesnú subjektivitu a aj spôsobilosť procesnú. U zástupcov strán prichádza do úvahy spôsobilosť byť zástupcom a nutnosť preukázať oprávnenie na zastupovanie. K tzv. negatívnym procesným podmienkam, či prekážkam, patria prekážka začatého konania (litispendencia) a prekážka veci rozsúdenej (res iudicata). 19. Nedostatok procesných podmienok môže byť jednak neodstrániteľný, jednak odstrániteľný. V ustanovení § 161 C.s.p. je ustanovené ako má súd postupovať v prípade, keď zistí neodstrániteľný alebo odstrániteľný nedostatok niektorej procesnej podmienky. Neodstrániteľný je nedostatok procesnej podmienky, odstránenie ktorého za danej právnej úpravy nie je možné. Odstrániteľný je taký nedostatok procesnej podmienky, k odstráneniu ktorého môže súd prispieť za prípadnej súčinnosti niektorou stranou. 20. Nedostatok procesnej podmienky miestnej príslušnosti je podľa aktuálne platnej právnej úpravy v zásade odstrániteľným nedostatkom podmienok konania. Podľa platnej úpravy v čase začatia konania na súde prvej inštancie osobitnou kategóriou je konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v prípadoch, v ktorých nebola daná výlučná miestna príslušnosť podľa ustanovenia § 20 C.s.p., pričom žalovaní v odvolacom konaní námietku miestnej príslušnosti uplatnili. V uvedenej procesnoprávnej situácii treba nedostatok procesnej podmienky miestnej príslušnosti považovať za neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. Tento nedostatok podmienky konania znamená zároveň úplnú negáciu základného práva na zákonného sudcu. Pri kolízii medzi právom žalobcu na účinnú a rýchlu dočasnú ochranu práv a právom žalovaného na zákonného sudcu je povinnosťou všeobecných súdov postupovať tak, aby sa poskytla ochrana obom týmto právam. Z ústavnoprávneho hľadiska je totiž neakceptovateľné, aby právo navrhovateľa na účinnú a rýchlu dočasnú ochranu práv bolo uprednostnené do tej miery, že tým dôjde k úplnému popretiu práva žalovaného na zákonného sudcu (mutatis mutandis nález ÚS SR sp. zn. II. ÚS 76/2011 zo dňa 14.9.2011). Ak navrhovateľ podal návrh na nariadenie predbežného opatrenia na miestne nepríslušný súd, hoci miestna príslušnosť nevyplývala z § 88 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase začatia konania a navrhovateľ ani nevystupoval v rôznych veciach opätovne ako navrhovateľ, pričom odporca v odvolacom konaní námietku miestnej príslušnosti uplatnil, potom muselo byť konanie bez ďalšieho zastavené pre neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. Ak totiž v dôsledku postupu navrhovateľa nebolo možné poskytnúť vôbec ochranu právu odporcu na zákonného sudcu, potom nebolo možné ani poskytnúť ochranu právu navrhovateľa na urýchlené a účinné rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Navrhovateľ teda v uvedenej situácii nesie procesnoprávnu zodpovednosť za výsledok konania v prípade, keďže sa obrátil na miestne nepríslušný súd (nález ÚS SR sp. zn. II. ÚS 510/2012-48 zo dňa 5.6.2013). 21. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia s použitím ustanovenia § 389 ods. 1 písm. a) C.s.p. zrušil. Odvolací súd sa potom ďalej nezaoberal ostatnými odvolacími námietkami žalovaných 1., 2., 3., pretože vzhľadom na vyššie uvedené posúdenie veci sú irelevantné. 22. Odvolací súd na základe uvedeného, po zohľadnení námietky miestnej nepríslušnosti súdu prvej inštancie a zistení, že žalobca má bydlisko v obvode Okresného súdu Trnava a žalovaná 1. má sídlo v obvode Okresného súdu Trnava, žalované 2., 3. majú bydlisko v obvode Okresného súdu Trnava, postupom podľa § 391 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 161 ods. 2 C.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a konanie o nariadenie neodkladného opatrenia zastavil. 23. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., keď v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešným žalovaným 1., 2., 3. priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalobcovi. 24. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( Čl.I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien a doplnení). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).