Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 20Sa/30/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2016200660 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2016200660.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave sudcom JUDr. Róbertom Foltánom v právnej veci žalobcu: MUDr. J. D., bytom P. XX, J., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 40287-3/2016-BA zo dňa 16.9.2016, takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie Sociálnej poisťovne - ústredie č. 40287-3/2016-BA zo dňa 16.9.2016 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. 40287-3/2016-BA zo dňa 16.9.2016, ktorým žalovaný zamietol jeho odvolanie a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava č. 306-22/2016-TT zo dňa 18.4.2016 určujúce, že: „Samostatne zárobkovo činnej osobe MUDr. J. D. nezaniklo dňa 31.3.2005 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, ale zaniklo 30.6.2007. 2. Namietal nesprávnosť právneho názoru žalovaného, podľa ktorého podaním odhlášky - registračného listu FO s dátumom zániku poistenia 31.3.2005 žalobcovi povinné nemocenské a dôchodkové poistenie nezaniklo, nakoľko tento mal naďalej licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v odbore chirurgia vydanej Slovenskou lekárskou komou pod č. L1A/TT/0036/05, ktorá žalobcovi zakladá status samostatne zárobkovo činnej osoby (SZČO) na účely sociálneho poistenia. Poukazoval na to, že pôvodne bol ako SZČO posudzovaný na základe vydaného povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia v odbore chirurgia č. 2000/02918/LEK zo dňa 19.4.2000, ktoré na jeho žiadosť zrušil Trnavský samosprávny kraj ku dňu 31.3.2005 rozhodnutím č. TA/2005/1019 zo dňa 17.3.2005. Nakoľko následne podal u žalovaného odhlášku - registračný list fyzickej osoby s dátumom zániku poistenia ku dňu 31.3.2005, má za to, že podľa § 21 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom poistení zanikla jeho povinnosť odvádzať poistné. Ako konateľ spoločnosti CHIROF, s. r. o. podal žiadosť o vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, ktorej Trnavský samosprávny kraj vyhovel rozhodnutím č. TA/2005/1020 zo dňa 17.3.2005 a prevádzku povolil dňom 1.4.2005. Od uvedeného dňa žalobca žiadnu činnosť ako SZČO nevykonáva, je odborným zástupcom v spoločnosti CHIROF, s. r. o., pričom podľa zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti je na poskytovanie zdravotnej starostlivosti oprávnená odborne spôsobilá osoba výlučne na základe povolenia príslušného orgánu. Nepostačuje byť držiteľom licencie, ktorá je dokladom o odbornej spôsobilosti a je jednou z podmienok pre udelenie povolenia podľa § 13 zákona č. 578/2004 Z.z. Licencia odborného zástupcu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti mu neumožňuje na základe tejto licencie podnikať ako samostatne zárobkovo činná osoba. 3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 4. Uvádzal, že na účely sociálneho poistenia sa za samostatne zárobkovo činné osoby považujú fyzické osoby vymedzené v § 5 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Skutočnosťou rozhodujúcou na nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia s účinnosťou do 31.12.2010 je výkon určenej činnosti alebo udelenie oprávnenia na výkon takejto určenej činnosti. Ak fyzická osoba spĺňa právnu kvalifikáciu samostatne zárobkovo činnej osoby, t.j. ak napríklad má oprávnenie prevádzkovať živnosť, má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, vykonáva činnosť obchodného zástupcu, nadobúda fyzická osoba v zmysle právnej úpravy účinnej do 31.12.2010, status samostatnej zárobkovo činnej osoby. Podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2010 sa za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, ktoré zakladá fyzickej osobe status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia, považujú povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo povolenie vydané podľa osobitného predpisu, licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A) a licencia na výkon lekárskej posudkovej činnosti (L1D) vydané podľa zákona č. 578/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Žalobca bol považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu na účely sociálneho poistenia podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2010 na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, ktoré formou rozhodnutia vydal Krajský úrad Trnava, č.j. 2000/02918/LEK, v odbore chirurgia, dňa 19.4.2000. Rozhodnutie o povolení prevádzkovať zdravotnícke zariadenie bolo zrušené dňom 31.3.2005, rozhodnutím Trnavského samosprávneho kraja, č.j. TA/2005/1019 zo dňa 17.3.2005. V čase, kedy žalobca zrušil povolenie prevádzkovať zdravotnícke zariadenie, bol však aj držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár podľa § 10 zákona č. 578/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, číslo: L1A/TT/0036/05, vydanej Slovenskou lekárskou komorou dňa 15.2.2005, na základe žiadosti žalobcu, doručenej Slovenskej lekárskej komore dňa 8.2.2005. Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe /§ 68 ods. 1 písm. a)/ vykonávanej podľa § 10 zákona č. 578/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, označovaná ako L1A, na základe ktorej môžu samostatnú zdravotnícku prax vykonávať zdravotnícki pracovníci napr. v povolaní lekár, logopéd, psychológ, sa považuje za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu a zakladá držiteľovi tejto licencie status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia. Túto licenciu nie je povinná mať fyzická osoba v pracovnom pomere. Ak samostatne zárobkovo činná osoba dosiahne v predchádzajúcom kalendárnom roku príjem podľa § 6 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou vyšší ako ustanovuje zákon č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, vzniká jej od 1. júla kalendárneho roka povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, ktoré trvá až do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka, kedy dochádza k opätovnému posudzovaniu príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo výnosov súvisiacich s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou. Zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby je podmienený nielen nedosiahnutím príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ale aj stratou právneho postavenia samostatnej zárobkovo činnej osoby. V kontexte s právnou úpravou účinnou do 31.12.2010 samostatne zárobkovo činnej osobe zanikne povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zo zákona len v prípade, ak nastanú právne skutočnosti podmieňujúce zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, t.j. ak samostatne zárobkovo činná osoba nedosiahne v rozhodujúcom období relevantný príjem (§ 21 ods. 1), ak samostatne zárobkovo činnej osobe zanikne oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, resp. ak samostatne zárobkovo činnej osobe vznikne pracovný pomer, pričom je povinná mať na výkon činnosti v pracovnom pomere oprávnenie podľa osobitného predpisu (§ 21 ods. 4). Na základe príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý žalobca dosiahol za rok 2004 (1.835.220,- Sk) vzniklo žalobcovi povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby od 1.7.2005 do 30.6.2006. Vzhľadom na príjmy, ktoré žalobca dosiahol za rok 2005 (1.185.389,- Sk), vzniklo žalobcovi povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie aj od 1.7.2006 do 30.6.2007. 5. V súvislosti s tvrdením žalobcu o jeho odhlásení sa z poistenia žalovaný uviedol, že odhláška z povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby (Registračný list FO) má len deklaratórne účinky - deklaruje sa ňou zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, pričom daný právny vzťah končí pri splnení ustanovených podmienok priamo zo zákona. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava, nemohla akceptovať odhlášku žalobcu z povinného sociálneho poistenia dňom 31.3.2005. 6. Súd prejednal vec za účasti oboch účastníkov konania, ktorí zotrvali na argumentácii uvádzanej v ich písomných podaniach, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu, a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby. 7. Žalobca v konaní opätovne uvádzal, že samotná licencia L1A ho k výkonu povolania neoprávňuje, k tomu potreboval ďalšie povolenia. Podľa jeho vedomosti ide o problém týkajúci sa väčšieho počtu lekárov a súdy vo viacerých obdobných konaniach rozhodli v prospech žalobcov. 8. Žalovaný v konaní uvádzal, že jeho argumentácia vychádza zo skutočnosti, že podľa § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010 sa za samostatne zárobkovo činnú osobu považovala aj osoba, ktorá disponuje licenciou na výkon samostatnej lekárskej praxe. V tejto súvislosti poukazoval na právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v rozhodnutí 1Sžso/16/2016, ako aj na skutočnosť, že rozhodovacia prax súdov v obdobných veciach nie je ustálená a že žalovaný bol úspešný napríklad v konaniach Krajského súdu v Prešove č.k. 5Sa/7/2017, 7Sa/5/2017 a 5Sa/8/2017, v konaniach Krajského súdu v Trenčíne č.k. 25Sa/2/2017 a 25Sa/1/2017, v konaní Krajského súdu v Nitre č.k. 23Sa/16/2017 a v konaní Krajského súdu v Žiline č.k. 25Sa/17/2017. 9. Súd preskúmaval zákonnosť rozhodnutia zo dňa 16.9.2016, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava zo dňa 18.4.2006 určujúce, že žalobcovi povinné nemocenské a dôchodkové poistenie nezaniklo dňa 31.3.2005, ale zaniklo 30.6.2007, na základe zistenia, že hoci povolenie vydané žalobcovi na poskytovanie zdravotnej starostlivosti bolo rozhodnutím Trnavského samosprávneho kraja ku dňu 31.3.2005 zrušené, tento naďalej mal postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby, nakoľko bol držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe č. L1A/TT/0036/05. 10. Skutkové okolnosti prípadu týkajúce sa najmä vydania povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení a jeho zrušenia, licencie žalobcu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A) a jeho licencie na výkon odborného zástupcu v povolaní lekár v odbore chirurgia (L1C) neboli v konaní medzi účastníkmi spornými. Sporné zostalo právne posúdenie otázky, či žalobca zrušením rozhodnutia o povolení prevádzkovať zdravotnícke zariadenie dňom 31.3.2005 stratil postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby, alebo či mu toto postavenie zostalo zachované ako držiteľovi licencie L1A na výkon samostatnej zdravotníckej praxe. 11. V zmysle § 22 ods. 2 a § 23 ods. 2 SSP (zák. č. 162/2015 Z.z.) pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia posudzoval súd žalobu fyzickej osoby majúcej charakter žaloby v sociálnych veciach neformálne a aj nad rámec žalobných dôvodov. Hoci na konanie a rozhodovanie žalovaného sa podľa § 172 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní - zákon č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok), platia preň ústavné princípy a všeobecné zásady vzťahujúce sa na konanie orgánov verejnej správy v zmysle Rezolúcie (77) 31 Výboru ministrov RE, vrátane práva na prerokovanie veci v prítomnosti účastníka ako základného práva vyplývajúceho z článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nie len pre konania súdne (Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 83/93), práva na dostatočné, zrozumiteľné a logické odôvodnenie rozhodnutia, ako aj princípu predvídateľnosti rozhodnutia. 12. Z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že v danom prípade ústavné právo na prerokovanie veci v prítomnosti účastníka bolo postupom správnych orgánov vo veci porušené, ako to vyplýva už zo skutočnosti, že začatie konania nebolo žalobcovi pobočkou Sociálnej poisťovne oznámené a nebolo mu tak umožnené k podkladom rozhodnutia sa vyjadriť napriek tomu, že podľa označenia aplikovaného ustanovenia § 178 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z. by malo ísť o sporný prípad. Súčasne, vzhľadom na časový odstup medzi skutočnosťami, z ktorých žalovaný a prvostupňový správny orgán vychádzali, a vydaním prvostupňového rozhodnutia (viac ako 10 rokov!) ide o rozhodnutie bez pochybností nepredvídateľné, naviac, z hľadiska zrozumiteľného vysvetlenia dôvodu vydania rozhodnutia, ozrejmenia úvah správneho orgánu pri hodnotení dôkazov a aplikácii právnych predpisov trpiace obsahovými nedostatkami a nezodpovedajúce požiadavkám ustanovenia § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení - odôvodnenie rozhodnutia obsahuje citáciu ustanovení § 5 a § 21 ods. 1 a ods. 4 zákona (bez jeho identifikácie), údaje o príjme žalobcu za rok 2006, konštatovanie povolenia č. 2000/02918/LEK a jeho zrušenia ku dňu 31.3.2005, podania odhlášky z poistenia a existencie licencie L1A/TT/0036/05, z čoho správny orgán bez ďalšieho vysvetlenia vyvodzoval, že žalobca má postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby a že mu povinné poistenie nezaniklo 31.3.2005 ale 30.6.2007. 13. Rozhodnutie žalovaného ako odvolacieho orgánu obsahuje širšie skutkové a právne zdôvodnenie, vzhľadom na nemožnosť účastníka oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia a obsahové nedostatky prvostupňového rozhodnutia obmedzujúce argumentačné možnosti odvolateľa je však aj jeho rozhodnutie potrebné považovať za arbitrárne. Pritom argumentácia žalovaného právny názorom Najvyššieho súdu SR vysloveným v rozhodnutí sp. zn. 7Sžso/20/2010, v súvislosti so spôsobom začatia konania, je nedôvodnou už vzhľadom na skutočnosť, že uvádzané rozhodnutie Najvyššieho súdu bolo vydané v skutkovo a právne rozdielnej veci, v ktorej podklady rozhodnutia správneho orgánu pochádzali od samotného účastníka správneho konania. 14. Konštatovanie žalovaného v odôvodnení rozhodnutia, že napadnuté (prvostupňové) rozhodnutie spĺňa všetky zákonné náležitosti uvedené v § 209 ods. 2 a 4 zákona o sociálnom poistení, t.j. má zrozumiteľný a jednoznačný výrok, odôvodnenie aj poučenie a sú v ňom uvedené skutočnosti, z ktorých prvostupňový orgán vychádzal a právne predpisy, na základe ktorých rozhodol, je formálnym, nemajúcim oporu v skutočnom obsahu odôvodnenia rozhodnutia pobočky Trnava zo dňa 18.4.2016, nezohľadňujúcim požiadavku zákona na ozrejmenie úvah pri hodnotení dôkazov a použití právnych predpisov, t.j. zrozumiteľné vysvetlenie aj súvislostí medzi citovanými predpismi a jednotlivými údajmi a skutočnosťami uvedenými v odôvodnení rozhodnutia. 15. Čo sa týka právneho posúdenia veci, súdu je nielen z vyjadrení a podaní účastníkov v tomto konaní známe, že súdna prax nie je vo vzťahu k danej problematike jednotná a ustálená, čo sa prejavuje v rozdielnych výstupoch všeobecných súdov v obdobných súdnych sporoch, pričom doposiaľ v tomto smere nebolo prijaté pre rozhodovanie záväzné stanovisko. Súd preto pri posudzovaní veci zohľadňoval nielen logický význam ustanovení zákona, ale aj účel súvisiacej právnej úpravy a samotného nemocenského a dôchodkového poistenia (primárne je ním zabezpečenie lekárskej starostlivosti a finančné zabezpečenie občanov v nepriaznivých životných obdobiach), naplnenie ktorého v danom prípade rozhodnutím správnych orgánov vo veci aj vzhľadom na už konštatovaný časový odstup zjavne nebolo sledované. Aj podľa vyjadrenia žalovaného bol žalobca pre účely sociálneho poistenia ako samostatne zárobkovo činná osoba posudzovaný na základe rozhodnutia o vydaní povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení č. 2000/02918/ LEK zo dňa 19.4.2000, ktoré bez pochybností je oprávnením na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu v zmysle § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení. Logickým potom je záver, že zánikom tohto povolenia dňom 31.3.2005 na základe rozhodnutia Trnavského samosprávneho kraja č. TA/2005/1019 zo dňa 17.3.2005 boli naplnené podmienky aj pre zánik povinného poistenia podľa § 21 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého povinné nemocenské a dôchodkové poistenie zaniká vždy samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. b) a c) dňom zániku týchto oprávnení. Nie je súčasne dôvodná právna konštrukcia, podľa ktorej okamihom zániku tohto povinného poistenia „nastúpil“ iný dôvod povinného poistenia spočívajúci v skutočnosti, že žalobca v tom čase bol držiteľom licencie L1A na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, napriek tomu, že na jej základe žiadnu činnosť nevykonával a nemal z nej žiadne príjmy (podľa tvrdenia žalobcu, ktoré nebolo rozporované). 16. Licencia L1A je podľa § 3 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z.z. dokladom, na základe ktorého je možný výkon zdravotníckeho povolania jednou z jeho foriem, ktorý (výkon zdravotníckeho povolania) nie je dôvodné stotožňovať s vykonávaním činnosti podľa osobitného predpisu v zmysle § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení. Samotná licencia pre výkon samostatnej zdravotníckej praxe jej držiteľom nepostačuje, ako to podľa názoru súdu vyplýva už z definície obsiahnutej v ust. § 10 ods. 1 a 2 zák. č. 578/2004 Z.z., podľa ktorej samostatná zdravotnícka prax je poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ - t.j. osoba poskytujúca zdravotnú starostlivosť na základe povolenia, alebo na inom mieste ako v zdravotnom zariadení. Týmito okolnosťami sa však žalovaný podľa obsahu rozhodnutia nezaoberal, rovnako ako skutočnosťou, že podľa dokladu v administratívnom spise (bez označenia jeho názvu) žalobca bol ako odvádzateľ poistného vedený ako samostatne činná osoba v období od 1.5.2000 do 31.12.2000 a od 1.7.2001 do 31.3.2005, ako zamestnávateľ od 1.1.2004 do 31.3.2005, a od 1.4.2005 je vedený ako odvádzateľ poistného spoločnosť CHIROF, s. r. o. 17. Z vyššie uvádzaných dôvodov súd v tomto konaní primárne preskúmavané rozhodnutie žalovaného zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d) ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a podľa písm. g) tohto zákonného ustanovenia z dôvodu porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verenej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, pričom vzhľadom na kompetencie žalovaného ako odvolacieho orgánu pri náprave pochybení prvostupňového správneho orgánu nepovažoval pre dosiahnutie účelu tohto konania za potrebné navrhované zrušenie rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava zo dňa 18.4.2016. 18. O trovách konania rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že v tomto konaní úspešný žalobca sa práva na ich náhradu vzdal. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Trnave, a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.