Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23CoP/17/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2714205062 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2714205062.2 Rozhodnutie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a členiek senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Ľubica Bundzelová v právnej veci navrhovateľky: P. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXXX, R., zastúpená: Mgr. Vladimír Šárnik, advokát, so sídlom Rožňavská 2, Bratislava, proti odporcovi: G. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXXX/XX, R., zastúpený: JUDr. Ján Pekar, advokát, so sídlom Potočná 191/39, Skalica, o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom: B. I., nar. XX.XX.XXXX, W. I., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom ako matka, deti zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Skalica č. k. 6P/184/2014 - 298 zo dňa 7. decembra 2015 v časti určenia výživného a úpravy styku a o odvolaní odporcu v časti rozvodu, určenia výživného a v časti úpravy styku, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa s a v napadnutých častiach o rozvod manželstva a o určenie výživného na maloleté deti p o t v r d z u j e . Rozsudok súdu prvého stupňa s a v napadnutej časti o úpravu styku a v závislom výroku o náhrade trov konania z r u š u j e a vec sa mu v tejto časti vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom manželstvo účastníkov P. I., rod. W. a G. I. uzavreté dňa 18.11.2006 v Rožnove pod Radhoštěm, Česká republika, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Rožnov pod Radhoštěm vo zväzku 4, ročník 2006, na strane 84, pod poradovým číslom 121 rozviedol. Na čas po rozvode zveril maloletú B. a maloletú W. do osobnej starostlivosti navrhovateľke, s tým, že obaja rodičia sú oprávnení zastupovať a spravovať majetok maloletých detí. Odporcu zaviazal platiť výživné na maloleté dcéry na každú po 220 eur mesačne, z toho sumu 170 eur ako bežné výživné k rukám navrhovateľky a sumu 50 eur na tvorbu úspor na osobitný účet maloletých dcér zriadený navrhovateľkou. Navrhovateľke súd zároveň uložil do troch dní od právoplatnosti rozsudku zriadiť v peňažnom ústave v prospech maloletých detí každej z nich osobitný účet a odporcovi oznámiť ústav, v ktorom sú účty zriadené a čísla týchto účtov. Rozhodol i o úprave styku tak, že odporca je oprávnený stýkať sa s maloletými dcérami za prítomnosti navrhovateľky každú sobotu od 9.00 hod. do 19.00 hod., počas vianočných sviatkov každoročne v dňoch 25.12. a 26.12. od 9.00 hod. do 19.00 hod., každoročne dňa 1.1. od 9.00 hod. do 19.00 hod., počas veľkonočnej nedele každoročne od 9.00 hod do 19.00 hod. Návrh odporcu na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania a o náhrade trov konania štátu súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Po právnej stránke súd rozsudok odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 23 ods. 1, 2, 3, § 18, § 19 ods. 1, 2, 3, § 24 ods. 1, 2, 3, 4, § 25 ods. 1, 2, 3, 4, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 63 ods. 1, 2, 3 § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 Zákona o rodine. Skutkovo rozsudok odôvodnil tým, že v konaní bolo preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel, čím mal súd preukázanú existenciu kvalifikovaného stupňa rozvratu vzťahov medzi manželmi (ako jediný hmotnoprávny dôvod rozvodu manželstva), ktorý je vážny a trvalý a pre účastníkov nie je nádej na opätovné obnovenie spolužitia. Manželia od 13.7.2014 nebývajú v spoločnej domácnosti, intímne sa nestýkajú, spoločne nehospodária. Navrhovateľka za žiadnych okolností nemá záujem zotrvať v manželstve, na jej strane nastalo citové ochladenie. Odporca s rozvodom súhlasil, nie je tu teda ani predpoklad, že by účastníci mohli v budúcnosti obnoviť spolužitie v súlade s jeho spoločenským účelom, nakoľko navrhovateľka ani odporca nemajú o obnovu manželského spolužitia záujem. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd manželstvo účastníkov rozviedol. Hlavnú príčinu rozvratu manželstva súd videl v rozdielnych názoroch na spolužitie, v správaní sa navrhovateľky i odporcu. Pri rozhodovaní súdu o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom súd prihliadol na záujem maloletých detí a dospel k záveru, že bude v ich záujme, ak budú zverené do osobnej starostlivosti navrhovateľky, t.j. toho rodiča, ktorý im v súčasnosti už aj zabezpečuje osobnú starostlivosť. Po vzájomných nezhodách rodičov sa navrhovateľka s mal. deťmi dňa 13.7.2014 odsťahovala zo spoločnej domácnosti a v súčasnosti býva v prenájme v 4-izbovom byte v R.. Nakoľko rodičia podávali súdu rozdielne názory a pohľady na vec, ako aj s ohľadom na záujem maloletých detí, ktorý je prvoradým hľadiskom pri každom rozhodovaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, súd uznesením č.k. 6P/184/2014-173 zo dňa 14.8.2015 ustanovil znalkyňu z odboru psychológia, odvetvia poradenská psychológia PhDr. Mgr. Elenou Fortis na podanie znaleckého posudku. Zo záverov znaleckého posudku je zrejmé, že nie je v záujme maloletých detí ich zverenie do striedavej osobnej starostlivosti a ani by tým neboli lepšie zaistené potreby maloletých detí. Maloleté deti nie sú schopné mať dva domovy, identifikujú sa s prostredím domova u navrhovateľky. Dom a bývanie u odporcu nepovažujú za svoj domov, k odporcovi sa chodia len hrať, odmietajú u neho spávať. Do bydliska odporcu sú ochotné maloleté deti prísť výlučne v prítomnosti navrhovateľky a len cez víkend. U odporcu v jeho psychickom stave znalkyňa diagnostikovala ťažkosti so silnými neurotickými rysmi a silnou intenzitou neuroticity, depresívna symptomatika, manifestná anxieta a úzkostlivosť, v afektoch riziko straty sebakontroly. V prípade individuálneho výchovného vplyvu odporcu na maloleté deti by bol jeho výchovný dopad na deti negatívny, pričom navrhovateľka túto situáciu nedopustila a ani nedopúšťa, svojou dominanciou pozitívne účelovo a konštruktívne prevzala a preberá zodpovednosť za výchovu a starostlivosť o maloleté deti aj za ich otca. S poukazom na závery znaleckého posudku súd bol toho názoru, že zverením maloletých detí do osobnej starostlivosti navrhovateľky im budú zabezpečené lepšie podmienky a predpoklady na ich zdravý, psychický a prospešný vývoj. Vzhľadom na uvedené súd zveril maloleté deti na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti navrhovateľky a návrh odporcu na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti zamietol. Rodičia sa nedohodli na výške výživného. Navrhovateľka žiadala výživné vo výške 400 eur mesačne na každé maloleté dieťa, s čím odporca nesúhlasil. Odporca prispieva na maloleté deti výživným vo výške 108 eur mesačne na každé dieťa zvlášť od 15.9.2014. Súd určil odporcovi povinnosť prispievať na výživu maloletých detí (na každé dieťa zvlášť) po 220 eur mesačne, z toho sumu 170 eur ako bežné výživné k rukám navrhovateľky a sumu 50 eur na tvorbu úspor na osobitný účet maloletých detí. Pri určovaní výšky výživného prihliadol na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov. Navrhovateľka (matka) býva v prenájme v 4-izbovom byte v spoločnej domácnosti s maloletými deťmi. Je zamestnaná v spoločnosti H. V., s.r.o., kde dosahuje priemerný mesačný príjem vo výške 14.329,- Kč (530,21 eura) netto. Má celkom 2 vyživovacie povinnosti k maloletej B. a W.. Maloletá B. a W. navštevujú 3. ročník základnej školy a stravujú sa v škole, kde za obedy sa platí 22 eur mesačne na každé dieťa. Výdaje súvisia predovšetkým s oblečením, stravovaním, hygienou, školskými potrebami a podobne. Navrhovateľka predložila súdu aktuálny rozpis výdajov na mal. deti, z ktorého je zrejmé, že navrhovateľkou vyčíslené celkové mesačné výdaje na maloletú W. sú vo výške 691,55 eura a na maloletú B. 691,55 eura a čo predstavuje 23 eur denne na jedno dieťa. Maloleté deti majú pritom len bežné výdaje súvisiace s oblečením, stravovaním, hygienou, školskými potrebami a pod., nenavštevujú žiaden finančne náročný záujmový krúžok, ale len tanečný krúžok a doučovanie anglického jazyka. S prihliadnutím na ich vek, zdravotný stav, ich záľuby, školské potreby (navštevujú len I. stupeň školského systému) a mimoškolské aktivity (navštevujú len finančne nenáročný tanečný krúžok), navrhovateľkou vyčíslené celkové výdaje na deti sú výrazne prehnané. Vlastné výdaje navrhovateľka (č.l. 149) pritom vyčíslila na sumu cca 606,58 eura, teda na dospelého človeka nižšie ako na maloleté dieťa. Celkové mesačné náklady na seba a maloleté deti tak navrhovateľka vyčíslila na sumu cca 1.990 eur mesačne, čo je zjavne neprimerané i k výške jej príjmu. Odporca (otec) býva v rodinnom dome, ktorý je v jeho osobnom vlastníctve a ktorý bol skolaudovaný v roku 2006. Užíva dva osobné automobily, ktoré má na leasing. Za Škodu Octaviu r. výroby 2005 mesačne spláca 122,37 eura a Mercedes r. výroby 2008 mesačne spláca 220,03 eura. Odporca ďalej spláca úver zo ŠFRB mesačne vo výške 150,33 eura. Má celkom dve vyživovacie povinnosti k maloletej B. a maloletej W.. Je živnostníkom, podniká pod obchodným menom G. I. - I., V. XXXX/XX, R., IČO: 34787135. Ďalej bolo zistené, že odporca zriadil 31.7.2000 odštepný závod zahraničnej právnickej osoby s názvom G. I. - I., so sídlom T. XXXX, XXXXX K. L. G., IČ: 691 89 145. Zápis odštepného závodu trvá. Z daňového priznania za rok 2013 mal súd preukázané, že odporca mal základ dane v sume 1.492,23 eura, čo by predstavovalo mesačný príjem otca vo výške 124,35 eura. Z daňového priznania za rok 2014 mal súd preukázané, že odporca mal základ dane v sume 2.312 eur, čo by predstavovalo mesačný príjem odporcu vo výške 192,67 eura. Daňové priznanie z Českej republiky odporca nepredložil, uviedol, že odštepný závod na území ČR zrušil a nemá z tejto podnikateľskej činnosti žiadne príjmy. Uvedené však odporca žiadnym spôsobom nepreukázal a zápis odštepného závodu v obchodnom registri ČR naďalej trvá. Napriek výzve súdu uviedol a trval na tom, že má príjem len vo výške 192,66 eura mesačne a iné príjmy nemá. Z rozpisu mesačných výdajov súd zistil, že má výdaje celkom v sume 1.006,70 eura, pričom rozdiel má vykrývať pôžičkami od rodičov. Súd ďalej poukázal na skutočnosť, že v prípade reálnosti jeho deklarovaných príjmov, by odporca nebol schopný ani zabezpečiť si vlastné nevyhnutné základné potreby. Výdaje odporcu pritom poukazujú na vyšší príjem. Argumentácia, že rodičia mu požičiavajú každý mesiac 1.000 eur (čo je mimochodom najčastejšia argumentácia u osôb, ktoré majú príjmy z inej než závislej činnosti vykazujúcich stratu, popr. len minimálny príjem) neobstojí a na uvedené neprihliadol. Súd riadne vyzval odporcu v zmysle § 63 ods. 1 Zák. o rodine, aby preukázal súdu príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, ďalej predložil podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožnil súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Odporca trval na tom, že iné príjmy než deklarované v majetkovom priznaní nemá a preto mal za to, že odporca si nesplnil tzv. edičnú povinnosť, t.j. povinnosť predložiť súdu podklady na zhodnotenie jeho celkových majetkových pomerov. Preto súd vychádzal z domnienky, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima (čo predstavuje sumu 3.961,80 eura). Samotný odporca poukazoval na svoje vysoké mesačné výdaje, ktoré predstavujú cca 1.000 eur mesačne, čím odporca stanovil svoju životnú úroveň, pričom dieťa má právo podieľať sa na tejto životnej úrovni rodiča. Pokiaľ ide o úpravu styku, rodičia sa nevedeli dohodnúť na úprave styku odporcu s maloletými deťmi. Navrhovateľka žiadala upraviť styk len na každú druhú sobotu a za jej prítomnosti, pričom odporca ako alternatívu v prípade nevyhovenia striedavej starostlivosti žiadal upraviť styk na každý druhý víkend od piatku do nedele, počas letných prázdnin bez prítomnosti matky a na vianočné a veľkonočné sviatky. Znalkyňa PhDr. Mgr. Elena Fortis odporučila v záujme maloletých detí upraviť styk odporcu s maloletými deťmi každú druhú sobotu, a to jedine za prítomnosti navrhovateľky a bez prespania maloletých detí u odporcu. Maloleté deti odmietajú styk s odporcom v týždni, cítia zodpovednosť za prípravu do školy a uvedomujú si, že sa môžu pri príprave na vyučovanie spoľahnúť len na navrhovateľku. Ďalej zo znaleckého posudku vyplýva, že maloleté deti sú ochotné absolvovať čas s odporcom len v prítomnosti navrhovateľky, pričom čas trávený s odporcom výlučne v prítomnosti navrhovateľky nemá na maloleté deti negatívny vplyv. Znalkyňa diagnostikovala u odporu v jeho psychickom stave ťažkosti so silnými neurotickými rysmi a silnou intenzitou neuroticity, depresívna symptomatika, manifestná anxieta a úzkostlivosť, v afektoch riziko straty sebakontroly. Znalkyňa zistila, že maloleté deti vnímajú psychické zdravotné obmedzenia odporcu a nemôžu sa na neho spoľahnúť, vyžadujú preto prítomnosť navrhovateľky, ktorá im poskytuje pocit bezpečia, pričom deti odmietajú u odporcu prespávať. Je teda zrejmé a znaleckým dokazovaním preukázané, že dôvodom, pre ktorý je odporca obmedzovaný v styku s maloletými deťmi je jeho psychický zdravotný stav. Odporca by mal vo svojom záujme, ale i v záujme maloletých detí s poukazom na pozitívne citové väzby detí na odporcu, reflektovať na odporúčanie mu dané znalkyňou, aby absolvoval psychoterapiu. Pokiaľ si odporca vyrieši svoj psychický stav, napr. sa podrobí psychoterapii s pozitívnym výsledkom, tak ako mu odporúčala aj znalkyňa, nič nebráni odporcovi, aby si podal návrh na rozšírenie styku s maloletými deťmi. Odporca uvádzal, že nesúhlasí so znaleckým posudkom, že si znalkyňa rozporuje, že je nezrozumiteľný, je jednostranný, zameraný proti nemu a pod. a preto žiadal kontrolný znalecký posudok. S uvedeným názorom súd nesúhlasil a v tomto smere odporcovi nebolo vyhovené, nakoľko mal za to, že znalecký posudok je zrozumiteľný, znalkyňa si neodporuje, odpovedala na všetky položené otázky jasne a zrozumiteľne, podrobne vysvetlila v čom spočíva hlavný problém v rodine. Taktiež súd uviedol, že odporcovi nič nebránilo predložiť súdu iný, ním zaobstaraný psychologický posudok na svoju osobu, ak spochybňuje závery súdom ustanoveného znalca a preukázať tak svoje tvrdenia. Zo strany odporcu sa jedná zrejme aj čiastočne o nepochopenie celého znaleckého posudku a jeho záverov. Súd dal účastníkom do pozornosti a uvedené zdôrazňuje, že rozhoduje podľa aktuálneho stavu ku dňu rozhodnutia (§ 154 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia) a preto nateraz je potrebné, aby bol naďalej obmedzený styk odporcu s maloletými deťmi, pričom obmedzenie spočíva predovšetkým v prítomnosti navrhovateľky pri styku odporcu s deťmi a nemožnosti prespania detí u odporcu. V prípade podstatnej zmeny pomerov od posledného rozhodnutia, ktoré súd učinil dňa 7.12.2015 je možné situáciu riešiť návrhom na zmenu rozhodnutia. Súd pri rozsahu styku prihliadol i na názor maloletých detí prezentovaný pred znalkyňou, kedy sa maloleté deti vyjadrili, že k otcovi sú ochotné prísť len cez víkend, nie cez týždeň, ale len v prítomnosti matky. Pri stanovení rozsahu styku odporcu s maloletými deťmi taktiež zohľadnil skutočnosť, že styk odporcu s maloletými deťmi sa už viac ako rok realizuje každú sobotu (pozn. nie len každú druhú sobotu), pričom z výsluchu rodičov mal súd preukázané, že aktuálne je situácia v rodine pokojná, stabilizovaná, rodičia sa navzájom rešpektujú, nehádajú sa, rodičia predbežné opatrenie rešpektujú, odporca sa pravidelne stretáva s maloletými deťmi každú sobotu za prítomnosti navrhovateľky, trávia spoločné chvíle najmä v rodinnom dome u odporcu, chodia spolu aj na rôzne výlety, absolvujú jazdu na koni a pod., čo súd zhodnotil vysoko pozitívne. Preto rozhodol tak, že odporca je oprávnený sa stýkať s deťmi každú sobotu od 9.00 hod. do 19.00 hod. aj naďalej, teda pri zachovaní štyroch dní do mesiaca (tak ako bolo rozhodnuté aj predbežným opatrením), nakoľko na takýto režim sú maloleté deti už navyknuté a po dobu viac než celý rok neboli v tomto smere medzi rodičmi zaznamenané žiadne výrazné nezhody. Súd ďalej upravil styk odporcu počas vianočných sviatkov každoročne v dňoch 25.12. a 26.12. od 9.00 hod. do 19.00 hod., každoročne dňa 1.1. od 9.00 hod. do 19.00 hod. a počas veľkonočnej nedele každoročne od 9.00 hod do 19.00 hod., rešpektujúc (s poukazom na znalecké dokazovanie) nevyhnutnosť prítomnosti navrhovateľky a nemožnosť prespania detí u odporcu. Súd mal za to, že je žiaduce, aby bol upravený styk odporcu s maloletými deťmi aj počas sviatkov, aby mal možnosť odporca a maloleté deti tráviť spoločné chvíle aj počas sviatkov, čo isto prispeje k zachovaniu a rozširovaniu pozitívnych citových väzieb medzi deťmi a odporcom, čo je nepochybne v záujme maloletých detí. Ďalej uviedol, že v predmetnom konaní tiež zvažoval postupnú úpravu styku, pri ktorej by v určitých časových horizontoch (napr. po troch, resp. šiestich mesiacoch) rozširoval styk odporcu s maloletými deťmi nielen časovo, ale už aj bez prítomnosti navrhovateľky a s možnosťou prespania detí u odporcu, avšak k uvedenému nakoniec nepristúpil, nakoľko nie je nateraz možné jednoznačne uviesť, v akom časovom horizonte a či vôbec, si odporca vyrieši svoj psychický stav. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 144 prvá veta O.s.p. s tým, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania a o náhrade trov konania štátu súd rozhodol tak, že o nich rozhodne v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. a to osobitným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu, v časti výroku o rozvod manželstva, v časti určeného výživného a v časti styku odporcu s maloletými deťmi. V časti výroku o rozvod manželstva svoje odvolanie odôvodnil tým, že opätovne zvažoval riešenie svojho vzťahu s navrhovateľkou a najmä riešenie, ktoré by bolo v prospech ich maloletých detí. I naďalej má citový vzťah k navrhovateľke a pokiaľ by i ona zvážila zmenu svojho postoja, nie je žiadny problém, aby obnovili riadne manželské spolužitie. Pri jeho stretávaní sa s deťmi je i navrhovateľka a nikdy medzi nimi v tomto časovom období neprišlo k nedorozumeniam, čo aj samotná navrhovateľka potvrdila pri svojom výsluchu. Je teda dôležité, aby spolu komunikovali a aby aj navrhovateľka zvážila riešenie, ktoré je v prospech maloletých detí. V prípade, ak by súd nevyhovel jeho odvolaniu v časti, v ktorej súd manželstvo rozviedol, podáva odvolanie aj v časti výroku, kde súd určil výživné na maloleté deti a upravil styk s maloletými deťmi. V žiadnom prípade nesúhlasí s výškou výživného tak, ako určil súd prvého stupňa. Pri určení výšky výživného súd konštatoval, že má príjem len vo výške 192,66 eura mesačne a že žiadne iné príjmy nemá. Poukázal tiež na to, že jeho výdaje sú mesačne vo výške 1.006,70 eura a rozdiel má vykrývať pôžičkami od svojich rodičov. Súd zároveň pri výške výživného vychádzal z priemerného mesačného príjmu, a to vo výške dvadsať násobku sumy životného minima, čo predstavuje sumu 3.961,80 eura. V danej časti však došlo k závažnému pochybeniu súdu prvého stupňa v tom smere, že vôbec nebral do úvahy pri svojom rozhodovaní ním predložené daňové priznania za rok 2013 a 2014. Je potrebné konštatovať, že jeho skutočný mesačný príjem v žiadnom prípade nie je 192,66 eura. Súd tiež konštatoval, že nepredložil hodnoverné listiny preukazujúce jeho príjem v Českej republike, kde by mal podnikať v rámci odštepného závodu zahraničnej právnickej osoby s názvom G. I. - I., so sídlom T. XXXX, K. L. G.. Odštepný závod nemá žiadny príjem a z tohto dôvodu ani v Českej republike k tomuto odštepnému závodu nepodáva žiadne daňové priznanie. Jeho mesačné výdavky predstavujú sumu celkom 1.707,24 eura. Predmetná suma pozostáva zo sumy 150,33 eur na štátny fond rozvoja bývania, 38,53 eura na stavebné sporenie, 64 eur na životné poistenie, 110 eur na preklenovací úver, 220,03 eura na leasing na Mercedes, 100 eur na splátku úveru, 220 eur do sociálnej a zdravotnej poisťovne, 137,66 eura na elektrinu, 20,05 eura na vodu, 180,64 eura na plyn, 50 eur na telefón, 216 eur na výživné, 100 eur na pohonné hmoty a 100 eur na potraviny. Uviedol, že mesačne mu nepravidelnou sumou prispievajú na domácnosť alebo na podnikanie jeho rodičia. Tvrdí, že súd pri svojom rozhodovaní o výške výživného mal brať do úvahy výšku jeho príjmu v súlade s jeho daňovými priznaniami za roky 2013 a 2014 tak, ako ich súdu predložil. Ak má súd pochybnosti o údajoch v uvedených týchto daňových priznaniach žiada, aby si odvolací súd vyžiadal priamo z Daňového úradu v Trnave, pobočka Skalica daňové priznania za rok 2013 a 2014. Tiež si súd môže vyžiadať potvrdenia o príjmoch z podnikania za posledných 5 rokov z príslušného finančného úradu v Českej republike. Nesúhlasí ani s rozhodnutím súdu prvého stupňa v časti, ktorou súd určil jeho styk s maloletými deťmi. V rámci dokazovania bolo súdom prvého stupňa preukázané, že medzi ním a maloletými deťmi sú vytvorené veľmi dobré citové vzťahy a tento údaj vyplýva tiež zo znaleckého posudku znalkyne PhDr. Mgr. Eleny Fortis. Táto v posudku opakovane uvádza, aká je distribúcia citových vzťahov maloletých detí k nemu a tiež aké sú výroky maloletých detí vyjadrujúce negatívne city k jeho osobe. Poukázal na vyjadrenia detí v rámci znaleckého dokazovania a má za to, že uvedenými zisteniami znalkyňou PhDr. Mgr. Eleny Fortis bolo preukázané, že obidve deti majú k nemu veľmi dobrý citový vzťah. Z tohto dôvodu je nepochopiteľné a nezrozumiteľné a v rozpore s predchádzajúcou časťou znaleckého posudku tvrdenie znalkyne, uvádzané v jej záveroch v bodoch 11., 13. a 14. znaleckého posudku. Zo znaleckého posudku teda vôbec nie je zrejmé, ako znalkyňa dospela k tomu záveru, že deti odmietajú u neho prespávať, že sú ochotné prísť do jeho bydliska výlučne v prítomnosti matky a len cez víkend. Tiež je nezrozumiteľné tvrdenie znalkyne o tom, že je v záujme maloletých detí upraviť ich styk s ním každú druhú sobotu v roku v prítomnosti matky a bez prespania. Nezrozumiteľné je tiež i tvrdenie znalkyne o tom, že deti odmietajú styk s ním v týždni a že majú vnímať jeho psychické zdravotné obmedzenia s tým, že sa nemôžu na neho spoľahnúť. V bode 14. znaleckého posudku znalkyňa uvádza, že odporúča u neho psychiatrickú starostlivosť a psychologickú starostlivosť formou psychoterapie. Má za to, že toto tvrdenie znalkyne je nad rámec jej možných zistení a vedomostí pre toto konanie. Ak znalkyňa mala záujem riešiť danú situáciu ohľadom jeho psychického stavu je toho názoru, že mala požiadať súd o prihratie znalca s odboru psychiatrie a až následne mohla prípadne dôjsť k záveru, ktorý je uvedený v bode 14. jej znaleckého posudku. Vyjadrenia znalkyne v tom, že maloleté deti sa nemôžu naňho spoľahnúť, nemajú pri ňom pocit istoty a bezpečia, nakoľko vnímajú jeho psychické zdravotné obmedzenia a preto vyžadujú prítomnosť matky, považuje za subjektívny názor znalkyne. Napriek tomuto nesprávnemu tvrdeniu znalkyne a v nadväznosti na to jej nesprávnemu tvrdeniu súdu sa začal podrobovať psychoterapii. Žiadal o kontrolný znalecký posudok, pretože trvá na tom, že znalecký posudok v bodoch 11., 13. a 14. je nezrozumiteľný a tieto závery nie sú žiadnym údajom v znaleckom posudku preukázané. Jednoznačne treba brať do úvahy i tú skutočnosť, že pokiaľ je matka detí prítomná pri jeho stretávaní sa s maloletými deťmi, kde predtým vždy celý týždeň sú iba s matkou, je prirodzené, že deti sa vyjadria v tom smere, že chcú byť u neho iba v prítomnosti matky. Ani tento údaj však priamo z vyjadrenia maloletých detí v rámci znaleckého dokazovania nebol preukázaný a opätovne ide iba o subjektívne vyjadrenie znalkyne bez akéhokoľvek konštatovania maloletých detí v danom smere. Má za to, že súd nesprávne vyhodnotil vzniknutú situáciu iba z dôvodu bezvýhradného rešpektovania znaleckého posudku znalkyne PhDr. Mgr. Eleny Fortis. Zároveň navrhol, aby odvolací súd rozhodol o úprave styku tak, že je oprávnený sa stýkať s maloletými deťmi každý nepárny týždeň od piatka od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod., počas letných prázdnin každý rok počas letných prázdnin od 16.07. od 18.00 hod. do 31.07. do 18.00 hod. a v čase od 16.08. od 18.00 hod. do 31.08. do 18.00 hod., počas vianočných sviatkov každý párny rok v čase od 28.12. od 10.00 hod. do 02.01. nasledujúceho roku do 18.00 hod. a každý nepárny rok počas vianočných sviatkov v čase od 23.12 od 15.00 hod. do 28.12 do 10.00 hod., počas veľkonočných sviatkov každý rok v čase od soboty od 09.00 hod. do nedele od 18.00 hod. Proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti určenia výživného a v časti úpravy styku podala odvolanie i navrhovateľka. Poukázala na to, že pri príjme odporcu, určenom v zmysle § 63 ods. 1 zákona o rodine, predstavuje súdom určené výživné len 8,58 % (2 x 170 eur zo sumy 3.961,80 eura), z takto určeného príjmu, čo je absolútne v rozpore s právom maloletých detí podieľať sa na životnej úrovni odporcu. Z celého textu napadnutého rozsudku však nie je zrejmé, akými úvahami sa súd riadil pri určení konkrétnej výšky výživného na maloleté deti. V rozsudku absentuje logické prepojenie medzi príjmom odporcu určeným podľa § 63 ods. 1 zákona o rodine a jeho majetkovými pomermi a súdom určeným výživným vo výške 170 eur na každé maloleté dieťa a sumou 50 eur na každé maloleté dieťa titulom tvorby úspor. V zmysle ustálenej rozhodovacej činnosti súdov v Slovenskej republike má výška výživného dosahovať na úroveň 20 až 30 % z príjmu povinného rodiča. V tejto kauze by predstavovala suma 30 % z 3.961,80 eura čiastku vo výške 1.188,54 eura. Navrhovateľkou požadované výživné 400 eur na každé dieťa predstavuje 20,19 % zo stanoveného príjmu odporcu v zmysle § 63 ods. 1 zákona o rodine. Maloleté deti žijú s matkou v podnájme, za ktorý matka platí sumu 360 eur mesačne. Matka im poskytuje osobnú starostlivosť, zabezpečuje im výchovu a výživu a venuje im všetok voľný čas. Zvýšené výdavky na chod domácnosti pomáhajú matke znášať aj rodičia a starí rodičia, odporca okrem výživného a preposielania rodinných prídavkov nedáva matke žiadne peniaze. V zmysle uvedeného žiada, aby rozsudok v tejto napadnutej časti odvolací súd zmenil tak, že zaviaže odporcu platiť výživné na každé dieťa po 400 eur mesačne k rukám matky. V rámci odvolania navrhovateľka napadla i výrok pokiaľ ide o úpravu styku odporcu s maloletými deťmi. Súdom určený styk odporcu s maloletými deťmi nemá oporu v zistenom skutkovom stave a najmä v záveroch súdneho znalca prezentovaných v znaleckom posudku. Súd v napadnutom rozsudku neuviedol, akými úvahami sa riadil pri určení styku odporcu s deťmi, obmedzil sa na konštatovanie, že styk každú sobotu sa realizuje už teraz a súčasne pre zachovanie a rozširovanie pozitívnych citových väzieb medzi odporcom a deťmi určil styk aj počas sviatkov. Súd sa odborným stanoviskom znalkyne vôbec neriadil, psychické problémy odporcu, ako uviedol vôbec nebral do úvahy a miestami ich doslova bagatelizoval, keď v odôvodnení rozsudku minimálne 4 x uviedol, že v prípade pozitívnej zmeny, napr. ak sa odporca podrobí psychoterapii s pozitívnym výsledkom rozšíri styk odporcu s maloletými deťmi. Opakovane žiadala súd, aby vykonal dokazovanie a preskúmal psychický stav odporcu, nakoľko sa odporca opakovane pokúšal vziať si život, užíva rôzne lieky, ktoré kombinuje s alkoholom a podobne. Posúdenie psychického stavu odporcu je pre určenie styku s maloletými deťmi zásadné a preto je nepochopiteľné, že súd túto otázku neskúmal. Súdom určený styk odporcu s deťmi diskvalifikuje rozvíjanie pozitívnych citových väzieb maloletých detí s rodinou v Čechách, starými rodičmi, prastarými rodičmi, sestrou navrhovateľky a ostatnou rodinou, ktorá žije 150 km od maloletých detí a jediný možný čas, kedy sa môžu vídať sú víkendy alebo prázdniny. Už v doposiaľ realizovanom styku s odporcom bolo náročné udržiavať a rozvíjať pozitívne citové väzby detí s rodinou v Čechách. Styk detí s odporcovou rodinou sa z podnetu odporcových rodičov realizoval vždy pred súdnym pojednávaním. V období medzi pojednávaniami musela matka sama kontaktovať odporcovu matku s otázkou, či sa odporcovi rodičia nechcú stretnúť s maloletými deťmi. Maloleté deti s rodinou odporcu nechodia na žiadne výlety, ani sa im rodina odporcu nijak zvlášť nevenuje. Počas doteraz realizovaného styku sa neobjavujú výrazné nezhody len z toho dôvodu, že nereaguje na slovné ataky odporcu, ktorý namiesto trávenia času s deťmi neustále adresuje navrhovateľke obvinenia, vyhrážky a výčitky. Čas trávený s odporcom navrhovateľka vníma ako veľmi stresujúci. Odporca má všetky izby v dome pozamykané a stráži každý krok nielen navrhovateľky, ale aj detí. Odporca si nahrával rozhovor s deťmi, pýtal sa ich prečo uňho nechcú spať, či sa ho boja. Súčasne určením každoročného styku odporcu s deťmi počas sviatkov konajúci súd opäť diskvalifikoval navrhovateľku a rodinu navrhovateľky, a zásadne zasiahol do práva maloletých detí tráviť sviatky s matkou a v kruhu rodiny navrhovateľky. Takmer všetky sviatky - Vianoce, Veľkú noc, Nový rok maloleté deti trávili s rodinou v Čechách, s ktorou majú pevné citové puto. Rozhodnutie súdu je v príkrom rozpore so záujmami detí a de facto ničí pozitívne citové väzby medzi deťmi, navrhovateľkou a rodinou navrhovateľky. Ani samotné deti sa nevyjadrili pred znalkyňou, že by chceli s odporcom tráviť sviatky a súčasne ani znalkyňa neodporúčala upraviť styk odporcu s deťmi cez sviatky. Nie je preto zrejmé, akými úvahami sa súd pri určení tohto styku riadil. Zároveň navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že odporca je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každú druhú sobotu za prítomnosti matky v čase od 10:00 hod. do 17:00 hod. a v prípade, ak by odvolací súd dospel k záveru, že je potrebné upraviť styk odporcu s deťmi počas sviatkov navrhla, aby rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že odporca je oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi každý rok 26.12. v čase od 10:00 hod. do 17:00 hod., každý rok 06.01. v čase od 10:00 hod. do 17:00 hod. a každý rok počas Veľkonočného pondelka v čase od 10:00 hod. do 17:00 hod.. Vo svojom odvolaní zároveň uviedla, že sa nestotožňuje so závermi súdu ohľadne hlavných príčin rozvratu manželstva, medzi ktoré súd zaradil neveru navrhovateľky a interrupciu navrhovateľky. Nevera navrhovateľky v žiadnom prípade nebola príčinou rozvratu, jedinou príčinou rozvratu manželstva bolo odporcovo nevhodné správanie sa k navrhovateľke, ktorú psychicky týral a opakovane fyzicky napadol. Navrhovateľka sa zároveň vyjadrila i odvolaniu odporcu prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Uviedla, že skutočnosť, že súd prvého stupňa manželstvo rozviedol a rozhodol týmto spôsobom je správne. Nebolo preukázané, že by na maloleté deti mal rozvod účastníkov konania negatívny vplyv, maloleté deti chápu, že manželstvo rodičov sa skončilo a sú s týmto stavom uzrozumené. Žiadne negatívne vplyvy na osobnosť a správanie maloletých detí z titulu rozvodu neboli zistené, a to ani v priebehu znaleckého vyšetrovania. K odvolaniu odporcu v časti výživného uviedla, že čiastka vo výške 192,67 eura, pripadajúca na jeden kalendárny mesiac predstavujúca teda čistý mesačný príjem odporcu, vyplýva z predloženého daňového priznania odporcu. Daňové priznanie predložil odporca a zároveň boli údaje z daňových priznaní potvrdené aj Daňovým úradom Trnava, pracovisko Skalica. Skutočnosť, že odporca tvrdí, že jeho mesačný príjem je vyšší ako je čiastka 192,67 eura len potvrdzuje fakt, že daňové priznania odporca upravuje tak, aby mu nevznikla žiadna daňová povinnosť a nezvyšovala sa odvodová povinnosť. Svojimi argumentmi odporca sám spochybnil svoje daňové priznania, keďže priznal, že jeho mesačný čistý príjem je vyšší ako je suma 192,67 eura. Vysvetlenie, že čiastka 192,67 eura mu zostáva po odpočítaní jeho nutných mesačných výdavkov je nezrozumiteľná a nie je vôbec jasné, čo odporca týmto vysvetlením chcel vôbec povedať. Skutočnosť, že odporcove príjmy sú diametrálne odlišné od deklarovaných daňových priznaní potvrdzuje aj fakt, že v prvostupňovom konaní odporca uvádzal, že jeho mesačné výdavky sú vo výške 1.000 eur, pričom sú kryté údajnými pôžičkami od rodičov. Za týmto účelom bol na návrh odporcu vypočutý otec odporcu, ktorý nevedel konkretizovať, akú sumu požičiava odporcovi mesačne a nevedel sa vyjadriť na otázku, akú čiastku daroval svojmu synovi za celé obdobie. Odporca prekvapivo v odvolaní uvádza, že jeho mesačné výdavky sú vo výške 1.707,24 eura, čo je cca o 700 eur viac ako pôvodne deklaroval. Je toho názoru, že odporca touto korekciou výdavkov ešte viac spochybnil svoje doterajšie tvrdenia, že na krytie výdavkov dostáva od rodičov peniaze vo výške 500 až 1.000 eur mesačne. K odvolaniu odporcu o úprave styku navrhovateľka uviedla, že počas celého konania pred súdom prvého stupňa ako aj v odvolaní absentuje náznak sebareflexie odporcu. Odporca si nepripúšťa žiadne psychické problémy, ktoré by vyústili do rozvodu, obviňuje všetkých ostatných a nechápe, čo je ich skutočnou príčinou. Na jednej strane odporca popiera závery posudku a tvrdí, že je nezrozumiteľný, avšak na druhej strane z posudku cituje state o pozitívnom vzťahu detí k odporcovi. Počas celého konania ani pri vyšetrení u znalkyne nebolo nikdy prezentované, že by deti nemali odporcu radi, alebo že by sa ho báli a odmietali s ním styk. Nie je preto zrejmé, z akého dôvodu na tieto údaje posudku poukazuje. Odporca pravdepodobne nerozumie tomu, že obmedzenie stýkania sa s deťmi za prítomnosti matky nie je vyvolané tým, že by ho deti odmietali, alebo by sa ho báli, ale je vyvolaný len a len psychickými problémami odporcu. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po tom, čo zistil, že odvolanie je podané včas a oprávnenou osobu (§ 201 a 204 O.s.p.), preskúmal vec nielen obsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), pretože ide o vec, ktorú možno začať i bez návrhu, bez nariadenia pojednávania, postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. zverejnil termín vyhlásenia rozhodnutia na úradnej tabuli súdu podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p., zistil, že rozsudok súdu prvého stupňa je v časti rozvodu manželstva a určenia výživného vecne správny a nemožno prihliadnuť k námietkam navrhovateľky a odporcu v ich odvolaniach, avšak v časti úpravy styku je odvolanie navrhovateľky a odporcu dôvodné. Odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvého stupňa riadne zistený skutkový stav pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie podmienok na rozvod manželstva, zverenie detí do osobnej starostlivosti matky a určenia výživného a pretože v celom rozsahu v tejto časti súhlasí i s jeho právnymi závermi vo veci, s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje na správne písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a nemôže v tejto časti vyhovieť odvolateľom. Na potvrdenie správnosti rozsudku súdu prvého stupňa v uvedených častiach udáva ešte nasledovné: Z obsahu spisu je zrejmé, že v danom prípade bol predmetom konania rozvod manželstva účastníkov konania a úprava práv a povinností rodičov k dvom maloletým deťom na čas po rozvode. Súd prvého stupňa rozhodol tak, že manželstvo účastníkov rozviedol, na čas po rozvode zveril maloletú Natáliu a maloletú Karolínu do osobnej starostlivosti matky s tým, že odporcu zaviazal platiť výživné na maloleté deti, na každé dieťa po 220 eur (170 eur ako výživné a 50 eur ako tvorba úspor). Zároveň súd upravil styk otca s maloletými deťmi, pričom rozsah úpravy styku vo výroku bližšie špecifikoval tak, ako bolo uvedené v úvode odôvodnenia tohto rozsudku. Voči rozsudku súdu prvého stupňa v časti určenia výživného a v časti úpravy styku podala odvolanie navrhovateľka a to z dôvodu, že deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni otca, pričom jej musia finančne vypomáhať rodičia a v prípade styku namietala, že z rozhodnutia súdu nie je zrejmé, akými úvahami sa riadil súd pri jeho určení. Voči rozsudku súdu prvého stupňa v časti rozvodu, určenia výživného a v časti úpravy styku podal odvolanie i odporca a to z dôvodu, že má k navrhovateľke i naďalej citový vzťah, súd nesprávne vyhodnotil jeho zárobkové možnosti a výdavky a pri úprave styku nezohľadnil vzájomné citové väzby medzi ním a maloletými deťmi, ako aj tým, že súd sa nevysporiadal s jeho námietkami týkajúcimi sa znaleckého posudku. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bola správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa v časti, v ktorej súd manželstvo rozviedol, v časti o určenie výživného a v časti úpravy styku. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19 <.. Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Podľa § 19 ods. 1, 2 cit. zák. o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. Z obsahu spisu, podaní účastníkov, je zrejmé, že manželia od 13.07.2014 nebývajú v spoločnej domácnosti, intímne sa nestýkajú, spoločne nehospodária. Odporca v odvolaní vyjadril nesúhlas s rozvodom manželstva z dôvodu, že opätovne zvažoval riešenie jeho vzťahu s navrhovateľkou, má k nej citový vzťah a v prípade, ak by zvážila zmenu svojho postoja, nie je žiadny problém, aby obnovili manželské spolužitie. Po vykonanom dokazovaní súd prvého stupňa dospel k záveru, že manželstvo je trvale a hlboko rozvrátené, pričom v odôvodnení rozsudku uviedol bližšie dôvody svojho záveru. V súlade s citovaným ustanovením § 23 ods. 3 súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19 <.. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, ktorý dospel k správnemu záveru, že rozvrat manželstva je hlboký, pretože manželia spolu nežijú, nie sú si verní (navrhovateľka priznala svoju neveru), vzájomne nerešpektujú svoju dôstojnosť (vzájomne sa osočujú, neprimerane kritizujú), nepomáhajú si vzájomne, nestarajú sa spoločne o deti a nevytvárajú zdravé rodinné prostredie, o veciach týkajúcich sa rodiny nerozhodujú manželia spoločne, nevedia sa dohodnúť o zásadných veciach vo výchove detí, spôsobu života, výkone práce navrhovateľky (t.j. neplnia si hlavne povinnosti uložené im v ustanovení § 18). Odporca na začiatku konania nesúhlasil s rozvodom manželstva avšak vo svojom vyjadrení doručenom súdu 3.12.2015 (č.l. 260) rovnako ako navrhovateľka konštatuje, že rozvrat manželstva je hlboký a trvalý a s rozvodom súhlasí. Aj keď v odvolaní odporca zmenil svoj postoj a bol by ochotný obnoviť manželské spolužitie, navrhovateľka to v svojich podaniach rázne odmieta. Nikoho nemožno nútiť zotrvať v manželskom zväzku, ktorý neplní žiadnu zo svojich funkcií a manželia si neplnia svoje manželské povinnosti a preto rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti, v ktorej súd manželstvo rozviedol je vecne správne a v tejto časti bol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdený. Navrhovateľka v odvolaní namietala závery súdu o príčinách rozvratu manželstva, nesúhlasila s tým, že by jej nevera a následne interrupcia boli príčinou rozvratu manželstva, trvala na tom, že nevera a interrupcia boli len následkom nevhodného správania sa odporcu a nastali v čase, keď ich manželstvo bolo už trvalo rozvrátené. Podľa názoru navrhovateľky príčinou rozvratu manželstva boli osobnostné charakteristiky odporcu, ako ich skonštatovala znalkyňa umocnené absenciou sebareflexie odporcu. Z obsahu odôvodnenia rozsudku v časti rozvodu vyplýva, že súd považoval za hlavnú príčinu rozvratu manželstva rozdielne názory účastníkov na spolužitie a poukázal na ich nevhodné správanie počas trvania manželstva, pričom toto nesprávne konanie konkretizoval a uzavrel, že na rozpade manželstva mali podiel obaja manželia. Po vykonanom dokazovaní aj podľa názoru súdu nebolo možné uzavrieť, že rozpad manželstva zavinil výlučne odporca. Aj v prípade navrhovateľky išlo o nevhodné správanie v čase ešte počas trvania manželstva a zároveň správanie v rozpore s ust. § 18 Zákona o rodine ako to bolo vyššie uvedené. Navyše odvolaciemu súdu procesné ustanovenia zákona neumožňujú prehodnocovať závery vykonaného dokazovania súdu prvého stupňa. Obaja účastníci nesúhlasili s rozsudkom súdu prvého stupňa v časti výšky výživného, matka navrhovala určiť výživné, na deti po 400 eur na každé dieťa odporca navrhoval určiť výživné vo výške po 50 eur na každé dieťa. Súd vo svojom rozsudku pri určení výšky výživného vychádzal z čistého príjmu matky 14.329,- Kč (530,21 eura) a príjmu otca, ktorý predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima (3.961,80 eura) podľa § 63 Zákon o rodine a bežných potrieb detí. Dospel k záveru, že určené výživné je primerané možnostiam a schopnostiam oboch rodičov a potrebám maloletých detí. Podľa názoru odvolacieho súdu neobstojí námietka odporcu v odvolaní, že súd ho zaviazal na platenie výživného v neprimerane vysokej výške a rovnako neobstojí námietka navrhovateľky, že súd zaviazal odporcu na výživné v neprimerane nízkej sume. V súvislosti s uvedenými námietkami účastníkov je potrebné uviesť, že odôvodnené potreby dieťaťa môžu byť rôzne podľa okolností každého jednotlivého prípadu. Sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a rozsahu jeho prípravy na budúce povolanie a ďalších okolností. Výživné pre dieťa nemá slúžiť len na uspokojovanie všetkých jeho najzákladnejších hmotných potrieb (jedlo, bývanie, ošatenie, obuv) ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, prípravu na povolanie, kultúrne, športové, rekreačné potreby a pod.). Za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. Vykonaným dokazovaním súdom prvého stupňa bolo preukázané, že maloleté deti B. a W. majú bežné potreby, primerané deťom, ktoré navštevujú 3 ročník ZŠ, pričom súd zohľadnil aj ich zdravotné problémy a výdavky na výživové doplnky. Pri určení výživného vo výške 170 eur súd správne vychádzal z odôvodnených potrieb maloletých detí ako aj z možnosti detí podieľať sa na životnej úrovni oboch rodičov. Obe deti navštevujú popri škole krúžky, ktoré súd prvého stupňa tiež zohľadnil spolu s nákladmi matky. Súd poukazuje na skutočnosť, že otec vykonáva podnikateľskú činnosť (živnostenské oprávnenie nebolo zrušené), navyše podniká pod obchodným menom G. I. - I., s miestom podnikania R.. Ďalej bolo zistené, že odporca zriadil 31.7.2000 odštepný závod zahraničnej právnickej osoby s názvom G. I. - I., so sídlom T. XXXX, XXXXX K. L. G., IČ: 691 89 145. Zápis odštepného závodu trvá. Z daňového priznania za rok 2013 mal súd preukázané, že odporca mal základ dane v sume 1.492,23 eura, čo by predstavovalo mesačný príjem otca vo výške 124,35 eura a z daňového priznania za rok 2014 mal súd preukázané, že odporca mal základ dane v sume 2.312 eur, čo by predstavovalo mesačný príjem odporcu vo výške 192,67 eura. Pokiaľ aj otec tvrdí, že spoločnosť v ČR zrušil, uvedené odporca žiadnym spôsobom nepreukázal. Otcovi z § 62 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva povinnosť platiť výživné a preto je má konať tak, aby bol schopný vyživovaciu povinnosť si riadne plniť. Ak by bol jeho príjem taký, ako uvádza mal by sa správať zodpovedne a svoju podnikateľskú činnosť a zamestnať sa, resp. zabezpečiť si pravidelný príjem tak, aby zabezpečil svoje deti. Jeho tvrdenia o nízkom príjme nemôžu byť na ťarchu maloletých dcér, ktoré majú zákonné právo na riadny vývoj a zabezpečenie potrieb. Nakoľko odporca si nesplnil svoju povinnosť (zo strany súdu prvého stupňa bol vyzvaný na predloženie listinných dôkazov ohľadne svojej podnikateľskej činnosti v ČR), teda nepreukázal svoje príjmy z podnikateľskej činnosti, súd prvého stupňa správne vychádzal z domnienky, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima (3.961,80 eura). V odvolaní odporca špecifikoval svoje výdavky vo výške 1.707,24 eura, ktoré sú v zjavnom rozpore s vykázanými príjmami (podľa daňových priznaní). Argumentáciu o finančnej výpomoci od rodičov odporca nepreukázal. Z uvedeného je možné uzavrieť, že ak má odporca na svoje výdavky 1700 eur, je v jeho možnostiach a schopnostiach platiť výživné vo výške spolu na dve deti 440 eur a súdom prvého stupňa určené výživné zodpovedá možnostiam a schopnostiam odporcu. Podľa ustálenej súdnej praxe zisk podnikateľa (ako jeho čistý príjem) je ekonomickým vyjadrením podnikateľských aktivít otca a nemožno ho zamieňať z príjmom otca, pretože príjem otca tvoria aj sumy, ktoré slúžia aj na osobné potreby podnikateľa (napr. pohonné hmoty, používanie motorového vozidla, účty za telefón, atď.) a podnikateľ si tieto položky účtuje ako náklady (odpočítateľné položky), pretože to umožňujú právne predpisy upravujúce daň z príjmu a tieto náklady (vždy uplatňované v čo najvyššej možnej miere) znižujú u podnikateľa tvorbu zisku. Na druhej strane sa však odvolací súd nestotožňuje ani s odvolacími námietkami navrhovateľky. Je pravdou, že podľa ustálenej súdnej praxe výživné platené povinným rodičom má predstavovať sumu zodpovedajúcu 20 - 30 % príjmu povinného rodiča (odhliadnuc od jeho výdavkov) s prihliadnutím aj na vek maloletých detí. Podľa názoru odvolacieho súdu je však potrebné rozlišovať, či ide o príjem určený z reálnych podkladov, resp. príjem určený spôsobom zvoleným súdom prvého stupňa (fiktívny príjem). Maloleté dcéry účastníkov sú vo veku deviatich rokov a je predpoklad, že výživné na ne sa bude zvyšovať v závislosti od ich potrieb a vývoja životných nákladov. Súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku podrobne uviedol, ktoré výdavky maloletých dcér súd pri rozhodovaní o výživnom zohľadnil, vysporiadal sa zároveň s tým, z akého dôvodu nebolo možné návrhu matky vyhovieť v časti ňou požadovaného výživného 400 eur na každé dieťa (navrhovateľkou vyčíslené neprimerane vysoké náklady na deti). Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa i časti určeného výživného podľa § 219 ods. 1 O.s.p.. Obaja účastníci v odvolaní namietali rozsah úpravy styku. Odporca súdu vytýkal, že rozhodoval o styku výlučne len podľa znaleckého posudku, pričom podľa názoru odporcu zo znaleckého posudku vôbec nie je zrejmé, ako znalkyňa dospela k záveru, že deti odmietajú u otca prespávať, že sú ochotné prísť do jeho bydliska výlučne v prítomnosti matky a len cez víkend. Tiež je nezrozumiteľné tvrdenie znalkyne o tom, že je v záujme maloletých detí upraviť ich styk s ním každú druhú sobotu v roku v prítomnosti matky a bez prespania. Nezrozumiteľné je tiež i tvrdenie znalkyne o tom, že deti odmietajú styk s ním v týždni a že majú vnímať jeho psychické zdravotné obmedzenia s tým, že sa nemôžu na neho spoľahnúť. V bode 14. znaleckého posudku znalkyňa uvádza, že odporúča u neho psychiatrickú starostlivosť a psychologickú starostlivosť formou psychoterapie. Otec vyjadril presvedčenie, že toto tvrdenie znalkyne je nad rámec jej možných zistení a vedomostí pre toto konanie. Otec navrhol styk s dcérami upraviť každý druhý víkend od piatku do nedele, počas letných prázdnin a počas sviatkov, pričom rozsah úpravy styku bližšie špecifikoval, ale aj s prespatím a bez prítomnosti matky. Matka v odvolaní namietala, že súdom určený styk otca s deťmi diskvalifikuje rozvíjanie pozitívnych citových väzieb maloletých detí s rodinou v Čechách, odkiaľ matka pochádza, starými rodičmi, prastarými rodičmi, sestrou navrhovateľky a ostatnou rodinou, ktorá žije 150 km od maloletých detí a jediný možný čas, kedy sa môžu vídať sú víkendy alebo prázdniny. Počas doteraz realizovaného styku (podľa nariadeného predbežného opatrenia každú sobotu) sa neobjavujú výrazné nezhody len z toho dôvodu, že matka nereaguje na slovné ataky odporcu, ktorý namiesto trávenia času s deťmi neustále adresuje navrhovateľke obvinenia, vyhrážky a výčitky. Čas trávený s odporcom navrhovateľka vníma ako veľmi stresujúci. Z uvedeného dôvodu matka navrhla upraviť styk detí s otcom každú druhú sobotu a počas sviatkov v kratšej dobe tak, aby s deťmi mohla tráviť čas so svojou rodinou na Morave. Súd prvého stupňa počas konania ustanovil znalkyňu PhDr. Mgr. Elenu Fortis z odboru psychológia, odvetvie poradenská psychológia, ktorej úlohou bolo okrem iného posúdiť otázku zverenia maloletých detí do starostlivosti rodičov a rozsah a spôsob úpravy styku s maloletými deťmi. Znalkyňa písomne vypracovala znalecký posudok, ktorý bol účastníkom konania doručený a odporca podaním doručeným súdu 3.12.2015 (č.l. 259) vyslovil námietky voči znaleckému posudku predovšetkým v tom, že závery posudku nekorešpondujú s obsahom vyšetrení, ktoré záverom posudku predchádzali. V takých prípadoch zvyčajne súd znalca vypočuje v súlade s § 127 ods. 1 O.s.p. a znalec na pojednávaní poskytne vysvetlenia účastníkom konania a súdu k vysloveným námietkam. Znalecké dokazovanie a následne rozhodnutie súdu je v prípade, ak znalec poskytne primerané a logické vysvetlenie námietok účastníka presvedčivejšie. Napriek tvrdeniu súdu prvého stupňa o jasnosti a zrozumiteľnosti znaleckého posudku je odvolací súd toho názoru, že vypočutím znalkyne, by mohli byť odstránené pochybnosti odporcu vyjadrené v podaní na č. l. 259 - 261 ale aj v odvolaní v časti úpravy styku. Podľa názoru odvolacieho súdu sú čiastočne dôvodné aj námietky navrhovateľky (matky) vyjadrené v odvolaní v časti úpravy styku. Počas konania súd prvého stupňa uznesením č. k. 6P/184/2014 zo dňa 20.08.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 26CoP/28/2014-48 zo dňa 27.10.2014 nariadil predbežné opatrenia, ktorým uložil otcovi povinnosť odovzdať maloleté dcéry do osobnej starostlivosti matky a okrem iného upravil aj styk otca s dcérami tak, že otec je oprávnený sa s maloletou B. a W. stretávať každú sobotu v roku od 10:00 hod. do 17:00 hod. za prítomnosti navrhovateľky. Týmto predbežným opatrením bol styk otca s maloletými deťmi upravený iba predbežne, do právoplatného skončenia vo veci samej. Nie je preto možné sa stotožniť s odôvodnením súdu prvého stupňa, ktorý upravil styk každú sobotu v podstatne zhodne s úpravou styku v predbežnom opatrení z dôvodu, že na takýto režim sú maloleté deti navyknuté a po dobu viac než celý rok neboli v tomto smere medzi rodičmi zaznamenané žiadne výrazné nezhody. Takýto spôsob úpravy styku môže brániť tak, ako to uviedla navrhovateľka, plánovať a rozvíjať vzťahy maloletých detí s rodinou na Morave ale aj plánovať si rôzne víkendové aktivity pre navrhovateľku, maloleté deti ale aj odporcu. Podobne to platí i pre spôsob úpravy styku počas sviatkov. Na druhej strane však pri úprave styku nemôže byť uprednostňovaná širšia rodina matky pred stretávaním sa detí s otcom, pri čom bude potrebné hľadať kompromisné riešenia úpravy styku detí s otcom. Súd pri rozhodovaní v podstate nerešpektoval ani závery znaleckého dokazovania, keď znalkyňa doporučila styk upraviť každú druhú sobotu, bez prespatia a v prítomnosti matky (bol 13 znaleckého posudku). Z vyššie uvedených dôvodov je rozsudok súdu prvého stupňa v časti úpravy styku otca s maloletými dcérami nedostatočne odôvodnený, čomu ale predchádzalo aj nedostatočne vykonané dokazovanie, preto odvolací súd rozsudok súdu v tejto časti a v závislom výroku o trovách konania s poukazom na ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil v zrušenej časti na ďalšie konanie a rozhodnutie. Úlohou súdu prvého stupňa bude pokračovať v dokazovaní výsluchom účastníkov konania, od ktorých bude zisťovať súčasný stav stretávania sa otca o dcérami a posun odporcu v liečbe, ktorý v odvolaní tvrdí, že sa lieči, napriek tomu, že so závermi znaleckého posudku nesúhlasí, ale pre deti je ochotný urobiť všetko, čo je v jeho silách. V prípade, ak sa rodičia stále nevedia dohodnúť na stretávaní sa otca s dcérami súd vypočuje znalkyňu k námietkam otca k znaleckému posudku, ktorej súd pred vypočutím doručí všetky námietky otca k znaleckému posudku (vyjadrenie odporcu č.l. 259 - 263 a odvolanie), aby sa na výsluch mohla pripraviť. Odvolaciemu súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známe, že styk rodiča s dieťaťom je upravovaný v prítomnosti matky zvyčajne po dobu určitú a obmedzenú, kým nedôjde k vybudovaniu vzájomnej dôvery otca s deťmi. Aj v tomto prípade by bolo vhodné, keby sa znalkyňa pokúsila vyjadriť predpoklad, do kedy bude potrebné, aby sa styk otca uskutočňoval za prítomnosti matky, aby aj otec bol motivovaný vykonať nápravu v svojom správaní a podrobiť sa liečbe, čo by viedlo k tomu, aby sa mohol stretávať s dcérami bez prítomnosti matky. Je všeobecne známe, že prítomnosť druhého rodiča pri styku je obmedzujúci prvok, avšak ak na strane otca existujú také závažné prekážky, že sa nemôže stretávať s dcérami sám, bez prítomnosti matky, je potrebné pre bezpečnosť detí a ich najlepší záujem tento stav rešpektovať. Podobne je to aj s prespávaním detí u otca. Súd bude tiež zisťovať, či znalkyňa je s ohľadom na svoju špecializáciu oprávnená sa vyjadriť i k psychickému stavu odporcu (čo vo vyjadreniach odporca namieta) a v prípade ak by nebola oprávnená súd zváži, či nebude vhodné za účelom skúmania a vyhodnotenia psychického stavu odporcu pribrať si k doplneniu znaleckého posudku konzultanta, psychiatra. K hodnoteniu znaleckého dokazovania je potrebné uviesť, že podľa ustálenej súdnej praxe je znalec je osobou, ktorá prostredníctvom svojich odborných znalostí posudzuje skutočnosti, ktoré boli súdom určené a v znaleckom posudku oznamuje subjektívny výsledok tohto posúdenia. Dôkaz znaleckým posudkom je súd oprávnený hodnotiť podľa zásad vyjadrených v 132 O.s.p. Hodnoteniu súdu pritom nepodliehajú odborné znalecké závery v zmysle ich správnosti, pretože k tomu sudca nemá odborné znalosti alebo ich nemá v takej miere, aby mohol preskúmanie znaleckého posudku vykonať. Závery znaleckého dokazovania súd hodnotí len v tom smere, či sú jednoznačné, logicky vysvetlené a presvedčivé. Aby súd mohol k takémuto záveru dospieť, bude potrebné vysporiadať sa s námietkami odporcu k znaleckému posudku ako bolo vyššie uvedené vypočutím znalca. Ak po vypočutí znalca súd nedôjde k uvedenému záveru, na vykonané znalecké dokazovanie nemôže prihliadnuť a rozhodne na základe iných vykonaných dôkazov, prípadne nariadi kontrolné znalecké dokazovanie. Po doplnení dokazovania súd vo veci opätovne rozhodne a rozhodnutie v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodní. Súd zároveň rozhodne i o trovách odvolacieho konania. Tento rozsudok bol prijatý v odvolacom senáte počtom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.