Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 31Cob/135/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2616203408 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2616203408.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v právnej veci žalobcu: J.S.T. plus s.r.o., so sídlom Topoľčany, Mudroňova 2, IČO: 36 551 961, právne zast.: JUDr. Mária Cagalová, advokátka so sídlom Nové Mesto nad Váhom, Poľovnícka 10, proti žalovaným: 1/ Poľnohospodárske družstvo Smolinské, so sídlom Smolinské, č. 386, IČO: 31 413 315, 2/ GB management, a.s., so sídlom Praha- Břevnov, so sídlom Slavníkova 2357/9, Česká republika, IČO: 289 827 46, o návrhu na predbežné opatrenie, o odvolaní žalovaných 1/, 2/ proti uzneseniu Okresného súdu v Senici č. k. 6 Cb/23/2016-19 zo dňa 7. júna 2016, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil predbežné opatrenie, ktorým uložil žalovanému 1/, aby sa zdržal akéhokoľvek konania, ktorým by akýmkoľvek spôsobom nakladal s postúpeným úverom žalovaného 1/ a jeho zabezpečením, a to do právoplatného skončenia konania vo veci. Zároveň nariadil žalovanému 2/, aby sa zdržal akéhokoľvek konania, ktorým by previedol, zaťažil alebo zriadil vecné bremeno k svojmu nehnuteľnému a hnuteľnému majetku, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci. 2. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že súd prvej inštancie vyslovil, že mal osvedčené, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia je dostatočne odôvodnený žalobcom uvedenými skutočnosťami, najmä s poukazom na doterajšie konanie žalovaného 1/ svedčiace o pravdepodobnosti nároku žalobcu proti žalovaným vo veci samej a tiež preukázaním nebezpečenstva bezprostrednej hroziacej ujmy v súvislosti s budúcim nakladaním s úverom a majetkom zo strany žalovaných. Z faktúr žalobcu a dodacích listov k nim vyplynulo, že medzi žalobcom a žalovaným 1/ existoval obchodnoprávny vzťah. 3. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný 1/ dňa 22.7.2016 odvolanie, v ktorom sa jednak vyjadril k samotnej žalobe a zároveň uviedol, že celý výrok uznesenia ktorým bolo vydané predbežné opatrenie považuje za rozporný s hmotným právom a nepreskúmateľný. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za arbitrárne, pretože sa v ňom neuvádzajú žiadne zákonné náležitosti návrhu, ktorý musí odôvodniť potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi. Žalovaný 1/ ďalej uviedol, že žalobca v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia len vyjadruje akési obavy z toho, že žalovaný 2/ postúpi úver ďalej na iný právny subjekt spolu s jeho zabezpečením, čím by sa podľa žalobcu znemožnilo žalobcovi vymáhanie jeho nie malej pohľadávky. Žalovaný 2/ ako nadobúdateľ pohľadávky z úveru má podľa názoru žalovaného 1/ panstvo nad majetkom, ktorý zabezpečuje jeho pohľadávku z úveru, s ktorým sa ako jediný môže uspokojiť, preto obavy vznesené žalobcom v obsahu návrhu na nariadenie predbežného opatrenia sa nemôžu nikdy naplniť. Vo vzťahu k žalovanému 2/ žalobca len všeobecne abstraktne vyjadruje obavy z možného úmyselného znižovania majetku, žiadne konkrétne okolnosti takéhoto scudzovania neuvádza, pretože ani žiadnym takýmto právnym úkonom nedošlo. Samotný návrh žalobcu neobsahuje opísanie rozhodujúcich skutočností na nariadenie predbežného opatrenia, v danom prípade preto súd vydal predbežné opatrenie opierajúc sa o skutkové právne dôvody návrhu na vydanie predbežného opatrenia, ktoré neexistujú. Okrem uvedených vád súd uložil žalovanému 1/ povinnosť, ktorá je nevykonateľná, pretože ako dlžník z úverového vzťahu predsa nedisponuje úverom a jeho zabezpečením a týmto disponuje žalovaný 2/, ktorý ako veriteľ disponuje s úverom a jeho zabezpečením. Súd vydal predbežné opatrenie voči žalovanému 1/ napriek tomu, že nie je pasívne legitimovaným účastníkom súdneho konania o určenie právnej neúčinnosti zmluvy o zmene veriteľa. 4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie aj žalovaný 2/ dňa 28.6.2016, v ktorom uviedol, že uznesenie o nariadení predbežného opatrenia považuje za mätúce, nezrozumiteľné a nevykonateľné, pretože žalobca v ňom neosvedčil základné skutočnosti potrebné na záver o pravdepodobnosti nároku ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana ako aj neosvedčil naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Zásadnou skutočnosťou je, že žalovaný 2/ neuzatvoril so žalovaným 1/ nijakú zmluvu o zmene veriteľa ako to v návrhu tvrdí žalobca. Žalovaný 2/ uzatvoril zmluvu o postúpení pohľadávok s veriteľom žalovaného 1/ a to so Slovenskou sporiteľňou, a.s., pričom zmluva o postúpení pohľadávok je právnym úkonom uskutočneným medzi žalovaným 2/ a Slovenskou sporiteľňou a nie žalovaným 1/, voči ktorému žalobca eviduje pohľadávku. Vychádzajúc z uvedených kritérií, ktorých naplnenie je pre úspešnosť žaloby a odporovanie právnych úkonov nevyhnutné, najmä v dôsledku skutočností, že žalobca nie je veriteľom ani žalovaného 2/, ani Slovenskej sporiteľne, a.s., teda žalovaný 2/, ani Slovenská sporiteľňa, a.s. nie sú dlžníkmi žalobcu, žalobca nemôže byť preto v spore aktívne legitimovanou osobou na to, aby odporoval účinky zmluvy o postúpení pohľadávok medzi žalovaným 2/ a Slovenskou sporiteľňou, a.s.. Pokiaľ ide o samotné uznesenie o nariadení predbežného opatrenia, tak výrok tohto rozhodnutia je nezrozumiteľný, neurčitý a nevykonateľný, ako aj ďalší výrok ktorý nariaďuje žalovanému 2/, aby sa zdržal akéhokoľvek konania, ktorým by previedol, zaťažil alebo zriadil vecné bremeno k svojmu hnuteľnému a nehnuteľnému majetku a to do právoplatnosti skončenia konania vo veci. Týmto opatrením súd neprimerane a bez akéhokoľvek osvedčenia o pravdepodobnosti nároku žalobcu ako aj osvedčenia naliehavosti potreby takéhoto zásahu zasiahol do práv žalovaného 2/ a tieto práva obmedzil v rozpore s ustanoveniami O.s.p.. 5. Vzhľadom na skutočnosť, že v priebehu súdneho konania dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č.160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok), odvolací súd posudzoval návrh na nariadenie predbežného opatrenia v zmysle ustanovení CSP o neodkladných opatreniach. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 471 ods. 1 CSP predbežné opatrenie nariadené predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa spravujú ustanoveniami tohto zákona o neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenia môže sú nariadiť ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava že exekúcia bude ohrozená. 6. Z predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobca dodal žalovanému 1/ tovar a to naftu a olej a po dodávke tohto tovaru žalovanému 1/ vystavil faktúry, ktoré žalovaný neuhradil v plnej výške a ku dňu podania žaloby mu zostalo uhradiť celkovo sumu 70.602,64 Eur. Ďalej bolo zistené, že žalovaný 1/ uzatvoril so Slovenskou sporiteľňou dňa 12.11.2009 zmluvu o úvere vo výške 4,600.000,- Eur. Žalovaný 1/ prestal úverové splátky splácať od augusta 2015, na základe čoho Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľ žalovaného 1/ dňa 31.3.2016 postúpila pohľadávku vyplývajúcu z úveru poskytnutého žalovanému 1/ na žalovaného 2/. Následne žalobca podal na Okresný súd v Senici dňa 10.5.2016 návrh označený ako odporovacia žaloba o neúčinnosti zmluvy o zmene veriteľa podľa § 42a Občianskeho zákonníka v spojení s návrhom na vydanie predbežného opatrenia, ktorým žalobca sa domáhal, aby súd zakázal žalovanému 1/ zdržať sa konania, ktorým by akýmkoľvek spôsobom manipuloval s postúpeným úverom žalovaného a jeho zabezpečením a aby zakázal žalovanému 2/ previesť, zaťažiť alebo zriadiť vecné bremeno k svojmu nehnuteľnému ako aj hnuteľnému majetku, všetko do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Ako bolo vyššie uvedené, súd prvej inštancie návrhu na predbežné opatrenie vyhovel a vydal ho v takom znení akom žiadal žalobca. 7. Odvolací súd po preskúmaní jednotlivých námietok, ktoré sú obsahom odvolaní žalovaného 1/ a 2/ dospel k záveru, že odvolanie týchto sporových strán je dôvodné. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie pri posudzovaní návrhu na vydanie predbežného opatrenia vychádzal z tvrdení žalobcu, avšak pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa mala priznať predbežná ochrana, nemal osvedčené základné skutočnosti. V prvom rade treba poznamenať, že žalobca vo svojom návrhu na predbežné opatrenie neuviedol základné skutočnosti, ktoré vyžadovalo ustanovenie § 74 ods. 1 O.s.p. a to že bolo potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov alebo je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Hoci odvolací súd posudzuje už predbežné opatrenie v zmysle nového účinného zákona č.160/2015 Z.z., je potrebné, aby odvolací súd skonštatoval aj to, že súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol v poslednom odseku na druhej strane, že v danom prípade mal osvedčené, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia je dostatočne odôvodnený žalobcom uvedenými skutočnosťami, najmä s poukazom na doterajšie konanie žalovaného 1/ svedčiace o pravdepodobnosti nároku žalobcu proti žalovaným vo veci samej a tiež preukázaním nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy v súvislosti s budúcim nakladaním s úverom a majetkom zo strany žalovaných. Odvolací súd v tomto smere konštatuje, že takéto konštatovanie skutočnosti, bez uvedenia konkrétnych faktov, z ktorých súd vychádzal, že existuje nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy s uvedením relevantných dôkazov ktoré toto konštatovanie potvrdzujú, spôsobuje fakt, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v tomto smere arbitrárne. To, že súd prvej inštancie konštatuje, že žalobca má obchodnoprávny vzťah so žalovaným 1/ nie je dostatočným dôvodom na to, aby súd vydal v danom smere predbežné opatrenie. 8. Z ustanovenia § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V tomto smere nebol návrh žalobcu ani z hľadiska tohto ustanovenia dostatočne odôvodnený, nie je z neho zrejmá potreba bezodkladného upravenia pomerov medzi účastníkmi a takisto nie je z neho zrejmé, že by bola exekúcia ohrozená. Keďže nie je zrejmé, akým exekučným titulom žalobca disponuje, resp. by disponoval vo vzťahu k žalovanému 2/, keď medzi týmito subjektami neexistuje žiadny obchodnoprávny, či iný právny vzťah. 9. Odvolací súd poukázal na to, že vyjadrenia žalovaných 1/ a 2/ majú svoje logické opodstatnenie najmä vo vzťahu, že z výroku I. napadnutého uznesenia nie je zrejmé ako by mohol žalovaný 1/ t. j. PD Smolinské nakladať s postúpeným úverom, keď vystupuje v pozícii dlžníka vo vzťahu k poskytnutému úveru zo strany Slovenskej sporiteľne, a.s.. Pokiaľ ide o výrok v ktorom je nariadené žalovanému 2/, aby sa zdržal akéhokoľvek konania, ktorým by previedol, zaťažil alebo zriadil vecné bremeno k svojmu nehnuteľnému a hnuteľnému majetku, odvolací súd konštatuje, že tento výrok je nekonkrétny, nie je z neho zrejmé ktorého nehnuteľného a hnuteľného majetku sa má predbežné opatrenie týkať a musí byť vo výroku jasne konkretizovaný tento majetok a to práve s ohľadom na predmet sporu, kedy predmetom sporu je odporovateľnosť právneho úkonu a to zmluvy o prevode, resp. o postúpení pohľadávky (absentuje súvislosť medzi konaním vo veci samej a vydaným predbežným opatrením vo vzťahu žalobca - žalovaný 2/). 10. K otázke aktívnej legitimácie a postavenia sporových strán v merite veci sa odvolací súd nebude vyjadrovať z dôvodu, aby nedošlo k prejudikovaniu predmetu sporu. Odvolací súd sa zaoberal len časťou odvolania a vyjadreniami žalovaných, obsahom ktorých je posúdenie správnosti prvostupňového rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie nariadil predbežné opatrenie. V tomto smere odvolací súd konštatuje, že napadnuté uznesenie je nepreskúmateľné, keďže súd prvej inštancie poukazuje na dôvody a okolnosti, ktoré sú uvedené v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, pričom podľa názoru odvolacieho súdu návrh na nariadenie predbežného opatrenia takéto dôvody neobsahuje. Pokiaľ súd prvej inštancie odkazuje na tieto dôvody a tieto dôvody jasne neuvádza v samotnom uznesení, stáva sa jeho rozhodnutie nepreskúmateľným. 11. Odvolaciemu súdu nie je zrejmé, ako by mohol žalovaný 1/ ukrátiť žalobcu na jeho právach vymôcť pohľadávku, ktorú žalobca má voči tomuto subjektu, z titulu že veriteľ žalovaného 1/, ktorý poskytol žalovanému 1/ úver, t.j. Slovenská sporiteľňa, a.s. previedla zostatok tohto úveru, teda pohľadávku tohto úveru na žalovaného 2/. Žalobca v návrhu žiadnym spôsobom nevysvetlil akým spôsobom by mohol žalovaný 1/ ovplyvniť v rámci svojich zákonných práv, aby jeho veriteľ nepostúpil pohľadávku ktorú má voči nemu na iný subjekt, t. j. na žalovaného 2/. Podľa názoru súdu teda chýba príčinná súvislosť medzi konaním dlžníka spočívajúca v ukracovaní uspokojenia pohľadávky žalobcu s konaním ktoré je predmetom samotného sporu o odporovateľnosti právneho úkonu t. j. s konaním kedy Slovenská sporiteľňa, a.s. postúpila svoju pohľadávku voči žalovanému 1/ na žalovaného 2/. 12. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie postupom podľa § 388 CSP zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 13. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3ods.9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).