Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24Co/411/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2310212676 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2310212676.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a členov senátu: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci navrhovateľov: 1. H. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., S. XX, 2. O. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., A. XX, obaja zastúpení M. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, proti odporcom: 1. Slovenská republika, zast. Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Bratislava, Búdkova 36, 2. I. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, XXXXX B., Izrael, 3. I. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, D.N. I. XXXXX, Izrael, 4. C. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom USA, XXXXX, I. J., F. Y. XXXXX, 5. K. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. I. XX, XXXXX C., Izrael, 6. U. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. V.. XX, XXXXX C., Izrael, odporcovia v 2. rade až 6. rade zastúpení advokátkou: JUDr. Marta Michalková, Župné nám. 3, Bratislava, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcov: Poľnohospodárske družstvo Močenok, IČO: 00 198 706, so sídlom Močenok, Nitrianska 1232/50, zastúpeného advokátom: JUDr. Mária Jakubíková, Nitra, Fr. Mojtu 43, o určenie vlastníckeho práva a o zaplatenie istiny s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľov 1 a 2 proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k 23C/219/2010-224 zo dňa 9. februára 2015 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Galanta č.k. 23C/219/2010-242 zo dňa 1. apríla 2015, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporcom 1 až 6 sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . Navrhovatelia 1 a 2 s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov zaplatiť náhradu trov odvolacieho konania 591,04 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám jeho advokátky. o d ô v o d n e n i e : Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu navrhovateľov, ktorou sa domáhali aby súd určil, že navrhovateľka v 1. rade je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti v podiele 1/1, nachádzajúcej sa v k.ú. C., obec C. a to parc. č. 5043/2 - orná pôda o výmere 7110 m2, ktorá vznikla na základe geometrického plánu č. 28/2013 zo dňa 02.09.2013 vyhotoveného U. G. odčlenením z parcely č. 5043 - orná pôda o výmere 84840 m2 zapísanej na LV č. XXXX pre k.ú. C. na Okresnom úrade Šaľa, odbor katastrálny ako parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape vo vlastníctve U. U. v 1/1. navrhovateľ v 2. rade je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti v podiele 1/1, nachádzajúcej sa v k.ú. C., obec C. a to parc. č. 5043/1 - orná pôda o výmere 7110 m2, ktorá vznikla na základe geometrického plánu č. 28/2013 zo dňa 02.09.2013 vyhotoveného U. G. odčlenením z parcely č. 5043 - orná pôda o výmere 84840 m2 zapísanej na LV č. XXXX pre k.ú. C. na Okresnom úrade Šaľa, odbor katastrálny ako parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape vo vlastníctve U. U. v 1/1, s tým, že geometrický plán č. 28/2013 zo dňa 02.09.2013 vyhotovený U. G. je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku. Zároveň žiadali, aby súd odporcu v 2. rade zaviazal navrhovateľom v 1. a 2. rade zaplatiť z titulu nájomného sumu vo výške 630,68 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% z dlžnej sumy odo dňa 01.03.2006 do zaplatenia. Odporcu v 3. rade zaviazal navrhovateľom v 1. a 2. rade zaplatiť z titulu nájomného sumu vo 157,67 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% z dlžnej sumy odo dňa 01.03.2006 do zaplatenia. Odporcu v 4. rade zaviazal navrhovateľom v 1. a 2. rade zaplatiť z titulu nájomného sumu vo 157,67 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% z dlžnej sumy odo dňa 01.03.2006 do zaplatenia. Odporcu v 5. rade zaviazal navrhovateľom v 1. a 2. rade zaplatiť z titulu nájomného sumu vo 157,67 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% z dlžnej sumy odo dňa 01.03.2006 do zaplatenia. Odporcu v 6. rade zaviazal navrhovateľom v 1. a 2. rade zaplatiť z titulu nájomného sumu vo 157,67 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% z dlžnej sumy odo dňa 01.03.2006 do zaplatenia. Súd odporcovi 1 náhradu trov konania nepriznal. Navrhovateľom v 1. a 2. rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcom 2, 3, 4, 5 a 6 trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia každému vo výške vo výške 95,54 Eur, na účet ich právneho zástupcu vedený v T. a.s. číslo Z do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Súd vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil s použitím § 80 písm. c) a vecne zdôrazňujúc vydržanie ako jeden z originálnych spôsobov vydržania za splnenia O.s.p. účinného do 01.07.2016, § 130 ods. 1, § 132 ods. 1, § 134 ods. 1 a § 460 Občianskeho zákonníka a v časti o náhrade trov konania s použitím § 142 ods. 1 O.s.p. Vecne argumentoval tým, že právny predchodca navrhovateľov sa svojím pôvodným návrhom domáhal rozhodnutia, ktorým by súd určil, že listina Štátneho pozemkového úradu v Bratislave „Konečný zoznam nadobúdateľov“ bývalých židovských poľnohospodárskych nehnuteľností v kat. území G. a k nemu patriaci Geometrický plán vyhotovený Ing. A. U. č. 98/1944, ktorým boli rozdelené parcely vedené vo vložke č. 1238 kat. úz. G. vyhotovený dňa 14.08.1944 sú právoplatnými dokladmi k zápisu vlastníckeho práva, aby súd určil, že parc. č. 2175/44 - roľa o výmere 14220 m2 v kat. úz. C. a zachytená v Geometrickom pláne č. 98/1944 zo dňa 14.08.1944, vyhotovenom Ing. A. U. je vo vlastníctve navrhovateľa a o určenie povinnosti odporcov zaplatiť navrhovateľovi 1.261,36 Eur s 22% úrokmi zo sumy 831,69 Eur. Navrhovatelia v 1. a 2. rade, ktorí vstúpili do konania na miesto svojho právneho predchodcu sa svojím návrhom, ktorého zmenu súd pripustil uznesením pod č.k. 23C/219/2010-195 zo dňa 02.04.2014 domáhali toho, aby súd určil, že navrhovateľka v 1. rade je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti v podiele 1/1, nachádzajúcej sa v k.ú. C., obec C. a to parc. č. 5043/2 - orná pôda o výmere 7110 m2, ktorá vznikla na základe geometrického plánu č. 28/2013 zo dňa 02.09.2013 vyhotoveného U. G. odčlenením z parcely č. 5043 - orná pôda o výmere 84840 m2 zapísanej na LV č. XXXX pre k.ú. C. na Okresnom úrade Šaľa, odbor katastrálny ako parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape vo vlastníctve U. U. v 1/1. Ďalej, aby súd určil, že navrhovateľ v 2. rade je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti v podiele 1/1, nachádzajúcej sa v k.ú. C., obec C. a to parc. č. 5043/1 - orná pôda o výmere 7110 m2, ktorá vznikla na základe geometrického plánu č. 28/2013 zo dňa 02.09.2013 vyhotoveného U. G. odčlenením z parcely č. 5043 - orná pôda o výmere 84840 m2 zapísanej na LV č. XXXX pre k.ú. C. na Okresnom úrade Šaľa, odbor katastrálny ako parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape vo vlastníctve U. U. v 1/1. Geometrický plán č. 28/2013 zo dňa 02.09.2013 vyhotovený U. G. je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku. Zároveň žiadali, aby súd odporcu v 2. rade zaviazal navrhovateľom v 1. a 2. rade zaplatiť z titulu nájomného sumu vo výške 630,68 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% z dlžnej sumy odo dňa 01.03.2006 do zaplatenia. Odporcu v 3. rade zaviazal navrhovateľom v 1. a 2. rade zaplatiť z titulu nájomného sumu vo 157,67 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% z dlžnej sumy odo dňa 01.03.2006 do zaplatenia. Odporcu v 4. rade zaviazal navrhovateľom v 1. a 2. rade zaplatiť z titulu nájomného sumu vo 157,67 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% z dlžnej sumy odo dňa 01.03.2006 do zaplatenia. Odporcu v 5. rade zaviazal navrhovateľom v 1. a 2. rade zaplatiť z titulu nájomného sumu vo 157,67 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% z dlžnej sumy odo dňa 01.03.2006 do zaplatenia. Odporcu v 6. rade zaviazal navrhovateľom v 1. a 2. rade zaplatiť z titulu nájomného sumu vo 157,67 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% z dlžnej sumy odo dňa 01.03.2006 do zaplatenia. Návrh navrhovatelia v 1. a 2. rade odôvodnili tým, že je tu naliehavý právny záujem na tejto žalobe, keďže naliehavý právny záujem vyžaduje ust. v § 80 písm. c) O.s.p., ktorý zdôrazňuje, že v takom prípade má občan právo na súdnu ochranu. Tento naliehavý právny záujem spočíva v tom, že na liste vlastníctva nie sú zapísaní ako vlastníci, ale sú tam zapísaní odporcovia. Značné množstvo ľudí si uplatnilo tento nárok, aby ho riešili zákonom č. 330/1991 Zb. na Pozemkovom úrade v Nových Zámkoch, ktorý bol kompetentný rozhodnúť zákonom č. 180/1995 Zb. Pozemkový úrad Nové Zámky rozhodol v roku 2007 a preto sa rozhodli podať žalobu v roku 2008, nakoľko im odpovedal, že je to možné rozhodnúť iba súdnou cestou. Konečný zoznam nadobúdateľov - ako kupcov z roku 1944, bol vyhotovený štátnym pozemkovým úradom Bratislava, ktorý bol vlastníkom v tom čase a predával tieto nehnuteľnosti, ktorých pôvodným vlastníkom bol H. a I. F.. Geometrickým plánom Ing. A. U. z roku 1944 bola delená výmera nie zo všetkých parciel zapísaných v PKV č. 1238 v katastrálnom území C. (v tom čase to bolo G.), ale tento geometrický plán delil iba výmeru parciel 625 až 627, parcelu 631/1 až 631/4, parcelu 1541, 2166 až 2174, 2175/1, 2176 a 2177. Ostatné parcely neboli týmto dotknuté a ostali vo vlastníctve štátu. Okrem toho vydokladovali tieto návrhy aj listinnými dokladmi, ktoré boli zaslané každému kupcovi a bolo tam napísané, že bol vybratý na základe prihlášky za kupca a bola presne určená nehnuteľnosť s parcelným číslom, bolo tam presne napísané, že ide o vložku 1238, bola stanovená výmera, ktorá mohla byť 1 ha, mohla byť pod 1 ha a mohla byť viac ako 1 ha a bola určená kúpna cena v tej listine. Boli tam podmienky, ktoré kupec dodržal s tým, že ak nedodrží podmienky, tak kúpna zmluva nebude platiť a pozemok sa mu odoberie. V konečnom zozname nadobúdateľov je zapísané meno kupca, kultúra, to je čo kupuje či rolu, zatrávnenú plochu alebo vodnú plochu, ďalej bola k tomu presná výmera a zaplatená prvá splátka, to je v akej výške bola určená v oznámení, ktoré dostal. Vydokladovali, že občan zaplatil nielen prvú splátku, ale že zaplatil celú splátku, teda koľko stojí celá výmera. Bolo to v období vojny, keď celá dedina bola obklopená vojskom, boli poschovávaní v pivniciach a zachovali sa doklady tým kupcom, ktorí si tieto uložili len niekde na povale. Pokiaľ ide o ich právneho predchodcu, tento je zapísaný v spise pod č. 110. Pán S. odkúpil parc. č. 2175/44 rolu o výmere 1 ha 42 árov 20 m2 za 26.000,- Sk. Nárok si odvodzujú z § 134 Občianskeho zákonníka, teda vlastnícke právo odvodzujú vydržaním. Vydržacia doba bola vtedy 32 rokov. V dobe, keď začali užívať nehnuteľnosť museli byť dobromyseľní, čo dokladujú listinnými dôkazmi o tom, že musela byť zaplatená kúpna cena. Pokiaľ však ide o ich právneho predchodcu, tu sa však nezachovali doklady o zaplatení kúpnej ceny. Svedeckými výpoveďami vedia preukázať to, že najskôr bola zaplatená prvá splátka a druhou splátkou sa doplatila celková cena. Ich nárok im plynie zo zákona, lebo sú dedičia po svojom otcovi, to je kupcovi, čo je potvrdené aj v zákone č. 180/95 Z.z. v § 11, ktorý dával možnosť katastrálnym úradom, aby vydržané právo mohli potvrdiť do vlastníctva. Pozemky boli odovzdané kupcom do užívania v októbri až novembri 1944. O. S. bol vtedy na vojne, tieto pozemky užíval jeho otec s bratom a poukazujú aj na svedeckú výpoveď M. S., nar. XX.XX.XXXX v C., ktorý bol synovcom p. O. S.. Tieto nehnuteľnosti potom ako sa vrátil o dva roky užíval osobne S. až do roku 1966, kedy sa založilo družstvo, ktoré začalo predmetnú nehnuteľnosť užívať. Tieto pozemky družstvo užíva dodnes. Ďalej uviedli, že ich osadenie v chotári sa už nedá identifikovať a nové parcely boli vytvorené už z len výmery, to je z celkovej výmery chotára. To znamená, že je tu úplne iný právny stav a iné osadenie a jedná sa o úplne iné pozemky. Teda nejde o tie isté pozemky, na tom istom mieste, ale je to kúsok posunuté, napr. to miesto, ktoré užíval ich právny predchodca pôvodne, tam sú v súčasnosti osadené domy, keďže ide o pozemky, ktoré patria obci C.. To znamená, že aj pozemky F. boli inde. Pokiaľ ide o časť žaloby, ktorou sa domáhajú zaplatenia, táto suma nie je presná, lebo nevedia či uzatvorili nájom na 10 alebo na 5 rokov, keďže PD Močenok im odmietol dať tieto zmluvy. Uviedli tiež, že Slovenský pozemkový fond sa vyjadril, že nie je vlastníkom, čo nie je pravda, nakoľko v liste vlastníctva č. XXXX, na vložke 1238, parcela č. 143 a parcela 631 mali výmeru 304 ha 75 m2. Keďže v roku 1966 bolo zákonom zrušené odobratie vlastníctva, pôvodní vlastníci sa automaticky stávajú nanovo vlastníkmi. Nárok, ktorý bol spresnený v roku 2014 sa oprel o nový geometrický plán. Cestou pozemkových úprav boli zrušené všetky e-čkové parcely, ich výmery, ich vlastníci alebo spoluvlastníci, ktorí k nim boli zapísaní, zápis do katastra sa previedol až rozhodnutím pozemkového úradu v roku 2012. Nový právny stav, ktorý tu vznikol osadil parcely pre vlastníkov na celkom iných miestach ako boli pôvodne. Všetky spoluvlastníctva sa zrušili a každý jeden spoluvlastník alebo vlastník mal spočítanú iba výmeru parciel a vytvorila sa mu nová parcela s výlučným vlastníctvom, teda jedna jediná, ktorá zodpovedala jeho výmere a bola zo všetkých jeho pôvodných parciel. Držba zo zákona skončila v roku 1974 alebo 1976, záleží od toho či sa zoberie 30 alebo 32 ročná držba, keď dnes je 10 ročná držba, keďže sú splnené všetky podmienky, aby súd priznal vlastníctvo k parcele, ktorá je určená geometrickým plánom U. G. 28/2013 zo dňa 02.09.2013. Poukázali tiež na rozhodnutie Okresného súdu Nitra 16c/233/94-186, kde rozsudkom súd potvrdil vlastnícke právo p. O. N., ktorý bol uplatnený v konečnom zozname nadobúdateľov. Odporca v 1. rade uviedol, že považuje návrh za nedôvodný. Odporcovia v 2. až 6. rade uviedli, že žiadajú návrh zamietnuť. Genézu vlastníckych vzťahov v rámci histórie týkajúcej sa rodín F. podaní zástupkyne navrhovateľov splieta vlastníctvo na základe vydržania, kúpnopredajných zmlúv a nárokov ktoré tam jednotlivo vznikali s tým, že nie je zo strany navrhovateľov zdôvodnený petit, ktorý je predmetom prejednávania. Tento návrh ako taký považujú za nezrozumiteľný a nezdôvodnený. Mieša sa tu pojem kúpnopredajných zmlúv a vydržania a nie je možné, aby došlo k vydržaniu nehnuteľností podľa petitu tak ako je uvedený v uznesení z 02.04.2014. V prípade ak došlo k uzatvoreniu kúpnopredajnej zmluvy tak ako hovoria navrhovatelia, mali mať splnené všetky náležitosti v zmysle vtedy platných zákonov na zápis vlastníctva na základe kúpnopredajnej zmluvy v čase, kedy tvrdia, že došlo k užívaniu nehnuteľností. Nepoukazuje však na základe čoho túto nehnuteľnosť držali, užívali, obhospodarovali a nakladali ako so svojou. Keby to tak bolo, tak v tom čase by oni vniesli nehnuteľnosť do družstva a boli by zápisy o tom, že ich posunuli do družstva, ktoré ju od nich odobralo, čo však nebolo. Pri určovacej žalobe je potrebné preukázať aj naliehavý právny záujem a preto, vzhľadom na uplynutý čas je otázne aký právny záujem na strane navrhovateľov vznikol na podaní takejto žaloby. Pokiaľ ide o uplatnenie finančných nárokov týkajúcich sa nájomného vzniesli námietku premlčania. Je pravda, že odporcovia boli zapísaní späť na liste vlastníctva v súlade so zákonmi vtedy platnými, keď sa im tie nehnuteľnosti vracali. Navrhovatelia nepreukázali, že zmluvy boli uzatvorené riadne a tým pádom, ak by boli riadne zaplatené, boli by zavkladované v pozemkovo knižných vložkách, čo však nebolo. Je pravdou, že p. F., resp. právna predchodkyňa odpredávala časť svojich nehnuteľnosti a tam sú riadne uzatvorené kúpnopredajné zmluvy a tam je, že ľudia majú listy vlastníctva. Majú za to, že návrh navrhovateľov nebol preukázaný. Vedľajší účastník na strane odporcov sa k veci nevyjadril. Súd po vykonaní dokazovania dospel k záveru, že vzhľadom k tomu, že odporca v 6. rade je v evidencii (LV č. XXXX, kat. územie C.) vedený ako vlastník okrem iných aj parc. č. 5043, z ktorej mala byť vytvorená geometrickým plánom č. 28/2013, vyhotoveného U. G. dňa 02.09.2013, úradne overeného Správou katastra Šaľa dňa 10.09.2013, parcela navrhovateľov je tu potreba odstrániť právnu neistotu navrhovateľov určovacou žalobou. Preto je súd toho názoru, že navrhovatelia majú naliehavý právny záujem na tejto žalobe. Po ustálení existencie naliehavého právneho záujmu bolo potrebné skúmať skutkové okolnosti, na základe ktorých sa navrhovatelia domáhajú touto určovacou žalobou určenia svojho vlastníckeho práva. Z pôvodného návrhu, ktorý bol podaný ešte právnym predchodcom navrhovateľov je zrejmé, že i on sa domáhal určenia vlastníckeho práva, ktoré mal nadobudnúť vydržaním. Vo veci nebolo sporným, že pôvodný navrhovateľ bol zapísaný v Konečnom zozname nadobúdateľov. Pokiaľ sa vychádza z tvrdenia navrhovateľov a to v tom, že predmetnú nehnuteľnosť užíval už od októbra, resp. novembra 1944 r. ich starý otec, resp. o dva roky neskôr aj ich otec, to je ich právny predchodca (pôvodný navrhovateľ), v tom čase platilo na území Slovenska obyčajové právo do 31.12.1950, podľa ktorého vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobudol ten, kto mal nehnuteľnosť po dobu 32 rokov ako svoju v pokojnej v držbe. Bolo to tak napriek tomu, že v pozemkovej knihe, ktorá v tom čase mala nielen registračný, ale aj hmotnoprávny charakter, bol ako vlastník uvedený niekto iný. K takým prípadom dochádzalo napr. vtedy, keď prevod vlastníctva k nehnuteľnosti na základe zmluvy, uzavretej za platnosti obyčajového práva nebol na nadobúdateľa v pozemkovej knihe zapísaný. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti však nemohol vydržať ten, kto nebol dobromyseľný pri začiatku svojej držby, a teda vedel, že nehnuteľnosť nadobudol bezprávne. Následne Občiansky zákonník č. 141/1950 Z.z., vydržanie neupravoval a až novela Občianskeho zákonníka č. 131/1982 Zb., účinná od 01.04.1983 vrátila inštitút vydržania. Platilo, že nepretržitou 10 ročnou držbou pozemku vydržala fyzická osoba vlastnícke právo k pozemku alebo jeho časti pre štát a sama nadobudla právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemku. Zákon č. 131/1982 Zb. súčasne zaviedol princíp započítateľnosti doby držby pred jeho účinnosťou, vydržacia doba však neskončila skôr než za jeden rok po jeho účinnosti, to je 31.03.1984. Oprávneným držiteľom, kde držba mohla vyústiť do nadobudnutia pozemku štátom a vzniku práva na pridelenie pozemku do osobného užívania, bol len držiteľ vlastníckeho práva, nie teda ten, kto držal vec na základe práva osobného užívania. Súčasná úprava vydržania zavedená zákonom č. 509/1991 Zb. obnovila od 01.01.1992 tradičné dôsledky spojené s vydržaním. Do doby, počas ktorej mal oprávnený držiteľ vec v držbe, treba započítať aj držbu vykonanú pred 01.01.1992. Predpokladom oprávnenosti držby je to, aby ten kto s vecou nakladá ako so svojou, bol so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec ako vlastníkovi patrí. Vedomosť užívania veci z iného titulu, odlišného od vlastníckeho práva (napr. z titulu práva osobného užívania alebo prenájmu) teda dobrú vieru užívateľa (nájomcu), že mu vec ako vlastníkovi patrí, vylučuje (Ro NS ČR sp. zn. 22 Cdo 1317/2002) (Uz NS ČR z 19.09.2005, sp. zn. 22 Cdo 262/2005). Z vyššie uvedeného je teda pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním potrebné, aby navrhovatelia užívali ako oprávnení držitelia nehnuteľnosť nerušene po dobu 10 rokov. Z výsluchu navrhovateľov je zrejmé, že navrhovatelia nemohli (za predpokladu splnenia podmienky nerušeného užívania spornej nehnuteľnosti v zákonom určenú dobu) byť dobromyseľní, aby mohli predmetnú nehnuteľnosť nadobudnúť vydržaním. Sami uviedli, že ich právny predchodca zaplatil kúpnu cenu za nehnuteľnosť, ktorá mala pôvodne patriť právnym predchodcom odporcov v 2. až 6. rade. Tento ju určitú dobu (do doby, kým nebola vnesená do družstva) i užíval, pričom až doteraz má sporné nehnuteľnosti užívať družstvo, ktoré má (resp. malo) platiť odporcom nájomné. Preto za splnenia podmienok určených v zákone mohol predmetnú nehnuteľnosť nadobudnúť do vlastníctva vydržaním jedine ich právny predchodca. Uvedené však súd ani neskúmal, nakoľko navrhovatelia sa domáhali určenia svojho vlastníckeho práva. Ďalej navrhovatelia uviedli, že tieto nehnuteľnosti nadobudli dedením. Ani dedenie, na ktoré taktiež poukázali ako na právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva nemá súd preukázané. Z obsahu osvedčenia o dedičstve (založeného v spise) nevyplýva, že by predmetné parcely mali byť predmetom dedenia a vzhľadom k tomu, že sám poručiteľ sa domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nie je možné ani reálne predpokladať, žeby tieto boli prededené. Keďže navrhovatelia ako jeho dedičia sa zúčastnili dedičského konania vedia, že tieto pozemky, ktorých určenia vlastníckeho práva sa domáhajú neboli predmetom dedenia, resp. opak to je, žeby nadobudli predmetné pozemky dedením nijako nepreukázali. Navrhovatelia teda nepreukázali, že by zdedili predmetné nehnuteľnosti a vzhľadom ku genéze všetkých okolností, zrejme ani nemohli byť tieto dosiaľ prededené a teda navrhovatelia nemohli nadobudnúť tieto dedením, ale ani vydržaním, keďže opäť tu chýba dobromyseľnosť na ich strane za predpokladu, že predmetné nehnuteľnosti nerušene zákonom stanovenú dobu užívali. Vykonaným dokazovaním má súd preukázané, že pre splnenie podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním tu absentuje dobromyseľnosť držby. Tak ako je už vyššie uvedené predpokladom oprávnenosti držby je to, aby ten kto s vecou nakladá ako so svojou, bol so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec ako vlastníkovi patrí. Tu súd taktiež poukazuje na rozhodnutia NS SR 5Cdo 49/2010 zo dňa 29.03.2011, kde:“ V dobrej viere je teda držiteľ, ktorý sa domnieva, že mu držaná vec alebo vykonávané právo patrí, aj keď v skutočnosti tomu tak nie je. Držiteľ je teda ohľadom existencie svojho práva v omyle, ktorý sa môže vzťahovať k právnym skutočnostiam, k osobám alebo k právnej úprave. Základom oprávnenej držby je teda ospravedlniteľný omyl. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci postupoval s obvyklou opatrnosťou, ktorú možno so zreteľom k okolnostiam konkrétneho prípadu požadovať. O ospravedlniteľný omyl naopak nejde vtedy, ak mýliaca sa osoba z nedbanlivosti nevyužila možnosť overiť si skutočnosti rozhodujúce pre uskutočnenie právneho úkonu. Omyl vychádzajúci z nevedomosti jednoznačne formulovaného ustanoveniami Občianskeho zákonníka platného v dobe, kedy sa držiteľ ujíma (právny omyl), ospravedlniteľný nie je. Preto ak sa niekto uchopí držby nehnuteľnosti na základe ústnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti, nemôže byť s ohľadom na všetky okolnosti v dobrej viere, že je vlastníkom veci, a to ani v prípade, ak je presvedčený, že takáto zmluva k nadobudnutiu vlastníctva k nehnuteľnosti postačuje a jej zápis v katastri nehnuteľnosti je len formálnym úkonom. Držba nehnuteľnosti, ktorá sa o takú zmluvu opiera, nemôže viesť k vydržaniu.“ Navrhovatelia nepreukázali žiadny právny titul na základe ktorého mohli nakladať s nehnuteľnosťou ako s vlastnou. Pokiaľ uviedli, že predmetnú nehnuteľnosť užíval už ich otec, za predpokladu preukázania, že ich otec bol vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, by taktiež súd žalobe nemohol vyhovieť, keďže nemožno preskočiť dedičské konanie po ňom. Súd nemá preukázané, žeby sporná nehnuteľnosť bola predmetom dedenia (podľa osvedčenia o dedičstve sp. zn. 22D/341/2010, Dnot32/2010zo dňa 24.08.2010) a tak ako je uvedené vyššie navrhovatelia nepreukázali to, že u nich išlo o oprávnenú držbu. Preto, keďže neboli splnené podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, ale ani nepreukázali nadobudnutie vlastníckeho práva dedením súd návrh o určenie vlastníckeho práva navrhovateľov k nehnuteľnostiam zamietol. Nakoľko súd nemal preukázané, že navrhovatelia sú vlastníkmi spornej nehnuteľnosti, nemohol im priznať ani nájomné, ktorého sa domáhali voči odporcom v 2. až 6. rade, keďže súd nemá preukázané, že sú oprávnenými osobami, ktorým by vedľajší účastník na strane odporcov mal platiť nájomné. Z uvedeného dôvodu súd ani nepripustil dokazovanie navrhované navrhovateľmi (predloženia nájomných zmlúv) za účelom presnejšieho určenia dlžnej sumy. Vychádzajúc z uvedeného, súd návrh ako bezdôvodný zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., kde účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Nakoľko odporca v 1. rade mal plný úspech v konaní, avšak žiadne si neuplatnil a zo spisu mu žiadne nevyplývajú, súd o nich rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. Obdobne súd rozhodol i o trovách konania vedľajšieho účastníka, ktorý si v zákonom stanovej lehote trovy konania neuplatnil a keďže zo spisu mu žiadne nevyplývajú, súd taktiež rozhodol tak, že mu ich nepriznal. Pokiaľ ide o odporcov v 2., 3., 4., 5. a 6. rade títo, ktorí mali taktiež úspech v konaní, trovy konania si uplatnili a súd im ich v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. aj priznal. Odporcovia v 2., 3., 4., 5. a 6. rade si uplatnili trovy konania ako trovy právneho zastúpenia a to každý vo výške 95,54 Eur, ktoré im súd priznal, keďže si ich uplatnili v súlade s vyhl. č. 655/2004 Z.z.. U každého z týchto odporcov trovy právneho zastúpenia vo výške 95,54 Eur pozostávajú zo sumy 63,19 Eur (hodnota právneho úkonu vyčíslená v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) a § 13 ods. 2 vyhl. č. 655/2004, to je za prevzatie veci a prípravu v r. 2014 (§ 13a) ods. 1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z.z.) vo výške 30,93 Eur a za účasť na pojednávaní dňa 09.02.2015 (§ 13a) ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z.z.) vo výške 32,26 Eur) + 16,43 Eur (režijný paušál za úkon v r. 2014 vo výške 8,04 Eur + za úkon v r. 2015 vo výške 8,39 Eur) + 15,92 Eur (20% DPH zo sumy 79,62 Eur), ktoré sú navrhovatelia v 1. a 2. rade povinní zaplatiť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie navrhovatelia 1 a 2 prostredníctvom svojej splnomocnenej zástupkyne. Poukázali na to, že súd vychádzal pri posúdení otázky dobrej viery navrhovateľa 1 a 2 z toho, že im sporná nehnuteľnosť nepatrí, nesprávne a v rozpore s právnou úpravou, ktorá tu platila v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy v roku 1944 uzatvorenej na základe vyplatenia prvej splátky z určenej kúpnej ceny. Prvá splátka vo výške 1/2 kúpnej ceny, čo je vyznačené aj v kúpnej zmluve vyhotovenej pre 112 kupcov pod názvom „Konečný zoznam nadobúdateľov“ vyhotovenej Slovenskou republikou, zastúpenej Slovenským pozemkovým úradom v Bratislave. O. S. je v tejto kúpnej zmluve zapísaný pod poradovým číslom 108. Zaplatenie celej určenej ceny už nie je v kúpnej zmluve vyznačené, ale jej zaplatenie bolo vydokladované potvrdenkami, ktoré súd má k dispozícii k žalobnému návrhu č.k. 5C/117/2008. Návrh bol uplatnený na potvrdenie platnosti kúpnej zmluvy konečného zoznamu nadobúdateľov, bol k nemu pripojený geometrický plán vyhotovený Ing. A. U.. Vstup do držby nehnuteľnosti bol vydokladovaný písomnosťami a tieto súd prevzal 28.07.2008. O. S. bol nespochybniteľne dobromyseľný a to nielen v deň nástupu do užívania spornej nehnuteľnosti, ale aj v čase podania návrhu na súd. I keď vtedy platná úprava vyžadovala, aby bol kupec v dobrej viere, že mu vec patrí iba v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy a vstupu do užívania. Tu sa nevyžaduje byť dobromyseľný po celý čas užívania. Poukázali na znenie § 11 ods. 1 zákona č. 180/95 Zb., s tým, že navrhovatelia majú zákonom umožnené právo žiadať potvrdiť vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti. Citovaný § 11 ods. 4 návrh musí obsahovať skutočnosti o splnení podmienok vydržania ustanovených osobitným predpisom, tzn. § 134 Občianskeho zákonníka. Prekážkou vydržania podľa tohto zákona nie je, ak pozemok bol v užívaní poľnohospodárskej organizácie alebo lesnej organizácie podľa skorších predpisov alebo ak je pozemok v čase podania návrhu v nájme. Všeobecné známe skutočnosti sa pritom nepreukazujú. Touto skutočnosťou pritom je založenie celoobecných družstiev všetkých vlastníkov poľnohospodárskej pôdy, do ktorým vstúpili roľníci. JRD v Hájskom bolo založené v roku 1956 a odvtedy išlo o spoločné užívanie všetkej ornej pôdy v kat. úz. C., teda aj pozemkov evidovaných vo vložke č. 1238, ktorá nehnuteľnosť bola odkúpená 112 kupcami a toto užívanie trvá do dnešného dňa. Prešli iba takou zmenou, že sa zlúčili do poľnohospodárskeho užívania PD Hájske, PD Kráľová, PD Močenok a vystupujú ako PD Močenok. Ďalej poukázali na znenie § 22 zákona č. 229/91 Z.z., podľa ktorého PD Močenok bol povinný od účinnosti zákona, teda od roku 1991 uzatvoriť s vlastníkmi nájomné zmluvy, čím sa skončilo bezplatné užívanie týchto pozemkov a od tejto právnej úpravy vlastníci majú vyplácané nájomné. Družstvo však uzatváralo nájomné zmluvy iba s tými vlastníkmi, kotí preukázali vlastníctvo listom vlastníctva a preto uzatvoril nájomné zmluvy s odporcami, ktorým kataster vydal listy vlastníctva, lebo zostali napísanými vlastníkmi, nakoľko štát z neznámych príčin, ktorý sa stal vlastníkom v zmysle Nariadenia č. 198/1941 Slovenského zákonníka na základe Vyhlášky 231/1942 skonfiškované a štátom predané nehnuteľnosti vo výmere 150 hektárov nevyznačil si vlastníctvo v pozemkovej knihe na seba a neskôr po predaji kúpnej zmluvy ani na kupcov, teda skonfiškované z vložky č. 1238 zostali trvale napísané na H. F. a I. A., rod. F. a po smrti H. boli prededené na jeho deti, tzn. žalovaných. Navrhovatelia vstúpili do konania návrh zo dňa 05.04.2012 a požadovali iba jednu zmenu - vstup do konania o určenie vlastníctva z dlhodobej držby z dôvodu, že rodičia zomreli a dožadovali sa vstupom do konania na pôvodného navrhovateľa O. S., s ktorou zmenou súd súhlasil. Uznesením č.k. 5C/117/2008-98 súd rozhodol, že návrh navrhovateľa pod bodom 3 vylučuje na samostatné konanie, ktoré dostalo číslo 23C/219/2010. V priebehu konania na základe geometrického plánu vyhotoveného a platného právneho stavu upravili návrh tak, že namiesto pôvodnej parcely 2175/44 rola o výmere 14220 m2 na základe vyhotoveného geometrického plánu č. 98/1944 žiadali túto výmeru priznať v novovytvorených parcelách podľa geometrického plánu U. G. č. 28/2013 a to na parcelu č. 5043/1 orná pôda o výmere 7110 m2 pre O. S. mladšieho v 1/1 a parcelu č. 5043/2 orná pôda o výmere 7110 m2 pre T. J., rod. S. v 1/1. Parcela č. 5043 orná pôda o výmere 84840 m2 napísaná v LV č. XXXX je vlastnícky vedená na U. U. v 1/1, pričom titulom nadobudnutia je rozhodnutie Obvodného úradu v Nových zámkoch zo dňa 19.11.2012 a poukázal na to, že aj nárok tvoriaci istinu a úroky z vyplateného nájomného patria skutočným vlastníkom, tzn. navrhovateľom. Poukázali aj na to, že v inom konaní pod sp. zn. 15C/124/2013 sa na Okresnom súde Galanta vedie konanie manželov N. o určenie vlastníctva z podobného dôvodu ako sa vlastníctva domáhajú navrhovatelia. Do roku 1956 O. S. platil za odkúpený pozemok daň a štátu odvádzal kontigenty a vstupom do družstva to bol on, kto tento pozemok vniesol do spoločného užívania JRD Hájske. Je názoru, že od roku 1944 až do dnešného dňa majú navrhovatelia započítanú vydržaciu dobu, lebo do vydržacej doby sa započíta aj doba právneho predchodcu, teda otca O. S. staršieho a tiež družstevné užívanie. V ďalšom poukázal na ďalšie iné konanie vedené na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 17C/6/2008, v ktorom súd rozsudkom určil, že navrhovateľ Ing. M. S. je vlastníkom nehnuteľnosti v kat. úz. C. zapísané na LV č. XXXX ako parcela č. 997 o výmere 126 m2 orná pôda, parcela č. 1026 o výmere 1622 m2. Záverom zdôraznil dôležitosť inštitútu vydržania a navrhli, aby Krajský súd v Trnave v celom rozsahu zrušil rozsudok prvostupňového súdu, sám vo veci rozhodol a zároveň, aby im priznal všetky náklady na toto vymáhanie nároku, ktoré vyčísli v lehote do 3 dní od rozhodnutia súdu vo veci. K doručenému odvolaniu sa písomne vyjadril odporca 1 s tým, že podané odvolanie považuje za nedôvodné. Zotrváva na skutočnosti, že nie je pasívne legitimovaným subjektov v danom konaní, nakoľko aktuálnymi vlastníkmi žalovaných nehnuteľností súd iba odporcovia v 2. až 6. rade. Rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým bol návrh zamietnutý považuje za správny a žiada odvolací súd o jeho potvrdenie. Odporcovia 2 až 6 odvolanie nepodali a k doručenému odvolaniu navrhovateľov sa písomne nevyjadrili. K doručenému odvolaniu doručil písomné vyjadrenie vedľajší účastník prostredníctvom právneho zástupcu. Poukázal na to, že navrhovateľ musí poskytnúť súdu také tvrdenia, z ktorých je zrejmé na akom skutkovom základe uplatňuje svoje právo alebo záujem chránený zákonom a je povinný na ich preukázanie označiť dôkazy. Navrhovatelia nielenže neuniesli dôkazné bremeno, ktoré ich zaťažuje, ale nesplnili si ani povinnosť tvrdenia a súdu neposkytli žiadne relevantné informácie o tom, že sa stali vlastníkmi žalovaných nehnuteľností, či už titulom dedenia po ich právnom predchodcovi alebo titulom vydržania. Vecnú legitimáciu na určovacej žalobe má ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide. Je teda predpokladom úspechu navrhovateľa v sporovom konaní preukázať, že je nositeľom práva, ktoré uplatňuje v návrhu na začatie konania. Zároveň musí preukázať aj naliehavý záujem na takomto určení. PD Močenok ako vedľajší účastník nepopiera, že za určitých okolností by právnemu predchodcovi navrhovateľov mohlo byť priznané vlastnícke právo k pôvodnej nehnuteľnosti parcela č. 2175/44, no keďže žaloba navrhovateľov znie na určenie, že oni sú výlučnými vlastníkmi novovytvorených pozemkov parcely č. 5043/1 a 5042/2, v konaní pred súdom prvého stupňa mali navrhovatelia zamerať svoju pozornosť najmä na opísanie skutočností dôležitých z hľadiska posúdenia vzniku, resp. existencie ich vlastníckeho práva k žalovaným nehnuteľnostiam a k tomu mali predložiť alebo navrhnúť vykonať potrebné dôkazy. Keby navrhovatelia v spore preukázali, že ich právny predchodca bol dobromyseľných držiteľom a k pôvodnej parcele č. 2175/44 nadobudol vlastnícke právo vydržaním s úspechom by sa v tomto konaní mohli domáhať jedine určenia toho, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľovi, resp. že poručiteľ bol ku dňu smrti vlastníkom on sám. Navrhovatelia v konaní pred súdom prvého stupňa nepredložili ani jeden dôkazy preukazujúci ich vlastnícke právo k žalovaným nehnuteľnostiam. Bez ohľadu na fakt, že súd prvého stupňa neskúmal, či boli alebo neboli splnené podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva právnym predchodcom navrhovateľov k predmetným nehnuteľnostiam a odhliadnuc od skutočnosti, že prvostupňový súd nesprávne uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia, že zákon č. 141/1950 vydržanie neupravoval, je názoru, že sú splnené podmienky na potvrdenie napadnutého rozsudku v celom rozsahu. Zdôraznil dôkaznú povinnosť navrhovateľov, ktorú neuniesli. Samotná skutočnosť, že navrhovatelia sú právnymi nástupcami pôvodného navrhovateľa neznamená, že nemusia preukazovať právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam o to viac, že sa sami domáhajú svojho výlučného vlastníctva k nim. Navrhovatelia nielenže neuniesli dôkazné bremeno ohľadom preukázania skutočnosti, že sú vlastníkmi sporných nehnuteľností, či už titulom dedenia alebo vydržania a nesplnili si ani povinnosť tvrdenia ohľadne existencie ich vlastníckeho práva, čo je zrejmé aj z argumentácie obsiahnutej v odvolaní navrhovateľov. Pokiaľ ide o priznanie nároku na nájomné je zrejmé, že ak navrhovatelia nepreukázali svoje vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam nie je možné im priznať ani tento nárok titulom bezdôvodného obohatenia podľa § 451 Občianskeho zákonníka. PD Močenok je povinné platiť podľa platných nájomných zmlúv v lehotách splatnosti dohodnuté nájomné vlastníkom nehnuteľností zapísaných na príslušných listoch vlastníctva. Žiadal preto , aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil a zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania za dva úkony právnej služby a to prevzatie a príprava zastúpenia advokátom a vyjadrenie k odvolaniu. Spolu žiadal priznať náhradu trov konania 591,04 Eur vychádzajúc z hodnoty nehnuteľnosti o výmere 14220 m2 ornej pôdy pri jej cene 0,8713 Eur za m2 podľa vyhlášky č. 582/2004 Z.z., takto hodnota predmetu konania predstavuje 12.389,- Eur. Navrhovatelia prostredníctvom svojej zástupkyne doručili odvolaciemu súdu dňa 03.12.2015 doplnenie odvolania s prílohou kópie listín a znovu zdôrazňovali nespravodlivosť napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa. Navrhovatelia si do svojej držby započítavajú držbu od 01.01.1992 do 01.01.2003 a rovnako si mohli vydržaciu dobu určiť dátumom vstupu do konania 05.04.2012 dozadu 10 rokov, teda začiatok držby je od 05.04.2001 a dobromyseľnými sa stali zo zákona, ktorý ustanovuje aj držbu pre nástupcov, nakoľko pôvodný vlastník zomrel, preto automaticky vstúpili do držby tejto odkúpenej výmery, i keď len cez užívateľa PD Močenok. Ich otec kúpil predmetnú výmeru, tzn. sporný pozemok v roku 1944 a do držby bol štátom zastúpený Slovenským pozemkovým úradom v Bratislave vnesený v mesiaci október 1944. Vydržacia doba pre neho skončila v roku 1977 po 32 ročnom užívaní. Navrhovatelia ako deti pôvodného navrhovateľa nemajú pochybnosti o týchto skutočnostiach a majú vedomosti o nadobudnutí nehnuteľnosti do vlastníctva ich otca. Okresný súd Galanta sa nedostatočne oboznámil so všetkými predloženými dôkazmi, nevypočul navrhnutých svedkov, ktorí boli navrhnutí na vypočutie už v konaní 5C/117/2008. Je nesporné, že pozemok vydržal O. S., ktorý vstúpil do užívania na písomné oznámenie predávajúceho, ktorým bol vlastník Slovenská republika, nakoľko ich otec zomrel skôr ako súd stihol o nároku rozhodnúť vstúpili do držby oni, jeho potomkovia, ktorým zákonom do vydržacej doby započítava aj držbu právneho predchodcu, ich otca, preto závery súdu pokladá za pomýlené a chybne odôvodnené. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenými osobami - účastníkmi konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že navrhovatelia, použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov nie je dôvodné, nakoľko rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne a odvolacie argumenty odvolateľov nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Z obsahu spisu vyplýva, že pôvodný návrh pôvodného žalobcu bol vedený na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 5C/117/2008. Navrhovatelia v 1. a 2. rade, ktorí vstúpili do konania na miesto svojho právneho predchodcu po jeho smrti sa svojím návrhom, ktorého zmenu súd pripustil uznesením pod č.k. 23C/219/2010-195 zo dňa 02.04.2014 domáhali, aby súd určil, že a) navrhovateľka v 1. rade je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti v podiele 1/1, nachádzajúcej sa v k.ú. C., obec C. a to parc. č. 5043/2 - orná pôda o výmere 7110 m2, ktorá vznikla na základe geometrického plánu č. 28/2013 zo dňa 02.09.2013 vyhotoveného U. G. odčlenením z parcely č. 5043 - orná pôda o výmere 84840 m2 zapísanej na LV č. XXXX pre k.ú. C. na Okresnom úrade Šaľa, odbor katastrálny ako parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape vo vlastníctve U. U. v 1/1 a , že b) navrhovateľ v 2. rade je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti v podiele 1/1, nachádzajúcej sa v k.ú. C., obec C. a to parc. č. 5043/1 - orná pôda o výmere 7110 m2, ktorá vznikla na základe geometrického plánu č. 28/2013 zo dňa 02.09.2013 vyhotoveného U. G. odčlenením z parcely č. 5043 - orná pôda o výmere 84840 m2 zapísanej na LV č. XXXX pre k.ú. C. na Okresnom úrade Šaľa, odbor katastrálny ako parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape vo vlastníctve U. U. v 1/1. Geometrický plán č. 28/2013 zo dňa 02.09.2013 vyhotovený U. G. je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku. Zároveň žiadali, aby súd samostatne každého z odporcov 2 - 6 zaviazal zaplatiť im vyčíslenú sumu nájomného. Predmetom prieskumu odvolacím súdom je správnosť rozsudku súdu prvého stupňa, ktorý túto žalobu zamietol, z dôvodu jej nesprávneho podania, tzn. pre jej nedôvodnosť. Odvolací súd sa so spôsobom rozhodnutia o tejto žalobe stotožňuje a vo výroku ho považuje za vecne správne. Podľa výpisu z LV č. XXXX okres Šaľa, kat. úz. C., obec C. vlastníkom parc. č. 5043 - orná pôda o výmere 84840 m2 je v celosti U. U. nar. XX.XX.XXXX bytom G. X, C., Izrael titulom rozhodnutia ObPÚ v Nových Zámkoch č. ObPÚ-8-12/7082/ZK zo dňa 19.11.2012 (Z 2795/2012), tzn. odporca 6. Predmetná parcela bola rozčlenená geometrickým plánom č. 28/2013 zo dňa 02.09.2013 vyhotoveným U. G.. Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa § 1 O.s.p. - Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov konania v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úcte k právam iných osôb. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami, ako aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú (viď napr. nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. augusta 2001 II. ÚS 14/2001, z 13. novembra 2002 II. ÚS 132/2002, z 5. apríla 2007 III. 171/2006). Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Z pohľadu pasívnej legitimácie, pasívne legitimovaným tak, ako bola žaloba postavená a ako znel jej pripustenou zmenou navrhovaný petit pasívne legitimovaným v konaní je len odporca 6. U ostatných odporcov treba konštatovať nedostatok pasívnej legitimácie, keď v katastri nehnuteľnosti nemajú vedený vlastnícky vzťah k dotknutým nehnuteľnostiam. Určovacia žaloba, ktorá je ale predmetom daného konania, v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. má preventívny charakter a má miesto jednak tam, kde jej pomocou možno eliminovať stav ohrozenia práva či neistoty v právnom vzťahu, ak k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak, jednak v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie, než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov. Pre úspech v spore nie je nutné, aby účastníci boli subjektmi práv a povinností, prípadne právneho vzťahu, ktoré majú byť určené, ale podmienkou je, aby žalobca mal naliehavý právny záujem na určení a to na určení proti označenému žalovanému. Ak sa žalobca domáha určenia, že je vlastníkom nehnuteľností, pri ktorej je v katastri nehnuteľnosti zapísaný ako vlastník niekto iný, má vo vzťahu k tejto osobe nepochybne naliehavý právny záujem na požadovanom určení. S prihliadnutím na význam zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností (výpis z LV preukazuje vlastnícke právo) a na jeho právne účinky je odôvodnený záver, že právne postavenie žalobcu je za tejto situácie neisté a že bez požadovaného určenia by jeho právo mohlo byť aj ohrozené. Pretože súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva je podkladom pre vykonanie zmeny v zápise v katastri nehnuteľností, je žaloba o určenie vlastníckeho práva spôsobilým právnym prostriedkom na odstránenie neistoty o skutočných právnych vzťahoch medzi účastníkmi. Umožňuje totiž dosiahnuť zhodu medzi skutočným právnym stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľnosti. Za tejto situáciu u navrhovateľov je daný naliehavý záujem na určení vlastníctva k nehnuteľnosti, o ktorej tvrdia, že patrí im. Aj odvolací súd je ale tiež názoru, že predmetná žaloba - návrh nebola podaná správne vychádzajúc z v nej uvedených dôvodov. Ak titulom nadobudnutia vlastníctva navrhovateľov mal poslúžiť inštitút vydržania, tak navrhovatelia vo vzťahu k označeným nehnuteľnostiam nemajú splnené zákonom stanovené podmienky vydržania. Podľa § 116 ods. 1 a 2 zák. č, 141/1950 Sb. vlastnícke právo vydržaním k hnuteľnej veci nadobudne, kto ju drží oprávnene (§ 145) nepretržite 3 roky, ak ide o hnuteľnú vec, ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia doba desaťročná. Kto nadobudne oprávnenú držbu od oprávneného držiteľa môže započítať dobu predchodcu. Zápis vlastníckeho práva v pozemkovej knihe nebol v období od 01.01.1951 do 01.04.1964 podmienkou nadobudnutia vlastníctva, ale zostal mu iba význam deklaratórny, keď od 01.04.1964 bolo v zmysle § 10 ods. 2 zák. č. 22/1964 Zb. vykonávanie zápisov do pozemkových kníh zastavené. Pri prevode nehnuteľností platila zásada, že „k prevodu dôjde, len čo je zmluva skutkom“, tzn. perfektnou. Vlastníctvo k veciam jednotlivo určeným, či sú to veci hnuteľné, alebo nehnuteľné sa prevádzalo už samotnou zmluvou. Išlo o zjednodušený spôsob, ktorý mal lepšie zodpovedať ľudovému chápaniu, ako skoršie dvojfázové nadobúdanie vlastníctva. Držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. Zákon pozná oprávnenú držbu a neoprávnenú držbu. Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. Ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako vlastník, najmä má tiež právo na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby. Oprávnený držiteľ má voči vlastníkovi nárok na náhradu nákladov, ktoré účelne vynaložil na vec po dobu oprávnenej držby, a to v rozsahu zodpovedajúcom zhodnoteniu veci ku dňu jej vrátenia. Obvyklé náklady súvisiace s údržbou a prevádzkou sa však nenahrádzajú. Neoprávnený držiteľ je povinný vždy vydať vec vlastníkovi spolu s jej plodmi a úžitkami a nahradiť škodu, ktorá neoprávnenou držbou vznikla. Môže si odpočítať náklady potrebné pre údržbu a prevádzku veci. Neoprávnený držiteľ si môže od veci oddeliť to, čím ju na svoje náklady zhodnotil, pokiaľ je to možné bez zhoršenia podstaty veci. V právnom poriadku existuje popri držbe aj obdobný inštitút detencie, ktorá tiež znamená ovládanie (užívanie) cudzej veci, avšak bez úmyslu nakladať s ňou ako s vlastnou. V tých prípadoch (na rozdiel od držby) ten, kto s vecou nakladá, nenakladá s ňou, ako so svojou vlastnou. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus putativus), teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí. Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať teda zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútorné presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje za vlastníka veci. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci patrí aj okolnosť, ako vec nadobudol - či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva. (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Cdo/ 260/2008, zo dňa 10. decembra 2008) Na rozdiel od preukazovania vlastníctva spravidla netreba, aby vydržiteľ preukazoval platný právny dôvod nadobudnutia vlastníctva, ktorý môže byť základom pre zápis vlastníckeho práva do príslušného katastra nehnuteľností, ale postačí existencia takéhoto nadobúdacieho titulu (aj putatívneho), ktorý jeho vnútorné presvedčenie, že sa stal vlastníkom veci, dostatočne opodstatňuje. Posúdenie, či je držiteľ dobromyseľný alebo nie, je treba vždy hodnotiť objektívne a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) samotného účastníka a že je treba vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej normálnej opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec, alebo právo patrí. Zákon č. 141/1950 Sb. vyžadoval dobromyseľnosť po celú vydržaciu dobu. Podľa § 135a ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka - v znení novely zák. č. 131/1982 Zb. použitého s poukazom na § 865 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe nehnuteľnú vec desať rokov. Ak ide o pozemok, ktorý má občan nepretržite v držbe desať rokov a ku ktorému by sa inak mohlo zriadiť právo osobného užívania (§ 199 ods. 1), nadobúda vlastníctvo k pozemku, alebo k jeho časti štát; občan nadobúda právo, aby sa s ním uzavrela dohoda o osobnom užívaní pozemku do výmery 800 m2 ak ide o pozemok na výstavbu rodinného domčeka (§ 200 ods. 1 Občianskeho zákonníka v uvedenom znení). V zmysle § 132a ods. 1 Občianskeho zákonníka v uvedenom znení pre vydržanie sa vyžadovalo, aby držiteľ s vecou nakladal ako so svojou a so zreteľom na všetky okolnosti bol dobromyseľný, že mu vec patrí. Z ustanovení zákona tiež vyplýva, že podľa Občianskeho zákonníka v znení do 01.01.1992 zákon pripúšťal vydržanie vlastníckeho práva len ku pozemkom v socialistickom spoločenskom vlastníctve a zároveň takým, ktoré boli podľa územného plánu, alebo územného rozhodnutia určené na výstavbu rodinného domu (cit. ust. § 135a ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 199 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Podľa § 129 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou, alebo kto vykonáva právo pre seba. V zmysle § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu desať rokov ak ide o nehnuteľnosť. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. Podľa platnej občianskoprávnej úpravy (od novelizácie Občianskeho zákonníka vykonanej zákonom č. 509/1991 Zb. s účinnosťou od 1. januára 1992), sa oprávnený držiteľ stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu desiatich rokov, ak ide o nehnuteľnosť (§ 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Do doby, počas ktorej mal oprávnený držiteľ vec v držbe, je potrebné započítať aj držbu, vykonanú pred 1. januárom 1992. Nemožno totiž prehliadnuť, že už držba na základe ust. § 132a ods. 1 zák. č. 131/1982 Zb. bola všeobecne prípustná bez akéhokoľvek obmedzenia; súčasťou skutkovej podstaty vydržania však bola len obmedzene (nevzťahovala sa na právnické osoby a na nehnuteľnosti, ktoré nemohli byť v osobnom vlastníctve). Nová právna úprava (zák. č. 509/1991 Zb.), držbu uskutočňovanú do 31. decembra 1991 nekvalifikuje odlišne, len ju započítava do dĺžky nevyhnutnej vydržacej doby (pozri § 868 a § 872 ods. 6 Občianskeho zákonníka). Pritom však účinky súhrnnej právnej skutočnosti (t.j. právnej skutočnosti, ktorá viedla k vydržaniu) mohli nastať najskôr 1. januárom 1992 (rozsudok NS SR č. 3Cdo 80/01 z 30.10.2001). Z vyššie uvedených ustanovení zákona vyplýva, že posúdenie, či je držiteľ dobromyseľný alebo nie, je treba vždy hodnotiť objektívne a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) samotného účastníka a že je treba vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej normálnej opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec, alebo právo patrí. Dobrá viera zaniká v okamžiku, kedy sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec podľa práva patrí (rozsudok NC ČR z 09.11.2000 sp. zn. 22Cdo 1253/99). O dobromyseľnosti možno hovoriť aj tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. Omyl môže byť nielen skutkový, ale aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo v neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností. Vzhľadom na všeobecne (aj v oblasti súkromného práva) uznanú zásadu ignorantia iuris non excusat (neznalosť zákona neospravedlňuje), vyplývajúcu zo samej podstaty práva, právny omyl držiteľa, vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka platného v dobe, kedy sa držiteľ ujal držby, nie je ospravedlniteľný. Len výnimočne možno takýto omyl ospravedlniť, a to v prípadoch, keď znenie zákona je nejasné a pripúšťa rôzny výklad (uznesenie Najvyššieho súdu z 1. marca 2011, sp. zn. 5Cdo/ 30/2010.) Navrhovatelia si však svoje právo odvodzujú od ich právneho predchodcu (pôvodného žalobcu) s tým, že on je vlastníkom na základe vydržania, oni sú jeho deti, sú jeho dedičmi, preto ak k nehnuteľnostiam mal vydržať vlastníctvo O. S., vlastníctvo k nehnuteľnostiam nadobudli dedením. Takéto zdôvodnenia však nezodpovedá zákonnej úprave ani v prípade, že žalované vlastníctvo k nehnuteľnostiam neb. O. S. zomr. XX.XX.XXXX skutočne patrilo. V zmysle § 460 Občianskeho zákonníka dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. Pre zistenie poručiteľovho majetku je zásadne rozhodný skutkový stav, ktorý je v dobe smrti poručiteľa. Aktíva dedičstva tvoria veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré v okamihu smrti patrili poručiteľovi. Vzhľadom na uvedené, pokiaľ právny predchodca nebol vedený ako vlastník dotknutých nehnuteľností, nebolo možné ich zahrnúť do dedičstva. V zmysle § 485 Občianskeho zákonníka, ak sa po prejednaní dedičstva zistí, že oprávneným dedičom je niekto iný, je povinný ten, kto dedičstvo nadobudol, vydať oprávnenému dedičovi majetok, ktorý z dedičstva má, podľa zásad o bezdôvodnom obohatení tak, aby nemal majetkový prospech na ujmu pravého dediča (ods. 1). Nepravý dedič má právo, aby mu oprávnený dedič nahradil náklady, ktoré na majetok z dedičstva vynaložil; takisto mu patria úžitky z dedičstva. Ak však vedel alebo mohol vedieť, že oprávneným dedičom je niekto iný, má právo len na náhradu nevyhnutných nákladov a je povinný oprávnenému dedičovi okrem dedičstva vydať i jeho úžitky (ods. 2). V zmysle § 486 Občianskeho zákonníka kto dobromyseľne niečo nadobudol od nepravého dediča, ktorému bolo dedičstvo potvrdené, je chránený tak, ako keby to bol nadobudol od oprávneného dediča. Podľa § 80 O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä: a) o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho); b) o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva; c) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Súdna prax akceptuje žaloby, ktorými sa dedič domáha určenia, že tá - ktorá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi. V konaní o takých žalobách ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom tejto veci. Požadované určenie sa tu vzťahuje ku dňu smrti poručiteľa a okolnosti, ktoré nastali po tomto dni, nemôžu mať vplyv na rozhodnutie súdu. Právna úprava dedičského práva vychádza z princípu ingerencie štátu pri nadobúdaní dedičstva. Okrem iného predpokladá aj to, že dedičstvo po poručiteľovi musí byť súdom prejednané a rozhodnuté, konanie o dedičstve začína aj bez návrhu a v konaní o dedičstve musí byť prejednaný tiež majetok, ktorý nebol známy pri pôvodnom prejednaní a rozhodnutí o dedičstve, tzn. že do úvahy prichádza aj prejednanie novoobjaveného majetku po poručiteľovi. Žaloba na určenie, že určitá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, nepredstavuje tzv. inú žalobu, ktorá v ustanovení § 80 O.s.p. nie je uvedená, ale ide o žalobu podľa § 80 písm. c) O.s.p., ktorá sleduje ochranu vlastníckeho práva, ale takáto žaloba nie je predmetom sporu. Neprichádza však do úvahy obídenie prejednania dedičstva a nadobudnutie nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva toho ktorého dediča nehnuteľnosti to dokonca aj novorozdelením parciel podľa vytvoreného geometrického plánu, tak ako to navrhujú navrhovatelia. Okrem toho je otázne, či by navrhovatelia uspeli aj so žalobou na určenie, že nehnuteľnosti, ktorých sa tento spor týka patria do dedičstva po ich právnom predchodcovi, keď sami tvrdia, že ich právny predchodca O. S. si odkúpil parc. č. 2175/44 rolu o výmere 1 ha 42 árov 20 m2 za 26.000,- Sk. Osadenie tejto parcely v chotári sa už nedá identifikovať a nové parcely boli vytvorené už z len výmery, to je z celkovej výmery chotára. To znamená, že je tu úplne iný právny stav a iné osadenie a jedná sa o úplne iné pozemky. Teda nejde o tie isté pozemky, na tom istom mieste. Z uvedeného je treba vyvodiť, že právnym predchodcom údajne odkúpená parcela nie je totožná s nehnuteľnosťami, ktorých vlastníctvo je predmetom tohto sporu. V prípade správnej žaloby založenej na tvrdení, že právny predchodca navrhovateľov nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vydržaním v období od roku 1944 bolo by povinnosťou súdu toto právne posúdiť z hľadiska naplnenia zákonných podmienok vydržania nielen podľa obyčajového práva platného v čase tvrdeného vstupu do držby, ale aj zák. č, 141/1950 Sb., Občianskeho zákonníka (zák. č. 40/1964 Zb.) v znení zákona č. 131/1982 Zb., ale aj v znení zákona č. 509/1991 Zb., vrátane jeho prechodných ustanovení (najmä § 868, § 870, § 871, § 872 ods. 6 a nasl. Občianskeho zákonníka). Vzhľadom na obsah návrhu (žaloby), ktorého petit znel na určenie vlastníctva právnych nástupcov neb. O. S. a k iným pozemkov, než ktoré mal nadobudnúť tento poručiteľ, už len z týchto dôvodov žalobe nebolo možne vyhovieť a odvolacie argumenty navrhovateľov sú v podstate opakovaním ich tvrdení prostredníctvom ich splnomocnenej zástupkyne a neboli spôsobilé na zmenu napadnutého rozhodnutia. Ani ich obrana ako odvolateľov s použitím ust. § 11 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z.z. a § 22/1991 Zb. nebola použiteľná na daný prípad. Ak potom nebolo možné vyhovieť žalobe a určenie vlastníctva, bolo nutným zamietnuť žalobu aj v jej druhej časti o vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré predstavuje nájomné získané odporcami. Z vyššie uvedených dôvodov bolo odôvodneným, aby bol rozsudok prvostupňového súdu ako vo výroku vo veci samej a v závislom výroku o trovách konania, ktorý osobitne nebol napadnutý odvolacími dôvodmi s použitím § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdený. I v odvolacom konaní boli plne úspešní všetci odporcovia a preto im v zmysle § 142 ods. 1 v spojení s ustanovením § 224 ods. 1 vzniklo mu právo na náhradu trov odvolacieho konania, voči v odvolaní neúspešným navrhovateľom. Odporcovia 1 až 6 si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnili, preto im odvolací súd náhradu trov konania nepriznal. Podľa ustanovenia § 93 ods. 4 O.s.p. vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Z ustanovenia § 18 O.s.p. vyplýva, že účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie. V zmysle ustanovenia § 24 O.s.p. účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. V zmysle § 25 ods. l O.s.p. ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta. Vedľajší účastník má (rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo (článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré sa v rámci civilného súdneho konanie realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom, a samozrejme má i právo na náhradu trov konania, kam podľa ustanovenia § 137 ods. 1 O.s.p. bez akýchkoľvek pochybností patrí i náhrada trov právneho zastúpenia. Samozrejme, vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná náhrada trov konania (teda i náhrada trov právneho zastúpenia) len v prípade, ak právo na náhradu trov konania vznikne tomu účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval. Súd zaviazal navrhovateľov, ktorí boli v konaní neúspešní, k povinnosti uhradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov trovy konania. Súd priznal náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi, vystupujúcemu na strane úspešných odporcov. Jeho trovy pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 591,04 Eur, a to za dva úkony právnej pomoci v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z., 1 úkon á 287,13 Eur - prevzatie a príprava zastúpenia (§ 14 ods. písm. a vyhl.) a písomné vyjadrenie k návrhu (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhl.), spolu s režijným paušálom vo výške 2 x 8,39 Eur (rež. paušál za rok 2015). Vedľajší účastník vystupoval v konaní odporcov od počiatku sporu vedeného pod sp. zn. 23C/219/2010, i keď jeho účasť v konaní nebola nutná. Pred súdom prvého stupňa nebol zastúpený advokátom a náhradu trov konania si neuplatnil. Na výzvu súdu, aby sa k doručenému odvolaniu vyjadril, urobil tak prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu, preto mu za tento úkon spojený aj s prevzatím veci patrí náhrada trov, tzn. odmena za prevzatie veci a za vyjadrenie k odvolaniu. Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn. II. ÚS 538/10 a aj Ústavný súd SR v Náleze I.ÚS 119/2012-24 zhodne zaujali názor, že v prípade žaloby o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti je treba pri výpočte náhrady trov konania podľa advokátskej tarify vychádzať z hodnoty tejto nehnuteľnosti a nie z toho, že predmet sporu je neoceniteľný, resp. zistiteľný len s väčšími ťažkosťami. Prekážkou nemôže byť ani to, že v konaní cena nehnuteľnosti nebola zisťovaná. Podľa doloženého „Potvrdenia realitnej kancelárie LEVAP s.r.o.“ vydaného dňa 11.05.2015 pre účely tohto sporu hodnota ornej pôde mimo zastaveného územia obce (extravilán) v kat. úz. C. je 0,80 Eur - 0,90 Eur/m2, pri pozemkoch, ktorých výmera je min. 5000 m2. Podľa vyhl. č. 465/2008 hodnota nehnuteľností (orná pôda kód 815446) v kat. úz. C. je 0,8713 Eur/m2. Vzhľadom na uvedené potom odvolací súd priznal náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi podľa vyčíslenia jeho právnou zástupkyňou v súlade s vyhl. č. 655/2004 Z.z. vychádzajúc z hodnoty sporných nehnuteľností 12.389,- Eur, k rukám jeho právneho zástupcu (§ 149 ods. 1 O.s.p.), do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia (§ 160 ods. 1 O.s.p). Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.