Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24Co/22/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114222973 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2114222973.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a sudcov: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zastúpeného spoločnosťou: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47 233 516, so sídlom Kubániho 16, Bratislava, proti žalovanému: P. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, za účasti združenia: VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, Šafárikovo nám. 7, Bratislava, IČO: 42 362 962, zastúpený advokátom: JUDr. Patrik Podhorský, Zámocká 10, Bratislava, o zaplatenie sumy 2.720,20 Eur s príslušenstvom, na odvolanie združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č.k. 27C/277/2014-32 zo dňa 14.07.2015 v časti náhrady trov konania združenia, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti náhrady trov konania združenia p o t v r d z u j e . II. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania voči združeniu v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením konanie zastavil, rozhodol, že vracia žalobcovi súdny poplatok vo výške 156,30 Eur a žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil v napadnutej časti o náhrade trov konania použitím § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, žalobca späťvzatím návrhu zavinil zastavenie konania. Žalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania, zo spisu mu trovy konania nevyplývajú a preto súd žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Zároveň súd nepriznal náhradu trov konania ani vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného, nakoľko okrem vstupu do konania, bez oboznámenia s predmetom konania, neurobil úkon. 2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie výlučne iba vo výroku o náhrade trov konania združenia podalo prostredníctvom svojho advokáta odvolanie združenie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, ktorým sa domáhalo, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že žalobca je povinný zaplatiť združeniu trovy prvoinštančného konania vo výške 239,20 Eur na účet jeho advokáta do 3 dní od vydania rozhodnutia. Uviedlo, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec tým, že nepriznal združeniu náhradu trov právneho zastúpenia, a to aj napriek tomu, že žalovaný bol v konaní úspešný. Združenie vo vyjadrení zo dňa 25.05.2015 poukázalo na viaceré nedostatky zmluvných dojednaní, pričom poukázalo na to, že zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, že dohoda o výške úrokov alebo odmeny za poskytnutie úveru sa prieči dobrým mravom a preto je podľa § 39 OZ neplatná. Rovnako namietlo zmluvnú pokutu. Pojem „účelný“ je nevyhnutné chápať ako určitú poistku pred hradením nákladov nesúvisiacich s konaním, pred nadbytočnými či nadmernými nákladmi. Vzhľadom na ústavne zaručené právo na právnu pomoc nie je možné prostredníctvom uvedeného termínu vymedziť kategóriu subjektov, ktorá by tak z hľadiska právneho zastúpenia mala odlišné postavenie, a tak jej de facto právo na zastúpenie advokátom v konaní upierať a z hľadiska ostatných účastníkov (strany) diskriminovať. Má za to, že už len samé tvrdenie neprijateľných podmienok v spotrebiteľskej zmluve, resp. vznesenie námietky premlčania, združením, za súčasnej povinnosti súdu ex offo ich skúmať, je účelným úkonom a účelným spôsobom bránením práv strany. Z tohto dôvodu nemožno neprihliadať na vyjadrenie združenia a treba zásadne odmietnuť názor súdu prvej inštancie, že zamietnutie žaloby nebolo pomocou pričinenia združenia. V ďalšom poukázalo na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Mcdo 5/2013, nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 457/2014-27 zo dňa 15.10.2014, uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Co/34/2012 zo dňa 28.03.2012, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/169/2012 zo dňa 09.08.2012, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/87/2012 zo dňa 25.04.2012, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13Co/193/2012 zo dňa 30.07.2012, uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Co/204/2012 zo dňa 10.12.2012, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7MCdo 4/2010 zo dňa 14.09.2011. Má za to, že trovy právneho zastúpenia boli účelne vynaložené a boli dostatočne preukázané. 3. Žalobca a žalovaný odvolací návrh nepodali, k doručenému odvolaniu združenia sa žalovaný nevyjadril. 4. K doručenému odvolaniu podal písomné vyjadrenie žalobca. Poukázal na to, že súhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania bol potrebný vždy, a to aj pred zavedením novely, ktorá túto skutočnosť výslovne upravila. Podporne poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu R 62/2014, ako aj na názor Okresného súdu Banská Bystrica vyjadrený v rozhodnutí 7C/92/2014. Bez ohľadu na úspech, alebo neúspech zastúpeného účastníka vedľajšiemu účastníkovi v konaní právo na náhradu trov konania nevzniká. 5. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 201 a § 202 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne s použitím § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 365 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, ktoré má ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti náhrady trov v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre potvrdenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej časti náhrady trov konania združenia v zmysle § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku. 7. V konaní do 30.06.2016 vystupovalo ako vedľajší účastník na strane žalovaného združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, a to podľa ustanovenia § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Ako už bolo konštatované, odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Vzhľadom na to, že predošlý inštitút vedľajšieho účastníctva upravený v Občianskom súdnom poriadku bol nahradený inštitútom intervencie, ktorý je upravený v ustanoveniach § 81 a nasl. Civilného sporového poriadku, pričom združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV už nespĺňa zákonné podmienky na to, aby v konaní mohlo vystupovať ako intervenient, nakoľko na jeho strane nie je daný právny záujem na výsledku konania, s účinnosťou od 01.07.2016 ex lege sa už predmetného konania nezúčastňuje, a to bez toho, aby bolo potrebné o tom rozhodovať. 8. Bolo však potrebné rozhodnúť o náhrade trov konania, ktoré združeniu vznikli do 30.06.2016, a to o trovách konania pred súdom prvej inštancie na základe podaného odvolania združenia. 9. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 2.720,20 Eur s príslušenstvom vrátane náhrady trov konania z titulu nezaplatenia zostatku úveru v zmysle zmluvy o revolvingovom úvere uzavretej medzi stranami dňa 07.08.2006 a následného zosplatnenia revolvingového úveru. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu združenia bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne a zákonne nepriznal združeniu náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie. 10. Žalobca sa žalobou zo dňa 18.12.2013 doručenou súdu prvej inštancie dňa 04.09.2014 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 2.720,20 Eur s príslušenstvom. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 07.08.2006 uzatvoril žalobca so žalovaným zmluvu o revolvingovom úvere číslo 8000047488, na základe ktorej zmluvy bol žalovanému schválený revolvingový úver vo výške 100.008,- Sk, pričom mu bola reálne vyplatená čiastka vo výške 50.004,- Sk so splatnosťou 36 mesiacov, vždy k 14. dňu v mesiaci po 1.500,- Sk. Dňa 30.12.2014 bolo súdu prvej inštancie doručené oznámenie o vstupe Občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV v zastúpení advokátom JUDr. Patrikom Podhorským. Dňa 03.06.2015 bolo súdu doručené zo strany žalobcu späťvzatie návrhu a žiadosť zastavenie predmetného konania. O späťvzatí žaloby a zastavení konania súd rozhodol napadnutým uznesením. Vedľajší účastník okrem oznámenia o vstupe do konania do rozhodnutia súdu neurobil žiadny úkon vo veci. V spise sa nenachádza ani podanie, na ktoré poukazuje odvolateľ v odvolaní. 11. Pri vyriešení otázky účelnosti vzniknutých trov konania bolo nevyhnutné prihliadnuť na rozsah právnej pomoci, ktorý poskytlo združenie ako vedľajší účastník prostredníctvom svojho advokáta v prospech žalovaného. V prvom rade je potrebné prihliadnuť na to, že združenie ako vedľajší účastník dobrovoľne vstúpilo do konania, pričom žalovaného predtým nekontaktovalo. Združenie ako vedľajší účastník iba súdu doručeným oznámením dňa 30.12.2014 oznámilo svoj vstup do konania. Následne proti uzneseniu o zastavení konania podal v časti rozhodnutia o náhrade trov konania odvolanie. 12. Vzhľadom na cieľ a úlohu vedľajšieho účastníka na strane žalovaného v konaní do 30.06.2016, ktorými boli ochrana spotrebiteľa, je možné predpokladať, že tento disponuje znalosťami a vedomosťami v oblasti spotrebiteľského práva a preto bol spôsobilým samostatne ochraňovať spotrebiteľa. Nutnosť a opodstatnenosť svojho právneho zastúpenia združenie ako vedľajší účastník na strane žalovaného do 30.06.2016 vôbec nepreukázal a nezdôvodnil ho z hľadiska účelnosti a hospodárnosti. Odvolací súd má preto za to, že takýto paušálny vstup združenia ako vedľajšieho účastníka do bližšie nepoznaných konaní a udelenie plnej moci advokátovi, nemôže byť prejavom naplnenia jeho cieľa a úloh ako občianskeho združenia pôsobiaceho na ochranu spotrebiteľov a taktiež to nemôže byť ani prejavom hospodárnosti jeho konania. Uvedené konanie združenia ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného navodzuje stav, že spotrebiteľské združenie neslúži primárne záujmom spotrebiteľa, ale záujmom advokáta, ktorý si v paušálnych podaniach bez bližšej vedomosti o danom konaní (odvolací súd má namysli napríklad to, že ani raz nebol v kontakte so žalovaným, v prospech ktorého chcel vystupovať a hájiť jeho záujmy), do ktorého vstupuje, vyčísľuje aj náhradu trov právneho zastúpenia. 13. Odôvodnené právne zastupovanie môže byť na mieste len v mimoriadne obtiažnych právnych veciach, v opačnom prípade ide o zneužívanie zákona, podporne odkazujúc na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 M Cdo 9/2013 a sp. zn. 6 M Cdo 5/2013. Trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných (skutkovo a právne takmer totožných) veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní, vyhotovených advokátom, mení len o aktualizáciu a individualizáciu tej - ktorej veci, nemožno považovať za trovy nevyhnutne (účelne) vynaložené na riadne uplatnenie alebo bránenie práva na súde (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. júna 2014, sp. zn. 6 M Cdo 9/2013). 14. Odvolací súd preto uzatvára, že trovy združenia vystupujúceho ako vedľajší účastník na strane žalovaného do 30.06.2016 vynaložené na právne služby, ktoré mali smerovať k ochrane oprávnených záujmov spotrebiteľa, v danom prípade nevznikli, a preto s poukazom na súdom prvej inštancie správne aplikované ustanovenia § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku nevzniklo združeniu ako vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného právo na náhradu trov voči žalobcovi. Závery súdu prvej inštancie v napadnutej časti preskúmavaného uznesenia, keď vedľajšiemu účastníkovi (združeniu) nepriznal náhradu trov konania, sú preto z pohľadu odvolacieho súdu správne. 15. Odvolací súd potom uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti náhrady trov konania združenia v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku z dôvodu vecnej správnosti vo výroku potvrdil. 16. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalobca, a preto jemu zásadne v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 Civilného sporového poriadku vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne postupom podľa ustanovenia § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia. 17. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).