Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24Co/769/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113221594 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2113221594.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudcov: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci žalobcu: Československá obchodní banka a.s., IČO: 000 01 350, Radlická 333/150, Praha 5, zastúpený euroadvokátom: Mgr. Peter Olejár, Miletičova 21, Bratislava, proti odporcovi: W. B., nar. XX.XX.XXXX, T. XXXX/X, H., o zaplatenie 37.074,14 Kč s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 10C 27/2014-120 zo dňa 07. júla 2015 a to vo výroku III. v časti zamietnutia kapitalizovaného zmluvného úroku z úveru, zmluvného úroku vo výške 14,90% p.a. zo sumy 35.496,14 Kč od 18.07.2013 do zaplatenia, v časti zamietnutia poplatkov vo výške 1.350,- Kč a vo výroku IV. o náhrade trov konania, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. zamietnutia kapitalizovaného zmluvného úroku z úveru, zmluvného úroku vo výške 14,90% p.a. zo sumy 35.496,14 Kč od 18.07.2013 do zaplatenia, v časti zamietnutia poplatkov vo výške 1.350,- Kč ako aj vo výroku IV. o náhrade trov konania p o t v r d z u j e. II. Žalovaný m á voči žalobcovi p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil platobný rozkaz č.k. 37Ro 163/2013-38 zo dňa 23.8.2013 (výrok I.), odporcovi (žalovanému) uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi (žalobcovi) sumu 35.724,14 Kč, kapitalizovaný úrok v sume 51,60 Kč, kapitalizovaný úrok z omeškania v sume 5.144,52 Kč a úrok z omeškania výške 7,75% ročne zo sumy 35.724,14 Kč od 18.7.2013 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok II.). Vo zvyšku súd návrh zamietol (výrok III.) a odporcovi (žalovanému) uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi (žalobcovi) náhradu trov právneho zastúpenia v sume 305,91 eur a náhradu iných trov v sume 64,22 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám jeho právneho zástupcu (výrok IV.). Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil citáciou § 497 Obchodného zákonníka, § 499, 502 ods. 1, 503 ods. 1 až 3, 504, 506 veta prvá, 369 ods. 1 Obchodného zákonníka platného a účinného na území ČR v čase uzavretia zmluvy, § 2 písm. a) veta prvá, § 2 písm. b), písm. c), § 4 ods. 1, 2, § 6 zákona č. 321/2001 Zb. o niektorých podmienkach zjednávania spotrebiteľského úveru a o zmene zákona č. 64/1986 Zb. platného a účinného na území ČR v čase uzavretia zmluvy, § 2 zákona č. 37/2004 Zb. o poistnej zmluve a o zmene súvisiacich zákonov platného a účinného na území ČR v čase uzavretia zmluvy a § 1 nariadenia vlády ČR č. 142/1994 Zb. Vecne potom súd prvej inštancie dôvodil, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola uzavretá zmluva o úvere, na základe ktorej zmluvy o úvere žalobca poskytol žalovanému peňažné plnenie a žalovaný sa zaviazal vrátiť žalobcovi poskytnuté peňažné prostriedky vrátane príslušenstva. Žalovaný si svoju povinnosť zo zmluvy o úvere nesplnil, keď záväzok splácať poskytnutý úver neplnil riadne a včas a z tohto dôvodu žalobca predčasne zosplatnil poskytnutý úver. V prejednávanej veci žalobca žiadal zaplatiť od žalovaného istinu v sume 35.496,14 Kč, keďže žalovaný na istinu uhradil sumu 10.503,86 Kč. Ďalej žalobca žiadal od žalovaného zaplatiť poplatky v sume 1.578 Kč, a to poplatok vo výške 150 Kč za Upomienku zo dňa 17.6.2011, poplatok vo výške 400 Kč za Výzvu k zaplateniu dlžnej čiastky zo dňa 31.1.2011, poplatok vo výške 400 Kč za Výzvu č. 2 k zaplateniu dlžnej čiastky zo dňa 17.7.2011 a poplatok vo výške 400 Kč za Poslednú výzvu k zaplateniu dlžnej čiastky zo dňa 14.8.2011, poplatok za správu úveru vo výške 150 Kč za tri mesiace jún 2011 - august 2011 po 50 Kč a poplatok za poistenie vo výške 78 Kč za dva mesiace jún 2011 - júl 2011 po 39 Kč. Ďalej žalobca žiadal v konaní od žalovaného zaplatiť kapitalizovaný dohodnutý úrok vo výške 11.076,06 Kč, čo predstavuje úrok vo výške 14,90 % ročne, od 14.6.2011 do 15.6.2011 zo sumy 833,42 Kč, od 16.6.2011 do 13.7.2011 zo sumy 121,34 Kč, od 14.7.2011 do 13.8.2011 zo sumy 963 Kč, od 14.8.2011 do 13.9.2011 zo sumy 1.805,26 Kč, od 14.9.2011 do 17.7.2011 zo sumy 35.496,14 Kč, a dohodnutý úrok vo výške 14,90 % ročne zo sumy 35.496,14 Kč od 18.7.2013 do zaplatenia. Napokon žalobca žiadal od žalovaného zaplatiť kapitalizovaný zákonný úrok z omeškania vo 5.159,93 Kč, čo predstavuje úrok z omeškania vo výške 7,75 % ročne od 14.6.2011 do 15.6.2011 zo sumy 833,42 Kč, od 16.6.2011 do 28.6.2011 zo sumy 271,34 Kč, od 29.6.2011 do 13.7.2011 zo sumy 671,34 Kč, od 14.7.2011 do 17.7.2011 zo sumy 1.602 Kč, od 18.7.2011 do 12.8.2011 zo sumy 2.102 Kč, od 13.8.2011 do 14.8.2011 zo sumy 2.191 Kč, od 15.8.2011 do 12.9.2011 zo sumy 3.533,26 Kč, od 13.9.2011 do 13.9.2011 zo sumy 3.583,26 Kč, od 14.9.2011 do 17.7.2013 zo sumy 37.074,14 Kč, a zákonný úrok z omeškania vo výške 7,75 % ročne zo sumy 37.074,14 Kč od 18.7.2013 do zaplatenia. V konaní neboli sporné skutočnosti uvádzané žalobcom týkajúce sa poskytnutia úveru žalobcom žalovanému, zaplatených splátok žalovaným žalobcovi, omeškania žalovaného, započítania zaplatených splátok na istinu a ostatné príslušenstvo, vyčíslenia dohodnutého úroku a zákonného úroku z omeškania, zosplatnenia úveru, a preto súd pri posudzovaní uplatneného nároku z týchto skutočností vychádzal. Žalovaný si svoju povinnosť zo zmluvy o úvere nesplnil, keď záväzok splácať poskytnutý úver neplnil riadne a včas. Z uvedeného dôvodu s poukazom na vyššie zistené skutočnosti súd považoval nárok žalobcu za dôvodný v časti o zaplatenie istiny v sume 35.496,14 Kč. V časti o zaplatenie kapitalizovaného zmluvného úroku v sume 11.076,06 Kč a vo výške 14,90 % ročne zo sumy 35.496,14 Kč od 18.7.2013 do zaplatenia považoval súd nárok za dôvodný len v časti. Zmluvné úroky predstavujú dohodnutú odplatu za užívanie požičanej istiny a sú splatné spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky, t. j. spolu s istinou. Doba splatnosti úrokov sa tak zhoduje s dobou splatnosti úveru. Obchodný zákonník rozlišuje splatnosť úrokov v závislosti od splatnosti istiny úveru, od spôsobu splatenia istiny úveru, t. j. jednorázovo alebo v splátkach. Celková suma úrokov musí byť zaplatená najneskôr so zaplatením poslednej splátky úveru. Úroky do doby vrátenia peňažných prostriedkov je dlžník povinný zaplatiť len v prípade, ak dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve (§ 503 ods. 3 Obchodného zákonníka). Podľa ustanovenia § 503 ods. 1 až 3 Obchodného zákonníka sú úroky splatné najneskôr do doby splatnosti úveru, avšak už nie po splatnosti úveru. Podľa zákonom stanovenej úpravy splatnosti úrokov podľa obchodného práva, ako aj občianskeho práva (§ 658 ods.1 Občianskeho zákonníka), úroky sú splatné najneskôr spolu s istinou. Veriteľ nie je oprávnený žiadať od žalovaného ako dlžníka zmluvné úroky aj po splatnosti úverovej istiny. Z uvedenej zákonnej úpravy nevyplýva, že po vyhlásení celého úveru za splatný sa ďalej úročí istina úveru do zaplatenia (do vrátenia peňažných prostriedkov prislúchajú úroky len v prípade vrátenia peňažných prostriedkov pred dobou splatnosti podľa § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka). Uvedený záver vyplýva z podstaty zmluvného úroku, ktorý je odplatou za užívanie peňažných prostriedkov, ktoré sa poskytujú veriteľovi do doby splatnosti (veriteľ neposkytuje peňažné prostriedky po lehote splatnosti). Na základe uvedeného je nárok žalobcu na zaplatenie úroku opodstatnený len do 14.9.2011, kedy žalobca úver zosplatnil, teda úrok v dohodnutej výške 14,90 % ročne zo sumy 833,42 Kč od 14.6.2011 do 15.6.2011 (2 dni) vo výške 0,68 Kč, zo sumy 121,34 Kč od 16.6.2011 do 13.7.2011 (28 dní) vo výške 1,39 Kč, zo sumy 963 Kč od 14.7.2011 do 13.8.2011 (31 dní) vo výške 12,19 Kč, zo sumy 1.805,26 Kč od 14.8.2011 do 13.9.2011 (31 dní) vo výške 22,85 Kč, za deň 14.9.2011 zo sumy 35.496,14 Kč vo výške 14,49 Kč, teda spolu vo výške 51,60 Kč. V časti uplatnených poplatkov vo výške 1.578 Kč považoval súd návrh za dôvodný tiež len v časti. Za opodstatnené považoval súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nezaplatené poplatky za správu úveru vo výške 150 Kč a za poistenie vo výške 78 Kč dohodnuté priamo v Zmluve o úvere č. 003572109R zo dňa 6.4.2010 v Časti I., v bode I.5. a v bode I.8.. Žalobca okrem toho žiadal o zaplatenie poplatkov za výzvy adresované žalovanému na zaplatenie aktuálnej dlžnej čiastky, pričom sa odvolával na Článok 4. Úročenie a poplatky, bod 4.4. Obchodných podmienok pre ČSOB Spotrebiteľské úvery, v zmysle ktorého je ČSOB oprávnená účtovať Klientovi za svoje služby poplatky v súlade so sadzobníkom poplatkov Poštovej sporiteľne. Nepochybne účastníci uvedenej zmluvy v Časti I. Zmluva o spotrebiteľskom úvere, v bode 1.1. Obchodné podmienky, prejavili vôľu, aby sa Obchodné podmienky pre ČSOB Spotrebiteľské úvery stali jej súčasťou. Na druhej strane však podľa názoru súdu však nie je možné výzvy na zaplatenie dlžnej čiastky za službu v prospech odporcu tak, ako to predpokladá citované ustanovenie Obchodných podmienok pre ČSOB Spotrebiteľské úvery. Výzva na plnenie je totiž určitým nástrojom navrhovateľa ako dosiahnuť bez súdneho konania úhradu dlžných záväzkov žalovaným, ktoré sú už po splatnosti. Z pohľadu súdu výzvu na plnenie nemožno považovať za službu poskytovanú žalobcom žalovanému, osobitne za služby poskytujúcu žalovanému určitý prospech, za ktorú by teda bol žalovaný povinný platiť. Z vyššie uvedených dôvodov nepovažoval súd nárok na zaplatenie poplatkov za štyri výzvy na zaplatenie dlžnej čiastky, a to poplatok vo výške 150 Kč za Upomienku zo dňa 17.6.2011, poplatok vo výške 400 Kč za Výzvu k zaplateniu dlžnej čiastky zo dňa 31.1.2011, poplatok vo výške 400 Kč za Výzvu č. 2 k zaplateniu dlžnej čiastky zo dňa 17.7.2011 a poplatok vo výške 400 Kč za Poslednú výzvu k zaplateniu dlžnej čiastky zo dňa 14.8.2011, spolu v sume 1.350 Kč. Napokon žalobca žiadal o zaplatenie kapitalizovaného zákonného úroku z omeškania vo výške 5.159,93 Kč, čo predstavuje úrok z omeškania vo výške 7,75 % ročne od 14.6.2011 do 15.6.2011 zo sumy 833,42 Kč, od 16.6.2011 do 28.6.2011 zo sumy 271,34 Kč, od 29.6.2011 do 13.7.2011 zo sumy 671,34 Kč, od 14.7.2011 do 17.7.2011 zo sumy 1.602 Kč, od 18.7.2011 do 12.8.2011 zo sumy 2.102 Kč, od 13.8.2011 do 14.8.2011 zo sumy 2.191 Kč, od 15.8.2011 do 12.9.2011 zo sumy 3.533,26 Kč, od 13.9.2011 do 13.9.2011 zo sumy 3.583,26 Kč, od 14.9.2011 do 17.7.2013 zo sumy 37.074,14 Kč, a zákonný úrok z omeškania vo výške 7,75 % ročne zo sumy 37.074,14 Kč od 18.7.2013 do zaplatenia. Výšku úroku z omeškania určuje nariadenie vlády Českej republiky, ktorá výška úroku z omeškania zodpovedá ročnej výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou pre posledný deň kalendárneho polroka, ktorý predchádza kalendárnemu polroku, v ktorom došlo k omeškaniu, zvýšenej o sedem percentuálnych bodov. Žalobca má tak nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 7,75 % (7,00 % + 0,75 %) ročne, nakoľko repo sadzba Českej národnej banky od 7.5.2010 do 28.6.2012 bola 0,75 %. V prejednávanej veci súd dospel k záveru, že požiadavka žalobcu na zaplatenie poplatkov v sume 1.350 Kč nie je opodstatnená, a preto nebolo možné priznať úrok z omeškania z tejto sumy. Voči vyčísleniu úroku z omeškania nebola zo strany odporcu vznesená žiadna námietka a preto súd prevzal tvrdenia žalobcu týkajúce sa omeškania žalovaného a súm, s ktorými sa dostal do omeškania. Vzhľadom na uvedené má žalobca nárok na zaplatenie kapitalizovaného úroku z omeškania vo výške 7,75 % ročne zo sumy 833,42 Kč od 14.6.2011 do 15.6.2011 (2 dni) vo výške 0,35 Kč, zo sumy 271,34 Kč od 16.6.2011 do 28.6.2011 (13 dní) vo výške 0,75 Kč, zo sumy 671,34 Kč od 29.6.2011 do 13.7.2011 (15 dní) vo výške 2,14 dní, zo sumy 1.602 Kč od 14.7.2011 do 17.7.2011 (4 dni) vo výške 1,36 Kč, zo sumy 2.102 Kč od 18.7.2011 do 12.8.2011 (26 dní) vo výške 11,60 Kč, zo sumy 2.191 Kč od 13.8.2011 do 14.8.2011 (2 dni) vo výške 0,93 Kč, zo sumy 3.533,26 Kč od 15.8.2011 do 12.9.2011 (29 dní) vo výške 21,76 Kč, zo sumy 3.583,26 Kč od 13.9.2011 do 13.9.2011 (1 deň) vo výške 0,75 Kč, zo sumy 35.724,14 Kč (37.074,14 Kč - 1.350 Kč) od 14.9.2011 do 17.7.2013 (673 dní) vo výške 5.104,88 Kč, čo spolu predstavuje sumu 5.144,52 Kč. Žalobca žiadal v konaní o zaplatenie kapitalizovaného úroku z omeškania vo výške 5.159,93 Kč, čo je viac, ako má nárok, a preto súd považoval za opodstatnenú požiadavku žalobcu na zaplatenie kapitalizovaného úroku z omeškania vo výške 5.144,52 Kč a ďalej požiadavku na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 7,75 % ročne zo sumy 35.724,14 Kč (37.074,14 Kč - 1.350 Kč) od 18.7.2013 do zaplatenia a vo zvyšku návrh nepovažoval za dôvodný. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov považoval súd návrh za dôvodný v časti o zaplatenie istiny vo výške 35.496,14 Kč, poplatkov vo výške 228 Kč, kapitalizovaného úroku vo výške 51,60 Kč, kapitalizovaného úroku z omeškania vo výške 5.144,52 Kč a úroku z omeškania vo výške 7,75 % ročne zo sumy 35.724,14 Kč od 18.7.2013 do zaplatenia. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 3 v spojení s § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., keďže konanie v časti o zaplatenie sumy 2.000 Kč s príslušenstvom bolo zastavené v dôsledku čiastočného späťvzatia návrhu zo strany žalobcu, čím z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania v uvedenej časti, návrhu v časti o zaplatenie sumy 35.724,14 Kč, kapitalizovaného úroku v sume 51,60 Kč, kapitalizovaného úroku z omeškania v sume 5.144,52 Kč a úroku z omeškania výške 7,75 % ročne zo sumy 35.724,14 Kč od 18.7.2013 do zaplatenia bolo vyhovené a vo zvyšku návrh zamietol. Žalobca bol úspešný v časti konania o zaplatenie sumy 40.920,26 eura s príslušenstvom a vo zvyšku bol neúspešný. Potom podľa výsledku konania ako celku bol hrubý úspech žalobcu v rozsahu 76 % (40.920,26 eura : 53.510,13 eura x 100) a hrubý úspech žalovaného v rozsahu 24 % (100 % - 76 %) a tým daný prevažný čistý úspech žalovaného v rozsahu 52 % (76 % - 24 %), čo v konečnom dôsledku znamená právo žalobcu na náhradu účelne vynaložených trov celého konania práve takýmto percentom. Pri plnom úspechu by žalobcovi prináležalo právo na náhradu trov právneho zastúpenia v sume 588,29 eura, čo predstavuje náhradu trov právneho zastúpenia za 4 úkony právnej služby á 71,37 eura (prevzatie a príprava zastúpenia dňa 29.4.2009, písomné podanie na súd - návrh zo dňa 12.8.2013, účasť na pojednávaní dňa 13.11.2014 a dňa 18.6.2015) podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z., 1-krát režijný paušál á 6,95 eura, 1-krát režijný paušál á 7,81 eura, 1-krát režijný paušál á 8,04 eura, 1-krát režijný paušál á 8,39 eura podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z., náhradu cestovných výdavkov v sume 63,22 eura (dvakrát cesta Bratislava - Trnava a späť osobným motorovým vozidlom zn. Hyundai, 2 x 112 km, pri cene paliva 1,55 eura/l a spotrebe 6,4 l/100 km) podľa § 16 ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z. z., náhradu za stratu času v sume 109,52 eura (za štyri začaté polhodiny á 13,40 eura a za štyri začaté polhodiny á 13,98 eura) podľa § 17 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. a 20 % DPH v sume 98,88 eura (20 % z 489,41 eura) podľa § 18 ods. 3 655/2004 Z. z. a právo na náhradu iných trov konania v sume 123,50 eura, čo predstavuje náhradu sumy vynaloženej na zaplatenie súdneho poplatku z návrhu. Vzhľadom na čiastočný úspech žalobcu v rozsahu 52 % priznal súd žalobcovi právo na náhradu trov právneho zastúpenia v sume 305,91 eura (52 % z 588,29 eura) a náhradu iných trov konania v sume 64,22 eura (52 % z 123,50 eura), ktorú prisúdenú náhradu trov konania je žalovaný povinný podľa § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu. 2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu a to čo do výroku o zamietnutí časti žaloby týkajúcej sa časti kapitalizovaného zmluvného úroku z úveru, zmluvného úroku vo výške 14,90% p.a. zo sumy 35.496,14 Kč od 18.07.2013 do zaplatenia, v časti zamietnutia poplatkov vo výške 1.350,- Kč ako aj trov konania. Žalobca odvolanie odôvodnil podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p., pretože súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, v dôsledku čoho došlo k zamietnutiu žaloby v napadnutej časti ako i k nepriznaniu celej náhrady trov konania. Zopakoval čoho sa žalobca návrhom domáhal, poukázal na predmetnú zmluvu uzavretú medzi účastníkmi 06.04.2010 na to, že v bode 1.5 zmluvy sa dohodli, že nevyčerpaný ani splatený úver alebo jeho časť bude úročený pevnou úrokovou sadzbou vo výške 14,90% p.a. a v bode 1.7 zmluvy si dohodli úrok z omeškania vo výške 15% p.a. Keďže žalovaný si riadne a včas nesplnil podmienky k plneniu ktorých sa zaviazal po predchádzajúcich výzvach, na ktoré nereagoval, žalobca bol nútený pristúpiť k zosplatneniu úveru k čomu došlo 14.09.2011. Okresný súd dospel na základe predložených dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam v dôsledku čoho zamietol nárok žalobcu na zaplatenie časti kapitalizovaného zmluvného úroku za úver ako aj zmluvného úroku vo výške 14,90% p.a. zo sumy 35.496,14 Kč od 18.07.2013 do zaplatenia. V tejto súvislosti odvolateľ dôvodil citáciou § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, poukázal aj na rozhodnutie v obdobnej právnej veci žalobcu, o ktorej rozhodoval Krajský súd v Prešove spis. zn. 14Co 83/2012. Žalobca uvádza, že v článku I.5 a I.7 v ktorom je uvedené, že splátky istiny po termíne splatnosti budú aj ďalej úročené úrokovou sadzbou uvedenou v článku I.5 zmluvy a k tomu najviac sadzbou úrokov z omeškania. Ďalej poukázal na rozhodnutie v obdobnej právnej veci žalobcov, v ktorej rozhodoval Krajský súd v Banskej Bystrici spis. zn. 43Cob 186/2013. Ďalej namietal aj nesprávne zamietnutie žaloby v časti poplatkov vo výške 1.350,- Kč, ktoré predstavujú poplatky za upomienku a výzvy zaslané žalovanému. Poplatky za výzvy žalobca účtoval vo výške podľa v tom čase aktuálne platného sadzobníka poplatkov a podľa bodu 4.4 obchodných podmienok pre ČSOB spotrebiteľské úvery, ktoré sú podľa bodu I.1. zmluvy o úvere jej súčasťou, „ČSOB oprávnená účtovať klientovi za svoje služby poplatky v súlade so sadzobníkom poplatkov Poštovej sporiteľne“. Poukázal na to, že účelom upomienky je informovať dlžníka o tom, že z jeho strany nedochádza k riadnemu a včasnému plneniu si zmluvných povinností, predísť tak k prichádzajúcim negatívnym následkom nesplatenia úveru. Žalobca neúčtuje tieto poplatky svojvoľne za účelom obohatiť seba, ale príčinu k pristúpeniu jednotlivých krokov je nedisciplinovanosť dlžníka. Účelom celého procesu upomínania dlžníka nie je dosiahnutie zisku. Žalovaný sa dostal do omeškania s platbami a plnením svojich zmluvných povinností bez zavinenia žalobcu a vzhľadom na túto skutočnosti boli žalovanému zo strany žalobcu zasielané upomienky a výzvy na zaplatenie dlžnej čiastky. Podľa názoru žalobcu náklady so zasielaním týchto upomienok a výziev nie je možné pričítať na ťarchu žalobcu. Na základe uvedeného odvolateľ navrhuje, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Žalobca si uplatňuje náhradu trov odvolacieho konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku za podané odvolanie a trovy právneho zastúpenia vo výške 95,71 eura za jeden úkon právnej služby vo výške 71,37 eura a 1 x režijný paušál vo výške 8,39 eura a 20% DPH. 3. Opatrovníčka žalovaného odvolací návrh nepodala, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadrila. 4. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal obe napadnuté rozhodnutia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 CSP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, v dôsledku čoho je namieste rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti ako vecne správny s použitím § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. 6. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak žalobu vo zvyšku zamietol v časti týkajúcej sa kapitalizovaného zmluvného úroku z úveru, zmluvného úroku vo výške 14,90% p.a. zo sumy 35.496,14 Kč od 18.07.2013 do zaplatenia, v časti zamietnutia poplatkov vo výške 1.350,- Kč. 7. S účinnosťou CSP od 1.7.2016 inštitút opatrovníka strany ustanoveného z dôvodu neznámeho pobytu zanikol, preto žalovaný nie je v konaní už zastúpený opatrovníčkou ustanovenou súdom prvej inštancie uznesením č. k. 10C/27/2014-88 zo dňa 24.6.2014. 8. Odvolateľ odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.) a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.). Odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. (aplikovanom podľa § 470 ods. 1 CSP) je daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 132 O.s.p., pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli najavo inak, z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logický rozpor, alebo ktoré odporujú ust. § 122 až § 135 O.s.p. Odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. (aplikovanom podľa § 470 ods. 1 CSP) je daný, ak súd prvého stupňa posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu, síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. 9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i v prevažnej miere správne právne posúdil. 10. Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom. Pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v prevažnom rozsahu zdieľa i právne závery prvostupňového súdu vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť, pretože súd prvého stupňa sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre túto časť rozhodnutia a odvolací súd sa s týmto odôvodnením súdu stotožňuje, k podstatným tvrdeniam uvedeným v odvolaní považuje za potrebné uviesť nasledovné: 11. Kumulácia úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania predstavuje neúmernú a neprijateľnú záťaž pre dlžníka ako spotrebiteľa. Takýto postup, ktorý nepochybne je potrebné aplikovať v spotrebiteľských vzťahoch, je v súlade aj s ust. § 497 Obchodného zákonníka č.519/1991 Sb. (platného na území Českej republiky), podľa ktorého zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. To znamená, že platenie úrokov z úveru je dôvodné len do doby splatnosti úveru, teda vlastne do doby, v ktorej bol dlžník povinný predmetné finančné prostriedky vrátiť, ktorá okolnosť vyplynie z konkrétnej úverovej zmluvy. 12. Úverové obdobie, teda čas, na ktorý sa peňažné prostriedky poskytujú, medzi podstatné náležitosti úveru nepatrí. Pokiaľ však si účastníci úveru dohodnú úverové obdobie a dlžník poskytnuté peňažné prostriedky do dohodnutej doby (do splatnosti úveru) nevráti, prichádzajú do úvahy za obdobie po splatnosti úveru úroky z omeškania. Ide o odlišný inštitút oproti odplatným úrokom, a ten má sankčnú povahu. Jeho typickým znakom v občianskoprávnych veciach je jeho administratívny strop (limit). 13. Za čas po splatnosti úveru má teda veriteľ právo na úroky z omeškania vo výške stanovenej všeobecne záväzným právnym predpisom. Akékoľvek navyšovanie úrokov z omeškania sa dostáva do rozporu so zákonom. Takýmto neprípustným navyšovaním úrokov z omeškania je aj právna konštrukcia navýšenia úrokov z omeškania o úroky za úver, napr. zmluvnou podmienkou o platení úrokov za úver do zaplatenia aj po splatnosti úveru, a teda počas omeškania. Úverové obdobie nie je podstatnou zložkou úveru, ale pokiaľ sa úver podmieňuje úverovým obdobím, zákonite nastáva zmluvne dohodnutá splatnosť úveru a ku dňu splatnosti má dlžník povinnosť zaplatiť úver a úroky (odplatné úroky, cena). Vychádzajúc z vyššie uvedeného žalobca má teda nárok na úrok z omeškania (sankčné úroky z omeškania) po zosplatnení úveru, kedy nastupujú sankčné úroky z omeškania a je možné ich priznať len vo výške v zmysle § 1 nariadenia vlády Českej republiky č. 142/1994 Sb. t. j. podľa platných repo sadzieb stanovených Českou národnou bankou a nie vo výške 15 % p. s. ako sa mylne domnieva žalobca. 14. Odvolateľom namietané nepriznanie uplatnených poplatkov vo výške 1 350 Kč s príslušenstvom nebolo dôvodné. V tejto súvislosti odvolací súd nemá dôvod na odklon od rozsudkov súdov, ktoré v obdobnom prípade vyhlásili zmluvnú podmienku ohľadom účtovania poplatkov za neprijateľnú zmluvnú podmienku (viď napr. rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 5C 79/2011 <. -144 zo dňa 12.04.2012 v spojení s opravným uznesením č. k. 5C 79/2011 <.-153 zo dňa 13.06.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 07.05.2014 č.k. 4Co 3/2013 <.-195, podľa ktorého: „Za nedôvodnú považoval odvolací súd aj námietku týkajúcu sa vyhlásenej zmluvnej podmienky ohľadne účtovania poplatkov v zmysle sadzobníka peňažného ústavu za neprijateľnú. Súd prvého stupňa správne o neprijateľnosti zmluvnej podmienky rozhodol v súlade s ust. § 153 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. Vychádzal z toho, že zmluva je spotrebiteľská, zmluvné podmienky neboli individuálne dohodnuté, a preto odkaz na sadzobník poplatkov v zmysle bodu 13 obchodných podmienok pre povolené prečerpanie nespĺňa povinnosť veriteľa pri uzatváraní zmluvy so spotrebiteľom oboznámiť ho so všetkými zmluvnými podmienkami, vrátane poskytnutia primeraného vysvetlenia s odbornou starostlivosťou v záujme ochrany práv spotrebiteľa“). 15. Neprijateľné podmienky nie sú taxatívne vypočítané a súdna prax ich môže judikovať so zreteľom na skutkové a právne okolnosti prípadu. Súdy členských štátov môžu judikovať, ktoré zmluvné podmienky sú nekalé (porov. C - 237/02, Fraiburger Communalbauten cit. „Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka, ako je tá, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle čl. 3 ods. 1 smernice 93/13 ako nekalú“). 16. Vzhľadom na neplatnosť zmluvy v časti dohodnutých poplatkov vo výške 1 350 Kč považoval odvolací súd za nadbytočné zaoberať sa týmito odvolacími námietkami, ktorých zmysel a význam je založený na platnosti zmluvy. 17. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, v napadnutej zamietajúcej časti týkajúcej sa kapitalizovaného zmluvného úroku z úveru, zmluvného úroku vo výške 14,90% p.a. zo sumy 35.496,14 Kč od 18.07.2013 do zaplatenia, v časti zamietnutia poplatkov vo výške 1.350,- Kč, vrátane závislého výroku o náhrade trov konania, v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 18. Žalovaný má voči žalobcovi podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že žalovaný bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne náhradu trov konania nepriznať (§ 257 CSP). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 19. Senát odvolacieho súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie 0spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).