Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 11Co/232/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2106210592 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2106210592.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: F. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. D. XX, T., proti žalovaným: 1/ XOZORES, s. r. o., so sídlom Hurbanova 986, Ilava, IČO: 46 122 818 (spoločnosť zrušená od 14.03.2013 a vymazaná dňa 14.06.2013), 2/ D. D., nar. XX.XX.XXXX, 3/ I. D., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom W. č. XXX, obaja zastúpení splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária LYSO & PARTNERS spol. s r. o., so sídlom Námestie Sv. Michala 30, Hlohovec, IČO: 36 862 347 a 4/ K. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. T. XXXX/XX, T., o určenie neplatnosti právnych úkonov a vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 11. novembra 2014, č.k. 31C/47/2006-416, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa m e n í tak, že žalobcovi priznáva oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : Uznesením napadnutým odvolaním súd prvého stupňa žalobcovi priznal čiastočné oslobodenie od súdnych poplatkov vo výške 85 %. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 138 ods. 1 O.s.p., ako aj § 2 a 3 zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime, keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že je dôvodné čiastočne vyhovieť žiadosti žalobcu na oslobodenie od súdnych poplatkov vo výške 85 %, nakoľko v danom prípade súd nepovažoval za preukázané, že sú splnené zákonné podmienky na priznanie úplného oslobodenia od súdnych poplatkov. Súd mal za to, že žalobca nepreukázal, že jeho osobné, majetkové a sociálne pomery sú také, že mu objektívne neumožňujú zaplatiť v tomto štádiu konania súdny poplatok za návrh vôbec. Súd vychádzal zo skutočnosti, že priemerný čistý mesačný príjem žalobcu za kalendárny rok 2013 je 672,19 eur, čo prekračuje hranicu životného minima pomerne výrazne. Súd rovnako prihliadol na doručené daňové priznanie žalobcu, rozpis príjmov za kalendárne mesiace a okolnosti uvádzané žalobcom v texte doručeného tlačiva. Z uvedeného bolo súdu zrejmé, že žalobca má príjem, ktorý (hoci je čiastočne viazaný na sezónne príjmy) mu umožňuje zaplatiť súdny poplatok aspoň v čiastočnom rozsahu. Súd mal rovnako za preukázané, že úhradou časti súdneho poplatku vo výške 327,94 eur nebude ohrozené právo účastníka na prístup k súdu. Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol jeho zmenu a priznanie oslobodenia v celom rozsahu, alternatívne navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Nestotožnil sa s názorom súdu prvého stupňa, že z jeho žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov, ako aj listinných dôkazov vyplývajú skutkové zistenia, podľa ktorých je živnostník s nízkym príjmom, nie je poberateľom žiadnej dávky, nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, ani hnuteľné veci v hodnote nad 750 eur, žije s ťažko chorou matkou, o ktorú sa stará v spoločnej domácnosti. Uvedené skutkové okolnosti teda nesvedčia o jeho priaznivých zárobkových, sociálnych a osobných pomeroch. Upozornil, že žalobca na základe žiadosti súdu zdokladoval svoj príjem za rok 2013, z ktorého vyplýva, že jeho príjem nepredstavuje sumu v čistom 8.066,29 eur, ale tento príjem je príjmom zo živnosti bez odrátania nákladov. Je preto nutné konštatovať, že jeho majetkové pomery mu nedovoľujú uhradiť ani súdny poplatok vo výške stanovenej súdom. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, pretože napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa nie je vecne správne a je potrebné ho zmeniť. Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 31C/47/2006 je určenie neplatnosti právnych úkonov a vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým bolo žalobcovi priznané oslobodenie od súdnych poplatkov vo výške 85 %. Podľa § 138 ods. 1 O.s.p., na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú, a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť, poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú. Ak uplatňovanie alebo bránenie práva nie je ani svojvoľné, ani zrejme bezúspešné, umožňuje citované zákonné ustanovenie vyhovieť žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov pod podmienkou, že to odôvodňujú pomery účastníka. Zákon nevysvetľuje bližšie obsah pojmu „pomery účastníka“, bezpochyby však musí ísť o pomery majetkové, a ak je žiadateľom fyzická osoba, tak aj rodinné, sociálne a zdravotné, majúce základ v okolnostiach, ktoré nie sú len dočasnej, či prechodnej povahy, a ktoré odôvodňujú záver, že poplatník celkom, či sčasti (v prípade žiadosti o čiastočné oslobodenie od súdnych poplatkov) nemôže splniť poplatkovú povinnosť, alebo že jej splnenie od neho nemožno spravodlivo žiadať. Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že žalobca sa proti žalovaným domáha určenia neplatnosti právnych úkonov a vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Žalobca požiadal o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, keď z tlačiva pre dokladovanie pomerov účastníka konania, ktorým navrhuje, aby mu bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, vyplynulo, že tento je živnostníkom, pričom z potvrdenia o podanie daňového priznania k dani z príjmov za rok 2013 vyplynulo, že tento dosiahol za zdaňovacie obdobie základ dani 1.245,86 eur a vznikla mu daňová povinnosť vo výške 236,71 eur. Výdavky žalobcu predstavujú: elektrina 28 eur, plyn 12 eur, cestovné 30 eur a iné (voda, teplo a podobne) 180 eur. Žalobca nevlastní žiadne veci nad hodnotu 750 eur a vo vlastníctve má len veci osobnej spotreby. S poukazom na to, že v danom prípade nejde zo strany žalobcu o svojvoľné, ani zrejme bezúspešné uplatňovanie práva, ako aj vzhľadom na predložené potvrdenie o jeho osobných, zárobkových a majetkových pomeroch, odvolací súd dospel k záveru, že pomery žalobcu odôvodňujú priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov celkom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd v súlade s ust. § 220 O.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobcovi priznal oslobodenie od súdnych poplatkov celkom. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.