Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 10CoP/36/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115216338 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Čimo ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2115216338.1
Uznesenie Krajský súd v Trnave vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: Q. B., narodený XX. Q. XXXX, bytom u matky, zastúpený opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, matky: V. B., narodená XX. B. XXXX, bytom C. - V., Q. XX, tohto času F. R., V. XX a otca: Q. B., narodený XX. P. XXXX, bytom C. - V., Q. XX, o úpravu styku, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Trnava z 2. júla 2015 č. k. 22P/52/2015-3 takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti o úprave styku potvrdzuje.
o d ô v o d n e n i e :
Napádaným uznesením súd prvého stupňa nariadil predbežné opatrenie, ktorým zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky a upravil styk otca s maloletým tak, že je oprávnený stýkať sa s dieťaťom každý víkend v sobotu od 11,00 hod. do 19,00 hod. a v nedeľu od 11,00 hod. do 19,00 hod. Predbežné opatrenie bolo vydané na návrh otca po začatí konania vo veci samej, v ktorom sa domáha úpravy styku s maloletým v rozsahu každý párny víkend od piatku od 17,00 hod. do nedele do 17,00 hod.. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 102 ods. 1, § 75 ods. 1 až 3, ods. 6 a 8 O. s. p. (Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) a § 24 ods. 4, § 25 ods. 2 a 3, § 28 ods. 2 a § 36 ods. 1 ZoR (Zákona o rodine č.36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien a doplnení). Vecne rozhodnutie zdôvodnil osvedčením potreby dočasnej úpravy pomerov, ktorá je v záujme maloletého dieťaťa, keďže toto s matkou opustilo spoločnú domácnosť a rodičia sa na styku otca s maloletým nedokážu dohodnúť. Vzhľadom na oddelené žitie rodičov je nevyhnutné zabezpečiť pravidelný styk maloletého s otcom, s cieľom rozvíjať ich vzájomný vzťah a citovú väzbu, ako aj umožniť otcovi podieľať sa na výchove dieťaťa. Rozsah úpravy styku súd prvého stupňa odôvodnil už vytvoreným vzťahom otca a dieťaťa, ktoré pozná jeho domácnosť, ako aj ostatných členov rodiny otca. Dieťa má právo na zachovanie rovnocenného styku s obidvoma rodičmi, preto záujem na jeho zdravom fyzickom a psychickom vývoji si vyžaduje poskytnutie predbežnej ochrany realizácii tohto styku. Predbežnou úpravou sa predíde aj konfliktom medzi rodičmi, ktorí už akceptovali predbežné opatrenie nariadené v roku 2014 (ktorým bol upravený styk otca s maloletým v rovnakom rozsahu, pričom predbežná úprava zanikla v dôsledku zastavenia konania vo veci samej).
Proti tomuto uzneseniu len v časti styku podala včas odvolanie matka s návrhom na jeho zmenu obmedzením rozsahu styku otca s maloletým na každý nepárny víkend v sobotu od 11,00 hod. do 20,00 hod. a v nedeľu od 11,00 hod. do 20,00 hod. (čím by inak došlo k predĺženiu trvania styku v uvedené dni o jednu hodinu). Vyjadrila súhlas s predbežnou úpravou v časti o zverení maloletého do jej osobnej starostlivosti a súčasne navrhla nariadenie predbežného opatrenia, ktorým bude otcovi uložená povinnosť platiť výživné v nevyhnutnej miere 200,- eur. Dôvodila, že je v rozpore so záujmami maloletého dieťaťa, ak jeden z rodičov nemôže s ním stráviť nerušene žiaden víkend v roku. Potvrdila svoj odchod zo spoločnej domácnosti vedenej s otcom dieťaťa z dôvodu ich konfliktného spolužitia. Je toho názoru, že
pre maloletého je oveľa vhodnejšie prostredie u jej rodičov, u ktorých aktuálne bývajú a majú k dispozícii samostatnú izbu s príslušenstvom v dome s veľkým dvorom a záhradou, v ktorej sa maloletý rád hráva
Otec navrhol uznesenie v napadnutej časti potvrdiť. Zdôraznil, že jeho styk s dieťaťom sa realizuje v zmysle predbežnej úpravy, ktorá vyhovuje jemu aj maloletému synovi. Vyjadril tiež súhlas s predbežnou úpravou dočasného zverenia dieťaťa matke, ako aj s plnením vyživovacej povinnosti vo výške 50,- eur mesačne.
Opatrovník navrhol odvolaniu matky v časti úpravy styku v celom rozsahu vyhovieť (bez uvedenia dôvodov). Súčasne odporúčal predbežnú úpravu vyživovacej povinnosti otca k dieťaťu.
Odvolací súd po zistení, že odvolanie podala včas účastníčka konania proti uzneseniu, proti ktorému je prípustné odvolanie (podľa § 201 a § 204 ods. 1 O. s. p.), preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa len v napadnutej časti styku, tu však pre povahu konania bez viazanosti odvolacími návrhmi podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O. s. p. a to podľa § 214 ods. 2 O. s. p. bez pojednávania (pretože nešlo o žiaden prípad potreby prejednania veci na pojednávaní podľa ods. 1 tohto ustanovenia) a dospel k záveru, že uznesenie v napadnutej časti treba považovať za správne.
Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa uvedenými v odôvodnení napádaného uznesenia. Zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že predbežne upravený styk otca s maloletým dieťaťom zabezpečuje legitímny cieľ a to ochranu zdravého vývoja maloletého dieťaťa a umožní aspoň čiastočné výchovné pôsobenie otca ako toho rodiča, ktorý dieťa nemá zverené do osobnej starostlivosti. Právo styku rodiča s dieťaťom kompenzuje tak právo mať dieťa u seba a zabezpečovať jeho výchovu prostredníctvom osobnej starostlivosti. Uvedené právo vyplýva aj z viacerých ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa (oznámenie FMZV ČSFR č. 104/1991 Zb.), ktorý súčasne garantuje dieťaťu právo na udržiavanie pravidelného osobného kontaktu s obidvoma rodičmi (ak dôjde k rozpadu rodiny). Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu zdôrazňuje, že je v záujme dieťaťa, aby udržiavalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a dostalo tak príležitosť rozvíjať svoj vzťah s ním, ako aj prejaviť svoje city slobodne bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča.
Matka v odvolaní nepopierala potrebu predbežnej úpravy a zúženie rozsahu upraveného styku otca s dieťaťom odôvodnila len formálnym poukazom na rozpor so záujmami dieťaťa. Možno matke prisvedčiť, že v dôsledku predbežnej úpravy bude dieťa tráviť tzv. víkendové dni (bez prenocovania) len s otcom. Fakticky to ale znamená realizáciu styku dieťaťa s otcom spravidla len v rozsahu 8-9 dní v kalendárnom mesiaci. Po všetky zostávajúce dni v mesiaci má dieťa vo výlučnej osobnej starostlivosti matka. Obmedzením počtu dní stretávania otca s dieťaťom na polovicu (akceptujúc dôvod odvolania matky) došlo by k nedôvodnému zásahu do práva na styk a k narušeniu rozvíjania intenzívnej emocionálnej väzby dieťaťa a otca. Výnimkou zo všetkých pravidiel vzťahujúcich sa na povinnosť zabezpečiť pravidelný kontakt rodičov s dieťaťom je prípad, keď záujem dieťaťa vyžaduje, aby jeho stretávanie sa s jedným z rodičov bolo obmedzené (prípadne zakázané). Ide o výnimočné riešenie a vážny zásah do výkonu rodičovských práv a povinností, ktorý musí byť zdôvodnený závažnými okolnosťami. V danom prípade takéto okolnosti neboli ani len tvrdené. Naopak útly vek dieťaťa doposiaľ nadviazaný vzťah s otcom vyžaduje pravidelné a intenzívne stretávanie. Rovnosť neznamená rovnakosť a dieťa nie je vec. Je preto v jeho najlepšom záujme dovoliť mu rozvíjať prirodzené rodinné puto so svojim otcom čo najčastejšie a to aspoň počas víkendových dní.
Prihliadajúc na vek dieťaťa (dva roky a osem mesiacov), ktoré zatiaľ nenavštevuje povinnú školskú dochádzku (a v konaní nebol tvrdený ani pobyt dieťaťa v predškolskom zariadení), nemá rozdelenie kalendárneho týždňa na pracovné a víkendové dni žiaden praktický význam. Naopak uvedené členenie je významné vo vzťahu k tomu z rodičov, ktorý je aktívne zapojený do pracovného procesu (v danom prípade otec), na rozdiel od druhého rodiča (ktorý je na rodičovskej dovolenke). Podľa tvrdenia otca matka dieťaťa je na rodičovskej dovolenke a tá v odvolaní neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by opodstatnili uprednostniť ju pred stretávaním dieťaťa s otcom aspoň počas víkendových dní v mesiaci. Poukaz matky na materiálne podmienky bývania, ako kritérium vhodnosti pre pobyt dieťaťa, bol bez právneho významu na rozsah úpravy styku, ktorým sa zabezpečuje predovšetkým rozvoj osobných vzťahov. Matkou navrhované „predĺženie“ styku o jednu hodinu denne (v obmedzenom počte dní v mesiaci) nepredstavovalo adekvátnu kompenzáciu zúženého rozsahu stretávania sa otca s dieťaťom.
Podľa tvrdenia otca sa styk upraveným spôsobom aj realizuje, pričom voči totožnej predbežnej úprave z minulého roku neboli vznesené námietky a neboli tvrdené ani žiadne skutočnosti majúce negatívny vplyv tohto stretávania na maloleté dieťa.
Matke ako aj otcovi bude daná možnosť v konaní vo veci samej preukazovať svoje tvrdenia s cieľom docieliť úpravu styku otca s dieťaťom v rozsahu, ktorá bude v tom najlepšom záujme dieťaťa s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu, ako i na úpravu osobnej starostlivosti (z obsahu spisu vyplýva začatie súdneho konania na návrh matky o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, evidované pod sp. zn. 16P/54/2015).
Podanie matky označené ako odvolanie odvolací súd posúdil podľa obsahu (§ 211 ods 2 v spojení s § 41 ods. 2 O. s. p.) a to ako odvolanie v časti predbežnej úpravy styku otca s dieťaťom, keďže s predbežnou úpravou o zverení dieťaťa do jej osobnej starostlivosti výslovne v odvolaní súhlasila. Podanie v tej časti, ktorým matka navrhla predbežným opatrením uložiť otcovi platiť výživné, predstavovalo samostatný návrh na nariadenie predbežného opatrenia, o ktorom je vecne príslušný rozhodnúť súd prvého stupňa.
S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O. s. p.
O trovách odvolacieho konania (zhodne ako pred ním súd prvého stupňa o trovách konania prvostupňového) odvolací súd nerozhodoval, pretože tu ide o konanie, ktoré môže začať aj bez návrhu a v tom právo na náhradu trov konania účastníkom nevzniká zo zákona (podľa bezvýnimočného pravidla majúceho základ v ustanovení § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p., pre ktorý dôvod v takýchto konaniach rozhodnutie o trovách konania účastníkov nepatrí ani do výroku rozhodnutia vo veci samej).
Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním v pomere hlasov 3:0 (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení.
Poučenie:
Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.