Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 26Co/276/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113225388 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2113225388.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Martina Holiča v právnej veci žalobkyne: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., Bratislava, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, zast. advokátom: JUDr. Ján Šoltés, Bratislava, Karadžičova 8, P.O.BOX 205, proti žalovanej: A. N., nar. X. Z. XXXX, bytom Y., H. X, t. č. na neznámom mieste zast. opatrovníčkou: Z. E., zamestnankyňa Okresného súdu Trnava, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Prešov, Nám. legionárov 5, IČO: 42 176 778, zast. advokátom: JUDr. Ambróz Motyka, Stropkov, Nám. SNP 7, o 487,93 eur a príslušenstvo, o odvolaní žalobkyne a vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 27C/383/2013-59 zo dňa 5. mája 2014 v spojení s opravným uznesením č. k. 27C/383/2013-69 zo dňa 27. mája 2014 - a to žalobkyne proti výroku o neplatnosti neprijateľnej zmluvnej podmienky a vedľajšieho účastníka proti výroku, ktorým mu nebola priznaná náhrada trov konania, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky a trov konania vedľajšieho účastníka p o t v r d z u j e . Žalovanej a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd čiastočne žalobe vyhovel a I/ žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 136,08 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% p. a. zo sumy 43,44 eur od 19.9.2010 do zaplatenia, zo sumy 39,13 eur od 18.10.2010 do zaplatenia, zo sumy 53,51 od 18.11.2010 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (pozn.: v rozsudku súdu prvého stupňa bola uvedená priznaná istina 487,93 t.j. tak, ako bola požadovaná v žalobnom nároku žalobkyne, avšak prvostupňový súd, ako vyplýva aj z odôvodnenia jeho rozsudku, istinu v časti 351,85 eur zamietol, preto túto zrejmú nesprávnosť dal opravným uznesením č. k. 27C/383/2013-69 zo dňa 27. mája 2014 do súladu s jeho vyhlásením a túto zrejmú chybu v písaní opravil); výrokom II/ žalobu vo zvyšku zamietol, výrokom III/ určil, že zmluvná podmienka dojednaná v Zmluve o pripojení č. 9903112153 zo dňa 15.4.2010 v časti C bod 1 v znení: ,,ST je oprávnený vyúčtovať účastníkovi jednorazovú zmluvnú pokutu podľa tabuľky č. 5 časť B (299 eur) vzťahujúcu sa na užívanie služby Magio TV po dobu viazanosti za cenu výhodnejšiu ako je cena za poskytovanie programu služby Magio TV bez viazanosti vtedy, ak účastník poruší zmluvný záväzok užívať službu Magio TV vo zvolenom programe služby Magio TV počas dohodnutej doby viazanosti vyplývajúcich zo zmluvy o pripojení alebo dodatku k zmluve o pripojení na poskytovanie služby Magio TV najmä tým, že vypovie zmluvu o pripojení na poskytovanie služby Magio TV, požiada o zmenu programu služby Magio TV počas doby 7.-24. mesiaca viazanosti na program s nižším mesačným paušálnym poplatkom a takýto program mu bude po dohode so ST aktivovaný alebo svojím konaním, resp. opomenutím spôsobí dôvod, pre ktorý je ST oprávnený od zmluvy o pripojení na poskytovanie služby Magio TV odstúpiť alebo spôsobí zánik zmluvy o pripojení na poskytovanie služby Magio TV z dôvodu zániku zmluvy, predmetom ktorej je úprava zmluvného vzťahu (el. komunikačnej služby), ktorý je podmienkou na poskytovanie služby Magio TV (napr. zánik zmluvy o pripojení na poskytovanie verejnej telefónnej služby alebo zmluvy o pripojení na poskytovanie verejnej telekomunikačnej služby ISDN)“ je neplatná z dôvodu neprijateľnosti tejto podmienky a posledným výrokom IV/ žalovanej a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej nepriznal náhradu trov konania. Rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 43 ods. 1, 2 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, § 51, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1, § 100 ods. 1, § 101, § 517 ods. 1 a 2, § 544 ods. 1 a 2 O.z. (Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) s poukazom na § 57 ods. 1 a 2, § 82 ods. 1, § 153 ods. 4 O.s.p. (Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení), na náhradu trov konania aplikoval § 142 ods. 2 O.s.p., pričom poukázal na § 150 ods. 1 O.s.p.. Vecne súd argumentoval v podstate tým, že nárok uplatnený žalobkyňou v je nárokom vyplývajúcim zo spotrebiteľskej zmluvy, konkrétne zmluvy o pripojení, ktorá nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tzv. neprijateľné podmienky. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu a to výlučne čo do III. výroku, ktorým súd prvého stupňa určil, že zmluvná podmienka dohodnutá k dodatku k zmluve o pripojení č. 9903112153 zo dňa 15. apríla 2010 v časti zmluvnej pokuty je neplatná z dôvodu neprijateľnosti tejto podmienky a žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok v časti označenej zmluvnej pokuty za neprijateľnú tak, že zmluvná podmienka dohodnutá k dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 15. apríla 2010 v časti zmluvnej pokuty nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a teda je platným zmluvným dojednaním prípadne alternatívne, aby odvolací súd podľa § 221 ods. 1 O.s.p. zrušil napadnutý výrok č. III/ rozsudku, ktorým súd určil, že zmluvná podmienka je neprijateľnou podmienkou. Odvolateľka s rozhodnutím súdu prvého stupňa, ktorým označí dojednanie o zmluvnej pokute za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nesúhlasí. Podľa názoru odvolateľky dojednanie, ktoré súd prvého stupňa označil za neprijateľné nekorešponduje s výrokovou časťou a spôsobuje tak nezrozumiteľnosť a nejasnosť výroku rozhodnutia. Zmluvná pokuta dojednaná medzi právnym predchodcom žalobkyne a žalovanou bola dojednaná riadne a platne v súlade s § 544 ods. 2 O.z., bola dojednaná písomne s uvedením výšky zmluvnej pokuty a dojednanie o zmluvnej pokute je dojednaním individuálnym a určitým. Pokuta je zabezpečovacím inštitútom a nárok na jej zaplatenie vznikol z dôvodu neplnenia si zmluvných povinností, konkrétne neplatenie dohodnutej ceny za poskytnuté využité služby a porušenie záväzku doby viazanosti. Pre prípad argumentácie súdu nevyváženosťou práv a povinností pri zjednaní zmluvnej pokuty považuje odvolateľka za dôležité zdôrazniť, že právny predchodca žalobkyne si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy plnil riadne a včas. Dojednanie o zmluvnej pokute s žalovanou bolo dojednaním individuálnym a preto prípadná aplikácia § 53 ods. 1 O.z. vo vzťahu k dojednaniu zmluvnej pokuty by neprichádzala do úvahy. V prípade žalovanej bolo vyhovené jej žiadosti o uzavretie zmluvy o pripojení s cenovými výhodami, čomu zodpovedá proti záväzok v podobe 24 mesačnej dohodnutej doby viazanosti užívať službu Magio Tv, ktorý žalovaná preukázateľne porušila. Zároveň odvolateľka v odvolaní uviedla, že zo žiadneho ustanovenia nevyplýva povinnosť zaťažovať zmluvnou pokutou obe zmluvné strany, pričom poukázala na právny záver vyjadrený v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo 4/99. Zmluvná pokuta plní aj funkciu paušalizovanej náhrady škody a preto právo na jej zaplatenie vznikne veriteľovi aj v prípade, že spotrebiteľ poruší svoju zmluvnú povinnosť aj za len posledný mesiac doby jeho viazanosti. Ak má zmluvná pokuta plniť prevenčnú funkciu, jej výška musí byť zákonite vyššia ako je skutočná hodnota výhody, ktorú zákazník získava, v opačnom prípade by sa zákazníkovi neoplatilo záväzky plniť, nakoľko ich neplnením aj tak získava a nič nestráca. Žalovaná ako priemerný spotrebiteľ veľmi dobre vedela do akého zmluvného vzťahu vstupuje a za akých zmluvných podmienok. Dojednanie v zmluvnej pokute zodpovedá individuálnemu dojednaniu a preto takto dojednanú zmluvnú pokutu nie je možné označiť za neprimeranú. Podľa odvolateľky nezaplatenie fakturovanej ceny za poskytnuté služby pri záväzku doby viazanosti malo za následok vznik povinnosti žalovanej zaplatiť žalobkyni dojednanú zmluvnú pokutu, ktorú v takomto prípade nie je možné označiť za neprimeranú, prináleží to na riadnom posúdení všetkých okolností, ktoré viedli právneho predchodcu navrhovateľa k vyúčtovaniu zmluvnej pokuty. Uplatnenú zmluvnú pokutu považuje odvolateľka za spravodlivo primeranú a plniacu svoj účel. V prípade, že súd prvého stupňa považoval výšku zmluvnej pokuty za privysokú vo vzťahu k porušovanej povinnosti, má možnosť využiť moderačné právo a zmluvnú pokutu primerane znížiť. V prípade, že by sa odvolací súd stotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa o zamietnutí nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty, podľa názoru navrhovateľa bolo vyslovenie neprijateľnosti zmluvnej pokuty z úradnej moci súdu prvého stupňa nadbytočné. Vyslovenie neprijateľnosti zmluvnej pokuty má význam iba za toho predpokladu, ak by túto zmluvnú podmienku bol dojednal priamo navrhovateľ a malo by to význam v tom smere, aby pre neho platil zákaz aj ďalšieho používania. Vedľajší účastník vo svojom odvolaní proti výroku, ktorým mu nebola priznaná náhrada trov konania, podanom prostredníctvom svojho advokáta žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti trov konania vedľajšieho účastníka zmenil tak, že uloží žalobkyni povinnosť zaplatiť mu trovy prvostupňového konania 78,50 eur na účet jeho zástupcu a zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania za podané odvolanie vo výške 24,59 eur plus. Poukázal na to, že vo veci ide o dva samostatné nároky, ktoré mohli byť predmetom samostatných žalôb a on vstúpil do konania len ohľadom zaplatenia zmluvnej pokuty, preto ak boli uplatnené v jednom konaní a rozhodnuté v tom istom rozhodnutí nestrácajú charakter samostatnosti, ktorá okolnosť musí byť premietnutá aj do rozhodnutia súdu o náhrade trov konania (uznesenie NS SR č. k. 4MCdo/20/2010). Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podali včas oprávnené osoby (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa je v napadnutej časti vo veci samej vecne správny a to aj v odvolaním napadnutej časti trov konania vedľajšieho účastníka. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa v časti určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky a náhrady trov konania vedľajšieho účastníka. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku vo veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a veci i správne právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Súd prvého stupňa sa vyporiadal so všetkými podstatnými námietkami žalobcu a vzhľadom na to, že tento ani v odvolacom konaní neuviedol žiadne podstatné skutočnosti, na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť, odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, ktorý dospel k záveru, že zmluvné podmienky individuálne nedojednané v danej spotrebiteľskej zmluve o zmluvnej pokute spôsobujú z uvedených dôvodov značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa tým, že požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu (§ 53 ods. 4 písm. k/ O.z.) spojenú s nesplnením jeho záväzku, v dôsledku čoho ide o neprijateľné zmluvné podmienky (§ 53 ods. 1, O.z.), ktoré sú neplatné a pre spotrebiteľa teda žalovanú nie sú záväzné. Súd pritom v zmysle konštantnej judikatúry ESD i súdov SR musel posúdiť nekalú povahu sankcie obsiahnutej v spotrebiteľskej zmluve aj bez návrhu a zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou viazaný. ESD v rozsudku vo veci C-618/10 zo dňa 14. júna 2012 skonštatoval, že smernici odporuje španielska právna úprava, ktorá poskytuje vnútroštátnemu súdu v prípade, že rozhodne o neplatnosti nekalej zmluvnej podmienky možnosť zmeniť obsah tejto podmienky. Súdny dvor vyslovil názor, že taká možnosť - ak by sa vnútroštátnemu súdu priznala - by mohla odstrániť odstrašujúci účinok pre dodávateľov spočívajúci v tom, že sa takéto nekalé podmienky voči spotrebiteľovi jednoducho neuplatnia. Preto taká možnosť zaručuje menej účinnú ochranu spotrebiteľov než je ochrana, ktorá vyplýva z neuplatňovania týchto podmienok. Pokiaľ by totiž vnútroštátny súd mohol meniť obsah nekalých podmienok, predajcovia alebo dodávatelia by sa mohli pokúšať dotknuté podmienky používať s vedomím, že aj keby bolo rozhodnuté o ich neplatnosti, mohol by súd zmeniť zmluvu tak, že by týmto spôsobom ostali ich záujmy zabezpečené. V dôsledku toho sú vnútroštátne súdy pri konštatovaní existencie nekalej zmluvnej podmienky povinné takúto podmienku iba neuplatniť, aby nebola záväzná pre spotrebiteľa, avšak nemôžu zmeniť jej obsah. Zmluva, do ktorej sa vložila zmluvná podmienka totiž musí v zásade existovať ďalej bez akejkoľvek inej zmeny, okrem odstránenia nekalých podmienok, pokiaľ je jej ďalšia existencia možná v súlade s pravidlami vnútroštátneho práva. Z vyššie citovaného rozhodnutia ESD vyplýva nemožnosť vnútroštátneho súdu v spotrebiteľských veciach využiť tzv. moderačné právo upravené v § 545a Občianskeho zákonníka. Neprijateľná podmienka je neplatná ako celok (a preto nemožno súdom znižovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu, príp. meniť jej obsah tým, že bude akceptovaná iba v niektorých z dohodnutých prípadov porušenia zmluvy spotrebiteľom a z iných nie) v dôsledku čoho bolo možné uplatnenú zmluvnú pokutu ako celok navrhovateľovi ako dodávateľovi súdom iba nepriznať a nebolo možné ju priznať v moderovanej „primeranej výške“ príp. inak zmenenú. S poukazom na vyššie uvedené potom prvostupňový súd správne v preskúmavanom rozsudku návrh žalobkyne v časti, v ktorej si uplatnila nárok na zmluvnú pokutu v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol. Rovnako správne zároveň s použitím § 153 ods.3 O.s.p. z úradnej povinnosti ex offo vo výroku rozsudku vyslovil, že predmetná zmluvná podmienka je neprijateľná, preto je úplne irelevantné, či je účastníkom konania dodávateľ, ktorý požaduje plnenie z takej neprijateľnej zmluvnej podmienky, alebo jeho právny nástupca, pretože neprijateľná zmluvná podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách bude stále neprijateľná a pokiaľ sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy je treba vysloviť, že je neprijateľná. Na margo uvedeného treba uviesť, že žalobkyňa má patričné vedomosti o rozhodovacej činnosti súdov v SR vo veciach obdobných tej prejednávanej, preto vie aké riziko je spojené s tým, ak nadobúda pohľadávky, o ktorých s určitosťou vie, že sú postihnuteľné ,,neprijateľnosťou“ a to či už deklarovanou vo výroku rozsudkov súdov alebo vyplývajúcou z odôvodnení takýchto rozsudkov. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti neprijateľnosti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z dôvodu vecnej správnosti potvrdil. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným odvolacími dôvodmi odvolania vedľajšieho účastníka proti výroku, ktorým mu prvostupňový súd nepriznal náhradu trov konania bolo posúdiť, či prvostupňový súd postupoval správne. V zmysle § 93 ods. 2 O.s.p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, okrem iných i v zmysle zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Podľa ods. 4 tohto ustanovenia v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností. Podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy SR každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi za podmienok ustanovených zákonom. Podľa ods. 3 všetci účastníci sú si v konaní podľa ods. 2 rovní. Z ust. § 18 O.s.p. vyplýva, že účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv. V zmysle § 24 O.s.p. účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Podľa § 25 ods. 1 O.s.p. ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. V zmysle účinného znenia § 137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zatupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát. Ustanovenie § 12 ods. 1 obsahuje vyjadrenie jednej zo zásad vlastnej všetkým rozhodovacím procesom o trovách konania, ktorou je, že súd prizná len náhradu trov potrebných (nevyhnutných) na účelné bránenie práva, čiže len takých trov, ktoré možno považovať objektívne za vynaložené účelne. Medzi trovy konania s nárokovateľnou náhradou zásadne patria i trovy reprezentované odmenou a súvisiacimi náhradami advokátov v súvislosti s poskytovaním nimi právnych služieb ich klientom (účastníkom súdnych konaní). Tu je treba nepochybne súhlasiť s argumentom vedľajšieho účastníka o neodňateľnom práve na súdnu a inú právnu ochranu, avšak otázka využitia práva na právnu pomoc advokáta a otázka účelnosti v takejto súvislosti vynakladaných trov sú otázkami, ktoré majú len čiastočný súvis a ktoré nie je možné bez ďalšieho zmiešavať. Účelnosť trov je potrebné posudzovať aj z toho, či by inak advokátom zastupovaný účastník bol v konkrétnej situácii schopný uplatňovania ním práv aj bez pomoci advokáta, za podmienky schopnosti hájenia práv spôsobom zásadne rovnocenným s tým, ako advokát. Tu je odvolací súd zajedno so súdom prvého stupňa, že vedľajší účastník pri vstupe do konania bez znalosti veci vzniesol námietku premlčania a poukázal na neprijateľnosť zmluvných podmienok a po doručení návrhu vo svojom vyjadrení zo dňa 9. decembra 2013 oznámil súdu, že nevstupuje do celého konania, ale len do časti týkajúcej sa zmluvnej pokuty, pretože nezistil porušenie spotrebiteľských práv žalovanej v časti zaplatenia poskytnutých služieb. Opatrovníčka žalovanej vzniesla námietku premlčania, preto sa s ňou súd prvého stupňa zaoberal a zistil, že bola vznesená dôvodne, preto časť žalobného nároku z tohto dôvodu zamietol. V časti uplatnenej zmluvnej pokuty súd spotrebiteľa chránil, keď určil neplatnosť zmluvnej podmienky z dôvodu jej neprijateľnosti (§ 153 ods.3 O.s.p.) v dôsledku čoho návrh v tejto časti zamietol, čím poskytol spotrebiteľke ochranu, ako to vyplýva z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa a to bez toho, že by bolo bývalo jeho rozhodnutie podmienené účelnosťou právneho zastúpenia advokátom vedľajšieho účastníka ktorý, ako to vyplynulo aj z obsahu jeho vyjadrenia zo dňa 9. decembra 2013 v konaní pred súdom prvého stupňa, len paušálne uplatňuje námietky neprijateľnosti zmluvnej pokuty a to bez toho, aby v ktorejkoľvek druhovo totožnej veci za účasti tej istej žalobkyne bolo treba na takomto podaní niečo meniť. Odvolací súd má zo svojej skoršej rozhodovacej činnosti vedomosť o postupe vedľajšieho účastníka (pozn.: presnejšie advokáta takéhoto účastníka zastupujúceho) spôsobom celkom totožným s tým v prejednávanej veci, v ktorej už bola vedľajšiemu účastníkovi náhrada trov právneho zastúpenia advokáta priznaná, preto tu nebol žiaden priestor pre iný záver než ten, že po získaní vedomosti účastníkom, ako účinne a to paušálne v konaní uplatňovať práva, resp. sa brániť a získaní tiež náhrady trov konania, zodpovedajúcej odmene, ktorú musel takýto účastník zaplatiť advokátovi, aby pre neho paušálny vzor vytvoril, nemôže už byť ďalej účelným vynakladanie prostriedkov na odmeňovanie advokáta za to, aby aj v ďalších druhovo totožných veciach podával obsahovo identické podania bez toho, aby tu bol aj zrejmý jeho prínos venovaný argumentácii príznačnej práve pre konkrétnu vec, v ktorej zastupuje vedľajšieho účastníka. Pri takomto výsledku odvolacieho konania v ňom boli úspešnými žalovaná a vedľajší účastník na jej strane, preto im principiálne vzniklo aj právo na náhradu trov tohto konania (podľa § 224 ods. 1 a 2 a § 142 ods. 1 O.s.p., resp. i odseku 3 druhého z tu uvádzaných paragrafov). Žalovaná však nepodala návrh na priznanie jej náhrady trov odvolacieho konania (§ 151 ods. 1 O.s.p.) a túto ani v zákonom ustanovenej lehote (troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku) nevyčíslila, preto jej odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal a u vedľajšieho účastníka postupoval rovnako pre platnosť dôvodov vedúcich k nepriznaniu náhrady trov prvostupňového konania aj v odvolacom konaní, keďže aj v tomto štádiu konania mala obrana vedľajšieho účastníka, primárne zameraná na obhajobu vlastného práva na náhradu trov konania, len povahu paušálne uplatňovanej obrany bez akýchkoľvek nových dimenzií. K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení). Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.