Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23CoP/44/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113221693 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2113221693.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd Trnava v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a členiek senátu: JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Gabriela Brišková v právnej veci navrhovateľky: O. O., nar. X.X.XXXX, bytom Z. X, XXX XX Z. C., právne zastúpená: JUDr. Dalibor Pavelka, advokát, Pribinova 46, Hlohovec, proti odporcovi: O. O., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XX, zast. Advokátska kancelária JUDr. Peter Peružek, s.r.o., Podzámska 41/A, 920 01 Hlohovec, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom: Z., nar. XX.XX.XXXX a D., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Hlohovci, odborom sociálnych vecí, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu v Trnave, č.k. 18P/54/2013- 294 zo dňa 20. apríla 2015, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e v častiach, ktorým súd prvého stupňa manželstvo rozviedol, ktorým maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky (matky), ktorá bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Rozsudok súdu prvého stupňa sa r u š í v častiach, ktorým bolo určené výživné pre maloletého Z. a maloletú D. a úpravy styku otca s maloletými deťmi, a v týchto častiach sa vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Prvostupňový súd rozviedol manželstvo účastníkov O. O., rod. G., nar. X.X.XXXX a O. O., nar. XX.X.XXXX, uzatvorené dňa 15.10.2005 v rímsko-katolíckom kostole v Hlohovci, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Mesta Hlohovec, vo zv. XVII, ročník 2005, na strane 197, pod poradovým číslom 112, zveril maloleté deti Z., nar. XX.XX.XXXX a D., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Uložil odporcovi povinnosť prispievať na mal. Z. výživné v sume 120 eur mesačne a na mal. D. v sume 80 eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti rozhodnutia, ktoré výživné je odporca povinný zaplatiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky. O styku rozhodol tak, že odporca je oprávnený stretávať sa s mal. Z. a s mal. D. každý prvý víkend v mesiaci, a to v sobotu od 10:00 hod. do 18:00 hod., prvých päť stretnutí za prítomnosti navrhovateľky, keď odporca si mal. deti v určenom čase prevezme pred bytom navrhovateľky a v určenom čase na rovnakom mieste navrhovateľke mal. deti odovzdá. Účastníci sú povinní v prípade, že sa styk zo závažných dôvodov nebude môcť realizovať, oznámiť túto skutočnosť druhému účastníkovi, a to najneskôr 48 hodín pred určeným začiatkom styku. O trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením v lehote do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že účastníci uzavreli manželstvo dňa 15.10.2005 v rímsko-katolíckom kostole v Hlohovci, po predchádzajúcej asi 2-ročnej známosti z citovej náklonnosti. Z ich manželstva pochádzajú dve mal. deti - Z., nar. XX.XX.XXXX a D., nar. XX.XX.XXXX. Obidvaja účastníci sú slovenskej národnosti, u obidvoch sa jedná o prvé manželstvo. Účastníci nežijú v spoločnej domácnosti od 22.8.2013, keď spoločnú domácnosť opustila navrhovateľka aj s mal. deťmi. Od uvedenej doby sa zdržuje v Nemecku, kde žije v dome svojej sestry, v Nemecku pracuje. Mal. Z. navštevuje základnú školu a mal. D. predškolské zariadenie. V Nemecku má vytvorené všetky podmienky pre to, aby mal. deťom zabezpečila riadnu výchovu a starostlivosť, ktorú mal. deťom podľa vykonaných šetrení aj zabezpečuje. Matka hodlá zostať s mal. deťmi v Nemecku natrvalo, nie je ochotná vrátiť sa naspäť na Slovensko a nie je ochotná obnoviť spolužitie s odporcom. Vzhľadom na zistený skutkový stav, s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd skonštatoval, že manželstvo účastníkov je hlboko a trvale rozvrátené, účastníci nežijú v spoločnej domácnosti od augusta 2013, intímne sa nestýkajú ani spoločne nehospodária. Navrhovateľka za žiadnych okolností nie je ochotná spolužitie s odporcom obnoviť. V zmysle § 24 ods. 1, § 62 ods. 1 - 3 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, zveril súd maloleté deti na čas po rozvode do osobnej starostlivosti navrhovateľky, keď mal preukázané, že navrhovateľka zabezpečuje maloletým riadnu výchovu a starostlivosť. Odporcu súd zaviazal prispievať na výživu mal. Z. výživným v sume 120 eur mesačne a na mal. D. výživným v sume 80 eur mesačne, keď súd dospel k záveru, že výživné v uvedenej výške je primerané a zodpovedá tak odôvodneným potrebám maloletých detí ako aj zárobkovým možnostiam a schopnostiam odporcu, keď odporca s výživným v takejto výške súhlasil. Výživné v uvedenej výške súd považoval vzhľadom na odôvodnené potreby mal. detí za primerané, keď súčasne súd zohľadnil aj skutočnosť, že časť potrieb mal. detí je krytá štátnym príspevkom, ktorý poberá navrhovateľka na obe mal. deti spolu vo výške 320 eur mesačne. V zmysle § 25 Zákona o rodine upravil súd styk otca s mal. deťmi a to na jedenkrát do mesiaca, na každý prvý víkend v mesiaci v sobotu od 10:00 hod. do 18:00 hod., prvých päť stretnutí za prítomnosti navrhovateľky, keď odporca si mal. deti v určenom čase prevezme pred bytom navrhovateľky a v určenom čase na rovnakom mieste navrhovateľke mal. deti odovzdá. Účastníci sú povinní v prípade, že sa styk zo závažných dôvodov nebude môcť realizovať, oznámiť túto skutočnosť druhému účastníkovi, a to najneskôr 48 hodín pred určeným začiatkom styku. Súd takto upravil styk vychádzajúc z toho, že mal. deti sa trvale zdržujú v Nemecku a častejšia úprava styku vzhľadom na vzdialenosť detí od bydliska odporcu by zrejme nebola reálna. Prvých päť stretnutí súd upravil za prítomnosti navrhovateľky, keď mal preukázané, že mal. deti sú citovo naviazané na navrhovateľku a doteraz zaujímajú negatívny postoj voči odporcovi. Pokiaľ v budúcnosti dôjde k zmene pomerov a vzťahy medzi otcom a mal. deťmi sa upravia, môže si otec podať návrh na rozšírenie styku s mal. deťmi. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. tak, že o týchto bude rozhodnuté v lehote do jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca v zastúpení svojho právneho zástupcu. V odvolaní ako prvý dôvod uviedol, že v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. § 221 ods. 1 O.s.p., pretože odporca- otec maloletých detí sa ospravedlnil z pojednávania vytýčeného na 3.3.2015 ako aj na 20.4.2015. Do podateľne vždy pred termínom pojednávania dal žiadosť o odročenie pojednávania s dokladom o práceneschopnosti. Po vydaní predmetného rozsudku, o ktorom sa dozvedel od svojich rodičov, ktorí boli účastní na pojednávaní v inej právnej veci splnomocnil zástupcu, ktorý po ohliadnutí do spisu zistil, že prvostupňový súd pochybil, keď nedošlo k odročeniu pojednávania, pričom toto ospravedlnenie bolo zaslané pred termínom pojednávania. Nesúhlasil s návrhom, čo aj súd správne uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia, preto bola dôvodnejšia jeho účasť a preto žiadal, aby odvolací súd z tohto dôvodu nezákonné rozhodnutie zrušil. Ako druhý dôvod uviedol, že súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhované dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností. Počas trvania súdneho sporu navrhoval dlh úloh vypočuť svedkov a k navrhovateľkou tvrdenému alkoholizmu svedka V. T., pričom otec uviedol aj adresu svedka na pojednávaní, súd ho predvolal, no nakoniec upustil od jeho výsluchu bez zdôvodnenia. Ako ďalší dôvod uvádzal, že súd I. stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd vôbec nevyhodnotil, že otec je práceneschopný a má menší príjem a uložené výživné nemôže uhrádzať. Chybou súdu bolo, že nevyzval otca na doloženie aktuálneho príjmu a súd vychádzal zo starých údajov o výške príjmu len do augusta 2014, hoci rozhodoval v apríli 2015. Súd vo veci nezisťoval, či matka maloletých detí a teda navrhovateľka mala od otca súhlas na odsťahovanie sa s nimi do zahraničia. Nakoniec súdu vytýkal, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, kedy vôbec nevyhodnotil a hlavne nepreukázal vážne narušené a trvalo rozvrátené vzťahy medzi manželmi. Ak teda súd napriek neprítomnosti odporca na pojednávaní rozviedol manželstvo, mal konkretizovať vážnu narušenosť a trvalosť rozvráteného manželstva. Súd sa obmedzil iba na zákonnú citáciu, keď uviedol, že nežijú manželia spolu od augusta 2013, intímne sa nestýkajú a spoločne nehospodária. Odporca dodal, že to však nie je dôkazom trvalého a vážneho rozvrátenia vzťahov. Navrhovateľka sa ocitla pod tlakom matky a sestry, aby sa rozviedla s odporcom. Súd ďalej pochybil aj pri výške výživného s odôvodnením, že to odsúhlasil sám odporca, ale to malo byť v roku 2013 na pojednávaní v novembri, pričom rozsudok bol vydaný až v apríli 2015, po uplynutí jeden a pol roka. Ďalej súd pochybil, ak zbavil otca zastupovania maloletých detí a spravovania ich majetku, pričom ide o vážny zásah do rodičovských práv. Nemôže súd vychádzať len z toho, že teraz dočasne žije navrhovateľka s maloletými deťmi v Spolkovej republike Nemecko. Najzávažnejšie pochybenie však vidí odporca v tom, keď súd I. stupňa určil rozsah a hlavne miesto stretávania a to byt navrhovateľky, čo je momentálne v Nemecku. Znovu poukázal na to, že matka mal. detí nemala súhlas druhého rodiča na vysťahovanie sa do cudziny a pri tomto nezákonnom stave ešte by mal navštevovať mal. deti v Nemecku. Rozsudok je neodôvodnený, arbitrárny a nie je z neho zrejmé, prečo by sa mal otec mal. detí stretávať s nimi v cudzine, keď nedal súhlas na ich vycestovanie. Súd svoje argumenty nedal, nevysvetlil, je jeho rozhodnutie nejasné a nepreskúmateľné. To, že určil prvých 5 stretnutí za účasti matky, tak poprel závery znaleckého posudku PhDr. Haidovej, ktoré poukazovali na nevhodnosť prítomnosti matky. Súd uviedol iba, že deti sú naviazané na matku, doteraz zaujímajú negatívny postoj k otcovi a takto formulované závery súdu nevychádzajú ani zo znaleckého posudku. Preto navrhol, aby odvolací súd podľa ust. § 221 ods. 1 O.s.p. rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Vo vyjadrení k odvolaniu matka mal. detí prostredníctvom svojho zástupcu poukázala na to, že pokiaľ sa jedná o pojednávania, uskutočnili sa iba dve v konaní, a to 6.11.2013 a 29.9.2014, pretože zo všetkých ďalších sa odporca ospravedlnil a žiadal o odročenie. Všetky žiadosti o odročenie boli účelné s cieľom spôsobiť prieťahy v konaní a oddialiť rozhodnutie o rozvode, s ktorým odporca nesúhlasil. Už v prípade žiadosti o odročenie na deň 4.3.2015 sa konštatovalo, že nemá náležitosti podľa ust. § 139 ods. 2 O.s.p. a napriek tomu súd odročil pojednávanie na deň 20.4.2015 za účelom predvolania svedka V. T.. V prípade tohto pojednávania odporca opätovne nepreukázal, a to ani dodatočne, že by sa nemohol pojednávania zúčastniť bez ohrozenia života a zdravia, a preto súd nemal čo o žiadosti o odročenie prihliadať, preto správne v neprítomnosti odporcu konal a rozhodol. V prípade vypočutia svedka T., ktorý mal preukázať, že odporca nie je alkoholik boli pojednávania pre neprítomnosť odporcu odročené a navrhovateľka sama uviedla, že netrvá na dôvode rozpadu manželstva označeného alkoholizmom odporcu, a preto súd od výsluchu svedka upustil. Súd mal z vykonaných výsluchov preukázané, že už manželstvo účastníkov neplní žiadnu zo svojich funkcií a vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvale rozvrátené, a navrhovateľka za žiadnych okolností nechce obnoviť spolužitie. Odporca má už viac ako 10 rokov rovnaké zamestnanie v spoločnosti N. C., s.r.o., zárobkové pomery odporcu sú identické a v konaní 3P/18/2011 súd uložil odporcovi povinnosť prispievať výživným vo výške 200 eur po dohode s otcom, teda takouto výškou bolo rozhodované aj o výživnom na čas po rozvode. Navrhovateľka poukázala, že doteraz odporca riadne pracoval, v marci bol uznaný za práceneschopného a súd rozhodoval 20.4.2015. Navrhovateľka zdôraznila, že súd nepochybil v otázke preukazovania vážneho narušenia a trvalého rozvrátenia vzťahov medzi manželmi. Viackrát sa na pojednávaniach vyjadrila, že nechce obnoviť spolužitie. V otázke výživného a dokladovania nákladov pre mal. deti nebolo potrebné vykonať žiadne dokazovanie, pretože sa účastníci vo výške výživného dohodli. Súd sa vyporiadal správne aj s otázkou zastupovania mal. detí a spravovania ich majetku. Navrhovateľka žije s deťmi v Nemecku a opakovane vyjadrila vôľu sa tam trvale zdržovať. Deti majú obvyklý pobyt v Nemecku, preto súd rozhodol správne, že práve navrhovateľka je oprávnená mal. deti zastupovať a spravovať ich majetok. V otázke miesta odovzdávania mal. detí za účelom realizácie styku uviedla navrhovateľka, že miesto pobytu navrhovateľky je jediným možným a najvhodnejším riešením. Ak odporca argumentuje, že navrhovateľka mala premiestnením mal. detí do Nemecka založiť nezákonný stav a odporca tak bude trpieť tým, že bude musieť za deťmi cestovať do Nemecka, tak tieto argumenty nemajú oporu v zistenom skutkovom stave. Otázku premiestnenia ako obvyklého pobytu detí vyriešil Obvodný súd v Sttugarte, v konaní o navrátenie mal. detí do Slovenskej republiky, keď tento návrh otcovi zamietol s odôvodnením, že konkludentne schválil premiestnenie mal. detí a že ich obvyklý pobyt je v Nemecku. Na druhej strane požiadavka odporcu, aby sa odovzdávanie realizovalo na Slovensku je v zjavnom rozpore so záujmami mal. detí. Takto by mal. deti boli odtrhnuté z prostredia, na ktoré sú zvyknuté a mali by za dva dni precestovať autobusom viac ako 1600 km, aby sa s nimi otec mohol stretnúť. Je preto logické a v záujme mal. detí, aby sa odovzdávanie mal. detí realizovalo v mieste pobytu navrhovateľky. Na ostatok navrhovateľka pripomenulo konanie na OS v TT č.k. 19P/36/2014, kde sa konalo o styku starých rodičov zo strany odporcu s mal. deťmi, čo sa malo tiež realizovať v mieste obvyklého pobytu detí, tzn. v Nemecku. Prítomnosť matky pri styku súd prvého stupňa vzhľadom na prvých 5 stretnutí správne zdôvodnil, pretože mal. deti za dobu od odchodu zo spoločnej domácnosti v auguste 2013 sa s otcom takmer nestretli, a preto bude potrebné, aby na prvých stretnutiach navrhovateľka fungovala ako medzičlánok medzi odporcom a mal. deťmi. Vzhľadom na znalecký posudok treba v tejto súvislosti poznamenať, že šetrenie u znalkyne sa uskutočnilo 5 mesiacov po tom, ako opustila navrhovateľka svoju domácnosť a bola v ťažkom psychickom rozpoložení. Matka navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), potom, čo zistil, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 201, 204 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 202 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu I. stupňa nielen v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), pretože dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu I. stupňa je v niektorých častiach vecne správny , kde môže by vyhlásený rozsudok a v časti výživného a styku je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3 : 0, t.j. jednohlasne (§ 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z.). V zmysle § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. V zmysle § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových potrieb. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. V zmysle § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. V zmysle § 23 ods. 2 veta prvá Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi. V zmysle § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Podľa § 62 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Pri určení rozsahu ich vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne sa aj na starostlivosť rodičov o spoločnú domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd berie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri dôvode odvolania, odňatia možnosti konať odporcovi - otcovi na termíny pojednávania na 3.3.2015 ako aj na 20.4.2015, odvolací súd zo spisu zistil, že na termín pojednávania na 4.3.2015 (nie ako sa v odvolaní udáva 3.3.) sa odporca ospravedlnil listom zo dňa 3.3.2015, kde priložil potvrdenie o PN a žiadal z toho dôvodu odročiť pojednávanie. Súd túto jeho žiadosť akceptoval a pojednávanie tak odročil na 20.4.2015. Na tento termín volal odporcu. Ten prevzal predvolanie 25.3.2015 a v termín pojednávania sa nedostavil, nezaslal ospravedlnenie, preto konštatoval súd jeho neprítomnosť, že má v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p. vykázané doručenie predvolania a pojednával v jeho neprítomnosti, čo je správne. V spise sa nenachádza ospravedlnenie otca na tento termín z 20.4.2015. Aj keď bol list od odporcu v kópii s odvolaním ako ospravedlnenie predložený, nemožno ho teraz akceptovať, pretože je prefotený, nie je tam originál pečiatky prijatia a konštatuje sa, že sa 1x urobilo takéto podanie aj s prílohou. Zo spisu však predloženie takéhoto ospravedlnenia nevyplýva, preto mohol súd pojednávať. Odporcovi sa neodňala možnosť konať pred súdom, preto z tohto dôvodu nemohol byť rozsudok zrušený. V tejto súvislosti tiež odvolací súd poukazuje na to, že bol odporca k návrhu navrhovateľky vypočutý už 6.11.2013, preto jeho tvrdenie, že nesúhlasil s návrhom, čo aj súd správne uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia a preto bola dôvodnejšia jeho účasť, neobstojí. Predvolanie navrhnutého svedka prvostupňový súd zabezpečoval z adresy uvedenej odporcom, ale vzhľadom na jeho opätovné nedostavovanie sa na pojednávanie a predovšetkým aj na uplynutý čas od podania návrhu a tiež dobu, po ktorú už účastníci vôbec spolu nežili, neviedli spoločnú domácnosť a rozhodnutie navrhovateľky sa nevrátil, bolo vykonanie tohto dôkazu nepodstatné a zbytočné. Preto odvolací súd sa stotožňuje s upustením od vykonania tohto dôkazu, ako to urobil súd I. stupňa. Od 23.8.2013, ako odišla navrhovateľka zo spoločnej domácnosti, manželstvo účastníkov naplní ani jednu zo svojich funkcií a ani svoj účel. Tak treba skonštatovať, že v zmysle ust. § 18 Zákona o rodine, manželia povinnosť žiť spolu nerealizujú, byť si verní, vzájomne si nepomáhajú, nestarajú sa spoločne o deti a nevytvárajú tak zdravé rodinné prostredie. V zmysle § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sa tak nestarajú obaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových potrieb a ani neuspokojujú potreby rodiny spoločnou osobnou starostlivosťou o deti a domácnosť. Preto je správny záver súdu I. stupňa v zmysle ust. § 23 ods. 1 Zákona o rodine, že sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. V časti rozvodu preto, ako vecne správne, bolo rozhodnutie súdu I. stupňa, potvrdené podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p.. Zo správy Krajinského úradu Schwäbisch Hall, ktorému pripadá starostlivosť o mal. deti v ich mieste súčasného bydliska v Nemecku zo dňa 28.11.2014 súd zistil, že mal. Z. od 15.9.2013 chodí do základnej školy pravidelne a rád a naučil sa veľmi dobre po nemecky. V škole má priateľa, s týmto sa hráva aj po škole. Aj s mal. D. sa hrávajú s dcérou a synom sestry pani O.. Mal. D. od začiatku septembra 2013 navštevuje materskú školu pravidelne a teší sa na ňu. Popoludní po škole a po škôlke sa navrhovateľka stará o obidve mal. deti aj spolu so svojou sestrou a jej deťmi. Popoludní alebo cez víkendy chodia na prechádzky, na detské ihrisko, na voľné priestranstvo, kde môžu deti jazdiť na kolobežke, chodia si vypožičiavať knihy do mestskej knižnice alebo chodia spoločne na posedenie pri káve so známymi a ich deťmi. S mal. deťmi vykonala pohovor pracovníčka krajinského úradu, ktorá v správe uvádza, že deti sa pri rozhovore správali primerane, rozprávali voľne a veku primeraným spôsobom o škole a škôlke, o priateľoch, ktorých tam majú a podobne. Pri zmienke o ich otcovi reagovali Z. a D. najskôr nápadne zdržanlivo a zdali sa byť vystrašení. Na otázku, či by chceli znovu vidieť svojho otca, obe deti veľmi rýchlo odpovedali: „Nie.“. Mal. Z. uviedol, že preto, že otec každú noc pil pivo. Mal. D. bez opýtania k tomu doplnila, že ocko raz úderom mame zlomil zub. Pracovníčka krajinského úradu sa telefonicky spojila s vychovávateľkou školy, ktorú navštevuje mal. D., ktorá uviedla, že matka sa o D. bezchybne stará, D. prichádza vždy veľmi pekne oblečená a matka jej robí veľmi pekné zapletané účesy. D. do škôlky prichádza vždy presne a popoludní ju matka vždy presne vyzdvihne. Triedna učiteľka mal. Z. uviedla, že mal. prichádza do školy vždy ráno o 7.00 hod. s radosťou a práve tak s radosťou odchádza o 15.00 hod. zase domov. Z. je vraj úžasné dieťa, je veľmi spoločensky orientovaný, naučil sa veľmi dobre po nemecky. Matka sa o syna veľmi dobre stará, Z. má so sebou vždy všetky potrebné veci. Matka je so školou vo veľmi dobrom a tesnom kontakte. Záverom krajinský úrad uvádza, že aj šetrením v rodine v domácnosti a z osobných rozhovorov sú presvedčení, že obidve deti majú u svojej matky veľmi dobrý domov, matka ich výborne opatruje, stará sa o ne a vychováva ich. Domáce pomery, v ktorých žijú sú veľmi dobré, usporiadané a vhodné pre deti. Matka má k deťom láskavý prístup, dobrý cit pre potreby svojich detí, vzťah medzi ňou a deťmi sa javí ako neokázalý a dôverný. Toto prešetrenie pomerov, kde toho času deti žijú len nasvedčuje, že zo strany matky je o ne riadne postarané, niet dôvodu uvažovať o osobnej starostlivosti druhého z rodičov. Dôležité je však poukázať, že uznesenie Obvodného súdu v Stuttgarte pod sp.zn. 24 F 2272/14 zo dňa 19.1.2015, kedy sa rozhodovalo o žiadosti otca ako navrhovateľa zo dňa 18.11.2014 o navrátenie mal. detí do SR podľa čl. 12 ods. 1 Haagskej dohody o občiansko-právnych aspektoch medzinárodných únosov detí zo dňa 25.10.1980 v nadväznosti na nariadenie ES č. 2201/2003, táto žiadosť bola zamietnutá. V odôvodnení sa poukázalo na to, že obvyklý pobyt mal. detí je v Nemecku, pretože súd vychádzal z toho, že navrhovateľ pobyt dodatočne schválil podľa čl. 13 ods. 1 HÚD, a to konkludentne, keď toto schválenie môže vyplývať z prehlásenia alebo z okolností - zvlášť správania sa. Navrhovateľ viackrát žiadal na súde v SR o úpravu styku s mal. deťmi, bez toho, aby objasnil, že nesúhlasí s pobytom detí v Nemecku a tento by sa mal premiestniť na Slovensko. Aj v rozvodovom konaní žiadal upraviť styk s mal. deťmi, dňa 14.11.2013 žiadal o predbežnú úpravu styku. Navrhovateľ podal 8.3.2014 trestné oznámenie, že matka nedodržiava predbežné opatrenie o styku, pred podaním žiadosti otec nenaznačil jasne, že by s trvalým pobytom mal. detí nesúhlasil. Preto sa vychádza zo správania navrhovateľa, že sa pustil do novej situácie, vychádzal z trvalého pobytu detí v Nemecku, takto konkludentne ho akceptoval a viackrát sa snažil dohodnúť o styku s deťmi. Súd preto vychádzal z toho, že navrhovateľ pôvodne protizákonný pobyt dodatočne konkludentne schválil, po uplynutí ročnej lehoty podľa čl. 12 ods. 1 HÚD podaná žiadosť na navrátenie je proti tomuto, že deti si na novom mieste zvykli (čl. 12 ods. 2 ), preto bola žiadosť zamietnutá. Taký istý záver o obvyklom pobyte podal aj tunajší Krajský súd v Trnave vo veci 23CoP/35/2015 o návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 12. marca 2015, č.k. 18P/45/2014-121 v uznesení zo dňa 22. júna 2015. Ako štát obvyklého pobytu je potom možno chápať predovšetkým ten členský štát, na území ktorého malo dieťa z časového hľadiska dlhodobejšie, trvalejšie a stabilné bydlisko, pričom je možné prisvedčiť výkladu tohto pojmu obsiahnutému v rozsudku Súdneho dvora ES vo veci C-523/07 zo dňa 2.4.2009, že pôjde o miesto, v ktorom sa dieťa zdržovalo trvalejšie, zabezpečujúce určité zázemie, pričom sa prihliada na mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia. Pokiaľ má súd skúmať z hľadiska obvyklého pobytu ako kľúčového kritéria pre určenie právomoci súdu vo veci konať a rozhodnúť je ním v zmysle čl. 8 ods. 1 Nariadenia obvyklý pobyt dieťaťa, je potrebné prihliadnuť k záverom obsiahnutým v uznesení Obvodného súdu Stuttgart zo dňa 19.1.2015, ktorý uzatvára, že maloleté deti sa od 27.8.2013 oprávnene zdržiavajú na území SRN, otec svojím konaním, konkludentne dal k takémuto pobytu detí súhlas, deti chodia v Nemecku do školy, resp. do materskej školy, ovládajú nemčinu, v SRN sa cítia ako doma. V čase podania návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia 10.2.2015 deti s matkou žili na území SRN rok a pol, pričom sa úplne včlenili do spoločnosti, v ktorej žijú, čo je dostatočne dlhá doba na to, aby bolo možné považovať ich pobyt na území Nemecka za obvyklý pobyt. Preto odvolací súd považoval rozsudok v častiach, ktorým prvostupňový súd mal. deti zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky (matky), ktorá bude mal. deti zastupovať a spravovať ich majetok, za vecne správny a podľa ust. § 219 O.s.p. ho potvrdil. V zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku, a v spojení s ust. § 167 ods. 2 O.s.p. i uznesenia, (použitých s odkazom na § 251 ods. 4 O.s.p.), súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Z ust. § 157 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že odôvodnenie rozhodnutia má obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti samotného výroku rozsudku. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Účelom odôvodnenia rozhodnutia predovšetkým je preukázať správnosť rozhodnutia a jeho odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia, t.j. musí byť preskúmateľné. Spravodlivým prejednaním veci je súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady a princípy, ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd. Podľa nálezu Ústavného súdu I.ÚS 26/94 obsah práva na súdnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva na súdnu ochranu alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom je potom porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba potom rozumieť závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a čl. 36 ods. 1 Listiny je potom aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Vyjadruje to aj znenie vyššie citovaného ust. § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Porovnajúc odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia prvostupňového súdu s vyššie uvedenými kritériami, je zrejmé, že prvostupňový súd sa nimi dôsledne neriadil pri rozhodovaní o výživnom a úpravy styku otca s mal deťmi. Aby rodič mohol realizovať svoje práva a povinnosti vyplývajúce z jeho rodičovskej zodpovednosti, musí mať možnosť sa s dieťaťom stretávať a výchovne na neho vplývať. Je potrebné zvažovať, či dieťaťu je možné uložiť povinnosť stýkať sa s rodičom v situácii, keď je dieťa vo veku, kedy je potrebné brať zreteľ na jeho názor. Na základe použitia princípu proporcionality, vo vzťahu požiadavky maximálneho ohľadu na práva dieťaťa a na opačnej strane práva rodiča podieľať sa na výchove dieťaťa, ustálená súdna prax konštatuje, že pokiaľ nie sú zistené také skutočnosti, ktoré by viedli k obmedzeniu (pozbaveniu) výkonu rodičovskej zodpovednosti, nie je ani pri plnom rešpektovaní k právam maloletých, zákonného dôvodu k tomu, aby rodičovi, v ktorého priamej starostlivosti maloleté dieťa nie je, bol s ním styk akýmkoľvek spôsobom obmedzovaný (porovnaj rozhodnutie ÚS ČR III. ÚS 125/98). Na druhej strane pri prípadnom súdnom výkone rozhodnutia o úprave styku, je potrebné postupovať i s ohľadom na chránený záujem maloletých detí, rešpektovať ich želanie a dbať na to, aby rozhodnutie súdu nepoškodilo ich psychický vývoj napr. tým, že sa styk neumožní, alebo že bude vynucovaný (porovnaj rozhodnutie ÚS ČR sp. zn. I ÚS 315/03). Porovnajúc odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia prvostupňového súdu s vyššie uvedenými kritériami (§157 ods. 2), je zrejmé, že prvostupňový súd sa nimi dôsledne neriadil Kolízny opatrovník v prípade rozvodu manželstva navrhol mal. deti zveriť do osobnej starostlivosti navrhovateľky a odporcu zaviazať prispievať na maloleté deti primeraným výživným. Rozhodnutie o styku otca s maloletými deťmi ponechal na úvahu súdu s poukazom na závery znaleckého dokazovania. Súd do konania pribral znalkyňu z odboru psychológie, odvetvie klinická psychológia detí PhDr. Katarínu Haidovú, ktorá vo veci vypracovala znalecký posudok. V závere znaleckého posudku znalkyňa uvádza, že mal. deti nepreukázali v priebehu vyšetrenia pozitívne citové väzby k otcovi. Na vyšetrenie ich však sprevádzala matka, ktorú videli plakať, čím dávala najavo svoje prežívanie vzťahu k otcovi, čo môže na malé deti pôsobiť návodovo, deti sa môžu s jej postojom identifikovať. Navyše zaujímala protektívny postoj voči deťom v kontexte ich možného styku s otcom. Na súčasnej kvalite citovej väzby k otcovi sa podpísala konfliktná, napätá situácia medzi rodičmi. Celkove zo strany matky nie je priaznivý, žičlivý postoj k styku detí s otcom, skôr naopak - je tu zámer deti od otca izolovať. V konečnom dôsledku je však ona kľúčovou osobou, ktorá by mala deti k styku s otcom motivovať. Ak im styk nedovolí, resp. im bude v ňom zámerne brániť, deti jej môžu v budúcnosti vyčítať, že im zamedzila spoznať časť ich identity. Styk by mal byť upravený - aspoň na obdobie pobytu detí v SR (ak iná možnosť nie je), či však bude funkčný, je otázne. Možno predpokladať, že nebude funkčný vtedy, ak by matka - prítomná pri styku - dramaticky plakala. Deti by tým inhibovala a zúskostňovala. Napriek takýmto záverom znalkyne súd I. stupňa styk upravil na jedenkrát do mesiaca, na každý prvý víkend v mesiaci v sobotu od 10.00 hod. do 18.00 hod., prvých päť stretnutí za prítomnosti navrhovateľky, keď odporca si mal. deti v určenom čase prevezme pred bytom navrhovateľky a v určenom čase na rovnakom mieste navrhovateľke mal. deti odovzdá. Účastníci sú povinní v prípade, že sa styk zo závažných dôvodov nebude môcť realizovať, oznámiť túto skutočnosť druhému účastníkovi, a to najneskôr 48 hodín pred určeným začiatkom styku. Súd takto upravil styk vychádzajúc z toho, že mal. deti sa trvale zdržujú v Nemecku a častejšia úprava styku vzhľadom na vzdialenosť detí od bydliska odporcu by zrejme nebola reálna. Prvých päť stretnutí súd upravil za prítomnosti navrhovateľky, keď mal preukázané, že mal. deti sú citovo naviazané na navrhovateľku a doteraz zaujímajú negatívny postoj voči odporcovi. Je nepreskúmateľné a proti záverom rozsudku súdu I. stupňa, že sa má realizovať prvých 5 stretnutí za prítomnosti matky. Čo vôbec nie je zdôvodnené, prečo tak súd rozhodol, keď v znaleckom posudku sa konštatuje, že na súčasnej kvalite citovej väzby k otcovi sa podpísala konfliktná, napätá situácia medzi rodičmi, zo strany matky nie je priaznivý, žičlivý postoj k styku detí s otcom, skôr naopak - je tu zámer deti od otca izolovať, ona je však kľúčovou osobou, ktorá by mala deti k styku s otcom motivovať a ak im styk nedovolí, resp. im bude v ňom zámerne brániť, deti jej môžu v budúcnosti vyčítať, že im zamedzila spoznať časť ich identity. Preto podľa znalkyne styk by mal byť upravený - aspoň na obdobie pobytu detí v SR (ak iná možnosť nie je), či však bude funkčný, je otázne a možno predpokladať, že nebude funkčný vtedy, ak by matka - prítomná pri styku - dramaticky plakala. Deti by tým inhibovala a zúskostňovala. Týmto sa vôbec súd nezaoberal. Tak isto nevysvetliť miesto styku otca s deťmi v bydlisku matky a stal sa tak rozsudok nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť, čím sa odníma účastníkom konať pred súdom a tým je daný dôvod na zrušenie veci podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. a vrátenie veci na ďalšie konanie. Rovnako pri určení výživného sa vychádzalo z neaktuálnych zárobkových a majetkových pomerov rodičov. Naposledy bol zárobok otca v spise z obdobia roku 2013 (z prehľadu o zárobkoch od zamestnávateľa odporcu súd zistil, že tento v roku 2013 dosahoval čistý priemerný mesačný príjem v sume 855,19 eur, za obdobie od septembra 2013 do augusta 2014 vrátane dosahoval čistý priemerný mesačný príjem v sume 839,43 eur), ale rozsudok bol vydaný 20.4.2015. Otec v odvolaní poukazoval, že sa u neho pomery zmenili dlhotrvajúcou PN, znížil sa tak jeho príjem a určené výživné tak nezodpovedá kritériám v ust. § 62 Zák. o rod. možnostiam a schopnostiam povinnej osoby. Týmto sa tiež stáva rozsudok nepreskúmateľným pre nezrozumiteľnosť a tak sa odníma účastníkom konať pred súdom, ale tým súd I. stupňa nedostatočne zistil skutkový stav, čo je dôvod na zrušenie veci podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p. a vrátenie veci na ďalšie konanie podľa ust. § 221 ods. 2 O.s.p.. Preto musí prvostupňový súd zistiť aktuálne zárobkové a majetkové pomery rodičov, predovšetkým otca, aby mohol rozhodnúť o výživnom podľa jeho možností a schopností. Odvolací súd tak pripomína, že už bude právoplatný výrok o rozvode manželstva, keďže sa rozhoduje na čas po rozvode bude tiež potrebné rozhodnúť aj dlžné výživné od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode do rozhodnutia súdu o výživnom. V otázke úpravy styku bude potrebné styk upraviť v záujme maloletých detí samozrejme s prihliadnutím na vykonané znalecké dokazovanie. Ak sa pomery odvtedy zmenili, treba ich zistiť a prípadnú prítomnosť matky pri styku náležite odôvodniť. Tiež miesto realizácie styku treba dostatočne zdôvodniť súčasnou situáciou, záujmom mal. detí, ich obvyklým pobytom, ich vzťahov k prostrediu u otca atď., aby bol rozsudok preskúmateľný. Za tým účelom si musí súd I. stupňa doplniť dokazovanie, ktoré dôkazy jednotlivo a súhrne vyhodnotí podľa ust. § 132 O.s.p. a znovu vo výživnom na čas po rozvode a úprave styku detí s otcom, rozhodne. O náhrade trov odvolacieho konania účastníkov konania rozhodne súd podľa ustanovenia § 224 ods. 3 O.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.